Čo je Dekrét Ministerstva zdravotníctva č. 44 / 1966 Zb.?

Dekrét Ministerstva zdravotníctva č. 44 / 1966 Z.z. o zdravotníckych pracovníkoch a iných zdravotníckych pracovníkoch — Vyhláška ministerstva zdravotníctva o zdravotníckych pracovníkoch a iných zdravotníckych pracovníkoch.

Kedy nadobudol Dekrét Ministerstva zdravotníctva č. 44 / 1966 Zb. účinnosti?

Dekrét Ministerstva zdravotníctva č. 44 / 1966 Zb. nadobudol účinnosť 01.07.1966.

Je Dekrét Ministerstva zdravotníctva č. 44 / 1966 Zb. stále platný?

Áno, Dekrét Ministerstva zdravotníctva č. 44 / 1966 Zb. je stále platný a účinný.

Dekrét Ministerstva zdravotníctva č. 44 / 1966 Zb. - Vyhláška ministerstva zdravotníctva o zd...

44

Uznesenie

Ministerstvo zdravotníctva

z 13. júna 1966,

o zdravotníckych pracovníkoch a iných zdravotníckych pracovníkoch

Ministerstvo zdravotníctva po dohode s ministerstvom školstva a kultúry a s ostatnými zúčastnenými ústrednými orgánmi a orgánmi podľa § 54 ods. 1 a § 58 ods. 2 zákona č. 20 / 1966 Z. z. o starostlivosti o zdravie ľudí:

Část první

Kategória Zdravotníci

Lekári

§ 1

(1) Lekári vykonávajú úlohy, ktoré si vyžadujú vysokoškolské lekárske vzdelanie, najmä diagnostiku, stanovujú liečebný plán, ako aj zdravotný a antiepidemický plán, určujú zdravý spôsob života a práce, vykonávajú výber osôb, ktoré majú byť pridelené na nepretržitú lekársku starostlivosť, ukladajú izolačné a karanténne opatrenia, vydávajú hodnotenia, predpisujú lieky a vykonávajú lekárske postupy.

(2) Lekári riadia a riadia prácu pridelenú spolupracovníkom a vedú ich k neustálemu zvyšovaniu ich úrovne práce.

§ 2

(1) Oprávnenosť na výkon lekárskej profesie sa získava ukončením štúdia a absolvovaním predpísaných vyšetrení na Fakulte všeobecnej medicíny, Fakulte detskej medicíny a Fakulte zdravia.

(2) Absolventi Fakulty detskej medicíny a Fakulty všeobecnej medicíny - Detského smerovania získavajú odborné kompetencie najmä v oblasti starostlivosti o deti, absolventi Lekárskej fakulty pre výkon povolania najmä v oblasti hygieny a epidemiológie. Absolventi stomatologického kurzu Fakulty všeobecnej medicíny dostávajú zdravotnú spôsobilosť len v zubnej a ústnej dutine.

(3) Ministerstvo zdravotníctva môže zo závažných dôvodov udeliť absolventovi zubnej školy všeobecnej medicíny povolenie vykonávať povolanie v inej časti zdravotníckych služieb, ako je tá, pre ktorú získal kvalifikáciu, a stanoviť potrebné podmienky. Národný regionálny výbor môže udeliť takéto povolenie absolventom Fakulty detskej medicíny, Fakulty všeobecnej medicíny - detského smerovania a Lekárskej univerzity.

§ 3

Lieková forma

(1) Poľnohospodári sú zodpovední za úlohy, ktoré si vyžadujú univerzitné farmaceutické vzdelávanie, najmä pri príprave, výrobe, dodávke, distribúcii a kontrole liekov a pri špeciálnej laboratórnej práci.

(2) Lieky v lekárňach prijímajú recepty a posudzujú, či sú v súlade s príslušnými pravidlami, pripravujú lieky, vydávajú lieky na lekársky predpis lekárom po záverečnej kontrole a kontrolujú farmaceutické zložky na prípravu liekov.

