Ústavný súd zistil č. 176 / 2015 Z. z.
Ústavný súd zistil 19. mája 2015 sp. zn.
Platný
Zistený ústavný súd
Verzie znenia:
21.07.2015
176
POKUTY
Ústavný súd
Za republiku
Dňa 19. mája 2015 Ústavný súd rozhodol na základe sp. zn. ÚS 14 / 14 v pléne, ktorú zložil predseda Súdneho dvora Pavla Rycheckého a sudcovia Jaroslav Fenyk, Vlasta Formánková, Vladimir Krórka, Tomáš Lichovník, Jan Musil, Vladimir Sláveček, Radovan Suchánek, Kateřina Šimáková, Vojtěch Šimíček, Milady Tomková a Jiří Zemánek (Judge) na návrh Najvyššieho správneho súdu o zrušení § 47 zákona č. 62 / 2003 Z. z., o voľbách do Európskeho parlamentu a o zmene a doplnení niektorých zákonov a § 48 ods. 1 slovami, "ktoré postúpili Skrutiniovi," ten istý zákon o účasti parlamentu Českej republiky ako účastníkov konania
nasledujúce:
Návrh zamietnutý.
Odôvodnenie
Návrh na začatie konania
Konanie pred Najvyšším správnym súdom
1. Najvyšší správny súd (ďalej len "odvolateľ") prerokoval prípad odvolateľov a) Mgr. Alexandra Uhlová, b) Pavlíny Packáková a c) Zelená strana, ktorú zastupoval advokát Pavel Uhl, o návrhu na zrušenie volieb kandidátov Mgr. Tomáš Zdechovský a Ing.
2. Uznesením z 24. júna 2014 č. Vol 16 / 2014-69 Najvyšší správny súd pozastavil konanie a v súlade s článkom 95 ods. 2 ústavy Českej republiky (ďalej len "ústava") v ten istý deň predložil ústavnému súdu návrh na zrušenie ustanovení oddielov 47 a 48 ods. 1 v slovách "ktoré postúpili Skrutiniovi," zákon 62 / 2003 Z. z. o voľbách do Európskeho parlamentu a o zmene niektorých zákonov. Konanie pozastavil až do rozhodnutia ústavného súdu o návrhu na zrušenie sporných ustanovení.
Dôležitý obsah návrhu
3. Najvyšší správny súd usúdil, že v článku 223 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) sa ustanovuje jednotný volebný postup vo voľbách do Európskeho parlamentu, ale ešte nebol prijatý vykonávací akt. Rozhodnutie zástupcov členských štátov v rámci Rady 76 / 787 / ESUO , EHS , Euratom z 20.9.1976 o priamych a všeobecných voľbách poslancov Európskeho parlamentu (ďalej len "akt ") doplnené rozhodnutím Rady 2002 / 772 / ES , Euratom preto predstavuje jediný spoločný rámec , v ktorom sa členské štáty v súčasnosti pohybujú pri prijímaní vnútroštátnych úprav. V článku 1 zákona (v konsolidovanom znení) sa stanovuje, že poslanci Európskeho parlamentu sa volia v každom členskom štáte" v súlade so zásadou pomerného zastúpenia." V článku 2 sa ponecháva právo členských štátov na zriadenie volebných obvodov alebo iné rozdelenie ich volebných obvodov, pokiaľ nie je celkovo ovplyvnená relatívna povaha volebného systému. Napokon článok 3 Akt umožňuje členským štátom "stanoviť minimálny prah na prideľovanie mandátov. Tento limit však nesmie byť stanovený na vnútroštátnej úrovni nad 5% odovzdaných hlasov. "Článok 8 Zákon potom upravuje vzťah s vnútroštátnymi právnymi predpismi takto:" S výhradou ustanovení tohto aktu sa volebný postup v každom členskom štáte riadi vnútroštátnym právom. Takéto vnútroštátne ustanovenia, ktoré môžu v prípade potreby zohľadniť osobitosti v členských štátoch, nie sú celkovo ovplyvnené relatívnou povahou volebného systému."
4. Európsky parlament prijal 22. novembra 2012 uznesenie o voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2014 [2012 / 2829 (RSP) ], v ktorom vyzval členské štáty, aby "stanovili primerané a vyvážené minimálne limity pre rozdelenie kresiel v súlade s článkom 3 zákona s cieľom náležite zohľadniť rozhodnutia občanov vo voľbách a zároveň zabezpečiť fungovanie Parlamentu." Túto výzvu predložil Európsky parlament najmä v súvislosti s novými opatreniami pre voľby Európskej komisie, ktoré zaviedol (od 1. decembra 2009) Lisabonskú zmluvu, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o založení Európskeho spoločenstva (ďalej len "Lisabonská zmluva"), a so zmenami vo vzťahu medzi Európskym parlamentom a Európskou komisiou, ktoré sa uskutočnia po voľbách v roku 2014. Európsky parlament vyjadril presvedčenie, že spoľahlivá väčšina členov eurozóny bude nevyhnutná pre stabilitu legislatívnych postupov Európskej únie (ďalej len "EÚ") a dobré fungovanie jeho výkonnej moci.
5. Odvolateľ predpokladá, že v Českej republike sa zákonom zavádza päťpercentná doložka o ukončení volieb do Európskeho parlamentu. Európske právo umožňuje takúto reguláciu za predpokladu, že relatívny charakter volebného systému nie je celkovo ovplyvnený. Neukladá však členským štátom povinnosť zaviesť doložku o ukončení, aby sa tieto voľby upravovali vnútroštátnym právom ako celok.
