Zákon č. 3 / 1954 Zb.
Zákon o platenej dovolenke na vymáhanie v roku 1954
Platný
Účinnosť od 01.01.1954
3.
Zákon
z 20. januára 1954
pri platenej dovolenke na vymáhanie v roku 1954.
Národné zhromaždenie Československej republiky rozhodlo o tomto zákone:
Trvalý personál odchádza.
Nárok na dovolenku.
(1) Zamestnanci, ktorých zamestnanie u toho istého zamestnávateľa alebo v tom istom podniku trvalo nepretržite najmenej 11 mesiacov (čakajúce obdobie), majú na rok 1954 (na nasledujúci "kalendárny rok") nárok na platenú dovolenku na vymáhanie, ak tam pracovali najmenej 75 dní.
(2) Pre zamestnanca, ktorý úspešne ukončil návštevu školy a začal pracovať, je čakacia lehota 5 mesiacov. Lehota čakania 5 mesiacov sa vzťahuje aj na ženy, ktoré, hoci sú oslobodené od povinnosti pracovať podľa vyhlášky č. 88/1945 Z.z. o všeobecných pracovných povinnostiach, vstúpili do zamestnania.
(3) Absolventi štátnych preddavkov na zamestnanie, ktorí pracujú v podnikoch určených ministerstvom práce (§ 4 ods. 3 zákona č. 110 / 1951 Z. z., o štátnych preddavkoch), sa počítajú do čakacej lehoty uvedenej v odseku 1.
(4) Ukončenie pracovného pomeru na dobu kratšiu ako 6 týždňov so súhlasom zamestnávateľa buduje, ale neprerušuje čakaciu lehotu, ale len vtedy, ak zamestnanec v tom čase nebol zamestnaný iným zamestnávateľom.
Doba dovolenky.
(1) Základná oblasť dovolenky je dva kalendárne týždne v kalendárnom roku.
(2) Základná doba dovolenky sa predlžuje o jeden kalendárny týždeň na zamestnancov
a) mladší ako 18 rokov,
(b) viac ako 50 rokov, pokiaľ nie je dovolenka predĺžená v súlade s písmenom c) alebo (3);
(c) ktorí po dosiahnutí veku 18 rokov pracovali u toho istého zamestnávateľa alebo v tom istom podniku viac ako 5 rokov po tom istom odvetví alebo skupine povolaní.
(3) Dovolenka uvedená v odseku 1 sa predlžuje o dva kalendárne týždne na zamestnancov, ktorí po dosiahnutí veku 18 rokov pracovali s tým istým zamestnávateľom alebo podnikom po tej istej pobočke alebo skupine povolaní viac ako 15 rokov.
(4) Ak dĺžka dovolenky závisí od veku alebo dĺžky zamestnania zamestnanca, štatút sa určí 1. augusta kalendárneho roka.
(1) Pracovníci s minerálmi, ktorí pracovali bezprostredne pred dovolenkou alebo jej časť, sa konajú najmenej 6 mesiacov pod zemou, dovolenka sa predlžuje o ďalší kalendárny týždeň (ďalej len "dodatočná dovolenka") za predpokladu, že pracovali celý kalendárny rok pod zemou. V opačnom prípade im po 6 mesiacoch práce v podzemí vznikne iba časť tejto dodatočnej dovolenky (oddiel 9 ods. 6).
(2) Dodatočná dovolenka sa predĺži aj na pracovníkov v baníctve získaných organizovaným náborom pracovnej sily a na účastníkov banskej práce, ktorí sa zaviazali aspoň jeden rok pracovať v baníctve a ukončili 12 mesiacov práce pod zemou počas kalendárneho roka, pokiaľ si už nevybrali ďalší kalendárny týždeň dovolenky v roku 1953. Časť dodatočnej dovolenky sa vypláca týmto zamestnancom, ak ukončili 6 mesiacov práce v podzemí počas kalendárneho roka.
