Dekrét č. 22 / 1981 Zb.
Vyhláška ministra zahraničných vecí o Dohode medzi Československou socialistickou republikou a Rakúskou republikou o konzulárnych vzťahoch
Platný
Účinnosť od 01.02.1981
22
VYHLÁSENIE
minister zahraničných vecí
zo 6. januára 1981,
o Dohode medzi Československou socialistickou republikou a Rakúskou republikou o konzulárnych vzťahoch
Dohoda medzi Československou socialistickou republikou a Rakúskou republikou o konzulárnych stykoch bola podpísaná v Prahe 14. marca 1979.
Dohodu schválilo Spolkové zhromaždenie Československej socialistickej republiky a ratifikoval prezident republiky. Ratifikačné nástroje boli vymenené vo Viedni 17. novembra 1980.
Podľa článku 27 dohody dohoda nadobudne platnosť 1. februára 1981.
České znenie dohody sa týmto uverejňuje súčasne.
Minister:
Ing. Chupek v. r.
DOHODA
medzi Československou socialistickou republikou a Rakúskou republikou o konzulárnych stykoch
Prezident Československej socialistickej republiky
a
Spolkový prezident Rakúskej republiky
pripomínajúc, že obe štáty ratifikovali Viedenský dohovor o konzulárnych stykoch z 24. apríla 1963,
na základe želania ustanovení tohto dohovoru v zmysle článku 73 ods. 2 potvrdiť, doplniť, a tým prispieť aj k ďalšiemu rozvoju priateľských vzťahov medzi týmito dvoma štátmi v súlade s ustanoveniami záverečného aktu konferencie o bezpečnosti a spolupráci v Európe,
potvrdzuje, že Viedenský dohovor o konzulárnych stykoch sa bude naďalej uplatňovať na záležitosti, na ktoré sa táto dohoda nevzťahuje osobitne,
rozhodli v súlade s článkom 73 ods. 2 Viedenského dohovoru o konzulárnych stykoch o uzavretí tejto dohody a na tento účel vymenovali svojich zástupcov:
Prezident Československej socialistickej republiky:
Ing. Bohuslav Chubek
minister zahraničných vecí
Spolkový prezident Rakúskej republiky:
Dr. Willibald Pahra
spolkový minister zahraničných vecí,
ktorí sa po výmene svojich splnomocnení, ktoré sa našli v dobrej a správnej forme, dohodli takto:
1. Definície uvedené v článku 1 ods. 1 Viedenského dohovoru o konzulárnych stykoch (ďalej len "dohovory") sa uplatňujú rovnakým spôsobom v tejto dohode.
2. Na účely tejto dohody sa pod pojmom "rodinný príslušník" rozumie manžel/manželka konzulárneho úradu, deti a rodičia konzulárneho úradu a jeho manžel/manželka za predpokladu, že žijú s členom spoločnej domácnosti.
3. Ustanovenia tejto dohody, ktoré sa vzťahujú na občanov vysielajúceho štátu, sa uplatňujú mutatis mutandis na právnické osoby, ako aj na osobné spoločnosti obchodného práva zriadené podľa práva vysielajúceho štátu alebo zriadené podľa práva vysielajúceho štátu.
Pri výkone funkcií uvedených v článku 5 písm. d) dohovoru je konzulárny úradník oprávnený najmä:
(a) vydávať, rozširovať, meniť, dopĺňať, rozširovať alebo odoberať pasy alebo iné cestovné doklady občanov vysielajúceho štátu;
b) vydávať vstupné, návratové a tranzitné víza osobám, ktoré chcú cestovať do vysielajúceho štátu, cestovať z neho alebo cezeň.
1. Pri výkone funkcií uvedených v článku 5 písm. f) dohovoru je konzulárny úradník oprávnený najmä:
(a) vedie zoznam občanov vysielajúceho štátu, ktorí majú bydlisko alebo majú bydlisko v jeho konzulárnom obvode;
b) prijímať žiadosti a vyhlásenia v súlade s právnymi predpismi vysielajúceho štátu a vydávať doklady týkajúce sa občianstva;
(c) viesť knihy o narodení a smrti občanov vysielajúceho štátu; to však nezbavuje občanov vysielajúceho štátu povinnosti dodržiavať príslušné právne predpisy platné v prijímajúcom štáte;
d) overuje dokumenty vydané príslušnými orgánmi prijímajúceho štátu a určené na použitie v odosielajúcom štáte;
e) overuje podpisy občanov vysielajúceho štátu na dokumentoch, ako aj kópie dokumentov a výpisov z dokumentov;
f) overuje podpisy občanov prijímajúceho štátu na dokumentoch, ako aj kópie dokumentov a výpisy z dokumentov určených orgánom a verejným orgánom vysielajúceho štátu.
