Dekrét ministerstva financií a ministerstva zahraničného obchodu č. 6 / 1963 Z. z.
Vyhláška ministerstva financií a ministerstva zahraničného obchodu o zákone o zahraničnom hospodárstve
Platný
Účinnosť od 31.01.1963
Zobrazeno prvních 200 z celkem 204 ustanovení tohoto předpisu.
Zobrazit celý předpis →
Pro stažení celého znění použijte tlačítko Stáhnout výše.
6.
VYHLÁSENIE
Ministerstvo financií a ministerstvo zahraničného obchodu
z 2. januára 1963
Zákon o zahraničnom hospodárstve
Ministerstvo financií a ministerstvo zahraničného obchodu po dohode s ministerstvom dopravy a komunikácií a po porade s inými zúčastnenými ministerstvami podľa § 7a ods. 1 a 2 zákona č. 107 / 1953 Z. z. o zahraničnom devízovom hospodárstve, zmeneného a doplneného zákonom č. 64 / 1958 Z. z. (ďalej len "zákon "):
Výnimky zo zákazu vývozu a dovozu československých peňazí
(1) Zahraniční domáci štátni príslušníci, ktorí cestujú do zahraničia kvôli pasu alebo inému podobnému dokladu, ale nie kvôli emigračnému pasu, môžu s výnimkou prípadov uvedených v odseku 2 vykonať maximálne 300 Kč na osobu, ak môžu potvrdiť vývoz týchto peňazí colnými orgánmi. *) Tieto finančné prostriedky sa nesmú použiť v zahraničí a osoby, ktoré ich vyviezli, musia colným orgánom preukázať, že ich pri návrate dovážajú. *)
(2) Menoví pracovníci v domácnosti, ktorí pracujú v zahraničí, a zahraniční cudzinci, ktorí pracujú v krajine, môžu v pohraničnom styku vyvážať najviac 10 Kč na osobu pod podmienkou, že tieto peniaze nevyužívajú v zahraničí a nedovážajú ich späť.
(3) Na zberateľské alebo pamiatkové účely sa môžu československé peniaze stiahnuté z obehu a platné československé mince vyvážať len so súhlasom Československej štátnej banky (ďalej len "štátna banka ").
Vývoz a dovoz platobných dokladov v československej mene
Bez povolenia ministerstva financií (oddiel 2 ods. 3 zákona):
a) zahraniční cudzinci v cestovnom ruchu dovážajú a exportujú platobné doklady (šeksy, zmenky, poukazy, poverovacie listiny a iné platobné príkazy) denominované v československých korunách a uskutočnené v zahraničí do Štátnej banky,
b) devízových rezidentov a cudzincov v sektore cestovného ruchu, doklady o dovoze a vývoze denominované v československej korune, vydané Štátnou bankou peňažným inštitúciám v zahraničí v kontakte s nimi ("zahraniční korešpondenti"),
c) Československé zahraničné obchodné podniky exportné a dovozné platobné doklady denominované v československých korunách, ak sa týkajú ich transakcií.
Vývoz zahraničných peňazí a platobných dokladov v cudzej mene
(1) Bez povolenia ministerstva financií [odsek 2 ods. 4 písm. a) zákona]:
a) vývoz devízových cudzincov:
(aa) zahraničné peňažné prostriedky a platobné doklady denominované v cudzej mene, ak prostredníctvom potvrdenia colných sadzieb preukážu, že boli dovezené, nie staršie ako 3 mesiace;
platobné doklady vydané v zahraničí v mene cestujúceho a cudzej meny;
b) vývoz devízových domácich a devízových cudzincov:
(aa) zahraničné peniaze, ak to potvrdí štátnou bankou, do troch mesiacov od jej vydania,
(bb) platobné doklady v mene cestujúceho a cudzej meny vydané štátnou bankou svojim zahraničným korešpondentom.
(2) Cheques a akreditívy denominované v mene a cudzej mene sa môžu vyvážať bez povolenia ministerstva financií [oddiel 2 ods. 4 písm. a) zákona], ak ich štátna banka vydala svojim zahraničným korešpondentom a nie sú sprevádzané replikou.
