Dekrét ministra zahraničných vecí č. 35 / 1980 Z.z.
Vyhláška ministra zahraničných vecí o Zmluve medzi vládou Československej socialistickej republiky a vládou Nórskeho kráľovstva o zamedzení dvojitému zdaneniu a prevencii daňových únikov v oblasti daní z príjmu a majetku
Platný
Účinnosť od 28.12.1979
Zobrazeno prvních 200 z celkem 267 ustanovení tohoto předpisu.
Zobrazit celý předpis →
Pro stažení celého znění použijte tlačítko Stáhnout výše.
35
VYHLÁSENIE
minister zahraničných vecí
z 31. januára 1980,
o Zmluve medzi vládou Československej socialistickej republiky a vládou Nórskeho kráľovstva o predchádzaní dvojitému zdaneniu a daňovým únikom v oblasti daní z príjmu a majetku
Dňa 27. júna 1979 bola v Osle podpísaná zmluva medzi vládou Československej socialistickej republiky a vládou Nórskeho kráľovstva s cieľom zabrániť dvojitému zdaneniu a daňovým únikom v oblasti daní z príjmu a majetku.
Zmluvu schválilo Spolkové zhromaždenie Československej socialistickej republiky a ratifikoval prezident republiky. Ratifikačné nástroje boli vymenené v Prahe 28. decembra 1979.
Podľa článku 28 ods. 2 zmluvy zmluva nadobudla platnosť 28. decembra 1979.
Súčasne sa oznamuje český preklad textu zmluvy.
Minister:
Ing. Chupek v. r.
Zmluva
medzi vládou Československej socialistickej republiky a vládou Nórskeho kráľovstva o zamedzení dvojitému zdaneniu a prevencii daňových únikov v oblasti daní z príjmu a majetku
Vláda Československej socialistickej republiky
a
vláda Nórskeho kráľovstva,
EÚ L 347, 20.12.2013, s.
dohodnúť sa na uzatvorení zmluvy s cieľom zabrániť dvojitému zdaneniu a daňovým únikom v oblasti daní z príjmu a majetku. Na tento účel súhlasili s:
Osoby, na ktoré sa vzťahuje zmluva
Táto zmluva sa vzťahuje na osoby s bydliskom alebo sídlom v jednom alebo oboch zmluvných štátoch.
Dane zahrnuté v zmluve
1. Táto zmluva sa vzťahuje na dane z príjmov a majetku vyberané v prospech každého zmluvného štátu, jeho nižších správnych orgánov alebo miestnych orgánov bez ohľadu na spôsob výberu.
2. Všetky dane z príjmu a z majetku, vyberané z celkového príjmu z celého majetku alebo z jeho časti, vrátane daní z výnosov z nakladania s hnuteľným alebo nehnuteľným majetkom, dane z celkovej výšky miezd alebo platov zaplatených podnikmi a dane zo zvýšenia hodnoty sa považujú za dane z príjmu a majetku.
3. Súčasné dane zahrnuté v zmluve sú:
a) v Československu:
- platba zisku a daň zo zisku,
- daň zo mzdy,
- daň z príjmu z literárnej a umeleckej činnosti,
- poľnohospodárska daň,
- daň z príjmu obyvateľstva,
- domáce dane a
- príspevok z majetku
(ďalej len "československá daň"),
b) v Nórsku:
- štátne, okresné a obecné dane z príjmu vrátane štátnych príspevkov do fondu na kompenzáciu daní a osobitnej dane z príjmu z výroby a dopravy motorovej nafty,
- Štátne dane a obecné dane z nehnuteľností;
- Štátne dane zo ziskov zahraničných umelcov a
- daň z námorníkov
(ďalej len "Nórska daň").
4. Táto zmluva sa vzťahuje aj na všetky dane rovnakého alebo v podstate podobného druhu, ktoré sa budú vyberať po podpise zmluvy, a to popri ich mieste alebo na ich mieste. Príslušné orgány zmluvných štátov si navzájom oznámia akékoľvek významné zmeny svojich daňových právnych predpisov.