2. Ak si to vyžadujú právne predpisy prijímajúceho štátu, konzulárny úradník informuje príslušné orgány prijímajúceho štátu o operáciách vykonávaných podľa odseku 1 písm. c).
Konzulárny úradník je tiež oprávnený napísať alebo overiť v prijímajúcom štáte, pokiaľ tieto úkony a zmluvy nie sú v rozpore s právnymi predpismi prijímajúceho štátu:
a) právne akty a zmluvy medzi občanmi vysielajúceho štátu, ako aj jednostranné právne akty takýchto osôb za predpokladu, že takéto právne akty a zmluvy nevedú k tomu, že v prijímajúcom štáte budú existovať, zmeniť alebo prestať existovať;
(b) závety alebo iné vyhlásenia týkajúce sa dedičstva občanov vysielajúceho štátu;
c) právne akty a zmluvy týkajúce sa výlučne majetku vo vysielajúcom štáte alebo v zvažovaných záležitostiach bez ohľadu na štátnu príslušnosť zmluvných strán.
1. konzulárny úradník má právo:
a) prijímať od občanov vysielajúceho štátu až do uloženia dokumentu, peňazí, cenností a iných položiek;
b) prijímať od orgánov prijímajúceho štátu za zasielanie dokumentov, peňazí, cenností a iných položiek, ktoré stratili občania vysielajúceho štátu počas svojho pobytu v prijímajúcom štáte.
2. Články, ktoré boli vzaté do väzby podľa odseku 1, sa môžu vyvážať z prijímajúceho štátu len vtedy, ak nie sú v súlade s právnymi predpismi tohto štátu.
Pri vykonávaní funkcií uvedených v článku 5 písm. j) konzulárny úradník môže najmä:
(a) vyrábať výpisy a jednoduché alebo overené kópie každého dokumentu, ktorý napísal pod svojím vedením;
(b) prekladať alebo overovať dokumenty;
c) prijímať a zaznamenávať vyhlásenia občanov vysielajúceho štátu;
(d) vydávať dôkazy o pôvode a iné podobné doklady pre tovar;
e) posielať súdne a mimosúdne dokumenty a vybavovať žiadosti o právnu pomoc v občianskych veciach, ak to zodpovedá platným medzinárodným dohovorom a ak neexistujú, za predpokladu, že to je v súlade s právom prijímajúceho štátu.
Pri vykonávaní funkcií uvedených v článku 5 písm. h) je konzulárny úradník oprávnený zasahovať najmä do orgánov prijímajúceho štátu s cieľom chrániť práva a záujmy maloletých občanov vysielajúceho štátu, občanov vysielajúceho štátu, do ktorého bol vymenovaný poručník alebo opatrovník a neprítomní občania vysielajúceho štátu. Ak má byť oficiálne vymenovaný pre občana vysielajúceho štátu ako opatrovník, opatrovník alebo iný zástupca, orgány prijímajúceho štátu o tom informujú konzulárneho úradníka. Konzulárny úradník má právo predložiť príslušné návrhy týkajúce sa osoby, ktorá má byť vymenovaná.
1. V prípade úmrtia občana vysielajúceho štátu v prijímajúcom štáte príslušný orgán prijímajúceho štátu bezodkladne informuje konzulárneho úradníka vysielajúceho štátu a zašle mu úmrtný list alebo iný dôkaz o smrti bezplatne.
2. Ak sa úrad prijímajúceho štátu dozvie o existencii dedičstva v tomto štáte, ktorému má občan vysielajúceho štátu, ktorý nemá bydlisko v prijímajúcom štáte, bezodkladne informuje konzulárneho úradníka vysielajúceho štátu a poskytne mu všetky dostupné informácie o dedičoch, odkazoch a nepriechodných dedičoch, ich pobyte alebo mieste bydliska a o existencii závetu. Konzulárny úradník informuje orgán prijímajúceho štátu, ak sa o tom dozvie z iného zdroja.
3. Príslušné orgány prijímajúceho štátu prijmú v prípade uvedenom v odseku 2 a za predpokladu, že majetok patriaci do dedičstva sa nachádza na území tohto štátu, opatrenia na zabezpečenie a správu dedičstva a v súlade s právnymi predpismi prijímajúceho štátu zašlú konzulárnemu úradníkovi všetky dostupné informácie o dedičstve. Konzulárny úradník sa môže zúčastniť buď samostatne, alebo prostredníctvom zástupcu.
