Ústavný súd zistil č. 182 / 2017 Zb.
Ústavný súd zistil 23. mája 2017 sp. zn.
Platný
182
POKUTY
Ústavný súd
Za republiku
Dňa 23. mája 2017 Ústavný súd rozhodol na základe sp. zn. pl. ÚS 10 / 16 na plenárnom zasadnutí, ktoré pozostávalo z predsedu Súdneho dvora Paula Rycheckého a sudcov Ľudovíta Davida, Jaroslava Fenyka, Josefa Fialea, Jana Filipa, Tomáša Lichovníka, Jana Musila, Vladimíra Slávečeka, Catherine Šimáčkovej, Vojtěcha Šimíčeka, Milady Tomková, Davida Uhířa a Jiřího Zemánka (Judge z Českej republiky) na návrh Krajského súdu v Prahe, pre ktorý Mgr. Šárka Hájková Šájková, o zrušení zákona č. 256 / 2013 Zb., na českom parlamente Českej republiky ako účastníkov konania a v rámci vlády Českej republiky ako účastníka konania..., či je toto rozhodnutie záväzné aj pre osoby, na ktorých účel práva ešte nie je zaregistrovaný.
nasledujúce:
Návrh na zrušenie článku 17 ods. 4 zákona č. 256/2013 Z. z. o registri nehnuteľností (kadastrálne právo) čiastočne... "či je toto rozhodnutie záväzné aj pre osoby, pre ktoré je právo stále zapísané v katastrálnom registri."
Odôvodnenie
Zdôrazniť obsah návrhu a priebeh postupu
1. Na základe článku 95 ods. 2 Ústavy Českej republiky (ďalej len "ústava") v spojení s článkom 64 ods. 3 zákona č. 182 / 1993 Z. z. o Ústavnom súde v znení neskorších predpisov podľa článku 95 ods. 2 Ústavy Českej republiky (ďalej len "ústava") v spojení s článkom 64 ods. 3 zákona č. 182 / 1993 Z. z. o Ústavnom súde (ďalej len "zákon o Ústavnom súde") sa odvolateľka domáha zrušenia článku 17 ods. 4 zákona č. 256 / 2013 Z. z. o katalógu nehnuteľností (kastrologický zákon) v časti... "či je toto rozhodnutie záväzné aj pre osoby, v prospech ktorých je zákon stále zaregistrovaný v Ústave."
2. Odvolateľ tvrdí, že v rámci svojej rozhodovacej činnosti bola podaná žaloba podľa § 244 a nasl. zákona č. 99 / 1963 Z. z., Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len "o.s."), ktorá bola podaná na Krajský súd v Prahe (ďalej len "Krajský súd") na základe zákona č. 37 C 35 / 2014 a ktorá je predmetom návrhu (žiadatelia) na zrušenie rozhodnutia katastrálneho úradu o jeho návrhu na uloženie (v stanovenej žalobe) a jeho nahradenie rozhodnutím súdu, ktorým sa povoľuje vlastnícke právo žalobcov k pozemkom, ktoré boli vydané v reštitúcii na základe súdneho rozhodnutia (tiež špecifikovaného). Dôvodom zamietnutia žiadosti o povolenie uloženia katastrálnym úradom bolo to, že pozemok vydaný navrhovateľom podľa zákona č. 229 / 1991 Z. z. o zmene majetkových vzťahov s pôdou a iným poľnohospodárskym majetkom v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o pozemkoch") zasahoval do jeho umiestnenia na pozemku (tiež z dôvodov rozhodnutia katastrálneho úradu), ktoré vlastnia osoby, ktoré neboli účastníkmi súdneho konania, v ktorom sa rozhodlo o nároku žalobcov na reštitúciu. Podľa katastrálneho úradu teda podmienka na povolenie prevodu vlastníctva stanovená v druhej vete oddielu 17 ods. 4 druhej časti katastrálneho práva nie je splnená, pretože rozhodnutie, na základe ktorého je vklad založený, nie je záväzné pre osoby, pre ktoré je právo stále zapísané v katastrálnom práve. Odvolateľ sa domnieva, že sa zdá, že katastrálny úrad nepriamo odkazuje na § 159a a. s. s., ale nemôže sa to vzťahovať na prejednávanú vec, keďže žalobcom bola poskytnutá pôda podľa zákona o spolkovej krajine, ktorý definuje len povinné osoby a oprávnené osoby ako účastníci konania o reštitúcii. Majitelia nehnuteľností, ktorí nadobudli vlastníctvo v rozpore s článkom 5 ods. 3 zákona č. 229 / 1991 Z. z., o zaobchádzaní s nehnuteľnosťami s pôdou a iným poľnohospodárskym majetkom, v znení zákona č. 93 / 1992 Z. z., sú vylúčení z účasti na reštitúcii.
