Čo je Zákon č. 51 / 1955 Zb.?

Zákon č. 51 / 1955 Z. z. o národných podnikoch a niektorých iných hospodárskych organizáciách — Zákon o národných podnikoch a niektorých iných hospodárskych organizáciách.

Kedy nadobudol Zákon č. 51 / 1955 Zb. účinnosti?

Zákon č. 51 / 1955 Zb. nadobudol účinnosť 01.01.1956.

Je Zákon č. 51 / 1955 Zb. stále platný?

Áno, Zákon č. 51 / 1955 Zb. je stále platný a účinný.

Zákon č. 51 / 1955 Zb. - Zákon o národných podnikoch a niektorých...

51.

Zákon

z 24. októbra 1955

o vnútroštátnych podnikoch a určitých iných hospodárskych organizáciách.

Národné zhromaždenie Československej republiky rozhodlo o tomto zákone:

Základné ustanovenia

§ 1

(1) S cieľom úspešne splniť svoju základnú úlohu dodávať národnému hospodárstvu výrobky špičkových technológií v potrebných množstvách, typoch a kvalitách, pričom sa neustále zvyšuje produktivita práce a najúčinnejšie využívanie materiálnych a finančných zdrojov spoločnosti, je toto odvetvie vo všeobecnosti organizované a riadené jeho sektormi a hlavnými sektormi.

(2) Ak si to vyžaduje povaha výroby alebo iné dôležité potreby, výroba v sektore alebo sektore sa môže organizovať a riadiť podľa územných úvah.

(3) Ustanovenia tohto aktu sa vzťahujú aj na iné sektory národného hospodárstva ako na priemyselný sektor, za predpokladu, že ich organizujú hospodárske organizácie vo forme vnútroštátnych podnikov príslušným ministrom alebo prípadne vedúcim ústrednej správy (ďalej len "príslušný minister"), pričom sa zodpovedajúcim spôsobom uplatňujú základné ustanovenia [§ 1 až 1d].

§ 1a

(1) Výroba toho istého priemyselného odvetvia alebo jeho časti (ďalej len "sektor") je podľa možnosti zahrnutá do jednej výrobnej jednotky.

(2) V obzvlášť veľkej oblasti alebo v oblasti, ktorá je organizovaná a spravovaná podľa územného hľadiska, sa výroba môže zahrnúť do niekoľkých výrobných jednotiek.

§ 1b

(1) Výrobná jednotka je zodpovedná za zásobovanie národného hospodárstva výrobkami, ktoré jej boli poskytnuté, a za rozvoj odvetvia v súlade s rozvojom potrieb identifikovaných v plánoch zameraných na budúcnosť. Preto je potrebné neustále zvyšovať technickú, technologickú a hospodársku úroveň odvetvia a zabezpečiť neustály rast produktivity práce, zvyšovať kvalitu výrobkov a znižovať vlastné náklady.

(2) Všetky druhy činností potrebné na dokončenie a dodanie výrobku zákazníkovi sa sústredia vo výrobnom závode s cieľom zabezpečiť, aby sa v takýchto jednotkách vykonával úplný pracovný proces a aby inak mohli úspešne vykonávať úlohy uvedené v odseku 1 (napr. výskum, vývoj, projekt, montáž, predaj).

(3) Výrobná jednotka sa stará aj o výrobu z iného sektora, ktorý sa nachádza vo výrobnej jednotke, v závislosti od potrieb národného hospodárstva, na použitie v závode alebo z iných ekonomických dôvodov.

(4) Ak je výroba toho istého sektora zahrnutá do niekoľkých výrobných jednotiek, jednotné riadenie pobočky a jej vývoj zabezpečuje nadriadený orgán, pokiaľ mu organizácia nebola zverená v rámci rozsahu jej pôsobnosti (§ 48).

§ 1c

Výrobné jednotky sú:

(a) národný podnik určený ako výrobná jednotka;

(b) vedúci národný podnik s jedným alebo viacerými podriadenými národnými podnikmi alebo organizáciami na osobitné účely (§ 47);

(c) združenia s podriadenými národnými podnikmi a prípadne s podriadenými organizáciami na osobitné účely.

§ 1d

Základným článkom organizácie výrobných jednotiek je národný podnik.

Oddíl prvý.

Zakladanie národných podnikov.

§ 2.

Vnútroštátne podniky zriadi príslušný minister v súlade s potrebami rozvoja národného hospodárstva. Pred zriadením národného podniku požiada o stanovisko ministra financií, rady regionálneho národného výboru, na území ktorého sa má zriadiť sídlo národného podniku, ako aj o stanovisko ústredného výboru príslušného odborového zväzu.

