Vyhláška ministra zahraničných vecí č. 30 / 1981 Zb.
Vyhláška ministra zahraničných vecí o Zmluve medzi vládou Československej socialistickej republiky a vládou Cyperskej republiky o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovým únikom v oblasti daní z príjmu a majetku
Platný
Účinnosť od 30.12.1980
Zobrazeno prvních 200 z celkem 254 ustanovení tohoto předpisu.
Zobrazit celý předpis →
Pro stažení celého znění použijte tlačítko Stáhnout výše.
30
Uznesenie
minister zahraničných vecí
z 26. januára 1981,
o Zmluve medzi vládou Československej socialistickej republiky a vládou Cyperskej republiky o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovým únikom v oblasti daní z príjmu a majetku
Dňa 15. apríla 1980 bola v Prahe podpísaná Zmluva medzi Československou socialistickou republikou a Cyperskou republikou o predchádzaní dvojitému zdaneniu a daňovým únikom v oblasti daní z príjmu a majetku.
Zmluvu schválilo Spolkové zhromaždenie Československej socialistickej republiky a ratifikoval prezident republiky.
Zmluva nadobudla platnosť podľa jej článku 29 30. decembra 1980.
Súčasne sa oznamuje český preklad textu zmluvy.
Minister:
Ing. Chupek v. r.
Zmluva
medzi vládou Československej socialistickej republiky a vládou Cyperskej republiky o zabránení dvojitému zdaneniu a prevencii daňových únikov v oblasti daní z príjmu a majetku
Vláda Československej socialistickej republiky a vláda Cyperskej republiky,
EÚ L 347, 20.12.2013, s.
Rozhodol sa uzavrieť zmluvu o dvojitom zdanení a zabrániť daňovým únikom v oblasti daní z príjmu a majetku. Na tento účel sa dohodli takto:
Osoby, na ktoré sa vzťahuje zmluva
Táto zmluva sa vzťahuje na osoby s bydliskom alebo sídlom v jednom alebo oboch zmluvných štátoch.
Dane, na ktoré sa vzťahuje zmluva
1. Táto dohoda sa vzťahuje na dane z príjmov a majetku vyberané od každého zmluvného štátu, jeho nižších správnych orgánov alebo miestnych orgánov bez ohľadu na spôsob vyberania.
2. Všetky dane z celkových príjmov z celého príjmu alebo časti príjmu alebo majetku vrátane daní zo ziskov vyplývajúcich z nakladania s hnuteľným alebo nehnuteľným majetkom a dane z celkovej výšky miezd zaplatených podnikmi sa považujú za dane z príjmu a majetku.
3. Súčasné dane, na ktoré sa vzťahuje zmluva, sú:
a) v Československu:
platba zisku a daň zo zisku
daň zo mzdy,
daň z príjmu z literárnych a umeleckých činností,
poľnohospodárska daň,
daň z príjmu obyvateľstva,
domáca daň a
kapitálový vklad
(ďalej len "československá daň"),
b) na Cypre:
daň z príjmu a
osobitný príspevok
(ďalej len "Cyprus tax ").
4. Zmluva sa bude vzťahovať aj na všetky rovnaké alebo v podstate podobné dane, ktoré budú uložené na podpis zmluvy popri súčasných daniach alebo namiesto nich. Príslušné orgány zmluvných štátov si navzájom oznámia akékoľvek významné zmeny, ktoré sa majú vykonať v ich príslušných daňových právnych predpisoch.
Všeobecné definície
1. V tejto zmluve, pokiaľ si prepojenie nevyžaduje iný výklad:
a) Pojem "Československo" sa vzťahuje na Československú socialistickú republiku.
b) Pojem "Cyprus" sa vzťahuje na Cyperskú republiku a zahŕňa akúkoľvek oblasť priľahlú k teritoriálnym vodám Cypru, ktorá bola alebo môže byť označená v súlade s medzinárodným právom podľa právnych predpisov Cypru na pevnine ako oblasť, nad ktorou sa môžu uplatňovať práva Cypru na morské dno a jeho podložia a ich prírodné zdroje.
c) Pojmy "jeden zmluvný štát" a " druhý zmluvný štát" sa vzťahujú na kontext Československa alebo Cypru.
d) Pojem "osoba" zahŕňa fyzické osoby, spoločnosti a akékoľvek iné združenia osôb.
e) Pojem "spoločnosť" sa vzťahuje na akúkoľvek právnickú osobu alebo látku považovanú za právnickú osobu na daňové účely.
f) Pojmy "podnik jedného zmluvného štátu" a "podnik druhého zmluvného štátu" sa vzťahujú na podnik, ktorý prevádzkuje osoba s bydliskom alebo sídlom v jednom zmluvnom štáte alebo prípadne podnik, ktorý prevádzkuje osoba s bydliskom alebo sídlom v druhom zmluvnom štáte.
