Zákon č. 32 / 1950 Zb.
Zákon o platenej dovolenke na vymáhanie v roku 1950
Platný
Účinnosť od 01.01.1950
32.
Zákon
z 22. februára 1950
pri platenej dovolenke na vymáhanie v roku 1950.
Národné zhromaždenie Československej republiky rozhodlo o tomto zákone:
Trvalý personál odchádza.
Nárok na dovolenku.
(1) Zamestnanci, ktorých zamestnanie u toho istého zamestnávateľa alebo v tom istom podniku trvalo nepretržite aspoň 11 mesiacov (čakajúce obdobie), majú v roku 1950 (v nasledujúcom kalendárnom roku) nárok na platenú dovolenku na vymáhanie, ak tam pracovali najmenej 75 dní.
(2) Pre zamestnanca mladšieho ako 26 rokov, ktorý úspešne ukončil školskú návštevu v kalendárnom roku a prvý vstúpil do služby, je čakacia lehota 5 mesiacov.
(3) Ukončenie pracovného pomeru na dobu kratšiu ako 6 týždňov, ku ktorému došlo so súhlasom zamestnávateľa, nezastaví ani nepreruší čakaciu lehotu, ale len vtedy, ak zamestnanec v tom čase nebol zamestnaný iným zamestnávateľom.
Doba dovolenky.
(1) Základná oblasť dovolenky je dva kalendárne týždne v kalendárnom roku.
(2) Základná doba dovolenky sa predlžuje o jeden kalendárny týždeň na zamestnancov
a) mladší ako 18 rokov,
(b) viac ako 50 rokov, pokiaľ nie je dovolenka predĺžená v súlade s písmenom c) alebo (3);
(c) ktorí po dosiahnutí veku 18 rokov pracovali u toho istého zamestnávateľa alebo v tom istom podniku viac ako 5 rokov po tom istom odvetví alebo skupine povolaní.
(3) Dovolenka uvedená v odseku 1 sa predĺži o dva kalendárne týždne na zamestnancov, ktorí po dosiahnutí veku 18 rokov pracovali s tým istým zamestnávateľom alebo podnikom viac ako 15 rokov po tej istej pobočke alebo skupine povolaní.
(4) Baníci, ktorí pracovali najmenej tri štvrtiny svojho pracovného času počas posledných 9 mesiacov bezprostredne pred vstupom do krajiny alebo jej časťou, sa predĺžia o ďalší kalendárny týždeň.
(5) Ak dĺžka dovolenky závisí od veku zamestnanca alebo dĺžky zamestnania, štatút sa určí 1. mája kalendárneho roka.
Do doby uplatniteľnej na predĺženie dovolenky podľa § 2 ods. 2 a 3 sa počíta obdobie, počas ktorého zamestnanec nemohol byť zamestnaný, pretože slúžil v československej armáde alebo v spojeneckej armáde, a obdobie, počas ktorého nemohol byť zamestnaný počas obdobia slobody pre národný, rasový alebo politický útlak. Po vypočutí organizácie jednotného odborového zväzu môže vláda stanoviť dodatočné lehoty, ktoré sa majú zahrnúť do lehoty uplatniteľnej na predĺženie dovolenky, hoci zamestnanec nebol zamestnaný.
Obmedzenia dovolenky.
(1) Ak zamestnanec nebol schopný vykonávať prácu dlhšie ako 75 pracovných dní v kalendárnom roku pre dôležitú príčinu týkajúcu sa jeho osoby, ktorá nebola úmyselne alebo hrubo nedbanlivá, najmä v prípade choroby, úrazu alebo vojenskej služby, jeho dovolenka sa zníži o jednu dvanástinu za každých 25 dní, ktoré mu chýbali.
(2) Za každý pracovný deň (zmena), ktorý zamestnanec zmeškal bez dôležitej príčiny (odsek 1) je zamestnávateľ povinný znížiť svoju dovolenku o dva dni. Ak zamestnanec vynechá pracovné dni po vyčerpaní dovolenky, zamestnávateľ je povinný znížiť svoju dovolenku rovnakým spôsobom v budúcom roku. Chýbajúci pracovný čas je kratší ako celý pracovný deň.
(3) Zamestnávateľ odpočíta od dovolenky časť dovolenky (odsek 9 ods. 5), ktorú už poskytol iný zamestnávateľ zamestnancovi počas kalendárneho roka alebo za ktorú bol odškodnený v hotovosti.
