Dekrét ministerstva zahraničných vecí č. 36 / 1961 Zb.
Vyhláška ministra zahraničných vecí o konzulárnom dohovore medzi Československou socialistickou republikou a Rumunskou ľudovou republikou
Platný
Účinnosť od 24.03.1961
36
VYHLÁSENIE
minister zahraničných vecí
z 8. apríla 1961,
o konzulárnom dohovore medzi Československou socialistickou republikou a Rumunskou ľudovou republikou
Dňa 21. mája 1960 bol v Bukurešti podpísaný konzulárny dohovor medzi Československou republikou a Rumunskou ľudovou republikou.
Národný parlament schválil dohovor 17. novembra 1960 a ratifikoval ho prezident republiky 22. marca 1961.
Ratifikačné nástroje sa v Prahe vymenili 24. marca 1961.
Podľa článku 22 dohovoru dohovor nadobudol platnosť 24. marca 1961.
České znenie dohovoru sa uverejní súčasne.
V. Dr. Gregor v. r.
KONSULÁRNY DOHOVOR
medzi
Česká republika a Rumunsko
Prezident Československej republiky a Prezídium Veľkého národného zhromaždenia rumunskej ľudovej republiky, vedené snahou o ďalší rozvoj, v súlade so želaniami a záujmami ľudu oboch krajín, vzájomné vzťahy a univerzálnu spoluprácu, sa rozhodol uzavrieť tento dohovor a vymenoval svojich zástupcov:
prezident Českej republiky
Dr. Ivan Rohaľa - Iľkiva
mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec Československej republiky v Rumunsku
predseda
Aurela Mälnäsana,
námestník ministra zahraničných vecí,
ktorí sa po tom, ako si navzájom predložili svoje plné právomoci, dohodli v správnom poradí a v predpísanej forme:
I. Zriadenie konzulátov, vysielanie a prijímanie konzulátov
1. Každá zmluvná strana má právo zriadiť na území druhej zmluvnej strany konzulárne úrady, konzulárne úrady a konzulárne úrady (ďalej len "konzuláty") a vysielať generálnemu konzulovi, konzulom, konzulom a konzulárnym zástupcom (ďalej len "konzuli").
2. Zmluvné strany sa vzájomne dohodnú na konzuloch a ich konzulárnych obvodoch.
1. Pred vymenovaním konzula členský štát požiada štát, ktorý prijal súhlas jeho osoby.
2. Konzulárny úrad začne svoju činnosť na základe predloženia konzulárneho patentu a udelenia doložky vykonateľnosti prijímajúcim štátom. Patent konzulárneho úradu obsahuje meno a priezvisko konzula, jeho konzulárnu hodnosť, miesto jeho bydliska a obvod jeho činnosti.
3. Po udelení doložky vykonateľnosti orgány prijímajúceho štátu prijmú všetky opatrenia potrebné na to, aby konzul mohol vykonávať svoje povinnosti a požívať práva, výsady a výhody, ktoré mu priznáva tento dohovor a právny štát prijímajúceho štátu.
1. Činnosť konzulov sa ukončí odvolaním alebo smrťou.
2. V prípade odvolania, neprítomnosti, choroby alebo smrti konzula je za dočasné riadenie konzulárneho úradu zodpovedný jeho zástupca, ktorého meno sa oznámi príslušným orgánom prijímajúceho štátu.
3. Zástupca konzula požíva všetky práva, výsady a výhody udelené na tento dohovor v čase plnenia jeho povinností.
1. Konzuly musia byť občanmi vysielajúceho štátu.
2. Konzultácie o ich činnosti pomáhajú:
a) profesionálnych konzulárnych pracovníkov, ktorí musia byť tiež občanmi vysielajúceho štátu;
b) pomocné sily považované za jednotky vykonávajúce administratívnu technickú prácu (interpretér, prekladateľ, typista, vodič, telefónny operátor, údržbár a iné osoby vykonávajúce podobnú prácu).
II. Práva, výsady a výsady
Konzulárny a profesionálny konzulárny personál nepodlieha právomoci orgánov prijímajúceho štátu v ich úradnom postavení.
1. Od konzultanta a profesionálnych konzulárnych pracovníkov sa vyžaduje, aby poskytli dôkazy o záležitostiach, ktoré sa netýkajú ich odborných činností, keď volajú orgány prijímajúceho štátu. Takéto predvolanie neobsahuje donucovacie opatrenia.
2. Ak sa konzulárni alebo profesionálni konzulárni zamestnanci nemôžu z oficiálnych alebo iných dôvodov dostaviť pred orgány prijímajúceho štátu, vypočutie sa môže uskutočniť na konzuláte alebo v ich byte.
1. Konzulárne úrady, archívy a úradná korešpondencia vrátane telegramov, telefónov a telexu sú nedotknuteľné. Osobné veci a korešpondencia sa uchovávajú oddelene. Konzuly majú právo použiť šifru a diplomatickú poštu.