(g) Pojem "člen" znamená:
i) každú fyzickú osobu, ktorá je štátnym občanom zmluvného štátu;
ii) každá právnická osoba, spoločnosť a združenie zriadené podľa platného práva v zmluvnom štáte.
(h) Pojem "medzinárodná doprava" znamená akúkoľvek prepravu, ktorú vykonáva loď alebo lietadlo prevádzkované podnikom, ktorého skutočné riadenie sa nachádza v zmluvnom štáte, pokiaľ sa loď alebo lietadlo nepoužíva len medzi miestami nachádzajúcimi sa v inom zmluvnom štáte.
(i) Pojem "príslušný orgán" znamená:
i) v prípade Československa minister financií Československej socialistickej republiky alebo jeho splnomocnený zástupca;
ii) v prípade Cypru minister financií alebo jeho splnomocnený zástupca.
2. Akýkoľvek výraz, ktorý nie je definovaný v zmluve, má význam pre jeho uplatňovanie zmluvným štátom, ktorý k nemu patrí podľa práva tohto zmluvného štátu upravujúceho dane, ktoré sú predmetom zmluvy, s výnimkou prípadu, keď si táto súvislosť vyžaduje iný výklad.
Daňové bydlisko
1. Na účely tejto zmluvy pojem "rezident alebo registrovaný v zmluvnom štáte" znamená každú osobu, ktorá podľa práva tohto štátu podlieha zdaneniu v tomto štáte z dôvodu svojho pobytu, bydliska, miesta výkonu správy alebo iného podobného kritéria.
2. Ak sa podľa odseku 1 fyzická osoba zdržiava v oboch zmluvných štátoch, rozhodne sa o veci v súlade s týmito pravidlami:
a) Predpokladá sa, že táto osoba má bydlisko v zmluvnom štáte, v ktorom má trvalý pobyt. Ak má trvalý pobyt v oboch zmluvných štátoch, predpokladá sa, že má bydlisko v zmluvnom štáte, s ktorým sú jeho osobné a hospodárske väzby najužšie (centrum životných záujmov).
b) Ak nemožno určiť zmluvný štát, v ktorom má táto osoba centrum svojich životných záujmov, alebo ak nemá trvalý pobyt v ktoromkoľvek zmluvnom štáte, predpokladá sa, že má pobyt v zmluvnom štáte, v ktorom má obvyklý pobyt.
(c) Ak má osoba obvyklý pobyt v dvoch zmluvných štátoch alebo ak sa obvykle nenachádza v žiadnom z nich, predpokladá sa, že má pobyt v zmluvnom štáte, ktorého je štátnym príslušníkom.
d) Ak je táto osoba členom oboch zmluvných štátov alebo nie je jej členom, príslušné orgány zmluvných štátov túto záležitosť upravia vzájomnou dohodou.
3. Ak má iná osoba ako fyzická osoba sídlo v oboch zmluvných štátoch v súlade s ustanoveniami odseku 1, predpokladá sa, že má svoje sídlo v zmluvnom štáte, v ktorom sa nachádza miesto jej skutočného vedenia.
Stála prevádzkareň
1. Na účely tejto zmluvy pojem "stála prevádzkareň" znamená stálu prevádzkareň pre podnik, v ktorom podnik vykonáva svoje činnosti úplne alebo čiastočne.
2. pojem "stála prevádzkareň" zahŕňa najmä:
(a) miesto vedenia;
(b) preteky;
c) úrad;
d) továreň,
(e) workshop,
(f) baňa, lom alebo iné miesto, kde sa ťažia prírodné zdroje;
(g) staveniská alebo zariadenia, ktoré trvajú viac ako šesť mesiacov, ale nie zariadenie uvedené v odseku 3 písm. f).