4. Ak sa po splnení formalít týkajúcich sa dedičstva na území prijímajúceho štátu má hnuteľný majetok alebo výnosy z predaja hnuteľného a nehnuteľného majetku previesť dedičovi alebo rozhodcovi, ktorý je občanom vysielajúceho štátu a ktorý nemá bydlisko na území prijímajúceho štátu a ktorý si nevybral zástupcu, príslušný orgán sprístupní tento majetok alebo výnosy z jeho predaja konzulárnemu úradníkovi vysielajúceho štátu, ak:
a) je preukázané, že je dedičom alebo rozhodcom;
b) ak je to vhodné, príslušné orgány dali súhlas na prevod dedičstva alebo výnosov z jeho predaja;
c) všetky dlhy zosnulého vložené v lehote stanovenej právnymi predpismi prijímajúceho štátu boli splatené alebo zaistené;
d) všetky dávky a poplatky súvisiace s dedičstvom sú zaplatené alebo zabezpečené.
5. V prípade, že občan vysielajúceho štátu, ktorý nemá bydlisko v prijímajúcom štáte, zomrie počas svojho pobytu na území tohto štátu, jeho osobné veci, jeho hnuteľný majetok a hodnota, na ktorú nemal nárok, sa bez osobitného konania prevedie na konzulárneho úradníka vysielajúceho štátu za predpokladu, že nároky veriteľov zosnulého v prijímajúcom štáte boli uspokojené alebo zaistené.
6. Konzulárny úradník je oprávnený vyviezť majetok uvedený v odsekoch 4 a 5 v súlade s právnymi predpismi prijímajúceho štátu.
7. Z tohto dôvodu konzulárny úradník ako zástupca dotknutých osôb nemôže byť osobne potrestaný príslušnými orgánmi v súvislosti s dedením.
Právo zastupovať občanov vysielajúceho štátu pred súdmi alebo inými orgánmi prijímajúceho štátu uvedenými v článku 5 písm. i) Dohovor sa prestane uplatňovať hneď, ako si zastúpené osoby zvolia svojho zástupcu alebo prevezmú ochranu svojich práv.
Pri výkone funkcií uvedených v článku 5 písm. l) má konzulárny úradník najmä právo nalodiť sa na loď po oprávnení na voľný kontakt s pobrežím. Od tohto momentu môže kapitán lode a členovia posádky nadviazať kontakt s konzulárnym úradníkom. Konzulárny úradník je tiež oprávnený kontaktovať orgány prijímajúceho štátu o pomoc vo všetkých záležitostiach týkajúcich sa lodí vysielajúceho štátu a ich posádok.
Pri výkone funkcií uvedených v článku 5 písm. k) a l) dohovoru má konzulárny úradník nárok najmä bez toho, aby bola dotknutá právomoc orgánov prijímajúceho štátu,
a) vyšetriť každú udalosť, ktorá sa týka lode vysielajúceho štátu, ktorá sa uskutočnila počas plavby, v prístave alebo kotvisku, vypočuť kapitána lode a jej posádku, skontrolovať dokumenty lode, prijať objasnenie miesta určenia lode, ako aj pomôcť pri vstupe do prístavu, kotviska, počas pobytu v prístave alebo kotvisku a pri výstupe z prístavu alebo kotviska;
b) rieši spory medzi kapitánom lode vysielajúceho štátu a členmi posádky vrátane sporov vyplývajúcich zo zamestnania, pokiaľ to nie je v rozpore s právnymi predpismi zmluvných strán;
c) prijať preventívne opatrenia na lekárske ošetrenie alebo návrat kapitána alebo člena posádky lode, ktorá vysiela domov štátu;
(d) prijať, vydať alebo overiť akékoľvek vyhlásenie alebo iný nástroj požadovaný vysielajúcim štátom vo vzťahu k lodiam.
1. Ak má úrad prijímajúceho štátu v úmysle vykonať akékoľvek donucovacie opatrenie na palube lode vysielajúceho štátu alebo tam vykonať vyšetrovanie, informuje orgány prijímajúceho štátu o konzulárnom úradníkovi. Oznámenie sa musí vykonať pred začiatkom tohto opatrenia, aby konzulárny úradník mohol byť prítomný na jeho vykonávaní. Ak v naliehavých prípadoch nebolo možné informovať konzulárneho úradníka a nebol prítomný pri vykonávaní opatrení, orgány prijímajúceho štátu bezodkladne informujú konzulárneho úradníka o prijatých opatreniach.
