Dekrét vlády Československej socialistickej republiky č. 25 / 1974 Zb.
Vládne nariadenie Československej socialistickej republiky o rasovom stravovaní
Platný
Účinnosť od 01.04.1974
25
PREDPIS VLÁDY
Česká socialistická republika
z 28. marca 1974,
o konkurenčnom stravovaní
Vláda Československej socialistickej republiky po dohode s Ústrednou radou odborových zväzov podľa § 391 Hospodárskeho zákonníka podľa § 47 zákona č. 133 / 1970 Z. z. o právomoci federálnych ministerstiev a o vykonávaní § 140 ods. 1 zákonníka práce:
Závodné stravovanie
Vývoj potravín pre dostihy
(1) Racing je neoddeliteľnou súčasťou starostlivosti o organizácie pracovníkov. Jej poslaním je poskytnúť pracovníkom stravu zodpovedajúcu zásadám dobrej výživy pri všetkých pracovných zmenách a pomôcť obnoviť ich pracovnú silu a posilniť ich zdravie. Na tento účel organizácie vytvoria podmienky potrebné na prípravu a podávanie stravy počas zmeny.
(2) Organizácie zabezpečujú rozvoj konkurencieschopného stravovania (primerané prevádzkové kapacity, kvalita potravín, kultúra stolovania atď.) s cieľom uspokojiť potreby svojich pracovníkov v súlade so sociálnymi záujmami. Na tento účel vykonajú aspoň raz ročne analýzu stavu stravy a na jej základe a v súlade s programom starostlivosti o zamestnancov a koncepciou dlhodobého rozvoja organizácie vypracujú plán vývoja stravy.
(3) Záväzky organizácií zabezpečiť, rozšíriť a zvýšiť úroveň potravinovej služby sú stanovené v kolektívnych zmluvách alebo dohodách uzavretých medzi organizáciami a príslušnými odborovými zväzmi (ďalej len "kolektívne dohody") a sú zabezpečené hospodárske plány alebo rozpočty.
Rozsah pôsobnosti
(1) Toto nariadenie sa s výnimkami uvedenými v odsekoch 2 a 5 uplatňuje na dostihy poskytované socialistickými organizáciami (ďalej len "organizácie").
(2) Toto nariadenie sa nevzťahuje na stravovanie
a) v zariadeniach určených na zásobovanie ozbrojených síl a ozbrojených zborov;
(b) v potravinárskych zariadeniach zriadených v oblasti sociálnych a družstevných poľnohospodárskych organizácií;
c) v zariadeniach určených na stravovanie vysokoškolských študentov, v školských a internátnych miestnostiach, v učňovských jedálňach a v jedálňach zdravotníckych zariadení a zariadení sociálneho zabezpečenia.
(3) Ustanovenia oddielov 11 až 16 a 19 sa nevzťahujú na stravovanie v zariadeniach spotrebných, výrobných a bytových družstiev, v prevádzkach Ústrednej rady družstiev a v prevádzkach organizácií, ktoré sa nimi riadia.
(4) Toto nariadenie sa uplatňuje len na stravovanie v reštauračných zariadeniach v rozsahu stanovenom v časti V.
(5) Pracovníci zamestnaní v potravinárskych zariadeniach uvedených v odsekoch 2 a 4 a prípadne iní pracovníci pracujúci na školách, vo vzdelávacích a zdravotných zariadeniach a v zariadeniach sociálneho zabezpečenia s potravinárskymi zariadeniami sa tam môžu kŕmiť len za podmienok stanovených príslušným ústredným orgánom v súlade s týmto nariadením a len vtedy, ak sa nebráni zdraviu alebo bezpečnosti a zdraviu pracovníkov.
Rasové stravovacie zariadenia
Zariadenie pre pretekárske sú závodné kuchyne, závodné jedálne, jedálne (bufety) a pomocné farmy stravovanie.
