Ústavný súd zistil č. 52 / 2001 Z. z.
Ústavný súd zistil zo 17. januára 2001 o návrhu na zrušenie článku 83 ods. 1 zákona č. 200 / 1990 Z. z. o porušeniach, v znení zmien a doplnení
Platný
Zistený ústavný súd
Verzie znenia:
07.02.2001
52
POKUTY
Ústavný súd
Za Českú republiku
Dňa 17. januára 2001 Ústavný súd v pléne rozhodol o návrhu PhDr. V. H. o zrušení § 83 ods. 1 zákona č. 200 / 1990 Z. z. o porušeniach, v znení zmien a doplnení,
nasledujúce:
§ 83 ods. 1 zákona č. 200 / 1990 Zb. o porušeniach, v znení zmien a doplnení, sa týmto zrušuje 28. februára 2002.
Odôvodnenie
Dňa 4. februára 2000 podala žalobkyňa ústavnú sťažnosť proti rozhodnutiu o porušení Polície Českej republiky - Dopravného inšpektorátu Mestského riaditeľstva v Brne zo 6. októbra 1999 sp. zn. MRBM-1216 / DI-VV-99, o ktorom sa rozhodlo v konaní o porušení práva, a žalobkyni bola uložená pokuta vo výške 2 000 CZK a stanovila povinnosť nahradiť trovy konania vo výške 500 CZK podľa § 22 ods. 2 zákona č. 200 / 1990 Zb., v znení neskorších predpisov. Ústavná sťažnosť bola tiež smerovaná proti rozhodnutiu polície Českej republiky - Dopravného inšpektorátu Juhomoravskej oblastnej správy v Brne zo 7. decembra 1999 sp. zn. PJM-890 / DS-odv-99, ktorý zamietol odvolanie odvolateľky proti rozhodnutiu o porušení. Vzhľadom na článok 83 ods. 1 zákona č. 200 / 1990 Z. z. o porušeniach, v znení zmien a doplnení, podal odvolateľ spolu s ústavnou sťažnosťou návrh na zrušenie tohto ustanovenia.
§ 83 ods. 1 zákona č. 200 / 1990 Z. z. o porušeniach v znení neskorších predpisov znemožňuje preskúmanie týchto rozsudkov súdom, keďže ide o trestný čin kvalifikovaný podľa § 22 ods. 1 písm. d) zákona o porušeniach v znení neskorších predpisov, za ktorý nemožno uložiť pokutu vyššiu ako 2000 CZK alebo zákaz činnosti. § 83 ods. 1 zákona č. 200 / 1990 Z. z. o porušeniach predpisov v znení neskorších predpisov znie:
Preskúmanie rozsudku o porušení zo strany súdu
(1) Súd prvého stupňa nepreskúma rozhodnutia o priestupku, za ktorý nemožno uložiť pokutu vyššiu ako 2 000 CZK alebo zákaz žaloby; Neplatí to v prípade, ak bol prepadnutý vyhlásený alebo sa mu bráni v prípade, ktorého hodnota presahuje 2000 Kč.
Odvolateľ sa domnieva, že napadnuté rozhodnutie porušuje jeho právo na spravodlivý proces zakotvené v článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len "dohovor"), uverejneného pod č. 209 / 1992 Z. z. a záväzného podľa článku 10 ústavy Českej republiky (ďalej len "ústava"), ktorý vyžaduje, aby bolo zabezpečené aspoň jedno konanie, ktoré je buď súdom alebo iným nezávislým orgánom a ktoré sa bude riešiť v plnej právomoci, a preto sa bude nachádzať aj v skutkových veciach. Keďže dohovor má prednosť pred zákonom, odvolateľ využil možnosť, ktorú mu dal článok 64 ods. 1 písm. d) zákona č. 182 / 1993 Z. z. o Ústavnom súde (ďalej len "zákon o Ústavnom súde") a spolu s ústavnou sťažnosťou predložil návrh na zrušenie článku 83 ods. 1 zákona č. 200 / 1990 Z. z. o porušeniach v znení neskorších predpisov. Vzhľadom na to druhá komora ústavného súdu posúdila dodržiavanie podmienok stanovených v oddiele 74 zákona o ústavnom súde. Ústavná sťažnosť bola podaná v dostatočnom predstihu oprávneným riadne zastúpeným odvolateľom, návrh nie je neprípustný a ústavný súd bol oprávnený o nej diskutovať.