§ 3.

(1) Pri zakladaní národného podniku príslušný minister:

(a) vydá akt o založení spoločnosti;

(b) identifikovať aktíva zverené národnému podniku pre správu.

(2) Riaditeľ požiada o registráciu národného podniku v registri spoločností a prijme všetky opatrenia potrebné na to, aby vnútroštátny podnik mohol začať fungovať. Takisto zabezpečí, aby sa vykonal úplný súpis aktív zverených národnému podniku a aby sa vypracovala počiatočná bilancia národného podniku.

§ 4.

Nástroj usadenia zahŕňa:

a) názov vnútroštátneho podniku a jeho sídlo; názov musí preukázať, že ide o vnútroštátny podnik;

(b) určenie orgánu, ktorý zriadil vnútroštátny podnik, a právne predpisy, na základe ktorých sa podnik uskutočnil;

(c) názov orgánu, ktorému národný podnik podlieha;

(d) dátum registrácie národného podniku;

(e) základný výrobný program národného podniku a prípadne jeho základné úlohy.

Oddíl druhý.

Právne okolnosti národného podniku.

§ 5.

(1) Národný podnik je právnická osoba; stáva sa jej registráciou.

(2) V žiadosti o registráciu sa uvedie dátum registrácie národného podniku; Registrácia sa však nemôže požadovať so spätnou platnosťou.

§ 6.

(1) Národný podnik môže nadobúdať len také práva a uzatvárať záväzky, ktoré sú v súlade s plnením jeho úloh stanovených najmä aktom o založení spoločnosti alebo štatútom.

(2) Právne akty vnútroštátneho podniku, ktoré nie sú v súlade s plnením jeho úloh, sú neplatné. Ak bola ktorákoľvek zo strán iniciovaná na základe takéhoto právneho aktu, všetko, čo bola alebo má vykonať strana, ktorá vedela alebo musela vedieť v čase právneho aktu o nezákonnosti, sa musí vložiť do štátneho rozpočtu. Namiesto bezhotovostného plnenia sa do rozpočtu zapíše jeho peňažná hodnota.

(3) Súdy a rozhodcovské orgány zohľadnia neplatnosť takýchto aktov z vlastnej iniciatívy. v rozhodnutí, ktorým sa stanovuje neplatnosť aktu, súd (rozhodujúci orgán) určí sumu peňazí, ktorú musia strany zaplatiť štátnemu rozpočtu podľa predchádzajúceho odseku.

§ 7.

(1) Pokiaľ ide o záväzky národného podniku, môžu byť splnené len aktíva držané národným podnikom v jeho správe s výnimkou jeho základných finančných prostriedkov. Štát nie je zodpovedný za povinnosti národného podniku.

(2) Štát nemôže požadovať ani uspokojiť aktíva v správe národného podniku.

Oddíl třetí.

Majetok a pasíva národného podniku.

§ 8.

Majetok vnútroštátneho podniku vlastní štát. Vnútroštátny podnik je poverený správou tohto majetku. Vnútroštátny podnik koná aj vo vlastnom mene v súvislosti s takýmito aktívami.

§ 9.

Národný podnik je vybavený základnými prostriedkami a v potrebnom rozsahu aj obehovými prostriedkami.

§ 10.

(1) Vnútroštátne podniky sú oprávnené a povinné, vo svojom vlastnom mene so starostlivosťou o socialistické ekonomiky, držať a chrániť zverené základné finančné prostriedky, neustále zlepšovať svoje technické normy, plne ich využívať a zaobchádzať s nimi čo najefektívnejšie, ako to vyžaduje plnenie úloh národného rozvojového plánu pre národné hospodárstvo.

(2) Základné finančné prostriedky sa môžu likvidovať alebo zaťažovať len v prípadoch ustanovených v osobitných nariadeniach. V týchto ustanoveniach sa takisto uvádzajú podrobnosti o správe základných fondov, najmä o prevodoch ich riadenia, správe nadbytkov základných fondov a likvidácii základných fondov.

(3) Základné fondy, ktoré nie sú nadbytočné, sa v zásade nemôžu ponechať na iné organizácie. Ak sa takéto finančné prostriedky nepoužívajú dočasne, môžu sa prenajať iné organizácie socialistického sektora. Zodpovedný minister po dohode s ministrom financií stanoví podmienky, za ktorých sa môžu uzavrieť zmluvy o prenájme týchto základných finančných prostriedkov, povinnosti a povinnosti strán, ako aj sankcie za nedodržanie majetkových práv.

§ 11.

