Oznámenie ministerstva zahraničných vecí č. 415 / 2025 Z. z.
Oznámenie ministerstva zahraničných vecí o Zmluve medzi Českou republikou a Kamerunskou republikou o zamedzení dvojitému zdaneniu a prevencii daňových únikov v oblasti dane z príjmu
Platný
Účinnosť od 07.07.2025
Verzie znenia:
15.10.2025
Zobrazeno prvních 200 z celkem 277 ustanovení tohoto předpisu.
Zobrazit celý předpis →
Pro stažení celého znění použijte tlačítko Stáhnout výše.
415
OZNÁMENIE
Ministerstvo zahraničných vecí
o rokovaní o Zmluve medzi Českou republikou a Kamerunskou republikou o zamedzení dvojitého zdanenia a o predchádzaní daňovým únikom v oblasti daní z príjmu
Ministerstvo zahraničných vecí oznamuje, že 7. februára 2023 bola v Yaoundé podpísaná Dohoda medzi Českou republikou a Kamerunskou republikou o zamedzení dvojitého zdanenia a daňovým únikom v oblasti dane z príjmu.
Parlament Českej republiky súhlasil so zmluvou a Zmluvu ratifikoval prezident republiky.
Zmluva nadobudla platnosť 7. júla 2025 podľa jej článku 27 a jej ustanovenia sa vykonávajú v súlade s písmenami a) a b) uvedeného článku.
České znenie Zmluvy a anglické znenie, ktoré je relevantné pre jej výklad, sa týmto uverejňujú súčasne.
Minister:
v z. Mgr. Šlais v. r.
vedúci právnej a konzulárnej sekcie
Příloha č. 1
Príloha č. 1
Text medzinárodnej zmluvy v českom jazyku
Zmluva
INTERI
ČESKÁ REPUBLIKA
A
KAMERUNSKÁ REPUBLIKA
O STANOVENIE DOTKNUTEJ OPRAVY A IMPLEMENTÁCII ZDANITEĽNÝCH VÝNIMIEK V OBLASTI PRÍJMOV
ČESKÁ REPUBLIKA A Kamerunská republika,
želajúc si ďalej rozvíjať svoje hospodárske vzťahy a posilňovať svoju spoluprácu v daňových záležitostiach uzavretím dohody o zamedzení dvojitého zdanenia a vyhýbaním sa daňovým únikom v oblasti dane z príjmu bez vytvárania príležitostí na nezdanenie alebo zníženie zdanenia prostredníctvom daňových únikov alebo vyhýbania sa daňovým povinnostiam,
dohodnúť sa takto:
Článok 1
OSOBY TÝKAJÚCE SA ZMLUVY
Táto dohoda sa vzťahuje na osoby s bydliskom v jednom alebo oboch zmluvných štátoch.
Článok 2
DANE, NA KTORÉ SA VZŤAHUJE ZMLUVA
1. Táto zmluva sa vzťahuje na dane z príjmov vyberané v mene každého zmluvného štátu alebo jeho územných orgánov alebo miestnych orgánov bez ohľadu na spôsob výberu.
2. Všetky dane z celkového príjmu alebo časti príjmu, vrátane daní zo ziskov z nakladania s hnuteľným alebo nehnuteľným majetkom, dane z celkovej výšky miezd alebo platov zaplatených podnikmi, ako aj dane zo zvýšenia majetku sa považujú za dane z príjmu.
3. Súčasné dane, na ktoré sa vzťahuje zmluva, sú najmä:
a) v prípade Kamerunu:
i) daň z príjmu fyzických osôb;
ii) daň z príjmu právnických osôb;
iii) minimálna daň pre spoločnosti a fyzické osoby;
iv) osobitnú daň z príjmu vyplácanú osobám, ktoré nemajú bydlisko v Kamerune, a
v) daň z pôžičiek na bývanie a iné dane z platov,
a iné zrážkové dane a preddavky alebo príplatky týkajúce sa týchto daní;
(ďalej len "daň z Kamerunu") a
b) pre Českú republiku:
i) daň z príjmu fyzických osôb a
ii) daň z príjmu právnických osôb;
(ďalej len "česká daň ").
4. Zmluva sa bude vzťahovať aj na akúkoľvek daň rovnakého alebo v podstate podobného druhu, ktorá bude uložená po dátume podpísania zmluvy popri súčasných daniach alebo namiesto nich. Príslušné orgány zmluvných štátov si navzájom oznámia akékoľvek podstatné zmeny, ktoré sa majú vykonať v ich daňových právnych predpisoch.