3. Odvolateľ vidí rozpor medzi § 17 ods. 4 vety druhého katastrálneho zákona a § 5 ods. 3 zákona č. 229 / 1991 Z. z., o zaobchádzaní s majetkovými vzťahmi s pôdou a iným poľnohospodárskym majetkom, v znení zákona č. 93 / 1992 Z. z., keďže prvé ustanovenie vylučuje dodržiavanie povinných ustanovení zákona o pozemkoch. V registri majetku nie je možné zaregistrovať vlastnícke práva osôb oprávnených na nehnuteľnosť, ktoré im boli vydané rozhodnutím krajinského úradu alebo súdu. Takáto situácia nastane v prípadoch, keď povinná osoba previedla majetok na tretiu osobu v rozpore s článkom 5 ods. 3 zákona č. 229 / 1991 Z. z., o zmene vlastníckych vzťahov s pôdou a iným poľnohospodárskym majetkom, v znení zákona č. 93 / 1992 Z. z., čo môže v praxi znamenať, že práva príjemcov na reštitúciu sa stávajú fikciami. Okrem toho by príjemcovia boli znevýhodnení voči iným skupinám resituentov, ktorých nároky boli vyrovnané pred účinnosťou katastrálneho práva, alebo pred zmenou a doplnením § 8 ods. 1 zákona č. 265/1992 Z. z. o registrácii majetkových práv a iných majetkových práv v znení neskorších predpisov (pozmeňujúci a doplňujúci návrh bol vykonaný zákonom č. 349 / 2011 Z. z. s účinnosťou od 1. januára 2012). Odvolateľ dospel k záveru, že medzi uvedenými dvoma normami a riešením tohto konfliktu existuje konflikt, ktorý presahuje právomoci regionálneho súdu v Prahe, a preto si vyžaduje zrušenie podľa oddielu 17 ods. 4 katastrálneho zákona.
Text príslušných právnych predpisov
4. Odsek 17 ods. 4 katastrálneho práva: "Ak súd rozhodne, katastrálny úrad preskúma splnenie podmienok len v súlade s odsekom 2 písm. a) a okrem toho, či je rozhodnutie záväzné pre osoby, pre ktoré je zákon stále zaregistrovaný."
5. § 5 ods. 3 zákona č. 229 / 1991 Z. z., o zaobchádzaní s majetkovými vzťahmi s pôdou a inými poľnohospodárskymi aktívami, zmeneného a doplneného zákonom č. 93 / 1992 Z. z., "Povinná osoba je povinná zaobchádzať s majetkom až do jeho vydania oprávnenej osobe so starostlivosťou o riadneho prevádzkovateľa, od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto zákona nemôže previesť tieto položky, ich súčasti a príslušenstvo na majetok iného. Takéto právne akty sú neplatné. Právo na náhradu škody spôsobené povinnou osobou, ktorá porušila tieto povinnosti, zostáva odsekom 28 nedotknuté."
Odôvodnenie pripomienok účastníkov konania a vedľajšieho účastníka konania
6. Podľa článku 42 ods. 4 a článku 69 ods. 1 zákona o Ústavnom súde Ústavný súd postúpil návrh na zrušenie časti sporného ustanovenia komore zástupcov Českej republiky a senátu Českej republiky (ďalej len "komora zástupcov" a " Senát") ako účastníkov konania a vláde Českej republiky (ďalej len "vláda") a ombudsmanovi, ktorý má právo vstúpiť do konania ako vedľajší účastník konania. Ústavný súd tiež požiadal český geografický a katastrálny úrad o pripomienky podľa § 48 ods. 2 zákona č. 182 / 1993 Zb. o Ústavnom súde.
7. Vo svojich pripomienkach z 18. mája 2016 sa poslanecká komora obmedzila len na opis priebehu legislatívneho procesu, ktorý viedol k prijatiu zákona, ktorého ustanovenie sa navrhuje na zrušenie. Vo svojich pripomienkach zdôraznila, že § 17 ods. 4 katastrálneho práva bol doplnený na základe návrhu ústavného právneho výboru, ktorý sa zaoberal návrhom zákona 9. mája 2013. Na záver poukázala na to, že článok 17 ods. 4 katastrálneho práva má v súčasnosti len jednu vetu, takže návrh regionálneho súdu v Prahe, ktorý má k dispozícii, v ktorom žiada o zrušenie druhej vety, je nejasný (poznamenajte, že táto nejednoznačnosť bola napravená zmenou a doplnením návrhu z 13. mája 2016, keď odvolateľ presne upresnil znenie právnej úpravy, ktorú žiadal o zrušenie).