(3) Československé zahraničné obchodné podniky môžu bez povolenia Ministerstva zahraničného obchodu (§ 2 ods. 4 písm. a) zákona) vývozné platobné doklady v cudzej mene, ak sa týkajú ich transakcií.
Dovoz peňazí v cudzej mene a platobných dokladov
Dovoz peňazí v cudzej mene a platobných dokladov sú zadarmo. Zahraniční štátni príslušníci sú však pri prekračovaní štátnych hraníc povinní, aby ich dovoz potvrdil colnými orgánmi. Ministerstvo financií môže v dohode s ministerstvom zahraničného obchodu určiť, ak takýto dovoz nemusí byť potvrdený alebo ak sú dokumenty vydané zahraničnými orgánmi uznané za potvrdenie dovozu.
Výmena peňazí v cudzej mene a preplatenie dokladov o vnútroštátnych platbách
(1) Devízové a platobné doklady v cudzej mene platí Štátna banka.
(2) Devízové spoločnosti môžu vymieňať devízové peniaze, ktoré dovážajú, a splácať platobné doklady denominované v cudzej mene za podmienok stanovených ministerstvom financií vrátane iných peňažných inštitúcií, cestovných a prepravných podnikov, colných úradov a iných miest poverených ministerstvom financií. Devízoví cudzinci musia pri návrate z Československa vymeniť svoje dovezené zahraničné peniaze a preukázať platobné doklady colným orgánom potvrdením štátnej banky alebo miest uvedených v predchádzajúcej vete.
Vývoz drahých kovov, drahých kameňov, perál a výrobkov z nich
(1) Bez povolenia ministerstva financií [odsek 2 ods. 4 písm. b) zákona] môže cestovanie:
a) devízový domáci a devízový vývoz týchto výrobkov z drahých kovov:
aa) jedno náramkové hodinky alebo hodinky s reťazou,
bb) dva prstene bez drahých kameňov,
cc) dva poháre,
dd) strieborné výrobky bez drahých kameňov do celkovej hmotnosti 500 g,
malé predmety zo zlata bez drahých kameňov do hmotnosti 20 g,
b) devízové domácnosti vyvážajú tieto produkty drahých kovov:
aa) jeden prsteň s drahokamom,
jedno náušnice s drahokamom,
ak je vývoz týchto výrobkov potvrdený colnými orgánmi; po návrate sa od nich vyžaduje, aby colným orgánom preukázali, že sú opätovne dovezené, *)
(c) zahraniční cudzinci vyvážajú výrobky z drahých kovov, drahých kameňov a perál, ak colným orgánom preukážu, že tieto výrobky kúpili za vymenené devízové peniaze alebo platobné doklady v podniku, ktorý je oprávnený predávať takýto tovar;
(d) zahraniční cudzinci vyvážajú drahé kovy (zlato, striebro a platinu), drahé kamene, perly a výrobky z nich, ak potvrdzujú, že ich doviezli, a nie viac ako 3 mesiace.
(2) Československé zahraničné obchodné podniky môžu bez povolenia Ministerstva zahraničného obchodu (§ 2 ods. 4 písm. b) zákona) vyvážať drahé kovy, drahé kamene, perly a ich výrobky, ak sú predmetom ich obchodu.
Dovoz drahých kovov, drahých kameňov, perál a výrobkov z nich
(1) Dovoz drahých kovov, drahých kameňov, perál a výrobkov z nich je voľný. Zahraniční štátni príslušníci sú však pri prekračovaní štátnych hraníc povinní, aby ich dovoz potvrdil colnými orgánmi.
(2) Povinnosť ustanovená v odseku 1 sa nevzťahuje na výrobky uvedené v článku 6 ods. 1 písm. a). Po dohode s ministerstvom zahraničného obchodu môže ministerstvo financií určiť, v ktorých iných prípadoch nie je potrebné potvrdiť dovoz drahých kovov, drahých kameňov, perál a výrobkov z nich.