(1) Ďalšie národné aktíva sú takisto potrebné na ochranu a využívanie národného podniku čo najúčinnejšie a najhospodárnejšie pri plánovaných úlohách.

(2) Príslušný minister alebo orgán, ktorý mu udelil povolenie, môže časti takéhoto majetku odstrániť z vnútroštátneho podniku a prijať opatrenia vo svojej vlastnej oblasti pôsobnosti alebo ho po dohode s iným ministrom previesť do svojej jurisdikcie.

§ 12.

(1) Príslušný minister alebo orgán vymenovaný ním, ktorý zveruje vnútroštátne aktíva správe národného podniku, zároveň určí, ktoré záväzky patriace k zverenému majetku sa prevedú na vnútroštátny podnik. Ak sa riadenie základných finančných prostriedkov prevádza na základe dohody zúčastnených organizácií, prechod záväzkov v tejto dohode sa upraví.

(2) Zodpovedný minister môže po dohode s ministrom financií previesť iné záväzky na národný podnik.

(3) Príslušný minister alebo orgán ním poverený môže oslobodiť vnútroštátny podnik od jeho povinností a stanoviť ho vo svojej vlastnej oblasti pôsobnosti alebo ho preniesť do svojej jurisdikcie po dohode s iným ministrom.

(4) Prevod záväzkov podľa predchádzajúcich odsekov oslobodzuje bývalého dlžníka. Takýto prechod si nevyžaduje povolenie veriteľov.

§ 13.

(1) Dátum, keď sa aktíva stanú súčasťou základných fondov národného podniku, prestane byť záložným právom k aktívam; súd ich vymaže na návrh vnútroštátneho podniku. Pohľadávky zabezpečené kolaterálom zostávajú nedotknuté.

(2) Odsek 1 sa nevzťahuje na prípady, v ktorých vláda povolí výnimku na návrh zodpovedného ministra, ako je uvedené v dohode s ministrom financií.

(3) Osobitné ustanovenia stanovujú podmienky, za ktorých prestáva existovať materiálna záťaž aktív patriacich do základných fondov národného podniku.

Oddíl čtvrtý.

Zásady riadenia a riadenia národných podnikov.

§ 14.

(1) Zásada plánovania sa uplatňuje konzistentne na všetky činnosti národného podniku.

(2) Riadenie národného podniku sa zaväzuje k plánovaniu a iniciatíve na zlepšenie výroby a zabezpečenie potrieb národného hospodárstva s ohľadom na budúce roky.

§ 14a

Každá hospodárska otázka sa musí riešiť v súlade so svojou politickou stránkou a smernicou o hospodárskej politike. Pri rozhodovaní musia byť záujmy celého národného hospodárstva podriadené potrebám celku.

§ 15.

(1) Riadenie vnútroštátneho podniku a jeho organizačných útvarov je vždy zodpovedné za jedného manažéra, ktorý v rámci svojej právomoci rozhoduje a dáva pokyny podriadeným pracovníkom.

(2) Každý pracovník v národnom podniku podlieha bezodkladne iba jednému manažérovi.

(3) Orgán sa v čo najväčšej možnej miere zveruje vedúcemu organizačných orgánov; zároveň sa na vyšších úrovniach sústreďujú len záležitosti veľkého významu a veci, ktoré možno účinnejšie obstarať spoločne pre podriadenejšie služby.

§ 16.

(1) Vedúci predstavitelia sú povinní vytvoriť podmienky pre čo najširšiu a okamžitú účasť pracovníkov na riadení národného podniku organizovaného hnutím revolučných odborových zväzov. Pri zabezpečovaní takejto účasti, vykonávanej najmä vo forme výrobných stretnutí a socialistickej hospodárskej súťaže, ako aj rozvíjaním pohybu vynálezcov a zlepšení vedúcich k úzkej spolupráci s príslušnými orgánmi odborovej organizácie.

(2) Lídri zabezpečia, aby sa orgány odborových zväzov v podniku a v podniku mohli zúčastňovať na príprave a vypracúvaní plánu a jeho kontrole a vyžadovali si ich stanovisko a návrhy, ako aj bezpečnosť technického rozvoja, pracovného plánu, otázok odmeňovania a všetkých ostatných dôležitých opatrení.

(3) Iniciatíva pracovníkov a technikov je vyčerpávajúcim zdrojom technického pokroku. Lídri sú preto povinní zabezpečiť, aby sa všetky stimuly pracovníkov na zlepšenie činností národného podniku využívali dôsledne a rýchlo. Pracovníci si musia uvedomiť, ako sa využili ich stimuly.

§ 17.