3. pojem "stála prevádzkareň" nezahŕňa:
(a) podnik, ktorý sa používa len na skladovanie, vydávanie alebo dodávku tovaru podniku;
(b) dodanie tovaru podniku, ktorý je udržiavaný len na skladovanie, vystavovanie alebo dodávku;
(c) dodanie tovaru podniku, ktorý je udržiavaný len na účely spracovania iným podnikom;
(d) trvalé obchodné vybavenie, ktoré sa udržiava len na účely nákupu tovaru alebo zberu informácií pre podnik;
(e) trvalé obchodné vybavenie, ktoré sa udržiava výlučne na účely reklamy, informácií, vedeckého výskumu alebo podobných činností pre podnik s prípravným alebo pomocným charakterom;
(f) zhromaždenie podnikom jedného zmluvného štátu v spojení s dodávkou strojov alebo zariadení z tohto štátu do druhého zmluvného štátu.
4. Predpokladá sa, že podnik jedného zmluvného štátu má stálu prevádzkareň v druhom zmluvnom štáte, ak:
(a) vykonáva dohľad v tomto inom zmluvnom štáte počas viac ako šiestich mesiacov v spojení so zariadením, ktoré sa vykonáva v tomto inom zmluvnom štáte; toto sa však neuplatňuje v prípade činností uvedených v odseku 3 písm. f) tohto článku;
(b) vykonáva v tomto druhom zmluvnom štáte činnosť, ktorá zostáva poskytovaním služieb verejných umelcov a športovcov uvedených v článku 17.
5. Osoba konajúca v jednom zmluvnom štáte ako podnik druhého zmluvného štátu sa s výhradou odseku 6 tohto článku považuje za stálu prevádzkareň v prvom zmluvnom štáte, ak:
(a) má a zvyčajne má právomoc uzatvárať zmluvy v mene podniku v tomto prvom zmluvnom štáte, pokiaľ sa jeho činnosti neobmedzujú na nákup tovaru pre podnik, alebo
b) udržiavať v prvom zmluvnom štáte dodávku tovaru pre podnik, od ktorého pravidelne spracováva objednávky pre podnik.
6. V druhom zmluvnom štáte sa samotná skutočnosť, že podnik v tomto inom štáte vykonáva svoju činnosť prostredníctvom makléra, generálneho zástupcu alebo akéhokoľvek iného zástupcu, ktorý má nezávislé postavenie, nepovažuje za stálu prevádzkareň podniku jedného zmluvného štátu, ak takéto osoby konajú v správnom rámci svojej podnikateľskej činnosti.
7. Skutočnosť, že spoločnosť, ktorá má svoje sídlo v jednom zmluvnom štáte, kontroluje spoločnosť alebo ju kontroluje spoločnosť, ktorá má svoje sídlo v druhom zmluvnom štáte alebo ktorá vykonáva svoju činnosť v tomto inom štáte (či už prostredníctvom stálej prevádzkarne alebo inak), sama osebe neznamená, že táto spoločnosť je stálou prevádzkarňou druhej spoločnosti.
Príjmy z nehnuteľného majetku
1. Príjmy z nehnuteľného majetku vrátane príjmov z poľnohospodárskych alebo lesných podnikov sa môžu zdaňovať v zmluvnom štáte, v ktorom sa takýto majetok nachádza.
2. a) S výhradou písmen b) a c) sa pojem "nehnuteľný majetok" definuje v súlade s právom zmluvného štátu, v ktorom sa takýto majetok nachádza.
b) Pojem "nehnuteľný majetok" v každom prípade zahŕňa príslušenstvo na nehnuteľný majetok, živý a mŕtvy súpis poľnohospodárskych a lesníckych podnikov, práva, na ktoré sa vzťahujú ustanovenia občianskeho práva uplatniteľné na nehnuteľný majetok, spotrebu nehnuteľného majetku a právo na variabilné alebo pevné mzdy za ťažbu alebo právo na mínové ložiská, pramene a iné prírodné zdroje.
(c) Lode a lietadlá sa nepovažujú za nehnuteľný majetok.
3. Ustanovenia odseku 1 sa vzťahujú na príjmy z priameho použitia, prenájmu a akéhokoľvek iného použitia nehnuteľného majetku.
4. Ustanovenia odsekov 1 a 3 sa vzťahujú aj na príjem z nehnuteľného majetku podniku a na príjem z nehnuteľného majetku používaného na výkon profesijného povolania.
Zisky podnikov
1. Zisk podniku jedného zmluvného štátu podlieha zdaneniu len v tomto štáte, ak podnik nevykonáva svoju činnosť v druhom zmluvnom štáte prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá sa tam nachádza. Ak podnik vykonáva svoje činnosti týmto spôsobom, zisky podniku sa môžu zdaňovať v tomto inom štáte, ale len v rozsahu, v akom ich možno pripísať tejto stálej prevádzkarni.