(3) Poľnohospodári riadia a kontrolujú prácu, ktorá im bola pridelená, a vedú ich k neustálemu zvyšovaniu ich úrovne práce.

(4) Oprávnenosť na povolanie farmaceuta sa získa ukončením štúdia a absolvovaním predpísaných skúšok na Lekárskej fakulte.

§ 4

Zubní lekári

(1) Zubní lekári poskytujú ambulantnú preventívnu zubnú starostlivosť. Pritom majú nárok

a) odstrániť zubný kameň a povlak;

b) brúsenie zubov;

c) na výrobu pevných a snímacích upevňovacích dlaždíc;

d) odstrániť citlivosť zubov impregnáciou;

e) otvorené a zaplnené zuby a korene vrátane koreňovej úpravy;

(f) vytrhávať zuby a korene okrem prípadov vyžadujúcich lekárske ošetrenie;

(g) na výrobu a výrobu, úpravu a opravu pevných a snímajúcich umelých zubov, zubov a ich častí.

(2) Na vykonanie výkonu uvedeného v odseku 1 sú zubní lekári oprávnení odoberať odtlačky prstov a čeľuste, používať miestnu necitlivosť a potrebné lieky, vyrábať a hodnotiť röntgenové obrazy zubov. Zubári nemajú nárok na iné vystúpenia. Ak zistia, že lekárske ošetrenie je potrebné v priebehu výkonu, v prípade neexistencie prvej pomoci nepokračujú a sú povinné postúpiť ošetrenie liečenej osobe na ďalšie odborné ošetrenie alebo v prípade potreby poskytnúť.

(3) Povolanie zubných lekárov môžu vykonávať zdravotnícki pracovníci, ktorí získali spôsobilosť vykonávať toto povolanie podľa predchádzajúcich pravidiel. *)

Strední zdravotnícki pracovníci

§ 5

(1) Odborníci v oblasti zdravotníctva na strednej úrovni vykonávajú svoje odborné činnosti, ktoré si vyžadujú stredoškolské lekárske vzdelanie, v závislosti od povahy vykonanej práce buď samostatne, alebo podľa pokynov lekára, alebo prípadne iného vedúceho personálu.

(2) Strední zdravotnícki pracovníci sú zdravotné sestry, detské sestry, sestry, zubné sestry, diétne sestry, rehabilitačný personál, asistent zdravotníckych služieb, zdravotnícky technik, röntgenový technik, zubný technik, lekárenský technik a optik. Počet odvetví stredných zdravotníckych pracovníkov môže ministerstvo zdravotníctva prispôsobiť potrebám zdravotníckych služieb.

(3) Rozsah povolenia a obsah činností v rôznych oblastiach stredných zdravotníckych pracovníkov určuje ministerstvo zdravotníctva.

§ 6

(1) Oprávnenosť na výkon povolania v jednotlivých oblastiach sekundárnych zdravotníckych pracovníkov sa získa ukončením štúdia a absolvovaním predpísaných skúšok na strednej škole. Ministerstvo zdravotníctva môže stanoviť podmienky na rozšírenie spôsobilosti stredne veľkých zdravotníckych pracovníkov vykonávať svoje povolanie v inej oblasti.

(2) Sekundárny zdravotný pracovník môže byť presunutý do inej oblasti, ako je oblasť, pre ktorú nadobudol spôsobilosť, len výnimočne a len na pracovisko určené ministerstvom zdravotníctva. Na prechodnom základe sa takéto opatrenie môže prijať so súhlasom pracovníka na obdobie šiestich mesiacov a bez jeho súhlasu, ak si to vyžaduje potrebná operačná potreba organizácie, maximálne 30 pracovných dní v kalendárnom roku. * *) Takéto opatrenie sa môže počas dlhšieho obdobia prijať so súhlasom pracovníka a za predpokladu, že sa pracovník zaviaže rozšíriť svoje znalosti aj o takéto profesionálne činnosti a najneskôr do dvoch rokov od dátumu presunu na strednú zdravotnú školu v rozsahu stanovenom ministerstvom zdravotníctva.