Článok 3
VŠEOBECNÉ VYMEDZENIE POJMOV
1. Na účely tejto zmluvy, pokiaľ si prepojenie nevyžaduje iný výklad:
a) výrazy "jeden zmluvný štát" a " druhý zmluvný štát" označujú podľa potreby Českú republiku alebo Kamerunskú republiku;
b) pojem "Cameroon" sa vzťahuje na územie Kamerunskej republiky a ak sa používa v geografickom význame, zahŕňa teritoriálne vody a akúkoľvek oblasť, ktorá pristupuje k pobrežiu mimo teritoriálnych vôd, kde Kamerun v súlade s právnymi predpismi Kamerunu a medzinárodným právom uplatňuje zvrchované práva a ktorá je alebo môže byť v budúcnosti označená za oblasť, v ktorej Kamerun môže uplatňovať práva týkajúce sa morského dna a podložia a jeho prírodných zdrojov;
c) pojem "Česká republika" sa vzťahuje na územie Českej republiky, na ktorom sa podľa českého práva a v súlade s medzinárodným právom vykonávajú zvrchované práva Českej republiky;
d) pojem "osoba" zahŕňa fyzickú osobu, spoločnosť a akékoľvek iné združenie osôb;
e) pojem "spoločnosť" označuje akúkoľvek právnickú osobu alebo nositeľa práv, ktoré sa na daňové účely považujú za právnickú osobu;
(f) pojem "podnik" sa vzťahuje na vykonávanie akejkoľvek činnosti;
(g) pojem "aktivita" zahŕňa aj vykonávanie profesijného povolania a iných nezávislých činností;
(h) pojem "príslušný orgán" znamená:
i) v prípade Kamerunu minister financií alebo splnomocnený zástupca ministra a
ii) v prípade Českej republiky minister financií alebo jeho splnomocnený zástupca;
i) výrazy "podnik jedného zmluvného štátu" a "podnik druhého zmluvného štátu" označujú podľa kontextu podnik, ktorý prevádzkuje rezidenta jedného zmluvného štátu, a podnik, ktorý prevádzkuje rezidenta druhého zmluvného štátu;
j) pojem "medzinárodná doprava" znamená akúkoľvek prepravu loďou alebo lietadlom prevádzkovanú podnikom jedného zmluvného štátu s výnimkou prípadov, keď je loď prevádzkovaná alebo lietadlo je prevádzkované len medzi bodmi v druhom zmluvnom štáte;
(k) pojem "vnútroštátny" znamená:
i) každá fyzická osoba, ktorá je štátnym občanom zmluvného štátu, a
ii) každú právnickú osobu, osobnú spoločnosť alebo združenie zriadené alebo zriadené podľa právnych predpisov platných v zmluvnom štáte.
2. Pokiaľ ide o vykonávanie zmluvy kedykoľvek ktorýmkoľvek zmluvným štátom, akýkoľvek výraz, ktorý v ňom nie je vymedzený, pokiaľ sa v súvislosti nevyžaduje iný výklad, má význam, ktorý má v tom čase podľa právnych predpisov tohto štátu na účely daní, na ktoré sa vzťahuje zmluva, a akýkoľvek význam podľa daňových zákonov tohto štátu má prednosť pred významom iných právnych predpisov tohto štátu.
Článok 4
RESIDENCIA
1. Pojem "rezident zmluvného štátu" sa na účely tejto zmluvy vzťahuje na každú osobu, ktorá podľa práva tohto štátu podlieha zdaneniu v tomto štáte z dôvodu svojho bydliska, trvalého pobytu, hlavného sídla alebo iného podobného kritéria, a zahŕňa aj tento štát a každý správny orgán alebo miestny orgán tohto štátu. Tento pojem však nezahŕňa žiadnu osobu podliehajúcu dani v tomto štáte len z dôvodu príjmu zo zdrojov v tomto štáte.
2. Ak má podľa odseku 1 fyzická osoba bydlisko v oboch zmluvných štátoch, jej postavenie sa určí takto:
a) predpokladá sa, že má bydlisko len v štáte, v ktorom má trvalý byt; ak má trvalý byt v oboch štátoch, predpokladá sa, že má bydlisko len v štáte, ktorému má užšie osobné a hospodárske vzťahy (centrum životných záujmov);
b) ak nie je možné určiť, v ktorom štáte má osoba centrum svojich životných záujmov, alebo ak nemá trvalý pobyt v ktoromkoľvek štáte, predpokladá sa, že má bydlisko len v štáte, v ktorom má obvyklý pobyt;
c) ak má osoba obvyklý pobyt v oboch štátoch alebo v žiadnom z nich, predpokladá sa, že má bydlisko len v štáte, ktorého je štátnym príslušníkom;
d) ak je táto osoba štátnym príslušníkom oboch štátov alebo žiadna z nich, príslušné orgány zmluvných štátov túto záležitosť zmenia a doplnia vzájomnou dohodou.
3. Ak má podľa odseku 1 osoba, ktorá nie je fyzickou osobou, bydlisko v oboch zmluvných štátoch, príslušné orgány zmluvných štátov sa na základe vzájomnej dohody usilujú určiť zmluvný štát, ktorý sa na účely zmluvy považuje za jeho bydlisko, berúc do úvahy miesto jeho hlavného vedenia, miesto, kde bol zákonne zriadený alebo inak vytvorený, a akékoľvek iné relevantné faktory. Ak sa takáto dohoda nenájde, táto osoba nemá nárok na žiadnu daňovú úľavu alebo oslobodenie od dane udelené alebo udelené touto zmluvou s výnimkou výnimiek, na ktorých sa môžu podľa možnosti dohodnúť príslušné orgány zmluvných štátov.
