Dekrét ministra zahraničných vecí č. 33 / 1980 Zb.
Vyhláška ministra zahraničných vecí o konzulárnom dohovore medzi Československou socialistickou republikou a Tureckou republikou
Platný
Účinnosť od 11.08.1979
Zobrazeno prvních 200 z celkem 238 ustanovení tohoto předpisu.
Zobrazit celý předpis →
Pro stažení celého znění použijte tlačítko Stáhnout výše.
33
VYHLÁSENIE
minister zahraničných vecí
z 29. decembra 1979,
o konzulárnom dohovore medzi Československou socialistickou republikou a Tureckou republikou
Dňa 15. novembra 1977 bol v Ankare podpísaný Konzulárny dohovor medzi Československou socialistickou republikou a Tureckou republikou.
Konvent schválilo Spolkové zhromaždenie Československej socialistickej republiky a ratifikoval ho prezident republiky. Ratifikačné nástroje boli vymenené v Prahe 11. júla 1979.
Podľa článku 44 ods. 1 dohovoru dohovor nadobudol platnosť 11. augusta 1979.
Súčasne sa oznamuje český preklad textu dohovoru.
Minister:
Ing. Chupek v. r.
KONSULÁRNY DOHOVOR
medzi Československou socialistickou republikou a Tureckou republikou
Československá socialistická republika a Turecká republika,
želajúc si upraviť konzulárne vzťahy medzi týmito dvoma štátmi na základe zásad rešpektovania suverenity a národnej nezávislosti, rovnosti a nezasahovania do vnútorných záležitostí, čím sa uľahčí ochrana ich vnútroštátnych záujmov a práv a záujmov ich štátnych príslušníkov,
rozhodli uzavrieť konzulárny dohovor a na tento účel vymenovali svojich zástupcov:
Prezident Československej socialistickej republiky:
Bohuslav Chubek, minister zahraničných vecí
Prezident Tureckej republiky:
Íhsan Sabri Çagalayangila, minister zahraničných vecí,
ktorí si vymenili svoje právne právomoci, ktoré našli v dobrej a správnej forme a dohodli sa na týchto ustanoveniach:
VYMEDZENIE POJMOV
Na účely tohto dohovoru:
a) "konzulát" znamená generálny konzulát, generálny konzulát, viceprezident alebo generálny konzulát;
(b) "konzulát" je územie určené konzulárnym úradom na vykonávanie konzulárnych funkcií;
c) pojem "vedúci konzulárneho úradu" znamená osobu splnomocnenú konať v tejto funkcii;
(d) pojem "konzulát" znamená osobu, vrátane vedúceho konzulárneho úradu, zodpovednú za vykonávanie konzulárnych funkcií v tejto funkcii;
e) "konzulát" znamená osobu zamestnanú v správnych alebo technických službách konzulárneho úradu;
f) "člen personálu" je osoba zamestnaná vo vnútroštátnych službách konzulárneho úradu;
g) "člen konzulárneho úradu" sú konzulárni úradníci, konzulárni zamestnanci a zamestnanci;
h) "rodinný príslušník" znamená manžela/manželku, maloleté deti člena konzulárneho úradu alebo jeho manželku a za predpokladu, že sa o nich stará člen konzulárneho úradu a že podľa právnych predpisov vysielajúceho štátu žijú v jeho domácnosti, ako aj v jeho rodičoch;
i) "konzuláty" sú budovy alebo časti budov a pozemky, ktoré k nim patria a ktoré sa používajú výlučne na účely konzulárneho úradu bez ohľadu na to, kto je vlastníkom;
(j) pojem "konzulátske archívy" zahŕňa všetky dokumenty, dokumenty, korešpondenciu, knihy, filmy, pásky a registre konzulárneho úradu spolu s kódmi, súbormi a vybavením určenými na ich ochranu a uchovávanie;
k) "loď" znamená plavidlo, ktoré má štátnu príslušnosť tohto štátu podľa právnych predpisov vysielajúceho štátu; pojem loď nezahŕňa vojnové lode;
l) "civilné lietadlá" sú civilné lietadlá registrované a imatriované v vysielajúcom štáte v súlade s jeho právnymi predpismi a označené daným štátom;
(m) pojem "zmluvné strany" znamená vysielajúci štát a prijímajúci štát.