8. Senát vo svojich pripomienkach k návrhu najprv zhrnul svoj obsah a poukázal aj na nejednoznačnosť sťažnosti (pozri poznámku vyššie) a potom sa zaoberal právnym návrhom katastrálneho práva v orgánoch senátu. V tejto súvislosti uviedol, že zatiaľ čo Garančný výbor odporučil, aby Senát schválil návrh zákona, ako ho uvádza Poslanecká komora, Výbor pre územný rozvoj, verejnú správu a životné prostredie a Ústavný právny výbor odporučili, aby senát vrátil návrh zákona do poslaneckej komory s desiatimi zmenami a doplneniami. Následne na zasadnutí senátu 3. júla 2013 nebol prijatý návrh vo verzii, na ktorú odkazuje poslanecká komora a namiesto toho Senát prijal 10 zmien a doplnení a zákon sa vrátil do poslaneckej komory. Pokiaľ ide o samotný § 17 ods. 4 katastrálneho zákona, toto nebolo predmetom diskusie. Senát dospel k záveru, že konal v medziach ústavy a ústavným spôsobom pri prijímaní katastrálneho zákona.
9. Vláda Českej republiky vo svojich pripomienkach zo 17. mája 2016 poukázala aj na rozpor petície. Poukazuje tiež na neexistenciu definície protiústavného charakteru sporného ustanovenia. Vzhľadom na uvedené sa odvoláva na existujúcu judikatúru týkajúcu sa otázky rozsahu pôsobnosti žaloby [napr. rozhodnutie ústavného súdu vo veci sp. zn. Pl. ÚS 16 / 94 z 21.7.1994 (U 14 / 2 SbNU 227), sp. zl. ÚS 8 / 95 z 13.12.1995 (N 83 / 4 SbNU 279; 29 / 1996 Sb.), sp. zn. Pl. ÚS 5 / 01 zo 16.10.2001 (N 149 / 24 SbNU 79; 410 / 2001 Sb.) alebo sp. Pl. ÚS 7 / 03 z 18.8.2004 (N 113 / 34 SbNU 165; 512 / 2004 Zb.)]. Poukázal tiež na existenciu dôkazného bremena, ktoré odvolateľka podľa svojho názoru nedodržala, a preto by sa takýto návrh mal považovať za neoprávnený na vecné vypočutie (pozri § 34 ods. 1 zákona č. 182 / 1993 Z. z. o Ústavnom súde). Okrem toho pripomína, že odvolateľka úplne odstúpila od svojej povinnosti nájsť primeraný výklad sporného ustanovenia. V tejto súvislosti Ústavný súd opakovane rozhodol, že nie je dôvod zrušiť ustanovenia zákona, ak je možné mať ústavný zodpovedajúci výklad [napr. zistenie sp. zn. pl. ÚS 48 / 95 z 26.3.1996 (N 21 / 5 SbNU 171; 121 / 1996 Sb.), zistenie sp. zn. Pl. ÚS 20 / 05 z 28.2.2006 (N 47 / 40 SbNU 389; 252 / 2006 Sb.), zistenie sp. zn. pl. Vláda sa domnieva, že v tomto prípade je takýto ústavný výklad k dispozícii a navrhovaná kolízia je neprekonateľná uplatňovaním nariadenia zakotveného v občianskom zákonníku. V tejto súvislosti zastáva názor, že právny akt, na základe ktorého bolo zaevidované vlastnícke právo dotknutého majetku v prospech tretích osôb, ktoré následne neboli účastníkmi konania, v ktorom sa rozhodlo o nároku žalobcov na vrátenie dane v tomto konaní pred regionálnym súdom v Prahe, by sa mohol považovať za úplne neplatný podľa § 588 zákona č. 89 / 2012 Z. z., Občiansky zákonník. V prejednávanej veci sa v oddiele 986 Občianskeho zákonníka ustanovuje, že žalobcovia (reštituenti) si môžu nárokovať svoje vlastnícke práva voči osobám zaregistrovaným v registri nehnuteľností, ako aj na obdobie do rozhodnutia o predmetnej žalobe, aby mali v registri nehnuteľností pojednávanie. Vláda Českej republiky dospela k záveru, že sporná právna úprava nemá vplyv na právo na súdnu ochranu podľa článku 36 Charty základných práv a slobôd (ďalej len "charta") ani na právo na ochranu majetku v zmysle článku 11 charty.
