Dekrét ministra zahraničných vecí č. 41 / 1988 Zb.
Vyhláška ministra zahraničných vecí o Zmluve medzi vládou Československej socialistickej republiky a vládou Čínskej ľudovej republiky o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovým únikom v oblasti daní z príjmu
Platný
Účinnosť od 23.12.1987
Zobrazeno prvních 200 z celkem 260 ustanovení tohoto předpisu.
Zobrazit celý předpis →
Pro stažení celého znění použijte tlačítko Stáhnout výše.
41
Uznesenie
minister zahraničných vecí
zo 7. marca 1988,
o Zmluve medzi vládou Československej socialistickej republiky a vládou Čínskej ľudovej republiky o zamedzení dvojitému zdaneniu a prevencii daňových únikov v oblasti daní z príjmu
Dňa 11. júna 1987 bola v Prahe podpísaná zmluva medzi vládou Československej socialistickej republiky a vládou Čínskej ľudovej republiky s cieľom zabrániť dvojitému zdaneniu a daňovým únikom v oblasti dane z príjmu.
Zmluvu schválilo Spolkové zhromaždenie Československej socialistickej republiky a ratifikoval prezident Československej socialistickej republiky.
Zmluva nadobudla platnosť 23. decembra 1987 podľa jej článku 28.
Týmto sa zároveň uverejňuje české znenie zmluvy.
Minister:
Ing. Chupek v. r.
Zmluva
medzi vládou Československej socialistickej republiky a vládou Čínskej ľudovej republiky o zamedzení dvojitého zdanenia a o predchádzaní daňovým únikom v oblasti daní z príjmu
Vláda Československej socialistickej republiky a vláda Čínskej ľudovej republiky chcú uzavrieť dohodu o dvojitom zdanení a zabrániť daňovým únikom v oblasti daní z príjmu,
sa dohodli takto:
Osoby, na ktoré sa vzťahuje zmluva
Táto zmluva sa vzťahuje na osoby s bydliskom alebo sídlom v jednom alebo oboch zmluvných štátoch (rezidenti).
Dane zahrnuté v zmluve
1. Táto zmluva sa vzťahuje na dane z príjmov vyberané v prospech zmluvného štátu, jeho správnych orgánov alebo miestnych orgánov bez ohľadu na spôsob výberu.
2. Dane z príjmov sa považujú za dane z celkového príjmu alebo z časti príjmu vrátane daní zo ziskov vyplývajúcich z nakladania s hnuteľným alebo nehnuteľným majetkom a dane zo ziskov v hodnote.
3. Súčasné dane zahrnuté v zmluve sú:
a) v Československej socialistickej republike:
i) dane zo zisku;
ii) daň zo mzdy;
iii) daň z príjmu z literárnych a umeleckých činností;
iv) poľnohospodárska daň;
(v) daň z príjmu obyvateľstva a
vi) vnútroštátna daň,
(ďalej len "československá daň"),
b) v Čínskej ľudovej republike:
i) daň z príjmu fyzických osôb;
ii) daň z príjmu bežných čínskych a zahraničných podnikov (spoločné podniky);
iii) daň z príjmu zahraničných spoločností a
iv) miestna daň z príjmu,
(ďalej len "čínska daň ").
4. Táto zmluva sa vzťahuje aj na dane rovnakého alebo podobného druhu, ktoré sa uložia po podpísaní tejto zmluvy, okrem daní alebo na ich mieste. Príslušné orgány zmluvných štátov si navzájom oznámia významné zmeny svojich daňových právnych predpisov.
Všeobecné definície
1. V zmysle tejto zmluvy, ak spojenie nevyžaduje iný výklad:
a) pojem "Československo" sa vzťahuje na Československú socialistickú republiku;
b) pojem "Čína" sa vzťahuje na Čínsku ľudovú republiku;
c) výrazy "jeden zmluvný štát" a " druhý zmluvný štát" označujú Československo alebo Čínu;
d) pojem "daň" sa podľa potreby vzťahuje na čínsku alebo československú daň;
e) pojem "osoba" zahŕňa fyzické osoby, spoločnosti a akékoľvek iné združenia osôb;
f) pojem "spoločnosť" označuje akúkoľvek právnickú osobu alebo organizačnú jednotku, ktorá sa na daňové účely považuje za právnickú osobu;
g) výrazy "podnik jedného zmluvného štátu" a "podnik druhého zmluvného štátu" sa vzťahujú na podnik, ktorý prevádzkuje rezident jedného zmluvného štátu alebo podnik, ktorý prevádzkuje rezidenta druhého zmluvného štátu;
(h) pojem "štátni príslušníci" sa vzťahuje na všetky fyzické osoby, ktoré sú štátnymi príslušníkmi zmluvného štátu, a na všetky právnické osoby, ktoré sú založené alebo zriadené podľa práva tohto štátu, ako aj na všetky neprávnické organizácie považované za právnické osoby, ktoré sú založené alebo zriadené podľa práva tohto zmluvného štátu na daňové účely;
i) pojem "medzinárodná doprava" znamená akúkoľvek dopravu, ktorú vykonáva loď alebo lietadlo prevádzkované podnikom, ktorého ústredie (t. j. skutočné riadenie) sa nachádza v jednom zmluvnom štáte, pokiaľ loď alebo lietadlo nie je prevádzkované len medzi bodmi v druhom zmluvnom štáte;
j) pojem "príslušný orgán" znamená:
i) v prípade Československa minister financií Československej socialistickej republiky alebo jeho splnomocnený zástupca;
ii) pre Čínu, ministerstvo financií Čínskej ľudovej republiky alebo jeho splnomocnený zástupca.
