Dekrét č. 31 / 1965 Zb.
Vyhláška Ústrednej rady odborových zväzov, ktorou sa vykonávajú určité ustanovenia zákona o náhrade pracovných úrazov a chorôb z povolania
Platný
Účinnosť od 01.05.1965
31
Uznesenie
Ústredné rady odborových zväzov
z 1. apríla 1965,
ktorým sa vykonávajú určité ustanovenia zákona o náhrade pracovných úrazov a chorôb z povolania
Ústredná rada odborových zväzov po dohode so zúčastnenými ústrednými orgánmi stanovuje podľa článku 15 ods. 1 a článku 27 ods. 1 zákona č. 30 / 1965 Z. z. náhradu za pracovné úrazy a choroby z povolania (ďalej len "zákon "):
Článok 2 zákona
Vykonávanie úloh
(1) Plnením úloh je plnenie pracovných povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov, ostatná činnosť vykonávaná na základe pokynov organizácie a činnosti, ktorá je predmetom misie.
(2) Plnením úloh je tiež činnosť vykonávaná pre organizáciu z iniciatívy sociálnej organizácie alebo spolupracovníkov alebo činnosť vykonávaná pre organizáciu z vlastnej iniciatívy, pokiaľ pracovník nepotrebuje pre ňu osobitné povolenie alebo nekoná proti výslovnému zákazu organizácie.
(3) V priamej súvislosti s plnením pracovných úloh sú činnosti potrebné na vykonávanie práce a počas práce bežné alebo potrebné pred prácou alebo po nej. Nezahŕňa to však stravovanie, ošetrenie alebo lekárske vyšetrenie, s výnimkou testov vykonaných na základe pokynov organizácie alebo ošetrenia na poskytnutie prvej pomoci.
(4) V priamom kontexte plnenia úloh existuje aj činnosť, ktorá pomáha plniť politické, hospodárske a sociálne úlohy organizácie. Za týchto podmienok sa odborná príprava zamestnancov organizácie organizovanej manažmentom alebo sociálnou organizáciou alebo nadriadeným orgánom organizácie a odborná príprava členov sociálnej organizácie organizovanej vyšším orgánom organizácie, monitorovanie zlepšenia politickej a odbornej pripravenosti pracovníkov, považuje za priamo súvisiacu s plnením úloh.
(5) Pracovný úraz sa tiež považuje za úraz, ktorý utrpel pracovník pri výkone jeho povinností.
Cestovanie do práce
(1) Cestovanie do miesta výkonu práce a z miesta výkonu práce znamená cestu z miesta bydliska pracovníka (ubytovanie) do miesta vstupu do zariadenia alebo z iného miesta výkonu práce a návratu; v poľnohospodárskych, lesníckych a stavebných zariadeniach, cestu z miesta bydliska na určené pracovisko alebo určené miesto zhromažďovania a späť.
(2) Cesta z mesta bydliska pracovníka na pracovisko alebo do ubytovacieho miesta v inej obci, ktorá je predmetom služobnej cesty, pokiaľ sa obec jej riadneho pracoviska v rovnakom čase nepovažuje za nevyhnutnú pred začatím práce alebo po jej skončení (oddiel 1 ods. 3).
Náhrada za stratu príjmu a náhradu pozostalých
Článok 7-14 zákona
Pôvodné príjmy
(1) Pri určovaní náhrady za stratu zárobku podľa ostatných ustanovení tohto dekrétu sa zohľadnia čisté príjmy, ktoré zdravotne postihnutí získali pred pracovným úrazom alebo pred zistením choroby z povolania (ďalej len "pôvodné príjmy"). Počiatočný príjem sa vypočíta z hrubého príjmu zaplateného počas 12 kalendárnych mesiacov pred pracovným úrazom alebo zistením choroby z povolania (ďalej len "pracovný úraz ") stanovením priemerného mesačného hrubého príjmu, z ktorého sa potom daň zo mzdy odpočíta vo výške uplatniteľnej na pracovníka počas pracovného obdobia. Hrubé zisky zahŕňajú všetky druhy miezd, ktoré sú úplne alebo čiastočne oslobodené od dane zo mzdy.