Nižšie zdravotníci

§ 7

(1) Nižšii zdravotnícki pracovníci vykonávajú podľa pokynov lekára a pod vedením sekundárnych zdravotníckych pracovníkov odbornú činnosť vyžadujúcu lekárske vzdelanie.

(2) Nižšie zdravotníci sú zdravotná sestra, pestúnka, zubný inštrumentalista, masér, pitevné laboratórium - taxidermista a dezinfekčné prostriedky.

(3) Ministerstvo zdravotníctva určí pracovnú záťaž rôznych oblastí pracovníkov s nižším zdravotným postihnutím.

(4) Nižšii zdravotnícki pracovníci sú oprávnení vykonávať povolanie prostredníctvom ukončenia lekárskej školy alebo dlhodobého odborného kurzu podľa učebných osnov schválených ministerstvom zdravotníctva a absolvovaním predpísaných skúšok.

§ 8

Pomocní zdravotnícki pracovníci

(1) Pomocný zdravotnícky personál vykonáva pod vedením kvalifikovaných odborníkov činnosti, ktoré si vyžadujú krátkodobé lekárske vzdelanie.

(2) Sociálni pracovníci sú pomocní zdravotnícki pracovníci na individuálne pracovné obdobie.

(3) Ministerstvo zdravotníctva určí pracovný obsah každej oblasti pomocných zdravotníckych pracovníkov.

(4) Pomocní zdravotnícki pracovníci získajú odbornú spôsobilosť prostredníctvom odborného vzdelávania a záverečného vyšetrenia. Táto odborná príprava je organizovaná v zdravotníckych inštitúciách podľa učebných osnov a učebných osnov schválených ministerstvom zdravotníctva.

§ 9

Odborná príprava na novom pracovisku

Ak ide zdravotnícky pracovník na pracovisko iného odborného oddelenia, manažér je povinný poskytovať odbornú prípravu pod vedením oprávneného skúseného pracovníka, najmä pokiaľ ide o osobitné zručnosti a znalosti, organizáciu a prevádzku a bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci. Odborná príprava sa spravidla vykonáva do troch mesiacov od začiatku a monitoruje a vyhodnocuje.

Část druhá

Ďalšie vzdelávanie zdravotníckych pracovníkov a iných odborných pracovníkov v oblasti zdravia

Hlava první

Spoločné ustanovenia

§ 10

Rozvoj lekárskych vied, ako aj potreby praxe a rozdelenia práce si vyžaduje jednotný systém ďalšieho vzdelávania zdravotníckych pracovníkov. Túto odbornú prípravu organizujú a riadia regionálne národné výbory, ktorým pomáhajú inštitúty pre ďalšiu odbornú prípravu zdravotníckych pracovníkov. Táto nepretržitá odborná príprava sa vykonáva v inštitúciách pre ďalšie vzdelávanie zdravotníckych pracovníkov a na pracoviskách zdravotníckych zariadení podľa zásad stanovených ministerstvom zdravotníctva po dohode s ministerstvom školstva a kultúry.

§ 11

(1) Ďalšia odborná príprava zdravotníckych pracovníkov zahŕňa odbornú prípravu lekárov a farmaceutov, štúdium stredných zdravotníckych pracovníkov a ďalšie zlepšovanie vedomostí.

(2) Hlavnými formami pokračujúcej odbornej prípravy zdravotníckych pracovníkov sú samoštúdium, získavanie znalostí a zručnosti pod vedením kvalifikovaného pracovníka, odborná príprava na semináre, kurzy a potrebné ukončenie vedomostí na miestach odbornej prípravy alebo iné hromadné podujatia organizované v zdravotníckych inštitúciách a inštitútoch na ďalšiu odbornú prípravu zdravotníckych pracovníkov.