2. Ak podnik zmluvného štátu vykonáva svoje činnosti v inom zmluvnom štáte prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá sa tam nachádza, v každom zmluvnom štáte sa tomuto stálemu podniku priradí zisk, ktorý by očakával, ak by ako samostatný podnik vykonával rovnaké alebo podobné činnosti za rovnakých alebo podobných podmienok a obchodoval by sa úplne nezávisle s podnikom, ktorého je stálym podnikom.
3. Pri určovaní zisku stálej prevádzkarne je možné odpočítať náklady vzniknuté v súvislosti s cieľmi, ktoré táto stála prevádzkareň sleduje, vrátane nákladov na správu a vzniknutých všeobecných administratívnych výdavkov, či už v štáte, v ktorom sa táto stála prevádzkareň nachádza, alebo inde.
4. Ak je v zmluvnom štáte zvykom určiť zisk, ktorý sa má pridať do stálej prevádzkarne na základe rozdelenia celkových ziskov spoločnosti rôznymi časťami podniku, ustanovenia odseku 2 nebránia zmluvnému štátu určiť zisk, ktorý sa má zdaňovať rozdelením ako zvyčajne. Prijatý spôsob rozdeľovania ziskov je však taký, aby bol výsledok v súlade so zásadami stanovenými v tomto článku.
5. Stála prevádzkareň nesmie dosahovať žiadne zisky na základe toho, že kúpila iba tovar pre podnik.
(6) Na účely predchádzajúcich odsekov sa zisky, ktoré sa majú pripísať stálej prevádzkarni, určujú každý rok na základe tej istej metódy, pokiaľ neexistujú vážne a dostatočné dôvody na iný postup.
7. Ak zisky zahŕňajú príjmy, ktoré sa riešia osobitne v iných článkoch tejto zmluvy, ustanovenia týchto článkov nie sú dotknuté ustanoveniami tohto článku.
Námorná a letecká doprava
1. Zisk z prevádzky lodí alebo lietadiel v medzinárodnej doprave podlieha zdaneniu len v zmluvnom štáte, v ktorom sa nachádza skutočné riadenie podniku.
2. Ak je skutočné riadenie lodného podniku na palube lode, považuje sa za umiestnené v zmluvnom štáte, v ktorom má loď svoj domovský prístav, alebo ak loď nemá svoj domovský prístav, považuje sa za umiestnené v zmluvnom štáte, v ktorom má sídlo prevádzkovateľ lode.
3. Ustanovenia odseku 1 sa vzťahujú aj na zisky z účasti v združení, spoločnej prevádzke alebo medzinárodnej operačnej organizácii.
Pridružené podniky
1.
a) podnik jedného zmluvného štátu sa priamo alebo nepriamo podieľa na riadení, kontrole alebo kapitále podniku druhého zmluvného štátu; alebo
(b) tie isté osoby sú priamo alebo nepriamo zapojené do riadenia, kontroly alebo kapitálu podniku jedného zmluvného štátu a podniku druhého zmluvného štátu;
a ak sa v jednom alebo v druhom prípade prerokovali alebo uložili podmienky medzi oboma podnikmi vo svojich obchodných alebo finančných vzťahoch, ktoré sa líšia od podmienok, ktoré by boli dohodnuté medzi nezávislými podnikmi, zisky, ktoré by sa dosiahli bez takýchto podmienok, mohol jeden z podnikov, ale vzhľadom na tieto podmienky neboli dosiahnuté, byť začlenené do ziskov tohto podniku a následne zdanené.
Dividendy
1. Dividendy vyplatené spoločnosťou so sídlom v jednom zmluvnom štáte osobe s bydliskom alebo sídlom v inom zmluvnom štáte sa môžu zdaňovať v tomto inom štáte.
2. Tieto dividendy však môžu byť zdanené v zmluvnom štáte, v ktorom má spoločnosť, ktorá ich vypláca, svoje sídlo podľa právneho poriadku tohto štátu. Takto uložená daň však nesmie presiahnuť 10% hrubej sumy dividend.
3. Pokiaľ Cyprus nezdaňuje dividendy okrem dane zo zisku alebo príjmu spoločnosti, dividendy vyplatené spoločnosťou so sídlom na Cypre osobe, ktorá má bydlisko alebo je zaregistrovaná v Československu, budú oslobodené od akejkoľvek dane na Cypre, ktorá sa môže vyberať z dividend okrem dane zo zisku alebo príjmu spoločnosti.
