Dekrét ministra zahraničných vecí č. 18 / 1985 Zb.
Vyhláška ministra zahraničných vecí o konzulárnom dohovore medzi Československou socialistickou republikou a Helénskou republikou
Platný
Účinnosť od 03.08.1984
Zobrazeno prvních 200 z celkem 255 ustanovení tohoto předpisu.
Zobrazit celý předpis →
Pro stažení celého znění použijte tlačítko Stáhnout výše.
18
VYHLÁSENIE
minister zahraničných vecí
z 15. januára 1985,
o konzulárnom dohovore medzi Československou socialistickou republikou a Helénskou republikou
Konzulárny dohovor medzi Československou socialistickou republikou a Helénskou republikou bol podpísaný 22. októbra 1980 v Aténach.
Konvent schválilo Spolkové zhromaždenie Československej socialistickej republiky a ratifikoval ho prezident Československej socialistickej republiky. Ratifikačné nástroje boli vymenené v Prahe 4. júla 1984.
Dohovor nadobudol platnosť 3. augusta 1984 podľa jeho článku 47 ods. 1.
Súčasne sa oznamuje český preklad dohovoru.
Minister:
Ing. Chupek v. r.
KONSULÁRNY DOHOVOR
medzi Československou socialistickou republikou a Helénskou republikou
Prezident Československej socialistickej republiky
a
prezident Helénskej republiky
pod vedením túžby ďalej posilňovať priateľské vzťahy medzi ich krajinami;
želajúc si upraviť kontakty medzi týmito dvoma krajinami v konzulárnej oblasti,
rozhodli uzavrieť tento konzulárny dohovor a na tento účel vymenovali svojich zástupcov:
Prezident Československej socialistickej republiky
Jeho Excelencia Lubomír Štrougal,
predseda vlády Československej socialistickej republiky
a
prezident Helénskej republiky
Jeho Excelencia George Rallis,
predseda vlády Helénskej republiky,
ktorí si vymenili svoje právne právomoci, ktoré našli v dobrej a správnej forme a dohodli sa na týchto ustanoveniach:
Vymedzenie pojmov
1. Na účely tohto dohovoru majú nasledujúce výrazy:
a) "konzulát" je generálny konzulát, konzulát, viceprezident alebo konzulárny úrad;
(b) "konzulát" je územie určené konzulárnym úradom na vykonávanie konzulárnych funkcií;
c) "vedúci konzulárneho úradu" je každá osoba oprávnená vysielajúcim štátom vykonávať povinnosti týkajúce sa tejto funkcie;
d) "konzulát" je každá osoba vrátane vedúceho konzulárneho úradu, ktorá bola poverená vykonávaním konzulárnych funkcií;
e) "konzulát" je každá osoba zamestnaná v správnych, technických alebo vnútroštátnych službách konzulárneho úradu;
f) "členovia konzulárneho úradu" sú konzulárni úradníci a konzulárni zamestnanci;
g) "konzuláty" sú budovy alebo časti budov a pozemkov, ktoré k nim patria, používané výlučne na účely konzulárneho úradu bez ohľadu na to, kto je vlastníkom;
h) "konzulátske archívy" zahŕňajú všetky dokumenty, dokumenty, korešpondenciu, knihy, filmy, nahrávacie pásky a registre konzulárneho úradu spolu s kódmi a kódmi, súbormi a všetkými zariadeniami určenými na ich ochranu a uchovávanie;
i) "loď vysielajúceho štátu" je akákoľvek loď plaviaca sa pod vlajkou vysielajúceho štátu s výnimkou vojnových lodí;
j) "lietadlo vysielajúceho štátu" je akékoľvek lietadlo registrované v tomto štáte okrem vojenských lietadiel;
k) "úradná korešpondencia" je korešpondencia týkajúca sa konzulárneho úradu a jeho funkcií;
l) "rodinní príslušníci" sú manželia, deti a rodičia konzulárneho úradu, ktorí s ním žijú v tej istej domácnosti a sú ním živení.