Keďže údajný zásah do základného práva sa uskutočnil na základe priameho uplatnenia ustanovenia, ktoré je predmetom žaloby, druhá komora ústavného súdu dospela k záveru, že podmienky § 78 ods. 1 zákona o ústavnom súde boli splnené. Preto rádovo 29.2.2000 č. II ÚS 71 / 2000-9, konanie o ústavnej sťažnosti bolo pozastavené a návrh na zrušenie § 83 ods. 1 zákona č. 200 / 1990 Z. z. o porušeniach v znení neskorších predpisov bol postúpený plnému súdu ústavného súdu na rozhodnutie podľa článku 87 ods. 1 písm. a) ústavy.
Týmito rozhodnutiami bola žalobkyni uložená pokuta 2,000 CZK za údajný dopravný priestupok, keď podľa policajného dôstojníka dňa 1.6.1999 o 17,34 hodiny ako vodič osobného motorového vozidla továrne značky RENAULT Espace jazdila na ulici v Brne, kde je povolená najvyššia rýchlosť 60 km/h, pri 80 km/h. Podľa policajných úradov bola táto rýchlosť meraná meracím zariadením Ramer 7M-VB. V skutočnosti, že záver správneho orgánu o vine odvolateľa bol založený len na tvrdení jedného policajta, ktorý svojím tvrdením preukázal priestupok odvolateľa proti bezpečnosti a kontinuite cestnej premávky, odvolateľ vidí porušenie základných zásad správneho poriadku uvedených v § 3 ods. 4 zákona č. 71 / 1967 Z. z., o správnom konaní (administratívnom poriadku), v ktorom sa uvádza, že rozhodnutia odvolateľa musia byť založené na spoľahlivom stave vecí a že postup sa musí vykonávať takým spôsobom, aby sa posilnila dôvera občanov v presnosť rozhodnutí prijatých s cieľom presvedčiť občanov a organizácie a viesť ich k dobrovoľnému plneniu ich povinností.
Odvolateľ ďalej poukázal na to, že podľa názoru ústavného súdu, vyjadrený vo svojom závere uverejnenom pod č. 2 / 2000 Z. z., ktorým sa zrušilo ustanovenie § 248 ods. 2 písm. e) zákona č. 99 / 1963 Z. z., Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, je predmetom § 83 zákona č. 200 / 1990 Z. z. o porušeniach v znení neskorších predpisov, za ktoré možno uložiť pokutu do výšky 2 000 CZK podľa režimu uvedeného v článku 6 ods. 1 dohovoru, aj keď pokuta nedosahuje túto sumu. Podľa názoru ústavného súdu vyjadreného v tomto závere a podľa názoru odvolateľa možnosť preskúmania rozhodnutí policajných orgánov, ktoré sú vinnými rozhodnutiami, by posilnila právnu istotu a vzbudila by rozpor medzi ustanoveniami článku 83 ods. 1 zákona č. 200 / 1990 Z. z. v znení zmien a doplnení v súlade s článkom 6 dohovoru, článkom 36 ods. 1 a 2 Charty základných práv (ďalej len "charta") a článkom 14 ods. 1 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach, uverejneného podľa článku 120 / 1976 Z. z. v spojení s článkami 1 Charty a článkami 1 a 4 ústavy.
Ústavný súd najprv preskúmal formálne náležitosti návrhu. Návrh predložil oprávnený odvolateľ za podmienok uvedených v oddiele 74 zákona o ústavnom súde. V prejednávanej veci boli splnené aj podmienky prípustnosti podľa § 66 ods. 1 zákona o ústavnom súde. Návrh sa považoval za prípustný a po plenárnom zasadnutí ústavného súdu mohli nasledovať ustanovenia oddielu 68 zákona o ústavnom súde.
Uznesením ústavného súdu z 11.4.2000 sp. zn.