6. Vo voľbách do Európskeho parlamentu, ktoré sa konali v máji 2014, boli mandáty europoslancov v Českej republike rozdelené takto:
| Strana | Platné hlasy | Volební dělitel | Mandáty | ||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| č. | název | celkem | v % | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | |
| 5 | Křesťanská a demokratická unie – Československá strana lidová | 150 792 | 9,95 | 150792 | 75396 | 50264 | 37698 | 30158,4 | 3 |
| 7 | Koalice TOP 09 a STAN | 241 747 | 15,95 | 241747 | 120873,5 | 80582,34 | 60436,75 | 48349,4 | 4 |
| 10 | Komunistická strana Čech a Moravy | 166 478 | 10,98 | 166478 | 83239 | 55492,67 | 41619,5 | 33295,6 | 3 |
| 14 | Česká strana sociálně demokratická | 214 800 | 14,17 | 214800 | 107400 | 71600 | 53700 | 42960 | 4 |
| 16 | ANO 2011 | 244 501 | 16,13 | 244501 | 122250,5 | 81500,34 | 61125,25 | 48900,2 | 4 |
| 20 | Občanská demokratická strana | 116 389 | 7,67 | 116389 | 58194,5 | 38796,34 | 29097,25 | 23277,8 | 2 |
| 24 | Strana svobodných občanů | 79 540 | 5,24 | 79540 | 39770 | 26513,34 | 19885 | 15908 | 1 |
7. Ak by sa však predmetná doložka o uzavretí o 5% neuplatňovala, mandáty by boli pridelené takto:
| Strana | Platné hlasy | Volební dělitel | Mandáty | ||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| č. | název | celkem | v % | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | |
| 5 | Křesťanská a demokratická unie – Československá strana lidová | 150 792 | 9,95 | 150792 | 75396 | 50264 | 37698 | 30158,4 | 2 |
| 7 | Koalice TOP 09 a STAN | 241 747 | 15,95 | 241747 | 120873,5 | 80582,34 | 60436,75 | 48349,4 | 4 |
| 10 | Komunistická strana Čech a Moravy | 166 478 | 10,98 | 166478 | 83239 | 55492,67 | 41619,5 | 33295,6 | 3 |
| 14 | Česká strana sociálně demokratická | 214 800 | 14,17 | 214800 | 107400 | 71600 | 53700 | 42960 | 3 |
| 16 | ANO 2011 | 244 501 | 16,13 | 244501 | 122250,5 | 81500,34 | 61125,25 | 48900,2 | 4 |
| 20 | Občanská demokratická strana | 116 389 | 7,67 | 116389 | 58194,5 | 38796,34 | 29097,25 | 23277,8 | 2 |
| 23 | Strana zelených | 57 240 | 3,77 | 57240 | 28620 | 19080 | 14310 | 11448 | 1 |
| 24 | Strana svobodných občanů | 79 540 | 5,24 | 79540 | 39770 | 26513,34 | 19885 | 15908 | 1 |
| 32 | Česká pirátská strana | 72 514 | 4,78 | 72514 | 36257 | 24171,34 | 18128,5 | 14502,8 | 1 |
8. Podľa názoru Najvyššieho správneho súdu je z týchto údajov zrejmé, že aj žalobcovia Tomáš Zdechovský (KDU-ČSL) a Miroslav Poche (ČSSD) boli zvolení v dôsledku uplatnenia zákonnej doložky o uzavretí vo výške päť percent, zatiaľ čo inak by tieto dva mandáty získal Ivan Bartoš [Česká strana pirátov (ďalej len "Pirates") ] a Ondřej Liska (zelená strana).
9. Najvyšší správny súd tvrdí, že z pohľadu voličov strán, ktorí boli vylúčení zo skrutinia z dôvodu doložky o uzavretí, jeho hlas "zlyhá." V dôsledku toho politická mienka takéhoto voliča nie je žiadnym spôsobom zastúpená zastupiteľským orgánom a nie je prítomná v jeho rozhodovaní. Vzhľadom na obmedzený počet mandátov a skutočnosť, že mandát nie je deliteľný, bude prirodzene vždy existovať skupina takýchto nezastúpených voličov malej strany. V dôsledku uplatnenia záverečného ustanovenia sa však počet platných hlasov, ktoré neboli zohľadnené vo voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2014, zvýšil na 301 245, čo predstavuje 19,88% celkového počtu platných hlasov. Percento nezastúpených voličov tak prekročilo aj najúspešnejší volebný zisk vo voľbách (YES 2011, ktorý získal 244 501, 16,13% platných hlasov). Okrem toho z pohľadu kandidáta možno tiež zdôrazniť, že v dôsledku uplatnenia záverečného ustanovenia je strana, ktorej boli kandidátmi, ale ktorá nedosiahla stanovený percentuálny výsledok, automaticky vylúčená zo skupiny skrutinia. To znamená, že mandáty dosiahli "lacnejšie" z hľadiska počtu odovzdaných hlasov pre strany, ktoré naopak prekonali záverečnú doložku. To možno preukázať vo voľbách v roku 2014, kedy bol najnižší počet hlasov dostatočný na získanie mandátu 50 264 (t. j. počet odovzdaných hlasov za KDU-CSL delené tromi), zatiaľ čo Piráti neboli schopní získať aspoň jeden mandát alebo výrazne vyšší počet odovzdaných hlasov, t. j. 72 514. Z hľadiska prístupu k zvoleným funkciám už nie je možné ignorovať skutočnosť, že všetky odovzdané prednostné hlasy budú tiež klesať odstránením zo skrutinia. V týchto voľbách napríklad prvý kandidát na pirátov Ivan Bartoš dostal 12 644 prednostných hlasov a nestal sa poslancom Európskeho parlamentu, zatiaľ čo úspešnejší z dvoch sporných kandidátov Tomáš Zdechovský nedostal polovicu prednostných hlasov (celkovo 5 063).
10. Podľa odvolateľa teda sporné právne ustanovenia obmedzujú slobodnú alebo slobodnú hospodársku súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti [článok 5 ústavy a článok 22 Charty základných práv a slobôd (ďalej len "charta") ], rovnosť hlasovacích práv pre všetkých voličov (článok 21 ods. 3 charty) a právo občanov na prístup k zvoleným funkciám za rovnakých podmienok (článok 21 ods. 4 charty). Takéto obmedzenie politických práv by bolo prijateľné, ak by sledovalo legitímny cieľ a bolo by schopné dosiahnuť tento cieľ, bolo by to potrebné, zatiaľ čo výber riešenia zo strany zákonodarcu by obmedzil práva zaručené ústavným poriadkom len v rozsahu potrebnom na dosiahnutie sledovaného cieľa. Žiadateľ však tieto dôvody v prejednávanej veci nenašiel.