2. Odsek 1 sa uplatňuje aj vtedy, ak kapitán alebo ktorýkoľvek člen posádky lode vysielajúceho štátu má byť vypočutý na súši.
3. Tento článok sa nevzťahuje na colné, pasové a lekárske prehliadky, ako aj na operácie vykonávané na požiadanie alebo so súhlasom kapitána lode.
1. Orgány prijímajúceho štátu bezodkladne oznámia konzulárnemu úradníkovi, ak loď prijímajúceho štátu zlyhá, vstúpi do plytčiny alebo utrpí akúkoľvek inú nehodu v prijímajúcom štáte, alebo ak sa majetok nachádza v banke prijímajúceho štátu alebo v jeho blízkosti, vrátane časti nákladu havarovanej lode tretieho štátu patriaceho členovi vysielajúceho štátu. Orgány prijímajúceho štátu tiež informujú konzulárneho úradníka o opatreniach, ktoré prijali na záchranu ľudí, lode, nákladu, iných majetkových predmetov na palube lode alebo na záchranu iných majetkových predmetov lode alebo jej nákladu, ktoré sa dostali cez palubu.
2. konzulárny úradník môže poskytnúť všetku pomoc stroskotaniu lode uvedenému v odseku 1, jeho cestujúcim a členom posádky; na tento účel môže kontaktovať príslušné orgány prijímajúceho štátu o pomoc.
3. Úradník konzulárneho úradu má právo zúčastniť sa na vyšetrovaní začatom s cieľom určiť príčiny nehody, prenájmu plytčiny alebo stroskotania lode, pokiaľ to nie je v rozpore s právnymi predpismi prijímajúceho štátu.
Články 10 až 13 sa uplatňujú mutatis mutandis aj na civilné letecké dopravné prostriedky vysielajúceho štátu.
1. Vysielajúci štát môže za podmienok a vo forme stanovenej právnymi predpismi prijímajúceho štátu:
(a) nadobúdať, používať alebo vlastniť nehnuteľnosti, budovy alebo časti budov na účely konzulárneho úradu alebo ubytovania členov konzulárneho úradu, ktorí sú občanmi vysielajúceho štátu;
b) stavať budovy alebo časti budov na tento účel;
c) predávať práva alebo aktíva uvedené v písmenách a) a b).
2. Vysielajúci štát nie je oslobodený od povinnosti dodržiavať právne predpisy prijímajúceho štátu uplatniteľné na územie, na ktorom sa majetok nachádza, a týkajúce sa výstavby, územného plánovania a zachovania pamiatok.
1. Priestory konzulárneho úradu a sídlo vedúceho konzulárneho úradu sú nedotknuteľné. Orgány prijímajúceho štátu ich môžu vstúpiť len so súhlasom vedúceho konzulárneho úradu alebo vedúceho diplomatickej misie vysielajúceho štátu v prijímajúcom štáte alebo osôb nimi poverených.
2. S výhradou ustanovení odseku 1 má prijímajúci štát osobitnú povinnosť prijať všetky primerané opatrenia na ochranu priestorov konzulárneho úradu pred akýmkoľvek vniknutím alebo poškodením a na zabránenie akémukoľvek narušeniu alebo poškodeniu dôstojnosti konzulárneho úradu.
3. Priestory konzulárneho úradu, ich zariadenia, majetok konzulárneho úradu a jeho dopravné prostriedky sú oslobodené od akéhokoľvek zaistenia na účely národnej obrany alebo verejného záujmu.
Prijímajúci štát nebude žiadnym spôsobom obmedzovať prístup občanov vysielajúceho štátu na konzulárne miesto.
1. Pri vykonávaní článku 36 ods. 1 písm. b) a c) dohovoru príslušné orgány prijímajúceho štátu na žiadosť dotknutej osoby bezodkladne informujú konzulárny úrad vysielajúceho štátu najneskôr do piatich dní o akomkoľvek predchádzajúcom zadržaní, zatknutí alebo akomkoľvek inom spôsobe obmedzenia osobnej slobody občana vysielajúceho štátu, aby konzulárny úradník mohol prijať potrebné opatrenia na ochranu práv a záujmov dotknutej osoby a aby mohol využívať ochranu konzulárneho úradníka. Takéto opatrenia zahŕňajú aj právo navrhnúť v súlade s právnymi predpismi prijímajúceho štátu možnosť viesť trestné konanie vo vysielajúcom štáte.