2. Ustanovenia tohto dohovoru sa vzťahujú aj na právnické osoby zriadené v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi vysielajúceho štátu a usadené v tomto štáte.
Zriadenie konzulárnych úradov a vymenovanie konzulárnych úradníkov a konzulárnych zamestnancov
1. Poradný úrad môže byť zriadený na území prijímajúceho štátu len s jeho súhlasom.
2. Vysielajúce a prijímajúce štáty po dohode určia sídlo konzulárneho úradu, jeho klasifikáciu a hranice konzulárneho obvodu. Odosielajúci štát môže so súhlasom prijímajúceho štátu vykonať tieto zmeny v sídle konzulárneho úradu, jeho klasifikácii alebo konzulárnom obvode.
1. Vysielajúci štát požiada prijímajúci štát o predchádzajúci diplomatický súhlas s vymenovaním vedúceho konzulárneho úradu.
2. Po prijatí takéhoto súhlasu zašle vysielajúci štát ministerstvu zahraničných vecí prijímajúceho štátu konzultačný patent alebo iný menovací dokument. Úplný názov vedúceho konzulárneho úradu, jeho občianstvo, jeho trieda, sídlo konzulárneho úradu a konzulárneho obvodu sa uvádza v patente alebo inom dokumente o vymenovaní.
3. Po zaslaní konzultačného patentu alebo iného dokumentu, ktorým sa vymenúva vedúci konzulárneho úradu, prijímajúci štát čo najskôr udelí vyhlásenie vykonateľnosti alebo iné povolenie.
4. Vedúci konzulárneho úradu môže vykonávať svoje povinnosti po udelení doložky vykonateľnosti alebo iného povolenia zo strany prijímajúceho štátu.
5. Vedúci konzulárneho úradu môže dočasne prevziať svoje povinnosti pred udelením doložky vykonateľnosti alebo iného povolenia. V tomto prípade sa uplatňujú ustanovenia tohto dohovoru.
6. Orgány prijímajúceho štátu bezodkladne po udelení doložky vykonateľnosti alebo iného povolenia alebo súhlasu na predbežné vykonávanie konzulárnych funkcií prijmú potrebné opatrenia, aby sa vedúci konzulárneho úradu mohol ujať svojich povinností.
Iba občan vysielajúceho štátu, ktorý nemá bydlisko v prijímajúcom štáte, môže byť konzulárnym úradníkom.
1. Vysielajúci štát vopred oznámi prijímajúcemu štátu celé meno, občianstvo, hodnosť a triedu každého konzulárneho úradníka vymenovaného konzulárnemu úradu.
2. Vysielajúci štát vopred oznámi prijímajúcemu štátu aj úplné meno, občianstvo a spôsobilosť konzulárnych zamestnancov vymenovaných na konzulárnom úrade.
Prijímajúci štát vydá každému konzulárnemu úradníkovi doklad potvrdzujúci jeho právo vykonávať konzulárne funkcie na území prijímajúceho štátu.
1. Prijímajúci štát poskytne konzulárnemu úradu všetky výhody pre výkon konzulárnych funkcií a prijme opatrenia potrebné na to, aby členovia konzulárneho úradu mohli vykonávať svoje úradné funkcie a požívať výsady a imunity ustanovené v tomto dohovore.
2. Prijímajúci štát zaobchádza s konzulárnymi úradníkmi s náležitou úctou a prijíma všetky vhodné opatrenia na zabránenie akémukoľvek útoku na ich osobu, slobodu a dôstojnosť.