11. Odvolateľ sa odvolával na judikatúru ústavného súdu týkajúcu sa otázky záverečného ustanovenia v prípade volieb do poslaneckej komory Českej republiky [porov. sp. zn. všetky rozhodnutia ústavného súdu sú k dispozícii aj na http: // nalus.ujud.cz] a v prípade komunálnych volieb [porov. rezolúcia sp. zn. IV. ÚS 54 / 03 z 25.8.2004 (neuverejnená v SbNU)]. V citovanom náleze sp. zn. pl. ÚS 25 / 96 Ústavný súd prijal určitú neproporcionalitu z hľadiska rovnosti volebného práva, ktorá bola odôvodnená skutočnosťou, že "ďalšie závažné dôvody vyplývajúce z účelu a funkcie volieb v demokratickej spoločnosti... [pretože] cieľom volieb... nie je len vyjadriť politickú vôľu jednotlivých voličov a získať len diferencovaný zrkadlový obraz o súčasných a politických postojoch voličov." Podľa ústavného súdu je preto "prijateľné vložiť určitý integračný stimul do samotného volebného mechanizmu," napríklad vo forme klauzuly o umelom uzavretí 5%, ktorej integračná úloha pomáha vytvoriť väčšinu (alebo väčšinu) schopnú dosiahnuť rozhodnutie a umožňuje vytvorenie fungujúcej vlády. Bez jej uplatnenia by to mohlo byť "politické zastúpenie rozdelené do väčšieho počtu malých skupín s rôznorodými záujmami, čo by spôsobilo, že vytvorenie väčšiny by bolo oveľa zložitejšie alebo úplne nemožné." Ústavný súd však nezdôraznil, že "existencia reštriktívnej doložky musí byť v každom prípade podmienená len vážnymi dôvodmi" a že" aj v prípade reštriktívnej doložky sa musí uplatňovať zásada minimalizácie štátneho zásahu vo vzťahu k stanovenému cieľu. Potreba volebných obmedzení sa preto musí tiež vykladať striktne. " (zdôraznenie pridané). V duchu tohto argumentu stálo aj 5% záverečného ustanovenia uplatňovaného pri komunálnych voľbách, hoci v tomto prípade argument v prospech ústavnosti oslabuje záverečnú doložku.
12. Odvolateľ sa domnieva, že Európsky parlament a voľby do tohto zastupujúceho orgánu sa líšia od prípadov, ktoré sa predtým posudzovali, takže dôvody rozhodnutí, ktoré citoval ústavný súd, sa už nemôžu preniesť do prejednávanej veci bez ďalšieho preskúmania. Európsky parlament zohráva kvalitatívnu úlohu pri fungovaní Európskej únie okrem národných parlamentov pri fungovaní členských štátov. Nemá ako celok priamu legislatívnu iniciatívu (musí byť adresovaná Európskej komisii) a je potrebné dosiahnuť dohodu s Radou EÚ zloženú z príslušných ministrov členských štátov o schválení právnych predpisov. Vplyv tohto zastupiteľského orgánu na formu vedúceho výkonného orgánu, Európskej komisie, je stále obmedzený - Európsky parlament volí svojho predsedu a vyjadruje svoju dôveru v Európsku komisiu ako celok, ale skladá sa z kandidátov z jednotlivých členských štátov a nemusí odrážať politické zloženie Európskeho parlamentu. Členské štáty majú naďalej rozhodujúci vplyv na fungovanie Európskej únie a Európsky parlament sa v posledných rokoch len postupne približuje k pozícii rovnakého hráča. Široké spektrum politického zastúpenia v Európskom parlamente preto môže prispieť k zvýšeniu legitímnosti prijatých rozhodnutí a strachu zo zníženia kapacity európskych právnych predpisov a výkonnej moci, ktorá by vyplývala z rozmanitosti zastúpených politických názorov, nie je dôveryhodný. Sporný zákon preto vzhľadom na súčasné postavenie Európskeho parlamentu v systéme inštitúcií Európskej únie nesleduje inak legitímny cieľ integrácie politickej vôle voličov. Tento záver nemožno podľa odvolateľa zvrátiť skutočnosťou, že uznesenie Európskeho parlamentu z 22. novembra 2012 vyzvalo členské štáty, aby "zaviedli primerané a vyvážené minimálne obmedzenia rozdelenia kresiel do svojho volebného práva v súlade s článkom 3 zákona, aby náležite zohľadnili rozhodnutia občanov vo voľbách a zároveň zabezpečili fungovanie Parlamentu." Hoci samotné politické vyhlásenie súčasnej väčšiny Európskeho parlamentu nemôže byť relevantným referenčným kritériom na posúdenie súladu 5% doložky s ústavným poriadkom Českej republiky, nemožno vidieť, že ani podľa uvedeného parlamentného uznesenia by minimálne limity pre rozdelenie kresiel mali byť "primerané a "vyvážené." Ak by bol zákonodarca motivovaný prijať umelú doložku o uzavretí do výšky 5% v rámci (nepovinného) článku 3, len skutočnosť, že je - slovami dôvodovej správy - spoločné v Českej republike, ťažké hovoriť o vhodnosti a rovnováhe takéhoto umelého zasahovania do rovnosti hlasovacích práv a hospodárskej súťaže medzi politickými stranami v európskych voľbách.