Domáci predaj dovezených drahých kovov
Devízoví cudzinci môžu svoje dovážané drahé kovy predávať len Štátnej banke; od predaja sa vyžaduje, aby sa colným orgánom dokazoval prostredníctvom potvrdenia Štátnej banky pri návrate z Československa.
Vývoz finančných prostriedkov a iných hodnôt
(1) Cudzí rezidenti môžu bez povolenia ministerstva financií [oddiel 2 ods. 4 písm. c) zákona], hodnoty vývozných fondov (najmä akcie, dlhopisy, záložné práva, kupóny úrokov a dividend a talóny) a knihy denominované v cudzej mene, životné poistky, vkladové certifikáty a plnoprávnu právomoc zaoberať sa hodnotami zahraničného majetku za predpokladu, že colné orgány potvrdzujú, že ich nedovážali dlhšie ako tri mesiace.
(2) Vývoz depozitných certifikátov a iných dokumentov v mene cudzinca, ktoré potvrdzujú, že cudzinec previedol peniaze, cenné papiere alebo držanie kníh do úschovy v československých peňažných inštitúciách počas jeho pobytu v krajine. Vývoz plných právomocí vydaných československými zahraničnými obchodnými podnikmi a súvisiacich s ich podnikaním je bezplatný.
Dovoz finančných a iných hodnôt
Dovoz hodnôt uvedených v odseku 1 je voľný. Zahraniční štátni príslušníci sú však pri prekračovaní štátnych hraníc povinní, aby ich dovoz potvrdil colnými orgánmi. Ministerstvo financií môže v dohode s ministerstvom zahraničného obchodu určiť, v ktorých prípadoch nie je potrebné potvrdiť dovoz finančných prostriedkov a iných hodnôt.
Zoznam listov a platieb poštou do zahraničia a zo zahraničia
(1) Zoznam zásielok do cudzej krajiny, ktoré obsahujú hodnoty, pre ktoré sa vyžaduje povolenie na vývoz (oddiely 2 ods. 3 a 2 ods. 4 zákona), musí byť pred predložením poštových služieb predmetom colného konania.
(2) Odsek 1 sa nevzťahuje na odosielanie plných právomocí na zaobchádzanie s majetkovými hodnotami v zahraničí; Na obálke takejto zásielky však odosielateľ musí uviesť číslo a dátum devízového povolenia na odoslanie do cudzej krajiny, pokiaľ nejde o advokátsku moc, ktorej vývoz je voľný (§ 9 ods. 2 druhá veta).
(3) Zásielky listov do inej cudzej krajiny, ako sú krajiny uvedené v odseku 1, sa musia predložiť na devízové kontroly (oddiel 7 ods. 1 zákona).
(4) Pošta musí po vstupe na československé územie predložiť poštové listy na účely devízovej kontroly.
(5) Devízovú kontrolu listov vykonávajú orgány ministerstva financií s výnimkou prípadov uvedených v článku 12 ods. 2.
(6) Ak zahranično-výmenný kontrolný orgán vykonal kontrolu zásielky listov v súlade s ustanoveniami oddielu 7 zákona, musí k nej opečiatkovať zásielku a priložiť jej značku.
(7) Ak devízový kontrolný orgán zistí, že zásielka obsahuje tovar, ktorý podlieha colnému režimu, zašle ju na úhradu príslušnému colnému orgánu.
(8) Devízové kontrolné orgány zabezpečia, aby inšpekcia čo najviac zrušila poštovú dopravu.
(9) Medzinárodné poštové účty môžu tiež prijímať zahraničné platby. Príjemca informuje poštový úrad o dôvode platby. Medzinárodné poštové poukazy sú povolené len so súhlasom ministerstva financií.