(3) Baník (odsek 1) si môže vybrať dodatočnú dovolenku, ak pracoval najmenej 6 mesiacov pod zemou bezprostredne pred dovolenkou alebo jej časťou; ak však do konca kalendárneho roka nepracuje pod zemou, je povinný vyplácať mu dávky vyplatené za časť dodatočnej dovolenky, na ktorú nemal nárok.
(1) Do doby uplatniteľnej na predĺženie dovolenky uvedenej v odseku 2 ods. 2 a ods. 3 sa berie do úvahy obdobie, počas ktorého zamestnanec nemohol byť zamestnaný, pretože slúžil v československej armáde alebo v spojeneckej armáde a obdobie, počas ktorého nemohol byť zamestnaný na národný, rasový alebo politický útlak počas doby väzenia. Ústredná rada odborových zväzov môže po dohode s ministerstvami národnej obrany a vnútra v mimoriadne odôvodnených prípadoch určiť, či a do akej miery sa môže započítať do obdobia, ktoré sa vzťahuje na predĺženie dovolenkovej služby v iných vojenských alebo vojenských oddeleniach.
(2) Obdobie učňovskej prípravy v školách štátnej podpory zamestnanosti (zákon č. 110 / 1951 Z. z.) a v podobných vzdelávacích zariadeniach sa započíta do obdobia uplatniteľného na predĺženie dovolenky podľa § 2 ods. 2 a 3 a § 3.
Obmedzenia dovolenky.
(1) Ak zamestnanec nebol schopný vykonávať prácu v kalendárnom roku dlhšie ako 75 pracovných dní pre dôležitú príčinu týkajúcu sa jeho osoby, ktorá nebola úmyselne alebo nedbanlivo spôsobená, najmä v prípade choroby, úrazu alebo vojenskej služby, jeho dovolenka sa zníži o jednu dvanástinu za každých ďalších 25 pracovných dní.
(2) Za každý pracovný deň (zmena), ktorý zamestnanec zmeškal bez dôležitej príčiny (odsek 1), je zamestnávateľ povinný znížiť svoju dovolenku o 2 dni. Ak zamestnanec vynechá pracovné dni po vyčerpaní dovolenky, zamestnávateľ je povinný znížiť svoju dovolenku rovnakým spôsobom v budúcom roku. Chýbajúci pracovný čas je kratší ako celý pracovný deň.
(3) V prípade zamestnancov, ktorí sú povinní navštevovať pretekárske učňovské vzdelanie, má vynechané vyučovanie v tejto škole rovnaké dôsledky ako zmeškaný pracovný čas.
(4) Zamestnávateľ odpočíta z dovolenky časť dovolenky (odsek 9 ods. 5), ktorú už poskytol iný zamestnávateľ zamestnancovi počas kalendárneho roka alebo za ktorú bol odškodnený v hotovosti.
(5) Zníženie ustanovené v odsekoch 2 a 3 vykoná zamestnávateľ (odsek 16 ods. 2) po vypočutí zamestnanca a po porade s príslušným orgánom odborového zväzu.
Zážitok z dovolenky.
(1) Zamestnanci znášajú počas dovolenky všetky peňažné dávky, ako keby pracovali, s výnimkou náhrady výdavkov. Pritom sa priemerný týždenný zárobok za šesť mesiacov predchádzajúcich začiatku dovolenky považuje za základ pre výpočet peňažných dávok pre zamestnanca s variabilnými výhodami a za posledných dvanásť mesiacov v prípade pracovníkov v odvetví poľnohospodárstva, lesného hospodárstva, stavebníctva a stavebníctva. Ústredná rada odborových zväzov môže po dohode so zúčastnenými ústrednými orgánmi stanoviť iný spôsob výpočtu variabilných peňažných dávok splatných počas obdobia dovolenky v úradnom dokumente.
(2) Počas dovolenky môžu zamestnanci naturalizovať aj vtedy, ak ich môžu využívať. Pre jedlo a iné prírodné potešenie s výnimkou plochého, ľahkého a vykurovacieho, ak si nemôže užívať takéto potešenie, má nárok na náhradu v hotovosti. Výška tejto náhrady sa určí v súlade s pravidlami vydanými na účely vnútroštátneho poistenia.