2. Akýkoľvek pojem, ktorý nie je definovaný inak, má podľa právneho poriadku tohto štátu význam pre zmluvný štát, ktorý spravuje dane, na ktoré sa vzťahuje táto zmluva, s výnimkou prípadov, keď si táto súvislosť vyžaduje iný výklad.
Daňové bydlisko
1. Pojem "rezident jedného zmluvného štátu" v zmysle tejto zmluvy označuje každú osobu, ktorá podľa práva tohto zmluvného štátu podlieha zdaneniu v tomto štáte z dôvodu svojho bydliska, trvalého pobytu, ústredia (t. j. skutočného vedenia) alebo iného podobného kritéria.
2. Ak má podľa odseku 1 fyzická osoba bydlisko v oboch zmluvných štátoch, jej postavenie sa určí v súlade s týmito pravidlami:
a) predpokladá sa, že táto osoba má bydlisko v zmluvnom štáte, v ktorom má trvalý pobyt. Ak má trvalý pobyt v oboch zmluvných štátoch, predpokladá sa, že má bydlisko v zmluvnom štáte, ktorému má užšie osobné a hospodárske vzťahy (centrum životných záujmov);
b) ak nemožno určiť, v ktorom zmluvnom štáte má osoba centrum svojich životných záujmov alebo ak nemá trvalý pobyt v ktoromkoľvek zmluvnom štáte, predpokladá sa, že má bydlisko v zmluvnom štáte, v ktorom má obvyklý pobyt;
c) ak má táto osoba obvyklý pobyt v oboch zmluvných štátoch alebo v žiadnom z nich, predpokladá sa, že má bydlisko v zmluvnom štáte, ktorého je štátnym občanom;
d) ak je táto osoba štátnym príslušníkom oboch zmluvných štátov alebo niektorého z nich, príslušné orgány zmluvných štátov sa snažia túto záležitosť upraviť vzájomnou dohodou.
3. Ak má iná osoba ako fyzická osoba bydlisko v oboch zmluvných štátoch podľa odseku 1, predpokladá sa, že má bydlisko v štáte, v ktorom sa nachádza jej ústredie (t. j. skutočné vedenie).
Stála prevádzkareň
1. Pojem "stála prevádzkareň" znamená v zmysle tejto zmluvy stálu prevádzkareň pre podnik, prostredníctvom ktorej podnik vykonáva svoje činnosti úplne alebo čiastočne.
2. pojem "stála prevádzkareň" zahŕňa najmä:
(a) miesto vedenia;
b) závod;
c) úrad;
(d) závod;
(e) workshop;
(f) miesto ťažby ropy alebo plynu, lom alebo akékoľvek iné miesto, kde sa ťažia prírodné zdroje.
3. pojem "stála prevádzkareň" zahŕňa aj:
(a) staveniská, výstavba, inštalácia alebo inštalácia zariadení alebo dohľad nad takýmito staveniskami, inštalácia alebo inštalácia zariadení alebo dohľad nad nimi trvá dlhšie ako 6 mesiacov;
(b) poradenské služby poskytované zamestnancami alebo inými zamestnancami podniku jedného zmluvného štátu v druhom zmluvnom štáte za predpokladu, že takéto činnosti pokračujú v jednej alebo viacerých súvisiacich činnostiach počas nepretržitého obdobia alebo viacerých období, ktoré v ktoromkoľvek 12-mesačnom období presahujú celkovo 6 mesiacov.
4. Bez ohľadu na ustanovenia odsekov 1 až 3 pojem "stála prevádzkareň" nezahŕňa:
(a) podnik používaný len na skladovanie, vystavovanie alebo dodávku tovaru patriaceho podniku;
(b) dodanie tovaru patriaceho podniku, ktorý je udržiavaný len na skladovanie, vystavovanie alebo dodávku;
(c) zásoby tovaru patriaceho podniku, ktorý sa udržiava len na účely spracovania iným podnikom;
(d) trvalé obchodné vybavenie, ktoré sa udržiava len na účely nákupu tovaru alebo zberu informácií pre podnik;
e) trvalé obchodné zariadenia, ktoré sa udržiavajú len na účely vykonávania iných činností pre podnik, ktorý má prípravný alebo vedľajší charakter;
f) montážne služby vykonávané podnikom jedného zmluvného štátu v súvislosti s predajom strojov alebo zariadení z tohto zmluvného štátu druhému zmluvnému štátu.