Formy stravovania
(1) Pretekárske stravovanie môže zabezpečiť organizácia
(a) výroba jedál vo vlastnej alebo kombinovanej kuchyni a ich výkon v jedálni;
b) stravovaním pracovníkov v jedálni inej organizácie;
(c) dovoz potravín z pretekárskej kuchyne inej organizácie, z kombinovanej závodnej kuchyne alebo z kuchyne verejnej organizácie pre stravovanie (štátnej alebo družstevnej organizácie pre stravovanie) alebo z centrálnej výroby potravín a ich výstup v ich vlastnej jedálni.
(2) Výnimočne môžu organizácie za podmienok stanovených v časti V zabezpečiť stravovacie služby pre pracovníkov pri nahrádzaní za dostihy v reštauračných stravovacích zariadeniach.
Zriadenie, úprava a zrušenie stravovacích zariadení
(1) Organizácie zriadené a prevádzkované rasovými stravovacími zariadeniami predovšetkým pre svojich pracovníkov. Organizácia postupuje s regionálnou radou (ďalej len "regionálna rada pre obchod") po dohode s regionálnou radou (ďalej len "regionálna rada pre obchod") pri zriaďovaní stravovacích zariadení.
(2) Organizácia môže so súhlasom nadriadeného orgánu a po kladnom stanovisku Regionálnej rady pre obchod zrušiť alebo významne obmedziť jeho činnosť, len ak organizácia alebo jej časť je alebo ak je ich činnosť podstatne obmedzená, alebo ak nie je možné zabezpečiť nepretržitú prevádzku stravovacích zariadení závodu v rozsahu, v akom spĺňa hygienické predpisy alebo neohrozuje bezpečnosť a zdravie pracovníkov alebo iných osôb. Pred obmedzením prevádzky zariadení organizácia prijme potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby jej personál bol kŕmený inou formou.
(3) Pri plánovaní investičnej výstavby nových zariadení alebo väčších zariadení alebo pri ich rekonštrukcii alebo modernizácii investor takisto zabezpečí výstavbu a/alebo modernizáciu stravovacích zariadení v investičnom pláne. Od organizácie sa vyžaduje, aby pred schválením projektu prediskutovala príslušnú projektovú úlohu s odborovou radou okresu. Týmto nie sú dotknuté osobitné ustanovenia o schvaľovaní projektu (1).
Zmluvy o stravovaní
(1) Organizácia môže tiež poskytovať pretekárske jedlá pracovníkom iných organizácií na základe písomnej zmluvy s týmito organizáciami za predpokladu, že kapacita jej zariadení umožňuje preteky, a že to nie je z hygienických dôvodov zabránené.
(2) S cieľom uzavrieť platnú zmluvu o potravinárskych zariadeniach uvedenú v odseku 1, zmeniť ju a zrušiť ju (2) sú organizácie prevádzkujúce potravinárske zariadenia povinné požiadať o predchádzajúci súhlas pretekového výboru základnej organizácie hnutia revolučný odborový zväz (ďalej len "pretekársky výbor").
(3) Organizácia požiada regionálnu radu odborových zväzov o stanovisko s cieľom výrazne zrušiť alebo obmedziť účasť pracovníkov inej organizácie na pretekoch v potravinách.
(4) Regionálne rady odborových zväzov spolupracujú s národnými výbormi s cieľom zabezpečiť, aby organizácie uzatvárali zmluvy podľa odseku 1 s organizáciami, pre ktoré by zriadenie alebo prevádzkovanie ich vlastných zariadení nebolo účinné a hospodárne, ak kapacita ich vlastných zariadení nie je dostatočná na zabezpečenie konkurencieschopného stravovania všetkých svojich pracovníkov alebo ktoré nemôžu zabezpečiť stravu pracovníkov vo svojich vlastných zariadeniach na základe lekárskeho poradenstva.
Návštevníci
(1) Organizácia poskytne svojim zamestnancom, zamestnancom organizácie, s ktorou uzatvorila zmluvu podľa odseku 6 pre učňov, pokiaľ ich stravovanie nie je stanovené podľa osobitných pravidiel o učňovskej príprave, a žiakom, študentom, vedeckým ašpirantom a iným študijným pracovníkom počas trvania ich dočasnej práce v organizácii.
(2) Ak má organizácia voľné stravovacie kapacity v závodnej potrave, môže tiež zabezpečiť pretekárske stravovanie so súhlasom pretekárskej komisie.