10. Ombudsman uviedol, že v zmysle článku 69 ods. 3 zákona o ústavnom súde nezasahuje do konania.
11. Ústavný súd podľa článku 48 ods. 2 zákona č. 182 / 1993 Zb. o Ústavnom súde tiež požiadal o stanovisko český geometrický a katastrálny úrad. Vo svojich pripomienkach sa najprv zameriava na úvahy, ktoré viedli zákonodarcu k vloženiu odseku 17 ods. 4 do katastrálneho zákona. Ďalej opisuje situáciu, ktorá vzniká v prípade kolízie zákona o pozemkoch a katastrálneho zákona. V tejto súvislosti zastáva názor, že zdrojom problému môže byť vylúčenie osoby zapísanej ako vlastník registra nehnuteľností z účasti na konaniach, ktoré ho zásadne ovplyvňujú. V tomto prípade existuje rozpor s článkom 38 ods. 2 prvou vetou charty. Osoba, na ktorú bol majetok údajne prevedený v rozpore s článkom 5 ods. 3 zákona č. 229 / 1991 Z. z., o úprave majetkových vzťahov s pôdou a iným poľnohospodárskym majetkom, v znení zákona č. 93 / 1992 Z. z., nemá možnosť vyjadriť sa k veci vôbec, aj keď pôvodné správne alebo neskoršie súdne rozhodnutie ho v podstate ovplyvňuje. Konanie sa preto uskutoční bez účasti osoby zapísanej do registra, čo má za následok, že výsledok pre ňu nie je záväzný vzhľadom na článok 159a ods. 1 ES. S takouto osobou nemožno na základe uplatniteľného konečného rozsudku zaobchádzať podľa katastrálneho úradu vymazaním a vložením niekoho iného na jeho miesto. Tento názor zastáva aj Najvyšší súd, napríklad v rozsudku z 20. mája 2014 vo veci 28 Cdo 333/ 2014, z ktorého sa okrem iného uvádza, že "rozhodnutie krajinského úradu o vydaní majetku osobe údajne oprávnenej na reštitúciu (prípadne ho nahrádza rozhodnutie súdu vydané v konaní podľa časti 5, s. § 250a ods. 1 o. s.) nemôže ovplyvniť existenciu vlastníckeho práva osoby, ktorá nebola účastníkom reštitúcie." To chráni a rešpektuje práva osoby, ktorá nemohla byť stranou správneho alebo súdneho konania v zmysle článku 9 ods. 8 zákona o spolkovej krajine.
12. České orgány však poukazujú na to, že podľa jej názoru má prípad ústavné riešenie, ktoré spočíva v tom, že príjemca podá súbežne s žalobou o vrátenie dane žalobu o určenie tretej osoby registrovanej v registri ako vlastníka, v ktorej navrhuje, aby súd určil, že vlastník je povinná osoba v zmysle zákona o spolkovej krajine, keďže prevod z povinnej osoby na tretiu osobu je neplatný. V tejto situácii má tretia strana možnosť brániť svoje práva na súde. Ak je súd v súlade s touto rozhodovacou činnosťou, ako aj s reštitúciou, sporná časť § 17 ods. 4 katastrálneho práva nebráni schváleniu prevodu vlastníckeho práva na príjemcu. V prípade, že oprávnená osoba ešte nepodala žalobu, nie je nič, čo by jej bránilo podať žalobu podľa § 985 Občianskeho zákonníka. Zároveň by mala požiadať katastrálny úrad, aby zaregistroval sporné oznámenie podľa § 24 ods. 1 prvého katastrálneho zákona. České orgány tiež pripomínajú, že sporná časť ustanovenia má za cieľ zabrániť právam všetkých osôb, ktoré boli v rozpore s článkom 38 ods. 2 vypustené z registra. Nástroje neboli zapojené do konania, v ktorom sa rozhodlo o ich právach (napr. v situácii, keď sa platnosť zmluvy posudzuje ako predbežná otázka). Nakoniec zdôrazňuje, že pred účinnosťou súčasnej úpravy sa takto vytvorené situácie riešili tzv. duplicitnými zápismi, čo bola nežiaduca situácia.
13. Ústavný súd dostal bez toho, aby o to požiadal, aj list právneho zástupcu žalobcov (oprávnených osôb), v ktorom koná o zrušení príslušnej časti § 17 ods. 4 katastrálneho práva. Tvrdí, že príjemcovia sú vážne postihnutí a diskriminovaní týmto ustanovením pri uplatňovaní ich práv na vrátenie. Pripomína tiež, že samotný reštitúcia prebieha viac ako 25 rokov a ešte sa neskončila.
14. Konštitučný súd zaslal pripomienky účastníkov konania a vedľajších účastníkov konania odvolateľovi prostredníctvom oznámenia a prípadnej odpovede, ale odvolateľ nevyužil túto možnosť v stanovenej lehote.
Opustenie ústnej časti konania
15. Ústavný súd poznamenal, že ústna časť konania nemohla urobiť významný krok vpred s cieľom objasniť túto záležitosť ako výsledok písomných aktov účastníkov konania. Vzhľadom na článok 44 zákona o ústavnom súde nie je potrebné spochybňovať účastníkov ich stanoviska k tejto otázke, takže bolo možné rozhodnúť o tejto veci bez ústneho pojednávania.
Posúdenie aktívnej legitimity na predloženie návrhu
16. Podľa článku 95 ods. 2 ústavy, ak súd dospeje k záveru, že právo, ktoré sa má uplatniť v uznesení veci, je v rozpore s ústavným poriadkom, predloží vec na ústavný súd. Ďalej sa uvádza v oddiele 64 ods. 3 zákona o ústavnom súde, podľa ktorého môže Ústavný súd podať návrh na zrušenie zákona alebo jeho individuálnych ustanovení. Predmetom formálnej diskusie o takomto návrhu je splnenie článku 95 ods. 2 Ústava v tom zmysle, že musí byť zákonom, ktorý sa má uplatňovať v uznesení veci, t. j. zákonom alebo jeho ustanovením navrhnutým na zrušenie, má byť uplatnená priamo odvolateľom v uznesení konkrétneho sporu.