Všeobecné definície
1. V zmysle tejto zmluvy, ak spojenie nevyžaduje iný výklad:
a) pojem "Československo" sa vzťahuje na Československú socialistickú republiku;
b) pojem "Nórsko" sa vzťahuje na Nórske kráľovstvo a zahŕňa, ak sa používa v geografickom význame, jeho teritoriálne vody a morské dno a podzemné zóny susediace s teritoriálnymi vodami, nad ktorými Nórsko uplatňuje zvrchované práva v súlade s medzinárodným právom na účely skúmania týchto oblastí a získavania ich prírodných zdrojov, ale okrem ostrovov Svalbard, Jan Mayen a území závislých od Nórska mimo Európy;
c) pojmy "jeden zmluvný štát" a " druhý zmluvný štát" sa podľa potreby vzťahujú na Československo alebo Nórsko;
d) pojem "osoba" zahŕňa fyzické osoby, spoločnosti a akékoľvek iné združenia osôb;
e) pojem "spoločnosť" sa vzťahuje na právnické osoby alebo držiteľov práv, ktoré sa na daňové účely považujú za právnické osoby;
f) výrazy "podnik jedného zmluvného štátu" a "podnik druhého zmluvného štátu" sa vzťahujú na podnik, ktorý prevádzkuje osoba s bydliskom alebo sídlom v jednom zmluvnom štáte alebo prípadne podnik, ktorý prevádzkuje osoba s bydliskom alebo sídlom v druhom zmluvnom štáte;
(g) pojem "vnútroštátny" znamená:
i) všetky fyzické osoby, ktoré sú štátnymi príslušníkmi zmluvného štátu;
ii) všetky právnické osoby, osobné spoločnosti a združenia osôb usadené podľa platného práva v zmluvnom štáte;
(h) pojem "medzinárodná doprava" znamená akúkoľvek prepravu vykonávanú loďou alebo lietadlom prevádzkovaným podnikom, ktorého miesto skutočného vedenia je v zmluvnom štáte, pokiaľ loď alebo lietadlo nie je prevádzkované len medzi bodmi v inom zmluvnom štáte;
i) pojem "príslušný orgán" znamená:
i) v prípade Československa minister financií Československej socialistickej republiky alebo jeho splnomocnený zástupca;
ii) v prípade Nórska minister financií a ciel alebo jeho splnomocnený zástupca.
2. Akýkoľvek pojem, ktorý nie je vymedzený inak, má význam zmluvného štátu na uplatňovanie tejto zmluvy, ktorá spadá pod právo tohto zmluvného štátu, ktoré upravuje dane, ktoré sú predmetom tejto zmluvy, pokiaľ si táto väzba nevyžaduje iný výklad.
Daňové bydlisko
1. Na účely tejto zmluvy pojem "osoba s bydliskom alebo bydliskom" znamená osobu, ktorá podľa práva tohto štátu podlieha zdaneniu v tomto štáte z dôvodu svojho pobytu, trvalého pobytu, miesta výkonu správy alebo iných podobných kritérií.
2. Ak podľa odseku 1 má fyzická osoba bydlisko v oboch zmluvných štátoch, uplatňuje sa tento postup:
a) Predpokladá sa, že táto osoba má bydlisko v štáte, v ktorom má bydlisko. Ak má trvalý pobyt v oboch štátoch, očakáva sa, že bude bývať v štáte, do ktorého má užšie osobné a hospodárske vzťahy (centrum životných záujmov).
b) Ak nie je možné určiť, v ktorom štáte má osoba centrum životných záujmov, alebo ak nemá trvalý pobyt v žiadnom z týchto štátov, predpokladá sa, že má bydlisko v štáte, v ktorom má obvyklý pobyt.
c) Ak sa takáto osoba obvykle nachádza v oboch štátoch alebo ak sa obvykle nenachádza v žiadnom z nich, predpokladá sa, že má pobyt v štáte, ktorého je štátnym príslušníkom.
d) Ak je táto osoba štátnym príslušníkom oboch štátov alebo nie je štátnym príslušníkom ktoréhokoľvek z nich, príslušné orgány oboch štátov rozhodnú o tejto záležitosti vzájomnou dohodou.
3. Ak má iná osoba ako fyzická osoba sídlo v oboch zmluvných štátoch podľa odseku 1, predpokladá sa, že má svoje sídlo v štáte, v ktorom sa nachádza miesto jej skutočného vedenia.
Stála prevádzkareň
1. Pojem "stála prevádzkareň" sa v zmysle tejto zmluvy vzťahuje na stálu prevádzkareň pre podnik, v ktorom podnik vykonáva svoje činnosti úplne alebo čiastočne.