(3) Odborná príprava lekárov a farmaceutov a postgraduálne štúdium sekundárnych zdravotníckych pracovníkov sa vo všeobecnosti uskutočňuje na pracoviskách týchto pracovníkov za predpokladu, že spĺňajú požiadavky na tieto účely. Ak je to potrebné, najmä pokiaľ ide o odbornú prípravu špecialistov pre špecializáciu II. stupňa alebo rozšírenie špecializácie, od lekára alebo lekárnika sa môže vyžadovať ukončenie odbornej prípravy. Tento dodatok sa vykonáva na vysoko kvalifikovaných pracoviskách vybraných na odbornú prípravu lekárov alebo farmaceutov z iných pracovísk (ďalej len "vzdelávacie miesto"). Obsah odbornej prípravy na mieste odbornej prípravy určujú inštitúty pre ďalšie vzdelávanie zdravotníckych pracovníkov.

(4) Každý lekár, lekárnik a zdravotnícky pracovník musia zlepšiť svoje znalosti aj po získaní odbornej špecializácie, najmä prostredníctvom kontinuálneho individuálneho štúdia.

(5) Vedúci predstavitelia vo všetkých fázach sú povinní viesť svojich spolupracovníkov k všestrannému zlepšeniu kvalifikácií vrátane ideologickej vyspelosti a poskytovať technické usmernenia k ich štúdiu a praktickým skúsenostiam.

Hlava druhá

Ďalšie školenie lekárov

Oddíl první

Odborná príprava

Všeobecné ustanovenia

§ 12

(1) Prostredníctvom odborného kurzu dostáva lekár hlbšie znalosti o odborných činnostiach v jednej z lekárskych oblastí (špecializácia prvého stupňa) alebo o úrovni kvalifikovaných a špecializovaných činností (špecializácia druhého stupňa, špecializácia rozšírenia).

(2) Základný rozsah vedomostí v každej oblasti špecializácie je určený špecializáciou, ktorú vydal Inštitút pre ďalšie vzdelávanie lekárov a farmaceutík (ďalej len "Institute") po schválení ministerstvom zdravotníctva.

§ 13

(1) Špecifikácie triedy I a II možno získať v týchto oblastiach:

1. interná medicína,

2.

3. gynekológia a pôrodníctvo,

4. chirurgický zákrok,

5. neurológia,

6. psychiatria,

7. dermatonerológia,

8. zubné lekárstvo,

9. otorinolaryngológia,

10. oftalmológia,

11. Rádiodiagnostika,

12. rádioterapia,

13. patologická anatómia,

14. hygiena,

15. mikrobiológia,

16. epidemiológia.

(2) V oblasti sociálnej medicíny, ktorej téma preniká do všetkých lekárskych oblastí, možno špecializáciu získať len ako ďalšiu špecializáciu po dosiahnutí špecializácie prvého stupňa v určitej oblasti, najmä v internej medicíne, v pediatrii, hygiene a epidemiológii.

(3) Po dosiahnutí špecializácie úrovne I sa špecializácia v oblastiach uvedených v prílohe môže dokončiť. Ministerstvo zdravotníctva môže výnimočne udeliť rozšírenie špecializácie na špeciálne špecializované oblasti, ktoré nie sú uvedené v prílohe po predložení svojej vedeckej rady.

§ 14

(1) Špecializovaný kurz trvá štyri roky v triede I, tri roky v odbore stomatológie; v druhej etape a v nadstavbových vetvách ďalšie tri až päť rokov podľa požiadaviek špecializácie.

(2) Ak lekár pracuje v kratšom čase, lehota predpísaná na získanie špecializácie sa úmerne predlžuje.

(3) Ak lekár nepracuje v oblasti, v ktorej získal špecializáciu po dobu dlhšiu ako päť rokov, môže pokračovať v práci ako špecialista v tejto oblasti až po absolvovaní predchádzajúcich vedomostí a potvrdení kvalifikácie. Regionálny národný výbor pre lekárov pracujúcich v zariadeniach centrálne riadených ministerstvom zdravotníctva poskytne potrebné podmienky na doplnenie vedomostí.