17. Ústavný súd konštatoval, že táto podmienka je splnená, keďže regionálny súd v konaní, na ktorom sa zakladá jeho žiadosť, rokuje v súlade s pätinou veci o veci, o ktorej katastrálny úrad rozhodol na základe § 17 ods. 4 katastrálneho práva tým, že zamieta povolenie na prevod titulu na žalobcov.
Konštitučný súlad legislatívneho procesu prijímania sporného ustanovenia
18. Ústavný súd je v súlade s článkom 68 ods. 2 zákona č. 182 / 1993 Z. z. o Ústavnom súde, zmeneného a doplneného zákonom č. 48 / 2002 Z. z., v konaní o kontrole noriem, povinný posúdiť, či napadnutý zákon (jeho individuálne ustanovenie) bol prijatý a vydaný v rámci stanovenej právomoci ústavy a ústavným spôsobom.
19. Vzhľadom na to, že odvolateľ nenamietal proti zavineniu legislatívneho procesu alebo porušeniu zákonnej právomoci zákonodarcu, nie je potrebné ďalej skúmať túto otázku vzhľadom na zásady hospodárstva procesu a stačí zohľadniť okrem pripomienok predložených Poslaneckou komorou a senátom aj formálne overenie priebehu legislatívneho procesu z verejne dostupného zdroja informácií na http: // www.psp.cz.
20. Z pripomienok účastníkov konania, ako aj z Domu tlače, sa zistilo, že zákon č. 256 / 2013 Z. z. o katastrálnom práve (katastrálne právo) bol prediskutovaný v rokovacej sále poslancov v šiestom volebnom období ako House Press 778 (návrh vlády) v prvom čítaní 15. februára 2013 a dostal príkaz diskutovať o poľnohospodárskom výbore a Výbore pre ústavné právo. Výbor pre poľnohospodárstvo prerokoval návrh zákona 9. apríla 2013 a vo svojom uznesení (Press 778 / 4) odporučil, aby parlamentná komora návrh v znení zmien schválila. Výbor pre ústavné právo prerokoval návrh zákona 9. mája 2013 a vo svojom uznesení (Press 778 / 6) odporučil komore zástupcov schváliť zmenený a doplnený návrh. Jednou zo zmien a doplnení bolo práve doplnenie oddielu 17 katastrálneho zákona o novom odseku 4, ktorého časť je predmetom návrhu na zrušenie. Druhé čítanie návrhu zákona sa uskutočnilo 14. mája 2013 a zmeny a doplnenia boli spracované ako 778 / 7. Tretie čítanie návrhu zákona sa uskutočnilo 17. mája 2013. Návrh zákona schválila parlamentná komora v znení zmien a doplnení vrátane doplnenia oddielu 17 katastrálneho zákona o novom odseku 4.
21. Senát vrátil návrh zákona do poslaneckej komory s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Žiadna z nich sa netýkala sporného ustanovenia. Parlament hlasovaním 8. augusta 2013 prijal zákon, ktorý schválil senát. Po podpise príslušnými ústavnými orgánmi bol zákon vyhlásený 23. augusta 2013 v zbierke zákonov.
22. Ústavný súd overil, že zákon a jeho následné zmeny boli prijaté ústavným postupom, podpísané príslušnými ústavnými orgánmi a riadne vyhlásené.
Samohodnotenie návrhu
23. Odvolateľ sa svojím návrhom domáha zrušenia § 17 ods. 4 katastrálneho zákona, ktorý je v rozpore s kogentom § 5 ods. 3 zákona č. 229 / 1991 Z. z., o úprave majetkových vzťahov s pôdou a iným poľnohospodárskym majetkom, zmeneného a doplneného zákonom č. 93 / 1992 Z. z., keďže sporná časť ustanovení katastrálneho zákona vylučuje dodržiavanie ustanovenia zákona o pôde. Odvolateľ v zásade nenamieta proti rozporu sporného ustanovenia s ústavnými predpismi; ide o oveľa viac o vyriešenie konfliktu medzi ustanoveniami katastrálneho práva a zákona o pozemkoch.
24. Po prvé, odvolateľa treba kritizovať za návrh zrušenia právnej úpravy, ale úplne sa vzdáva ústavného právneho argumentu, aby okrem nesúladu medzi katastrálnym právom a zákonom o pôde návrh neobsahoval v podstate žiadne argumenty, ktoré by mohli vysledovať možnú protiústavnosť napadnutého oddielu 17 ods. 4 katastrálneho práva. Preto nie je úplne jasné, s akým rozporom žalobca vidí konkrétne ústavné súdy. Návrh nemá za následok ani pokus nájsť ústavné riešenie tejto otázky.