2. pojem "stála prevádzkareň" zahŕňa najmä:
(a) miesto vedenia;
(b) preteky;
c) úrad;
d) továreň,
(e) workshop a
(f) bane, ložísk ropy alebo plynu, lomu alebo iného miesta, kde sa ťažia prírodné zdroje.
3. Stavby alebo zariadenia sú stálou prevádzkarňou, len ak trvajú dlhšie ako 12 mesiacov.
4. pojem "trvalá prevádzkareň" nezahŕňa:
(a) podnik používaný len na skladovanie, vystavovanie alebo dodávku tovaru patriaceho podniku;
(b) dodanie tovaru patriaceho podniku, ktorý je udržiavaný len na skladovanie, vystavovanie alebo dodávku;
(c) zásoby tovaru patriaceho podniku, ktorý sa udržiava len na účely spracovania iným podnikom;
(d) trvalé obchodné vybavenie, ktoré sa udržiava len na účely nákupu tovaru alebo zberu informácií pre podnik;
e) trvalé obchodné zariadenia, ktoré sa udržiavajú len na účely reklamy, poskytovania informácií, vykonávania vedeckého výskumu alebo podobných činností pre podnik s prípravným alebo pomocným charakterom.
5. Ak osoba - iná ako nezávislý zástupca v zmysle odseku 6 - koná ako podnik a má v zmluvnom štáte plnú moc uzatvárať zmluvy v mene podniku a ak sa v ňom bežne vykonáva takáto právna právomoc, podnik sa posudzuje bez ohľadu na ustanovenia odsekov 1 a 2, ako keby mal stálu prevádzkareň v tomto štáte pre všetky činnosti, ktoré táto osoba vykonáva pre podnik, s výnimkou prípadov, keď sa činnosti tejto osoby obmedzujú na činnosti uvedené v odseku 4, ktoré sa vykonávali prostredníctvom stálej prevádzkarne pre podnikanie, by táto prevádzkareň nebola v súlade s ustanoveniami tohto odseku.
6. Podnik sa nepovažuje za podnik, ktorý má stálu prevádzkareň v zmluvnom štáte len preto, že vykonáva svoju činnosť v tomto štáte prostredníctvom makléra, generálneho zástupcu alebo akéhokoľvek iného nezávislého zástupcu, ak takéto osoby konajú v rámci svojich riadnych činností.
7. Skutočnosť, že spoločnosť, ktorá má sídlo v jednom zmluvnom štáte, kontroluje spoločnosť alebo ju kontroluje spoločnosť, ktorá má svoje sídlo v druhom zmluvnom štáte, alebo ktorá vykonáva svoju činnosť v tomto inom štáte (či už prostredníctvom stálej prevádzkarne alebo inak), sama osebe neznamená, že je stálou prevádzkarňou inej spoločnosti.
Príjmy z nehnuteľného majetku
1. Príjmy z nehnuteľného majetku vrátane príjmov poľnohospodárskych a lesníckych podnikov sa môžu zdaňovať v zmluvnom štáte, v ktorom sa takýto majetok nachádza.
2. a) Pojem "nehnuteľný majetok" sa s výhradou ustanovení uvedených v písmenách b) a c) definuje v súlade s právom zmluvného štátu, v ktorom sa takýto majetok nachádza.
b) Pojem "nehnuteľný majetok" v každom prípade zahŕňa príslušenstvo na nehnuteľný majetok, živý a mŕtvy súpis poľnohospodárskych a lesníckych podnikov, práva, na ktoré sa vzťahujú ustanovenia občianskeho práva uplatniteľné na nehnuteľný majetok, spotrebu nehnuteľného majetku a právo na variabilné alebo fixné platy, zaplatené za ťažbu alebo právo na banské minerálne ložiská, pramene a iné prírodné zdroje.
(c) Lode a lietadlá sa nepovažujú za nehnuteľný majetok.
3. Ustanovenia odseku 1 sa vzťahujú na príjmy z priameho použitia, prenájmu alebo prenájmu a akékoľvek iné použitie nehnuteľného majetku.
4. Ustanovenia odsekov 1 a 3 sa vzťahujú aj na príjmy z nehnuteľného majetku podniku a na príjmy z nehnuteľného majetku používaného na vykonávanie nezávislého povolania.