(3) Peňažné dávky a vecné náhrady za obdobie dovolenky sú splatné v bežných výplatných dňoch. Ak o to však zamestnanec požiada, tieto dávky sa musia vyplácať v čase prevzatia dovolenky. Pritom sa však daň zo mzdy odpočíta podľa bežných výplatných lehôt.
Dovolenka.
(1) Zamestnávateľ určí vstup do sviatkov po porade s príslušným orgánom odborového zväzu, pričom zohľadní národný plán hospodárskeho rozvoja. Pritom zohľadní v medziach prevádzkových potrieb zariadenia oprávnené požiadavky personálu. Ak je to možné, najbližšia dovolenka sa poskytne súčasne s hlavnou prácou. Zamestnávateľ spravidla informuje zamestnanca o dátume nástupu dovolenky najmenej 14 dní vopred.
(2) zamestnanec môže odísť po splnení podmienky čakacej doby (§ 1 ods. 1 a 2); Ak však do konca kalendárneho roka neukončí aspoň 75 dní, je povinný vrátiť mu dávky vyplatené počas obdobia dovolenky.
(3) Zamestnanci môžu dostať aj dovolenku alebo jej časť na kalendárny rok po jej uplynutí, ak ju nemôžu využiť z dôvodu naliehavej potreby prevádzky závodu alebo z dôvodov uvedených v oddiele 5 ods. 1. V takýchto prípadoch však zamestnanec musí odísť tak, aby sa skončila najneskôr 31. marca budúceho roka; v opačnom prípade právo na dovolenku prepadá bez toho, aby bola dotknutá akákoľvek žiadosť o náhradu v hotovosti za neplatenú dovolenku (§ 11).
(4) Ak bol zamestnanec po nástupe na dovolenku prijatý ako neschopný dostať ošetrenie v nemocnici alebo v inej zdravotníckej inštitúcii, bol nariadený ako izolovaný alebo bol uznaný za nespôsobilého na zranenie v dobrovoľnej brigáde, pri výkone občianskych povinností alebo pomoci poskytovanej na žiadosť verejných orgánov, je dočasne prepustený. Dovolenkár tiež prerušuje prácu.
Masové pretekárske prázdniny.
(1) Na kolektívnu dostihovú dovolenku, ktorú povolí príslušný ústredný orgán, sa vyžaduje osobitný súhlas po dohode s príslušnou organizáciou Únie zjednoteného odborového zväzu. Súhlas možno udeliť len vtedy, ak je hromadná dovolenka na preteky potrebná z prevádzkových dôvodov a je zlučiteľná so všeobecným záujmom, najmä ak neohrozí alebo sťaží dosiahnutie národného plánu hospodárskeho rozvoja rovnakým spôsobom. Masový pretekový sviatok nesmie trvať dlhšie ako 14 dní.
(2) Ak je dovolenka na hromadnom preteku udelená v pretekoch, pracovníci, ktorí v čase takejto dovolenky nemajú vôbec nárok na dovolenku alebo ktorí majú nárok na dovolenku na kratší ako hromadný pretekový sviatok, majú nárok na všetky dávky stanovené v § 6, aj keď nemôžu byť primerane zamestnaní počas trvania hromadnej pretekovej dovolenky. Ak títo zamestnanci majú nárok na dovolenku alebo na dlhšiu dovolenku v kalendárnom roku, pripíše sa im doba hromadnej pretekárskej dovolenky, počas ktorej boli platení a nepracovali. V opačnom prípade sa od týchto zamestnancov vyžaduje, aby vykonávali slobodnú náhradnú prácu na objednávkach zamestnávateľa počas obdobia, ktoré sa rovná pracovnému času, za ktorý dostali dávky podľa ustanovení prvej vety v čase hromadnej pretekárskej dovolenky.
Účinok ukončenia zamestnania na dovolenku.