25. Odvolateľ však môže povedať pravdu, že riešenie problému nie je celkom jednoduché. Na jednej strane určite nie je možné spochybniť dôsledky porušenia povinnosti povinného subjektu zaobchádzať s nehnuteľnosťami so starostlivosťou o riadneho prevádzkovateľa a porušenie zákazu prevodu takéhoto majetku na majetok inej osoby na základe sankcie úplnej neplatnosti právneho úkonu (pozri § 5 ods. 3 zákona č. 229 / 1991 Z. z. o zaobchádzaní s majetkovými vzťahmi s pôdou a iným poľnohospodárskym majetkom, zmeneného a doplneného zákonom č. 93 / 1992 Z. z.). Na druhej strane však systém prevodu vlastníckych práv z povinného subjektu v rozsahu, v akom je v rozpore s § 5 ods. 3 zákona č. 229 / 1991 Z. z., o zaobchádzaní s majetkovými vzťahmi s pôdou a inými poľnohospodárskymi aktívami, zmenený a doplnený zákonom č. 93 / 1992 Z. z., registrovaným vlastníkom na základe nadobúdacích práv, či už splatných alebo nie; vlastnícke práva nadobúdateľa boli tiež zapísané v registri nehnuteľností na základe podporných dokumentov alebo dokumentov súvisiacich s ochranou dobrej viery strán. Preto je potrebné nájsť riešenie, ktoré tieto dve protichodné zásady zosúladí.
26. Ústavný súd opakovane interpretoval vo svojej judikatúre [pozri ÚS 16 / 08 (N 203 / 58 SbNU 801; 310 / 2010 Sb.], zistenie zo 16. októbra 2007 sp. zn. pl. ÚS 78 / 06 (N 162 / 47 SbNU 145; 307 / 2007 Sb.), zistenie z 15. / 12. (N 13 / 68 SbNU 191; 82 / 2013 Sb.), zistenie z 12. júla 2010 Sb. IV. Preto sa z mnohých možných výkladov práva musí použiť iba výklad, ktorý rešpektuje ústavné zásady (ak je takýto výklad možný), a zrušenie ustanovení zákona o neústavnosti by nemalo byť povolené uplatňovať predmetné ustanovenie, pokiaľ nie je porušené (zásada minimalizácie zasahovania do právomocí iných verejných orgánov). Tieto závery však môžu byť založené nielen na ústavnom korešpondenčnom výklade konkrétneho ustanovenia, ale v širšom kontexte možno hľadať ústavne vyhovujúce riešenie celej otázky. Ústavný súd preto posúdil, či spornú právnu úpravu možno vykladať ústavným spôsobom s cieľom splniť požiadavky zaručené chartou. Dospela k záveru, že sporné ustanovenie nie je potrebné zrušiť, keďže bolo možné nájsť ústavné riešenie tejto otázky.
27. Odsek 17 ods. 4 katastrálneho práva nebol pôvodne súčasťou vládneho návrhu. Návrh bol zahrnutý len na základe zmeny a doplnenia ústavného právneho výboru poslaneckej komory parlamentu Českej republiky. Zámerom bolo obmedziť rozsah preskúmania súdnych rozhodnutí katastrálnym úradom na minimum v porovnaní s inými dokumentmi. Podľa článku 17 ods. 4 katastrálneho práva katastrálny úrad skúma len to, či súdne rozhodnutie spĺňa požiadavky listín o zápise do katastra [pozri oddiel 17 ods. 2 písm. a) katastrálneho práva] a či je rozhodnutie záväzné pre osoby, pre ktoré je právo stále zapísané v katastrále. Napadnutá časť § 17 ods. 4 katastrálneho práva bola prijatá s cieľom vyhnúť sa odstráneniu práv všetkých osôb, ktoré sa nezúčastnili na konaní, ktoré viedlo k rozhodnutiu, ale ktoré má vplyv na právne postavenie týchto nestranných osôb. Účel tohto nariadenia je teda celkom jasný, pretože sa tak bráni tomu, aby mu bolo odňaté vlastníctvo bez toho, aby bolo možné v žiadnom prípade proti nemu namietať. Z tohto hľadiska sporné ustanovenie spĺňa ústavne zaručené právo zakotvené v článku 38 ods. 2 charty.
