Dekrét ministra zahraničných vecí č. 28 / 1988 Zb.
Vyhláška ministra zahraničných vecí o konzulárnom dohovore medzi Československou socialistickou republikou a Spojenými štátmi americkými
Platný
Účinnosť od 07.11.1987
Zobrazeno prvních 200 z celkem 272 ustanovení tohoto předpisu.
Zobrazit celý předpis →
Pro stažení celého znění použijte tlačítko Stáhnout výše.
28
VYHLÁSENIE
minister zahraničných vecí
z 23. novembra 1987,
o konzulárnom dohovore medzi Československou socialistickou republikou a Spojenými štátmi americkými
Dňa 9. júla 1973 bol v Prahe podpísaný Konzulárny dohovor medzi Československou socialistickou republikou a Spojenými štátmi americkými.
Konvent schválilo Spolkové zhromaždenie Československej socialistickej republiky a ratifikoval ho prezident Československej socialistickej republiky. Ratifikačné nástroje sa vo Washingtone vymenili 8. októbra 1987.
Dohovor nadobudol platnosť 7. novembra 1987 podľa jeho článku 42 ods. 1.
Česká verzia dohovoru spolu s odsúhlaseným memorandom a výmennými listami sa uverejnia súčasne.
Minister:
Ing. Chupek v. r.
KONSULÁRNY DOHOVOR medzi Československou socialistickou republikou a Spojenými štátmi americkými
Česká socialistická republika
a Spojené Štáty Americké,
želajúc si upraviť konzulárne vzťahy medzi týmito dvoma štátmi s cieľom uľahčiť ochranu ich vnútroštátnych záujmov a ochranu záujmov a práv ich občanov,
rozhodli uzavrieť tento konzulárny dohovor a na tento účel určili svojich zástupcov:
pre Československú socialistickú republiku
Bohuslav Chubek, minister zahraničných vecí
predseda
William P. Rogers, štátny tajomník,
ktorý si vymenil svoje právne právomoci a našiel ich v dobrej a správnej forme a dohodol sa na:
Vymedzenie pojmov
Na účely tohto dohovoru majú nasledujúce termíny význam:
a) "konzulát" je generálny konzulát, konzulát, viceprezident alebo konzulárny úrad;
(b) "konzulát" je územie určené konzulárnym úradom na vykonávanie konzulárnych funkcií;
c) "vedúci konzulárneho úradu" je osoba oprávnená vysielajúcim štátom vykonávať povinnosti spojené s touto funkciou;
d) "konzulát" je osoba zodpovedná za vykonávanie konzulárnych funkcií vrátane vedúceho konzulárneho úradu;
e) "konzulát" znamená osobu zamestnanú v správnych, technických alebo iných službách konzulárneho úradu;
f) "členovia konzulárneho úradu" sú konzulárni úradníci a konzulárni zamestnanci;
g) "konzuláty" znamenajú budovy alebo časti budov a pozemkov, ktoré k nim patria a ktoré sa používajú výlučne na účely konzulárneho úradu bez ohľadu na to, kto je vlastníkom;
(h) "konzulátske archívy" zahŕňajú všetky úradné dokumenty, dokumenty, korešpondenciu, knihy, filmy, nahrávacie pásky a registre konzulárneho úradu spolu s kódmi a kódmi, súbormi a akýmkoľvek vybavením používaným na ich ochranu a uchovávanie;
i) "loď vysielajúceho štátu" je plavidlo plaviace sa pod vlajkou vysielajúceho štátu s výnimkou vojnových lodí;
j) "rodinní príslušníci" sú manželia, maloleté deti a iní príbuzní konzulárneho úradníka alebo konzulárneho personálu, ktorí s ním žijú v tej istej domácnosti.
Zriadenie konzulárnych úradov a vymenovanie konzulárnych úradníkov a konzulárnych zamestnancov
1. Poradný úrad môže byť zriadený na území prijímajúceho štátu len s jeho súhlasom.
2. Sídlo konzulárneho úradu a hranice konzulárneho obvodu sa určia dohodou medzi vysielajúcim štátom a prijímajúcim štátom.
1. Vysielajúci štát požiada prijímajúci štát o predchádzajúci diplomatický súhlas s vymenovaním vedúceho konzulárneho úradu.
2. Po prijatí takéhoto súhlasu diplomatická misia vysielajúceho štátu zašle ministerstvu zahraničných vecí prijímajúceho štátu patent alebo iný dokument o vymenovaní. Úplný názov vedúceho konzulárneho úradu, jeho občianstvo, jeho trieda, sídlo konzulárneho úradu a konzulárneho obvodu sa uvádza v patente alebo inom dokumente o vymenovaní.