5. Bez ohľadu na ustanovenia odsekov 1 a 2 sa osoba konajúca v jednom zmluvnom štáte v mene podniku iného zmluvného štátu iného ako nezávislého zástupcu, na ktorého sa vzťahuje odsek 6, považuje za stálu prevádzkareň v bývalom štáte, ak v tomto štáte má plnú moc, ktorá sa v ňom bežne vykonáva a ktorá mu umožňuje uzatvárať zmluvy v mene podniku, pokiaľ sa činnosť tejto osoby neobmedzuje na činnosti uvedené v odseku 4, ktoré by v prípade, že sa vykonávajú v stálej prevádzkarni, nepredstavovali existenciu stálej prevádzkarne v súlade s ustanoveniami tohto odseku.
6. Podnik sa nepovažuje za podnik, ktorý má stálu prevádzkareň v zmluvnom štáte len preto, že tam vykonáva svoju činnosť prostredníctvom makléra, generálneho zástupcu alebo iného nezávislého zástupcu, pokiaľ tieto osoby konajú v rámci svojich riadnych činností. Ak sa však činnosti tohto zástupcu úplne alebo prevažne venujú záujmom podniku, tento zástupca sa nepovažuje za nezávislého v zmysle tohto odseku.
7. Skutočnosť, že spoločnosť so sídlom v jednom zmluvnom štáte kontroluje spoločnosť alebo ju kontroluje spoločnosť so sídlom v druhom zmluvnom štáte, alebo spoločnosť, ktorá tam vykonáva svoju činnosť (či už prostredníctvom stálej prevádzkarne, alebo nie), sama osebe neznamená, že je stálou prevádzkarňou inej spoločnosti.
Príjmy z nehnuteľného majetku
1. Príjmy pochádzajúce od rezidenta jedného zmluvného štátu z nehnuteľného majetku nachádzajúceho sa v inom zmluvnom štáte (vrátane príjmov poľnohospodárskych a lesníckych podnikov) sa môžu zdaňovať v tomto inom zmluvnom štáte.
2. a) Pojem "nehnuteľný majetok" s výhradou písmen b) a c) sa definuje v súlade s právom zmluvného štátu, v ktorom sa majetok nachádza;
b) pojem "nehnuteľný majetok" v každom prípade zahŕňa príslušenstvo na nehnuteľný majetok, mŕtvy a živý súpis poľnohospodárskych a lesných podnikov a práva, na ktoré sa vzťahujú ustanovenia všeobecného práva uplatniteľné na nehnuteľný majetok, právo používať nehnuteľný majetok a právo na variabilné alebo fixné mzdy za ťažbu alebo na prijatie do ťažby nerastných ložísk, prameňov a iných prírodných zdrojov;
(c) lode a lietadlá sa nepovažujú za nehnuteľný majetok.
3. Odsek 1 sa vzťahuje na príjmy z priameho použitia, prenájmu alebo akéhokoľvek iného použitia nehnuteľného majetku.
(4) Odseky 1 a 3 sa uplatňujú rovnakým spôsobom na príjmy z nehnuteľného majetku spoločnosti a na príjmy z nehnuteľného majetku používaného na vykonávanie nezávislého povolania.
Zisky podnikov
1. Zisky podnikov jedného zmluvného štátu sa zdaňujú len v tomto štáte, ak podnik nevykonáva svoje činnosti v druhom zmluvnom štáte prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá sa tam nachádza. Ak podnik vykonáva svoje činnosti týmto spôsobom, zisky podniku sa môžu zdaňovať v tomto inom štáte, ale len v rozsahu, v akom ich možno pripísať tejto stálej prevádzkarni.
2. Ak podnik zmluvného štátu vykonáva svoje činnosti v inom zmluvnom štáte prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá sa tam nachádza, s výhradou ustanovení odseku 3 v každom zmluvnom štáte tohto stáleho podniku sa mu priradia zisky, ktoré by sa mohli dosiahnuť, ak by bol zapojený do rovnakých alebo podobných činností ako samostatný podnik za rovnakých alebo podobných podmienok a bol úplne nezávislý v kontakte s podnikom, ktorého je stálym podnikom.