1. Ak vedúci konzulárneho úradu nemôže vykonávať svoje povinnosti z akéhokoľvek dôvodu alebo ak je dočasne voľné miesto vedúceho konzulárneho úradu, vysielajúci štát môže poveriť konzulárneho úradníka tohto konzulárneho úradu alebo iného konzulárneho úradu vysielajúceho štátu v prijímajúcom štáte alebo člena diplomatického personálu jeho diplomatickej misie v tomto štáte dočasným riadením tohto konzulárneho úradu. Úplné meno tejto osoby sa vopred písomne oznámi ministerstvu zahraničných vecí prijímajúceho štátu.
2. Osoba zodpovedná za dočasné riadenie konzulárneho úradu má právo vykonávať všetky funkcie vedúceho konzulárneho úradu a požívať všetky práva, výsady a imunity ako vedúceho konzulárneho úradu vymenovaného v súlade s článkom 3.
3. Člen diplomatického personálu diplomatickej misie zodpovednej za dočasné riadenie konzulárneho úradu naďalej požíva výsady a imunity vyplývajúce z jeho diplomatického postavenia.
Vysielajúci štát môže v súlade s článkami 3, 4 a 5 poveriť jednu alebo viacero svojich diplomatických misií v prijímajúcom štáte vykonávaním konzulárnych funkcií. Člen diplomatickej misie zodpovedný za konzulárne funkcie bude naďalej požívať výsady a imunity diplomatickej misie.
1. Prijímajúci štát môže kedykoľvek bez uvedenia dôvodov svojho rozhodnutia diplomatickou cestou oznámiť vysielajúcemu štátu, že konzulárny úradník je nežiaduca osoba alebo že konzulárny zamestnanec je neprijateľný.
V takom prípade vysielajúci štát odníme dotknutú osobu.
2. Ak vysielajúci štát nesplní svoju povinnosť podľa odseku 1 v primeranej lehote, prijímajúci štát môže odmietnuť uznať túto osobu za člena konzulárneho úradu.
1. Vysielajúci štát môže v rozsahu povolenom právnymi predpismi prijímajúceho štátu nadobudnúť, prenajímať alebo používať v akejkoľvek inej forme ustanovenej týmito právnymi predpismi pozemky, budovy alebo časti budov s cieľom poskytnúť konzulárnemu úradu vhodné priestory alebo ubytovanie členom konzulárneho úradu, ktorí sú občanmi vysielajúceho štátu.
2. Prijímajúci štát pomáha vysielajúcemu štátu pri nadobúdaní pozemkov a budov alebo častí budov na účely uvedené v odseku 1.
3. Vysielajúci štát nesmie byť zbavený povinnosti dodržiavať zákony a iné právne predpisy o stavebníctve a mestských alebo iných obmedzeniach v oblasti, v ktorej sa takéto pozemky, budovy alebo časti budov nachádzajú.
Výsady a imunity
1. Na budove, v ktorej sa nachádza konzulárny úrad, a na sídle vedúceho konzulárneho úradu sa môže umiestniť znak vysielajúceho štátu spolu s určením konzulárneho úradu v jazyku vysielajúceho a prijímajúceho štátu.
2. Vlajku vysielajúceho štátu možno vyvesiť na budove, v ktorej sa nachádza konzulárny úrad, ako aj na sídle vedúceho konzulárneho úradu a jeho dopravných prostriedkov používaných na úradné účely.
3. Pri uplatňovaní práva uvedeného v odseku 2 tohto článku sa zohľadňujú zákony, iné právne predpisy a postupy prijímajúceho štátu.
1. Konzulárne priestory a sídlo vedúceho konzulárneho úradu sú nedotknuteľné. Orgány prijímajúceho štátu, ako aj vedúci konzulárneho úradu ich nesmú vstúpiť bez súhlasu vedúceho konzulárneho úradu alebo vedúceho diplomatickej misie alebo osoby, ktorú vymenoval jeden z nich. Konzulárne priestory sa nepoužívajú spôsobom nezlučiteľným s vykonávaním konzulárnych funkcií.