Článok 5
STÁLY OPERÁCIE
(1) Na účely tejto zmluvy pojem "stála prevádzkareň" znamená trvalé miesto podnikania, prostredníctvom ktorého sa má činnosť podniku vykonávať úplne alebo čiastočne.
2. pojem "stála prevádzkareň" zahŕňa najmä:
(a) miesto vedenia;
b) závod;
c) úrad;
(d) závod;
(e) workshop;
f) banské, ropné alebo plynové nálezisko, lom alebo akékoľvek iné miesto ťažby prírodných zdrojov;
g) miesto predaja a
(h) skladovanie.
3. pojem "stála prevádzkareň" zahŕňa aj:
(a) stavenisko, výstavba, montáž alebo montážny projekt alebo dohľad s ním spojený, ale len ak takéto stavenisko, projekt alebo dohľad trvá dlhšie ako šesť mesiacov;
(b) poskytovanie služieb vrátane poradenských alebo riadiacich služieb podnikom jedného zmluvného štátu alebo prostredníctvom zamestnancov alebo iných zamestnancov, ktorých podnik na tento účel najal, ale len vtedy, ak činnosti tohto druhu pretrvávajú na území druhého zmluvného štátu počas jedného alebo viacerých období, ktoré presahujú celkovo šesť mesiacov počas akéhokoľvek 12-mesačného obdobia.
4. Vrtné zariadenie alebo loď používaná na prieskum prírodných zdrojov sa považuje za stálu prevádzkareň, ale len ak činnosti trvajú dlhšie ako šesť mesiacov. Na účely tohto ustanovenia sa činnosti vykonávané podnikom spojeným s druhým podnikom považujú za činnosti vykonávané podnikom, s ktorým je podnik spojený, ak daná činnosť:
a) sú v podstate rovnaké ako činnosti, ktoré tam vykonáva tento podnik; a
b) sa týkajú toho istého projektu alebo operácie;
okrem prípadov, keď sa takéto činnosti vykonávajú súčasne. Na účely tohto odseku sa podniky považujú za spojené, ak sa podnik priamo alebo nepriamo zúčastňuje na riadení, kontrole alebo kapitále druhého podniku alebo tých istých osôb priamo alebo nepriamo na riadení, kontrole alebo kapitále oboch podnikov.
5. Bez ohľadu na predchádzajúce ustanovenia tohto článku pojem "stála prevádzkareň" nezahŕňa:
(a) podnik, ktorý sa používa len na účely skladovania alebo vydávania tovaru patriaceho podniku;
(b) dodanie tovaru patriaceho podniku, ktorý je udržiavaný len na účely skladovania alebo vystavovania;
(c) zásoby tovaru patriaceho podniku, ktorý sa udržiava len na účely spracovania iným podnikom;
(d) trvalé miesto činnosti, ktoré sa udržiava len na účely nákupu tovaru alebo zberu informácií pre podnik;
e) trvalé miesto činnosti, ktoré sa udržiava len na účely vykonávania akejkoľvek inej činnosti podniku;
(f) trvalé miesto činnosti, ktoré sa udržiava len na vykonávanie akejkoľvek kombinácie činností uvedených v písmenách a) až e);
ak je takáto činnosť alebo v prípade písmena f) celková činnosť trvalého miesta činnosti prípravná alebo pomocná.
6. Ak bez ohľadu na ustanovenia odsekov 1 a 2, osoba - iná ako nezávislý zástupca, na ktorého sa vzťahuje odsek 8, koná v jednom zmluvnom štáte v mene podniku druhého zmluvného štátu, tento podnik sa považuje za osobu, ktorá má stálu prevádzkareň v bývalom zmluvnom štáte, pokiaľ ide o všetky činnosti, ktoré táto osoba vykonáva pre daný podnik, ak táto osoba:
(a) má a obvykle má v tomto štáte právomoc uzatvárať zmluvy v mene podniku, ak činnosti takejto osoby nie sú obmedzené na činnosti uvedené v odseku 5, ktoré by, ak by sa vykonávali prostredníctvom trvalého miesta činnosti, neboli založené na tomto trvalom mieste činnosti stálej prevádzkarne v súlade s ustanoveniami tohto odseku, alebo
(b) nemá takéto povolenie, ale obvykle v bývalom štáte udržiava dodanie tovaru, z ktorého pravidelne dodáva tovar v mene podniku.
7. Bez ohľadu na predchádzajúce ustanovenia tohto článku sa predpokladá, že v prípade, že poisťovňa jedného zmluvného štátu nevykonáva zaisťovaciu činnosť, má stálu prevádzkareň v druhom zmluvnom štáte, ak vyberá poistné na území tohto iného štátu, alebo poisťuje riziká, ktoré tam sú prítomné prostredníctvom inej osoby ako nezávislého zástupcu, na ktorého sa vzťahuje odsek 8.