Zisky podnikov
1. Zisk podniku jedného zmluvného štátu sa môže zdaňovať iba v tomto štáte, ak podnik nevykonáva svoje činnosti v druhom zmluvnom štáte prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá sa tam nachádza. Ak podnik vykonáva svoje činnosti týmto spôsobom, zisky podniku sa môžu zdaňovať v tomto inom štáte, ale len v rozsahu, v akom ich možno pripísať tejto stálej prevádzkarni.
2. Ak podnik zmluvného štátu vykonáva svoje činnosti v inom zmluvnom štáte prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá sa tam nachádza, v každom zmluvnom štáte sa tomuto stálemu podniku priradí zisk, ktorý mohol dosiahnuť, ak by bol zamestnaný ako samostatný podnik za rovnakých alebo podobných podmienok a bol úplne nezávislý v kontakte s podnikom, ktorého je stálym podnikom.
3. Pri výpočte ziskov stálej prevádzkarne sa povoľujú náklady, ktoré vznikli tejto stálej prevádzkarni, vrátane nákladov na riadenie a všeobecných administratívnych nákladov, bez ohľadu na to, či vznikli v štáte, v ktorom sa stála prevádzkareň nachádza, alebo inde.
4. Ak je v zmluvnom štáte zvykom určiť zisky, ktoré sa majú pridať do stálej prevádzkarne na základe rozdelenia celkových ziskov spoločnosti podľa jej rôznych častí, ustanovenia odseku 2 nebránia zmluvnému štátu určiť zisky, ktoré sa majú zdaňovať týmto bežným rozdelením. Metóda použitá na rozdelenie ziskov však musí byť taká, aby výsledok bol v súlade so zásadami stanovenými v tomto článku.
5. Stála prevádzkareň nesmie dosahovať žiadne zisky na základe toho, že kúpila iba tovar pre podnik.
(6) Zisky, ktoré sa priradia stálej prevádzkarni, sa každoročne určujú rovnakým spôsobom na uplatňovanie predchádzajúcich odsekov, pokiaľ neexistujú dostatočné dôvody na iné účely.
7. Ak zisky zahŕňajú príjmy, na ktoré sa vzťahujú iné články tejto zmluvy, ustanovenia týchto článkov nie sú dotknuté ustanoveniami tohto článku.
Lodná a letecká doprava
1. Výnosy z prevádzky lodí alebo lietadiel v medzinárodnej doprave sa môžu zdaňovať len v zmluvnom štáte, v ktorom sa nachádza skutočné riadenie podniku.
2. Ak sa skutočné riadenie námorného podniku nachádza na palube lode, považuje sa za umiestnené v zmluvnom štáte, v ktorom sa nachádza domovský prístav tejto lode, alebo ak takýto domovský prístav neexistuje, v zmluvnom štáte, v ktorom má sídlo prevádzkovateľ lode.
3. Odsek 1 sa vzťahuje aj na zisky vyplývajúce z účasti v združení, spoločnej prevádzke alebo iných medzinárodných operačných združeniach.
4. Ustanovenia odseku 1 sa vzťahujú na zisky dosiahnuté Spoločným nórskym, dánskym a švédskym konzorciom pre leteckú dopravu, Scandinavian Airlines (SAS), ale len na tú časť ziskov, ktorá zodpovedá účasti Det Norske Luftfartsselskap (DNL), nórskeho partnera Scandinavian Airlines (SAS), v tomto konzorciu.
Pridružené podniky
Ak
a) podnik jedného zmluvného štátu sa priamo alebo nepriamo podieľa na riadení, kontrole alebo kapitále podniku druhého zmluvného štátu; alebo
(b) tie isté osoby sú priamo alebo nepriamo zapojené do riadenia, kontroly alebo kapitálu podniku jedného zmluvného štátu a podniku druhého zmluvného štátu;
a ak sa v takýchto prípadoch prerokovali alebo uložili podmienky medzi týmito dvoma podnikmi vo svojich obchodných alebo finančných vzťahoch, ktoré sa líšia od podmienok, ktoré by boli dohodnuté medzi nezávislými podnikmi, zisky, ktoré by bez takýchto podmienok dosiahol jeden z podnikov, ktoré sa však nedosiahli, môžu byť zahrnuté do ziskov tohto podniku.