(4) Lekár môže získať odborníka v najviac troch oblastiach.

§ 15

(1) Špecializovanú odbornú prípravu možno zahrnúť len do práce v oblasti zamestnanosti. Ministerstvo zdravotníctva určí, či a do akej miery sa má počítať práca v oblasti nezamestnanosti.

(2) Lekárska prax v inej oblasti je zahrnutá len v období jej vlastného odborného vzdelávania, maximálne do dvoch mesiacov.

(3) Základná vojenská služba zahŕňa šesť mesiacov celkového špecializovaného výcviku. Ak lekár vykonával základnú vojenskú službu pred ukončením 12-mesačnej všeobecnej časti špecializovaného výcviku, započíta sa do tejto všeobecnej časti počas dvoch mesiacov, pričom zostávajúce štyri mesiace na jeho vlastnú špecializovanú odbornú prípravu. Odborná činnosť lekára vykonávaná počas základnej vojenskej služby v oblasti špecializácie je však zahrnutá do odbornej prípravy ako celku.

(4) Odôvodnená dlhodobá neprítomnosť na pracovisku sa zahrnie do celkového špecializovaného výcviku trvajúceho najviac dva mesiace.

Všeobecná sekcia špecializácie

§ 16

(1) Proces špecializácie pre prvú špecializáciu začína všeobecnou časťou, ktorej cieľom je konsolidovať a prehĺbiť pod vedením skúseného odborníka teoretické aj praktické znalosti získané počas štúdia. Regionálny národný výbor pre lekárov pracujúcich v centrálne riadených organizáciách môže v jednotlivých prípadoch rozhodnúť, že lekári dostanú všeobecnú časť odbornej prípravy špecialistov počas prvých troch rokov ich odbornej prípravy špecialistov. Takéto opatrenie sa oznámi inštitútu.

(2) Všeobecná část specializační průpravy se provádí

a) pre absolventov Fakulty všeobecnej medicíny a Fakulty detskej medicíny na obdobie 12 mesiacov v oblasti internej medicíny a chirurgie musia absolventi získať potrebné vedomosti z oblasti prenosných chorôb a gynekológie;

(b) absolventi lekárskej fakulty sanitácie na obdobie 12 mesiacov v oblasti internej medicíny a v rôznych častiach hygieny a epidemiológie musia tiež získať potrebné vedomosti z oblasti prenosných chorôb;

(c) v prípade absolventov zubného lekárstva a v prípade ostatných absolventov zubného lekárstva počas dvojmesačného štúdia.

Rozsah a načasovanie činnosti v každej oblasti sa určuje špecializáciou.

(3) Regionálne národné výbory určujú pracoviská, na ktorých sa vykonáva všeobecná časť odborného vzdelávania, s dobre vybaveným nemocničným oddelením s klinickou a sanitačnou stanicou.

(4) Okrem špecializácie prvého stupňa sa trvanie odbornej prípravy pre absolventov Fakulty všeobecnej medicíny a Fakulty pediatrickej medicíny skracuje o dĺžku jej všeobecnej časti.

§ 17

(1) Za organizáciu všeobecnej časti odborného vzdelávania zodpovedá vedenie nemocníc s klinikou. Za riadenie príslušných odborných stredísk je zodpovedný manažment lekárov.

(2) Na začiatku prvého odborného vzdelávania vydá regionálny národný výbor lekárom špecializovaný index, ktorý bude priebežne zaznamenávať jeho pokrok.

Custom špecialista školenia

§ 18

(1) Najneskôr 30 dní po ukončení všeobecnej časti odbornej prípravy špecialistov regionálny národný výbor určí po konzultácii s lekárom oblasť, v ktorej sa bude vykonávať odborná príprava lekára. Pre lekárov, ktorí pracujú v zariadeniach centrálne riadený, ministerstvo zdravotníctva poskytuje.

(2) Výber oblasti sa pripravuje už počas všeobecnej časti odbornej prípravy odborníkov na základe posúdenia schopnosti lekára, pričom sa zohľadňujú jeho sociálne oprávnené záujmy a budúce potreby špecialistov.