2. Prijímajúci štát má osobitnú povinnosť prijať všetky vhodné opatrenia na ochranu konzulárnych priestorov pred akýmkoľvek vniknutím alebo poškodením a na zabránenie akémukoľvek narušeniu mieru alebo dôstojnosti konzulárneho úradu.
Archív konzulátu je vždy a všade nedotknuteľný.
1. Prijímajúci štát umožní a ochráni slobodu prepojenia konzulárneho úradu na všetky oficiálne účely. Ak je konzulárny úrad prepojený s vládou, diplomatickými misiami a inými konzulárnymi orgánmi vysielajúceho štátu bez ohľadu na to, kde sa nachádza, môže použiť všetky vhodné prostriedky vrátane diplomatických a konzulárnych kuriérov a kódovaných alebo zašifrovaných správ. Konzulárna batožina sa však môže používať len na spojenie konzulárneho úradu s vládou, diplomatickou misiou a iným konzulárnym úradom vysielajúceho štátu v prijímajúcom štáte. Konzulárny úrad však môže zriadiť a používať rádiovú stanicu len so súhlasom prijímajúceho štátu.
2. Úradná korešpondencia konzulárneho úradu je nedotknuteľná.
3. Konzulárna batožina musí mať jasné vonkajšie označenie svojej povahy a môže obsahovať len úradnú korešpondenciu a dokumenty alebo predmety určené výlučne na úradné použitie.
4. Konzulárna batožina sa neotvára ani nezadržiava. Ak však majú príslušné orgány prijímajúceho štátu vážne dôvody domnievať sa, že batožina obsahuje niečo iné ako uvedené položky, môžu požiadať o otvorenie batožiny zodpovedným zástupcom vysielajúceho štátu v ich prítomnosti. Ak sa takáto žiadosť zamietne, batožina sa vráti na miesto pôvodu.
5. konzulárnemu kuriérovi sa poskytne úradný doklad s uvedením jeho štatútu a počtu zásielok tvoriacich konzulárnu batožinu. Musí byť len štátnym príslušníkom vysielajúceho štátu, ktorý nemá trvalý pobyt v prijímajúcom štáte. Pri výkone svojich funkcií požíva ochranu zvýhodneného štátu. Konzulárny kuriér má osobnú integritu a v žiadnom prípade nesmie byť uväznený, zadržaný alebo inak obmedzený na osobnú slobodu.
6. Konzulárna batožina môže byť zverená kapitánovi lode alebo civilnému lietadlu. Kapitánovi sa poskytne úradný doklad s uvedením počtu zásielok tvoriacich konzulárnu batožinu, ale nepovažuje sa za konzulárneho kuriéra. Člen konzulárneho úradu môže prevziať uvedenú batožinu voľne a priamo od lode alebo kapitána lietadla a odovzdať jej ju rovnakým spôsobom.
1. Vedúci konzulárneho úradu požíva výnimku z trestnej, občianskej a správnej právomoci prijímajúceho štátu. Má osobnú bezúhonnosť, a preto nebude podliehať žiadnej forme obmedzenia slobody.
2. Konzulárny úradníci okrem vedúceho konzulárneho úradu a konzulárneho personálu nepodliehajú trestnej, občianskej a správnej právomoci prijímajúceho štátu, pokiaľ ide o úkony vykonávané pri výkone jeho konzulárnych funkcií. Nesmú byť zatknutí, vzatí do väzby alebo inak obmedzovaní na svoju slobodu v prípade iných činov, ako je výkon ich konzulárnych funkcií, okrem prípadov závažného trestného činu, na ktorý sa podľa právnych predpisov prijímajúceho štátu stanovuje minimálny trest odňatia slobody najmenej päť rokov na základe rozhodnutia orgánu prijímajúceho štátu zodpovedného za trestné činy.
S výnimkou vyššie uvedených prípadov nesmú byť uväznené alebo inak obmedzené na osobnú slobodu, pokiaľ nie je vykonaný konečný rozsudok.
