Vládny dekrét č. 33 / 1950 Zb.
Nariadenie o platenej dovolenke na vymáhanie určitých pracovníkov v stavebníctve a súvisiacich odvetviach v roku 1950
Platný
Účinnosť od 01.01.1950
33.
Nariadenie vlády
z 24. marca 1950
pri platenej dovolenke na vymáhanie určitých pracovníkov v stavebníctve a súvisiacich oblastiach v roku 1950.
Vláda Československej republiky nariadila podľa článku 14 zákona č. 32 / 1950 Z. z. o platenej dovolenke na vymáhanie v roku 1950 (ďalej len "zákon"):
(1) Ustanovenia tohto nariadenia sa vzťahujú na pracovníkov v stavebníctve a súvisiacich inžinierskych odvetviach s výnimkou tých, na ktorých sa vzťahuje zákon o súkromných zamestnancoch, stážistach a zamestnancoch uvedený v odseku 4.
(2) Podľa tohto nariadenia je stavebný personál stavebný, stavebný, stavebný, murovaný, stolársky, stavebný, železničný, cestný, mostný, tunelový, pozemný, vodovodný, kanalizačný, káblový a pod. Toto nariadenie sa vzťahuje na pracovníkov pracujúcich v lomoch, štrku, pieskovci alebo tehlách a v obchode s maľbami, maľbami, lakmi, sadrami, sadrami, krytinami, asfaltovými, asfaltovými, doskami a obkladačkami a na pracovníkov pracujúcich v terakultúrnych, izolačných (vrátane tepelnej izolácie) alebo tesniacich operáciách.
(3) Pretekárske oddelenia, dielne, sklady a ložiská sa takisto považujú za zariadenia uvedené v odseku 2.
(4) Ustanovenia tohto nariadenia sa neuplatňujú na zamestnancov v stavebníctve a stavebníctve, v ktorých sú všetci zamestnanci zamestnaní počas celého roka.
(5) Ak existujú pochybnosti o tom, či sa toto nariadenie vzťahuje na zamestnancov podniku, príslušný národný okresný výbor rozhodne po vyjadrení jednotnej odborovej organizácie.
(1) Zamestnanci, na ktorých sa vzťahuje toto nariadenie (ďalej len "zamestnanci"), majú po 48 týždňoch zamestnania v stavebníctve alebo v jednej z oblastí súvisiacich so stavbou nárok na paušálnu dovolenku stanovenú v článku 2 zákona.
(2) Po 32 týždňoch zamestnania môže zamestnávateľ na žiadosť zamestnávateľa poskytnúť dve tretiny dovolenky uvedenej v odseku 1.
(1) Lehota, ktorá je právne uplatniteľná na predĺženie obdobia dovolenky, sa vypočíta tak, že sa zohľadní každý kalendárny rok, v ktorom bol zamestnanec zamestnaný najmenej 26 týždňov. Ak zamestnanie v niektorých kalendárnych rokoch trvalo kratšie, celé týždne, v ktorých bol zamestnanec zamestnaný v stavebníctve alebo v niektorom z polí súvisiacich so stavbou, sa za tieto roky spočítajú a súčet je 26. Výsledok udáva počet rokov relevantných pre oblasť dovolenky. Počet týždňov, počas ktorých súčet všetkých týždňov prekročí počet deliteľný 26, sa neberie do úvahy.
(2) Ak dĺžka dovolenky závisí od veku zamestnanca alebo trvania jeho zamestnania, štatút sa určí 1. januára roku, v ktorom sa dovolenka začína.
(1) Zamestnávateľ je povinný stanoviť dovolenkový lístok pre každého zamestnanca, ktorý ešte nemá cestovný lístok ihneď po nástupe do práce (ďalej len "lístok") a uviesť jednotlivé týždne trvania zmluvy.
(2) Zamestnávateľ uvádza jednotlivé týždne zamestnania uvedením súm stanovených ministerstvom práce a sociálnych vecí v Úradnom vestníku, pričom na jednej strane zohľadňuje dĺžku dovolenky zamestnanca a na druhej strane plat. Označenie sa vykonáva buď písaním alebo lepením osobitných značiek vydaných na tento účel poštovou službou. Týždne, počas ktorých zamestnanci nemajú nárok na výplatu alebo jej časť, a týždne dovolenky označí zamestnávateľ tak, že si všimne alebo priloží osobitnú značku bez hodnoty; značky sa však neuplatnia, ak zamestnanec zodpovedá za základnú službu.