28. V prípade, ktorý bol základom návrhu na zrušenie článku 17 ods. 4 katastrálneho práva, je zrejmé, že účastníci konania pred regionálnym súdom (t. j. žalobcovia v konaní pred regionálnym súdom alebo žalobcovia v konaní o povolení zálohy pred katastrálnym úradom) sa už stali vlastníkmi rozhodnutia katastrálneho úradu o náhrade vydaných nehnuteľností. Nadobudnutie vlastníctva rozhodnutím verejného orgánu (alebo verejného orgánu) je jedným z právnych (a tradičných) dôvodov nadobudnutia vlastníctva. Tak bolo nadobudnutie vlastníctva upravené § 132 ods. 1 zákona č. 40 / 1964 Z. z., Občiansky zákonník, v znení zákona č. 509 / 1991 Z. z., a je tiež upravené platnou § 1114 Občianskeho zákonníka. Nadobúdanie vlastníctva veci je účinné, ak sa v rozhodnutí neustanovuje inak, z právnej právomoci rozhodnutia (pozri § 132 ods. 2 "starého" občianskeho zákonníka a § 1114 "nového" občianskeho zákonníka). V prejednávanej veci je však zrejmé, že účastníci tohto konania sa nachádzajú v zložitej situácii, keď na jednej strane správny orgán a na druhej strane súd určil ich právo vlastniť majetok, na strane druhej, status registra nezodpovedá tejto skutočnosti alebo na základe výkladu katastrálneho úradu, nemôže byť zosúladený so skutočnosťami. Zdá sa, že príjemcovia majú len formálne vlastníctvo, keďže sú zákonne uznaní ako vlastníci nehnuteľností, ale v súčasnosti sa s nimi nemôže zaobchádzať, keďže nie sú ani (ani nemôžu) zaregistrovaní ako vlastníci v registri nehnuteľností. Odvolateľ sa domnieva, že tento rozpor možno vyriešiť len zrušením článku 17 ods. 4 katastrálneho zákona.
29. Podľa názoru ústavného súdu však existuje ústavné konzistentné riešenie tohto rozporu, hoci môže byť pre účastníkov konania o reštitúcii pomerne zdĺhavé a nepohodlné. Malo by sa predpokladať, že ak sa prevod majetkových práv na nehnuteľnosť, ktorý bol následne vydaný v reštitúcii oprávneným osobám, uskutočnil v prospech osôb, ktoré neboli účastníkmi reštitúcie, prevod na tieto osoby sa považuje za úplne neplatný právny akt v zmysle § 588 Občianskeho zákonníka, keďže povinné ustanovenie § 5 ods. 3 zákona č. 229 / 1991 Z. z. o úprave majetkových vzťahov s pôdou a iným poľnohospodárskym majetkom, zmenené a doplnené zákonom č. 93 / 1992 Z. z., ktoré obsahuje okrem iného zákaz nakladania s majetkom, ktorého sa týka reštitúcia. Ústavný súd opakovane uviedol [pozri. Zistenie z 11. decembra 1997 sp. zn. IV. ÚS 195 / 97 (N 161 / 9 SbNU 389)], že vzhľadom na význam zákona o pozemkoch, ktorým sa má odčiniť aspoň nejaká majetková nespravodlivosť, by sa pohľadávky z reštitúcie mali považovať za primárne pohľadávky, a to aj za cenu zásahu do existujúcich prevodov majetku. Akýkoľvek iný výklad by urobil § 5 ods. 3 tohto zákona bezcenným.
30. V prejednávanej veci je teda ponúknuté konanie, ktoré uviedli účastníci konania alebo vedľajší účastníci konania vo svojich pripomienkach. Ako verejný zoznam je katalóg nehnuteľností založený na zásade materiálnej publicity, na základe ktorej sa poskytuje ochrana osobe, ktorá konala právne úkony v dôvere voči skutočnostiam potvrdeným údajmi o verejnej registrácii [v tomto zmysle napríklad zistenie ústavného súdu z 1. augusta 2006 sp. zn. II. ÚS 349 / 03 (N 148 / 42 ColNU 199) alebo zistenie z 11. mája 2011 sp. zn. II. ÚS 165 / 11 (N 88 / 61 SbNU 359)]. Ak však existuje situácia, podobne ako v prejednávanej veci, keď existuje rozpor medzi zaregistrovanou situáciou a skutočnou právnou situáciou, právne predpisy poznajú prostriedky nápravy. Tieto finančné prostriedky sú ustanovené v oddieloch 985 a 986 Občianskeho zákonníka. Zásada ochrany osoby, ktorá je preukázaná skutočnou právnou situáciou (protikladom k štátu vo verejnom zozname), je preto v rozpore so zásadou materiálnej propagácie, podľa ktorej osoba, ktorá s dôverou viedla právne rokovania o skutočnostiach potvrdených údajmi o verejnom zápise, musí byť v materiálnom právnom štáte chránená. V tejto súvislosti možno znovu zdôrazniť, že uvedené zistenie ústavného súdu, sp. zn. II. ÚS 165 / 11, v ktorom bolo uvedené, že vzhľadom na to, že zásada ochrany dobrej viery nového nadobúdateľa je v rozpore so zásadou ochrany vlastníckeho práva pôvodného vlastníka, je potrebné nájsť praktický súlad medzi dvoma protichodnými zásadami takým spôsobom, aby sa zachovalo maximum oboch, a ak výsledok nie je možný, aby bol zlučiteľný so všeobecnou koncepciou spravodlivosti.