(a) žiaci a študenti, pre ktorých nie sú v školských jedálňach stanovené jedlá, ak uzatvárajú písomnú zmluvu so školou, ktorú navštevujú;
b) pracovníkov iných organizácií a úradníkov sociálnych organizácií, ak sú na služobnej ceste alebo dočasne aktívni mimo ich trvalého bydliska alebo pracoviska;
(c) dôchodcovia, ktorí pracovali v organizácii až do odchodu do dôchodku, a tí ostatní dôchodcovia, ktorí nemajú možnosť obedovať v špeciálnych jedálňach pre spoločné stravovanie dôchodcov alebo prípadne ich manželky (družstvá);
d) rodinných príslušníkov ich personálu.
Prevádzka a riadenie potravinárskych zariadení
Všeobecné zásady
(1) Racing je nezisková činnosť.
(2) Náklady a príjmy (výdavky a príjmy) stravovacieho zariadenia sú oddelené od ostatných nákladov a príjmov (výdavky a príjmy); organizácia nemá túto povinnosť, pokiaľ ide o stravovanie pracovníkov uvedených v článku 2 ods. 5.
(3) Hlavné potraviny sú zvyčajne predplatené v stravovacích zariadeniach. Ako dôkaz o zaplatení vopred, ktorý tiež povoľuje vydanie hlavného jedla, sa stravovacie lístky podávajú jedálni.
(4) Dodávatelia (výrobcovia) surovín a polotovarov pre potravinárske zariadenia sú povinní poskytnúť organizácii obchodnú zrážku vo výške a za podmienok stanovených v osobitnom nariadení. 3)
Jedlá v jedálni a jedálni
(1) Organizácia poskytne pracovníkovi počas pracovnej zmeny len jedno hlavné jedlo (obed alebo večera) vo výške určenej v súlade s prvou vetou odseku 2 odseku 15. Ďalšie hlavné jedlo pri tej istej zmene môže organizácia poskytnúť pracovníkovi za rovnakú sumu, ak jeho práca výnimočne trvá viac ako 11 hodín. V iných prípadoch môže organizácia poskytnúť dodatočné hlavné jedlá v jednej pracovnej zmene len za cenu stanovenú podľa odseku 15 ods. 1. Okrem toho môže organizácia poskytovať doplnkové jedlá (§ 15 ods. 3) a nápoje, ktorých predaj nie je v organizácii zakázaný. 4)
(2) Ak to umožňujú prevádzkové podmienky, organizácia môže, ak to schváli preteková komisia, pripraviť hlavné jedlá alebo diétne jedlá (ďalej len "hlavné jedlá") vo viacerých cenových skupinách v závislosti od stanovených finančných limitov pre konzumáciu surovín (§ 14) a potraviny, ktoré sa vyberú podľa menu pre jednotlivé výpočty, vydané bez potravinových známok.
(3) Ak zdravotné, bezpečnostné alebo závažné prevádzkové dôvody neumožňujú poskytnutie hlavného jedla počas pracovnej zmeny, orgán nadriadený organizácii po dohode s príslušným odborovým orgánom môže výnimočne povoliť jeho poskytnutie v inom vhodnom čase.
(4) Potravinársky tovar a nápoje určené na občerstvenie počas pracovného času sa predávajú v jedálni.
Prevádzka a riadenie pomocných stravovacích fariem
(1) Organizácia môže v prípade potreby prevádzkovať pomocné hospodárstvo na zlepšenie stravovania. Zabezpečí pre ne potrebné priestory, zariadenia a zariadenia a znáša ostatné vecné náklady spojené s jeho prevádzkou. Z výsledkov výroby pomocného podniku organizácia zlepšuje úroveň stravovania.
(2) Riadenie pomocného podniku sa musí riadiť tak, aby jeho náklady na suroviny a personálne náklady neprevyšovali hodnotu získaných výrobkov vyjadrenú v maloobchodných cenách.
Financovanie cateringových a potravinárskych cien v jedálni a jedálni
Úhrada nákladov
(1) Vecné náklady na dostihy (ďalej len "náklady v naturáliách") znáša rozpočtová organizácia z jej rozpočtu, príspevková organizácia na jej rozpočtové výdavky a iné organizácie na náklady na jej činnosti.