2. Príslušné orgány prijímajúceho štátu bezodkladne zašlú všetky oznámenia adresované konzulárnemu úradníkovi dotknutou osobou. Prijímajúci štát ďalej zabezpečí, aby sa listy konzulárneho úradníka zadržaného občanmi vysielajúceho štátu bez zbytočného odkladu zaslali adresátom.
3. Konzulárny úradník má tiež právo obrátiť sa na občana vysielajúceho štátu, ktorý bol dočasne zadržaný alebo zatknutý, ktorý vykonáva trest odňatia slobody alebo ktorého osobná sloboda bola inak obmedzená a navštevovaná, vo všetkých záležitostiach týkajúcich sa plnenia konzulárnych úloh v tomto prípade, najmä ochrany práv a záujmov dotknutej osoby a okolností jej zadržania. Konzulárny úradník má tiež právo pomáhať dotknutej osobe pri vymenovaní právneho zástupcu. Príslušné orgány prijímajúceho štátu udelia konzulárnemu úradníkovi toto právo najneskôr týždeň po predbežnom zadržaní, zatknutí alebo inom obmedzení slobody a potom v primeraných intervaloch v krátkodobom horizonte. Bez toho, aby boli dotknuté jeho ostatné práva podľa dohovoru a tejto dohody, konzulárny úradník sa zdrží činnosti ustanovenej v tomto odseku, ak dotknutá osoba vznesie voči tomu výslovnú námietku za prítomnosti konzulárneho úradníka a zástupcu príslušných orgánov prijímajúceho štátu.
4. Príslušné orgány prijímajúceho štátu bezodkladne informujú dotknutú osobu o jej právach podľa odsekov 1, 2 a 3 a článku 36 ods. 1 písm. b) a c) dohovoru v plnom rozsahu a dôkazmi.
Konzulárny úradník je pri výkone svojich povinností oprávnený priamo kontaktovať príslušné miestne orgány.
1. Vedúci konzulárneho úradu sa odstráni z trestnej právomoci prijímajúceho štátu. Má osobnú bezúhonnosť, a preto nesmie byť zatknutá alebo zadržaná, ani nepodlieha žiadnemu inému obmedzeniu osobnej slobody.
2. Vedúci konzulárneho úradu je tiež vylúčený z právomoci občianskeho a správneho prijímajúceho štátu okrem týchto prípadov:
a) akcie týkajúce sa súkromného nehnuteľného majetku nachádzajúceho sa na území prijímajúceho štátu, pokiaľ ho vedúci konzulárneho úradu nepoužíva pod dohľadom vysielajúceho štátu na účely konzulárneho úradu;
b) konania týkajúce sa dedičstva, na ktorom sa zúčastňuje vedúci konzulárneho úradu ako vykonávateľ závetu, správca dedičstva, dedič alebo rozhodca ako súkromná osoba a nie ako zástupca vysielajúceho štátu;
c) akcie týkajúce sa slobodného povolania alebo podnikateľskej činnosti vykonávané vedúcim konzulárneho úradu v prijímajúcom štáte okrem jeho oficiálnej činnosti;
(d) žaloby podané treťou stranou z dôvodu škody spôsobenej nehodou v prijímajúcom štáte prostredníctvom pôdy, vody alebo vzduchu;
e) postup týkajúci sa zmlúv uzavretých vedúcim konzulárneho úradu bez toho, aby konal výslovne alebo konzistentne pod vedením vysielajúceho štátu.
3. Vynucovacie opatrenia sa môžu uplatniť voči vedúcemu konzulárneho úradu len v prípadoch ustanovených v odseku 2 písm. a) až e) a len ak sú uskutočniteľné bez toho, aby bola dotknutá integrita osoby a jej sídla.
1. Konzulárny úradníci, ktorí nie sú vedúcimi konzulárneho úradu, a zamestnanci administratívneho a technického personálu nepodliehajú právomoci prijímajúceho štátu, pokiaľ ide o úkony, ktoré vykonávajú pri výkone konzulárnych funkcií. To isté sa vzťahuje na zamestnancov v súvislosti s činnosťami, ktoré vykonávajú pri výkone svojich povinností.