(2) Ak je trvalý pracovný pomer pracovníka stále 12 kalendárnych mesiacov v deň úrazu, počiatočný hrubý príjem sa vypočíta za obdobie od dátumu zamestnania do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho mesiacu, v ktorom došlo k nehode. Ak zamestnanie netrvá celý kalendárny mesiac, za základ výpočtu pôvodného príjmu pred nehodou sa považujú priemerné hrubé príjmy dosiahnuté spolupracovníkmi, ktorí vykonávajú rovnakú prácu alebo prácu rovnakého druhu.
(3) Ak došlo k trvalej zmene základného platu pracovníka v čase uvedenom v predchádzajúcich odsekoch, pri výpočte počiatočného príjmu sa zohľadní len obdobie po tejto zmene; ustanovenia odseku 2 sa uplatňujú mutatis mutandis.
(4) V prípade pracovníka, ktorý nepracoval počas časti obdobia uvedeného v predchádzajúcich odsekoch, pretože bol na dovolenke alebo pre závažné pracovné prekážky, sa pri výpočte počiatočnej mzdy neberie do úvahy obdobie, v ktorom nepracoval z týchto dôvodov, ani odmena vyplatená za toto obdobie.
(5) Ak bol pracovník, ktorý má chorobu z povolania, prevedený na inú prácu a choroba z povolania bola zistená až po takomto prevode, hrubý príjem vyplácaný zdravotne postihnutým počas posledných 12 kalendárnych mesiacov pred takýmto presunom sa považuje za základ pre výpočet počiatočnej mzdy, ak je to preňho výhodnejšie. Odseky 2 až 4 sa uplatňujú mutatis mutandis.
Náhrada za stratu príjmu počas pracovnej neschopnosti
Výpočet náhrady za stratu zárobku počas pracovnej doby je založený na rozdiele medzi pôvodným zárobkom a plnou výškou nemocenskej dávky, ktorá by mu bola splatná podľa pravidiel nemocenského poistenia v prípade neústavného ošetrenia.
Náhrada za stratu príjmu po skončení pracovnej neschopnosti
Ak sa pri určovaní výšky náhrady za stratu zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo uznaní úplnej (čiastočnej) invalidity zohľadní invalidný alebo čiastočný invalidný dôchodok z dôvodu pracovného úrazu, výška týchto dôchodkov sa zakladá na výške dôchodku pred odpočítaním osobitnej dane z dôchodku; tieto dôchodky sa tiež neberú do úvahy pri každom znížení týchto dôchodkov podľa pravidiel sociálneho zabezpečenia.
(1) Príjem po pracovnom úraze je čistý mesačný príjem vypočítaný z hrubého mesačného príjmu zdravotne postihnutých, ktorý zahŕňa všetky druhy miezd, ktoré sú predmetom a nie sú úplne alebo čiastočne oslobodené od dane zo mzdy.
(2) Ak organizácia, ktorá je povinná poskytnúť náhradu, preukáže, že zdravotne postihnutí po pracovnom úraze zarábajú menej ako iní pracovníci pracujúci v organizácii, v ktorej pracujú, rovnakú prácu alebo prácu rovnakého druhu ako zdravotne postihnutí pracovníci, za príjem z pracovného úrazu sa považuje priemerný príjem, ktorý títo ostatní pracovníci zarobia.
(3) Zníženie alebo zvýšenie príjmu pracovníka po úraze v dôsledku daňovej sadzby, ak je to z dôvodov nesúvisiacich s jeho zdravím v dôsledku pracovného úrazu, sa nezohľadňuje pri určovaní výšky náhrady za stratu príjmu.