(2) Ak organizácia zabezpečí, aby jej zamestnanci dostávali hlavné jedlá zo zriadenia organizácie stravovania v reštaurácii, naturálne náklady na jedno hlavné jedlo sa hradia vo výške rovnajúcej sa priemeru nákladov v naturáliách určených ministerstvom obchodu na základe priemeru nákladov v naturáliách na prípravu hlavných jedál v reštaurácii.
(3) Nákupná cena surovín spotrebovaných na prípravu potravín určených na dostihy (ďalej len "kúpa cena surovín" 5) vrátane strát vyplývajúcich z prírodnej straty surovín a škôd na zásobách, za ktoré nie je možné žiadať náhradu podľa pravidiel hmotnej zodpovednosti, (6) nákupná cena tovaru určeného na dostihy a náklady na suroviny určené na pomocnú ekonomiku je krytá organizáciou predaja a iných príjmov odvetvia stravovania. Akýkoľvek rozdiel medzi týmito nákladovými a príjmovými položkami s akýmkoľvek príspevkom z fondu pre kultúrne a sociálne potreby (oddiel 13) sa považuje za zisk alebo stratu zariadení.
(4) Ak má organizácia niekoľko jedální alebo iných stravovacích zariadení, ich personálne náklady zahŕňajú náklady na spoločné riadenie.
(5) Prostriedky získané počas prevádzky závodnej jedálne z komerčných zrážok sa použijú na pokrytie osobných nákladov zamestnancov stravovacích zariadení a prípadne na zlepšenie hodnoty potravín v jedálni v rozsahu stanovenom v tomto nariadení na využitie príspevku z fondu pre kultúrne a sociálne potreby (oddiel 13 ods. 1) a na zvýšenie kultúry stravovania. Nemôžu sa však použiť na pokrytie nákladov doplnkového hospodárstva.
Zisk a strata
(1) Plán riadenia pretekárskych jedál musí byť vyvážený. Akýkoľvek zisk z prevádzky stravovacích zariadení (ďalej len "zisk z dostihového stravovania") sa môže použiť len na účely dostihov. Zisk sa nesmie dosiahnuť na úkor stravníkov. Dosiahnutý zisk z konkurenčného stravovania sa prevedie do fondu kultúrnych a sociálnych potrieb najneskôr do ročnej účtovnej závierky.
(2) Využíva sa zisk z konkurenčného stravovania prevedeného do fondu kultúrnych a sociálnych potrieb
a) pokryť stratu prevádzky stravovacích zariadení (ďalej len "strata stravovania"),
(b) prispievať na personálne náklady stravovacích zariadení;
c) príspevku na náklady na suroviny;
(d) dodatočné vybavenie7) stravovacie zariadenia s výnimkou pomocných poľnohospodárskych podnikov, položiek postupnej spotreby a iných neinvestičných predmetov trvalej povahy;
e) ako doplnkový zdroj financovania investícií do dostihových jedál.
(3) V prípade straty z prevádzky zariadenia na stravovanie platí ročná účtovná závierka najmä za nevyužité zisky z predchádzajúcich rokov prenesené do fondu kultúrnych a sociálnych potrieb.
(4) Ak stratu z stravovacej služby nemožno vyplatiť spôsobom uvedeným v predchádzajúcom odseku, platba sa vykoná:
a) v hospodárskych organizáciách s relatívnymi príspevkami (danami) na nerozdelený zisk; (8) suma potrebná na pokrytie strát sa prevedie do fondu kultúrnych a sociálnych potrieb nad stanovený limit; (9)
(b) v hospodárskych organizáciách, ktorých vzťah k štátnemu rozpočtu určuje finančný plán, z podielu ich hmotného podielu na zisku (podiel na nadmernom zisku atď.) prevedeného do fondu kultúrnych a sociálnych potrieb nad stanovený limit, ak je to vhodné pri ročnom finančnom vyrovnaní;
(c) v rozpočtových organizáciách z ich rozpočtov;
(d) v príspevkových organizáciách znížením ich výsledného príspevku do štátneho rozpočtu alebo prípadne zvýšením výsledného príspevku zo štátneho rozpočtu.