4. Príslušné orgány zmluvných štátov po vzájomnej dohode upravia spôsob uplatňovania odsekov 2 a 3.
5. Odsekmi 2 a 3 nie je dotknuté zdanenie ziskov spoločnosti, za ktorú sa vyplácajú dividendy.
6. Pojem "dividendy" použitý v tomto článku sa vzťahuje na príjmy z akcií alebo iných práv s výnimkou pohľadávok s účasťou na zisku, ako aj na príjmy z iných sociálnych práv, ktoré podľa daňových právnych predpisov štátu, v ktorom sa nachádza spoločnosť vyplácajúca dividendy, podliehajú rovnakej dani ako príjmy z akcií.
7. Ustanovenia odsekov 1, 2 a 3 sa neuplatňujú, ak príjemca dividend, ktorý má bydlisko alebo sídlo v jednom zmluvnom štáte, vykonáva priemyselnú alebo obchodnú činnosť v druhom zmluvnom štáte, v ktorom sa nachádza spoločnosť, ktorá vypláca dividendy, prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá sa tam nachádza, alebo sa nachádza v stálej prevádzkarni v tomto inom štáte slobodného povolania, a ak účasť, na základe ktorej sa dividendy vyplácajú, je skutočne spojená s takouto stálou prevádzkarňou alebo stálou prevádzkarňou. V takom prípade sa ustanovenia článku 7 alebo článku 14 uplatňujú v závislosti od prípadu.
8. Ak spoločnosť, ktorá má svoje sídlo v jednom zmluvnom štáte, dosahuje zisky alebo príjmy od druhého zmluvného štátu, tento druhý štát nemôže zdaniť dividendy vyplatené touto spoločnosťou osobám, ktoré majú sídlo alebo sídlo v prvom štáte, alebo podriadiť nerozdelené zisky spoločnosti dani z nerozdelených ziskov, aj keď vyplatené dividendy alebo nerozdelené zisky zostávajú úplne alebo čiastočne zo ziskov alebo príjmov získaných v tomto inom štáte.
Úroky
1. Úroky, ktoré majú zdroj v jednom zmluvnom štáte a ktoré sa platia osobe so sídlom alebo bydliskom v inom zmluvnom štáte, môžu byť zdanené v tomto inom štáte.
2. Úroky prijaté od jedného zmluvného štátu osobou s bydliskom alebo bydliskom v inom zmluvnom štáte, ktorá je ich vlastníkom požitkov, môžu byť tiež zdanené v prvom zmluvnom štáte sadzbou, ktorá nepresahuje 10% hrubej sumy úrokov.
3. Úroky z úverov alebo pôžičiek poskytnutých vládou zmluvného štátu alebo bankou alebo inou inštitúciou v mene alebo v mene tejto vlády podliehajú zdaneniu len v tomto štáte.
4. Pojem "úrok" použitý v tomto článku sa vzťahuje na príjem z pohľadávok akéhokoľvek druhu zabezpečených alebo nezabezpečených záložným právom na nehnuteľný majetok, ktorý poskytuje právo podieľať sa na zisku dlžníka, a najmä na príjem z verejných dlhopisov a dlhopisov vrátane prémií a výhier spojených s týmito dlhopismi.
5. Predpokladá sa, že úroky majú zdroj v niektorom zo zmluvných štátov, v ktorých je platiteľ sám, jeho nižšie administratívne oddelenie alebo miestny úrad alebo osoba s bydliskom alebo sídlom v tomto štáte. Ak však osoba, ktorá platí úroky bez ohľadu na to, či má alebo nemá bydlisko v zmluvnom štáte, má stálu prevádzkareň v zmluvnom štáte, v spojení s ktorou vzniká povinnosť, na ktorej sa platí úrok, a ak má táto stála prevádzkareň takýto podiel, predpokladá sa, že má zdroj v zmluvnom štáte, v ktorom sa stála prevádzkareň nachádza.