Ak je pracovník úplne alebo čiastočne zdravotne postihnutý v dôsledku pracovného úrazu, ktorý utrpel do piatich rokov od ukončenia svojej školskej dochádzky alebo štúdia, pôvodným zárobkom odo dňa, keď mu bol priznaný invalidný alebo čiastočný invalidný dôchodok, je priemerný príjem dosiahnutý jeho spolupracovníkmi pracujúcimi na typ práce, na ktorú bol zdravotne postihnutý pracovník vychovávaný za posledných dvanásť kalendárnych mesiacov, ak je to pre neho výhodnejšie.
Vyplatenie náhrady za stratu príjmu
Odškodnenie za stratu príjmu po pracovnom úraze platí organizácia raz za mesiac.
Odškodnenie pozostalých
Pohrebné náklady
(1) Náklady na pohreb sú najmä náklady na pohreb, poplatky za cintorín, cestovné náklady, náklady na zriadenie pamätníka alebo plakety a úpravu hrobu a jednu tretinu skutočných nákladov na pohrebný obväz.
(2) Náhrada nákladov na zriadenie pamätníka alebo plakety nesmie presiahnuť 5000 Kč. Náklady na pohrebné oblečenie a cestovné výdavky sa platia len najbližším členom rodiny a domácnosti zosnulého.
Jednorazové odškodnenie pre pozostalých
Jednorazová náhrada pozostalým sa poskytne manželovi na základe sobášneho listu deťom na základe dôkazu o sirotskom dôchodku.
Náhrada straty zárobku v určitých osobitných prípadoch
V prípade pracovníka, ktorý sa nachádza vo viacerých pracovných podmienkach v čase úrazu alebo je tiež aktívny na základe dohody o zamestnaní, sa výška náhrady za stratu príjmu zakladá na priemerných príjmoch dosiahnutých vo všetkých takýchto pracovnoprávnych vzťahoch, pokiaľ môžu trvať. Ak došlo k poškodeniu zdravia v hlavnom zamestnaní, organizácia poskytne náhradu za stratu príjmu získanú v ďalšom pracovnom vzťahu alebo na základe pracovnej zmluvy, len ak vedela o tejto dodatočnej činnosti a nevyžadovala jej ukončenie. To platí mutatis mutandis, ak pracovník pracoval v družstve v čase pracovného úrazu.
Pracovníci, ktorí utrpeli pracovný úraz v pracovnom vzťahu dohodnutom na určité obdobie alebo pri výkone práce na základe dohody o zamestnaní uzavretej na určité obdobie, sa kompenzujú za stratu príjmu iba dovtedy, kým sa vzťah neskončil. Po uplynutí tohto obdobia sa náhrada za stratu zárobku vyplatí len vtedy, ak je podľa okolností opodstatnené predpokladať, že zdravotne postihnutí budú naďalej natrvalo zamestnaní.
Ak poberateľ starobného alebo invalidného dôchodku utrpel pracovný úraz, má nárok na náhradu za stratu príjmu, pokiaľ neprestal byť zamestnaný z dôvodov, ktoré nesúvisia s jeho pracovným úrazom. Ak však dôchodca nepracuje z dôvodov súvisiacich s jeho pracovným úrazom, bude odškodnený tak dlho, kým bude schopný pracovať pred pracovným úrazom.
Spôsob a rozsah náhrady pre iné osoby
Článok 15 zákona
Výnimky ustanovené v ostatných ustanoveniach tohto dekrétu sa vzťahujú na náhradu škody iným osobám, ktoré sú na ňu právne oprávnené.
Členovia JZD
(1) Osoba, ktorá trvale pracuje v jednom poľnohospodárskom družstve a ktorá nie je s ním alebo jeho členom v zamestnaní, sa posudzuje ako člen družstva, pokiaľ ide o náhradu za pracovné úrazy a choroby z povolania.