(1) Ak pracovný vzťah predčasne ukončil zamestnanec bez dôležitého dôvodu alebo zamestnávateľ z dôležitého dôvodu spôsobeného zamestnancom pred začiatkom dovolenky a pred koncom kalendárneho roka, zamestnanec stratí nárok na dovolenku.
(2) Ak pracovný pomer po vyčerpaní dovolenky, ale pred koncom kalendárneho roka, predčasne ukončí zamestnanec bez dôležitého dôvodu alebo zamestnávateľ z dôležitého dôvodu spôsobeného zamestnancom, zamestnávateľ požiada zamestnanca, aby vrátil dávky zaplatené za dovolenku, v prípade časti z toho, že zamestnanec vyčerpal pred ukončením pracovného pomeru. Zamestnávateľ je oprávnený odpočítať zodpovedajúcu sumu z poslednej platby zamestnaneckých požitkov.
(3) V ostatných prípadoch ukončenia pracovného pomeru pred nadobudnutím platnosti dovolenky má zamestnanec nárok na jeho časť za predpokladu, že sú splnené podmienky jeho nároku; uplatňujú sa ustanovenia o obmedzení dovolenky.
(4) V prípade dní, ktoré zamestnanec zmeškal bez dôležitej príčiny (oddiely 5 ods. 2 a 3) po vyčerpaní dovolenky v kalendárnom roku, ale pred ukončením pracovného pomeru, je zamestnávateľ povinný požadovať, aby zamestnanec vyplácal dvakrát peňažné dávky za jeden deň dovolenky. Ustanovenia odseku 2 poslednej vety sa uplatňujú mutatis mutandis.
(5) V ostatných prípadoch ukončenia pracovného pomeru po vyčerpaní dovolenky, ale pred koncom kalendárneho roka, má zamestnávateľ nárok požadovať od zamestnanca, aby vrátil dávky zaplatené za pomernú časť dovolenky za zvyšok roka, s výnimkou prípadov uvedených v článku 12 ods. 1. Ustanovenia odseku 2 poslednej vety sa uplatňujú mutatis mutandis.
(6) Podiel dovolenky sa určí poskytnutím jednej dvanásťmesačnej dovolenky za každý mesiac obdobia zamestnania v kalendárnom roku.
(7) Zamestnávateľ vydá zamestnancovi potvrdenie na konci pracovného času, v ktorom uvedie, koľko pracovných dní si zamestnanec zvolil z dovolenky, za koľko dní dostal peňažnú náhradu za neplatenú dovolenku.
Poľnohospodári a lesní pracovníci, ktorí nepracujú nepretržite.
Pracovníci poľnohospodárskych a lesníckych pracovníkov, ktorí nepracujú nepretržite, sú oprávnení odísť v súlade s ustanoveniami oddielu 2, ak pracovali s tým istým zamestnávateľom alebo v tom istom podniku dlhšie ako 150 dní v kalendárnom roku; v opačnom prípade majú podiel na dĺžke dovolenky jednu dvanástinu za 25 dní práce. Obdobie uplatniteľné na predĺženie dovolenky podľa článku 2 sa určí súčtom kalendárnych rokov, v ktorých zamestnanec pracoval najmenej 150 dní.
Hotovosť za nevyčerpanú dovolenku.
(1) Poskytnutie náhrady v hotovosti za nevyužitú dovolenku je neprípustné s výnimkou prípadov uvedených v odsekoch 2 a 3.
(2) Ak zamestnanec nebol schopný využiť dovolenku alebo jej časť do 31. marca budúceho roka z dôvodov uvedených v článku 5 ods. 1 alebo z dôvodu rozhodnutia zamestnávateľa odôvodneného naliehavou potrebou prevádzky, má nárok na peňažnú náhradu za dovolenku alebo jej nevyužitú časť.
(3) Je tiež úlohou zamestnanca, ak ho nemohol použiť na ukončenie svojho zamestnania, aby zaplatil peňažnú náhradu za zostávajúcu dovolenku alebo jej časť.