6. Ustanovenia odseku 1 sa neuplatňujú, ak príjemca úrokov s bydliskom alebo sídlom v zmluvnom štáte vykonáva priemyselnú alebo obchodnú činnosť v inom zmluvnom štáte, v ktorom má úrok zdroj, priemyselnú alebo obchodnú činnosť, prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá sa tam nachádza, alebo v tomto inom štáte slobodného povolania prostredníctvom stálej základne, ktorá sa tam nachádza, a ak pohľadávka, na ktorú sa úrok platí, je skutočne spojená s takouto stálou prevádzkacou alebo stálou základňou. V takom prípade sa ustanovenia článku 7 alebo článku 14 uplatňujú v závislosti od prípadu.
7. Ak výška zaplateného úroku vzhľadom na pohľadávku, na ktorú bol zaplatený, presahuje z dôvodu osobitných vzťahov existujúcich medzi platiteľom a príjemcom platby alebo medzi týmito dvoma a tretími stranami sumu, ktorú by platiteľ súhlasil s príjemcom platby, ak by nebola za takéto vzťahy, ustanovenia tohto článku sa vzťahujú len na túto poslednú sumu. V tomto prípade časť platu presahujúca jeho výšku zostane predmetom zdanenia podľa práva každého zmluvného štátu a s prihliadnutím na ostatné ustanovenia tejto zmluvy.
Licenčné poplatky
1. Licenčné poplatky, ktoré majú zdroj v jednom zmluvnom štáte a ktoré sa platia osobe s bydliskom alebo sídlom v druhom zmluvnom štáte, môžu byť zdanené v tomto inom štáte.
Licenčné poplatky uvedené v odseku 3 písm. a) však môžu byť zdanené v zmluvnom štáte, v ktorom sa ich zdroj nachádza, podľa práva tohto štátu. Takto uložená daň však nesmie presiahnuť 5% hrubej sumy licenčných poplatkov. Príslušné orgány zmluvných štátov po dohode upravia spôsob uplatňovania tohto obmedzenia.
3. Pojem "licenčné poplatky" použitý v tomto článku sa vzťahuje na platy akéhokoľvek druhu zaplatené za použitie alebo za právo na použitie
a) akýkoľvek patent, ochranná známka, model alebo model, plán, tajný vzorec alebo postup alebo priemyselné, obchodné alebo vedecké zariadenie a informácie týkajúce sa skúseností získaných v oblasti priemyslu, obchodu alebo vedy;
(b) autorské práva na literárne, umelecké alebo vedecké diela vrátane kinematografických filmov a filmov alebo pások na televízne alebo rozhlasové vysielanie.
4. Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa neuplatňujú, ak sa držiteľ licencie na licenčný poplatok, ktorý má bydlisko alebo sídlo v zmluvnom štáte, zaoberá zdrojovou, priemyselnou alebo obchodnou činnosťou prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá sa tam nachádza, alebo v tomto inom štáte prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá sa tam nachádza, a ak je právo alebo majetok, za ktorý sa platí licenčný poplatok, skutočne spojený s takouto stálou prevádzkarňou alebo stálou prevádzkarňou. V takom prípade sa ustanovenia článku 7 alebo článku 14 uplatňujú v závislosti od prípadu.
5. Licenčné poplatky sa považujú za poplatky, ktoré majú zdroj v jednom zmluvnom štáte, v ktorom je platiteľ sám, nižšie administratívne oddelenie alebo miestny úrad tohto zmluvného štátu alebo osoba s bydliskom alebo sídlom v tomto zmluvnom štáte. Ak však osoba, ktorá platí licenčné poplatky bez ohľadu na to, či má alebo nemá bydlisko v zmluvnom štáte, má stálu prevádzkareň v zmluvnom štáte, v súvislosti s ktorou vznikla povinnosť platiť licenčné poplatky a že stála prevádzkareň takéto licenčné poplatky znáša na svoje náklady, tieto licenčné poplatky sa považujú za zdroj v zmluvnom štáte, v ktorom sa stála prevádzkareň nachádza.
6. Ak výška zaplatených licenčných poplatkov hodnotená na základe použitia, práva alebo informácií, za ktoré sú zaplatené, presahuje v dôsledku osobitných vzťahov existujúcich medzi platiteľom a príjemcom alebo medzi týmito dvoma a treťou stranou sumu, ktorú by platiteľ súhlasil s príjemcom platby, ak by neexistovali takéto vzťahy, ustanovenia tohto článku sa uplatňujú len na túto poslednú sumu. V tomto prípade časť platu presahujúca jeho výšku zostane predmetom zdanenia podľa práva každého zmluvného štátu a s prihliadnutím na ostatné ustanovenia tejto zmluvy.