(2) Počiatočný príjem člena jednotného poľnohospodárskeho družstva s hotovostnou odmenou sa určí v súlade s článkom 3. V prípade jedného poľnohospodárskeho družstva, ktoré neprešlo na peňažnú odmenu, základom výpočtu počiatočných príjmov je počet pracovných jednotiek, ktoré pracoval v čase, keď sa vypočítal počiatočný príjem; ak nepracovali zo závažných dôvodov pre časť tohto obdobia, základom je počet pracovných jednotiek, ktoré by pracovali vzhľadom na ich osobné zručnosti a pracovné príležitosti družstva. Odmena za pracovnú jednotku sa stanovuje ročne na úrovni odmeny za podielové listy ostatných členov družstva. Od dátumu, keď družstvo prestane odmeňovať svojich členov v pracovných jednotkách, sú pôvodnými príjmami príjmy, ktoré by poškodená osoba pravdepodobne v tom čase dosiahla v hotovosti. Náhrada za stratu zárobku sa vyplatí ročnému zasadnutiu člena družstva vopred a účet sa vyúčtuje v rovnakom čase, ako sa odmena účtuje ostatným členom družstva.
(3) Úlohy súvisiace s individuálnym riadením húb sa nepovažujú za plnenie úloh.
Učňovská príprava
(1) Učeň je zodpovedný za škodu spôsobenú pracovným úrazom, ku ktorému došlo počas jeho kariérneho vzdelania, organizáciou, ktorú učeň vyškolil v čase pracovného úrazu. Ak sa na učňovskej škole stala nehoda, ktorú riadi a riadi národný výbor, za škodu zodpovedá národný výbor.
(2) Od dňa, keď sa malo v triede skončiť vzdelávanie až po povolanie, má učeň nárok len na náhradu straty príjmu
(a) pokiaľ v dôsledku pracovného úrazu rozšíril svoje vzdelanie na povolanie v triede;
(b) počas obdobia pracovnej neschopnosti,
(c) ak sa stal zdravotne postihnutým alebo čiastočne invalidom v dôsledku pracovného úrazu.
(3) V prípade učňov sú pôvodnými príjmami:
(a) počas prípravného obdobia odmenu, ktorú mu vznikli podľa osobitných pravidiel vrátane hodnoty ubytovania a stravovania, ktoré sa poskytuje úplne alebo čiastočne bezplatne;
(b) v období profesionálneho rozvoja, keď nie je schopný vykonávať produktívnu odbornú prípravu, priemerný čistý zisk dosiahnutý organizáciou v priebehu produktívnej práce iných učňov v tej istej študijnej oblasti;
c) ode dne, kdy měla skončit jeho výchova k povolání v učebním poměru, průměrný čistý výdělek, kterého dosáhli v předcházejících 12 kalendářních měsících pracovníci, vykonávající v organizaci práci toho druhu, pro kterou byl učeň vychováván.
Študenti a žiaci
(1) Zodpovedný národný výbor a univerzitní študenti sú zodpovední za škody, ktoré utrpeli pri vyučovaní alebo vzdelávaní v nevzdelávacích zariadeniach, príslušnom národnom výbore a univerzitných študentov. Ak dôjde k poškodeniu vo výrobe alebo v praxi, zodpovedá študentom a žiakom organizácie, pre ktorú pracovali.
(2) Od dátumu ukončenia školskej dochádzky alebo štúdia majú žiaci a študenti nárok na náhradu straty príjmu analogicky v súlade s § 16 ods. 2.
(3) V prípade študentov a žiakov sú počiatočnými príjmami priemerné čisté príjmy dosiahnuté kvalifikovanými profesionálnymi pracovníkmi, na ktorých sa študent alebo žiak pripravoval. V prípade žiakov základných deväťročných a stredných všeobecných škôl sa berie do úvahy duševná a fyzická kapacita žiaka pred pracovným úrazom a povolanie, v ktorom by žiak mohol byť zamestnaný po skončení školy.
Učitelia, ktorí vykonávajú výrobnú prax alebo sa zúčastňujú na odbornej práci organizácie pri organizovanom zvyšovaní jej kvalifikácie, sú zodpovední za škodu spôsobenú pracovným úrazom.