(4) V prípade zamestnancov, ktorí musia navštevovať základnú odbornú školu, má absencia vyučovania v tejto škole rovnaké dôsledky ako absencia pracovného času.
(5) Skrátenie ustanovené v odsekoch 2 a 4 vykoná zamestnávateľ (odsek 18 ods. 2) po vypočutí zamestnanca a po porade s pretekovou radou.
(1) Účasť na osobitnej zdravotnej starostlivosti podľa ustanovení § 29 ods. 1 a 2 zákona o národnom poistení alebo na opatreniach preventívnej starostlivosti podľa ustanovení § 95 ods. 1 písm. b) a e) toho istého zákona je zahrnutá do dovolenky, s výnimkou prípadov, keď pracovník nie je schopný pracovať a v prípadoch, ktoré mu boli asimilované. Centrálna národná poisťovňa, ktorá povoľuje osobitnú zdravotnú starostlivosť, rozhodne, či sa zamestnanec počas obdobia takejto zdravotnej starostlivosti považuje za nespôsobilý alebo či je prípad rovnocenný.
(2) Ministerstvo práce a sociálnych vecí môže po vypočutí Jednotnej organizácie odborových zväzov prostredníctvom vyhlášky v úradnom vestníku poskytnúť podrobné údaje o vykonávaní odseku 1.
Zážitok z dovolenky.
(1) Zamestnanci znášajú počas dovolenky všetky peňažné dávky, ako keby pracovali, s výnimkou náhrady výdavkov. Pritom sa za základ výpočtu peňažných dávok pre pracovníkov s variabilnými dávkami považujú priemerné týždenné príjmy za šesť mesiacov pred začiatkom dovolenky a za 12 mesiacov pre pracovníkov v poľnohospodárstve a lesníctve. Ministerstvo práce a sociálnych vecí môže prostredníctvom vyhlášky v úradnom vestníku určiť, ako sa majú dávky určovať počas dovolenky pre zamestnancov, ktorí poberajú dávky v iných obdobiach, ako je bežná mzda, alebo pre ktorých dávky nie sú len odmenou za vykonanú prácu.
(2) Počas dovolenky môžu zamestnanci naturalizovať aj vtedy, ak ich môžu využívať. Pre jedlo a iné prírodné potešenie s výnimkou plochého, ľahkého a vykurovacieho, ak si nemôže užívať takéto potešenie, má nárok na náhradu v hotovosti. Výška tejto náhrady sa určí v súlade s pravidlami vydanými na účely vnútroštátneho poistenia.
(3) Peňažné dávky a vecné náhrady za obdobie dovolenky sú splatné v bežných výplatných dňoch. Ak o to však zamestnanec požiada, tieto dávky sa musia vyplácať v čase prevzatia dovolenky. Pritom sa však daň zo mzdy odpočíta podľa bežných výplatných lehôt.
Dovolenka.
(1) Zamestnávateľ určí vstup dovolenky, pričom zohľadní jednotný hospodársky plán po porade s dostihovou radou. Pritom zohľadní v medziach prevádzkových potrieb zariadenia oprávnené požiadavky personálu. Ak je to možné, najbližšia dovolenka sa poskytne súčasne s hlavnou prácou. Zamestnávateľ spravidla informuje zamestnanca o dátume nástupu dovolenky najmenej 14 dní vopred.
(2) Ak je to na účely vykonávania jednotného hospodárskeho plánu, ministerstvo práce a sociálneho zabezpečenia môže po dohode so zúčastnenými ministerstvami a po vypočutí Jednotnej organizácie odborového zväzu prostredníctvom vyhlášky v úradnom vestníku ustanoviť, že niektorí zamestnanci sú povinní stráviť časť svojej dovolenky v zime.
(3) Zamestnanci môžu mať tiež nárok na dovolenku alebo jej časť na kalendárny rok po jej uplynutí, ak o to požiadajú alebo nie sú schopní využiť ju z dôvodu naliehavej potreby prevádzky podniku alebo z dôvodov uvedených v článku 4 ods. 1. V takýchto prípadoch však zamestnanec musí odísť tak, aby sa skončila najneskôr 31. marca budúceho roka; v opačnom prípade prepadá právo na dovolenku bez toho, aby bola dotknutá akákoľvek žiadosť o náhradu v hotovosti za neplatenú dovolenku (§ 11).