Riadenie národného podniku je povinné systematicky pracovať na technickom vývoji výroby a neustále sa snažiť zabezpečiť, aby sa základný výrobný program národného podniku nachádzal na globálnej technickej úrovni.

§ 18.

(1) Vnútroštátny podnik v súlade so zásadami chozasčetu kladie osobitný dôraz na zabezpečenie toho, aby podnik trvalo znášal svoje prevádzkové náklady a svoj vlastný rozvoj príjmov, sústavne znižoval svoje vlastné náklady a neustále zlepšoval výsledky svojho riadenia prostredníctvom stimulov spájajúcich materiálne záujmy všetkých a jednotlivých pracovníkov.

(2) Vnútorné podniky sú zavedené s cieľom dosiahnuť najvyššiu ekonomiku vo výsledkoch práce nižších oddelení.

(3) Úlohou všetkých vnútroštátnych podnikových pracovníkov je znížiť potrebu pracovného času, spotreby materiálov, surovín, paliva a energie, plne využívať základné finančné prostriedky, pomáhať účinne zavádzať nové techniky a pokročilé technológie a zlepšovať organizáciu práce, čím sa zabezpečí trvalý rast produktivity práce a vysokého hospodárstva.

§ 19.

Neustále zlepšovanie úrovne riadenia a riadenia národného podniku si vyžaduje, aby riadenie podniku trvalo vytváralo podmienky na zvyšovanie významného záujmu všetkých organizačných jednotiek a zamestnancov podniku o výsledky ich práce a práce národného podniku. Správne využívanie hmotných záujmov kombinuje záujmy jednotlivcov s záujmami celku a pomáha zlepšiť uspokojenie potrieb jednotlivcov pri uspokojovaní potrieb celku.

Oddíl pátý.

Riaditeľ národného podniku.

§ 20.

(1) Vedúcim národného podniku je riaditeľ, ktorý organizuje a riadi činnosti národného podniku a koná v jeho mene.

(2) V súlade so základnými ustanoveniami oddielov 1c a 1d sú práva a povinnosti riaditeľa národného podniku stanovené v štatúte (oddiel 59). Riaditeľ najmä:

(a) riadiť vypracovanie plánu podniku a schvaľovať ho v súlade so základnými úlohami, ktoré mu pridelil nadriadený orgán, zabezpečiť, aby sa plán vykonával jednotne a aby bol prekročený najmä prostredníctvom rozvoja tvorivých iniciatív pre pracovníkov a zvýšenia ich účasti na riadení;

(b) zavedením najvyššej technológie, pokročilých technológií a zlepšením organizácie práce sa zabezpečí trvalý rast produktivity práce a hospodárstva v podnikaní;

(c) zabezpečiť rýchle využívanie vynálezov, zlepšení a iných zistení vyplývajúcich z technických informácií všetkých druhov;

d) zabezpečuje neustále zlepšovanie organizácie podniku a zvyšuje jeho úroveň riadenia, najmä s pomocou kolektívnych poradných orgánov podniku. Pritom zabezpečuje čo najväčšiu pozornosť na vnútroštátne hospodárske záznamy a konzistentnosť technických a ekonomických analýz,

e) riadiť výber, nasadenie a vzdelávanie kádrov a zabezpečiť neustále zlepšovanie pracovných podmienok pracovníkov;

f) zabezpečuje zachovanie štátnej disciplíny, najmä zachovanie národného, hospodárskeho a služobného tajomstva, zmluvnej, finančnej, technologickej a pracovnej disciplíny a mzdových predpisov;

g) zabezpečuje konzistentné uplatňovanie zásady odmeňovania podľa kvantity a kvality práce;

h) zabezpečiť efektívne využívanie a ochranu všetkých aktív národného podniku;

(c) starostlivosť o zdravie a bezpečnosť pri práci.

(3) Riaditeľ koná samostatne vo veciach vnútroštátneho podniku, ak rozhodnutie o veci nie je vyhradené pre nadriadený orgán.

(4) Riaditeľ je zodpovedný za riadne fungovanie národného podniku a plnenie jeho úloh. Nárok na náhradu škody po iných nárokoch voči riaditeľovi vykonáva v mene vnútroštátneho podniku nadriadený orgán.

§ 21.

(1) Riaditeľ národného podniku určený ako výrobná jednotka a riaditeľ riaditeľa národného podniku menuje a odvoláva z funkcie príslušný minister na základe stanoviska ústredného výboru príslušnej odborovej organizácie; pre riaditeľov národných podnikov podriadených vedúcemu národného podniku alebo združenia toto právo vykonáva riaditeľ riaditeľa národného podniku (združenia), pokiaľ ho nezarezervoval príslušný minister. Vymenovania a odvolania sa prijímajú písomne.