3. Po zaslaní konzultačného patentu alebo iného dokumentu, ktorým sa vymenúva vedúci konzulárneho úradu, prijímajúci štát čo najskôr udelí exequatur alebo iné prijatie.
4. Vedúci konzulárneho úradu sa môže ujať svojich povinností po predložení konzultačného patentu alebo iného dokumentu o vymenovaní a po udelení doložky vykonateľnosti alebo iného prijatia zo strany prijímajúceho štátu.
5. Po vydaní doložky vykonateľnosti alebo iného prijatia podľa tohto článku prijmú príslušné orgány prijímajúceho štátu všetky potrebné opatrenia, aby vedúci konzulárneho úradu mohol prevziať svoje povinnosti a požívať práva, výhody, výsady a imunity, ktoré mu priznáva tento dohovor a právne predpisy prijímajúceho štátu.
Prijímajúci štát môže udeliť vedúcemu konzulárneho úradu predbežné povolenie na vykonávanie konzulárnych funkcií, kým mu nebude udelená exequatur alebo iný vstup.
konzulárny úradník je občanom vysielajúceho štátu a nesmie byť občanom prijímajúceho štátu alebo osobou s bydliskom v tomto štáte.
1. Vysielajúci štát vopred oznámi prijímajúcemu štátu celé meno, občianstvo, hodnosť a triedu každého konzulárneho úradníka vymenovaného konzulárnemu úradu.
2. Vysielajúci štát vopred oznámi prijímajúcemu štátu aj úplné meno, občianstvo a spôsobilosť konzulárnych zamestnancov vymenovaných na konzulárnom úrade.
1. Vysielajúci štát môže v súlade s článkami 3, 5 a 6 poveriť jednu alebo viacero svojich diplomatických misií v prijímajúcom štáte vykonávaním konzulárnych funkcií. Člen diplomatickej misie zodpovednej za konzulárne funkcie bude naďalej požívať výsady a imunity diplomatickej misie.
2. Vysielajúci štát môže zriadiť konzulárne oddelenie zodpovedné za vykonávanie konzulárnych funkcií v rámci svojej diplomatickej misie.
Prijímajúci štát vydá každému konzulárnemu úradníkovi doklad potvrdzujúci jeho právo vykonávať konzulárne funkcie na území prijímajúceho štátu.
Prijímajúci štát poskytne konzulárnemu úradníkovi ochranu a prijme všetky vhodné opatrenia, aby zabránil akémukoľvek útoku na jeho osobu, slobodu alebo dôstojnosť, a tiež prijme všetky potrebné opatrenia, aby mohol vykonávať svoje povinnosti a aby mu boli udelené práva, výhody, výsady a imunity, ktoré má podľa tohto dohovoru.
1. Ak vedúci konzulárneho úradu nemôže vykonávať svoje povinnosti z akéhokoľvek dôvodu alebo ak je dočasne voľné miesto vedúceho konzulárneho úradu, vysielajúci štát môže poveriť konzulárneho úradníka toho istého konzulárneho úradu alebo iného konzulárneho úradu vysielajúceho štátu v prijímajúcom štáte alebo diplomatického zamestnanca jeho diplomatickou misiou v tomto štáte dočasným riadením konzulárneho úradu. Úplné meno tejto osoby sa vopred písomne oznámi ministerstvu zahraničných vecí prijímajúceho štátu.
2. Osoba oprávnená dočasným riadením konzulárneho úradu je oprávnená vykonávať všetky funkcie vedúceho konzulárneho úradu a požívať všetky práva, výhody, výsady a imunity ako vedúceho konzulárneho úradu vymenovaného v súlade s článkom 3.
3. Člen diplomatického personálu diplomatickej misie dočasne poverený vedením konzulárneho úradu naďalej požíva výsady a imunity vyplývajúce z jeho diplomatického postavenia.
1. Prijímajúci štát môže kedykoľvek bez uvedenia dôvodov svojho rozhodnutia diplomatickou cestou oznámiť vysielajúcemu štátu, že konzulárny úradník je osoba, ktorá nie je grata, alebo že konzulárni zamestnanci sú neprijateľní.
Vysielajúci štát potom dotknutú osobu odvolá.
2. Ak vysielajúci štát nesplní svoju povinnosť podľa odseku 1 v primeranej lehote, prijímajúci štát môže odmietnuť uznať túto osobu za člena konzulárneho úradu.