13. Aj keď sa potreba "integračných stimulov" v budúcnosti zintenzívňuje spolu s postupne sa rozširujúcimi právomocami Európskeho parlamentu, odvolateľ sa domnieva, že doložka o uzavretí nie je vhodná na splnenie tohto cieľa. Účinky integrácie alebo diferenciácie možno v skutočnosti posudzovať len prostredníctvom optiky kolektívneho orgánu na úrovni jeho celku, nie z pohľadu jednotlivých častí Európskeho parlamentu zvolených v každom členskom štáte. Zoznamy kandidátov nevypracúvajú celoeurópske politické strany, a preto sa integrácia politických síl v Európskom parlamente uskutočňuje na národných kontinentoch. Dokonca aj jeden poslanec zvolený za stranu v konkrétnom štáte sa môže stať súčasťou veľkej koalície rovnako politických strán, a naopak, veľká skupina členov silnej národnej strany nemusí nájsť spoločný základ so žiadnym z existujúcich politických blokov, a preto môže predstavovať prvok rozpadu. Myšlienka, že záverečné ustanovenia na vnútroštátnej úrovni by mohli akýmkoľvek spôsobom prispieť k bezúhonnosti politického spektra v Európskom parlamente, je preto dosť iluzórna. V Českej republike sa zvolí len malá časť všetkých poslancov (21 z celkového počtu 751 zástupcov), preto integračný účinok záverečného ustanovenia, ktoré sa v Českej republike používa pre celkovú kapacitu Európskeho parlamentu, zostane vždy veľmi obmedzený.
14. Odvolateľ sa napokon domnieva, že aj keď by mohla prispieť záverečná doložka na dosiahnutie sledovaného cieľa (ak má byť integráciou politického zastúpenia na európskej úrovni), nie je to potrebné riešenie v demokratickej spoločnosti, pretože jeho úloha - aspoň v Českej republike, pokiaľ ide o nízky počet mandátov - je dostatočne účinná pri uplatňovaní tzv. prirodzeného prahu stanoveného zvolenou metódou prideľovania mandátu. Napríklad počas posledných volieb do Európskeho parlamentu, ktoré sa konali v Českej republike (bez toho, aby sa počítalo s záverečnou klauzulou), by volebný zisk vo výške 3,77% platných hlasov stačil na získanie jedného mandátu ako európskeho poslanca. Prirodzená prahová hodnota potom predstavuje volebný zisk strany Dawn of Direct Democracy vo výške 3,12% platných hlasov, čo by ani v prípade neexistencie umelej doložky o uzavretí nestačilo na získanie mandátu. Samozrejme, prirodzený prah je ťažké vopred predpovedať a výsledná hodnota pozorovaná po voľbách vždy závisí okrem iného od počtu kandidátskych strán (alebo tiež od veľkosti volebného obvodu, ale nezáleží to na voľbách do Európskeho parlamentu, keďže celá Česká republika je jediným volebným obvodom). Napriek tomu možno na praktickom príklade posledných volieb do Európskeho parlamentu preukázať, že prirodzený prah obmedzuje prístup malých politických strán do Európskeho parlamentu a plní určitú funkciu integrácie. To spolu s predchádzajúcimi argumentmi podkopáva myšlienku potreby ďalšieho umelého obmedzenia rovnakej hospodárskej súťaže medzi politickými stranami vo forme záverečnej doložky.
15. Odvolateľ tiež poukazuje na to, že približne polovica členských štátov tento rok uplatnila umelo vytvorenú doložku o uzavretí na Európsky parlament. Maximálna prípustná úroveň záverečného ustanovenia (5%) zaviedli krajiny, ako je Francúzsko, iné ako Česká republika (aj pre každú z volebných obvodov osobitne), Chorvátsko, Litva, Lotyšsko, Maďarsko, Poľsko, Rumunsko a Slovensko, nižšia úroveň sa uplatňuje napríklad v Taliansku, Rakúsku, Švédsku a Grécku (3%). Treba poznamenať, že v prípade krajín s veľmi malým počtom kresiel v Európskom parlamente nemá záverečná doložka žiadny praktický význam, pretože je potrebné získať aspoň o jeden mandát oveľa viac hlasov, ako je maximálna prípustná záverečná doložka (napr. Slovinský Desus vo voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2009 získal 7,2% hlasovania, ktoré, hoci v tom čase prekročilo doložku o uzavretí o 4%, nestačilo na získanie žiadneho zo siedmich mandátov, ktoré boli vtedy rozdelené). Medzi krajinami, ktoré neuplatňujú doložku o ukončení volieb do Európskeho parlamentu, však existujú aj krajiny zastúpené v Európskom parlamente s veľkým počtom kresiel, ako napríklad Spojené kráľovstvo (73 mandátov), Španielsko (54 mandátov) alebo štát s najvyšším počtom mandátov (96 z celkového počtu 751), Nemecko, kde sa už neuplatňuje predchádzajúca doložka o ukončení na základe rozhodnutia federálneho ústavného súdu.
16. Odvolateľ tiež pripomína, že nemecký federálny ústavný súd zistil ako protiústavnú doložku nielen 5% (pozri rozsudok z 9. novembra 2011 v spojených veciach 2 BvC 4 / 10 a i.), ale aj následne prijatú doložku 3% (pozri rozsudok z 26. februára 2014 v spojených veciach 2 BvE 2 / 13 a i.), hoci v nemeckom kontexte bola úvaha o narušení rovnosti volebného práva v dôsledku umelej doložky o uzavretí v porovnaní s Českou republikou oslabená, keďže prirodzená hranica v posledných európskych voľbách bola len pol percenta.
Iný názor niektorých sudcov
17. zväzok 16 / 2014-69 pridal k vyššie citovanému uzneseniu Zdeněk Kühn, Raden Malík a Miloslav Excellent iné stanovisko. Vyjadrili najmä pochybnosti o tom, či je možné danú žiadosť prerokovať, pretože výsledok konania pred ústavným súdom nemôže mať žiadny vplyv na platnosť voľby dvoch napadnutých kandidátov. Voľby sa už uskutočnili v plnom súlade s platným a účinným právom. Je nezvratnou skutočnosťou, že voliči prispôsobili svoju voľbu nielen svojim politickým preferenciám, ale aj existujúcim volebným pravidlám, čo je aj päťpercentná záverečná doložka. Čiastkové vypustenie "výsledkov volieb a pridelenie mandátu dvom ďalším kandidátom by bolo, aj keby (možno) Ústavný súd vyvolal doložku o protiústavnom uzavretí, čo viedlo k úplnému zatemneniu volebného výsledku. Viedlo by to k popieraniu vôle voličov, ktorí hlasovali podľa jedného pravidla a ktorí by sa dozvedeli ex post, že skutočne hlasovali podľa iného pravidla. Ak rozhodnutie ústavného súdu nemôže mať žiadny význam pre samotnú vec, Súdny dvor nemôže podať platnú žiadosť.