Právo colných orgánov vykonávať devízové kontroly
(1) Na účely účinnejšieho dohľadu nad údržbou devízových predpisov v kontakte so zahraničnými krajinami sú colné orgány zodpovedné za preskúmanie (oddiel 7 ods. 1 zákona) batožiny, dopravných prostriedkov okrem listov, ako aj za preskúmanie osôb prekračujúcich štátne hranice. V prípadoch, keď sa podľa colných predpisov uplatňuje oslobodenie od colného konania, sa nevykonáva žiadna devízová kontrola. *)
(2) Pokiaľ ide o listy, colné orgány sú zodpovedné za ich preskúmanie len:
a) v prípadoch uvedených v článku 11 ods. 1,
(b) v prípadoch, keď poštový úrad predloží colným orgánom na colné konzultácie poštový list.
Vyhlásenie niektorých osôb pre devízových cudzincov
(1) Medzinárodné organizácie sa nepovažujú za domáce devízové, aj keď majú svoje ústredie v krajine.
(2) Okrem toho sa nepovažujú za devízové domáce, aj keď zostali v krajine dlhšie ako jeden rok:
a) zahraniční štátni príslušníci - členovia diplomatickej misie zahraničných zastupiteľských úradov v Československej socialistickej republike (vedúci misie, členovia diplomatického, technického, administratívneho a služobného personálu), ich rodinní príslušníci a ich súkromní zamestnanci, ak sú registrovaní na ministerstve zahraničných vecí a ak je zaručená reciprocita,
b) cudzincov patriacich k zamestnancom medzinárodných organizácií, inštitúcií alebo orgánov pôsobiacich na území Československej socialistickej republiky a ich rodinných príslušníkov;
c) zahraniční štátni príslušníci patriaci k zamestnancom zastupujúcim zahraničné spoločnosti (podniky), ktorí pôsobia na území Československej socialistickej republiky a ich rodinných príslušníkov, ak je zaručená reciprocita,
d) zahraniční štátni príslušníci s bydliskom v Československej socialistickej republike len dočasne a výlučne na účely vykonávania určitej práce (montéri, technickí poradcovia, odborníci atď.), na účely štúdia na československých školách, na prax a odbornú prípravu alebo na liečbu.
Povolenie pre zahraničných rezidentov na predaj určitých hodnôt
Zahraniční štátni príslušníci, ktorí počas svojho pobytu v zahraničí dostávajú zahraničnú menu alebo zahraničné nároky na prácu alebo výkon, môžu tieto finančné prostriedky použiť len na pokrytie primeraných výdavkov spojených s ich pobytom v zahraničí (najmä na ubytovanie, stravu a cestovanie do zahraničia) a na nákup predmetov na primerané osobné použitie, malých darčekov a suvenírov.
Zriadenie devízových domácich účtov v zahraničných menových inštitúciách
(1) Zahraniční rezidenti môžu, ak nie v prípadoch uvedených v odseku 3 alebo v prípade hodnôt vykázaných v súlade s odsekom 21 ods. 1 a 2, zriadiť účty v zahraničných peňažných inštitúciách len so súhlasom ministerstva financií alebo ministerstva zahraničného obchodu.
(2) Zriadenie účtov uvedených v odseku 1 podlieha oznamovaniu informácií zo strany devízových rezidentov Štátnej banke a na jej žiadosť, aby jej oznámili potrebné informácie.
(3) Devízoví rezidenti uvedení v článku 14 môžu uložiť cudziu menu získanú počas svojho pobytu v zahraničí na účty a zahraničné holdingové knihy bez povolenia ministerstva financií alebo ministerstva zahraničného obchodu. Týmto nie sú dotknuté ich povinnosti podľa článkov 5 a 6 zákona.