1. Vysielajúci štát môže v rozsahu povolenom právnymi predpismi prijímajúceho štátu nadobudnúť vlastníctvo, prenájom alebo používanie v akejkoľvek inej forme ustanovenej v týchto právnych predpisoch, pozemky, budovy alebo časti budov, na účely konzulárneho úradu alebo na účely ubytovania členov konzulárneho úradu za predpokladu, že dotknutá osoba nie je občanom prijímajúceho štátu ani v ňom nie je rezidentom.
2. Prijímajúci štát poskytne vysielajúcemu štátu všetku potrebnú pomoc s cieľom umožniť nadobudnutie pozemkov, budov alebo častí budov na účely uvedené v odseku 1.
3. Nič v odseku 1 alebo odseku 2 tohto článku sa nevykladá tak, že odopiera vysielajúcemu štátu povinnosť dodržiavať pravidlá a obmedzenia týkajúce sa výstavby a územného plánovania a iné podobné ustanovenia prijímajúceho štátu v súvislosti s výstavbou alebo prestavbou budov alebo častí budov v prijímajúcom štáte.
Práva, dávky, výsady a imunity
1. Na budovách, v ktorých sa konzulárny úrad nachádza, a na sídle vedúceho konzulárneho úradu sa môže umiestniť znak vysielajúceho štátu spolu s určením konzulárneho úradu v jazyku vysielajúceho a prijímajúceho štátu.
2. Vlajku vysielajúceho štátu možno vyvesiť na budovách, v ktorých sa nachádza konzulárny úrad, ako aj na ústredí vedúceho konzulárneho úradu a jeho dopravných prostriedkov používaných na úradné účely.
Konzulárne priestory a sídlo vedúceho konzulárneho úradu sú nedotknuteľné. Orgány prijímajúceho štátu môžu vstúpiť do konzulárnych priestorov alebo ústredia vedúceho konzulárneho úradu len so súhlasom vedúceho konzulárneho úradu alebo vedúceho diplomatickej misie vysielajúceho štátu alebo osoby vymenovanej jedným z nich.
Archív konzulátu je vždy a všade nedotknuteľný. Dokumenty a predmety neoficiálneho charakteru sa nesmú uchovávať v archívoch.
1. Konzulárny úrad má právo kontaktovať svoju vládu, diplomatické misie vysielajúceho štátu a konzulárne úrady vysielajúceho štátu bez ohľadu na to, kde sa nachádza. Konzulárny úrad môže na tento účel použiť všetky vhodné komunikačné prostriedky vrátane diplomatických a konzulárnych kuriérov, diplomatickej a konzulárnej batožiny a kódovaných alebo zašifrovaných správ. Rádiové vysielacie stanice sa môžu zriadiť len so súhlasom prijímajúceho štátu.
2. Pri používaní verejných spojovacích materiálov sa na konzulárny úrad uplatnia rovnaké podmienky ako na diplomatickú misiu.
3. Úradná korešpondencia konzulárneho úradu, kuriérskych zásielok a batožiny je nedotknuteľná za predpokladu, že sú označené jasným vonkajším označením svojej úradnej povahy a nemôžu byť vyšetrené alebo zadržané. Môžu obsahovať len úradnú korešpondenciu a predmety určené na úradné použitie.
4. konzulárnemu kuriérovi sa poskytne úradný doklad, v ktorom sa uvedie jeho status a uvedie sa počet zásielok predstavujúcich konzulárnu batožinu. Konzulárny kuriér požíva rovnaké práva, výhody, výsady a imunity ako diplomatický kuriér vysielajúceho štátu.
5. Konzulárna batožina môže byť zverená aj kapitánovi lode alebo civilnému lietadlu vysielajúceho štátu. Kapitánovi sa poskytne úradný doklad, v ktorom sa uvedie počet zásielok tvoriacich konzulárnu batožinu, ktoré mu boli zverené, ale ktoré sa nepovažujú za konzulárneho kuriéra. Po dohode s príslušnými orgánmi prijímajúceho štátu môže konzulárny úrad povoliť jednému zo svojich členov, aby prevzal konzulárnu batožinu priamo a slobodne od kapitána lode alebo lietadla alebo od neho.
1. Konzulárny úradníci a ich rodinní príslušníci, ak nie sú občanmi prijímajúceho štátu alebo majú bydlisko v prijímajúcom štáte, nepodliehajú trestnej, občianskej a správnej právomoci prijímajúceho štátu.
2. Konzulárny personál a ich rodinní príslušníci, pokiaľ nie sú občanmi prijímajúceho štátu alebo nemajú bydlisko v prijímajúcom štáte, nepodliehajú trestnej právomoci prijímajúceho štátu. Civilná a administratívna právomoc prijímajúceho štátu nepodlieha výkonu ich úradných funkcií.