ZRIADENIE KONZULÁRNYCH ÚRADNÍKOV, APARATÚRA KONZULÁRNYCH ÚRADNÍKOV A KONZULÁRNYCH ZAMESTNANCOV
1. Každá zmluvná strana môže zriadiť konzulárne miesto na území druhej zmluvnej strany len s predchádzajúcim súhlasom druhej zmluvnej strany.
2. Sídlo konzulárneho úradu, jeho obvod, jeho trieda a rozsah jeho zamestnancov sa určia vzájomnou dohodou medzi zmluvnými stranami.
3. Následné zmeny sídla konzulárneho úradu, jeho obvodu a triedy môže vysielajúci štát vykonať len so súhlasom prijímajúceho štátu.
1. Po vymenovaní vedúceho konzulárneho úradu každá zmluvná strana zašle prostredníctvom svojej diplomatickej misie ministerstvu zahraničných vecí druhej zmluvnej strany konzultačný patent týkajúci sa tohto vymenovania.
V konzultačnom patente sa uvádza priezvisko, meno, štátna príslušnosť a trieda vedúceho konzulárneho úradu, ako aj sídlo konzulárneho úradu a konzulárneho obvodu.
2. Vedúci konzulárneho úradu je prijatý na výkon svojich povinností na základe prijatia vysielajúceho štátu, ktorý sa po predložení konzultačného patentu udelí vo forme doložky vykonateľnosti. Exequatur bude vydaný čo najskôr a bezplatne. Prijímajúci štát môže odmietnuť udeliť exequatur bez uvedenia dôvodov.
3. Po udelení doložky vykonateľnosti alebo jej dočasnom prijatí vedúci konzulárneho úradu v súlade s článkom 4 prijímajúci štát o tom bezodkladne informuje príslušné orgány konzulárneho obvodu a zabezpečí prijatie potrebných opatrení, ktoré mu umožnia vykonávať jeho povinnosti a požívať práva, výsady a imunity podľa tohto dohovoru a právnych predpisov prijímajúceho štátu.
Do udelenia doložky vykonateľnosti môže byť vedúci konzulárneho úradu dočasne prijatý do zamestnania, aby vykonával svoje povinnosti. V takom prípade sa uplatňujú ustanovenia tohto dohovoru.
1. Každá zmluvná strana môže vymenovať iba svojich vlastných štátnych príslušníkov konzulárnymi úradníkmi.
2. Vysielajúci štát môže ako konzulárny personál a personál zamestnávať len osoby, ktoré sú jeho vlastnými štátnymi príslušníkmi alebo štátnymi príslušníkmi prijímajúceho štátu.
Mená a funkcie konzulárnych úradníkov okrem vedúceho konzulárneho úradu, ako aj mená a funkcie konzulárnych zamestnancov a zamestnancov sa oznámia ministerstvu zahraničných vecí prijímajúceho štátu v primeranom čase pred nástupom do funkcie.
1. Vysielajúci štát môže poveriť člena diplomatického personálu diplomatickou misiou v prijímajúcom štáte vykonávaním konzulárnych funkcií. Priezvisko, krstné meno a hodnosť diplomatického zamestnanca zodpovedného za konzulárne funkcie a okres, v ktorom bude tieto funkcie vykonávať, sa diplomatickou cestou oznámia prijímajúcemu štátu. Prijímajúci štát o tom informuje príslušné orgány konzulárneho obvodu.
2. Člen diplomatického personálu diplomatickej misie vysielajúceho štátu v prijímajúcom štáte zodpovednom za výkon konzulárnych funkcií naďalej požíva výsady a imunity, ktoré mu vyplývajú z jeho diplomatického postavenia.
3. Vysielajúci štát môže vo svojej diplomatickej misii zriadiť konzulárne oddelenie na vykonávanie konzulárnych funkcií v prijímajúcom štáte. Zriadenie konzulárnej jednotky a jej obvod sa diplomaticky oznámi prijímajúcemu štátu.
4. Člen diplomatického personálu diplomatickej misie zodpovednej za konzulárne funkcie na diplomatickej misii má práva a povinnosti stanovené v tomto dohovore pre konzulárnych úradníkov.