Oslobodenie od povinnosti dodávať drahé kovy
(1) Štátnu banku nemožno ponúknuť:
(a) drahé kovy na priemyselné, technické alebo spotrebiteľské účely spravované socialistickými hospodárskymi organizáciami;
b) drahé kovy v zlomkoch, vrátane už spracovaného zlata, striebra a platiny, ak pochádzajú z výrobkov, ktoré uspokojili primeranú osobnú potrebu a sú v držbe majiteľov; predtým spracované zlato, striebro a platina znamenajú poškodené výrobky týchto drahých kovov, ale nie poškodené v takom štádiu, že sa považujú za drahý kov v zlomkoch (frakciách),
c) Zlaté a platinové mince neplatné na území Československej socialistickej republiky
aa) vo verejnom zbierku múzeí bez obmedzenia;
bb) v súkromnej zbierke, ktorej majiteľom je riadny člen československej numizmatickej spoločnosti v množstve najviac 3 kusy rovnakého typu, roku a pôvodu,
cc) majú pre svojich držiteľov pamätnú hodnotu najviac 3 kusy na osobu,
d) strieborné mince neplatné na území Československej socialistickej republiky
aa) vo verejnom zbierku múzeí bez obmedzenia;
bb) v súkromnej zbierke, ktorej majiteľom je riadny člen československej numizmatickej spoločnosti v množstve najviac 3 kusy rovnakého typu, roku a pôvodu,
(cc) majú pre svojich držiteľov pamätnú hodnotu do 1 kg čistej hmotnosti na osobu.
(2) Drahé kovy, na ktoré sa vzťahuje odsek 1 písm. b) až d), sa môžu spracúvať len takto:
a) neplatné zlaté a strieborné mince môžu nadobúdať zberateľské hodnoty od súkromných osôb alebo sa môžu predávať súkromným osobám iba podnikmi, ktoré dostávajú osobitné (numizmatické) povolenia od štátnej pokladnice; iné nákupy a predaje takýchto mincí si vyžadujú povolenie ministerstva financií,
b) neplatné zlaté a strieborné mince sa môžu darovať devízovým rezidentom;
(c) cenné kovy v zlomkoch, predtým spracované zlato, striebro a platina a neplatné mince drahých kovov môžu zahraniční rezidenti predávať na predaj vo vlastníctve štátu, ktorý je zodpovedný za nákup drahých kovov,
d) drahé kovy, okrem zlatých a platinových mincí a numizmatických mincí, môžu ich majitelia použiť na výrobu predmetov z drahých kovov.
Iné koncesie
(1) Povolenie ministerstva financií podľa § 6 ods. 4, 6 a 7 zákona sa nevyžaduje v týchto prípadoch:
(a) na nákup, spracovanie a predaj drahých kovov pridelených socialistickým hospodárskym organizáciám na priemyselné, technické alebo spotrebiteľské účely;
b) nákup a výmena zlatých, platinových a strieborných mincí, ktoré sú na území Československej socialistickej republiky neplatné organizáciami spravujúcimi verejné zbierky múzeí;
c) zaobchádzanie štátnej banky s pohľadávkami voči devízovým cudzincom;
d) platiť dane a poplatky za devízové pohľadávky voči domácim štátnym príslušníkom;
e) platiť dane a poplatky z pohľadávok voči zahraničným rezidentom;
f) zabávať devízových rezidentov vo svojej domácnosti, platiť príležitostné obedy, večere atď., devízových rezidentov pre devízových cudzincov; výdavky na zastupiteľské organizácie v súvislosti so sídlom devízových cudzincov v krajine, ale len do výšky stanovenej pre štátne organizácie v pravidlách zastúpenia;
(g) prevziať alebo uznať záväzok voči cudzinec zabezpečiť platbu osobných potrieb zákonom na bežných a primeraných úrovniach;
(h) obstarávať a nadobúdať ako dedičstvo alebo dedičstvo v prípade úmrtia hodnoty, práva a nároky v rámci krajiny a v zahraničí;
i) uhradiť primeranú odmenu a preukázateľné výdavky devízovým agentom zastupujúcim devízových rezidentov pri diskusii o ich nárokoch na dedičstvo alebo predaji ich majetku v zahraničí za predpokladu, že mandát pre tohto agenta bol zaslaný so súhlasom ministerstva financií podľa článku 2 ods. 4 písm. c) zákona;
j) zaplatiť dedičstvo devízovým cudzincom, ak sa im potvrdí nadobudnutie dedičstva v krajine, ak sa zaplatia notárske poplatky za dedičstvo a je zaručená reciprocita pri vykonávaní platieb tohto druhu;
(k) úhradu výdavkov spojených so správou a údržbou devízových domácich aktív na pohľadávky vzniknuté v zahraničí z výnosov z takéhoto majetku, ako aj platbu bežných úrokov a splátok kapitálu na hypotekárne úvery za podmienok stanovených v odseku 2;
l) na platbu nájomného z domáceho nehnuteľného majetku cudzincov cudzích mien na nájomné účty domácich peňažných inštitúcií alebo ich správcov, na úhradu výdavkov spojených so správou a údržbou nehnuteľností, na úhradu hypotekárnych záväzkov spojených s takýmto nehnuteľným majetkom a na prevod čistého výnosu majetku na zahraničný účet majiteľa;
(m) prevod zahraničných účtov medzi domácimi menovými inštitúciami.