8. Podnik jedného zmluvného štátu sa nepovažuje za podnik, ktorý má stálu prevádzkareň v druhom zmluvnom štáte len preto, že vykonáva svoje činnosti v tomto druhom štáte prostredníctvom makléra, generálneho zástupcu alebo iného nezávislého zástupcu, ak takéto osoby konajú v rámci svojich riadnych činností. Ak sa však činnosti takéhoto zástupcu úplne alebo takmer úplne venujú záujmom tohto podniku a ak sú tento podnik a jeho zástupcovia viazaní v obchodných a finančných vzťahoch podmienkami, ktoré im vyjednali alebo uložili a ktoré sa líšia od tých, ktoré by boli dohodnuté medzi nezávislými podnikmi, tento zástupca sa nepovažuje za nezávislého v zmysle tohto odseku.
9. Skutočnosť, že spoločnosť, ktorá má bydlisko v zmluvnom štáte, kontroluje spoločnosť alebo ju kontroluje spoločnosť, ktorá je rezidentom druhého zmluvného štátu, alebo ktorá vykonáva svoje činnosti v tomto inom štáte (či už prostredníctvom stálej prevádzkarne alebo inak), sama osebe nepredstavuje stálu prevádzkareň žiadnej inej spoločnosti.
Článok 6
PRÍJMY Z NEROVNOVÁHY
1. Príjmy prijaté rezidentom jedného zmluvného štátu z nehnuteľného majetku (vrátane príjmov z poľnohospodárstva alebo lesného hospodárstva) nachádzajúceho sa v druhom zmluvnom štáte sa môžu zdaňovať v tomto inom štáte.
2. Pojem "nehnuteľný majetok" má taký význam, aký môže mať podľa práva zmluvného štátu, v ktorom sa majetok nachádza. Pojem v každom prípade zahŕňa príslušenstvo nehnuteľného majetku, živý a mŕtvy inventár používaný v poľnohospodárstve a lesníctve, práva, na ktoré sa vzťahujú ustanovenia občianskeho práva uplatniteľné na pôdu, právo používať nehnuteľný majetok a právo na variabilné alebo pevné platby za ťažbu alebo na príjem do ťažby nerastných ložísk, prameňov a iných prírodných zdrojov; lode, lode a lietadlá sa nepovažujú za majetok.
3. Odsek 1 sa vzťahuje na príjmy získané z priameho použitia, prenájmu alebo akéhokoľvek iného použitia nehnuteľného majetku.
4. Ustanovenia odsekov 1 a 3 sa vzťahujú aj na príjmy z nehnuteľného majetku spoločnosti.
Článok 7
PROFIT ZÁVÄZKOV
1. Zisky podniku jedného zmluvného štátu podliehajú zdaneniu len v tomto štáte, ak podnik nevykonáva svoje činnosti v druhom zmluvnom štáte prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá sa tam nachádza. Ak podnik vykonáva svoju činnosť týmto spôsobom, zisky podniku sa môžu zdaňovať v inom štáte, ale len v rozsahu, v akom možno pripísať:
a) tejto stálej prevádzkarni alebo
b) predaj tovaru v tomto inom štáte, ktorý je rovnakého alebo podobného druhu ako tovar predávaný prostredníctvom tejto stálej prevádzkarne.
2. Ak podnik zmluvného štátu vykonáva svoju činnosť v inom zmluvnom štáte prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá sa tam nachádza, za podmienok uvedených v odseku 3 sa v každom zmluvnom štáte tohto stáleho podniku priradí k ziskom, ktoré by sa mohli dosiahnuť, ak by vykonával rovnaké alebo podobné činnosti ako samostatný podnik za rovnakých alebo podobných podmienok a bol úplne nezávislý v kontakte s podnikom, ktorého je stálym podnikom.
3. Pri určovaní ziskov stálej prevádzkarne je povolené odpočítať náklady vzniknuté na účely činnosti stálej prevádzkarne vrátane nákladov na správu a vzniknutých všeobecných administratívnych výdavkov, či už vznikli v štáte, v ktorom sa stála prevádzkareň nachádza alebo inde. Takýto odpočet sa však nepovoľuje pre prípadné sumy zaplatené (okrem náhrady skutočných výdavkov) stálym ústredím podniku alebo iným úradom vo forme licenčných poplatkov, poplatkov alebo iných podobných platieb za používanie patentov alebo iných práv alebo vo forme provízií za poskytnuté osobitné služby alebo za služby riadenia, alebo okrem prípadu bankového podniku vo forme úrokov z peňazí požičaných stálej prevádzkarni. Podobne pri určovaní zisku stálej prevádzkarne sa sumy účtované (okrem náhrady skutočných výdavkov) stálym ústredím podniku alebo akýmkoľvek iným úradom vo forme licenčných poplatkov, poplatkov alebo iných podobných platieb nezohľadňujú pri náhrade za používanie patentov alebo iných práv alebo vo forme provízie za konkrétne poskytované služby alebo za služby riadenia, alebo s výnimkou bankového podniku vo forme úrokov z peňazí požičaných vedúcemu podniku alebo inému úradu tohto podniku.