(5) Ak sa v organizácii zriadi len jedáleň alebo bufet (napr. lokálne oddelené zariadenia bez jedálne), ich zisk alebo strata sa zahrnie do hospodárskeho výsledku organizácie.
Príspevok z fondu pre kultúrne a sociálne potreby
(1) Organizácia prispieva na základe kolektívnej zmluvy z fondu kultúrnych a sociálnych potrieb, ak to jej zdroje umožňujú, na personálne náklady až do ich celkovej výšky; ak sú personálne náklady tak plne kryté, organizácia môže tiež prispieť z tohto fondu na nákupnú cenu surovín s cieľom zlepšiť kvalitu jedál v dostihových jedlách až do výšky 1 CZK za hlavné jedlo, najlepšie pre nočných a popoludňajších pracovníkov; Na tieto účely však neprispieva v stravovaní osôb uvedených v článku 7 ods. 2 s výnimkou dôchodcov, ktorí pracovali v organizácii až do odchodu do dôchodku.
(2) Ustanovenia odseku 1 sa uplatňujú aj vtedy, ak organizácia zabezpečuje stravovanie svojich zamestnancov v jedálni inej organizácie alebo dováža potraviny z cudzej jedálne. Ak organizácia zabezpečí, aby jej zamestnanci boli zásobovaní dovozom hlavných jedál zo zariadení reštaurácie, môže z fondu kultúrnych a sociálnych potrieb prispievať na personálne náklady na jedno hlavné jedlo až do priemeru personálnych nákladov stanovených ministerstvom obchodu na základe priemeru personálnych nákladov na prípravu hlavných jedál v reštaurácii.
(3) Príspevok z fondu kultúrnych a sociálnych potrieb sa nesmie použiť na zníženie sumy, ktorú stále platí hosť. Príspevok organizácie, ktorá zabezpečuje stravovanie svojich pracovníkov prostredníctvom stravovacích zariadení inej organizácie, sa môže použiť na postupné zjednotenie súm, ktoré platia členovia zúčastnených organizácií.
(4) Organizácia neprispieva na miesto dočasnej pracovnej stanice za predpokladu, že má nárok na diéty alebo paušálne diéty na príslušný deň podľa pravidiel o náhrade cestovných výdavkov. 10)
Obmedzenia nákladov
(1) Organizácia stanoví po dohode s výborom pre prípravu potravín priemerný ročný finančný limit na spotrebu surovín na hlavné spotrebiteľské recepty jedla a materiálu; zakladá sa na receptoch potravín deklarovaných ministerstvom obchodu a zdravia.
(2) Pri dodávkach polotovarov, pripravených múčok a spracovaných surovín v čerstvom stave z výrobných závodov určených na tento účel (ďalej len "polovice") je do spotreby surovín na prípravu potravín zahrnutá len nákupná cena surovín spotrebovaných na výrobu polotovarov. Ostatné náklady spojené s výrobou polotovarov s dodávateľom (vrátane jeho zisku) znáša zákaznícka organizácia ako naturálne náklady. Dodávateľ sa odvoláva na cenu surovín spotrebovaných oddelene od ostatných položiek.
Tvorba cien potravín v jedálni a jedálni
(1) Cena potravín v pretekárskej jedálni sa skladá z nákupnej ceny surovín, nákladov na materiál a personálnych nákladov.
(2) Pracovníci organizácie, dôchodcovia, ktorí pracovali v organizácii až do odchodu do dôchodku a pracovníci vyslaní do práce, za predpokladu, že nemajú nárok na diéty alebo paušálny príspevok v súlade s pravidlami o náhrade cestovných výdavkov (odsek 13 ods. 4), zaplatia z ceny hlavného jedla vytvoreného v súlade s odsekom 1 sumu, ktorú má organizácia stanoviť po dohode s pretekárskou komisiou v súlade s ostatnými ustanoveniami tohto oddielu o financovaní dostihových jedál. Ostatné jedálne uvedené v článku 7 ods. 2 platia za potraviny cenu stanovenú v súlade s odsekom 1.