V mene poslaneckej komory parlamentu Českej republiky ako zmluvnej strany konania predseda poslaneckej komory Prof. Ing. Václav Klaus, CSc., ktorý vyhlásil, že Ústavný súd zistil nie. 2 / 2000 Z. z., na ktoré odvolateľka vo svojom podaní poukázala, zohrala zásadnú úlohu pri skúmaní návrhu. Toto zistenie bolo zrušené v deň jeho uverejnenia, časť ustanovení § 248 ods. 2 písm. e) zákona č. 99 / 1963 Z. z., Občiansky zákonník, v znení neskorších predpisov, čím sa zmenšuje rozsah rozhodnutí správnych orgánov, ktoré nie sú preskúmané v rámci správneho súdnictva. Na konci odôvodnenia sa ústavný súd zaoberal aj otázkou preskúmania správnosti pokút v porovnaní s trestmi uloženými podľa článku 53 trestného zákonníka, ktoré sú v rámci režimu článku 6 dohovoru, a dospel k záveru, že neexistuje rozumný dôvod, prečo by to nemalo byť tak aj v prípade príkazových pokút, ako aj porušení, vrátane tých, v prípade ktorých pokuta nedosahuje úroveň stanovenú v článku 83 ods. 1 zákona č. 200 / 1990 Z. z. o porušeniach v znení zmien a doplnení, pretože akékoľvek sankcie za trestné činy sú v režime dohovoru. V dôvodovej správe k právnemu predpisu o porušeniach sa uvádza, že sa navrhuje preskúmať správne rozhodnutia o porušení zo strany súdu, ale nie všetkých, ale len tých, ktoré majú vážnejší hospodársky vplyv na porušenie, za predpokladu, že táto osoba predtým použila správny prostriedok nápravy podľa správneho poriadku. Zriadenie tohto inštitútu je podľa dôvodovej správy žiaduce, aby nezávislý štátny orgán zabezpečil zákonnosť rozhodovania a zjednotil administratívne postupy. Zákon o porušení bol schválený potrebnou väčšinou členov zákonodarného orgánu 17. mája 1990, podpísaný príslušnými ústavnými orgánmi a riadne deklarovaný. V tejto situácii nemožno povedať, že zákonodarca konal v presvedčení, že prijatý zákon je v súlade s ústavou, ústavným poriadkom a právnym štátom. Je na Ústavnom súde, aby preskúmal ústavnosť tohto zákona v kontexte predloženého návrhu a vydal svoje rozhodnutie.
Okresný súd Louny ako vedľajší účastník konania vo svojich pripomienkach k ústavnej sťažnosti uviedol, že podľa zaužívanej súdnej praxe Európskeho súdu pre ľudské práva sa pojem trestné stíhanie podľa článku 6 ods. 1 prvého dohovoru vzťahuje na obvinenie z porušenia práva, ktoré je podľa vnútroštátneho práva definované ako preventívne a represívne opatrenia verejnej moci a za ktoré je uložená sankcia, ktorá významne ovplyvňuje občianske práva zodpovedného orgánu a ktorá nemusí spočívať len v deprivácii, ale aj v zaplatení pokuty. Podľa kritérií stanovených v našom právnom poriadku, povahy trestných činov a obvinení z akéhokoľvek trestného činu, ktorého povaha je obsiahnutá v zákone o trestných činoch alebo inom práve, bez ohľadu na výšku trestu, ktorý možno uložiť osobe obvinenej z trestného činu. Tento názor je založený na definícii pojmu trestné činy, ako aj na povahe a druhu sankcií, ktoré možno uložiť za porušenia (§ 2 ods. 1, § 11 kódexu porušení). Sporné ustanovenie zákona o porušení je tiež v rozpore s článkom 36 ods. 1 a 2 Charty a článkami 1, 4 ústavy. Odmietnutie súdneho preskúmania konkrétnych trestných činov tiež spôsobuje nerovnosť v právach osôb, ktoré sú uznané za vinné z trestného činu, a táto nerovnosť nemá v demokratickom právnom štáte žiadne legitímne odôvodnenie. To tiež porušuje článok 1 charty. Okrem toho môže nastať situácia, keď je osoba uznaná za vinnú z viacerých trestných činov jedným rozhodnutím, z ktorých niektoré podliehajú súdnemu preskúmaniu, a preto ju môže súd zrušiť, a iné, menej závažné, sú z súdneho preskúmania vylúčené a rozhodnutia o nich zostávajú nedotknuté, čo spôsobuje ťažké problémy. Podľa názoru Okresného súdu v Louny § 83 ods. 1 zákona č. 200 / 1990 Z. z. o porušeniach, v znení neskorších predpisov, je v rozpore s ústavnými zákonmi a medzinárodnou zmluvou podľa článku 10 ústavy, a preto navrhuje jeho zrušenie.