4. Ak je v zmluvnom štáte zvykom určiť zisk, ktorý sa má pridať do stálej prevádzkarne na základe rozdelenia celkových ziskov spoločnosti rôznymi časťami, nič v odseku 2 nebráni tomu, aby zmluvný štát určil zisky, ktoré sa majú zdaňovať týmto bežným rozdelením; Použitá metóda rozdelenia však musí byť taká, aby výsledok bol v súlade so zásadami stanovenými v tomto článku.
5. Stála prevádzkareň nesmie dosahovať žiadne zisky na základe toho, že kúpila len tovar pre podnik (sa samozrejme rozumie, že pri výpočte zdaniteľného zisku stálej prevádzkarne sa nezohľadňujú ani žiadne náklady vzniknuté v súvislosti s nákupom).
(6) Na účely predchádzajúcich odsekov sa zisky, ktoré sa pridajú do stálej prevádzkarne, určujú každý rok rovnakým spôsobom, pokiaľ neexistujú dostatočné dôvody na inak.
7. Ak zisky zahŕňajú časti príjmov, ktoré sú upravené osobitne v iných článkoch tejto zmluvy, ustanovenia týchto článkov sa nedotýkajú ustanovení tohto článku.
Článok 8
DOPRAVA AKVATIKY A LETECTVA
(1) Zisky prijaté podnikom zmluvného štátu z prevádzky lodí alebo lietadiel v medzinárodnej doprave sa zdaňujú len v tomto zmluvnom štáte.
2. Na účely tohto článku a bez ohľadu na ustanovenia článku 12 zisky z prevádzky lodí alebo lietadiel v medzinárodnej doprave zahŕňajú:
a) zisky z prenájmu lodí alebo lietadiel bez posádky a
(b) zisky z používania, údržby alebo prenájmu kontajnerov (vrátane prípojných vozidiel a pridružených kontajnerových prepravných zariadení) používaných na prepravu tovaru;
ak je takýto prenájom alebo takéto použitie, údržba alebo prenájom, podľa toho, o aký prípad ide, náhodný v súvislosti s prevádzkou lodí alebo lietadiel v medzinárodnej doprave.
3. Odsek 1 sa vzťahuje aj na zisky vyplývajúce z účasti v združení, spoločnej prevádzke alebo medzinárodnej operačnej organizácii.
Článok 9
PRIDRUŽENÉ PODNIKY
Ak
a) podnik jedného zmluvného štátu sa priamo alebo nepriamo podieľa na riadení, kontrole alebo kapitále podniku druhého zmluvného štátu; alebo
(b) tie isté osoby sa priamo alebo nepriamo zúčastňujú na riadení, kontrole alebo kapitále podniku jedného zmluvného štátu a podniku druhého zmluvného štátu;
a ak sú v takýchto prípadoch oba podniky viazané vo svojich obchodných alebo finančných vzťahoch podmienkami, ktoré sa na nich dohodli alebo uložili a ktoré sa líšia od tých, ktoré by boli dohodnuté medzi nezávislými podnikmi, zisky, ktoré by, ak nie za týchto podmienok, boli dosiahnuté jedným z podnikov, ale neboli dosiahnuté, môžu byť zahrnuté do ziskov tohto podniku a následne zdanené.
Článok 10
ROZVODY
1. Dividendy zaplatené spoločnosťou so sídlom v jednom zmluvnom štáte so sídlom v druhom zmluvnom štáte sa môžu zdaňovať v tomto inom štáte.
2. Takéto dividendy však môžu byť zdanené aj v zmluvnom štáte, ktorého rezidentom je spoločnosť, ktorá ich vypláca, podľa právneho poriadku tohto štátu, ale ak má vlastník dividend bydlisko v inom zmluvnom štáte, takto uložená daň nesmie presiahnuť 10% hrubej sumy dividend.
Príslušné orgány zmluvných štátov po vzájomnej dohode upravia spôsob uplatňovania tohto obmedzenia.
Týmto odsekom nie je dotknuté zdanenie ziskov spoločnosti, za ktorú sa vyplácajú dividendy.
3. Pojem "rozdelenie" použitý v tomto článku sa vzťahuje na príjem z akcií, ziskov alebo strát, kupónov, zakladajúcich akcií alebo iných práv s výnimkou pohľadávok s účasťou na zisku, ako aj na iný príjem podliehajúci rovnakému daňovému režimu ako príjem z akcií podľa právnych predpisov štátu, ktorého rezidentom je spoločnosť, ktorá rozdeľuje zisky alebo uskutočňuje platby.
4. Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa neuplatňujú, ak vlastník dividend so sídlom v jednom zmluvnom štáte vykonáva svoju činnosť v druhom zmluvnom štáte, ktorého rezidentom je dividendová spoločnosť prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá sa tam nachádza, a ak je účasť, za ktorú sa dividendy vyplácajú, skutočne spojená s touto stálou prevádzkarňou. V takom prípade sa uplatňujú ustanovenia článku 7.