Kapitálové zisky
1. Zisk z nakladania s nehnuteľným majetkom, ktorého definícia je stanovená v článku 6 ods. 2, sa môže zdaňovať v zmluvnom štáte, v ktorom sa takýto nehnuteľný majetok nachádza.
2. Výnosy z nakladania s hnuteľným majetkom, ktorý tvorí súčasť prevádzkového majetku stálej prevádzkarne v držbe podniku jedného zmluvného štátu v druhom zmluvnom štáte, alebo z hnuteľného majetku patriaceho k trvalému základu, ktorý je vo vlastníctve osoby s bydliskom v jednom zmluvnom štáte v druhom zmluvnom štáte na vykonávanie slobodného povolania, vrátane ziskov z nakladania s takýmto stálym podnikom (samostatným alebo spolu s celým podnikom) alebo takýmto stálym základom, sa môžu zdaňovať v tomto inom štáte. Zisky z nakladania s hnuteľným majetkom uvedené v článku 22 ods. 3 však podliehajú zdaneniu len v zmluvnom štáte, v ktorom takýto hnuteľný majetok podlieha zdaneniu podľa uvedeného článku.
(3) Zisk z predaja iných aktív, ako sú aktíva uvedené v odsekoch 1 a 2, podlieha zdaneniu len v zmluvnom štáte, v ktorom má nadobúdateľ bydlisko alebo má bydlisko.
Nezávislé povolania
1. Príjmy prijaté osobou s bydliskom v jednom zmluvnom štáte za služby poskytované v rámci profesijnej alebo inej nezávislej činnosti podobnej povahy podliehajú zdaneniu len v tomto štáte za predpokladu, že táto osoba nemá v druhom zmluvnom štáte na vykonávanie svojej činnosti stály základ. Ak má takýto trvalý základ, takýto príjem sa môže zdaňovať v inom zmluvnom štáte, ale len v rozsahu, v akom ho možno pripísať tomuto trvalému základu.
2. Pojem "slobodné povolanie" zahŕňa najmä nezávislé činnosti vedeckých, literárnych, umeleckých, vzdelávacích alebo vyučovacích, ako aj nezávislé činnosti lekárov, právnikov, inžinierov, architektov, zubných lekárov a účtovníkov.
Závislá zamestnanosť
1. Mzdy, platy a iné podobné odmeny, ktoré osoba s bydliskom v jednom zmluvnom štáte dostáva zo zamestnania, podliehajú zdaneniu len v tomto štáte, s výhradou ustanovení článkov 16, 18 a 19, ak sa zamestnanie nevykonáva v inom zmluvnom štáte. Ak tam existuje zamestnanie, odmena získaná z tohto zamestnania môže byť zdanená v tomto inom štáte.
2. Odmena, ktorú osoba s bydliskom v jednom zmluvnom štáte dostáva zo zamestnania v druhom zmluvnom štáte, podlieha zdaneniu v prvom štáte, iba ak:
a) príjemca sa zdržiava v druhom štáte počas jedného alebo viacerých období, ktoré v príslušnom kalendárnom roku nepresiahnu 183 dní v celku, a
b) odmenu vypláca zamestnávateľ alebo zamestnávateľ, ktorý nemá bydlisko v tomto inom štáte, a
(c) odmenu nenesie stála prevádzkareň alebo stála základňa v držbe zamestnávateľa v tomto inom štáte.
3. Odmena zo zamestnania vykonaného na palube lode alebo lietadla v medzinárodnej doprave sa môže zdaňovať bez ohľadu na predchádzajúce ustanovenia tohto článku v zmluvnom štáte, v ktorom sa nachádza skutočné riadenie podniku.
Tandemy
Tantiémy a podobné platy, ktoré osoba s bydliskom v jednom zmluvnom štáte dostáva ako člen správnej alebo dozornej rady alebo iného podobného orgánu spoločnosti so sídlom v druhom zmluvnom štáte, sa môžu zdaňovať v tomto inom štáte.
Umelci a športovci
1. Príjem umelcov, ako sú divadelní, filmoví, rozhlasoví alebo televízni umelci, hudobníci a športovci ako takí z ich osobnej činnosti, môže byť zdanený v zmluvnom štáte, v ktorom sa tieto činnosti vykonávajú, bez ohľadu na ustanovenia článkov 14 a 15.