3. Pri určovaní ziskov stálej prevádzkarne sa odpočítajú náklady vzniknuté pri prevádzke tejto stálej prevádzkarne vrátane nákladov na riadenie a vzniknutých všeobecných administratívnych nákladov, či už vznikli v štáte, v ktorom sa stála prevádzkareň nachádza, alebo inde. Sumy, ktoré boli zaplatené (okrem náhrady skutočných nákladov) stálym riadením spoločnosti alebo iným úradom vo forme licenčných poplatkov, náhrad alebo iných podobných platov za používanie patentov alebo iných práv alebo vo forme provízií za osobitné poskytované služby, za správu a riadenie, alebo s výnimkou bankových spoločností vo forme úrokov z peňazí požičaných stálej prevádzkarni, sa však nepovoľujú. Podobne sa pri určovaní ziskov stálej prevádzkarne nezohľadňujú sumy, ktoré stála prevádzkareň vynaložila (inak ako skutočné výdavky) na správu alebo akýkoľvek iný úrad podniku za licenčné poplatky, náhrady alebo iné podobné platy za používanie patentov alebo iných práv, alebo za províziu za poskytnuté osobitné služby, za správu a riadenie, alebo s výnimkou bankových spoločností vo forme úrokov z peňazí požičaných vedeniu alebo inému úradu spoločnosti.
4. Ak je v zmluvnom štáte zvykom určiť zisk, ktorý sa má pridať do stálej prevádzkarne na základe rozdelenia celkových ziskov spoločnosti podľa jej rôznych častí, ustanovenia odseku 2 nebránia tomuto štátu určiť zisky, ktoré sa majú zdaňovať týmto bežným rozdelením. Použitá metóda rozdelenia je však taká, aby výsledok bol v súlade so zásadami stanovenými v tomto článku.
5. Stála prevádzkareň nesmie dosahovať žiadne zisky na základe toho, že kúpila iba tovar pre podnik.
(6) Na účely predchádzajúcich odsekov sa zisky, ktoré sa majú pripísať stálej prevádzkarni, určujú každý rok rovnakým spôsobom, pokiaľ neexistujú dostatočné dôvody na inak.
7. Ak zisky zahŕňajú príjmy, ktoré sa riešia osobitne v iných článkoch tejto zmluvy, ustanovenia týchto článkov nie sú dotknuté ustanoveniami tohto článku.
Lodná a letecká doprava
1. Zisky z prevádzky lodí a lietadiel v medzinárodnej doprave podliehajú zdaneniu len v zmluvnom štáte, v ktorom sa nachádza ústredie (t. j. skutočné vedenie) spoločnosti.
2. Ak je ústredie (t. j. skutočné vedenie) námorného podniku na palube lode, toto ústredie sa považuje za umiestnené v zmluvnom štáte, v ktorom je alebo nie je domovským prístavom v zmluvnom štáte, v ktorom má sídlo prevádzkovateľ lode.
3. Ustanovenia odseku 1 sa vzťahujú aj na zisky z účasti v združení, spoločnej prevádzke alebo medzinárodnej operačnej organizácii.
Pridružené podniky
1.
a) podnik jedného zmluvného štátu sa priamo alebo nepriamo podieľa na riadení, kontrole alebo kapitále podniku druhého zmluvného štátu; alebo
(b) tie isté osoby sú priamo alebo nepriamo zapojené do riadenia, kontroly alebo kapitálu podniku jedného zmluvného štátu a podniku druhého zmluvného štátu;
a ak sú v ktoromkoľvek z týchto prípadov oba podniky viazané vo svojich obchodných alebo finančných vzťahoch podmienkami, ktoré sa na nich dohodli alebo uložili a ktoré sa líšia od tých, ktoré by boli dohodnuté medzi nezávislými podnikmi, zisky tohto podniku sa môžu zahrnúť a následne zdaniť zisky, ktoré by sa dosiahli bez týchto podmienok jedným z podnikov, ktoré by sa vzhľadom na tieto podmienky nemohli dosiahnuť.
2. Ak sú zisky, z ktorých bol podnik jedného zmluvného štátu zdanený v tomto zmluvnom štáte, zahrnuté aj do ziskov podniku druhého zmluvného štátu a takto zahrnuté zisky sú zisky, ktoré by tento podnik tohto iného štátu dosiahol, ak by podmienky dohodnuté medzi podnikmi boli také, ako by boli dohodnuté medzi nezávislými podnikmi, prvý štát zodpovedajúcim spôsobom upraví výšku dane vyberanej z týchto ziskov v prvom štáte. Pri uzatváraní takýchto dojednaní sa náležite zohľadnia ostatné ustanovenia tejto zmluvy a v prípade potreby sa na tento účel konzultujú príslušné orgány zmluvných štátov.
Dividendy
1. Dividendy zaplatené spoločnosťou so sídlom v jednom zmluvnom štáte sa môžu zdaňovať v tomto inom zmluvnom štáte.
2. Takéto dividendy však môžu byť zdanené aj v zmluvnom štáte, v ktorom má spoločnosť, ktorá ich vypláca, bydlisko podľa právnych predpisov tohto štátu, ale ak je príjemcom vlastník dividend, takto stanovená daň nesmie presiahnuť 10% hrubej sumy dividend.
Ustanovenia tohto odseku nemajú vplyv na zdaňovanie ziskov spoločnosti slúžiacej na vyplácanie dividend.