Ústavný súd v konaní o neplatnosť zákonov a iných právnych predpisov skúma obsah práva alebo iných právnych predpisov v súlade s aspektmi uvedenými v článku 68 ods. 2 zákona o ústavnom súde, t. j. ich súlad s ústavnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami podľa článku 10 ústavy.
Pokiaľ ide o ústavnosť obsahu ustanovení § 83 ods. 1 zákona č. 200 / 1990 Z. z., o porušeniach, v znení zmien a doplnení, Ústavný súd dospel k záveru, že nepovažuje za potrebné preskúmať všetky ústavné aspekty problému, že išlo najmä o porušenie rovnosti verejného práva podľa článku 1 Charty v spojení s porušením práva na spravodlivé súdne konanie podľa článku 6 ods. 1 dohovoru a že sporné ustanovenie nie je v súlade s článkom 36 ods. 1 a 2 charty z dôvodu porušenia práva na súdnu a inú právnu ochranu, ako aj je v rozpore s článkami 1 a 4 ústavy, a preto je potrebné vyhovieť žiadosti.
Články 1 a 4 ústavy znejú takto:
1. Česká republika je zvrchovaný, jednotný a demokratický právny štát založený na rešpektovaní práv a slobôd človeka a občanov.
4. Základné práva a slobody sú chránené súdnym orgánom.
Článok 1 charty znie:
Ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti a v práve. Základné práva a slobody sú neodňateľné, neodcudziteľné, nezaujaté a nezlomné.
Článok 36 ods. 1 a 2 Charta upravuje právo na súdnu a inú právnu ochranu a znie:
1. Každá osoba môže požiadať o konanie stanovené v jej práve pred nezávislým a nestranným súdom a v určených prípadoch pred iným orgánom.
2. Tí, ktorí tvrdia, že ich práva boli skrátené rozhodnutím orgánu verejnej moci, môžu postúpiť súdu, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, pokiaľ to právne predpisy neustanovujú inak. Preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd podľa charty však nie je vylúčené z právomoci súdu.
Článok 6 Dohovor upravuje právo na spravodlivý proces a odsek 1 tohto článku znie takto:
1. Každý má právo spravodlivo, verejne a vhodným spôsobom riešiť svoje záležitosti nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhoduje o svojich občianskych právach alebo povinnostiach alebo o platnosti akýchkoľvek trestných obvinení voči nemu. Rozsudok musí byť vyhlásený verejne, ale tlač a verejnosť môžu byť vylúčení buď pre celý proces alebo jeho časť v záujme morálky, verejného poriadku alebo národnej bezpečnosti v demokratickej spoločnosti, alebo ak si to vyžadujú záujmy maloletých alebo ochrana súkromného života účastníkov, alebo v rozsahu, ktorý súd považuje za absolútne nevyhnutný, ak by verejné konanie mohlo vzhľadom na osobitné okolnosti poškodiť záujmy spravodlivosti.
Ako vyplýva z uvedených ustanovení, právo na spravodlivý proces, ktorého základnou súčasťou je právo na vypočutie nezávislým súdom, má významné miesto v demokratickej spoločnosti. Príslušná osoba musí mať možnosť, aby rozhodnutie prijaté proti nej preskúmal súd, ktorý spĺňa záruky článku 6 ods. 1 dohovoru. V prejednávanej veci však odvolateľ nemal možnosť preskúmať rozhodnutie o porušení zo strany nezávislého a nestranného súdu.