Dividendy
1. Dividendy vyplatené spoločnosťou so sídlom v jednom zmluvnom štáte osobe s bydliskom alebo sídlom v inom zmluvnom štáte sa môžu zdaňovať v tomto inom štáte.
2. Takéto dividendy však môžu byť zdanené aj v zmluvnom štáte, v ktorom má spoločnosť, ktorá ich vypláca, svoje sídlo podľa právneho poriadku tohto štátu, ale takto uložená daň nesmie presiahnuť:
a) 5% hrubej sumy dividend, ak je príjemcom spoločnosť (iná ako osobná spoločnosť, ktorá nie je právnickou osobou), ktorá priamo vlastní aspoň 25% aktív dividendovej spoločnosti;
b) 15% hrubej sumy dividend vo všetkých ostatných prípadoch.
Týmto odsekom nie je dotknuté zdanenie ziskov spoločnosti, za ktorú sa vyplácajú dividendy.
3. Príslušné orgány zmluvných štátov po vzájomnej dohode upravia spôsob uplatňovania odseku 2.
4. Pojem "rozdelenie" použitý v tomto článku sa vzťahuje na príjem z akcií alebo iných práv s výnimkou pohľadávok s účasťou na zisku a príjmoch z iných sociálnych práv, ktoré podľa daňového práva štátu, v ktorom sa nachádza spoločnosť, ktorá vypláca dividendy, podliehajú rovnakej dani ako príjmy z akcií.
5. Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa neuplatňujú, ak príjemca dividend, ktorý má bydlisko alebo sídlo v zmluvnom štáte, vykonáva priemyselnú alebo obchodnú činnosť v druhom zmluvnom štáte, v ktorom má spoločnosť, ktorá vypláca dividendy, svoje sídlo, prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá sa tam nachádza, alebo prostredníctvom nezávislého povolania prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá sa tam nachádza, a ak je účasť, za ktorú sa vyplácajú dividendy, skutočne jednou z tejto stálej prevádzkarne alebo stálej prevádzkarne. V takom prípade sa v prípade potreby uplatňuje článok 7 článok 14.
6. Ak spoločnosť, ktorá má svoje sídlo v jednom zmluvnom štáte, dosahuje zisky alebo príjmy od druhého zmluvného štátu, tento druhý štát nemôže zdaňovať dividendy vyplatené spoločnosťou osobám, ktoré majú sídlo v prvom štáte, alebo podriaďovať nerozdelené zisky spoločnosti dani z nerozdelených ziskov, aj keď vyplatené dividendy alebo nerozdelené zisky zostávajú úplne alebo čiastočne zo ziskov alebo príjmov získaných v tomto inom štáte.
Úroky
1. Úroky, ktoré majú zdroj v jednom zmluvnom štáte a ktoré sa vyplácajú osobe so sídlom alebo bydliskom v inom zmluvnom štáte, sa môžu zdaňovať len v tomto inom štáte.
2. Pojem "úroky" použitý v tomto článku sa vzťahuje na príjem z pohľadávok akéhokoľvek druhu, aj keď sú zabezpečené hypotekárnymi právami na nehnuteľnosti alebo sú poskytnuté s účasťou na ziskoch dlžníka, a najmä na príjmy z verejných úverov a dlhopisov vrátane prémií a ziskov zo zložených úverov.
3. Ustanovenia odseku 1 sa neuplatňujú, ak príjemca úrokov s bydliskom alebo sídlom v zmluvnom štáte vykonáva priemyselnú alebo obchodnú činnosť v druhom zmluvnom štáte, v ktorom sa úrok prijíma prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá sa tam nachádza, alebo prostredníctvom nezávislého povolania prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá sa tam nachádza, a ak pohľadávka, za ktorú sa úrok platí, skutočne patrí do tejto stálej prevádzkarne alebo stálej prevádzkarne. V takom prípade sa v prípade potreby uplatňuje článok 7 článok 14.
4. Ak výška úroku vzhľadom na pohľadávku, za ktorú je zaplatená, presahuje z dôvodu osobitných vzťahov existujúcich medzi platiteľom a príjemcom platby alebo medzi týmito dvoma a tretími stranami sumu, ktorú by platiteľ súhlasil s príjemcom platby, ak by nebola za takéto vzťahy, ustanovenia tohto článku sa uplatňujú len na túto poslednú sumu. V tomto prípade môže byť výška odmeny presahujúca jej výšku zdaňovaná podľa práva každého zmluvného štátu a pri zohľadnení ostatných ustanovení tejto zmluvy.