(3) Vzor cestovného lístka a podrobné ustanovenia o zriadení cestovného lístka, označení týždňa a manipulácii s cestovným lístkom uverejní ministerstvo práce a sociálnych vecí v dohode s ministerstvom pôšt v úradnom vestníku.
(4) Lístok založený na existujúcich pravidlách sa môže naďalej používať. Ministerstvo práce a sociálnych vecí upraví podrobnosti po dohode s ministerstvom pôšt uznesením v úradnom vestníku.
(1) Zamestnávateľ je povinný riadne uchovávať cestovný lístok počas trvania zmluvy a na požiadanie ho predkladať orgánom Okresného národného výboru zástupcom zamestnancov a zamestnancov.
(2) Po ukončení pracovného pomeru je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi lístok. Zamestnanec je povinný odovzdať ho novému zamestnávateľovi do úschovy. Ak nový zamestnávateľ zistí, že cestovný lístok je nedostatočný, okamžite požiada bývalého zamestnávateľa, aby ho odstránil.
(1) Keď má zamestnanec nárok na dovolenku podľa § 2 ods. 1, má nárok na dávku zodpovedajúcu súčtu súm uvedených v lístku (odsek 4 ods. 2).
(2) Ak zamestnanec dostane časť dovolenky ustanovenej v odseku 2 ods. 2, má nárok len na dávky zodpovedajúce súčtu súm uvedených za obdobie 32 týždňov.
(3) Zamestnávateľ môže výnimočne zaplatiť zamestnancovi sumy uvedené v lístku predtým, ako získa právo na odchod alebo jeho časť podľa predchádzajúcich ustanovení, ak okresný národný výbor potvrdí v žiadosti zamestnanca, že súhlasí s náhradou. Okresný národný výbor vydá svoj súhlas, ak existujú prípady osobitného záujmu.
(4) Podrobnosti o náhrade súm uvedených v predchádzajúcich odsekoch upraví ministerstvo práce a sociálnych vecí po dohode s ministerstvom poštových vecí uznesením v úradnom vestníku.
(1) Ak zamestnanec predčasne ukončil pracovný vzťah bez dôležitého dôvodu alebo zamestnávateľ z dôležitého dôvodu spôsobeného zamestnancom, zamestnanec stratí nárok na dovolenku. V takom prípade zamestnávateľ nevydá zamestnancovi cestovný lístok, ale zašle ho po troch mesiacoch jednotnej odborovej organizácii, ktorá má nárok na náhradu. Podrobnosti o náhrade cestovného lístka stanovuje ministerstvo práce a sociálneho zabezpečenia v dohode s ministerstvom pôšt na základe vyhlášky v úradnom vestníku.
(2) Ak zamestnanec ukončil pracovný vzťah pred koncom kalendárneho roka bez dôležitého dôvodu alebo zamestnávateľ z dôležitého dôvodu spôsobeného zamestnancom, zamestnávateľ požiada zamestnanca, aby zaplatil v hotovosti za dovolenku, v prípade jej časti, ktorú vyčerpal pred ukončením pracovného pomeru. Zamestnávateľ má nárok na odpočítanie príslušnej sumy pri poslednej platbe zamestnaneckých požitkov a na vykonanie tej istej odborovej organizácie.
(3) V prípade dní, ktoré zamestnanec zmeškal počas kalendárneho roka bez akejkoľvek významnej príčiny (§ 4 ods. 2 a 4 zákona) je zamestnávateľ povinný požadovať, aby zamestnanec vyplácal dvojnásobok dávok počas obdobia dovolenky za každý takýto zmeškaný deň a aby ich vykonával jednotnej organizácii odborov. Ustanovenia poslednej vety odseku 2 sa uplatňujú mutatis mutandis. Podrobnosti upraví ministerstvo práce a sociálnych vecí vyhláškou v úradnom vestníku.
Toto nariadenie nadobúda účinnosť 1. januára 1950; Vykonávajú ich ministri práce a sociálnych služieb a pošty po dohode so zúčastnenými členmi vlády.
Zaporocký v. r.
Erban v. r.
Dr. Neuman v. r.
Prihláste sa pre poznámky, obľúbené a upozornenia
Informácie o predpise
| Citácia | Vládny dekrét č. 33 / 1950 Z. z., pri platenej dovolenke za vrátenie niektorých zamestnancov v stavebnom a stavebnom priemysle v roku 1950 |
|---|---|
| Typ predpisu | - |
| Autor | - |
| Zbierka | Zbierka zákonov |
| Dátum vyhlásenia | 24.03.1950 |
|---|---|
| Účinnosť od | 01.01.1950 |
| Účinnosť do | - |
| Stav | Platný |
Znenie predpisu má informatívny charakter.
Komentáre 0