3. ustanovenia odsekov 1 a 2 sa nevzťahujú na občianskoprávne konania:
a) vyplývajúce zo zmlúv, ktoré v mene vysielajúceho štátu neuzatvoril konzulárny úradník alebo konzulárny personál;
b) o dedičstve, ak je konzulárny úradník alebo konzulárny zamestnanec vykonávateľom poslednej vôle, správcom dedičstva alebo dedičom ako súkromnou osobou a nie v mene vysielajúceho štátu;
c) pokiaľ ide o nárok tretej strany na škodu spôsobenú v prijímajúcom štáte plavidlom, vozidlom alebo lietadlom;
(d) každú súkromnú alebo obchodnú činnosť vykonávanú konzulárnym úradníkom alebo konzulárnym personálom v prijímajúcom štáte okrem jeho oficiálnych povinností;
e) súkromný majetok na území prijímajúceho štátu, pokiaľ ho konzulárny úradník alebo konzulárni zamestnanci nevlastnia v mene vysielajúceho štátu na účely konzulárneho úradu.
4. Vysielajúci štát môže upustiť od imunity uvedenej v tomto článku. Takéto odovzdanie musí byť explicitné a musí sa písomne oznámiť prijímajúcemu štátu.
5. Zrieknutie sa právomoci v občianskych alebo správnych veciach nezahŕňa zrieknutie sa právomoci v súvislosti s výkonom rozsudku; výnimka sa musí zrušiť osobitne.
1. Členovia konzulárneho úradu môžu byť požiadaní o svedectvo v súdnom alebo správnom konaní. Ak konzulárny úradník odmietne poskytnúť dôkazy, vykonávacie opatrenia proti nemu nemožno uplatniť. konzulárni zamestnanci nesmú odmietnuť poskytnúť dôkazy okrem prípadov uvedených v odseku 3.
2. Príslušné ustanovenia odseku 1 týkajúce sa konzulárnych úradníkov a konzulárnych zamestnancov sa vzťahujú aj na ich rodinných príslušníkov.
3. Členovia konzulárneho úradu môžu odmietnuť poskytnúť dôkazy vo veciach týkajúcich sa plnenia svojich služobných povinností a môžu odmietnuť predložiť úradné dokumenty a úradnú korešpondenciu. Môžu tiež odmietnuť poskytnúť dôkazy ako experti v práve vysielajúceho štátu, jeho použitie a výklad.
4. Orgány prijímajúceho štátu, ktoré žiadajú o svedectvo konzulárnych úradníkov alebo konzulárnych zamestnancov, konajú takým spôsobom, aby nezasahovali do plnenia svojich oficiálnych povinností. Ak je to možné, svedectvo sa môže vydať na konzulárnom úrade alebo v sídle konzulárneho úradníka alebo zamestnanca, alebo sa môže vydať písomne.
Členovia konzulárneho úradu a ich rodinní príslušníci, ktorí nie sú občanmi prijímajúceho štátu alebo majú v ňom bydlisko, sú oslobodení od verejných služieb a povinností akéhokoľvek druhu v prijímajúcom štáte.
Členovia konzulárneho úradu a ich rodinní príslušníci, ktorí nie sú občanmi prijímajúceho štátu alebo majú v ňom bydlisko, sú oslobodení od všetkých povinností ustanovených právnymi predpismi prijímajúceho štátu, pokiaľ ide o registráciu cudzincov, povolenia na pobyt a iné ustanovenia týkajúce sa pobytu cudzincov.
1. Vysielajúci štát je oslobodený od všetkých daní, odvodov a poplatkov, ktoré sa týkajú:
a) pozemky, budovy a časti budov nadobudnuté v súlade s článkom 12 a používané na konzulárne účely alebo ako obydlia členov konzulárneho úradu, ak sú vlastnené alebo prenajaté v mene vysielajúceho štátu;
b) zmluvy a nástroje týkajúce sa nadobúdania nehnuteľného majetku uvedené v odseku 1 písm. a) tohto článku;
(c) výkon konzulárnych funkcií vrátane konzulárnych poplatkov.
2. Vysielajúci štát je tiež oslobodený od všetkých daní, odvodov a poplatkov za hnuteľný majetok vo vlastníctve, držbe alebo využívaní vysielajúceho štátu výlučne na konzulárne účely.
3. Výnimka stanovená v tomto článku sa nevzťahuje na poplatky a platby za konkrétne preukázané služby.
Člen konzulárneho úradu a jeho rodinní príslušníci, pokiaľ nie sú občanmi prijímajúceho štátu alebo nemajú bydlisko v tomto štáte, sú oslobodení od daní a poplatkov z platov, miezd a iných príjmov, ktoré dostávajú v súvislosti s plnením svojich oficiálnych povinností v prijímajúcom štáte.