Prijímajúci štát bezplatne vydá každému členovi konzulárneho úradu doklad potvrdzujúci jeho štatút.
Prijímajúci štát zaobchádza s konzulárnymi úradníkmi s náležitou úctou a zabezpečuje ochranu konzulárnych úradníkov na svojom území a prijíma všetky potrebné opatrenia, aby si mohli plniť svoje povinnosti a požívať práva, výsady a imunity, ktoré im priznáva tento dohovor.
1. Ak z akéhokoľvek dôvodu vedúci konzulárneho úradu nie je schopný plniť svoje povinnosti, alebo ak je jeho miesto dočasne uvoľnené, môže byť konzulárny úrad dočasne dočasne poverený konzulárnym úradníkom tohto konzulárneho úradu alebo konzulárnym úradníkom iného konzulárneho úradu vysielajúceho štátu alebo diplomatickým zamestnancom vysielajúceho štátu v prijímajúcom štáte alebo úradníkom ministerstva zahraničných vecí vysielajúceho štátu. Meno a meno osoby zodpovednej za túto funkciu sa oznámi ministerstvu zahraničných vecí prijímajúceho štátu.
2. Osoba zodpovedná za dočasné riadenie konzulárneho úradu vykonáva všetky funkcie vedúceho konzulárneho úradu a požíva práva, výsady a imunity udelené vedúcemu konzulárneho úradu vymenovanému podľa článku 3 tohto dohovoru.
3. Člen diplomatického personálu diplomatickej misie, ktorý je zodpovedný za dočasné riadenie konzulárneho úradu, naďalej požíva výsady a imunity, ktoré má na základe svojho diplomatického postavenia.
1. Prijímajúci štát môže kedykoľvek bez uvedenia dôvodov svojho rozhodnutia diplomaticky oznámiť vysielajúcemu štátu, že konzulárny úradník sa považuje za nežiaducu osobu alebo že konzulárny zamestnanec alebo zamestnanec sú neprijateľné.
V takom prípade vysielajúci štát odníme dotknutú osobu.
2. Ak vysielajúci štát nesplní povinnosť podľa odseku 1 v primeranej lehote, prijímajúci štát môže túto osobu prestať uznávať ako člena konzulárneho úradu.
Funkcia člena konzulárneho úradu sa končí najmä:
(a) oznámenie vysielajúceho štátu prijímajúcemu štátu o ukončení jeho funkcií;
b) zrušenie doložky vykonateľnosti;
c) oznámenie prijímajúceho štátu vysielajúcemu štátu, že prestal uznávať dotknutú osobu za člena konzulárneho úradu.
1. Vysielajúci štát môže v rozsahu povolenom právnymi predpismi prijímajúceho štátu a na základe reciprocity nadobudnúť, držať alebo používať akúkoľvek formu prenájmu, ktorá existuje podľa týchto právnych predpisov, pozemky, budovy alebo časť budov na účely konzulárneho úradu, na jeho umiestnenie alebo na ubytovanie členov konzulárneho úradu, za predpokladu, že sú štátnymi príslušníkmi vysielajúceho štátu.
2. Prijímajúci štát poskytne vysielajúcemu štátu všetku pomoc pri nadobúdaní pozemkov, budov alebo častí budov na účely uvedené v predchádzajúcom odseku.
ZÁSADY A IMUNITA
1. V budove, v ktorej sa nachádza konzulárny úrad, a v sídle vedúceho konzulárneho úradu sa vlajka vysielajúceho štátu môže umiestniť spolu s určením konzulárneho úradu v jazyku vysielajúceho a prijímajúceho štátu.
2. Vlajku vysielajúceho štátu možno vyvesiť na budove, v ktorej sa nachádza konzulárny úrad, na ústredí ústredia a na jeho dopravnom prostriedku, ak sa používa na úradné účely.
3. Pri uplatňovaní práva na používanie znaku štátu a vlajky štátu sa zohľadňujú zákony a postupy prijímajúceho štátu.
1. Konzulárne miestnosti sú nedotknuteľné. Orgány prijímajúceho štátu ich nesmú vstúpiť bez súhlasu vedúceho konzulárneho úradu, ním určeného úradníka alebo vedúceho diplomatickej misie vysielajúceho štátu.