Masové pretekárske prázdniny.
(1) Masová dostihová dovolenka je povolená len vtedy, ak je z prevádzkových dôvodov potrebná a zlučiteľná s verejným záujmom, najmä ak neohrozí alebo nesťaží realizáciu jednotného hospodárskeho plánu. Masové dostihy nesmú trvať dlhšie ako 14 dní.
(2) Ak sa na pretekoch poskytne hromadná dovolenka, pracovníci, ktorí v čase tohto sviatku nemajú vôbec nárok na dovolenku alebo ktorí majú nárok na dovolenku kratšiu ako hromadná dovolenka, majú nárok na všetky dávky stanovené v § 6, aj keď nemôžu byť primerane zamestnaní počas trvania hromadnej pretekovej dovolenky. Ak títo zamestnanci majú nárok na dovolenku alebo na dlhšiu dovolenku v kalendárnom roku, pripíše sa im doba hromadnej pretekárskej dovolenky, počas ktorej boli platení a nepracovali. V opačnom prípade sa od týchto zamestnancov vyžaduje, aby na objednávku zamestnávateľa bezplatne vykonávali náhradnú prácu na dobu rovnajúcu sa pracovnému času, na ktorý dostali dávky podľa ustanovení prvej vety v čase hromadnej pretekárskej dovolenky.
Účinok ukončenia zamestnania na dovolenku.
(1) Ak zamestnanec predčasne ukončil pracovný vzťah bez dôležitého dôvodu alebo zamestnávateľ z dôležitého dôvodu spôsobeného zamestnancom, zamestnanec stratí nárok na dovolenku.
(2) Ak zamestnanec ukončil pracovný vzťah pred koncom kalendárneho roka bez dôležitého dôvodu alebo zamestnávateľ z dôležitého dôvodu spôsobeného zamestnancom, zamestnávateľ požiada zamestnanca, aby zaplatil v hotovosti za dovolenku, v prípade jej časti, ktorú vyčerpal pred ukončením pracovného pomeru. Zamestnávateľ je oprávnený odpočítať zodpovedajúcu sumu z poslednej platby zamestnaneckých požitkov.
(3) V ostatných prípadoch ukončenia pracovného pomeru pred nadobudnutím platnosti dovolenky má zamestnanec nárok na jeho časť za predpokladu, že sú splnené podmienky jeho nároku; uplatňujú sa ustanovenia o obmedzení dovolenky.
(4) V prípade dní, ktoré zamestnanec zmeškal bez dôležitej príčiny (oddiely 4 ods. 2 a 4) po vyčerpaní dovolenky v kalendárnom roku, ale pred ukončením pracovného pomeru, je zamestnávateľ povinný požadovať, aby zamestnanec vyplácal dvakrát peňažné dávky za jeden deň dovolenky. Ustanovenia odseku 2 poslednej vety sa uplatňujú mutatis mutandis.
(5) V ostatných prípadoch ukončenia pracovného pomeru po vyčerpaní dovolenky, ale pred koncom kalendárneho roka, má zamestnávateľ nárok na náhradu mzdy zamestnanca v hotovosti za podiel dovolenky, ktorý možno pripísať zvyšku roka, s výnimkou prípadov uvedených v odseku 12 ods. 1. Ustanovenia odseku 2 poslednej vety sa uplatňujú mutatis mutandis.
(6) Podiel dovolenky sa určí poskytnutím jednej dvanásťmesačnej dovolenky za každý mesiac obdobia zamestnania v kalendárnom roku.
Poľnohospodári a lesní pracovníci, ktorí nepracujú nepretržite.
Pracovníci poľnohospodárskych a lesníckych pracovníkov, ktorí nepracujú nepretržite, sú oprávnení odísť v súlade s ustanoveniami oddielu 2, ak pracovali s tým istým zamestnávateľom alebo v tom istom podniku dlhšie ako 150 dní v kalendárnom roku; v opačnom prípade majú podiel na dĺžke dovolenky jednu dvanástinu za 25 dní práce. Obdobie uplatniteľné na predĺženie dovolenky podľa článku 2 sa určí súčtom kalendárnych rokov, v ktorých zamestnanec pracoval najmenej 150 dní.
Hotovosť za nevyčerpanú dovolenku.
(1) Poskytnutie náhrady v hotovosti za nevyužitú dovolenku je neprípustné s výnimkou prípadov uvedených v odseku 2 alebo 3.