3. V prípade trestného konania proti ktorémukoľvek členovi konzulárneho úradu, jeho zatknutia, zatknutia alebo akéhokoľvek iného obmedzenia jeho osobnej slobody príslušný orgán prijímajúceho štátu bezodkladne informuje vedúceho konzulárneho úradu.
4. Ak sa trestné konanie začne proti niektorému z konzulárnych úradov, uskutoční sa rýchlo a spôsobom, ktorý by prinajmenšom bránil výkonu jeho povinností na konzulárnom úrade.
5. Odsek 1 tohto článku sa však nevzťahuje na:
a) vecná žaloba týkajúca sa súkromného majetku na území prijímajúceho štátu za predpokladu, že ju vedúci konzulárneho úradu nemá v držbe v mene vysielajúceho štátu a na účely konzulárneho úradu;
(b) konanie týkajúce sa dedičstva, ak vedúci konzulárneho úradu koná ako vykonávateľ, dedič alebo rozhodca vo svojom vlastnom mene a nie v mene vysielajúceho štátu;
c) opatrenia týkajúce sa akejkoľvek súkromnej alebo obchodnej činnosti vykonávanej vedúcim konzulárneho úradu v prijímajúcom štáte okrem jeho oficiálnych povinností.
(6) Odseky 1 a 2 sa nevzťahujú na občianskoprávne žaloby:
(a) vyplývajúce zo zmluvy uzavretej členom konzulárneho úradu, v ktorej nekonal výslovne alebo zjavne ako zástupca vysielajúceho štátu;
(b) tretím stranám za škodu spôsobenú autom, loďou alebo leteckou nehodou v prijímajúcom štáte.
1. Členovia konzulárneho úradu môžu byť vyzvaní, aby svedčili v súdnom alebo správnom konaní. Ak konzulárny úradník odmietne poskytnúť dôkazy, nemožno proti nemu prijať žiadne donucovacie opatrenie. Zamestnanci konzulárneho úradu nesmú odmietnuť poskytnúť dôkazy okrem prípadov uvedených v odseku 3 tohto článku.
2. Orgány prijímajúceho štátu, ktoré žiadajú o svedectvo členov konzulárneho úradu, konajú tak, aby nezasahovali do výkonu konzulárnych úradov a nezasahovali do nich. Ak je to možné, svedectvo sa môže vydať v konzulárnych priestoroch alebo v sídle člena konzulárneho úradu alebo sa môže vydať písomne.
3. Členovia konzulárneho úradu môžu odmietnuť predložiť dôkaz o plnení svojich povinností a môžu odmietnuť predložiť úradné dokumenty a úradnú korešpondenciu. Môžu tiež odmietnuť predložiť dôkazy ako odborníci v práve vysielajúceho štátu, jeho výklad a uplatňovanie.
1. Vysielajúci štát sa môže vzdať akýchkoľvek výsad a imunít uvedených v článkoch 16 a 17 s členmi konzulárneho úradu.
2. Vzdanie sa výsad a imunít je vo všetkých prípadoch, s výnimkou prípadu uvedeného v odseku 3 tohto článku, explicitné a písomne sa oznámi prijímajúcemu štátu.
3. Ak konzulárny úradník alebo konzulárny personál začne konanie v prípade, v ktorom by získal výnimku z právomoci podľa článku 16, nesmie sa odvolávať na výnimku z právomoci v súvislosti s akciou priamo súvisiacou s hlavnou žalobou.
4. vzdanie sa právomoci v občianskych alebo správnych veciach neznamená vzdanie sa imunity, pokiaľ ide o výkon rozsudku; v prípade takéhoto konania sa musí od imunity upustiť osobitne.
Prijímajúci štát oslobodí členov konzulárneho úradu od všetkých osobných služieb, všetkých verejných služieb všetkých druhov a vojenských povinností, ako sú rekvizity, vojenské súťaže a ubytovanie.