(2) Riaditeľ sľúbi orgánu, ktorý ho vymenoval, že bude vykonávať svoje povinnosti svedomito v súlade so záujmami štátu; tento sľub sa tiež písomne potvrdí. Riaditeľ preberá svoje povinnosti a stáva sa zamestnancom národného podniku v deň jeho záložného práva, ak nie skôr.

(3) Funkčné obdobie riaditeľa sa prestáva odvolávať alebo sa vzdáva funkcie. Vypovedanie nadobúda účinnosť dňom jeho prijatia orgánom, ktorý vymenoval riaditeľa.

(4) Na vymenovanie, odvolanie a odvolanie riaditeľa sa nevzťahujú pravidlá spolupráce Výboru odborových zväzov pri prijímaní, začleňovaní a prepúšťaní zamestnancov. Vymenovanie a uvoľnenie riaditeľa si nevyžaduje súhlas príslušnej sekcie Rady oblastného národného výboru.

(5) Riaditeľ neprestáva mať pracovnoprávny vzťah zrušením alebo odstúpením; všeobecné predpisy sa vzťahujú na jeho zánik.

§ 22.

(1) Keď je riaditeľ národného podniku odvolaný alebo sa vzdal svojho funkcie, nadriadený zabezpečí, aby bývalý riaditeľ bezodkladne predložil novému riaditeľovi za účasti zástupcu vyššej inštitúcie riadenie národného podniku.

(2) Ak ešte nebolo možné vymenovať nového riaditeľa, nadriadený orgán určí, komu sa má odovzdať riadenie národného podniku.

§ 23.

Pri odstúpení od riadenia národného podniku sa zistí a vyhodnotí stav a výsledky činností, nedostatkov a nedostatkov národného podniku. Toto sa zaznamená do registra, v ktorom sa uvádzajú najmä:

(a) plnenie plánovaných úloh;

(b) základné fondy a prostriedky obehu národného podniku, ako aj pohľadávky a záväzky;

(c) finančné hospodárenie národného podniku, plnenie hospodárskych zmlúv a postavenie záznamov v národnom podniku;

(d) stav využívania nápadov na zlepšenie;

(e) v prípade podnikov, v ktorých sa pripravuje alebo vykonáva výstavba, prehľad jej poskytovania podľa projektových a rozpočtových dokumentov;

(f) v prípade stavebných zariadení prehľad o tom, ako je ich výrobný plán zabezpečený projektovou a rozpočtovou dokumentáciou.

§ 24.

(1) Ak sa zistia závažné nedostatky pri odstúpení manažmentu národného podniku, nový riaditeľ nariadi čiastočný alebo úplný súpis hospodárskych zdrojov a požiada zástupcu nadriadeného orgánu, aby vykonal revíziu národného podniku. Nový riaditeľ tiež bezodkladne prijme opatrenia na nápravu nedostatkov a zabezpečí vykonávanie plánovaných úloh; je tiež povinný vyzvať všetky osoby, o ktorých sa zistilo, že porušili jeho povinnosti.

(2) Vedúci nadriadeného orgánu v prípade potreby preskúma vykonávanie týchto opatrení a prijme ďalšie opatrenia.

§ 25.

(1) V prípade neprítomnosti alebo obsadenej prítomnosti riaditeľa zastupuje riaditeľa v plnom rozsahu zástupca riaditeľa. Vymenovanie a odvolanie zástupcu riaditeľa sa riadi štatútom (odsek 58), ktorý tiež určuje, ak existuje niekoľko zástupcov riaditeľa, ich poradie. Štatút môže tiež určiť, že funkcia v národnom podniku je spojená s funkciou zástupcu riaditeľa. Na vymenovanie a odvolanie zástupcu riaditeľa sa nevzťahujú pravidlá spolupráce Výboru odborových zväzov pri prideľovaní pracovných miest.

(2) Okrem riaditeľa a jeho zástupcu môžu osoby oprávnené riaditeľmi konať v mene národného podniku v rozsahu udeleného povolenia.

Oddíl šestý.

Personál.

§ 26.

Pomery zamestnanosti a miezd zamestnancov národného podniku sa riadia ustanoveniami platnými pre zamestnancov, na ktorých sa vzťahujú pravidlá štátnej mzdovej politiky.

§ 27.