(2) Každoročne do 15. apríla sa musí kurzová ceruzka predložiť ministerstvu financií alebo organizáciám povereným jasnou kompiláciou príjmov zo zahraničného majetku a vydaním za predchádzajúci rok a musí mať čistý príjem vyplatený domácej krajine alebo, ak nie je možná žiadna platba, musí sa uviesť, kde je uložený príjem.
Povolenie predávať zahraničné lístky
Cestovné lístky na zahraničnú časť tratí (železničná, lodná, letecká atď.) môžu predávať československé dopravné spoločnosti (najmä Čedok, československá dopravná kancelária, československá železnica, československá letecká spoločnosť) na základe povolenia udeleného ministerstvom financií týmto podnikom.
Používanie spojovacích materiálov v styku so zahraničím
Pri používaní komunikačných prostriedkov sú zahraniční rezidenti povinní udržiavať najväčšiu ekonomiku v kontakte so zahraničnými krajinami.
Zahraničné účty
(1) Devízový účet je účet vedený v českoslovenčine alebo v cudzej mene v domácej menovej inštitúcii, či už pre devízových cudzincov, alebo pre ktorý je oprávnený alebo spolumenovaný na obchodovanie s cudzincami. Takýto účet sa označuje ako zahraničný účet a môže vzniknúť bez súhlasu vlastníka.
(2) Platy za devízové účty a platy sa považujú za platy za devízové kurzy. Takéto platy si vyžadujú súhlas ministerstva financií alebo prípadne ministerstva zahraničného obchodu. Toto sa neuplatňuje, ak prípady uvedené v odsekoch 3 až 7 a v článku 17 ods. 1 písm. d), j) a l) sú prípady uvedené v odseku 17 ods. 1 písm. d), článku 17 ods. 1 a článku 17 ods. 1, alebo ak sú úvery zo zahraničia na krytie nesplateného zostatku zahraničných účtov vedeného v československých korunách.
(3) Čisté príjmy z nehnuteľností v domácej pôde, ktoré patria devízovým cudzincom, sa môžu uložiť na ich devízových účtoch bez povolenia ministerstva financií za predpokladu, že finančná inštitúcia bude predložená s riadnym účtom za obdobie, na ktoré sa úver vzťahuje.
(4) Náhrada dedičstva devízových cudzincov v krajine môže pozostávať z devízových účtov vlastníkov bez povolenia ministerstva financií na základe dekrétu štátnych notárov a len do výšky stanovenej týmto uznesením.
(5) Devízoví rezidenti môžu mať zahraničné účty v Štátnej banke, ktoré vznikajú bez povolenia ministerstva financií alebo ministerstva zahraničného obchodu.
a) v cudzej mene dotácie alebo prevody z iných účtov vedených v tej istej mene;
b) v československých korunách dotácie cudzej meny prevedené na československé koruny alebo prevody československých korún zo zúčtovacích účtov. S úverovými zostatokmi sa môže voľne zaobchádzať za platbu v zahraničí alebo tuzemsku. Štátna banka rozhodne, či zaplatí v cudzej mene inej ako je mena účtu alebo československá koruna, alebo či zaplatí v zahraničí v inej mene, ako je mena účtu.