(3) Organizácia predáva doplnkové stravovacie služby v stravovacích zariadeniach za cenu surovín alebo, ak neprispievajú z fondu kultúrnych a sociálnych potrieb na osobné náklady, za cenu surovín a časť týchto nákladov. Organizácia neprispieva k nákupnej cene surovín spotrebovaných na prípravu týchto jedál.
(4) Nakúpený potravinársky tovar predávaný v jedálni v nezmenenom stave a tabakové výrobky sa predávajú za maloobchodné ceny; hotové nápoje sa predávajú za maloobchodné ceny použitých surovín.
(5) Pracovníci zamestnaní v stravovacích zariadeniach, ktorí tam jedia, platia len sumu zodpovedajúcu nákupnej cene surovín za hlavné jedlo. Ak však organizácia prispieva k tejto nákupnej cene surovín z fondu kultúrnych a sociálnych potrieb, títo stravovatelia platia za hlavné potraviny rovnakú sumu ako ostatní zamestnanci organizácie.
Potraviny pre stravníkov z iných organizácií
(1) Organizácia môže požadovať od inej organizácie, ktorej pracovníci sú kŕmení v jej stravovacích zariadeniach na stravovacie lístky pre takýchto jedálnikov, cenu vytvorenú podľa odseku 15 ods. 1; v faktúre za potravinové známky predané finančné obmedzenie na spotrebu surovín, podiel na vecných nákladoch a podiel na personálnych nákladoch na hlavné jedlo, samostatne. Rozpočtové organizácie však nevyžadujú náhradu naturálnych nákladov od iných rozpočtových organizácií.
(2) Organizácia, ktorej pracovníci sú kŕmení v stravovacích zariadeniach inou organizáciou, uskutoční platbu naturálnych nákladov uvedených v článku 11 ods. 1 a poskytnutie príspevku z fondu pre kultúrne a sociálne potreby uvedeného v článku 13 ods. 1 a 2.
Spoločné stravovacie zariadenia
(1) S cieľom rozvíjať konkurencieschopné stravovanie môžu organizácie združovať zdroje na spoločnú výstavbu a prevádzku zariadení na zriadenie konkurenčného stravovania na základe zmluvy o združení fondov. 11)
(2) Pri zriadení spoločného stravovacieho zariadenia, jeho zrušení alebo významnom obmedzení jeho prevádzky organizácie spolupracujú s Regionálnou radou odborových zväzov.
Stravovanie v reštauračných stravovacích zariadeniach
Podmienky stravovania
(1) Ak organizácia zo závažných dôvodov nemôže zabezpečiť stravovanie (hlavné stravovanie) pracovníkov uvedených v článku 7 ods. 1 vo svojom vlastnom stravovacích zariadeniach alebo vo vlastnom stravovacích zariadeniach inej organizácie alebo prípadne prostredníctvom dovozu jedál, najmä ak tomu bráni povaha alebo miesto výkonu práce, môže výnimočne ustanoviť ich stravovanie počas pracovnej zmeny v organizácii stravovania v reštauráciách na základe písomnej zmluvy uzavretej s týmito organizáciami. Toto stravovanie je možné vykonať len na poukazoch. Organizácia je povinná postupne obmedziť stravovanie s cieľom nahradiť ho stravovaním vo vlastných alebo kombinovaných stravovacích zariadeniach alebo aspoň dovozom jedál na pracovisko alebo za podmienok stanovených v § 6 stravovacích zariadení inej organizácie.
(2) Organizácie, ktorých pracovníci používajú náhradné stravovacie a reštauračné stravovacie organizácie, musia vykonať dôkladnú kontrolu plnenia zmluvy o stravovaní. Predovšetkým sa od nich vyžaduje, aby zabezpečili, že poukazy na toto jedlo sa nebudú používať inak ako na odstránenie teplého hlavného jedla z určenej organizácie pre stravovanie reštaurácií.