1. Členovia konzulárneho úradu a ich rodinní príslušníci, ak nie sú občanmi prijímajúceho štátu alebo nemajú bydlisko v prijímajúcom štáte, sú oslobodení od všetkých vnútroštátnych, regionálnych a miestnych daní a poplatkov vrátane daní a poplatkov za hnuteľný majetok, ktorý vlastnia.
2. Výnimky uvedené v odseku 1 sa nevzťahujú na:
(a) nepriame dane zvyčajne zahrnuté v cene tovaru alebo služieb;
b) poplatky a dane za súkromný nehnuteľný majetok nachádzajúci sa na území prijímajúceho štátu, pokiaľ nie je oslobodený podľa článku 21;
c) dane z prevodu majetku alebo dokumentov týkajúcich sa prevodu majetku vrátane dane z dedičstva, ktoré vyberá prijímajúci štát;
d) dane a poplatky zo súkromných príjmov, ktorých zdroje sú v prijímajúcom štáte;
(e) súdne, hypotekárne a správne poplatky, ak sa výnimka neudelí podľa článku 21;
(f) poplatky vyberané za overené osobitné služby.
Ak konzulárny úrad alebo jeho rodinný príslušník zomrie a zanechá hnuteľný majetok v prijímajúcom štáte, žiadny pozostalostný, dedičský ani iný poplatok alebo poplatok za prevod majetku z dôvodu smrti za takýto majetok nevyberá prijímajúci štát za predpokladu, že zosnulý nie je občanom prijímajúceho štátu alebo nemá trvalé bydlisko v prijímajúcom štáte a že majetok sa nachádza v prijímajúcom štáte výlučne v súvislosti s prítomnosťou zosnulého ako člena konzulárneho úradu alebo rodinného príslušníka konzulárneho úradu.
1. Všetky položky vrátane motorových vozidiel dovezené na úradné použitie konzulárneho úradu sú oslobodené od všetkých ciel a poplatkov vyberaných na dovoz alebo v súvislosti s dovozom dovezeným na účely diplomatickej misie vysielajúceho štátu v prijímajúcom štáte v súlade s právnymi predpismi prijímajúceho štátu.
2. Všetky predmety dovezené na osobnú potrebu konzulárneho úradníka a jeho rodinných príslušníkov vrátane položiek na počiatočné vybavenie jeho domácnosti sú oslobodené od všetkých ciel a poplatkov vyberaných z dôvodu ich dovozu za predpokladu, že dotknutá osoba nie je občanom prijímajúceho štátu alebo nemá v ňom bydlisko. Na konzulárnych zamestnancov sa vzťahujú výnimky stanovené v tomto odseku len v súvislosti s položkami, ktoré doviezol v čase jeho prvého prijatia na konzulárne miesto.
3. Články určené na osobnú potrebu nesmú presiahnuť množstvo potrebné na priame použitie dotknutých osôb.
4. Osobná batožina konzulárnych úradníkov a ich rodinných príslušníkov za predpokladu, že nie sú občanmi prijímajúceho štátu alebo nemajú bydlisko v prijímajúcom štáte, je oslobodená od colnej kontroly. Môžu sa preskúmať len vtedy, ak existujú vážne dôvody domnievať sa, že obsahujú iné výrobky ako tie, ktoré sú uvedené v odseku 2, alebo že ich dovoz alebo vývoz je zakázaný právnymi predpismi prijímajúceho štátu alebo podlieha jeho karanténnym právnym predpisom. Takáto kontrola sa vykonáva za prítomnosti príslušného konzulárneho úradníka alebo jeho rodinného príslušníka alebo osoby oprávnenej konzulárnym úradníkom alebo jeho rodinným príslušníkom na jeho zastupovanie.
1. Všetky osoby, ktoré požívajú práva, dávky, výsady a imunity podľa tohto dohovoru, dodržiavajú bez toho, aby boli dotknuté tieto práva, výhody, výsady a imunity, právne predpisy prijímajúceho štátu vrátane pravidiel poistenia prepravy a motorového vozidla.
2. Všetky vozidlá vo vlastníctve vysielajúceho štátu a používané na účely konzulárneho úradu a všetky vozidlá patriace konzulárnym úradníkom, konzulárnym pracovníkom alebo ich rodinným príslušníkom sú primerane poistené z povinnej zodpovednosti. V prípade občanov prijímajúceho štátu alebo osôb s bydliskom v tomto štáte sa takéto poistenie dohodne v súlade s právnymi predpismi prijímajúceho štátu.