2. Ustanovenia odseku 1 tohto článku sa vzťahujú aj na vedúceho konzulárneho úradu.
3. Prijímajúci štát má osobitnú povinnosť prijať všetky opatrenia na ochranu konzulárnych priestorov pred útokmi alebo škodami a zabrániť narušeniu mieru konzulárneho úradu alebo poškodeniu jeho dôstojnosti.
Archívy konzulátu sú vždy nedotknuteľné, nech sú kdekoľvek.
1. Konzulárny úrad má právo kontaktovať svoju vládu, diplomatické misie a iné konzulárne orgány vysielajúceho štátu, nech sú kdekoľvek. Konzulárny úrad môže na tento účel použiť všetky komunikačné prostriedky vrátane diplomatických alebo konzulárnych kuriérov, diplomatickej alebo konzulárnej batožiny a kódu alebo šifrových správ. Konzulárny úrad však môže zriadiť a používať rádiovú stanicu len so súhlasom prijímajúceho štátu.
2. Pri využívaní verejných komunikačných prostriedkov podlieha konzulárny úrad rovnakým podmienkam ako diplomatická misia vysielajúceho štátu.
3. Úradná korešpondencia konzulárneho úradu a kuriérska batožina za predpokladu, že sú označené vonkajším označením, že sú úradného charakteru, sú nedotknuteľné a nemôžu byť kontrolované alebo zadržané. Môžu obsahovať len úradnú korešpondenciu a výrobky určené výlučne na úradné použitie.
4. konzulárnemu kuriérovi sa poskytne úradný doklad, v ktorom sa uvedie jeho status a počet zásielok tvoriacich konzulárnu batožinu. Bude mať rovnaké práva, výsady a imunity ako diplomatický kuriér vysielajúceho štátu.
5. Kapitán lode alebo civilného lietadla vysielajúceho štátu môže byť poverený prepravou konzulárnej batožiny. Kapitánovi sa poskytne úradný doklad, v ktorom sa uvedie počet zásielok, ktoré mu boli zverené, ale nepovažuje sa za konzulárneho kuriéra. Konzulárny úrad môže po dohode s príslušnými orgánmi prijímajúceho štátu poslať jedného zo svojich členov, aby si batožinu vzal priamo a slobodne z lode alebo lietadla alebo aby mu ju odovzdal.
1. Konzulárny úradníci a zamestnanci, ktorí nie sú štátnymi príslušníkmi prijímajúceho štátu, nepodliehajú právomoci súdnych a správnych orgánov prijímajúceho štátu, pokiaľ ide o výkon ich služobných povinností.
2. Odsek 1 tohto článku sa však nevzťahuje na občianskoprávne žaloby:
a) vyplývajúce zo zmluvy, o ktorej konzulárny úradník alebo konzulárny personál výslovne alebo zjavne nerokoval vo svojej oficiálnej funkcii;
b) ktoré predložila tretia strana v súvislosti s náhradou škody spôsobenej nehodou v prijímajúcom štáte dopravnými prostriedkami.
3. Pokiaľ ide o činy mimo výkonu ich úradných funkcií, konzulárni úradníci môžu byť zatknutí alebo zadržaní len v prípade závažných trestných činov a podľa uváženia príslušného súdneho orgánu.
"Závažný trestný čin" v zmysle tohto článku je akýkoľvek trestný čin, ktorý nebol spáchaný nedbanlivo a ktorého trest odňatia slobody stanovuje právo prijímajúceho štátu najmenej päť rokov.
Rodinní príslušníci konzulárnych úradníkov, ktorí nie sú štátnymi príslušníkmi prijímajúceho štátu, požívajú aj dávky stanovené v tomto článku.
4. Prijímajúci štát informuje diplomatickú misiu vysielajúceho štátu o stíhaní začatom proti osobám uvedeným v tomto článku.
1. Spotrebitelia a konzulárni zamestnanci, ktorí nie sú štátnymi príslušníkmi prijímajúceho štátu, môžu v záujme spravodlivosti a na žiadosť súdu svedčiť ako svedkovia.