Pokiaľ v tomto zákone alebo predpisoch nie je ustanovené inak, na prijatie a prepustenie zamestnancov sa vyžaduje predbežné preskúmanie a schválenie komisie pre preteky odborových zväzov; o iných dôležitých otázkach týkajúcich sa jednotlivých zamestnancov, najmä ich zaradenia do zamestnania, ako aj o otázkach týkajúcich sa všetkých alebo ich skupín, sa musí vopred diskutovať s Výborom pre preteky odborových zväzov. Predchádzajúca diskusia a schválenie Výboru odborových zväzov sa nevyžaduje na prijímanie zamestnancov prijatých výkonnými orgánmi národných výborov alebo prijatých len na prechodné obdobie nepresahujúce šesť pracovných dní. Ak nie je stanovené inak, prijatie a prepustenie zamestnancov si tiež vyžaduje predchádzajúci súhlas príslušného oddielu Rady okresného národného výboru.

§ 27a

(1) Spoločný záujem národného podniku a jeho zamestnancov na úspešnom plnení úloh podniku a na štandardnom plnení ich povinností je vyjadrený podmienkami zamestnávania, ktoré riaditeľ podniku vydá po dohode s príslušným orgánom odborovej organizácie v súlade so štandardnými podmienkami zamestnávania. Vláda na návrh Ústrednej rady odborových zväzov vydá vzorové podmienky zamestnávania a uverejní ich v úradnom vestníku.

(2) Zamestnancom sa môžu uložiť nediskriminačné opatrenia na pokarhanie, verejné pokarhanie alebo dočasné preloženie na inú prácu až počas troch mesiacov. Uloženie pokarhania a verejného pokarhania na hlavu spoločnosti ďalej prispôsobí postavenie (§ 59), uloženie disciplinárnych opatrení na ostatných zamestnancov bude ďalej prispôsobovať pracovné podmienky v súlade so zásadami vymedzenými vzorovým pracovným poriadkom.

(3) Podmienky zamestnávania sú záväzné po riadnom vyhlásení podniku.

§ 28.

(1) Vedúci národného podniku alebo prípadne vedúci podniku uzavrie kolektívnu zmluvu v mene národného podniku so zamestnancami zastúpenými príslušným odborovým orgánom, pričom stanoví najmä, ako sa zabezpečia hlavné plánované úlohy podniku a ako sa zabezpečí progresívna technológia, technológia, organizácia práce, zásady mzdovej politiky a materiálnych záujmov jednotlivcov a zberateľov, rozpočet poľnohospodárskeho fondu pracovníkov, ako aj vzájomné záväzky manažmentu a zamestnancov zamerané na zlepšenie produktivity podniku, zlepšenie bezpečnosti pri práci a zlepšenie starostlivosti o pracovníkov na sociálnej, zdravotnej a kultúrnej strane.

(2) V dielňach a zariadeniach sa uzatvára dohovor medzi vedúcimi týchto oddelení a príslušným orgánom základnej organizácie odborovej organizácie, ktorý sa zaoberá otázkami plnenia základných úloh a starostlivosti o zamestnancov za podmienok jednotlivých seminárov a operácií.

(3) Riaditeľ národného podniku, vedúcich pracovníkov a orgánov odborového zväzu skontroluje a prerokuje plnenie povinností stanovených v kolektívnej zmluve a dohovore a zodpovedá za ich plnenie. Orgán dohľadu nad podnikom a vyšší orgán príslušného odborového zväzu sú zodpovedné za vykonávanie kolektívnych zmlúv a dohovorov. Takisto spoločne rozhodujú o sporoch vyplývajúcich z vykonávania kolektívnej zmluvy a dohovoru.

(4) Podrobnosti o kolektívnych zmluvách a dohovoroch stanovuje Ústredná rada odborových zväzov.

§ 29.

S cieľom rozvíjať tvorivú iniciatívu zamestnancov a stimulovať ich materiálny záujem o realizáciu plánu prispievajú podnikateľské fondy pracovníkov zriadené v národných podnikoch podľa osobitných nariadení.

Oddíl sedmý.

Interná organizácia národných podnikov.

§ 30.

Vnútorná organizácia národného podniku musí byť v súlade so zásadami, ktoré sa vzťahujú na riadenie a riadenie národných podnikov (oddiely 14 až 19), a musí zabezpečiť úspešné a hospodárne plnenie plánovaných úloh. Ak je potrebné vykonať zmeny vnútornej organizácie národného podniku, najmä s cieľom dosiahnuť lepšie hospodárske výsledky, musia sa vykonať takým spôsobom, aby nespôsobili narušenie činností národného podniku.

§ 31.

(1) Národný podnik je rozdelený na organizačné jednotky, ktoré majú v rámci podnikateľskej činnosti presnú definíciu rozsahu pôsobnosti a úloh.