3. Pojem "dividendy" použitý v tomto článku sa vzťahuje na príjmy z akcií alebo iných práv s výnimkou pohľadávok s podielom na zisku a príjmoch z iných akcií spoločností, ktoré sa podľa práva štátu, v ktorom je rezidentom spoločnosť, ktorá vypláca dividendy, považujú za príjmy z akcií.
4. Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa neuplatňujú, ak vlastník dividend s bydliskom v jednom zmluvnom štáte vykonáva priemyselnú alebo obchodnú činnosť prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá sa tam nachádza, alebo nezávislej profesie prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá sa nachádza v inom zmluvnom štáte, v ktorom má dividenda sídlo, a ak účasť, za ktorú sa dividendy vyplácajú, je skutočne spojená s touto stálou prevádzkarňou alebo stálou prevádzkarňou. V takom prípade sa uplatňujú ustanovenia článku 7 alebo článku 14.
5. Ak spoločnosť so sídlom v jednom zmluvnom štáte dosahuje zisky alebo príjmy z iného zmluvného štátu, tento iný štát nemôže zdaňovať dividendy vyplatené spoločnosťou, pokiaľ sa takéto dividendy nevyplatia osobe, ktorá je rezidentom v tomto inom zmluvnom štáte, alebo ak podiel, za ktorý sa dividendy vyplácajú, skutočne patrí stálej prevádzkarni alebo trvalému základu nachádzajúcemu sa v tomto inom zmluvnom štáte, alebo nepodriadia nerozdelené zisky spoločnosti dani z nerozdelených ziskov, aj keď vyplatené dividendy alebo nerozdelené zisky zostávajú v celku alebo časti ziskov alebo príjmov získaných v tomto inom štáte.
Úroky
1. Záujem, ktorý má zdroj v jednom zmluvnom štáte a ktorý sa platí osobe s bydliskom v druhom zmluvnom štáte, sa môže zdaňovať v tomto inom zmluvnom štáte.
2. Takýto úrok však môže byť zdanený aj v zmluvnom štáte, v ktorom sa zdroj nachádza, podľa právnych predpisov tohto zmluvného štátu, ale ak je príjemca vlastníkom úrokov, takto uložená daň nepresiahne 10% hrubej sumy úrokov.
3. Bez ohľadu na ustanovenia odseku 2, úroky, ktoré majú zdroj v jednom zmluvnom štáte a ktoré boli vyplatené vláde druhého zmluvného štátu, jeho administratívnemu útvaru, miestnemu orgánu a centrálnej banke alebo akejkoľvek finančnej inštitúcii, ktorá je v úplnom vlastníctve tejto vlády alebo inej finančnej inštitúcie, ktorá je rezidentom tohto iného zmluvného štátu, prostredníctvom pohľadávky nepriamo financovanej vládou tohto iného zmluvného štátu, jej správneho oddelenia, miestneho orgánu a centrálnej banky alebo akejkoľvek finančnej inštitúcie, ktorá je v úplnom vlastníctve tejto vlády, sú oslobodené od zdanenia v bývalom štáte.
4. Pojem "úrok" použitý v tomto článku sa vzťahuje na príjem z pohľadávok akéhokoľvek druhu, zabezpečených alebo nezabezpečených hypotékou na nehnuteľný majetok alebo klauzulom týkajúcim sa účasti na ziskoch dlžníka, a najmä na príjem z vládnych cenných papierov, dlhopisov a dlhopisov vrátane prémií a výhier súvisiacich s takýmito cennými papiermi, dlhopismi alebo dlhopismi. Sankcie za oneskorenú platbu sa na účely tohto článku nepovažujú za úroky.
5. Odseky 1, 2 a 3 sa neuplatňujú v prípade, že vlastník požitkov s bydliskom v jednom zmluvnom štáte vykonáva priemyselnú alebo obchodnú činnosť v druhom zmluvnom štáte, v ktorom sa úrok prijíma prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá sa tam nachádza, alebo prostredníctvom nezávislého povolania, ktoré sa tam nachádza, a ak pohľadávka, na ktorú sa úrok platí, je skutočne spojená s touto stálou prevádzkarňou alebo stálou prevádzkarňou. V takom prípade sa uplatňujú ustanovenia článku 7 alebo článku 14.
6. Predpokladá sa, že úroky majú zdroj v jednom zmluvnom štáte, ak je platiteľom vláda tohto zmluvného štátu, jeho správny orgán, miestny orgán alebo osoba s bydliskom v tomto štáte. Ak má však platiteľ, bez ohľadu na to, či má alebo nemá bydlisko v zmluvnom štáte, stálu prevádzkareň alebo stály základ v zmluvnom štáte, pre ktorý je úrok splatný a ktorý nesie tento úrok na jeho vlastný účet, predpokladá sa, že takýto úrok má zdroj v zmluvnom štáte, v ktorom sa stála prevádzkareň alebo stály základ nachádza.