S výhradou právnych predpisov o oblastiach, v ktorých je prístup zakázaný alebo upravený z dôvodov národnej bezpečnosti, prijímajúci štát zabezpečí voľný pohyb a cestovanie na svojom území pre všetkých členov konzulárneho úradu.
Konzulárne funkcie
1. Konzulárny úradník je oprávnený vykonávať funkcie uvedené v tejto časti v súlade s právnymi predpismi prijímajúceho štátu. Iné konzulárne funkcie sa môžu vykonávať len vtedy, ak to nie je v rozpore s právnymi predpismi prijímajúceho štátu.
2. Konzulárny úradník má právo zastupovať v konzulárnom obvode v súlade s právnymi predpismi prijímajúceho štátu právo a záujmy vysielajúceho štátu a jeho občanov, fyzických aj právnických osôb.
3. Pri výkone svojich povinností môže konzulárny úradník priamo, písomne alebo ústne požiadať:
a) príslušné miestne orgány ich konzulárneho obvodu;
b) príslušné ústredné orgány prijímajúceho štátu v rozsahu povolenom zákonmi, inými právnymi predpismi a praxou prijímajúceho štátu;
a dostanú od nich priame odpovede.
4. Konzulárny úradník má na základe súhlasu prijímajúceho štátu právo vykonávať konzulárne funkcie mimo jeho konzulárneho obvodu.
Konzulárny úradník prispeje k rozvoju hospodárskych, obchodných, kultúrnych a vedeckých kontaktov medzi týmito dvoma štátmi, ako aj k posilneniu vzájomných priateľských vzťahov.
1. konzulárny úradník má právo:
a) vedie záznamy o občanoch vysielajúceho štátu;
b) prijímať žiadosti a vyhlásenia týkajúce sa občianstva občanov vysielajúceho štátu a vydávať príslušné dokumenty;
c) prijímať v súlade s právnymi predpismi vysielajúceho štátu vyhlásenia týkajúce sa rodinných pomerov občanov vysielajúceho štátu;
d) registrovať zrod a smrť občanov vysielajúceho štátu;
e) vypracúvať, overovať, certifikovať a legalizovať dokumenty a iné právne akty potrebné na ich platnosť, ak občan vysielajúceho štátu potrebuje takéto dokumenty alebo dokumenty na ich použitie mimo územia prijímajúceho štátu, alebo ak ich požaduje akákoľvek osoba na ich použitie vo vysielajúcom štáte, za predpokladu, že takéto úkony nie sú v rozpore s právnymi predpismi prijímajúceho štátu;
f) prekladať právne dokumenty a dokumenty, overovať správnosť prekladu a vydávať overené kópie preložených dokumentov.
2. Rozumie sa, že registrácia alebo prijatie oznámenia o narodení alebo smrti, zápis manželstva uzavretého podľa právnych predpisov prijímajúceho štátu konzulárnym úradníkom alebo prijatie vyhlásenia o rodinnom stave nijako nezbavuje dotknutú osobu povinnosti stanovenej právnymi predpismi prijímajúceho štátu, pokiaľ ide o oznámenie o narodení, smrti, manželstve alebo iných okolnostiach týkajúcich sa rodinných vzťahov príslušným orgánom prijímajúceho štátu alebo ich registráciu týmito orgánmi.
Dokumenty a dokumenty vypracované, preložené alebo potvrdené konzulárnym úradníkom v súlade s článkom 30 ods. 1 písm. e) majú rovnaký právny účinok v prijímajúcom štáte a rovnakú dôkaznú právomoc ako dokumenty vypracované, preložené alebo osvedčené príslušnými orgánmi prijímajúceho štátu za predpokladu, že boli vypracované spôsobom, ktorý nie je v rozpore s právnymi predpismi prijímajúceho štátu.
1. Konzulárny úradník je oprávnený vydávať, rozširovať, meniť a dopĺňať cestovné doklady občanov vysielajúceho štátu.
2. Má tiež právo udeľovať víza osobám, ktoré chcú cestovať do vysielajúceho štátu.
Konzulárny úradník môže v súlade s právom prijímajúceho štátu odporučiť súdom alebo iným príslušným orgánom prijímajúceho štátu vhodné osoby ako opatrovníci alebo opatrovníci občanov vysielajúceho štátu alebo ich majetku za predpokladu, že takýto majetok zostane bez dozoru.
1. Príslušné orgány prijímajúceho štátu, ak sú o tom informované, bezodkladne informujú príslušného konzulárneho úradníka o smrti občana vysielajúceho štátu na území prijímajúceho štátu.