(2) Vnútorné členenie vnútroštátneho podniku je úmerné jeho rozsahu a povahe jeho činností a zabezpečuje dokonalú spoluprácu medzi všetkými oddeleniami; Najmä počet a rozsah komponentov administratívneho prístroja musí byť v súlade so zásadou najvyššieho hospodárstva.

§ 32.

(1) Riaditeľ do troch mesiacov od zápisu národného podniku do obchodného registra alebo v lehote stanovenej nadriadeným orgánom vydá organizačný príkaz (pre podniky, ktoré nedávno stanovili predbežné organizačné pravidlá) vypracovaný v súlade so zásadami ustanovenými v štatúte (§ 59). Pravidlá organizácie národného podniku, ktorý je podriadený vedúcemu národného podniku (združenia), musia tiež dodržiavať organizačné pravidlá vedúceho národného podniku (združenia). Riaditeľ prijme opatrenia potrebné na zabezpečenie riadneho fungovania podniku až do vydania pravidiel organizácie.

(2) Organizačné predpisy ustanovujú vnútornú organizáciu národného podniku, najmä jeho organizačných služieb, rozsahu týchto služieb, ich vzájomných vzťahov a spolupráce, menovania vedúcich oddelení a ich kompetencií a zodpovednosti.

§ 33.

(1) Ak si to vyžadujú ekonomické potreby, najmä kontakt so zákazníkmi, príslušný minister môže určiť, že miestna pobočka národného podniku sa zaregistruje ako rozštiepený závod; rozpoltená rasa nie je právnickou osobou.

(2) Vedúci štiepnej elektrárne je oprávnený konať v mene národného podniku, pokiaľ ide o štiepnu elektráreň.

Oddíl osmý.

Prevod, zlúčenie, distribúcia a zrušenie národných podnikov.

§ 34.

Príslušný minister môže po dohode s ním postúpiť vnútroštátny podnik alebo jeho časť inému ministrovi.

§ 35.

(1) Príslušný minister môže zlúčiť vnútroštátny podnik s iným vnútroštátnym podnikom. Zlúčený vnútroštátny podnik prestane byť dňom registrácie zlúčenia; prevod jeho aktív a pasív na nadobúdajúci vnútroštátny podnik k tomuto dátumu.

(2) Zodpovedný minister môže do nového národného podniku zapojiť dva alebo viac vnútroštátnych podnikov. Všetky vnútroštátne podniky zaniknú a ich aktíva a pasíva sa prevedú na nový vnútroštátny podnik v deň registrácie národného podniku.

(3) Príslušný minister môže rozdeliť národný podnik do dvoch alebo viacerých vnútroštátnych podnikov. Rozdelený národný podnik prestane existovať a jeho aktíva a pasíva sa prevedú na nové vnútroštátne podniky v deň, keď boli zapísané do obchodného registra v rozsahu stanovenom príslušným ministrom.

§ 36.

(1) V čase zlúčenia, splynutia alebo rozdelenia vnútroštátnych podnikov sa musí vykonať úplný súpis hospodárskych zdrojov v deň zániku po vytvorení vnútroštátnych podnikov a musí sa vypracovať súvaha vnútroštátnych podnikov, ktorých sa tieto opatrenia týkajú. Toto sa neuplatňuje v prípade zlúčenia alebo splynutia pre nadobúdajúci vnútroštátny podnik.

(2) Ustanovenia o odovzdaní riadenia vnútroštátneho podniku, keď sa zmení riaditeľ, sa uplatňujú mutatis mutandis na prevod, zlúčenie, zlúčenie a rozdelenie vnútroštátnych podnikov. Na registrácii sa zúčastňujú aj vedúci národných obchodných útvarov, ktorých sa tieto opatrenia týkajú.

(3) Riaditeľ prijímajúceho národného podniku po novovytvorenom národnom podniku bezodkladne informuje všetky organizácie a orgány verejnej správy dotknuté zlúčením, zlúčením alebo rozdelením národného podniku.

§ 37.

(1) Príslušný minister môže národný podnik zrušiť.

(2) Pritom môže previesť celý majetok a všetky záväzky zrušeného vnútroštátneho podniku na iné právne subjekty sektora štátnej socialistickej republiky; nie je potrebné, aby veritelia previedli záväzky. Odsek 3 sa uplatňuje mutatis mutandis.

(3) Ak príslušný minister neprijme opatrenia ustanovené v odseku 2, likvidácia vymazaného národného podniku sa vykoná v súlade s pravidlami vydanými ministrom financií. Tieto ustanovenia môžu tiež stanoviť, že pohľadávky veriteľov vymazaného národného podniku zaniknú, ak nie sú zaregistrované v stanovenej lehote; môže sa tiež určiť poradie, v ktorom sa pohľadávky vyrovnajú.