7. Ak výška úroku vzhľadom na pohľadávku, za ktorú je zaplatená, presahuje z dôvodu osobitného vzťahu medzi platiteľom a vlastníkom požitkov úrokov alebo tých, ktoré si jedna alebo druhá ponecháva u tretích strán, sumu, ktorú by platiteľ dohodol s vlastníkom požitkov, ak by nebol pre takýto vzťah, ustanovenia tohto článku sa uplatňujú len na túto poslednú sumu. V tomto prípade môže byť výška mzdy presahujúca sumu zdanená podľa právnych predpisov každého zmluvného štátu a pri zohľadnení ostatných ustanovení tejto zmluvy.
Licenčné poplatky
1. Licenčné poplatky, ktoré majú zdroj v jednom zmluvnom štáte a ktoré sa platia osobe s bydliskom v druhom zmluvnom štáte, sa môžu zdaňovať v tomto inom zmluvnom štáte.
2. Takéto licenčné poplatky však môžu byť zdanené aj v zmluvnom štáte, v ktorom je ich zdroj podľa právnych predpisov tohto štátu, ale ak je príjemcom vlastník licenčných poplatkov, takto stanovená daň nepresiahne 10% hrubej sumy licenčných poplatkov. Príslušné orgány zmluvných štátov po vzájomnej dohode určia spôsob uplatňovania tohto obmedzenia.
3. Pojem "licenčné poplatky" použitý v tomto článku sa vzťahuje na platy akéhokoľvek druhu zaplatené za používanie alebo na právo používať patent, ochrannú známku, model alebo model, plán, tajný vzorec alebo výrobný proces alebo priemyselné, obchodné alebo vedecké vybavenie alebo na informácie týkajúce sa skúseností získaných v oblasti priemyselného, obchodného alebo vedeckého práva, autorského práva na literárne, umelecké alebo vedecké diela vrátane kinematografických a televíznych filmov alebo rozhlasových a televíznych záznamov.
4. Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa neuplatňujú v prípade, že konečný vlastník licenčných poplatkov so sídlom v jednom zmluvnom štáte vykonáva prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá sa tam nachádza, alebo nezávislú profesiu prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá sa tam nachádza, zdroj, priemyselnú alebo obchodnú činnosť, a ak je právo alebo majetok, z ktorého vyplývajú licenčné poplatky, s nimi skutočne spojené. V takom prípade sa podľa potreby môžu uplatňovať ustanovenia článku 7 alebo článku 14.
5. O licenčných poplatkoch sa predpokladá, že majú zdroj v jednom zmluvnom štáte, ak je platiteľom vláda tohto zmluvného štátu, jeho správny orgán, miestny orgán alebo osoba s bydliskom v tomto zmluvnom štáte. Ak má však platiteľ licenčných poplatkov, bez ohľadu na to, či má alebo nemá bydlisko v zmluvnom štáte, stálu prevádzkareň alebo stály základ v zmluvnom štáte, v spojení s ktorým bol stanovený záväzok, na základe ktorého je licenčný poplatok splatný a ktorý takéto licenčné poplatky znáša na jeho náklady, tieto licenčné poplatky sa považujú za také, ktoré majú zdroj v zmluvnom štáte, v ktorom sa stála prevádzkareň alebo stály základ nachádza.
6. Ak vzhľadom na použitie, právo alebo informácie, za ktoré sú zaplatené, výška licenčných poplatkov presahuje v dôsledku osobitných vzťahov existujúcich medzi platiteľom a vlastníkom požitkov, alebo ak sú udržiavané jedným alebo druhým s tretími stranami, sumu, ktorú by dlžník súhlasil s vlastníkom požitkov, ak by neexistovali takéto vzťahy, ustanovenia tohto článku sa uplatňujú len na túto poslednú sumu. V takomto prípade sa výška platov, ktoré prekračujú jeho výšku, zdaňuje podľa právnych predpisov každého zmluvného štátu a zohľadňuje ostatné ustanovenia tejto zmluvy.
Zisk z predaja
(1) Zisk prijatý rezidentom jedného zmluvného štátu z nakladania s nehnuteľným majetkom uvedeným v článku 6, ktorý sa nachádza v druhom zmluvnom štáte, sa môže zdaňovať v tomto inom zmluvnom štáte.
2. Výnosy z nakladania s hnuteľným majetkom, ktorý je súčasťou majetku stálej prevádzkarne, ktorú vlastní podnik jedného zmluvného štátu v druhom zmluvnom štáte, alebo z hnuteľného majetku, ktorý patrí k trvalému základu, ktorý má bydlisko jedného zmluvného štátu v druhom zmluvnom štáte na vykonávanie nezávislého povolania, vrátane takého zisku vyplývajúceho z nakladania s takýmto stálym podnikom (samostatným alebo spolu s celým podnikom) alebo takýmto stálym základom, sa môžu zdaňovať v tomto inom štáte.