Členovia konzulárneho úradu sú oslobodení od všetkých povinností ustanovených zákonmi a inými právnymi predpismi prijímajúceho štátu, pokiaľ ide o registráciu cudzincov, povolenia na pobyt a iné ustanovenia týkajúce sa pobytu cudzincov.
1. Vysielajúci štát je oslobodený od všetkých daní, odvodov a poplatkov v prijímajúcom štáte:
a) pozemkov, budov a častí budov používaných na konzulárne účely alebo ako sídlo vedúceho konzulárneho úradu, ak sú vo vlastníctve alebo prenajatí v mene vysielajúceho štátu;
b) zmluvy a nástroje týkajúce sa nadobúdania nehnuteľností uvedené v odseku 1 písm. a);
(c) výkon konzulárnych funkcií vrátane výberu konzulárnych poplatkov.
2. Oslobodenie od dane uvedené v odseku 1 písm. a) a b) tohto článku sa nevzťahuje na dane, odvody a poplatky, ktoré majú podľa práva prijímajúceho štátu zaplatiť osoby uzatvárajúce zmluvné vzťahy s vysielajúcim štátom alebo osoba konajúca v jeho mene.
3. Vysielajúci štát je tiež oslobodený od všetkých daní, odvodov a poplatkov za hnuteľný majetok vo vlastníctve alebo v držbe vysielajúceho štátu a určený výlučne na konzulárne účely. Toto oslobodenie sa však nevzťahuje na dane, odvody a poplatky, ktoré sú zahrnuté v cene tovaru alebo služieb.
4. Výnimka stanovená v tomto článku sa nevzťahuje na skutočne stanovené poplatky a poplatky za služby.
1. Členovia konzulárneho úradu sú oslobodení od daní a dávok z ich príjmov zo služieb v prijímajúcom štáte.
2. Členovia konzulárneho úradu sú oslobodení od všetkých vnútroštátnych, regionálnych a miestnych daní a poplatkov v prijímajúcom štáte.
3. Výnimky uvedené v odseku 2 sa nevzťahujú na:
(a) nepriame dane, ktoré sú zahrnuté v cene tovaru alebo služieb;
b) poplatky a dane za súkromný nehnuteľný majetok nachádzajúci sa na území prijímajúceho štátu, pokiaľ nie je oslobodený podľa článku 21;
c) pozostalosť alebo dedičstvo alebo prevod majetku vyberaného zvýhodneným štátom s výnimkou článku 2;
d) dane a poplatky zo súkromných príjmov, ktorých zdroje sú v prijímajúcom štáte;
(e) súdne, registračné, hypotekárne, správne a postupné poplatky, pokiaľ sa neudelí výnimka podľa článku 21;
(f) skutočne preukázané poplatky vyberané za služby.
1. Premiestnený majetok, ktorý na území prijímajúceho štátu opustil člen konzulárneho úradu, ktorý zomrie, je oslobodený od daní z nadobudnutia majetku v prípade smrti, dedičstva alebo prevodu majetku za predpokladu, že sa takýto majetok nachádza na území prijímajúceho štátu výlučne v súvislosti so sídlom zosnulého ako člena konzulárneho úradu.
2. Prijímajúci štát povolí vývoz hnuteľného majetku uvedeného v odseku 1 tohto článku s výnimkou akéhokoľvek takého majetku nadobudnutého v prijímajúcom štáte, ktorého vývoz je v čase úmrtia člena konzulárneho úradu zakázaný.
1. Prijímajúci štát v súlade so zákonmi a nariadeniami, ktoré prijíma, povolí dovoz a udelí oslobodenie od všetkých ciel, daní a súvisiacich poplatkov s výnimkou skladovania, dopravy a podobných služieb:
a) predmety určené na úradné použitie konzulárneho úradu;
b) predmety určené na osobnú potrebu konzulárnych úradníkov vrátane tých, ktoré sú určené na ich počiatočné zriadenie. Výrobky určené na spotrebu nesmú prekročiť množstvo požadované na priamu spotrebu dotknutými osobami.