Nemožno ich však požiadať, aby uviedli skutočnosti ovplyvňujúce výkon ich funkcií. V tomto prípade môžu odmietnuť svedectvo. Proti konzulárnemu úradníkovi alebo zamestnancovi, ktorý sa dostaví na súd alebo predloží dôkaz na súde, nemožno prijať žiadne donucovacie opatrenie.
2. Ak konzulárny úradník alebo zamestnanec uvedený v predchádzajúcom odseku súhlasí s poskytnutím dôkazu, zaobchádza sa s ním tak, aby nezasahoval do činností konzulárneho úradu. Ak je to možné, na konzulárnom úrade alebo v jeho sídle sa prijme ústny alebo písomný dôkaz o svedkovi.
3. Ustanovenia tohto článku sa vzťahujú aj na administratívne postupy.
4. Ustanovenia odsekov 1 a 3 tohto článku sa vzťahujú aj na rodinných príslušníkov konzulárnych úradníkov, ktorí nie sú štátnymi príslušníkmi prijímajúceho štátu a ktorí s ním žijú.
Členovia konzulárneho úradu a ich rodinní príslušníci, ktorí s nimi žijú, sú oslobodení od všetkých verejných služieb a povinností akéhokoľvek druhu za predpokladu, že nie sú štátnymi príslušníkmi prijímajúceho štátu alebo nemajú v ňom pobyt.
Členovia konzulárneho úradu a ich rodinní príslušníci, ktorí s nimi žijú, sú oslobodení od všetkých povinností ustanovených zákonmi a inými právnymi predpismi prijímajúceho štátu týkajúcimi sa registrácie cudzincov a povolení na pobyt a iných ustanovení týkajúcich sa pobytu cudzincov.
1. Vysielajúci štát je oslobodený od všetkých daní, odvodov a poplatkov, pokiaľ ide o:
a) pozemky, budovy alebo časti budov používaných na konzulárne účely, ako aj bydlisko vedúceho konzulárneho úradu, ak sú vo vlastníctve vysielajúceho štátu alebo boli najaté v mene vysielajúceho štátu;
(b) prevody alebo iné úkony súvisiace s nadobudnutím takéhoto nehnuteľného majetku;
(c) vykonávanie konzulárnych funkcií vrátane príjmov za vykonávanie konzulárnych funkcií.
Oslobodenie od dane ustanovené v tomto odseku sa nevzťahuje na dane, odvody a poplatky, ktoré majú zaplatiť osoby uzatvárajúce zmluvný vzťah s vysielajúcim štátom podľa právnych predpisov prijímajúceho štátu.
2. Vysielajúci štát je tiež oslobodený od všetkých daní, odvodov a poplatkov za vozidlá, ktoré vlastní, má alebo používa a ktoré sa používajú výlučne na konzulárne účely.
3. Výnimky ustanovené v tomto článku sa nevzťahujú na odvody a poplatky vyberané za poskytnuté služby.
Plat, ktorý dostávajú konzulárni úradníci, konzulárni zamestnanci a zamestnanci, ktorí nie sú štátnymi príslušníkmi prijímajúceho štátu, za plnenie svojich služobných povinností, je oslobodený od všetkých daní a poplatkov v prijímajúcom štáte.
1. Členovia konzulárneho úradu a ich rodinní príslušníci, ktorí s nimi žijú a nie sú štátnymi príslušníkmi prijímajúceho štátu alebo majú v ňom trvalý pobyt, sú oslobodení od všetkých vnútroštátnych, regionálnych a miestnych daní a poplatkov.
2. Odsek 1 tohto článku sa nevzťahuje na:
(a) nepriame dane zvyčajne zahrnuté v cene tovaru alebo služieb;
b) dane a poplatky za súkromný nehnuteľný majetok na území prijímajúceho štátu podľa ustanovení článku 22;
c) poplatky za dedičstvo a prevod vyberané prijímajúcim štátom;
d) dane a poplatky zo súkromných príjmov pochádzajúcich z prijímajúceho štátu;
e) registračné, hypotekárne a správne poplatky podľa článku 22;
(f) poplatky vyberané za poskytnuté služby.