18. Odmietnutí sudcovia sa tiež domnievajú, že väčšina členov volebného senátu chápe zásadu rovnakého volebného práva zjednodušeným spôsobom. Ako ústavný súd opakovane vyhlásil: "zásada rovnosti nemá absolútny (nepriťažujúci) charakter, je to len relatívna rovnosť. Preto ho nemožno chápať mechanicky, ani ako osobitný prípad rovnosti. V niektorých prípadoch je povolené aj určité obmedzenie rovnosti hlasovacích práv (nález sp. zn. Táto osobitná rovnosť je zjavná najmä v otázkach, ako sú záverečné doložky, podmienky na predkladanie kandidatúrnych zoznamov, volebné kampane, volebné geometrie a aritmetika [odsek 60 rozsudku z 29. marca 2011, sp. zn. ÚS 52 / 10 (N 56 / 60 SbNU 693)]. Ústavný súd zdôraznil, že "zásada rovnakého volebného práva sa musí chápať tak, že každý volič má rovnaký počet hlasov ako každý iný, ale nie že každá osoba má rovnakú váhu vo vzťahu ku konečnému výsledku volieb (počet získaných mandátov) " (bod 61 vyššie, Ústavný súd tu cituje a zhŕňa svoju existujúcu judikatúru).
19. Ústavný poriadok okrem toho nepozná primeraný systém vo vzťahu k voľbám do Európskeho parlamentu. Primeraný systém vyplýva z európskeho práva. Ústavný súd tradične rozlišoval situácie, keď ústava predpisuje primeraný systém a situácie, keď ústava mlčí o volebnom systéme. Ako kľúč - a so súčasným návrhom úplne nezlučiteľný - musí byť preto pasáž označená ako bod 68 sp. zn. pl. ÚS 52 / 10 (pozri vyššie), čo znamená, že zvýšenie hraničnej doložky nesmie ohroziť len - všeobecne povedané - demokratickú podstatu volieb. Vo vzťahu k prirodzenému prahu stanovenému pre voľby do poslaneckej komory - kde je predpísaný pomerný volebný systém ústavy (!) - Ústavný súd sa vyjadril v dvoch kľúčových zisteniach, konkrétne v Sp. Pl. ÚS 25 / 96 (pozri vyššie) a pl. ÚS 42 / 2000 z 24.1.2001 (N 16 / 21 SbNU 113; 64 / 2001 Zb.). V oboch prípadoch uviedol, že len nad 10% klauzulu možno považovať za takúto intervenciu v proporčnom systéme, ktorý ohrozuje jej demokratickú podstatu. Preto nie je jasné, aký je dôvod stanoviť prísnejšie kritérium pre voľby do Európskeho parlamentu; okrem toho, v situácii, keď ústava, tak ako v prípade regionálnych alebo komunálnych volieb, nepredpisuje primeraný systém, a naopak, európsky zákon výslovne priznáva záverečnú doložku.
20. Väčšina volebného senátu má podľa všetkého zjednodušené pochopenie úlohy Európskeho parlamentu. Je nesporné, že právomoci Európskeho parlamentu sa v posledných desaťročiach postupne posilňovali. Stalo sa to naposledy a viditeľne v Lisabonskej zmluve. Hoci Európsky parlament stále nemá legislatívnu iniciatívu, môže požiadať Európsku komisiu, aby predložila návrh právneho aktu Európskej únie - nemusí počúvať, ale musí poskytnúť Európskemu parlamentu dôvody (článok 225 ZFEÚ). Hoci Európsky parlament nie je výhradným zákonodarcom, ako je to na vnútroštátnej úrovni, rovnako prispieva k riadnemu legislatívnemu postupu s Radou EÚ (článok 294 ZFEÚ). Volí tiež predsedu Európskej komisie (článok 14, článok 17 ods. 7 Zmluvy o Európskej únii, ďalej len "ZEÚ"), schvaľuje ostatných členov ako kolégium (článok 17 ods. 7 Zmluvy o EÚ), môže dať Európskej komisii nedôveru (článok 17 ods. 8 Zmluvy o EÚ, článok 234 ZFEÚ), volí európskeho ombudsmana (článok 228 ZFEÚ) atď. Úloha Európskeho parlamentu v riadnom legislatívnom postupe je komplikovaná, je však jednoznačne v rozpore s pojmom roztriešteného orgánu, ktorý je vybavený mnohými neklasifikovanými solidármi. Európsky parlament je zapojený do prijímania právnych predpisov rovnako ako Rada EÚ. Pri absencii konsenzu existuje zmierovací výbor zložený z rovnakého počtu členov oboch inštitúcií. Ak sa nedospeje k dohode, návrh sa zamietne, ale doteraz sa to stalo výnimočne v praxi (hovorí sa, že sa to môže zmeniť, ak sa prenesú názory predložené súčasnou väčšinou senátu). Uvedené je tiež plne v súlade s tým, ako sa Európsky parlament pozerá na seba. Dňa 22. novembra 2012 prijala (právne nezáväzné) uznesenie týkajúce sa volieb do Európskeho parlamentu v roku 2014, v ktorom vyzvala členské štáty, aby do svojho volebného zákona zaviedli primerané a vyvážené minimálne limity pre rozdelenie kresiel, aby sa náležite zohľadnil výber občanov vyjadrený vo voľbách a zároveň sa zabezpečilo fungovanie Parlamentu." Rozhodnutie Európskeho parlamentu bolo určené členským štátom, najmä pokiaľ ide o nové opatrenia pre voľby Európskej komisie zavedené Lisabonskou zmluvou a meniaci sa vzťah medzi Európskym parlamentom a Európskou komisiou vyplývajúci z volieb v roku 2014. Vyjadril tak presvedčenie, že spoľahlivá väčšina v Európskom parlamente bude nevyhnutná pre stabilitu legislatívnych postupov Európskej únie a dobré fungovanie jej výkonnej moci. Primerané doložky o uzavretí v národných volebných systémoch, ktoré európske právo výslovne povoľuje, môžu tomuto cieľu pomôcť.