Licenčné poplatky
1. Licenčné poplatky, ktoré majú zdroj v jednom zmluvnom štáte a ktoré sa platia osobe s bydliskom alebo sídlom v druhom zmluvnom štáte, môžu byť zdanené v tomto inom štáte.
Licenčné poplatky uvedené v odseku 3 písm. a) však môžu byť zdanené v zmluvnom štáte, v ktorom je ich zdroj podľa právneho poriadku tohto štátu, ale takto uložená daň nesmie presiahnuť 5% hrubej sumy licenčného poplatku. Príslušné orgány zmluvných štátov po vzájomnej dohode upravia spôsob uplatňovania tohto obmedzenia.
3. Pojem "licenčné poplatky" použitý v tomto článku sa vzťahuje na platy akéhokoľvek druhu prijaté na použitie alebo na právo používať
a) patenty, ochranné známky, dizajny alebo modely, plány, tajné vzorce alebo postupy alebo priemyselné, obchodné alebo vedecké zariadenia alebo na komunikáciu priemyselných, obchodných alebo vedeckých skúseností;
(b) autorské práva na literárne, umelecké alebo vedecké diela vrátane kinematografických filmov a filmov alebo pások pre televízne alebo rozhlasové vysielanie.
4. Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa neuplatňujú v prípade, že držiteľ licencie na licenčné poplatky s bydliskom alebo sídlom v jednom zmluvnom štáte vykonáva v druhom zmluvnom štáte, v ktorom majú licenčné poplatky zdroj, priemyselnú alebo obchodnú činnosť prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá sa tam nachádza, alebo nezávislú profesiu prostredníctvom stálej prevádzkarne, v ktorej sa nachádza, a v prípade, že práva alebo aktíva, za ktoré sa licenčné poplatky platia, skutočne patria do tejto stálej prevádzkarne alebo tejto stálej prevádzkarne. V takom prípade sa v prípade potreby uplatňuje článok 7 článok 14.
5. O licenčných poplatkoch sa predpokladá, že majú zdroj v jednom zmluvnom štáte, ak je platiteľ sám, jeho nižším administratívnym oddelením, miestnym orgánom alebo osobou s bydliskom alebo sídlom v tomto štáte. Ak však osoba, ktorá platí honoráre bez ohľadu na to, či má alebo nemá bydlisko v zmluvnom štáte, má stálu prevádzkareň v zmluvnom štáte, v súvislosti s ktorou vznikla povinnosť, za ktorú sa honoráre platia, a ak sú takéto honoráre splatné tejto stálej prevádzkarni, licenčné poplatky sa považujú za poplatky, ktoré majú zdroj v štáte, v ktorom sa stála prevádzkareň nachádza.
6. Ak výška licenčných poplatkov hodnotená na základe použitia, práva alebo informácií, za ktoré sú zaplatené, presahuje v dôsledku osobitných vzťahov existujúcich medzi platiteľom a príjemcom alebo medzi týmito dvoma a tretími stranami sumu, ktorú by platiteľ súhlasil s príjemcom platby, ak by neexistovali takéto vzťahy, ustanovenia tohto článku sa uplatňujú len na túto sumu. V tomto prípade môže byť výška odmeny presahujúca jej výšku zdaňovaná podľa práva každého zmluvného štátu a pri zohľadnení ostatných ustanovení tejto zmluvy.
Zisk z predaja
(1) Zisk prijatý osobou s bydliskom alebo bydliskom v jednom zmluvnom štáte z nakladania s nehnuteľným majetkom v zmysle článku 6, ktorý spočíva v druhom zmluvnom štáte, sa môže zdaňovať v tomto inom štáte.
2. Zisk z nakladania s hnuteľným majetkom, ktorý je prevádzkovým majetkom stálej prevádzkarne vlastnenej podnikom zmluvného štátu v inom zmluvnom štáte alebo patriacim k stálej prevádzkarni, ktorú má osoba s bydliskom v jednom zmluvnom štáte na vykonávanie nezávislého povolania, vrátane takého zisku z predaja takejto stálej prevádzkarne (vlastnej alebo spolu s celým podnikom) alebo takejto stálej prevádzkarne, môže byť zdanený v tomto inom štáte.