5. Ak spoločnosť, ktorá má bydlisko v jednom zmluvnom štáte, dosiahne zisk alebo príjem z iného zmluvného štátu, tento iný štát nemôže zdaňovať dividendy vyplatené spoločnosťou, pokiaľ tieto dividendy nie sú vyplatené rezidentovi tohto iného štátu alebo ak sa účasť, za ktorú sa dividendy vyplácajú, skutočne vzťahuje na stálu prevádzkareň so sídlom v tomto inom štáte, alebo nepodriadiť nerozdelené zisky spoločnosti dani z nerozdelených ziskov, a to aj v prípade, že vyplatené dividendy alebo rozdelené zisky sú úplne alebo čiastočne tvorené ziskami alebo príjmami, ktoré majú zdroj v tomto inom štáte.
6. Bez ohľadu na akékoľvek iné ustanovenie tejto zmluvy sa zisky spoločnosti, ktorá má bydlisko v zmluvnom štáte a ktorá vykonáva svoju činnosť v inom zmluvnom štáte prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá sa tam nachádza, môžu po zdanení podľa článku 7 zdaňovať zo zostávajúcej sumy v zmluvnom štáte, v ktorom sa stála prevádzkareň nachádza, ale takto uložená daň nesmie presiahnuť 10% tejto zostávajúcej sumy.
Článok 11
ZÁUJEM
1. Záujem, ktorý má zdroj v jednom zmluvnom štáte a ktorý sa platí rezidentovi druhého zmluvného štátu, sa môže zdaňovať v tomto inom štáte.
2. Takéto úroky však môžu byť zdanené aj v zmluvnom štáte, v ktorom majú zdroj podľa právneho poriadku tohto štátu, ale ak má vlastník požitkov podiel bydlisko v inom zmluvnom štáte, takto uložená daň nepresiahne 10% hrubej sumy úrokov.
Príslušné orgány zmluvných štátov po vzájomnej dohode upravia spôsob uplatňovania tohto obmedzenia.
3. Záujem, ktorý má zdroj v jednom zmluvnom štáte a ktorý je skutočne vo vlastníctve rezidenta druhého zmluvného štátu, podlieha zdaneniu bez ohľadu na ustanovenia odseku 2, len v tom druhom štáte, v ktorom sa takýto úrok platí:
a) v súvislosti s predajom akéhokoľvek tovaru alebo vybavenia na úver;
b) vláda druhého zmluvného štátu vrátane akéhokoľvek územného alebo miestneho orgánu tohto štátu, centrálnej banky druhého zmluvného štátu alebo zástupcu centrálnej banky tohto iného štátu, ktorý sa nachádza v tomto štáte, alebo akejkoľvek inštitúcie vlastnenej alebo kontrolovanej touto vládou, ak účelom takejto inštitúcie je podporovať vývoz;
c) v súvislosti s akýmkoľvek úverom alebo úverom zaručeným alebo garantovaným vládou iného zmluvného štátu vrátane akéhokoľvek miestneho správneho orgánu alebo miestneho úradu tohto štátu, centrálnej banky druhého zmluvného štátu alebo zastúpenia centrálnej banky tohto iného štátu, ktorý sa nachádza v tomto štáte, alebo akejkoľvek inštitúcie vlastnenej alebo kontrolovanej touto vládou za predpokladu, že účelom takejto inštitúcie je podporovať vývoz.
4. Pojem "úrok" použitý v tomto článku sa vzťahuje na príjem z pohľadávok akéhokoľvek druhu, či už zabezpečených alebo nezabezpečených, záložným právom na nehnuteľný majetok, ktorý má alebo nemá právo podieľať sa na zisku dlžníka, a najmä na príjem z vládnych cenných papierov a príjmy z dlhopisov alebo dlhopisov vrátane prémií a výhier súvisiacich s takýmito cennými papiermi, dlhopismi alebo dlhopismi. Sankcie uložené za oneskorenú platbu sa na účely tohto článku nepovažujú za úroky. Pojem "úrok" nezahŕňa žiadnu časť príjmu, ktorá sa považuje za dividendu podľa ustanovení článku 10 ods. 3.
5. Ustanovenia odsekov 1, 2 a 3 sa neuplatňujú, ak vlastník požitkov s bydliskom v jednom zmluvnom štáte vykonáva svoju činnosť v druhom zmluvnom štáte, v ktorom sa zdroj nachádza prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá sa tam nachádza, a ak pohľadávka, za ktorú sa úrok platí, je skutočne spojená s touto stálou prevádzkarňou. V takom prípade sa uplatňujú ustanovenia článku 7.
6. Predpokladá sa, že úroky majú v zmluvnom štáte zdroj, ak je platiteľ rezidentom tohto štátu. Ak má však platiteľ úrokov bez ohľadu na to, či má alebo nemá bydlisko v zmluvnom štáte, stálu prevádzkareň v zmluvnom štáte, v spojení s ktorou vznikol dlh, za ktorý sa platí úrok, a tento úrok je spôsobený takouto stálou prevádzkarňou, predpokladá sa, že takýto úrok má zdroj v štáte, v ktorom sa stála prevádzkareň nachádza.