21. Sila každej inštitúcie v rámci politického systému je totiž nielen vďaka písomným pravidlám, ale aj vývoju samotného politického systému a pomalým ústavným dohovorom a súčasný vývoj v súvislosti s výberom predsedu Európskej komisie je toho príkladom. Práve v tom vidia nesúhlasní sudcovia výrazné zjednodušenie väčšinového návrhu. Umelú doložku o uzavretí volieb do Európskeho parlamentu používa polovica členských štátov Európskej únie, ktorá posiela 380 poslancov do Európskeho parlamentu. Týchto 380 poslancov je vybraných s dôrazom na prvky integrácie. Dôraz na integráciu vo viacerých krajinách môže vo svojej celistvosti významne prispieť k väčšej funkčnosti Európskeho parlamentu.
22. Ak by bol prirodzený prah pre voľby poslanca Európskeho parlamentu 1 / 21, približne 4,76%, umelý prah by v českom systéme nemal zmysel. Prirodzená prahová hodnota na získanie mandátu je však variabilná a výrazne nižšia ako 4%. V súčasnej situácii je zrejmé, že zrušenie umelej doložky by viedlo k tomu, že Česká republika by vyslala zástupcov deviatich strán, takmer o tretinu viac, do Európskeho parlamentu namiesto zástupcov siedmich strán. Okrem "preľudnenia" politických strán by takáto situácia viedla aj k oslabeniu postavenia českých politických strán v kluboch vytvorených v Európskom parlamente. Fragmentácia českého politického zastúpenia v Európskom parlamente by viedla k zníženiu významu českých zástupcov.
23. Súčasné voľby do Európskeho parlamentu sú už v Českej republike tretie. Skúsenosti ukázali, že doložka o uzavretí žiadnym spôsobom neobmedzuje rozmanitosť strán a reprezentatívnosť politických strán. Vo voľbách v roku 2004 bolo do Európskeho parlamentu kvalifikovaných šesť politických strán a hnutí (okrem vtedajších silných strán ODS, KSČM, KDU- ČSL a ČSDD, dvoch mandátov a nezávislých a troch mandátov SNK - európskych demokratov), len štyri strany vo výnimočných voľbách v roku 2009 (ODS, ČSSD, KSČM a KDU- ČSL), zatiaľ čo vo voľbách v roku 2014 bola rozmanitosť českého volebného systému poznamenaná celkovo siedmimi úspešnými stranami a hnutiami. Úspech Strany slobodných občanov ukazuje, že doložka o päťpercentnom uzavretí nepredstavuje neprekonateľnú hranicu, ktorá dáva exkluzívnosť len veľkým, bohatým alebo tradičným stranám. Tieto výsledky a rozmanitosť zastúpenia strán sú v skutočnosti viac-menej v súlade s účinkom záverečných doložiek vo voľbách do poslaneckej komory.
Konanie pred ústavným súdom
24. Ústavný súd podľa ustanovení oddielu 69 zákona č. 182 / 1993 Z. z. o ústavnom súde v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o Ústavnom súde") zaslal návrh komore zástupcov a senátu parlamentu Českej republiky ako účastníkov konania a vláde a ombudsmanovi, ktorí majú právo vstúpiť do konania ako vedľajší účastníci konania.
Pripomienky poslaneckej komory a senátu
25. Predseda poslaneckej komory vo svojich pripomienkach z 11. júla 2014 zhrnul priebeh legislatívneho procesu a uviedol, že návrh zákona o voľbách do Európskeho parlamentu a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol predložený vláde poslaneckej komory 19. septembra 2002; Bol schválený v treťom čítaní 3. decembra 2002, pričom 170 poslancov hlasovalo proti a 124 poslancov hlasovalo proti. Rozpravy, ktoré sa konali v rokovacej sále poslancov, podrobnejšie nediskutovali o význame alebo ústavnosti navrhovanej klauzuly o ukončení volieb do Európskeho parlamentu o 5%. Tento návrh zákona bol predložený Senátu 9. decembra 2002. Vrátil ho do poslaneckej komory s pozmeňovacími návrhmi. Komora poslancov rokovala o návrhu zákona, ktorý sa vrátil 18. februára 2003 a prijal ho, ako ho schválil senát, pričom 180 poslancov hlasovalo za jeho prijatie a nikto nehlasoval proti nemu. Po prijatí zákona a jeho podpísaní príslušnými ústavnými orgánmi bol zákon uverejnený 4. marca 2003 v zbierke zákonov pod č. 62 / 2003 Zb. Sporné právne ustanovenia neboli počas ich platnosti zmenené a doplnené.
26. Predseda senátu vo svojich pripomienkach z 21. júla 2014 uviedol, že návrh zákona o voľbách do Európskeho parlamentu bol predložený senátu 6. decembra 2002 a prediskutovaný 9. januára 2003. Vo všeobecnej časti diskusie sa diskutovalo aj o odseku 47 návrhu zákona, ktorým sa zavádza doložka o uzavretí 5%. Senátori si boli vedomí funkcie tohto nástroja, ktorého uplatňovanie má obmedzujúci vplyv na rovnosť hlasovacích práv v systéme pomerného zastúpenia. V tejto súvislosti sa uvažovalo o jeho percentuálnom podiele a v dôsledku rozdielov v názoroch bol v podrobnej diskusii predložený pozmeňujúci a doplňujúci návrh na zníženie na 3%, ktorý však nebol prijatý, keďže len 19 zo 75 prítomných senátorov hlasovalo za tento návrh. Ústava zavedenia tejto záverečnej doložky však nebola počas rozpravy spochybnená. Dekrétom č. 38 z 9. januára 2003 senát vrátil návrh zákona komore zástupcov s dvoma prijatými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, ale netýkal sa implementácie záverečného ustanovenia. Všetkých 75 prítomných senátorov hlasovalo za uznesenie. Komora zástupcov diskutovala o návrhu, ktorý senát vrátil na svojom 10. zasadnutí 18. februára 2003, a uznesením č. 244 zákona vyjadrila súhlas s návrhom zákona, ktorý schválil senát.