3. Zisk z nakladania s loďami alebo lietadlami používanými v medzinárodnej doprave alebo hnuteľným majetkom slúžiacim na prevádzku takýchto lodí alebo lietadiel môže byť zdanený len v zmluvnom štáte, v ktorom sa nachádza skutočné riadenie podniku.
(4) Zisk z predaja majetku, ktorý nie je uvedený v odsekoch 1, 2 a 3, sa môže zdaňovať len v zmluvnom štáte, v ktorom má nadobúdateľ bydlisko alebo sídlo.
Nezávislé povolania
1. Príjmy prijaté osobou s bydliskom v jednom zmluvnom štáte z slobodného povolania alebo iných nezávislých činností podobného charakteru sa môžu zdaňovať len v tomto štáte za predpokladu, že takáto osoba nemá pravidelne stálu prevádzkareň v druhom zmluvnom štáte na vykonávanie svojej podnikateľskej činnosti. Ak je takáto stála prevádzkareň k dispozícii, príjem môže byť zdanený v inom zmluvnom štáte, ale len v takom rozsahu, v akom ho možno pripísať tejto stálej prevádzkarni.
2. Pojem "slobodné povolanie" zahŕňa najmä činnosti vedeckých, literárnych, umeleckých, vzdelávacích alebo vzdelávacích osôb, ako aj nezávislé činnosti lekárov, právnych zástupcov, inžinierov, architektov, zubných lekárov a účtovníkov.
Zamestnanosť
1. Platy, mzdy a podobné odmeny, ktoré osoba s bydliskom v jednom zmluvnom štáte dostáva zo zamestnania, môžu byť zdanené len v tomto štáte, s výhradou ustanovení článkov 16, 18 a 19, ak sa zamestnanie nevykonáva v inom zmluvnom štáte. Ak tam existuje zamestnanie, odmena za ne môže byť zdanená v tomto inom štáte.
2. Odmena, ktorú dostane osoba s bydliskom v jednom zmluvnom štáte zo zamestnania vykonávaného v druhom zmluvnom štáte, sa môže bez ohľadu na ustanovenia odseku 1 zdaňovať len v prvom štáte, ak:
a) príjemca sa nesmie zdržiavať v inom štáte počas jedného alebo viacerých období spolu dlhšie ako 183 dní v príslušnom kalendárnom roku a
b) odmenu vypláca zamestnávateľ alebo zamestnávateľ, ktorý nemá bydlisko v inom štáte, a
(c) odmenu nenesie stála prevádzkareň alebo stála prevádzkareň v držbe zamestnávateľa v inom štáte.
3. Bez ohľadu na predchádzajúce ustanovenia tohto článku sa odmena získaná zo zamestnania vykonaného na palube lode alebo lietadla v medzinárodnej doprave môže zdaňovať len v zmluvnom štáte, v ktorom sa nachádza skutočné riadenie podniku. Odmeňovanie zo zamestnania vykonávaného na palube lietadla prevádzkovaného Konzorciom pre leteckú dopravu, Škandinávskym leteckým spoločnostiam (SAS), ktoré dostáva občan v Nórsku, sa môže zdaňovať len v Nórsku.
Tandemy
Odmeňovanie členov dozornej alebo správnej rady a podobné platy, ktoré dostáva osoba s bydliskom v jednom zmluvnom štáte ako člen dozornej alebo riadiacej rady spoločnosti so sídlom v druhom zmluvnom štáte, sa môžu zdaňovať v tomto inom štáte.
Umelci a športovci
1. Príjmy prijaté verejnými výkonnými umelcami, ako sú divadelní, filmoví, rozhlasoví a televízni umelci a hudobníci alebo športovci z ich vlastnej činnosti, môžu byť zdanené v zmluvnom štáte, v ktorom sa vykonávajú, bez ohľadu na ustanovenia článkov 14 a 15.
2. Ak príjem z činnosti vykonávanej osobne umelcom alebo športovcom v tejto charakteristike nie je odvodený od samotného umelca alebo športovca, ale od inej osoby, tento príjem sa môže zdaňovať bez ohľadu na ustanovenia článkov 7, 14 a 15 v zmluvnom štáte, v ktorom umelec alebo športovec vykonáva svoju činnosť.