V prípade smrti člena konzulárneho úradu alebo jeho rodinného príslušníka, ktorý opustil svoj hnuteľný majetok v prijímajúcom štáte, ho prijímajúci štát nezaúčtuje za dedičstvo alebo prevod takéhoto hnuteľného majetku, ani nenesie zodpovednosť za akékoľvek súvisiace úkony pod podmienkou, že dotknutá osoba nebola štátnym príslušníkom prijímajúceho štátu ani nemala bydlisko v tomto štáte a že sa nachádza v prijímajúcom štáte len z dôvodu pobytu zosnulého ako člena konzulárneho úradu alebo rodinného príslušníka konzulárneho úradníka alebo konzulárneho personálu v tomto štáte.
1. Články vrátane motorových vozidiel dovezených na úradné použitie konzulárneho úradu sú v súlade s právnymi predpismi prijímajúceho štátu oslobodené od cla a od akýchkoľvek podobných poplatkov vyberaných z dovozu alebo v súvislosti s ním v rovnakom rozsahu, ako keby boli dovezené diplomatickou misiou vysielajúceho štátu do prijímajúceho štátu.
2. Konzulárny úradník a jeho rodinní príslušníci, ktorí s ním žijú a ktorí nie sú štátnymi príslušníkmi prijímajúceho štátu alebo v ňom majú trvalý pobyt, sú oslobodení od cla a poplatkov vyberaných v súvislosti s dovozom za všetky predmety určené na ich osobné použitie vrátane tých, ktoré sú určené pre ich pôvodnú prevádzkareň. Na konzulárnych zamestnancov sa vzťahuje výnimka ustanovená v tomto odseku len v prípade položiek dovezených v čase ich prvého vstupu na konzulárne miesto.
3. Články určené na osobné použitie nesmú prekročiť množstvo potrebné na priame použitie príslušnými osobami.
4. Osobná batožina konzulárnych úradníkov a ich rodinných príslušníkov, ktorí s nimi žijú a nie sú štátnymi príslušníkmi prijímajúceho štátu, ani nemajú v ňom pobyt, je oslobodená od colnej kontroly. Môžu sa preskúmať len vtedy, ak existujú vážne dôvody domnievať sa, že obsahujú iné výrobky ako tie, ktoré sú uvedené v odseku 2, alebo predmety, ktorých dovoz alebo vývoz sú zakázané právnymi predpismi vysielajúceho štátu na účely karantény. Takáto kontrola sa môže vykonať len za prítomnosti tohto konzulárneho úradníka alebo jeho rodinného príslušníka alebo jeho zástupcu.
Všetky osoby, ktorým tento dohovor udeľuje výsady a imunity, dodržiavajú bez toho, aby boli dotknuté takéto výsady a imunity, právne predpisy prijímajúceho štátu vrátane pravidiel poistenia prepravy a poistenia vozidiel.
S výhradou právnych predpisov prijímajúceho štátu týkajúcich sa oblastí, v ktorých je vstup zakázaný alebo obmedzený z dôvodov národnej bezpečnosti, majú členovia konzulárneho úradu a rodinní príslušníci, ktorí s nimi žijú, právo na voľný pohyb v tomto štáte.
KONSULÁRNE FUNKCIE
Konzulárny úrad pomáha pri rozvoji hospodárskych, obchodných, kultúrnych a vedeckých kontaktov medzi týmito dvoma štátmi a prispieva k posilneniu priateľských vzťahov medzi nimi.
1. Konzulárny úradník je oprávnený vykonávať funkcie uvedené v tejto časti v súlade s právnymi predpismi prijímajúceho štátu. Iné konzulárne funkcie sa môžu vykonávať len pod podmienkou, že nie sú v rozpore s právnymi predpismi prijímajúceho štátu.
2. Konzulárny úradník je oprávnený zastupovať vo svojom konzulárnom obvode v súlade s právnymi predpismi prijímajúceho štátu, právnymi predpismi a záujmami vysielajúceho štátu a jeho členov, tak fyzických, ako aj právnických osôb.
3. Pri výkone svojich povinností je konzulárny úradník oprávnený písomne alebo ústne kontaktovať príslušné orgány svojho konzulárneho obvodu, ako aj príslušné ústredné orgány prijímajúceho štátu v rozsahu povolenom právnymi predpismi a praxou tohto štátu.
4. So súhlasom prijímajúceho štátu je konzulárny úradník oprávnený vykonávať konzulárne funkcie mimo svojho konzulárneho obvodu.