2. Konzulárny úradníci, ktorí nie sú vedúcim konzulárneho úradu, nesmú byť zatknutí alebo zadržaní, ani nesmú byť vystavení žiadnemu inému obmedzeniu osobnej slobody, okrem prípadov, keď úmyselne spáchali trestný čin, na ktorý zákon prijímajúceho štátu stanovuje trest odňatia slobody od piatich rokov do piatich rokov vrátane, alebo v prípade konečného rozsudku vydaného v súvislosti s takýmto trestným činom v prípade výkonu.
3. Odsek 1 sa nevzťahuje na občianske žaloby:
(a) ak sú výsledkom zmluvy uzavretej jednou z osôb uvedených v odseku 1, bez toho, aby konala výslovne alebo konzistentne na základe právomoci vysielajúceho štátu;
(b) iniciovaná treťou stranou z dôvodu škody spôsobenej v prijímajúcom štáte pri nehode spôsobenej pozemnými, vodnými alebo leteckými vozidlami.
4. Ak sa začne trestné konanie proti jednej z osôb uvedených v odseku 1 alebo zatknú, zadržia alebo podstúpia akékoľvek iné obmedzenie osobnej slobody, orgány prijímajúceho štátu bezodkladne informujú vedúceho konzulárneho úradu.
5. Ak sa začne trestné konanie proti konzulárnemu úradníkovi, ktorý nie je vedúcim konzulárneho úradu, vedú sa na základe postavenia konzulárneho úradníka a takým spôsobom, aby sa čo najmenej narušil výkon konzulárnych funkcií. Ak sa v prípade obvinenia za obzvlášť závažný trestný čin musí konzulárny úradník zadržať, musí sa začať konanie proti nemu čo najskôr.
Články 20 a 21 ods. 2, 4 a 5 sa uplatňujú mutatis mutandis na rodinných príslušníkov vedúceho konzulárneho úradu a konzulárneho úradníka za predpokladu, že nie sú občanmi prijímajúceho štátu alebo nemajú bydlisko v prijímajúcom štáte.
1. Imunita uvedená v článku 44 ods. 1 dohovoru o zamietnutí výpovede sa vzťahuje aj na členov správneho a technického personálu.
2. Článok 44 ods. 3 Dohovor sa vzťahuje na rodinných príslušníkov konzulárnych úradov vrátane tých, ktorí sú občanmi prijímajúceho štátu alebo majú trvalý pobyt v prijímajúcom štáte.
Ustanovenia článku 45 dohovoru týkajúce sa zrieknutia sa výsad a imunít sa mutatis mutandis uplatňujú na výsady a imunity udelené podľa článkov 20 až 23 tejto dohody.
Prijímajúci štát vydá každému členovi konzulárneho úradu a každému rodinnému príslušníkovi, ak nie sú občanmi prijímajúceho štátu alebo majú trvalý pobyt v prijímajúcom štáte, fotografiu, ktorá preukazuje ich totožnosť a postavenie konzulárneho úradu alebo jeho rodinného príslušníka.
Táto dohoda nemá vplyv na ustanovenia iných zmlúv, ktoré sú záväzné pre jednu alebo obe zmluvné strany v čase nadobudnutia platnosti tejto dohody.
1. Táto dohoda podlieha ratifikácii. Ratifikačné listiny sa vo Viedni vymenia čo najskôr.
2. Táto dohoda nadobúda platnosť prvým dňom tretieho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom boli ratifikačné listiny vymenené.
3. Dohodu môže každá zo zmluvných strán vypovedať písomne diplomatickou cestou jeden rok vopred.
S cieľom dokázať to zástupcovia zmluvných strán podpísali a zapečatili túto dohodu.
Dane v Prahe 14. marca 1979 v dvoch výtlačkoch, každý v českom a nemeckom jazyku, obidva texty sú rovnako platné.
Za
Česká socialistická republika:
Ing. Bohuslav Chubek v. r.
Za
Rakúsko:
Dr. Willibald Pahr v. r.
Prihláste sa pre poznámky, obľúbené a upozornenia
Informácie o predpise
| Citácia | Dekrét ministra zahraničných vecí č. 22 / 1981 Z. z. o Dohode medzi Československou socialistickou republikou a Rakúskou republikou o konzulárnych vzťahoch |
|---|---|
| Typ predpisu | - |
| Autor | - |
| Zbierka | Zbierka zákonov |
| Dátum vyhlásenia | 12.03.1981 |
|---|---|
| Účinnosť od | 01.02.1981 |
| Účinnosť do | - |
| Stav | Platný |
Znenie predpisu má informatívny charakter.
Komentáre 0