Odmietnutie súdnej ochrany v súvislosti s preskúmaním rozhodnutí verejných orgánov je možné tam, kde to ustanovuje zákon. To však nie je možné v prípade rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd podľa charty, ústavy a medzinárodných zmlúv podľa článku 10 ústavy. Akýkoľvek iný postup je v rozpore s článkom 36 ods. 1 a 2 charty a článkom 4 ústavy. Každá fyzická alebo právnická osoba v Českej republike má ústavné právo na spravodlivý proces podľa článku 6 ods. 1 dohovoru.
V prípade rozhodnutí o porušení však § 83 ods. 1 zákona č. 200 / 1990 Z. z. o porušeniach v znení neskorších predpisov nezaručuje toto právo, pretože je zbavený práva na preskúmanie rozhodnutia verejného orgánu nezávislým a nestranným súdom.
V tomto prípade Ústavný súd tiež vyšiel z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Lauko/Slovensko, 2. septembra 1998, Kadubec/Slovensko, 2. septembra 1998), podľa ktorej v prípadoch, keď sťažovateľ nemal možnosť preskúmať rozsudok o porušení zo strany nezávislého a nestranného súdu, právo sťažovateľa na diskusiu o jeho prípade porušil nezávislý a nestranný súd, článok 6 ods. 1 dohovoru je uplatniteľný a bol porušený.
Preto v prvom dohovore článok 6 ods. 1 stanovuje trestné činy, za ktoré nemožno uložiť pokutu vyššiu ako 2000 Kč alebo zákaz konania. Preto článok 83 ods. 1 zákona č. 200 / 1990 Z. z. o porušeniach, v znení neskorších predpisov, ktorý vylučuje zo súdneho preskúmania rozsudok o priestupku, v prípade ktorého nemožno uložiť pokutu vyššiu ako 2 000 CZK alebo zákaz konania, s výnimkou prípadu, keď bol vyhlásený prepad veci alebo ak bráni prípadu, ktorého hodnota presahuje 2 000 CZK, je v rozpore s ustanoveniami článku 6 ods. 1 prvého dohovoru.
Sporné ustanovenie zákona č. 200 / 1990 Z. z. o porušeniach v znení neskorších predpisov je tiež v rozpore s článkom 36 ods. 1 a 2 charty. Vylúčenie súdnej ochrany z preskúmania rozhodnutí o určitých trestných činoch narúša základné právo na súdnu ochranu a v dôsledku toho je tiež v rozpore s článkami 1 a 4 ústavy.
Ústavný súd sa už nezaoberal námietkami ostatných odvolateľov týkajúcimi sa zásady spoľahlivo stanoveného stavu veci, zásady, že konanie musí byť vedené takým spôsobom, aby sa posilnila dôvera občanov v presnosť prijatých rozhodnutí, aby sa občania a organizácie povzbudili k dobrovoľnému vykonávaniu svojich povinností, keď jediným riešením je zrušenie článku 83 ods. 1 zákona č. 200 / 1990 Z. z. o porušeniach, v znení zmien a doplnení, a tak umožnili súdnu kontrolu rozhodnutí o porušeniach vydaných v oblasti správneho práva.
Z uvedených dôvodov plénum ústavného súdu pripomína, že § 83 ods. 1 zákona č. 200 / 1990 Z. z. o porušeniach v znení neskorších predpisov je protiústavný, a preto sa rozhodol ho zrušiť.
Ústavný súd si je vedomý zmeny právnej situácie vyplývajúcej z jeho rozhodnutia o zrušení § 83 ods. 1 zákona č. 200 / 1990 Z. z. o porušení, v znení zmien a doplnení, a preto 28. februára 2002 zrušil sporné ustanovenie.
Predseda ústavného súdu:
JUDr. Kessler v. r.
Prihláste sa pre poznámky, obľúbené a upozornenia
Informácie o predpise
| Citácia | Ústavný súd zistil č. 52 / 2001 Z. z., o návrhu na zrušenie § 83 ods. 1 zákona č. 200 / 1990 Z. z., o porušení, v znení zmien a doplnení |
|---|---|
| Typ predpisu | Zistený ústavný súd |
| Autor | - |
| Zbierka | Zbierka zákonov |
| Dátum vyhlásenia | 07.02.2001 |
|---|---|
| Účinnosť od | - |
| Účinnosť do | - |
| Stav | Platný |
Znenie predpisu má informatívny charakter.
Komentáre 0