2. Orgány prijímajúceho štátu nesmú prijať donucovacie opatrenia v servisných miestnostiach konzulátu, ako aj v apartmánoch konzulov a profesionálnych konzulárnych pracovníkov.
Konzuly majú právo umiestniť do budov, v ktorých úradné miestnosti konzulárneho úradu, znak vysielajúceho štátu a označenie označujúce úrad. Majú právo vztýčiť zástavu vysielajúceho štátu na týchto budovách a na použitých úžitkových vozidlách.
1. Konzulárny a profesionálny konzulárny personál je oslobodený od všetkých osobných a materiálnych výkonov na recipročnom základe. Táto výnimka sa vzťahuje aj na nehnuteľnosti, ktoré využívajú ako obytné alebo obchodné priestory.
2. Príjem tých osôb, ktoré pochádzajú z ich činnosti, je oslobodený od daní a poplatkov.
3. Výnimky uvedené v odsekoch 1 a 2 tohto článku sa vzťahujú aj na pomocné sily konzulárneho úradu, ak sú občanmi vysielajúceho štátu.
4. Nehnuteľnosti vysielajúceho štátu určené na obsadenie konzulárnych úradov a konzulárnych zamestnancov sú oslobodené od dane.
1. Konzuly požívajú na recipročnom základe rovnakú colnú výnimku, akú poskytuje prijímajúci štát zamestnancom diplomatických zastupiteľských úradov.
2. Články určené na úradné činnosti konzulárneho úradu požívajú úplnú colnú výnimku.
Ustanovenia článkov 9 a 10 sa vzťahujú aj na manželky osôb uvedených v každom článku a ich maloleté deti žijúce s nimi v spoločnej domácnosti, ak sú občanmi vysielajúceho štátu.
III. Právomoci konzula
Konzulári pomáhajú v ich konzulárnom obvode rozvíjať politické, hospodárske a kultúrne kontakty oboch krajín vo všeobecnosti.
1. Konzuly majú vo svojom konzulárnom obvode právo brániť práva a záujmy vysielajúceho štátu, ako aj občanov a právnických osôb.
2. Konzuláti môžu pri svojich odborných činnostiach kontaktovať príslušné orgány a inštitúcie v rámci svojej pôsobnosti a požiadať ich o pomoc pri plnení svojich úloh.
1. Konzuly majú vo svojom konzulárnom obvode právo konať na súdoch bez osobitnej právomoci na ochranu práv a záujmov občanov a právnických osôb vysielajúceho štátu a na ich zastupovanie proti iným orgánom, ak nie sú prítomné, alebo z iných dôvodov, ktoré nie sú schopné včas chrániť svoje práva a záujmy.
2. Povolenie konzulov uvedené v odseku 1 tohto článku sa ukončí, ak osoba zastúpená samotným konzulátom alebo ak vymenuje svojho zástupcu.
1. Konzuly majú právo viesť záznamy o občanoch vysielajúceho štátu, ktorí sú trvalo alebo dočasne prítomní vo svojom volebnom obvode. Ustanovenia prijímajúceho štátu o registrácii zahraničných štátnych príslušníkov zostávajú nedotknuté.
2. Konzuly môžu vydávať cestovné doklady občanom vysielajúceho štátu, predĺžiť a predĺžiť ich platnosť, ako aj vykonať potrebné doplnenia a zmeny.
3. Konzuly môžu vydať všetky víza vysielajúcemu štátu.
Konzultácia sa môže uskutočniť na konzulárnom úrade, vo vlastnom byte alebo v byte občanov vysielajúceho štátu, ako aj na lodiach alebo lietadlách prepravujúcich vlajku alebo zvrchované označenie vysielajúceho štátu za predpokladu, že sú povolené právnymi predpismi prijímajúceho štátu a že ich obsah nie je v rozpore so sociálnym a hospodárskym poriadkom oboch zmluvných strán:
a) vypracovať alebo legalizovať vyhlásenie občanov vysielajúceho štátu;
b) písať, overovať a skrývať závety alebo iné akty jednostranného právneho konania občanov vysielajúceho štátu;
(c) písať alebo overovať právne akty medzi občanmi vysielajúceho štátu; nesmú však vypracúvať ani overovať právne nástroje týkajúce sa zriadenia, úpravy, nakladania alebo zrušenia vlastníckych práv, ktoré sa nachádzajú na území prijímajúceho štátu;
d) vypracúvať alebo overovať právne akty medzi občanmi vysielajúceho štátu a občanmi prijímajúceho štátu, ak sa takéto akty týkajú výlučne záujmov na území vysielajúceho štátu alebo záležitostí, ktoré sa majú vykonať na území vysielajúceho štátu;
e) overuje podpisy občanov vysielajúceho štátu vo všetkých formulároch, overuje dokumenty pochádzajúce od orgánov alebo úradných osôb vysielajúceho alebo prijímajúceho štátu a overuje ich kópie, preklady a výpisy z nich;
(f) prijímať peniaze a cenné položky od občanov vysielajúceho štátu na účely úschovy; príslušné právne predpisy prijímajúceho štátu zostávajú nedotknuté;
(g) iné akty, na ktoré je vysielajúci štát splnomocnený.