3. Príjmy z činností vymedzených v odseku 1 vykonávaných v rámci kultúrnych výmen medzi zmluvnými štátmi sú oslobodené od zdanenia v zmluvnom štáte, v ktorom sa tieto činnosti vykonávajú, bez ohľadu na ustanovenia odsekov 1 a 2.
Verejné služby
1. a) Odmeny, iné ako dôchodky, ktoré platí zmluvný štát, jeho nižší správny orgán alebo miestny orgán fyzickej osobe za služby preukázané tomuto štátu, správnemu orgánu alebo miestnemu orgánu, sa môžu zdaňovať len v tomto štáte.
(b) Takáto odmena sa však môže zdaňovať len v druhom zmluvnom štáte, v ktorom sa služby uskutočnili v tomto štáte, pričom príjemca má bydlisko v tomto druhom zmluvnom štáte; a
i) je štátnym občanom tohto štátu; alebo
ii) nezískal bydlisko v tomto štáte výlučne na účely vykonávania takýchto služieb; alebo
iii) nepodlieha dani z takejto odmeny v zmluvnom štáte, od ktorého sa takáto odmena platí.
2. Akýkoľvek dôchodok vyplácaný zmluvným štátom, jeho nižším administratívnym oddelením alebo miestnym orgánom alebo zaplatený z prostriedkov, ktoré založili, fyzickej osobe za služby doložené týmto štátom, správnym orgánom alebo miestnym orgánom môže byť v tomto štáte zdanený.
(3) Ustanovenia článkov 15, 16 a 19 sa vzťahujú na odmeňovanie a dôchodky služieb uvedených v spojení s priemyselnou alebo obchodnou činnosťou vykonávanou zmluvným štátom, jeho nižším administratívnym oddelením alebo miestnym orgánom.
Dôchodky a dôchodky
1. Dôchodok a iné podobné platy, výživné a dôchodky vyplácané osobe s bydliskom v zmluvnom štáte sa môžu podľa ustanovení článku 18 ods. 2 zdaňovať len v tomto štáte.
(2) Dôchodky a iné platy vyplácané podľa pravidiel verejného sociálneho zabezpečenia zmluvného štátu môžu byť v tomto štáte zdanené.
Študenti
Platy prijaté za údržbu, vzdelávanie alebo odbornú prípravu študenta, stážistu alebo učňa, ktorí majú bydlisko v zmluvnom štáte len na účely vzdelávania alebo odbornej prípravy a ktorí majú bydlisko alebo bydlisko v inom zmluvnom štáte bezprostredne pred jeho návštevou v bývalom štáte, sa nemôžu zdaňovať v bývalom zmluvnom štáte za predpokladu, že takéto platy pochádzajú zo zdrojov mimo tohto štátu.
Ostatné príjmy
Príjem osoby s bydliskom alebo sídlom v zmluvnom štáte, ktorý nie je osobitne uvedený v predchádzajúcich článkoch tejto zmluvy, sa môže zdaniť len v tomto štáte.
Vlastnosť
1. Nehnuteľnosť v zmysle článku 6 sa môže zdaňovať v zmluvnom štáte, v ktorom sa nachádza.
2. Premiestnený majetok, ktorý je majetkom stálej prevádzkarne podniku alebo ktorý patrí k stálej prevádzkarni používanej na vykonávanie nezávislého povolania, sa môže zdaňovať v zmluvnom štáte, v ktorom sa stála prevádzkareň alebo stála prevádzkareň nachádza.
Prihláste sa pre poznámky, obľúbené a upozornenia
Informácie o predpise
| Citácia | Vyhláška ministra zahraničných vecí č. 35 / 1980 Z. z. o Zmluve medzi vládou Československej socialistickej republiky a vládou Nórskeho kráľovstva o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovým únikom v oblasti daní z príjmu a majetku |
|---|---|
| Typ predpisu | - |
| Autor | - |
| Zbierka | Zbierka zákonov |
| Dátum vyhlásenia | 04.04.1980 |
|---|---|
| Účinnosť od | 28.12.1979 |
| Účinnosť do | - |
| Stav | Platný |
Znenie predpisu má informatívny charakter.
Komentáre 0