2. konzulárni zamestnanci požívajú výsady a výnimky uvedené v odseku 1 tohto článku, pokiaľ ide o položky dovezené v čase ich prvého nástupu do funkcie.
3. Osobná batožina sprevádzajúca konzulárnych úradníkov je oslobodená od kontroly. Môžu sa preskúmať len vtedy, ak existujú vážne dôvody domnievať sa, že obsahujú iné výrobky ako tie, ktoré sú uvedené v odseku 1 písm. b) tohto článku, alebo namietajú proti dovozu alebo vývozu, ktorých dovoz alebo vývoz sú zakázané zákonmi a inými právnymi predpismi prijímajúceho štátu alebo ktoré podliehajú jeho zákonom a predpisom o karanténe. Takáto inšpekcia sa vykonáva za prítomnosti konzulárneho úradníka alebo jeho rodinného príslušníka.
Všetky osoby požívajúce výsady a imunity podľa tohto dohovoru musia bez toho, aby boli dotknuté takéto výsady a imunity, dodržiavať právne predpisy prijímajúceho štátu vrátane pravidiel o preprave a poistení škôd spôsobených tretím stranám pri prevádzke vozidla, lode alebo lietadla. Sú tiež povinné nezasahovať do vnútorných záležitostí tohto štátu.
S výhradou právnych predpisov prijímajúceho štátu v oblastiach, kde je prístup zakázaný alebo obmedzený z dôvodov národnej bezpečnosti, môžu členovia konzulárneho úradu voľne cestovať na územie prijímajúceho štátu.
Konzulárny personál, ktorý je občanom prijímajúceho štátu alebo má v ňom trvalý pobyt, nesmie požívať výsady a imunity podľa tohto dohovoru s výnimkou článku 17 ods. 3.
Rodinní príslušníci konzulárnych úradníkov a konzulárni zamestnanci, ktorí s nimi žijú v spoločnej domácnosti, požívajú výsady a imunity uvedené v článku 16 ods. 3, článku 16 ods. 3, článku 17 ods. 3, článku 19, článku 20, článku 22 ods. 2, článku 23, článku 24 a článku 26 tohto dohovoru, pokiaľ nie sú občanmi prijímajúceho štátu alebo nemajú bydlisko v tomto štáte.
Konzulárne funkcie
1. Konzulárny úradník je oprávnený vykonávať funkcie v rámci konzulárneho obvodu funkcie uvedenej v tejto časti. Iné konzulárne funkcie sa môžu vykonávať len vtedy, ak to nie je v rozpore so zákonmi a právnymi predpismi prijímajúceho štátu.
Konzulárny úradník je oprávnený chrániť práva a záujmy vysielajúceho štátu a jeho občanov, fyzických aj právnických osôb.
2. Konzulárny úradník je oprávnený písomne a ústne kontaktovať príslušné miestne orgány konzulárneho obvodu pri výkone svojich povinností a v rozsahu povolenom zákonmi, inými právnymi predpismi a praxou prijímajúceho štátu príslušné ústredné orgány prijímajúceho štátu.
3. Konzulárny úradník môže so súhlasom prijímajúceho štátu vykonávať konzulárne funkcie aj mimo konzulárneho obvodu.
Konzulárny úradník prispieva k rozvoju hospodárskych, obchodných, kultúrnych, vedeckých a turistických kontaktov medzi zmluvnými stranami a k posilneniu ich priateľských vzťahov.