1. konzulárny úradník má právo:
a) zaregistrovať štátnych príslušníkov vysielajúceho štátu;
b) prijímať žiadosti a vyhlásenia od štátnych príslušníkov vysielajúceho štátu vo veciach občianstva a vydávať potrebné doklady;
(c) zaregistrovať manželstvo uzavreté v súlade s právnymi predpismi prijímajúceho štátu, v ktorom je aspoň jeden zo zmlúv štátnym príslušníkom vysielajúceho štátu, a uzavrieť manželstvo medzi zmluvami, ak sú obaja štátnymi príslušníkmi vysielajúceho štátu, pokiaľ tento úkon nie je zákonom prijímajúceho štátu zakázaný;
d) prijímať v súlade s právnymi predpismi vysielajúceho štátu vyhlásenia týkajúce sa rodinných pomerov štátnych príslušníkov tohto štátu;
e) zaregistrovať narodenia a úmrtia štátnych príslušníkov vysielajúceho štátu;
(f) vydávať, osvedčovať, overovať, overovať alebo inak vydávať platné doklady a doklady na žiadosť štátnych príslušníkov vysielajúceho štátu na použitie mimo územia prijímajúceho štátu alebo na žiadosť akejkoľvek osoby na použitie v prijímajúcom štáte, pokiaľ to nie je v rozpore s právnymi predpismi tohto štátu;
g) prekladať dokumenty a dokumenty, overovať správnosť prekladu a overovať dokumenty.
2. konzulárny úradník informuje príslušné orgány prijímajúceho štátu o aktoch uvedených v písmenách c) a e) tohto článku, ak to vyžadujú právne predpisy prijímajúceho štátu.
Dokumenty a dokumenty vypracované, vypracované, preložené alebo overené konzulárnym úradníkom v súlade s článkom 31 majú rovnakú právnu platnosť v prijímajúcom štáte ako dokumenty vypracované, preložené alebo potvrdené príslušnými orgánmi prijímajúceho štátu.
konzulárny úradník má právo:
1. vydať, obnoviť, zmeniť, zrušiť, odobrať alebo zadržať cestovné doklady štátnych príslušníkov vysielajúceho štátu;
2. vydať, rozšíriť alebo zrušiť víza osobám, ktoré majú v úmysle navštíviť vysielajúci štát.
Hneď ako sa konzulárny úradník dozvie o situácii, ktorá si vyžaduje vymenovanie opatrovníka alebo opatrovníka štátneho príslušníka vysielajúceho štátu, bezodkladne o tom informuje príslušné orgány prijímajúceho štátu a môže požiadať o potrebné opatrenia a v prípade, že si to želá, navrhne osoby, ktoré majú vymenovať opatrovníkov alebo opatrovníkov.
Ak príslušné orgány prijímajúceho štátu vedia o situácii, ktorá si vyžaduje vymenovanie opatrovníka alebo opatrovníka, bezodkladne o tom informujú konzulárneho úradníka.
Vymenovanie opatrovníkov alebo opatrovníkov, ako aj potrebné opatrenia sa vykonávajú v súlade s ustanoveniami právnych predpisov prijímajúceho štátu.
1. Príslušné orgány prijímajúceho štátu bezodkladne informujú konzulárneho úradníka o smrti štátneho príslušníka vysielajúceho štátu na území prijímajúceho štátu.
2. Ak sú príslušné orgány prijímajúceho štátu informované o existencii dedičstva štátnym príslušníkom vysielajúceho štátu alebo o dedičstve osobou akejkoľvek štátnej príslušnosti, ktorá zomrela v prijímajúcom štáte a mohla by mať záujem o takéto dedičstvo, informujú konzulárneho úradníka.
3. Príslušné orgány prijímajúceho štátu v prípadoch uvedených v odseku 2, ak sa dedičstvo nachádza na území tohto štátu, prijmú opatrenia na zabezpečenie dedičstva podľa právnych predpisov prijímajúceho štátu a zašlú mu kópiu závetu konzulárnemu úradníkovi, ak bola vyhotovená, poskytnú mu všetky dostupné informácie o dedičoch, zložení a hodnote dedičstva a oznámia mu dátum začatia konania o dedičstve.