(4) Hotovostná náhrada za nevyčerpanú dovolenku sa rovná peňažným dávkam, ktoré zodpovedajú dobe dovolenky, s výnimkou náhrady výdavkov a odmeny za prácu nadčas a náhrady v hotovosti za vecné dávky (§ 6 ods. 1 a 2).
Dovolenka v niektorých prípadoch zmeny zamestnania, vyslania do naliehavého zamestnania a účasti na dočasnej práci.
(1) Ak sa zmena zamestnania začína v novom zamestnaní až do obdobia, ktoré sa vzťahuje na nárok na dovolenku (§ 1) trvanie všetkých predchádzajúcich pracovných vzťahov a do obdobia, ktoré sa vzťahuje na predĺženie pracovného pomeru (§ 2), trvanie všetkých predchádzajúcich pracovných vzťahov po skončení 18. roku veku
a) zamestnancov, ktorí zmenili zamestnanie z dôvodov všeobecného záujmu alebo v dôsledku reorganizácie podniku alebo na odporúčanie úradného lekára;
(b) zamestnancov, s ktorými bolo odložené zamestnanie po 1. januári 1947, bez zavinenia, pretože sa stali nenahraditeľnými alebo sa vrátili do profesie, v ktorej boli vyškolení, ak sa majú vrátiť do oblastí, ktoré sú dôležitejšie na splnenie národného plánu hospodárskeho rozvoja;
(c) zamestnancov, ktorí po 1. januári 1947 dobrovoľne previedli z neproduktívneho zamestnania na výrobné alebo iné výrobné zamestnanie, čo je dôležitejšie pre plnenie národného rozvojového plánu pre národné hospodárstvo, ak je to na základe oficiálneho dekrétu vyhláseného za také plánovanie zo strany štátneho úradu po dohode s Ústrednou radou odborových zväzov;
(d) zamestnaným manželom alebo manželkám zamestnancov uvedených v písmenách a) až c), ako aj presunutým zamestnancom, ak po novom zamestnaní vstupuje do miesta výkonu práce po skončení svojho súčasného zamestnania.
(2) Zamestnanci uvedení v odseku 1 majú nárok na časť dovolenky vo vzťahu k ich zamestnávateľovi, ktorý čaká na dovolenku, za predpokladu, že v danom roku nemajú plnú dovolenku. Zamestnanci majú nárok na pomerný podiel dovolenky, aj keď nemali nárok na dovolenku podľa § 1.
(3) Ak zamestnanec, na ktorého sa vzťahuje odsek 1, nemá plnú alebo kratšiu dovolenku v kalendárnom roku v súčasnom pracovnom vzťahu ako nový pracovný pomer, má nárok na pomerný podiel dovolenky voči novému zamestnávateľovi.
(4) Ak sa pracovný pomer odviazal počas kalendárneho mesiaca, zamestnávateľ, ktorý trval viac ako pol mesiaca počas tohto mesiaca, poskytne pomerný podiel na dovolenke za celý daný mesiac v súlade s predchádzajúcimi ustanoveniami a ak sa zamestnávateľ zmenil v polovici mesiaca.
(5) Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa uplatňujú mutatis mutandis na dovolenku zamestnancov pridelených podľa príslušných pravidiel pre vykonávanie naliehavej práce a na účastníkov dočasnej práce za predpokladu, že trvajú viac ako dva mesiace.
Dovolenka pre sezónnych zamestnancov a zamestnancov kampane.
Zamestnanci prijatí na sezónnu alebo kampaňovú prácu na konci obdobia zamestnania majú nárok na náhradu škody za každých 25 dní práce vo výške jednej dvanástiny dávok, ktoré by im boli splatné počas obdobia dovolenky ustanoveného v článku 2, ak by splnili podmienky na získanie nároku na dovolenku (§ 1).
Domáca dovolenka.