(3) Špecifikovaná špecializácia sa zaznamenáva do indexu.

(4) Zmena špecifikovaného poľa počas odbornej prípravy špecialistov môže z vážnych dôvodov vykonať orgán zodpovedný za určenie poľa len po dohode s lekárom.

§ 19

(1) Vlastné odborné vzdelávanie sa vykonáva v zdravotníckych zariadeniach, lekárskych fakultách a výskumných ústavoch.

(2) Lekári pracujúci v teoretických odboroch sa započítavajú do predpísaného obdobia špecializácie v klinickom odbore jeden až tri roky praxe v závislosti od rozsahu uplatniteľnosti poznatkov z teoretického odboru pre vybranú oblasť; úverovú bonitu posudzuje inštitút individuálne.

§ 20

(1) Počas svojej odbornej prípravy špecialistov sa lekár pripraví pod vedením vedúceho lekára špecializovaného pracoviska podľa individuálneho študijného plánu.

(2) Študijný plán odbornej špecializácie v triede I vypracuje hlavný lekár technického inštitútu v súlade so vzorovým plánom vydaným inštitútom. Pri vypracúvaní plánu zohľadní pracovné možnosti zariadenia, ako aj skúsenosti a znalosti lekára.

(3) Vedomosti a skúsenosti získané v rámci odbornej prípravy preskúma vedúci lekár špecializovaného centra najmenej raz za šesť mesiacov; výsledok je zaznamenaný v indexe.

§ 21

(1) Ak lekár splnil požiadavky odbornej prípravy špecialistov, požadovaná úroveň znalostí odbornej prípravy špecialistov sa overí kvalifikačnými testami. Inštitút určuje miesto, dátum a spôsob kvalifikácie.

§ 22

(1) Žiadosť o kvalifikáciu predkladá lekár inštitútu prostredníctvom príslušných orgánov. Ak sa niektorý z nadriadených orgánov domnieva, že lekár nespĺňa podmienky na získanie kvalifikácie, odmietnu predložiť žiadosť s náležitým odôvodnením.

(2) Kvalifikačné osvedčenia sa konajú od prípadu k prípadu najmenej dvakrát ročne pred regionálnou komisiou zriadenou inštitútom po dohode s regionálnym národným výborom alebo pred centrálnou komisiou inštitútu zriadenou po dohode s ministerstvom zdravotníctva.

(3) Inštitút pod vedením ministerstva zdravotníctva vydá po úspešnej kvalifikačnej skúške diplom v oblasti špecializácie.

(4) Potvrdenia o kvalifikácii sa môžu opakovať za menej ako pol roka, ak zlyhali, najviac dvakrát; po tretíkrát len výnimočne so súhlasom ministerstva zdravotníctva. Nápravné kvalifikačné skúšky sa vykonávajú vždy pred centrálnou komisiou inštitútu.

Špecializácia a rozšírenie úrovne II

§ 23

(1) Lekári, ktorí získali špecializáciu 1. stupňa, sa môžu ďalej pripravovať na špecializáciu 2. stupňa alebo rozšírenie špecializácie. Obvodoví lekári sa môžu pripraviť na špecializáciu na druhý stupeň internej medicíny len výnimočne podľa študijného plánu vydaného inštitútom po schválení ministerstvom zdravotníctva.

(2) Začlenenie lekára do tejto ďalšej odbornej prípravy vykonáva regionálny národný výbor na jeho žiadosť a podľa potrieb rozvoja zdravotníckych služieb; ministerstvo zdravotníctva pre lekárov, ktorí pracujú v centrálnych riadiacich zariadeniach. Pritom regionálny národný výbor alebo ministerstvo zdravotníctva posúdi, či pracovisko, na ktorom poverený lekár pracuje, spĺňa podmienky na získanie príslušnej špecializácie.