7. Ak výška úroku v súvislosti s pohľadávkou, za ktorú je zaplatená, presahuje z dôvodu osobitného vzťahu medzi platiteľom a vlastníkom požitkov alebo medzi nimi a akoukoľvek inou osobou sumu, ktorú by platiteľ dohodol s vlastníkom požitkov, ak by takýto vzťah neexistoval, ustanovenia tohto článku sa uplatňujú len na túto druhú sumu. V takom prípade sa výška platieb, ktoré presahujú sumu, zdaní v súlade s právnymi predpismi každého zmluvného štátu, pričom sa zohľadnia ostatné ustanovenia tejto zmluvy.
Článok 12
LICENCIE A TECHNICKÉ SLUŽBY
1. Licenčné poplatky a poplatky za technické služby, ktoré majú zdroj v jednom zmluvnom štáte a ktoré sa platia rezidentovi druhého zmluvného štátu, sa môžu zdaňovať v tomto inom štáte.
2. Takéto licenčné poplatky a poplatky za technické služby však môžu byť zdanené aj v zmluvnom štáte, v ktorom majú zdroj podľa právnych predpisov tohto štátu, ale v prípade, že konečný vlastník licenčných poplatkov alebo poplatkov za technické služby má sídlo v inom zmluvnom štáte, takto uložená daň nesmie presiahnuť 10% hrubej sumy licenčných poplatkov alebo poplatkov za technické služby.
Príslušné orgány zmluvných štátov po vzájomnej dohode upravia spôsob uplatňovania tohto obmedzenia.
3.
a) Pojem "licenčné poplatky" použitý v tomto článku sa vzťahuje na platby akéhokoľvek druhu prijaté ako náhrada za používanie alebo ako právo používať akékoľvek autorské práva na literárne, umelecké alebo vedecké diela vrátane kinematografických filmov a filmov, pások alebo iných prostriedkov na reprodukciu obrazu alebo zvuku, akékoľvek patenty, ochranná známka, dizajn alebo model, plán, tajný vzorec alebo postup, alebo použitie alebo používanie akéhokoľvek priemyselného, obchodného alebo vedeckého zariadenia, alebo na informácie, ktoré sa týkajú skúseností získaných v oblasti priemyslu, obchodu alebo vedy.
(b) Pojem "poplatky za technické služby" použitý v tomto článku sa vzťahuje na akúkoľvek platbu za akúkoľvek službu technického, poradného alebo riadiaceho charakteru, ale nezahŕňa platby za služby uvedené v článku 5 ods. 3 písm. a) a článkoch 8, 14, 15, 16 a 18. Pojem tiež nezahŕňa platby uskutočnené fyzickou osobou za služby poskytované na účely osobných potrieb fyzickej osoby a platby za výučbu vzdelávacími inštitúciami alebo vzdelávacími inštitúciami.
4. Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa neuplatňujú, ak konečný vlastník licenčných poplatkov alebo poplatkov za technické služby so sídlom v jednom zmluvnom štáte vykonáva svoju činnosť v druhom zmluvnom štáte, v ktorom sú licenčné poplatky alebo poplatky za technické služby poskytované zdrojom, prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá sa tam nachádza, a ak právo, majetok alebo služba, ktoré vedú k licenčným poplatkom alebo poplatkom za technické služby, sú skutočne spojené s touto stálou prevádzkarňou. V takom prípade sa uplatňujú ustanovenia článku 7.
5. Licenčné poplatky a poplatky za technické služby sa predpokladá, že majú zdroj v zmluvnom štáte, ak je platiteľ rezidentom tohto štátu. Ak má však koncesionársky poplatok alebo poplatok za technickú službu, bez ohľadu na to, či má alebo nemá bydlisko v zmluvnom štáte, stálu prevádzkareň v zmluvnom štáte, v spojení s ktorou sa požadoval licenčný poplatok alebo poplatok za technickú službu, a takéto poplatky za licenciu alebo technickú službu podliehajú takejto stálej prevádzkarni, predpokladá sa, že takéto poplatky za licenciu alebo technickú službu majú zdroj v štáte, v ktorom sa stála prevádzkareň nachádza.
6. Ak výška honorárov alebo poplatkov za technické služby súvisiace s používaním, právom, informáciami alebo službou, za ktoré sú zaplatené, v dôsledku osobitných vzťahov medzi platiteľom a vlastníkom požitkov alebo medzi nimi a akoukoľvek inou osobou presahuje sumu, ktorú by platiteľ súhlasil s vlastníkom požitkov, ak by nebol v súvislosti s takýmito vzťahmi, ustanovenia tohto článku sa vzťahujú len na túto výšku. V takom prípade sa výška platieb, ktoré presahujú sumu, zdaní v súlade s právnymi predpismi každého zmluvného štátu, pričom sa zohľadnia ostatné ustanovenia tejto zmluvy.