31. V súlade s oddielom 985 Občianskeho zákonníka, ak postavenie zapísané vo verejnom registri nie je v súlade so skutočnou právnou situáciou, osoba, ktorej naturálne právo je tým dotknuté, môže požiadať o odstránenie tohto rozporu, ako aj záznam o tom, že toto právo uplatnila (poznámka k sporu). V § 986 Občianskeho zákonníka sa ďalej ustanovuje osobitný prípad, keď osoba tvrdí, že jej práva sú dotknuté zápisom do verejného registra, ktorý bol vykonaný v prospech iného a bez právneho odôvodnenia. Na uplatnenie nároku podľa oddielu 985 alebo 986 občianskeho zákonníka sa potom vzťahujú ustanovenia oddielu 24 katastrálneho práva, na základe ktorých sa môže vyžadovať, aby osoba, ktorá vedie verejný register, zapísala do registra odkaz na spor, ak o podmienku zápisu do registra v súlade so skutočným právnym postavením a o odstránenie nesúladu požiada osoba, ktorej právo je dotknuté, ak preukáže, že uplatnila svoje právo na súde, alebo ak niekto tvrdí, že je do svojho práva dotknutý zápisom do registra bez právneho odôvodnenia iného. Ak sa pochybnosti o správnosti zápisu neodstránili vyhlásením osoby, ktorá je ešte stále zapísaná v registri, a osobami, ktoré žiadajú o zápis do registra [odsek 66 dekrétu č. 357 / 2013 Z. z., v katastrálnom dekréte], katastrálny úrad zaregistruje poznámku o spore o zápise, ktorý koná proti zápisu uskutočnenému na základe napadnutého právneho aktu a jeho následného zápisu, a to aj na základe oznámenia súdu o žalobe podanej navrhovateľom alebo na základe odôvodnenej žiadosti o určenie, že právny akt, na základe ktorého má byť zapísaný do registra, je neplatný, zjavný alebo zrušený.
32. Ak uplatníme túto právnu úpravu na prípad, z ktorého vznikla súčasná žiadosť regionálneho súdu v Prahe, ponúka sa konanie, pri ktorom sa na príslušnom všeobecnom súde nastolí otázka vlastníctva vydaného pozemku (t. j. žalobcovia alebo žalobcovia v konaní pred katastrálnym úradom) žalobou o určenie vlastníctva, ktorá v dôsledku toho môže viesť k žiaducemu stavu, a to k vymazaniu vlastníckeho práva osôb, ktoré získali vlastníctvo v rozpore s článkom 5 ods. 3 zákona č. 229 / 1991 Z. z., o zaobchádzaní s majetkovými vzťahmi s pôdou a iným poľnohospodárskym majetkom, zmeneného a doplneného zákonom č. 93 / 1992 Z. z., v prospech práva nadobudnutého príjemcami.
33. Z vyššie uvedeného vyplýva, že samotné uplatnenie spornej časti oddielu 17 ods. 4 katastrálneho práva nemá pre príjemcov negatívne ústavné ustanovenia. Nie sú zbavení svojho práva vlastniť majetok, len preto, aby sa ich cesta k optimálnej právnej situácii rozšírila. Naopak, ak by ústavný súd zrušil sporné ustanovenie, ohrozili by sa práva tých osôb, ktoré neboli účastníkmi konania vyplývajúceho z rozhodnutia, ktoré je základom pre zápis do registra nehnuteľností. Aj z tohto hľadiska má § 17 ods. 4 katastrálneho zákona širší rozsah pôsobnosti ako § 5 ods. 3 zákona č. 229 / 1991 Zb. o úprave majetkových vzťahov s pôdou a inými poľnohospodárskymi aktívami, v znení zákona č. 93 / 1992 Zb.
34. Na základe uvedených dôvodov Ústavný súd dospel k záveru, že neexistujú dôvody na zrušenie napadnutého § 17 ods. 4 katastrálneho zákona slovami... "či je toto rozhodnutie záväzné pre osoby, pre ktoré je zákon stále zapísaný do registra."
Predseda ústavného súdu:
JUDr. Rychetský v. r.
Prihláste sa pre poznámky, obľúbené a upozornenia
Informácie o predpise
| Citácia | Ústavný súd zistil č. 182 / 2017 Z. z., na návrh Krajského súdu v Prahe zrušiť § 17 ods. 4 zákona č. 256/ 2013 Z. z. o katastrálnom majetku (kadastrálne právo) |
|---|---|
| Typ predpisu | - |
| Autor | - |
| Zbierka | Zbierka zákonov |
| Dátum vyhlásenia | 26.06.2017 |
|---|---|
| Účinnosť od | - |
| Účinnosť do | - |
| Stav | Platný |
Znenie predpisu má informatívny charakter.
Komentáre 0