(3) Ak náhradné stravovanie zamestnancov uvedených v odseku 1 nemôže byť spojené s konkrétnym reštauračným stravovacím zariadením v dôsledku častej zmeny miesta výkonu práce, môže sa im poskytnúť teplé hlavné jedlo na jeden poukaz bez určenia organizácie reštauračného stravovania; v prípade tohto poukazu môžu pracovníci takéto jedlo stiahnuť v akejkoľvek reštauračnej reštaurácii, s ktorou bola uzavretá písomná zmluva o stravovaní.
(4) Poukážky organizácia kupuje vo veľkom. Poukážka musí byť vyjadrená na dohodnutej priemernej cene teplého hlavného jedla vrátane podielu ceny, ktorú zaplatil hosť. Organizácia predáva svojim zamestnancom poukazy za sumu zníženú oproti dohodnutej cene maximálne o 2 Kč za poukaz (§ 19). Výnimočne si pracovník môže so súhlasom svojej organizácie kúpiť poukážky na stravovanie, najmä na stravu. V tomto prípade môže organizácia prispieť k zaplateniu ceny poukazu najviac 2 Kč za poukaz po predložení písomného dôkazu o kúpe poukazov. Ak je cena teplého hlavného jedla vyššia ako cena uvedená na poukaze, rozdiel medzi jedálňou a jedálňou je platný. Na zaplatenie jedného hlavného jedla môže stravovateľ použiť len jeden poukaz.
(5) Organizácia reštauračných jedál sa nemôže dohodnúť na dodávke potravín v hotovosti. Pri predaji potravín za hotovosť nie je tiež možné prispieť hosťom podľa § 19.
Príspevok na stravovanie v reštauračných zariadeniach
V priebehu jedál zamestnancov uvedených v článku 7 ods. 1 v reštauračných organizáciách prispievajú rozpočtové organizácie na jedno hlavné jedlo denne do výšky 1 Kč z ich rozpočtu; príspevok a iné organizácie túto sumu prispievajú na náklady na ich činnosti. Okrem toho môže organizácia prispievať na jedno hlavné jedlo denne na základe kolektívnej zmluvy z fondu kultúrnych a sociálnych potrieb.
Synergia a sociálna kontrola orgánov revolučného odborového hnutia
Revolučné orgány odborových zväzov pôsobia v oblasti rozvoja konkurencieschopného stravovania, organizujú a hodnotia v spolupráci s organizáciami socialistickú súťaž kolektívnych pracovníkov pre závodné zariadenia a sú oprávnené vykonávať sociálnu kontrolu odvetvia stravovania v súlade so zásadami stanovenými Ústrednou radou odborových zväzov. Týmto nie je dotknuté právo kontroly patriace iným orgánom podľa osobitných ustanovení.
Záverečné a prechodné ustanovenia
(1) Ústredné orgány riadia a zabezpečujú rozvoj stravovania v organizáciách v súlade s usmerneniami vydanými Ministerstvom obchodu Českej socialistickej republiky po dohode s Českou radou odborových zväzov a Ministerstvom obchodu Slovenskej socialistickej republiky po dohode so Slovenskou radou odborových zväzov.
(2) Ústredné orgány riadiacej organizácie, na ktorú sa nevzťahuje článok 2 ods. 2 tohto nariadenia, môžu v rámci poskytovania potravín na dostihy v takýchto organizáciách ustanoviť posúdenie podmienok takéhoto stravovania s centrálnym výborom príslušných odborových zväzov a príslušným ministerstvom financií, že organizácie, ktoré spravujú, budú postupovať mutatis mutandis podľa častí I až V.
(1) Ak sa toto nariadenie vzťahuje na zamestnanie a pracovníka, znamená to aj vo výrobných družstvách člena a člena družstva.
(2) Ak sa týmto nariadením poverí úpravou práv a povinností kolektívnej zmluvy, takáto úprava sa môže vykonať vo výrobných družstvách na základe uznesenia zasadnutia člena.
(3) Ustanovenia tohto nariadenia o spolurozhodovaní a prípadne o spolupráci medzi odborovými zväzmi sa nevzťahujú na výrobné družstvá; ak je účasť vyšších odborov pri určitých opatreniach potrebná, Česká asociácia výrobných družstiev a Slovenské združenie výrobných družstiev vykonávajú túto právomoc v rámci opatrení uplatniteľných na výrobné družstvá.