Článok 13
VLASTNÉ ZDROJE
(1) Zisk prijatý rezidentom jedného zmluvného štátu z nakladania s nehnuteľným majetkom uvedeným v článku 6, ktorý sa nachádza v druhom zmluvnom štáte, sa môže zdaňovať v tomto inom štáte.
(2) Zisk z nakladania s hnuteľným majetkom, ktorý je súčasťou prevádzkového majetku stálej prevádzkarne v držbe podniku jedného zmluvného štátu v druhom zmluvnom štáte, vrátane výnosov z predaja takejto stálej prevádzkarne (samostatnej alebo spolu s celým podnikom), sa môže zdaňovať v tomto inom štáte.
3. Zisky prijaté podnikom zmluvného štátu z nakladania s loďami alebo lietadlami prevádzkovanými v medzinárodnej doprave alebo hnuteľným majetkom používaným na prevádzkovanie takýchto lodí alebo lietadiel podliehajú zdaneniu len v tomto štáte.
(4) Zisky prijaté rezidentom jedného zmluvného štátu z predaja akcií alebo iných akcií v spoločnosti so sídlom v inom zmluvnom štáte sa môžu zdaňovať v tomto inom štáte.
5. Zisk z odpredaja majetku, ktorý nie je uvedený v predchádzajúcich odsekoch tohto článku, podlieha zdaneniu len v zmluvnom štáte bydliska nadobúdateľa.
Článok 14
PRÍJMY Z ZAMESTNANOSTI
1. Platy, mzdy a iné podobné odmeny prijaté rezidentom zmluvného štátu z dôvodu zamestnania podliehajú, s výhradou ustanovení článkov 15, 17 a 18, zdaneniu v tomto štáte len vtedy, ak sa zamestnanie nevykonáva v inom zmluvnom štáte. V prípade zamestnania v tomto štáte môže byť získaná odmena zdanená.
2. Odmena, ktorú dostane občan zmluvného štátu na základe zamestnania v inom zmluvnom štáte, podlieha bez ohľadu na ustanovenia odseku 1 zdaneniu len v prvom štáte, ak sú splnené všetky tieto podmienky:
(a) príjemca je zamestnaný v inom štáte na jedno alebo viac období, ktoré spolu nepresiahnu 183 dní počas akéhokoľvek 12-mesačného obdobia, ktoré sa začína alebo končí v príslušnom zdaňovacom období, a
b) odmenu vypláca zamestnávateľ alebo zamestnávateľ, ktorý nemá bydlisko v inom štáte, a
(c) odmenu nenesie stála prevádzkareň v držbe zamestnávateľa v inom štáte.
3. Nasledujúce dni sa zahrnú do výpočtu obdobia uvedeného v odseku 2 písm. a):
a) všetky dni fyzickej prítomnosti vrátane dní príchodu a odchodu a
(b) dni strávené mimo štátu činností, ako sú soboty a nedele, štátne sviatky, sviatky a služobné cesty priamo spojené so zamestnávaním príjemcu v tomto štáte, po ktorých činnosť v tomto štáte pokračovala.
4. Pojem "zamestnávateľ" uvedený v odseku 2 písm. b) sa vzťahuje na osobu, ktorá má právo vykonávať prácu a ktorá nesie zodpovednosť a riziko spojené s vykonávaním práce.
5. Bez ohľadu na predchádzajúce ustanovenia tohto článku môže byť odmena prijatá z dôvodu zamestnania na palube lode alebo lietadla prevádzkovaného alebo prevádzkovaného podnikom zmluvného štátu v medzinárodnej doprave zdanená v tomto štáte.
Článok 15
TANTIES
Tantiéms a iná podobná odmena, ktorú prijal občan jedného zmluvného štátu ako člen správnej rady alebo akýkoľvek iný podobný orgán spoločnosti, ktorá je rezidentom druhého zmluvného štátu, sa môže zdaňovať v tomto inom štáte.
Článok 16
Umelci a ŠPORT
1. Príjmy prijaté rezidentom zmluvného štátu ako verejný umelec, ako je divadlo, film, rozhlas, televízny umelec alebo hudobník, alebo športovec z takýchto osobných činností v inom zmluvnom štáte môžu byť zdanené v tomto inom štáte bez ohľadu na ustanovenia článkov 7 a 14.
Prihláste sa pre poznámky, obľúbené a upozornenia
Informácie o predpise
| Citácia | Oznámenie ministerstva zahraničných vecí č. 415 / 2025 Z. z. o Dohode medzi Českou republikou a Kamerunskou republikou o zamedzení dvojitému zdaneniu a prevencii daňových únikov v oblasti dane z príjmu |
|---|---|
| Typ predpisu | - |
| Autor | - |
| Zbierka | Zbierka zákonov |
| Dátum vyhlásenia | 15.10.2025 |
|---|---|
| Účinnosť od | 07.07.2025 |
| Účinnosť do | - |
| Stav | Platný |
Znenie predpisu má informatívny charakter.
Komentáre 0