2. Ak podnik druhého zmluvného štátu vykonáva činnosti uvedené v odseku 1 tohto článku v jednom zmluvnom štáte, príjem za poskytovanie takýchto činností týmto podnikom je oslobodený od dane v prvom zmluvnom štáte, ak podnik priamo alebo nepriamo, úplne alebo v podstate podporuje vláda tohto iného zmluvného štátu v súvislosti s poskytovaním takýchto činností.
Verejné funkcie
1. Platy, iné ako dôchodky, vyplácané zmluvným štátom, jeho nižším administratívnym oddelením alebo miestnym orgánom fyzickej osobe za služby preukázané tomuto štátu, jeho nižšiemu administratívnemu útvaru alebo miestnemu orgánu podliehajú zdaneniu len v tomto štáte.
2. Platy uvedené v odseku 1 však podliehajú zdaneniu v druhom zmluvnom štáte, len ak boli služby preukázané v tomto štáte, fyzická osoba s bydliskom v tomto štáte, a
a) je štátnym príslušníkom tohto štátu alebo
(b) nezískal bydlisko v tomto štáte výlučne na účely preukazovania takýchto služieb.
3. Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa nevzťahujú na platy za služby poskytované v spojení s priemyselnými alebo obchodnými činnosťami vykonávanými zmluvným štátom, jeho nižším administratívnym oddelením alebo miestnym orgánom.
Dôchodok
Dôchodky, dôchodky a iné podobné platy vyplácané osobe s bydliskom v zmluvnom štáte podliehajú zdaneniu len v tomto štáte.
Štúdia
1. Platy, ktoré sú vyplácané na účely výživy, vzdelávania alebo praxe študentmi alebo učňami, ktorí majú bydlisko v zmluvnom štáte len na účely ich vzdelávania alebo praxe a ktorí majú alebo mali bydlisko v inom zmluvnom štáte bezprostredne pred takouto návštevou, sa nezdaňujú v prvom zmluvnom štáte, ak sa im takéto platy preukázali zo zdrojov mimo tohto štátu.
2. Štúdium na univerzite alebo inej inštitúcii vysokoškolského vzdelávania v zmluvnom štáte alebo učňovi, ktorý má bydlisko v druhom zmluvnom štáte počas jedného alebo viacerých období, ktoré nepresahujú 183 dní v príslušnom kalendárnom roku a ktorý má alebo má bezprostredne pred takouto návštevou v prvom štáte, sa v druhom zmluvnom štáte neplatí žiadna daň z odmeny za služby vykonávané v tomto inom štáte za predpokladu, že takéto služby sú spojené s ich štúdiom alebo praxou a odmena predstavuje odmenu potrebnú na ich výživu.
Príjmy, ktoré neboli výslovne uvedené
Príjem osoby s bydliskom alebo sídlom v zmluvnom štáte, ktorý nie je výslovne uvedený v predchádzajúcich článkoch tejto zmluvy, podlieha zdaneniu len v tomto štáte.
Vlastnosť
1. Nehnuteľnosť v zmysle článku 6 ods. 2 sa môže zdaňovať v zmluvnom štáte, v ktorom sa takáto nehnuteľnosť nachádza.
2. Premiestnený majetok, ktorý je súčasťou prevádzkového majetku stálej prevádzkarne podniku, alebo hnuteľný majetok patriaci k trvalému základu používanému na výkon profesijného povolania, sa môže zdaňovať v zmluvnom štáte, v ktorom sa stála prevádzkareň alebo stály základ nachádza.
3. Lode a lietadlá používané v medzinárodnej doprave a hnuteľný majetok na prevádzku takýchto lodí a lietadiel podliehajú zdaneniu len v zmluvnom štáte, v ktorom sa nachádza skutočné riadenie podniku.
4. Všetky ostatné časti majetku osoby s bydliskom v zmluvnom štáte podliehajú zdaneniu len v tomto štáte.
Prihláste sa pre poznámky, obľúbené a upozornenia
Informácie o predpise
| Citácia | Vyhláška ministra zahraničných vecí č. 30 / 1981 Z. z. o zmluve medzi vládou Československej socialistickej republiky a vládou Cyperskej republiky o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovým únikom v oblasti daní z príjmu a majetku |
|---|---|
| Typ predpisu | - |
| Autor | - |
| Zbierka | Zbierka zákonov |
| Dátum vyhlásenia | 19.03.1981 |
|---|---|
| Účinnosť od | 30.12.1980 |
| Účinnosť do | - |
| Stav | Platný |
Znenie predpisu má informatívny charakter.
Komentáre 0