(2) Ak zamestnanec nebol schopný využiť dovolenku alebo jej časť do 31. marca nasledujúceho roka z dôvodov uvedených v odseku 4 ods. 1 alebo na základe rozhodnutia zamestnávateľa odôvodneného naliehavou potrebou prevádzky, má nárok na peňažnú náhradu za dovolenku alebo jej nevyužitú časť.
(3) Je tiež úlohou zamestnanca, ak ho nemohol použiť na ukončenie svojho zamestnania, aby zaplatil peňažnú náhradu za zostávajúcu dovolenku alebo jej časť.
(4) Hotovostná náhrada za dovolenku sa rovná peňažným dávkam, ktoré zodpovedajú času dovolenky, s výnimkou náhrady peňažných nákladov a odmeny za prácu nadčas a náhrady v hotovosti za vecné dávky (oddiel 6 ods. 1 a 2).
(5) Hotovostná náhrada za dovolenku sa nezahŕňa do vymeriavacieho základu podľa vnútroštátnych pravidiel poistenia a je oslobodená od dane zo mzdy.
Dovolenka v niektorých prípadoch zmeny zamestnania, vyslania do naliehavého zamestnania a účasti na dočasnej práci.
(1) Zamestnanci, s ktorými bolo odložené zamestnanie po 1. januári 1947 bez ich zavinenia podľa nariadení o hospodárskom zamestnávaní pracovníkov, o prepustení bývalých zamestnancov alebo o návrate špeciálne vyškolených zamestnancov do zamestnania, sa pripisujú k obdobiu uplatniteľnému na nárok na dovolenku (§ 1) a k predĺženiu dovolenky (§ 2) v novom zamestnaní všetkých predchádzajúcich pracovných podmienok po skončení 18 rokov veku. To isté platí pre pracovníkov, ktorí po 1. januári 1947 dobrovoľne presunuli z administratívneho zamestnania do výrobného alebo iného výrobného zamestnania, čo je dôležitejšie pre splnenie jedného hospodárskeho plánu, ak ho ministerstvo práce a sociálneho zabezpečenia vyhlásilo v úradnom vestníku. Ustanovenia prvej vety sa vzťahujú aj na zamestnancov, ktorí zmenili zamestnanie v dôsledku reorganizácie podniku alebo po povolaní z dôvodov verejného záujmu alebo na odporúčanie úradného lekára.
(2) Zamestnanci uvedení v odseku 1 majú nárok na pomerný podiel dovolenky voči svojmu zamestnávateľovi za predpokladu, že boli zamestnaní v kalendárnom roku s tým istým zamestnávateľom alebo v tom istom podniku najmenej dva mesiace a že v danom roku nemali plnú dovolenku. Zamestnanci majú nárok na pomerný podiel dovolenky, aj keď nemali nárok na dovolenku podľa § 1.
(3) Ak zamestnanec, na ktorého sa vzťahuje odsek 1, nemá plnú dovolenku v kalendárnom roku v súčasnom pracovnom vzťahu alebo má menej dovolenky ako jeho/jej nový pracovný vzťah, má nárok na pomerný podiel dovolenky u nového zamestnávateľa.
(4) Ustanovenia odsekov 1 až 3 sa uplatňujú mutatis mutandis na dovolenku zamestnancov pridelených podľa príslušných pravidiel na vykonanie naliehavých prác a na účastníkov dočasnej práce za predpokladu, že trvajú viac ako dva mesiace.
Ostatní odchádzajú.
Zamestnanci v sezónnej alebo kampani práce.
(1) Zamestnanci prijatí na sezónnu alebo kampaňovú prácu majú na konci obdobia zamestnania nárok na peňažnú náhradu jednej dvanástiny dávok, ktoré by im boli splatné počas dovolenky ustanovenej v článku 2, ak by splnili podmienky na získanie nároku na dovolenku (§ 1).
(2) Hotovostná náhrada uvedená v odseku 1 nie je zahrnutá do hodnotiaceho základu podľa vnútroštátnych pravidiel poistenia.
Stavbári.