člen ozbrojených síl
(1) Členovia československej ľudovej armády sú zodpovední za škody spôsobené pracovnými úrazmi, ku ktorým došlo pri výkone ich povinností, ministerstvom národnej obrany, členmi armády ministerstva vnútra a bezpečnosti ministerstva vnútra sú zodpovední za ministerstvo vnútra.
(2) Základom výpočtu pôvodného príjmu osôb, ktoré sú vyzvané na vykonanie vojenskej základnej služby, ktorých pracovný vzťah k organizácii alebo vzťahu člena k družstvu trvá alebo výnimočne končí v ochrannom období, je ich priemerný čistý príjem za 12 kalendárnych mesiacov pred začiatkom služby. Od dátumu poskytnutia invalidného alebo čiastočného invalidného dôchodku týmto osobám sú pôvodnými príjmami príjmy vypočítané v súlade s odsekom 7, ak sú pre ne výhodnejšie; To isté platí pre osobu, ktorá bola vyzvaná do inej služby v ozbrojených silách a bola úplne alebo čiastočne zdravotne postihnutá v dôsledku pracovného úrazu, ktorý utrpela 5 rokov po skončení kurzu alebo po skončení školy alebo po skončení štúdia.
(3) Výpočet náhrady za stratu zárobku pre osoby, ktoré boli vyzvané, aby slúžili v ozbrojených silách po skončení vyučovacieho vzťahu, sa zaobchádza podobne ako učňov a tých, ktorí boli vyzvaní, aby tak robili po ukončení štúdia, ako u študentov. V prípade osôb, ktoré neboli v zamestnaní alebo vo vzťahu člena k družstvu z vážnych dôvodov pred uvedením do prevádzky, sa náhrada za stratu príjmu vypočíta na základe príjmov, ktoré by mohli získať na základe ich kvalifikácie.
Finančníci národných výborov a sociálnych organizácií, sudcovia a členovia advokátskych kancelárií
(1) Občania vykonávajúci verejné funkcie národných výborov sú zodpovední za škodu spôsobenú pracovným úrazom, ku ktorej došlo pri výkone ich povinností príslušným národným výborom. V prípade úradníkov národných výborov, ktorí sú úplne zbavení svojho predchádzajúceho zamestnania, hrubé príjmy uvedené v článku 3 zahŕňajú plnú odmenu, ktorá im vyplýva z pravidiel uplatniteľných na výkon ich povinností.
(2) Členovia sociálnej organizácie sú zodpovední za škodu spôsobenú pracovným úrazom, ku ktorému došlo pri výkone ich povinností, sociálnej organizácie. Ak však títo úradníci zároveň pomáhajú pri plnení politických, hospodárskych alebo sociálnych úloh organizácie, v ktorej sú zamestnaní, zodpovedajú za túto organizáciu.
(3) Súdy miestnych ľudových súdov zriadených na pracovisku sú zodpovedné za škodu spôsobenú pracovnými úrazmi, ku ktorým došlo pri výkone ich povinností, za organizáciu, v ktorej je založený miestny ľudový súd, za sudcov iných miestnych ľudových súdov miestneho národného výboru, za ostatných sudcov príslušného súdu. Členovia právnych organizácií sú zodpovední za regionálne združenie advokátov, ktorého členom je advokát.
Brigádny generál
(1) Každá osoba, ktorá dobrovoľne pomáha pri plnení dôležitých úloh vo všeobecnom záujme v rámci organizovanej akcie, je dočasným zamestnancom bez obvyklého zamestnania. Brigádny generál je tiež ten, kto dočasne pomáha v jedinom poľnohospodárskom družstve s jeho vedomosťami, alebo kto pomáha pri samostatnom družstevnom bývaní v rozsahu samostatnej pomoci vymedzenej národným výborom v rozhodnutí o prípustnosti stavby alebo stavebných činností vykonávaných s cieľom zlepšiť zakladanie spotrebiteľských družstiev.