2. Príslušné orgány prijímajúceho štátu tiež informujú konzulárneho úradníka, ak sa dozvie o dedičstve občana vysielajúceho štátu alebo osoby zosnulej v prijímajúcom štáte bez ohľadu na jeho občianstvo, ak sa majetok môže týkať občana vysielajúceho štátu.
3. Príslušné orgány prijímajúceho štátu prijmú v prípadoch uvedených v odseku 2 a za predpokladu, že majetok sa nachádza na území tohto štátu, potrebné opatrenia v súlade so svojím právom na zabezpečenie tohto majetku a na jeho žiadosť doručia konzulárnemu úradníkovi kópiu závetu za predpokladu, že bol nadobudnutý, ako aj všetky dostupné informácie o dedičoch, obsahu a hodnote dedičstva a informujú ho o dátume konania pozostalého.
4. konzulárny úradník má v súlade s právnymi predpismi prijímajúceho štátu právo zastupovať záujmy občana vysielajúceho štátu, ktorý má nárok na majetok nachádzajúci sa v prijímajúcom štáte a ktorý nemá bydlisko v tomto štáte, pokiaľ takýto občan nie je inak zastúpený a pokiaľ nie je zastúpený. Nič z toho však nepovoľuje konzulárnemu úradníkovi, aby pôsobil ako právnik.
5. Konzulárny úradník má v súlade s právnymi predpismi prijímajúceho štátu právo dostávať v mene občana vysielajúceho štátu, ktorý nemá bydlisko v prijímajúcom štáte, peniaze alebo iný majetok vrátane platieb v súvislosti s náhradou za pracovné úrazy, dôchodky, sociálne zabezpečenie a poistné prémie, na ktoré môže mať dotknutý občan nárok v dôsledku smrti osoby. Právne predpisy prijímajúceho štátu sa musia uplatňovať takým spôsobom, aby sa plne uplatňovali účely, na ktoré sa tieto práva udeľujú.
6. Premiestnené aktíva a peňažné sumy vyplývajúce z likvidácie majetku patriaceho občanovi vysielajúceho štátu sa môžu previesť na príslušného konzulárneho úradníka za predpokladu, že nároky veriteľov na majetok boli uspokojené alebo zabezpečené a že boli zaplatené dane a poplatky týkajúce sa dedičstva.
7. Úradník konzulárneho úradu je oprávnený priamo rokovať s príslušnými orgánmi prijímajúceho štátu pri zabezpečovaní dedičstva uvedeného v tomto článku.
8. V každom prípade, ak občan vysielajúceho štátu, ktorý nemá bydlisko na území prijímajúceho štátu, zomrie počas svojho dočasného pobytu na území tohto štátu, peniaze a jeho osobné veci, ktoré má pri sebe, za predpokladu, že osoba, ktorá je prítomná a má právo požadovať ich, ich nežiada, sa bezodkladne prevedú na príslušného konzulárneho úradníka vysielajúceho štátu na účely predbežnej väzby a väzby. Týmto ustanovením nie je dotknuté právo príslušných orgánov prijímajúceho štátu prevziať peniaze a osobné veci v záujme spravodlivosti.
Ak je orgán prijímajúceho štátu poverený správou dedičstva zosnulého, konzulárny úrad zašle peniaze a osobné veci tomuto orgánu. Vývoz peňazí a osobných vecí podlieha právnym predpisom prijímajúceho štátu.
9. Vždy, keď konzulárny úradník alebo člen diplomatickej misie zodpovedný za konzulárne funkcie vykonáva funkcie uvedené v tomto článku, podlieha právu prijímajúceho štátu a občianskoprávnej právomoci súdnych a správnych orgánov prijímajúceho štátu rovnakým spôsobom a v rovnakom rozsahu ako občan prijímajúceho štátu.
1. Konzulárny úradník má v súlade s právom prijímajúceho štátu právo zastupovať občanov vysielajúceho štátu v konzulárnom priestore pred orgánmi prijímajúceho štátu, ak z dôvodu neprítomnosti alebo z iných závažných dôvodov nie je schopný včas prevziať svoje práva a záujmy. Zastupovanie pokračuje dovtedy, kým zastúpená osoba nevymenuje zástupcu alebo nepreberie ochranu svojich práv a záujmov.
2. konzulárny úradník je oprávnený nadviazať a udržiavať kontakt s každým občanom vysielajúceho štátu, poskytovať poradenstvo a všetku potrebnú pomoc a v prípade potreby prijímať opatrenia na zabezpečenie právnej pomoci. Prijímajúci štát žiadnym spôsobom neobmedzuje právo občana vysielajúceho štátu kontaktovať konzulárny úrad alebo konzulárny úrad.