27. V záujme úplnosti predseda senátu uvádza, že 29. mája 2014 skupina senátorov predložila návrh zákona (Senátsky dokument č. 294, 9. funkčné obdobie) vrátane návrhu na zrušenie doložky o ukončení volieb do Európskeho parlamentu.
Vyhlásenie vlády a ombudsmana
28. Premiér ústavného súdu informoval Ústavný súd, že vláda Českej republiky nebude uplatňovať svoje právo podľa § 69 ods. 2 zákona o ústavnom súde a nezačne s týmto konaním.
29. Ombudsman tiež uviedol, že nevstúpil do konania ako vedľajší účastník v zmysle § 69 ods. 3 zákona o ústavnom súde.
Ústne konania
30. V súlade s článkom 44 zákona o Ústavnom súde Ústavný súd rozhodol vo veci bez ústneho pojednávania, keďže nebolo možné očakávať ďalšie objasnenie prípadu.
Aktívne ID žiadateľa
31. Ústavný súd konštatuje, že odvolateľom je Najvyšší správny súd, ktorý konal podľa článku 95 ods. 2 ústavy ("Ak Súdny dvor dospeje k záveru, že právo, ktoré sa má uplatniť v uznesení veci, je v rozpore s ústavným poriadkom, postúpi vec Ústavnému súdu."), ďalej podrobne opísané v ustanovení § 48 ods. 1 písm. a) zákona č. 150 / 2002 Z. z., správneho poriadku, zmeneného a doplneného zákonom č. 303/2011 Z. z. Túto otázku rieši ústavný súd najmä vzhľadom na obsah rôznych stanovísk niektorých sudcov Najvyššieho správneho súdu, ktorí spochybnili aktívnu legitimitu žalobkyne.
32. Okrem toho ústavný súd uvádza, že predmetná vec je tzv. špecifická (presnejšie: nepriame; pozri napríklad Hesse, K. Grundzüge des Verfassungsrechts der Bundesrepublik Deutschland podrobnejšie. 20. vydanie. Heidelberg: C. F. Müller Verlag, 1999, s. 282 a nasl.) a nie abstraktná štandardná kontrola. Dokonca ani v českej ústavnej doktríne neexistujú žiadne dôležitejšie názory, ktoré by spochybňovali tento východiskový bod. Preto stačí citovať pána Holländera, ktorý definuje osobitnú regulačnú kontrolu ako "postup na dodržiavanie právnej alebo zákonnej normy ústavy v prípade, že ju začne Všeobecný súd v dôsledku riešenia konkrétnej záležitosti alebo fyzickej alebo právnickej osoby v súvislosti s ich uplatňovaním, ktoré sú dotknuté ich základnými právami alebo slobodami. Inými slovami, osobitná kontrola noriem je ústavným preskúmaním zákonov alebo iných právnych predpisov len v súvislosti s uznesením a rozhodovaním o konkrétnej záležitosti" (Basis of the General Government). Tretie vydanie. Plzeň: Publishing and Publishing Aleš Čenik, 2012, s. 275.
33. Ústavný dôvod návrhu je preto všeobecne uvedený, keď zistenie neplatnosti kandidáta v dôsledku zrušenia napadnutých ustanovení zákona by malo viesť k ukončeniu mandátu, ktorý už získal. Návrh Najvyššieho správneho súdu podľa článku 95 ods. 2 ústavy je na tento účel určený.
34. Odvolatelia preto musia predložiť návrh na preskúmanie ústavnosti sporných ustanovení zákona o voľbách do Európskeho parlamentu ako aktívne legitímny. Aktívna legitimita žalobcu sa pripisuje významu rozhodnutia ústavného súdu o riešení konkrétnej veci v konaní pred Všeobecným súdom o volebnej sťažnosti podanej a spĺňa jednu z podmienok konania pred ústavným súdom podľa § 64 ods. 3 zákona o ústavnom súde.
Posúdenie spôsobilosti a ústavný súlad legislatívneho procesu
35. Ústavný súd preto konštatuje, že je zodpovedný za vypočutie predmetnej žaloby, ktorú mu predložil veriteľ, je prípustný a spĺňa všetky stanovené právne požiadavky. Preto mohol v súlade s ustanoveniami § 68 ods. 2 zákona č. 182 / 1993 Z. z. o Ústavnom súde, zmeneného a doplneného zákonom č. 48 / 2002 Z. z., najprv položiť otázku, či bol prijatý a vydaný ústavným spôsobom a v medziach stanovených ústavných právomocí. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolateľ ani ostatní účastníci konania neboli žiadnym spôsobom spochybnení, nie je potrebné podrobne preskúmať celý legislatívny proces, ktorý viedol k schváleniu sporných právnych ustanovení.
36. Podľa ustanovení § 68 ods. 2 zákona č. 182 / 1993 Z. z. o Ústavnom súde, zmeneného a doplneného zákonom č. 48 / 2002 Z. z., posúdenie ústavnosti zákona s ústavným poriadkom spočíva v odpovedi na tri otázky: či bol prijatý a vydaný v medziach ústavy, či bol prijatý ústavne predpísaným spôsobom a či je jeho obsah v súlade s ústavnými zákonmi. V prípade sporných ustanovení je nepochybné, že Parlament bol oprávnený ich prijať v zmysle článku 15 ods. 1 ústavy. Pokiaľ ide o spôsob prijatia európskeho volebného zákona, ústavný súd zistil z pripomienok účastníkov konania, ako aj z iných verejne dostupných dokumentov týkajúcich sa legislatívneho procesu, že zákon bol prijatý ústavným spôsobom. Preto nič nebráni ústavnému súdu vykonať vecné posúdenie ústavnosti sporných ustanovení.