(2) Brigádny generál je zodpovedný za škodu spôsobenú pracovným úrazom, ku ktorému došlo počas práce brigády, organizácie, pre ktorú brigáda pracovala v čase pracovného úrazu. Dobrovoľná pomoc (čiastočný úväzok) organizovaná pod patronátom sa však považuje za pracovnú úlohu; za škodu v tomto prípade zodpovedá organizácia, v súvislosti s ktorou pracuje.
Zamestnanci iných organizácií
(1) Právo na náhradu škody podľa zákona sa vzťahuje aj na príslušníkov verejných alebo konkurenčných dobrovoľných jednotiek požiarnej ochrany a na členov banskej záchrannej služby, ktorí utrpeli škodu pri výkone svojich povinností, ako aj na osoby, ktoré na žiadosť miestneho národného výboru alebo veliteľa zásahu a ktoré v súlade s jeho pokynmi a s jeho znalosťami pomáhajú pri zásahu alebo výcviku jednotky a ktoré utrpeli zranenie. V takých prípadoch je organizácia, v ktorej je jednotka alebo služba zriadená, zodpovedná členom iných dobrovoľných jednotiek požiarnej ochrany príslušným vnútroštátnym výborom.
(2) Okrem toho sa právo na náhradu škody podľa zákona udeľuje vynálezcom a pomocníkom, ktorí utrpeli ujmu počas skúmania, vývoja alebo zavedenia vynálezu alebo zlepšenia témy pre organizáciu alebo po dohode s ňou. To isté platí pre dobrovoľnú civilnú obranu, lekárov Českého Červeného kríža, darcov krvi, členov Horskej služby, ako aj pre tých, ktorí osobne pomáhajú pri záchrannej operácii v teréne a podľa jej pokynov, účastníkov prípravy na obranu Československej socialistickej republiky, pomocníkov verejnej bezpečnosti a príslušníkov pohraničnej stráže a dobrovoľných opatrovateľov sociálneho zabezpečenia, ak utrpeli nehodu pri plnení úloh súvisiacich s plnením príslušnej funkcie alebo činnosti. Organizácia, za ktorú boli v čase nehody aktívni, je vždy zodpovedná za poškodenie týchto osôb.
(3) Škoda spôsobená pracovným úrazom osobe, ktorá nie je v zamestnaní a ktorej odborná príprava pre povolanie sa vykonáva podľa pravidiel sociálneho zabezpečenia, je zodpovednosťou organizácie, pre ktorú sa vykonáva odborná príprava pre povolanie (činnosť). Pre tieto osoby je počiatočnou mzdou základná mzda (nižšia hranica tarifného rozpätia) z dôvodu zdravotného postihnutia v profesii, na ktorú sa pripravuje, ale vždy najmenej 800 Kč mesačne.
Záverečné ustanovenia
Úlohu pretekárskeho výboru základnej organizácie hnutia revolučného odborového zväzu pri vykonávaní aktu vykonávajú členovia výrobných družstiev komisie pracovníkov a členovia Jednotného poľnohospodárskeho družstva Komisie pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a prípadne aj sociálna komisia.
Uznesenie Ústrednej rady odborových zväzov, ministerstva zdravotníctva a Štátneho úradu sociálneho zabezpečenia č. 7 / 1962 Z. z., ktorým sa vykonávajú určité ustanovenia zákona o náhrade v prípade úrazu a chorôb z povolania, sa týmto zrušuje.
Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. mája 1965.
Za predsedu:
Pashek v. r.
Prihláste sa pre poznámky, obľúbené a upozornenia
Informácie o predpise
| Citácia | Vyhláška č. 31 / 1965 Z. z., ktorou sa vykonávajú určité ustanovenia zákona o náhradách za pracovné úrazy a choroby z povolania |
|---|---|
| Typ predpisu | - |
| Autor | - |
| Zbierka | Zbierka zákonov |
| Dátum vyhlásenia | 06.04.1965 |
|---|---|
| Účinnosť od | 01.05.1965 |
| Účinnosť do | - |
| Stav | Platný |
Znenie predpisu má informatívny charakter.
Komentáre 0