Písomné, legalizované a certifikované dokumenty, kópie, preklady a výpisy uvedené v článku 16 majú v prijímajúcom štáte právny účinok a právomoc dokazovať, ako sú dokumenty vypracované, preložené, overené alebo legalizované príslušnými orgánmi a úradnými osobami prijímajúceho štátu.
1. Môžu byť zosobášení a zaregistrovaní pred konzulom, ak sú obe osoby, ktoré uzavreli manželstvo, občanmi vysielajúceho štátu. Uzavretie manželstva a vydávanie dokladov sa uskutočňuje v súlade s právnymi predpismi vysielajúceho štátu.
2. Konzuláti majú právo registrovať v súlade s pravidlami vysielajúceho štátu narodenia a smrti občanov vysielajúceho štátu a vydávať ich príslušné osvedčenia.
3. Povolenie konzulov uvedené v tomto článku nemá vplyv na príslušné ustanovenia zmluvných strán.
1. Konzuly majú právo osobne alebo prostredníctvom svojich zástupcov poskytovať pomoc lodiam plaviacim sa pod vlajkou vysielajúceho štátu a nachádzajúcim sa v prístavoch ich konzulárnych oblastí.
2. Konzuly môžu prísť do kontaktu s posádkou lode a cestujúcich, overiť loď charter a vypracovať nákladné doklady, účel cesty a incidenty na lodi. Konzulári pomáhajú kapitánovi lode udržiavať poriadok na lodi a na žiadosť konzula mu príslušné orgány prijímajúceho štátu poskytnú potrebnú pomoc.
3. Ak orgány prijímajúceho štátu zamýšľajú zaviesť donucovacie opatrenia na komerčných lodiach vysielajúceho štátu, takéto opatrenia sa nesmú vykonať bez predchádzajúceho oznámenia konzula. Konzultácia má právo byť prítomná pri vykonávaní takýchto opatrení. Toto právo sa nevzťahuje na prístavné, colné, pasové a zdravotné kontroly lodí, posádky a cestujúcich.
4. Príslušné orgány druhej zmluvnej strany bezodkladne informujú konzula o nehodách a stroskotaní jednej zo zmluvných strán a informujú ho o opatreniach, ktoré prijali. Konzul tiež poskytne potrebnú pomoc pri prijímaní opatrení v súvislosti s nehodou lode a vyzve ho, aby prijal potrebné opatrenia na určenie príčin nehody alebo stroskotania lode a poskytol dôkazy.
5. V prípade nehôd alebo poškodenia lode vysielajúceho štátu môže konzul prijať alebo požadovať opatrenia na poskytovanie pomoci členom posádky a cestujúcim a na ochranu nákladu a opravy lode.
6. Konzuly môžu sprevádzať kapitána lodí na súdy a správne úrady prijímajúceho štátu a pomáhať im pri vypracúvaní vyhlásení.
Ustanovenia článku 19 tohto dohovoru sa uplatňujú mutatis mutandis aj na lietadlá.
IV. Záverečné ustanovenia
Ustanovenia tohto dohovoru o právach a povinnostiach spotrebiteľov sa uplatňujú rovnako na zamestnancov diplomatických zastupiteľských úradov zodpovedných za vykonávanie poradnej funkcie. Týmto nie sú dotknuté diplomatické výsady a imunity týchto zamestnancov diplomatických zastupiteľských úradov.
Tento dohovor sa ratifikuje. Nadobudne účinnosť v deň výmeny ratifikačných nástrojov, ktoré sa uskutočnia v Prahe.
Tento dohovor sa uzatvára na obdobie piatich rokov. Zostane v platnosti ďalších päť rokov, pokiaľ jedna zo zmluvných strán nepredloží písomné podania šesť mesiacov pred uplynutím súčasnej lehoty svojho želania ukončiť dohovor.
Napísaný v Bukurešti 21. mája 1960 v dvoch vyhotoveniach, každý v českom a rumunskom jazyku, pričom dva znenia sú rovnako autentické.
Z právomoci advokáta
prezident Českej republiky
Dr. Rohaž v. r.
Z právomoci advokáta
predseda
A. Mälnäsana v. r.
Prihláste sa pre poznámky, obľúbené a upozornenia
Informácie o predpise
| Citácia | Vyhláška ministra zahraničných vecí č. 36 / 1961 Z. z. o Konzulárnej dohode medzi Československou socialistickou republikou a Rumunskou ľudovou republikou |
|---|---|
| Typ predpisu | - |
| Autor | - |
| Zbierka | Zbierka zákonov |
| Dátum vyhlásenia | 25.04.1961 |
|---|---|
| Účinnosť od | 24.03.1961 |
| Účinnosť do | - |
| Stav | Platný |
Znenie predpisu má informatívny charakter.
Komentáre 0