3. Zisk z predaja lode alebo lietadla pôsobiaceho v medzinárodnej doprave a hnuteľného majetku, ktorý slúži na prevádzku takýchto lodí alebo lietadiel, sa zdaňuje len v zmluvnom štáte, v ktorom sa nachádza ústredie (t. j. skutočné vedenie) podniku.
4. Zisk z predaja podielov na majetku spoločnosti, ktorej aktíva zostávajú, priamo alebo nepriamo, najmä nehnuteľného majetku nachádzajúceho sa v zmluvnom štáte, sa môže zdaňovať v tomto zmluvnom štáte.
5. Zisk z predaja akcií v iných spoločnostiach, ako sú spoločnosti uvedené v odseku 4, ktoré predstavujú 25% účasti v spoločnosti so sídlom v jednom zmluvnom štáte, sa môže zdaňovať v tomto zmluvnom štáte.
(6) Zisk prijatý rezidentom zmluvného štátu z nakladania s iným majetkom, ako je majetok uvedený v odsekoch 1 až 5 a ktorého zdroj je v inom zmluvnom štáte, sa môže zdaňovať v tomto inom zmluvnom štáte.
Nezávislé povolania
1. Príjmy prijaté rezidentom zmluvného štátu z slobodného povolania alebo iných nezávislých činností sa zdaňujú len v tomto zmluvnom štáte, s výnimkou týchto prípadov, ak takéto príjmy môžu byť zdanené aj v inom zmluvnom štáte:
a) ak má príjemca stály základ na pravidelné vykonávanie svojich činností v druhom zmluvnom štáte; v takom prípade sa v tomto inom zmluvnom štáte môže zdaňovať iba časť príjmu, ktorý možno pripísať tomuto trvalému základu; a
b) ak jeho pobyt v tomto inom zmluvnom štáte trvá počas jedného alebo viacerých období v celkovej dĺžke 183 dní za kalendárny rok; v tomto prípade sa v tomto inom zmluvnom štáte môže zdaňovať iba časť príjmov pochádzajúcich z činností vykonávaných v tomto inom zmluvnom štáte.
2. Pojem "slobodné povolanie" zahŕňa najmä činnosti vedeckých, literárnych, umeleckých, vzdelávacích alebo vzdelávacích osôb, ako aj nezávislé činnosti lekárov, právnych zástupcov, inžinierov, architektov, zubných lekárov a účtovníkov.
Zamestnanosť
1. Platy, mzdy a iné podobné odmeny, ktoré má bydlisko v zmluvnom štáte, môžu byť podľa ustanovení článkov 16, 18, 19, 20 a 21 zdanené len v tomto zmluvnom štáte, ak sa zamestnanie nevykonáva v inom zmluvnom štáte. Ak tam existuje zamestnanie, odmena za ne môže byť zdanená v poslednom zmluvnom štáte.
(2) Odmena, ktorú má bydlisko v zmluvnom štáte z dôvodu plateného zamestnania v inom zmluvnom štáte, sa môže bez ohľadu na ustanovenia odseku 1 zdaňovať len v prvom štáte, ak:
a) príjemca sa zdržiava v druhom zmluvnom štáte počas jedného alebo viacerých období, ktoré celkovo nepresahujú 183 dní v kalendárnom roku, a
b) odmenu vypláca zamestnávateľ alebo zamestnávateľ, ktorý nemá bydlisko v druhom zmluvnom štáte, a
(c) odmenu nenesie stála prevádzkareň alebo stála základňa v držbe zamestnávateľa v inom štáte.
3. Bez ohľadu na predchádzajúce ustanovenia tohto článku sa odmena prijatá z dôvodu zamestnania na palube lode alebo lietadla v medzinárodnej doprave môže zdaňovať len v zmluvnom štáte, v ktorom sa nachádza ústredie (t. j. skutočné vedenie) podniku.
Tandemy
Tantiémes a iná podobná odmena, ktorú dostal občan jedného zmluvného štátu ako člen predstavenstva spoločnosti s bydliskom v inom zmluvnom štáte, sa môže zdaňovať v tomto inom štáte.
Umelci a športovci
1. Príjmy prijaté rezidentmi jedného zmluvného štátu, ako verejných výkonných umelcov, ako sú divadelné, filmové, rozhlasové a televízne umelci a hudobníci, alebo ako športovci, z ich činností vykonávaných osobne v druhom zmluvnom štáte, môžu byť zdanené, bez ohľadu na ustanovenia článkov 14 a 15.
2. Ak príjem z činnosti vykonávanej osobne umelcom alebo športovcom nevyplýva z tohto umelca ani zo samotného športovca, ale z inej osoby, tento príjem sa môže zdaňovať bez ohľadu na ustanovenia článkov 7, 14 a 15 v zmluvnom štáte, v ktorom umelec alebo športovec vykonáva svoju činnosť.