1. Vo všetkých prípadoch, keď je občan vysielajúceho štátu zbavený alebo akýmkoľvek spôsobom obmedzený, príslušné orgány prijímajúceho štátu bezodkladne informujú konzulárny úrad vysielajúceho štátu najneskôr do troch dní. Konzulárny úradník je na požiadanie bezodkladne informovaný o dôvodoch odstránenia alebo obmedzenia osobnej slobody občana vysielajúceho štátu.
2. Príslušné orgány prijímajúceho štátu bezodkladne informujú občana vysielajúceho štátu o svojom práve nadviazať kontakt s konzulárnym úradníkom, ktorý mu bol poskytnutý podľa tohto článku.
3. Konzulárny úradník je oprávnený prijímať a zasielať korešpondenciu alebo iné oznámenia od občana vysielajúceho štátu, ktorý bol akýmkoľvek spôsobom zbavený svojej osobnej slobody alebo ktorého osobná sloboda bola obmedzená, a prijať primerané opatrenia na zabezpečenie právnej pomoci a zastúpenia.
4. Úradník konzulárneho úradu je oprávnený navštíviť občana vysielajúceho štátu, ktorý bol akokoľvek zbavený svojej osobnej slobody alebo ktorého osobná sloboda bola obmedzená, vrátane takého občana, ktorý je vo väzení, vo väzbe alebo zadržaný v jeho konzulárnom obvode na základe rozsudku, aby s ním prehovoril a zodpovedal v jazyku vysielajúceho štátu alebo prijímajúceho štátu a poskytol mu právne zastúpenie. Tieto návštevy sa uskutočnia čo najskôr, ale v žiadnom prípade nebudú zamietnuté po uplynutí štyroch dní odo dňa, keď bol občan v žiadnom prípade zbavený svojej osobnej slobody. Návštevy sa môžu opakovať, ale prestávky medzi nimi nebudú trvať dlhšie ako jeden mesiac.
5. V prípade súdneho konania proti občanovi vysielajúceho štátu v prijímajúcom štáte príslušný orgán na požiadanie informuje konzulárneho úradníka o obvineniach vznesených proti tomuto občanovi a umožní konzulárnemu úradníkovi zúčastniť sa na súdnom konaní s takýmto občanom a každom následnom odvolacom konaní.
6. Občan, na ktorého sa vzťahujú ustanovenia tohto článku, môže dostať z konzulárnych úradných balíkov obsahujúcich potraviny, oblečenie, lieky a čítanie a písanie v rozsahu povolenom právnymi predpismi platnými v podniku, v ktorom sa nachádza.
7. Práva uvedené v tomto článku sa vykonávajú v súlade s právom prijímajúceho štátu pod podmienkou, že právne predpisy sa budú uplatňovať takým spôsobom, aby sa plne uplatňovali účely sledované týmito právami.
1. Konzulárny úradník je oprávnený poskytnúť všetku pomoc v konzulárnom priestore lodi vysielajúceho štátu nachádzajúcej sa v prístavoch, pobrežných alebo vnútorných vodách prijímajúceho štátu, ako aj jeho posádke a cestujúcim.
2. konzulárny úradník môže pri výkone svojich povinností vo veciach týkajúcich sa lode vysielajúceho štátu, jeho posádky a cestujúcich kontaktovať príslušné orgány prijímajúceho štátu o pomoc.
3. Konzulárny dôstojník môže nastúpiť na loď hneď ako bude loď oprávnená nadviazať kontakt s pobrežím. Členovia posádky môžu bezodkladne nadviazať kontakt s konzulárnym úradníkom.
4. konzulárny úradník má právo:
a) bez toho, aby boli dotknuté práva orgánov prijímajúceho štátu vyšetrovať všetky udalosti na palube lode, spochybňovať každého člena posádky, kontrolovať dokumenty lode, akceptovať vyhlásenie o trase a smere lode, ako aj uľahčiť vstup, výstup alebo polohu lode v prístave;
Prihláste sa pre poznámky, obľúbené a upozornenia
Informácie o predpise
| Citácia | Vyhláška ministra zahraničných vecí č. 28 / 1988 Z. z. o Konzulárnej dohode medzi Československou socialistickou republikou a Spojenými štátmi americkými |
|---|---|
| Typ predpisu | - |
| Autor | - |
| Zbierka | Zbierka zákonov |
| Dátum vyhlásenia | 24.03.1988 |
|---|---|
| Účinnosť od | 07.11.1987 |
| Účinnosť do | - |
| Stav | Platný |
Znenie predpisu má informatívny charakter.
Komentáre 0