(3) Kvalifikačné osvedčenia pre špecializáciu na stupeň II alebo rozšírenú špecializáciu môže inštitút v odôvodnených prípadoch povoliť lekárom, ktorí neboli zaradení do špecializovanej odbornej prípravy, ale spĺňajú ostatné požiadavky.

§ 24

Kvalifikačné osvedčenia pre špeciality a nadstavby II. stupňa sa konajú aspoň raz ročne pred Ústrednou komisiou inštitútu. Inštitút môže zabezpečiť potrebné ukončenie odbornej prípravy pred zavolaním lekára do kvalifikácie. V prípade neúspechu sa kvalifikačný postup môže opakovať aspoň o šesť mesiacov neskôr a iba raz. Druhé opakovanie kvalifikačného postupu je možné len výnimočne po schválení ministerstvom zdravotníctva.

§ 25

Pokiaľ nie je v oddieloch 23 a 24 stanovené inak, ustanovenia o špecializácii a osvedčeniach o kvalifikácii pre stupeň I sa uplatňujú mutatis mutandis na špecializáciu II. stupňa a špecializáciu na rozšírenie.

Oddíl druhý

Další zdokonalování znalostí

Odborná príprava na seminári

§ 26

(1) Odborná príprava na seminári je organizovaná s cieľom neustále zvyšovať zdravotnú kvalifikáciu.

(2) Semináre na pracovisku organizuje vedúci pracoviska pre lekárov v jeho oblasti. Semináre sa môžu organizovať spoločne pre súvisiace workshopy; pre lekárov s užšími klinickými disciplínami sa tieto semináre môžu sústrediť v príslušnej nemocnici s klinikou typu II. Téma je nastavená manažérom na uspokojenie aktuálnych potrieb pracoviska. Klinicko-patologické a klinicko-medicínske semináre sú dôležitou formou školenia seminára so spoločnou témou.

(3) Riaditeľ zdravotníckeho zariadenia organizuje ústavný seminár o hlavných otázkach, ktorých znalosti sú potrebné pre lekárov vo všetkých oblastiach.

(4) Regionálne semináre sa môžu organizovať len pre vybraných lekárov v jednom odbore alebo aj pre príbuzných. Tieto semináre organizuje Regionálny inštitút národného zdravia.

(5) Ministerstvo zdravotníctva určuje hlavné povinné témy seminárov pre každý rok.

§ 27

(1) Vedúci inštitútu a riaditelia národných zdravotníckych a centrálnych riadiacich inštitúcií sú zodpovední za plánovanie a organizovanie odbornej prípravy seminárov.

(2) Za prednášku na seminári sú zodpovední odborníci v oblasti zdravotnej starostlivosti; za osobitné témy, ktoré títo odborníci nemôžu poskytnúť, môže ako lektor pozvať iný odborník na odmeňovanie podľa všeobecných pravidiel.

(3) Účasť na seminári je povinná pre všetkých lekárov, ktorých sa týka. Vedúci pracoviska zabezpečí, aby sa nenarušila potrebná prevádzka pracoviska.

(4) Podľa pracovných podmienok by lekári mali mať možnosť zúčastniť sa na významných podujatiach organizovaných československou spoločnosťou J. E. Purkyně s cieľom doplniť ich kvalifikáciu. Tieto akcie môžu byť spojené aj so školením seminárov.

(5) Potrebné dopravné náklady na akcie uvedené v predchádzajúcich odsekoch sa preplatia účastníkom v rozsahu stanovenom v uplatniteľných pravidlách za predpokladu, že sú povinné podľa predchádzajúcich ustanovení a že účastníkov na takéto podujatie pošle vedúci zdravotníckeho zariadenia.

Iné formy ďalšieho zlepšovania vedomostí

§ 28

(1) Na ďalšie zlepšenie lekárskych znalostí sa organizujú tematické kurzy, odborná príprava na miestach odbornej prípravy a ďalšie akcie odbornej prípravy s cieľom oboznámiť sa s osobitnými, novými metódami a súčasnými úlohami zdravotníckych služieb a pripraviť sa na vedenie.