Konzulárny úradník je oprávnený:
(a) zaregistrovať občanov vysielajúceho štátu;
b) prijímať žiadosti a vyhlásenia týkajúce sa občianstva občanov vysielajúceho štátu a vydávať príslušné dokumenty;
c) v súlade s právnymi predpismi vysielajúceho štátu prijať vyhlásenia o manželstve za predpokladu, že obe osoby sú občanmi vysielajúceho štátu;
d) v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi vysielajúceho štátu prijať vyhlásenia týkajúce sa rodinných pomerov občanov vysielajúceho štátu, ako aj iných vyhlásení občanov vysielajúceho štátu;
e) registrovať zrod a smrť občanov vysielajúceho štátu;
(f) vypracúvať a legalizovať zmluvy dohodnuté medzi občanmi vysielajúceho štátu, pokiaľ takéto zmluvy nepredstavujú, neprevádzajú alebo neodnímajú vecné práva na nehnuteľný majetok nachádzajúci sa v prijímajúcom štáte;
(g) vypracúvať a legalizovať zmluvy bez ohľadu na občianstvo strán, ak sa takéto zmluvy týkajú majetku alebo práv nachádzajúcich sa vo vysielajúcom štáte a ak majú právne účinky len v tomto štáte;
(h) vypracovať, certifikovať, overovať, overovať a legalizovať dokumenty a iné úkony potrebné na ich platnosť na žiadosť občana vysielajúceho štátu v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi tohto štátu, pokiaľ to nie je v rozpore so zákonmi a právnymi predpismi prijímajúceho štátu;
i) písať alebo legalizovať a skrývať závety občanov vysielajúceho štátu;
(j) prekladať dokumenty a dokumenty a overovať správnosť prekladu a overovať dokumenty;
k) vydáva osvedčenia o pôvode.
2. Ak si to vyžadujú zákony a iné právne predpisy prijímajúceho štátu, konzulárny úradník informuje príslušné orgány tohto štátu o operáciách vykonávaných podľa písmen c) a e) tohto odseku.
Dokumenty a dokumenty vypracované, preložené alebo overené konzulárnym úradníkom v súlade s článkom 31 majú v prijímajúcom štáte rovnaký právny účinok ako dokumenty vypracované, preložené alebo potvrdené príslušnými orgánmi prijímajúceho štátu za predpokladu, že boli vypracované spôsobom, ktorý nie je v rozpore so zákonmi a inými právnymi predpismi prijímajúceho štátu.
1. Konzulárny úradník má v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi vysielajúceho štátu právo vydávať, obnovovať, meniť a dopĺňať cestovné doklady občanov vysielajúceho štátu.
2. Má tiež právo vydať, rozšíriť a zrušiť príslušné víza osobám, ktoré chcú cestovať do vysielajúceho štátu.
Konzulárny úradník je oprávnený prijímať v hotovosti, v hotovosti, cenné veci a hnuteľný majetok, ktoré patria občanom vysielajúceho štátu alebo sú určené občanom vysielajúceho štátu. Tieto položky sa môžu vyvážať z zvýhodneného štátu len v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi tohto štátu.
1. Keď sa orgány prijímajúceho štátu dozvedeli o prípadoch, v ktorých musí byť občan vysielajúceho štátu vymenovaný za opatrovníka alebo opatrovníka, informujú o tom príslušný konzulárny orgán.
2. V prípade potreby môže konzulárny úradník navrhnúť súdu alebo inému príslušnému orgánu prijímajúceho štátu opatrovníka alebo opatrovníka pre občana vysielajúceho štátu alebo na ochranu majetku tohto občana za predpokladu, že majetok nie je chránený.
Prihláste sa pre poznámky, obľúbené a upozornenia
Informácie o predpise
| Citácia | Dekrét ministra zahraničných vecí č. 18 / 1985 Z. z. o Konzulárnej dohode medzi Československou socialistickou republikou a Helénskou republikou |
|---|---|
| Typ predpisu | - |
| Autor | - |
| Zbierka | Zbierka zákonov |
| Dátum vyhlásenia | 15.03.1985 |
|---|---|
| Účinnosť od | 03.08.1984 |
| Účinnosť do | - |
| Stav | Platný |
Znenie predpisu má informatívny charakter.
Komentáre 0