(6) Zahraničné banky môžu mať konto vedené v československých korunách v štátnej banke. Tieto účty vznikajú bez povolenia ministerstva financií alebo prípadne ministerstva zahraničného obchodu prostredníctvom dotácií v cudzej mene poskytnutých Štátnej banke, prevodov z iných prevodných účtov rovnakého druhu alebo úverov na základe povolenia ministerstva financií alebo ministerstva zahraničného obchodu. Úverové zostatky na prevodných účtoch môžu byť voľne prevedené v krajine na nákup cudzej meny, z ktorej pochádzajú, a na prevod na účty rovnakého typu. Štátna banka rozhodne, či zaplatí v zahraničí v cudzej mene inej ako dotovanej.
(7) Devízoví rezidenti môžu mať v štátnej banke alebo v československých korunách dotované účty v cudzej mene získané na základe povolenia ministerstva financií alebo Ministerstva zahraničného obchodu a môžu voľne nakladať s takýmito účtami na úhradu osobných výdavkov v krajine. O platbe v zahraničí rozhoduje ministerstvo financií alebo ministerstvo zahraničného obchodu. Ak bol takýto účet po jeho vytvorení uznaný ako prevodný účet, použije sa postup stanovený v odseku 5.
(8) Peňažné inštitúcie môžu voľne zúčtovať na zahraničných účtoch svoje odmeny a výdavky spojené so správou takýchto účtov, ako aj odmeny a výdavky bežných bankových transakcií vykonaných pre majiteľov účtov za predpokladu, že takéto transakcie nie sú povolené alebo nepodliehajú povoleniu a môžu tiež voľne účtovať konečné prečerpanie položiek na zahraničných účtoch.
(9) Devízový účet je tiež depozitný účet vedený v domácej menovej inštitúcii pre cudzincov cudzích mien alebo ktorý je oprávnený alebo spolusplnomocnený na predaj cudzincov cudzích mien, ak podliehajú hodnote úschovy uvedenej v § 3 ods. 1 písm. a), § 6 ods. 1 a § 9 ods. 1. Takýto účet musí byť označený ako zahraničný účet. Na otvorenie, správu a likvidáciu tohto zahraničného účtu je potrebný predchádzajúci súhlas ministerstva financií.
Vykazovanie zahraničných pohľadávok a záväzkov, ako aj ostatných hodnôt
(1) Ministerstvo financií vedie záznamy o:
a) pohľadávky, záväzky a pohľadávky z hotovostných transakcií z akéhokoľvek dôvodu voči zahraničí, ak vznikli po 31. decembri 1948 a patria k organizáciám osobitne pre devízové plánovanie;
b) riadenie organizácií socialistického sektora v zahraničí;
c) hodnoty fondov a akcie devízových rezidentov v zahraničí a devízových cudzincov v krajine.
(2) Záznamy o ostatných hodnotách uvedených v článku 6 ods. 1 zákona vedie centrálny likvidátor peňažných inštitúcií a podnikov v Prahe ("centrálny likvidátor") a pokiaľ ide o záznamy týkajúce sa Slovenska, regionálny likvidátor peňažných inštitúcií a spoločností v Bratislave ("Regionálny likvidátor"). Ministerstvo financií môže delegovať tieto organizácie na vedenie záznamov o určitých hodnotách uvedených v odseku 1.
(3) Správy a iné podania o hodnotách uvedených v § 6 ods. 1 zákona podávajú devízové domáce organizácie s organizáciami, ktoré vedú záznamy o týchto hodnotách (odseky 1 a 2). Platí to aj v prípadoch, keď socialistické organizácie nadobudli alebo prevzali tieto hodnoty zákonom, súdom alebo iným orgánom.
(4) Správy sa podávajú na predpísaných formulároch, ktoré obsahujú podrobné ustanovenia a pokyny na vykazovanie. *)
(5) Záznamy a správy o pohľadávkach a povinnostiach podľa práva ministerstva zahraničného obchodu sa riadia ustanoveniami tohto ministerstva.