3. Príjem umelcov a športovcov s bydliskom v jednom zmluvnom štáte z činností vykonávaných v druhom zmluvnom štáte v rámci kultúrnej výmeny medzi vládami dvoch zmluvných štátov je oslobodený od zdanenia v tomto inom zmluvnom štáte bez ohľadu na ustanovenia odsekov 1 a 2.
Dôchodok
1. Dôchodky a iné podobné platy vyplácané z dôvodu bývalého zamestnania rezidenta zmluvného štátu sa môžu zdaňovať len v tomto zmluvnom štáte, s výhradou ustanovení článku 19 ods. 2.
2. Dôchodky a iné podobné platy vyplácané vládou zmluvného štátu jeho administratívnym oddelením alebo miestnym orgánom v rámci systémov sociálneho zabezpečenia tohto zmluvného štátu, bez ohľadu na ustanovenia odseku 1, sa zdaňujú len v tomto zmluvnom štáte.
Verejné funkcie
1. a) Odmeny, iné ako dôchodky, ktoré platí vláda zmluvného štátu, jeho správny orgán alebo miestny orgán fyzickej osobe za služby poskytované vláde tohto zmluvného štátu, jeho správnym orgánom alebo miestnym orgánom za služby vládnej povahy, sa zdaňujú len v tomto zmluvnom štáte.
(b) Takáto odmena sa však zdaní len v druhom zmluvnom štáte, ak sa služby preukážu v druhom zmluvnom štáte a príjemca má bydlisko v druhom zmluvnom štáte, ktorý:
i) je štátnym občanom druhého zmluvného štátu; alebo
ii) nemal bydlisko v tomto inom zmluvnom štáte len z dôvodu poskytovania takýchto služieb.
2. a) Dôchodky vyplácané vládou zmluvného štátu jeho administratívnym oddelením alebo miestnym orgánom tohto štátu buď priamo, alebo z finančných prostriedkov, ktoré zriadili, fyzickej osobe za služby poskytované vládou tohto zmluvného štátu, jeho správnym orgánom alebo miestnym orgánom sa zdaňujú len v tomto zmluvnom štáte.
b) Takéto dôchodky sa však zdaňujú len v druhom zmluvnom štáte, ak má príjemca bydlisko a štátny občan tohto druhého zmluvného štátu.
(3) Ustanovenia článkov 15, 16, 17 a 18 sa vzťahujú na odmeňovanie a dôchodky služieb uvedených v súvislosti s priemyselnou alebo obchodnou činnosťou, ktorú vykonáva vláda zmluvného štátu, jeho správny orgán alebo miestny orgán.
Učitelia a výskumní pracovníci
Odmena, ktorú osoba, ktorá má alebo mala bydlisko v inom zmluvnom štáte bezprostredne pred príchodom zmluvného štátu a ktorá sa nachádza v bývalom zmluvnom štáte na účely vyučovania, prednášky alebo vykonávania výskumu na univerzite, univerzite, škole alebo inej vzdelávacej inštitúcii alebo vedeckej výskumnej inštitúcii zverenej vláde bývalého zmluvného štátu, je v tomto bývalom zmluvnom štáte oslobodená od dane počas obdobia nepresahujúceho 5 rokov od dátumu jej prvého príchodu do bývalého zmluvného štátu.
Študenti, učni a stážisti
1. Študent, učeň alebo stážista, ktorý má alebo mal bydlisko v inom zmluvnom štáte bezprostredne pred jeho príchodom do jedného zmluvného štátu a ktorý má bydlisko v bývalom štáte len na účely štúdia alebo odbornej prípravy, je v tomto zmluvnom štáte oslobodený od dane z:
(a) platy za náklady na výživu, štúdium alebo odbornú prípravu získanú zo zahraničia;
(b) štipendiá, dary, príspevky a bonusy od vládnych, charitatívnych, vedeckých, kultúrnych alebo vzdelávacích organizácií, ktoré získali na účely úhrady nákladov na výživu, štúdium alebo odbornú prípravu.
2. Študent, učeň alebo stážista uvedený v odseku 1 požíva v súvislosti s odmenou za zamestnanie rovnaké výnimky, zníženia alebo zníženia ako u obyvateľov zmluvného štátu, ktoré navštívil počas tohto štúdia alebo odbornej prípravy.
Prihláste sa pre poznámky, obľúbené a upozornenia
Informácie o predpise
| Citácia | Vyhláška ministra zahraničných vecí č. 41 / 1988 Z. z. o Zmluve medzi vládou Československej socialistickej republiky a vládou Čínskej ľudovej republiky o zamedzení dvojitého zdanenia a o predchádzaní daňovým únikom v oblasti dane z príjmu |
|---|---|
| Typ predpisu | - |
| Autor | - |
| Zbierka | Zbierka zákonov |
| Dátum vyhlásenia | 15.04.1988 |
|---|---|
| Účinnosť od | 23.12.1987 |
| Účinnosť do | - |
| Stav | Platný |
Znenie predpisu má informatívny charakter.
Komentáre 0