(1
pre sviatky 2 kalendárne týždne 4%,
počas 3 kalendárnych týždňov pracovné voľno 6%,
pre sviatky 4 kalendárne týždne 8%
odmeny dosiahnuté v kalendárnom roku. Odseky 2 a 4 sa uplatňujú mutatis mutandis na určenie dĺžky dovolenky. Náhrada sa neuskutoční, ak práca domáceho pracovníka alebo domáceho obchodníka skončila. Hotovostná náhrada je splatná 31. decembra alebo po skončení pracovného pomeru; Na žiadosť domáceho pracovníka alebo domáceho obchodníka sa však poskytne preddavok zodpovedajúci dosiahnutej odmene.
(2) Odmena za prácu uvedená v odseku 1 znamená hrubú odmenu bez akejkoľvek odmeny za konečnú emisiu.
(3) Domáci pracovníci sú povinní kompenzovať pracovníkov v domácnosti za sumy, ktoré platia domácim pracovníkom alebo domácim obchodníkom v súlade s odsekom 1.
Spoločné a konečné ustanovenia.
(1) Ustanovenia tohto zákona o zamestnancoch a zamestnaní sa primerane vzťahujú na vzťah medzi vzdelávaním a výučbou.
(2) Dĺžka dovolenky baníkov je štyri kalendárne týždne ročne; ustanovenia oddielov 2 a 3 sa na takýchto učňov nevzťahujú.
(3) Pracovníci v stavebníctve a stavebníctve v súvislosti so stavbou sa započítavajú do obdobia, ktoré sa vzťahuje na predĺženie prípustného trvania pracovných vzťahov, ktoré im boli pripísané k 31. decembru 1953 podľa predtým platných pravidiel.
(1) Dojednania, ktoré sú v rozpore s týmto právom alebo ustanoveniami vydanými na jeho základe, sú neplatné, a to aj vtedy, ak boli uzatvorené pred nadobudnutím jeho účinnosti.
(2) Platená dovolenka na vymáhanie sa môže poskytnúť len vtedy, ak sú splnené podmienky stanovené týmto zákonom a nesmú presiahnuť plochu vyplývajúcu z jeho ustanovení. Zamestnávatelia sú osobne zodpovední za dodržiavanie tohto ustanovenia.
(1) Tento zákon sa nevzťahuje na úpravu platenej dovolenky vymáhaným profesionálnym vojakom.
(2) Po dohode so Ústrednou radou odborových zväzov ministerstvo vnútra určí dovolenku členov národného bezpečnostného zboru.
(3) Ministerstvo školstva upraví voľno učiteľov a pedagógov po dohode s zúčastnenými ministerstvami a Ústrednou radou odborov.
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 1954, vykonávajú ho všetci členovia vlády.
Zaporocký v. r.
Fierlinger v. r.
Broad v. r.
Dr. Dolansky v. r.
generálmajor Dr. Cap v. r.
Kopecký v. r.
Uher v. r.
Bark v. r.
Jahňacie
David v. r.
Dvořák v. r.
Děuriš v. r.
Ing. Jankovcová v. r.
Jonah v. r.
Krajčir v. r.
Kromir
Dr. Kylý v. r.
Malek v. r.
Maurer v. r.
Dr. Nejedlé verzus
Dr. Neuman v. r.
Nosek v. r.
Plojhar v. r.
Polack v. r.
Pospíšil v. r.
Ing. Púčik v. r.
Reitmajer v. r.
Smida v. r.
Ing. Shimonek v. r.
Dr. Škoda v. r.
Dr. Nove v. r.
Stoll v. r.
Prihláste sa pre poznámky, obľúbené a upozornenia
Informácie o predpise
| Citácia | Zákon č. 3 / 1954 Zb., pri platenej dovolenke na vymáhanie v roku 1954 |
|---|---|
| Typ predpisu | - |
| Autor | - |
| Zbierka | Zbierka zákonov |
| Dátum vyhlásenia | 02.02.1954 |
|---|---|
| Účinnosť od | 01.01.1954 |
| Účinnosť do | - |
| Stav | Platný |
Znenie predpisu má informatívny charakter.
Komentáre 0