Oznamovanie majetkových sporov so zahraničnými osobami
(1) Zahraniční tuzemskí rezidenti sú povinní vyhlásiť právne spory týkajúce sa aktív uvedených v článku 6 ods. 1 zákona. To neplatí, ak existujú prípady patentovej ochrany, ochrany známky a modelu, licenčné poplatky všetkých druhov, poplatky za technickú dokumentáciu, vylepšenia a objavy, ako aj podobné prípady, v prípade ktorých je príslušným ministerstvom zahraničného obchodu *) alebo ak je rezidentom cudzej meny zahraničný obchodný podnik.
(2) Spory uvedené v odseku 1 sú konania pred vnútroštátnymi alebo zahraničnými súdmi, rozhodcami, správnymi orgánmi alebo inými orgánmi, v ktorých zahraničná pečať pôsobí ako prokurátor, odporca alebo iná strana.
(3) Oznamovacia povinnosť sa musí splniť:
a) pred začatím sporu, ak sa má spor začať z podnetu devízového tuzemska;
b) hneď, ako sa pečať z cudzej meny dozvie, že sa začal spor z iniciatívy cudzieho cudzinca, v ktorom má konať ako odporca alebo iný účastník.
(4) Správy sa predkladajú ústrednému likvidátorovi alebo regionálnemu likvidátorovi listom vrátane stručného vyjadrenia skutočností.
(5) Na žiadosť ministerstva financií, prípadne prostredníctvom ústredného (regionálneho) likvidátora, sa od zahraničných osôb vyžaduje, aby oznámili viac podrobností o svojich sporoch so zahraničným majetkom.
Zahraničná právomoc v záležitostiach dopravy
V prípade dopravných služieb (železničná, lodná, letecká, automobilová) okrem povolenia a regulácie predaja lístkov a lístkov v zahraničí (§ 18) zodpovedá ministerstvo zahraničného obchodu.
Všeobecné povolenia
(1) Ministerstvo financií a ministerstvo zahraničného obchodu v oblasti ich pôsobnosti im môže udeliť ako všeobecné povolenie socialistickej organizácii, ktorá opäť vyžaduje povolenie podľa zákona na jej činnosť. Takéto povolenie zahŕňa obsah a rozsah udeleného oslobodenia, podmienky, za ktorých sa oslobodenie udeľuje, najmä podmienky kontroly, dátum platnosti povolenia a výhradu odvolania.
(2) Všeobecné povolenia platné podľa článku 23 vyhlášky č. 191 / 1958 Úl. sa považujú za všeobecné povolenia udelené podľa odseku 1.
Splnomocnenie iných lokalít
Podľa článku 7a ods. 3 zákona môžu byť úlohy štátnej banky podľa ustanovení tohto dekrétu zverené iným miestam (napr. Zivnostenska banka n.) delegovaním.
Zrušenie
Nariadenie ministra financií č. 191 / 1958 Ú. l. o zahraničnom devízovom hospodárskom zákone sa týmto zrušuje.
Účinnosť
Táto vyhláška nadobúda účinnosť dňom jej uverejnenia.
Prvý námestník ministra financií:
Dvořák v. r.
Prvý námestník ministra zahraničného obchodu:
Hamouz v. r.
*) Vývoz a spätný dovoz československých peňazí je potvrdený v "Vyhlásenie o vývoze a opätovnom dovoze československých peňazí."
Prihláste sa pre poznámky, obľúbené a upozornenia
Informácie o predpise
| Citácia | Dekrét ministerstva financií a ministerstva zahraničného obchodu č . 6 / 1963 Z. z., o zákone o zahraničnom hospodárstve |
|---|---|
| Typ predpisu | - |
| Autor | - |
| Zbierka | Zbierka zákonov |
| Dátum vyhlásenia | 31.01.1963 |
|---|---|
| Účinnosť od | 31.01.1963 |
| Účinnosť do | - |
| Stav | Platný |
Znenie predpisu má informatívny charakter.
Komentáre 0