Ustanovenia časti I tohto aktu sa vzťahujú na pracovné dovolenky v stavebných a stavebných oblastiach. Vláda však môže prostredníctvom nariadenia ustanoviť výnimku z poskytovania dovolenky pre určité skupiny pracovníkov. Ministerstvo práce a sociálneho zabezpečenia upraví podrobnosti po dohode so zainteresovanými ústrednými orgánmi a po vypočutí organizácie jednotného odborového zväzu prostredníctvom vyhlášky v úradnom vestníku.
Domáca dovolenka.
(1) Domáci pracovníci a domáci obchodníci, ktorí nepracujú v zahraničí, majú nárok na náhradu namiesto dovolenky,
pre sviatky 2 kalendárne týždne 4%,
počas 3 kalendárnych týždňov pracovné voľno 6%,
pre sviatky 4 kalendárne týždne 8%
odmeny dosiahnuté v kalendárnom roku. Odseky 2 a 3 sa uplatňujú mutatis mutandis na určenie dĺžky dovolenky. Náhrada sa neuskutoční, ak práca domáceho pracovníka alebo domáceho obchodníka skončila. Hotovostná náhrada je splatná 31. decembra alebo po skončení pracovného pomeru; Na žiadosť domáceho pracovníka alebo domáceho obchodníka sa však poskytne preddavok zodpovedajúci dosiahnutej odmene.
(2) Odmena za prácu uvedená v odseku 1 znamená hrubú odmenu bez akejkoľvek odmeny za konečnú emisiu.
(3) Domáci pracovníci sú povinní uhradiť domácim pracovníkom sumy, ktoré platia domácim pracovníkom alebo domácim obchodníkom v súlade s odsekom 1.
(4) Hotovostná náhrada uvedená v odseku 1 sa nezahrnie do vymeriavacieho základu podľa vnútroštátnych pravidiel poistenia.
Spoločné, prechodné a konečné ustanovenia.
(1) Ustanovenia tohto zákona o zamestnancoch a zamestnaní sa primerane vzťahujú na vzťah medzi vzdelávaním a výučbou.
(2) Dĺžka dovolenky baníkov je štyri kalendárne týždne ročne; ustanovenia oddielu 2 sa nevzťahujú na takýchto učňov.
V prípade zamestnancov, ktorých zamestnanie trvá po 18 rokoch s tým istým zamestnávateľom alebo v tom istom podniku na území v roku 1938 podľa zahraničného práva aspoň od 1. mája 1946 sa trvanie služby vzťahujúcej sa na nárok na dovolenku v dĺžke 3 kalendárnych týždňov [odsek 2 písm. c) ] skráti na 4 roky.
(1) Dojednania, ktoré sú v rozpore s týmto právom alebo ustanoveniami vydanými na jeho základe, sú neplatné, a to aj vtedy, ak boli uzatvorené pred nadobudnutím jeho účinnosti.
(2) Platená dovolenka sa môže poskytnúť len vtedy, ak sú splnené podmienky stanovené týmto zákonom a nesmú presiahnuť plochu vyplývajúcu z jeho ustanovení. Zamestnávatelia sú osobne zodpovední za plnenie ustanovení prvej vety. Konania a opomenutia prechodných ustanovení prvej vety sú trestné v súlade s ustanoveniami § 17 zákona č. 244 / 1948 Z.z. o štátnej mzdovej politike.
(1) Tento akt sa nevzťahuje na úpravu platenej dovolenky na spätne získaných vojenských pracovníkov.
(2) Ministerstvo vnútra, členovia zboru väzenskej stráže, po dohode s ministerstvom práce a sociálneho zabezpečenia zabezpečí dovolenku ministerstva spravodlivosti.
Tento akt nadobúda účinnosť 1. januára 1950; Vykonávajú ho ministri práce a sociálnych vecí, vnútra a spravodlivosti po dohode so zúčastnenými členmi vlády.
Gottwald v. r.
Dr. John v. r.
Zaporocký v. r.
Erban v. r.
Nosek v. r.
Dr. Cap v. r.
Prihláste sa pre poznámky, obľúbené a upozornenia
Informácie o predpise
| Citácia | Zákon č. 32 / 1950 Z. z. o platenej dovolenke na vymáhanie v roku 1950 |
|---|---|
| Typ predpisu | - |
| Autor | - |
| Zbierka | Zbierka zákonov |
| Dátum vyhlásenia | 24.03.1950 |
|---|---|
| Účinnosť od | 01.01.1950 |
| Účinnosť do | - |
| Stav | Platný |
Znenie predpisu má informatívny charakter.
Komentáre 0