4. konzulárny úradník je oprávnený priamo alebo prostredníctvom zástupcu zastupovať záujmy štátneho príslušníka vysielajúceho štátu, ktorý má nárok na dedičstvo na území prijímajúceho štátu a nemá bydlisko v tomto štáte.
5. Konzulárny úradník je oprávnený prijímať v mene štátneho príslušníka vysielajúceho štátu, ktorý nemá bydlisko v prijímajúcom štáte, peňažné sumy alebo iný majetok patriaci dotknutému občanovi v dôsledku úmrtia akejkoľvek osoby vrátane platieb vykonaných podľa právnych predpisov týkajúcich sa náhrad vyplácaných pracovníkom v súvislosti s odchodom do dôchodku a sociálnym zabezpečením, ako aj sumy získané z poistenia.
6. Pohyby a sumy peňazí ponechané štátnym príslušníkom vysielajúceho štátu na likvidáciu dedičstva sa môžu previesť na príslušného konzulárneho úradníka pod podmienkou, že pohľadávky veriteľov boli uspokojené alebo zabezpečené a že boli zaplatené dane a dedičské poplatky.
7. Konzulárny úradník je oprávnený spolupracovať s príslušnými orgánmi prijímajúceho štátu pri zabezpečovaní dedičstva uvedeného v tomto článku.
1. Konzulárny úradník má právo zastupovať štátnych príslušníkov vysielajúceho štátu v súlade s právnymi predpismi prijímajúceho štátu vo svojom konzulárnom obvode pred orgánmi prijímajúceho štátu za predpokladu, že z dôvodu neprítomnosti alebo z iných závažných dôvodov nemôžu včas obhajovať svoje práva a záujmy. Zastupovanie pokračuje dovtedy, kým dotknutá osoba nevymenuje svojho zástupcu alebo nepreberá ochranu svojich práv a záujmov.
2. konzulárny úradník má vo svojom konzulárnom obvode právo nadviazať a udržiavať kontakty so štátnymi príslušníkmi vysielajúceho štátu s cieľom poradiť im, poskytnúť im všetku potrebnú pomoc a prípadne poskytnúť právnu pomoc. Orgány prijímajúceho štátu nijako nebránia štátnemu príslušníkovi vysielajúceho štátu, aby kontaktoval konzulárny úrad tohto štátu alebo ho navštívil.
Konzulárny úradník má v súlade s právnymi predpismi prijímajúceho štátu právo vziať do väzby peniaze, dokumenty vrátane závetov a všetky položky, ktoré mu prevedú štátni príslušníci alebo štátni príslušníci vysielajúceho štátu. Takéto uložené predmety sa môžu odosielať z prijímajúceho štátu len v súlade s jeho právnymi predpismi.
1. Ak bola sloboda štátneho príslušníka vysielajúceho štátu akýmkoľvek spôsobom obmedzená, príslušné orgány prijímajúceho štátu o tom bezodkladne informujú príslušného konzulárneho úradníka.
2. Konzulárny úradník má právo v súlade s právom prijímajúceho štátu za predpokladu, že tieto osoby pred konzulárnym úradníkom a za prítomnosti zástupcu miestneho orgánu proti tomu výslovne nenamietajú, navštevujú a nadviažu kontakt so štátnymi príslušníkmi vysielajúceho štátu, ktorí vykonávajú svoj trest odňatia slobody. Príslušné orgány prijímajúceho štátu bezodkladne zašlú konzulárnemu úradníkovi akékoľvek písomné oznámenie od štátneho príslušníka vysielajúceho štátu, ktorého sloboda bola v akejkoľvek forme obmedzená.
Prihláste sa pre poznámky, obľúbené a upozornenia
Informácie o predpise
| Citácia | Dekrét ministra zahraničných vecí č. 33 / 1980 Z. z. o Konzulárnej dohode medzi Československou socialistickou republikou a Tureckou republikou |
|---|---|
| Typ predpisu | - |
| Autor | - |
| Zbierka | Zbierka zákonov |
| Dátum vyhlásenia | 26.03.1980 |
|---|---|
| Účinnosť od | 11.08.1979 |
| Účinnosť do | - |
| Stav | Platný |
Znenie predpisu má informatívny charakter.
Komentáre 0