(1) Finančný limit na spotrebu surovín na hlavné jedlo (odsek 14 ods. 1) používaný v organizácii podľa súčasných pravidiel nesmie byť znížený a zaplatený hosťom.
(2) Od organizácií sa vyžaduje, aby do 30. júna 1974 zosúladili súčasné zmluvy o stravovaní pracovníkov s týmto nariadením. Organizácia vykoná v rovnakej lehote akékoľvek zmeny alebo doplnenia kolektívnych zmlúv po dohode s pretekárskymi výbormi.
(3) Rozpočtové organizácie pristúpia k vzájomnej náhrade nákladov v naturáliách (odsek 16 ods. 1) do konca roka 1974 v súlade s existujúcimi pravidlami.
Vypúšťajú sa:
1. Článok 7 vyhlášky č. 48 / 1967 Z. z. o Fonde pre kultúrne a sociálne potreby a financovanie určitých činností štátnych hospodárskych organizácií; 12)
2. smernica ministerstva financií z 31. marca 1964 č. 117 / 14 072 / 1964 o financovaní stravovacích služieb, uverejnená v bulletine ministerstva financií č. 5 / 1964 (reg. 29 / 1964 Zb.);
3. smernica ministerstva financií z 27. marca 1964 č. 164 / 17 576 / 64 o náhrade nákladov na potraviny poskytované vlastným pracovníkom v stravovacích zariadeniach uverejnená v bulletine ministerstva financií č. 5 / 1964 (reg. 31 / 1966 Zb.).
Toto nariadenie nadobúda účinnosť 1. apríla 1974.
Dr. Strougal v. r.
1) Pozri najmä zákon č. 87 / 1958 Z. z. o stavebných predpisoch a predpisy vydané na jeho vykonávanie.
2) Oddiely 129 a 129a Hospodárskeho kódexu.
3) Dekrét č. 2 / 1967 Ministerstva vnútorného obchodu č. 2 / 1967 Ú. v., ktorý stanovuje obchodné zrážky z maloobchodných cien tovaru platné od 1. januára 1967, Dekrét č. 95 / 1967 Z. z., vykonávací zákon č. 73 / 1952 Z. z., o dani z obratu.
4) Pozri najmä zákon č. 120 / 1962 Zb. o boji proti alkoholizmu.
5) Maloobchodná cena mínus obchodná cena.
6) Oddiely 176 a 177 zákonníka práce.
7) Vyhláška č. 162 / 1971 Z. z. o Fonde kultúrnych a sociálnych potrieb.
8) Ideálne so ziskom po príspevkoch (dane) do štátneho rozpočtu (rozpočet národných výborov) a po splnení ďalších povinností.
9) § 2 až 4 vyhlášky č. 162 / 1971 Z. z. o Fonde kultúrnych a sociálnych potrieb.
10) Články 7 a 27 ods. 1 dekrétu č. 96 / 1967 Z. z. o náhrade cestovných, sťahovacích a iných výdavkov.
11) § 360a Hospodárskeho zákonníka a vyhlášky č. 119 / 1972 Z. z., o združovaní fondov socialistických organizácií a o poskytovaní príspevkov na investičnú výstavbu a prevádzku určitých zariadení.
12) Ostatné ustanovenia tohto dekrétu už boli zrušené dekrétom č. 145 / 1968 Z. z., o Fonde kultúrnych a sociálnych potrieb a o stimulačnom fonde, a dekrét č. 90 / 1972 Z. z., o financovaní určitých zariadení podnikovej sociálnej spotreby a určitých činností štátnych hospodárskych a zahraničných obchodných organizácií.
Prihláste sa pre poznámky, obľúbené a upozornenia
Informácie o predpise
| Citácia | Government Order of the Czechoslovak Socialist Republic No. 25 / 1974 Z. z., on Racial Catering |
|---|---|
| Typ predpisu | - |
| Autor | - |
| Zbierka | Zbierka zákonov |
| Dátum vyhlásenia | 28.03.1974 |
|---|---|
| Účinnosť od | 01.04.1974 |
| Účinnosť do | - |
| Stav | Platný |
Znenie predpisu má informatívny charakter.
Komentáre 0