(2) Akcie uvedené v predchádzajúcom odseku organizuje inštitút alebo regionálny inštitút národného zdravia v rozsahu stanovenom ministerstvom zdravotníctva v súlade s vyučovacími programami vydanými inštitútom.

§ 29

Inštitút zvyčajne organizuje počas troch rokov kurzy cyklickej odbornej prípravy popredných odborníkov. Od účastníkov tejto odbornej prípravy sa vyžaduje, aby tieto znalosti odovzdávali na vzdelávacie podujatia organizované národnými zdravotníckymi ústavmi všetkým lekárom v príslušnej oblasti, aby každý z nich dostal kompletnú doplnkovú vedomostnú dokumentáciu počas troch rokov.

§ 30

Zubní lekári spravidla zlepšujú svoje vedomosti o tréningových podujatiach spolu so zubármi.

Hlava třetí

Ďalšie vzdelávanie poľnohospodárov

Odborná príprava

§ 31

(1) Špecializácia sa dá získať v týchto farmaceutických oblastiach:

1. ústavná lekáreň,

2. farmaceutická technológia;

3. Lieková analýza.

(2) V oblasti ústavných farmaceutík je možné získať špecializáciu 1. a 2. stupňa v iných oblastiach iba 1. stupňa; Ministerstvo zdravotníctva však môže podľa potreby zaviesť špecializáciu II. stupňa v týchto oblastiach.

(3) Po dosiahnutí špecializácie úrovne I možno špecializáciu dosiahnuť v oblastiach uvedených v prílohe.

§ 32

(1) Špecializovaný kurz trvá štyri roky v prvej etape, v druhej etape a v nadstavbových odbočkách ďalšie tri až päť rokov podľa požiadaviek špecializácie.

(2) Prvý rok po graduácii je určený na dokončenie všeobecnej časti odborného vzdelávania a môže byť dokončený na rôznych farmaceutických pracoviskách, ak je lekárnik zapojený do školenia, vydávania a kontroly liekov ako svojej hlavnej práce. Po ukončení tejto časti školenia je farmaceut zahrnutý do špecializácie.

§ 33

Pokiaľ ustanovenia oddielov 31 a 32 neustanovujú inak, ustanovenia o priebežnej odbornej príprave farmaceutov sa uplatňujú mutatis mutandis.

Hlava čtvrtá

Ďalšie vzdelávanie pracovníkov v oblasti stredného zdravia

Nástupní praxe absolventů středních zdravotnických škol

§ 34

(1) Ďalšia odborná príprava stredných zdravotníckych pracovníkov začína počiatočnou praxou na základných pracoviskách, ktorá umožňuje absolventom prehĺbiť a doplniť vedomosti získané štúdiom.

(2) Počiatočná prax trvá šesť až dvanásť mesiacov. Jej trvanie určí individuálne vedúci inštitútu podľa osobných charakteristík, školských dávok a výsledkov práce absolventa počas šesťmesačnej praxe.

§ 35

(1) Počiatočná prax je priebežne monitorovaná a vyhodnocovaná vedúcim pracoviska. Po dokončení vykoná vedúci inštitútu celkové hodnotenie výsledkov a zaznamená záver v osobnom spise.

(2) Opodstatnená dlhodobá neprítomnosť na pracovisku sa počíta maximálne dva mesiace.

Citácia	Dekrét Ministerstva zdravotníctva č. 44 / 1966 Z.z. o zdravotníckych pracovníkoch a iných zdravotníckych pracovníkoch
Typ predpisu	-
Autor	-
Zbierka	Zbierka zákonov

Dátum vyhlásenia	24.06.1966
Účinnosť od	01.07.1966
Účinnosť do	-
Stav	Platný

Dekrét Ministerstva zdravotníctva č. 44 / 1966 Zb.

Vyhláška ministerstva zdravotníctva o zdravotníckych pracovníkoch a iných zdravotníckych pracovníkoch

Obsah