(4) Riaditeľ požiada o odstránenie vymazaného národného podniku z obchodného registra a v prípade likvidácie likvidátora.

§ 38.

(1) Prevody vnútroštátnych podnikov a ich častí, zlúčenia, zlúčenia, splynutia a zrušenia sa môžu uskutočniť len vtedy, ak sa vytvoria podmienky na dosiahnutie podstatne lepších hospodárskych výsledkov. Tieto opatrenia musia byť riadne pripravené a môžu byť účinné až na začiatku kalendárneho roka.

(2) Prevod, zlúčenie, zlúčenie, rozdelenie a zrušenie vnútroštátnych podnikov vykoná príslušný minister po tom, ako sa po porade s ministrom financií a po porade s ústredným výborom príslušného odborového zväzu prevedie národné podniky do oblasti pôsobnosti iného ministra po dohode s ministrom štátneho plánovania. Vláda určí, v ktorých prípadoch sa vyžaduje schválenie týchto organizačných zmien a stiahnutie vnútroštátnych podnikov a v ktorých prípadoch sa vyžaduje schválenie určitých ústredných orgánov po pripomienkach výkonných orgánov národných výborov.

Oddíl devátý.

Zmeny a presuny výrobných programov a plánované úlohy vnútroštátnych podnikov.

§ 39.

(1) Schválenie príslušného ministra je potrebné na zmenu výrobného programu neočakávaného plánu; zmena a doplnenie možno schváliť len z dôvodov osobitného významu.

(2) Žiadosť o schválenie zmeny musí byť podrobne odôvodnená; K žiadosti sa priloží dôkaz o technickej pripravenosti nového výrobného programu a jeho materiálu, kadičky a finančného kolaterálu, ako aj analýza a kvantifikácia všetkých dôsledkov zmeny materiálnych a peňažných podmienok. Návrh, ktorý nespĺňa tieto podmienky, sa neschvaľuje. Zmena nadobúda účinnosť dňom jej schválenia.

§ 40.

(1) Výrobný program sa môže presunúť do iného národného podniku alebo do iného lokálne oddeleného (-ých) zariadenia (-í) len vtedy, ak bola účinnosť a efektívnosť presunu bezpečne stanovená a prenos bol schválený.

(2) Prevod výrobného programu s osobitným hospodárskym významom, ako aj opätovný prevod výrobného programu do piatich rokov medzi výrobnými jednotkami schvaľuje vláda. Ostatné prevody schvaľujú príslušní ministri, s výnimkou vnútroštátnych podnikov tej istej výrobnej jednotky, schválených riaditeľom vedúceho národného podniku (združenia). Prevod výrobného programu sa musí vopred prediskutovať s ústredným výborom príslušnej odborovej organizácie.

(3) Odsek 39 ods. 2 sa uplatňuje mutatis mutandis na návrh na schválenie prevodu výrobného programu.

(4) Vnútroštátne podniky, medzi ktorými sa uskutočňuje prevod výrobného programu, sa musia dohodnúť na rôznych otázkach prevodu. V zápisnici z dohody sa uvádza: názov vnútroštátnych podnikov a ich nadriadených orgánov, druh a rozsah prevedenej výroby, čas jej prevzatia, zoznam prenesených zmlúv, dôsledky prevodu uzavretých zmlúv, podrobnosti o výrobnej kapacite prijímajúceho podniku na výrobný program, rozsah a spôsob prevzatia výroby a iné podporné dokumenty, podrobnosti o odbornej príprave zamestnancov prekladateľom a spôsob pomoci podniku najmä pri zabezpečovaní ďalšieho technického rozvoja prevedenej výroby, ako aj identifikácia zástupcov strán zodpovedných za riadny prevod výrobného programu. Ak sa má pri prevode výrobného programu previesť správa aktív, dohoda obsahuje aj zoznam takýchto aktív a prostriedky ich prevodu. Schvaľujú dohodu o prevode výrobného programu, ako aj vznesené spory riešia orgány nadradené zúčastneným vnútroštátnym podnikom.

Citácia	Zákon č. 51 / 1955 Z. z. o národných podnikoch a niektorých iných hospodárskych organizáciách
Typ predpisu	-
Autor	-
Zbierka	Zbierka zákonov

Dátum vyhlásenia	11.11.1955
Účinnosť od	01.01.1956
Účinnosť do	-
Stav	Platný

Zákon č. 51 / 1955 Zb.

Zákon o národných podnikoch a niektorých iných hospodárskych organizáciách

Obsah

§ 1