Posúdenie ústavnosti sporných právnych ustanovení
37. Ústavná revízia sporných ustanovení zákona o európskych voľbách má v podstate za cieľ určiť, či sú údajné obmedzenia rovnosti volebného práva (článok 21 ods. 3 charty), prístup občanov k voleným funkciám za rovnakých podmienok (článok 21 ods. 4 charty) a voľná hospodárska súťaž politických síl (článok 5 ústavy alebo článok 22 Charty) prípustné v demokratickej spoločnosti vzhľadom na legitímnosť cieľov, ktoré sledujú, schopnosť dosiahnuť tento cieľ, ich potrebu a stupeň takéhoto obmedzenia na zachovanie podstaty a účelu týchto základných práv (článok 4 ods. 4 charty) a nemenia základné prvky demokratického právneho štátu (článok 9 ods. 2 ústavy). Ak sú údajné obmedzenia základných práv odôvodnené osobitným stanoviskom Európskeho parlamentu ako zástupcu občanov Európskej únie, treba ho najprv pripomenúť na všetky prejavy nadradenosti tejto inštitúcie a potom na preskúmanie primeranosti ich vyjadrenia v Európskom volebnom zákone, pričom sa zohľadnia referenčné kritériá ústavného poriadku.
Európsky parlament
38. Európsky parlament - spolu s národnými parlamentmi, ktorým sú demokraticky zodpovední zástupcovia členských štátov v Európskej rade a v Rade EÚ - je jedným z pilierov zastupiteľskej demokracie v Európskej únii (článok 10 Zmluvy o EÚ) ako zástupca spektra verejnej mienky v celej Európskej únii. Nekonkuruje národným parlamentom, pokiaľ ide o občanov členských štátov, pretože pôsobí len v oblastiach rozhodovania vymedzených rozsahom právomocí, ktorých nezávislé vykonávanie sa členské štáty vzdali a zverili ho primárnemu právu Európskej únie (Syllova, J., Pítrová, L., Paldus, H. a kolektív). Lisabonská zmluva. Komentár. Vydanie 1. Praha: C. H. Beck, 2010, str. 87). Hoci Európsky parlament nemá (okrem výnimiek) právo legislatívnej iniciatívy alebo výhradného postavenia pri prijímaní právnych predpisov Únie a ešte sa nestal inštitucionálnym centrom politického života Európskej únie, jeho úloha ako zdroja priamej demokratickej legitimity rozhodnutí Únie je nenahraditeľná. To sa odrazilo v určitom posune v koncepcii jeho reprezentatívneho postavenia: keďže pred prijatím Lisabonskej zmluvy bol zložený zo zástupcov "ľudí štátov pridružených k Spoločenstvu" (článok 189 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva) po jej prijatí pozostáva zo zástupcov "občanov Únie" (článok 14 ods. 2 ZEÚ). To nielenže vyzdvihlo politickú váhu Európskeho parlamentu po prijatí Lisabonskej zmluvy, ale aj posilnilo rozmer ľudských práv európskeho ústavníctva (pozri Silent, L., Arnold, R., Zemánek, J., King, R., Dumbrovský, T. European law. 5. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2015, s. 124 a nasl.).
39. Toto je forma, s ktorou Európsky parlament prišiel s postupným vývojom, ktorý od vytvorenia prvého Európskeho spoločenstva - Európskeho spoločenstva uhlia a ocele - ovplyvnil jeho zloženie a štruktúru a právomoci a napokon aj spôsob jeho vytvorenia. Predchodcom súčasného Európskeho parlamentu bolo Európske parlamentné zhromaždenie, ktoré vzniklo v roku 1958 ako spoločný orgán Európskeho hospodárskeho spoločenstva, Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu a Európskeho spoločenstva uhlia a ocele podľa Zmluvy z 25. marca 1957 o spoločných inštitúciách. Názov "Európsky parlament" bol osídlený v roku 1962. Jej členovia neboli pôvodne priamo volení, ale delegovaní národnými parlamentmi. Hoci úloha tohto orgánu nebola rozhodovacou úlohou, ale len konzultáciou, potenciálnou výhodou takéhoto prepojenia zamestnancov bola úzka súvislosť medzi politickými programami, o ktorých sa rokuje na nadnárodnej úrovni, a vnútroštátnymi parlamentnými diskusiami v jednotlivých členských štátoch, ktoré poskytovali informácie o tvorbe právnych predpisov Spoločenstva a o požiadavkách, ktoré z toho vyplývajú pre jeho vykonávanie a uplatňovanie v členských štátoch. Význam takéhoto prepojenia medzi týmito dvoma úrovňami bol obzvlášť dobrý v počiatočnej fáze integračného procesu pri budovaní spoločného trhu tým, že sa uľahčilo riešenie zložitých vnútroštátnych účinkov, ktoré sprevádzajú opatrenia Európskeho spoločenstva.
40. Na summite hláv štátov v Paríži v roku 1974 sa prijalo zásadné rozhodnutie o presadzovaní zásady priamych volieb poslancov Európskeho parlamentu s účinnosťou od 1. júna 1978. Historicky sa prvé priame voľby konali 7. - 10. júna 1979. Do roku 1973 mal Európsky parlament 142 poslancov, v súčasnosti je celkový počet poslancov 751 (z toho 21 je zvolených v Českej republike). V článku 14 ods. 2 Zmluvy o Európskej únii sa uvádza, že počet poslancov Európskeho parlamentu nesmie presiahnuť 750, okrem predsedu.
41. Hoci právomoci Európskeho parlamentu a jeho pozícia v inštitucionálnom systéme Európskej únie sa od prvých priamych volieb výrazne zvýšili, najmä v dôsledku emancipácie Európskeho parlamentu ako zákonodarcu vo vzťahu k Rade a posilnenia demokratickej legitimity a zodpovednosti výkonnej moci Únie, štandardné vykonávanie "hlavných otázok" európskych politík sa naďalej uskutočňuje najmä v Európskej komisii a Európskej rade. Prvé konflikty v týchto otázkach sa preto odohrávajú mimo Európskeho parlamentu alebo na národných parlamentných fórach, zatiaľ čo Európsky parlament dosiahne neskoršiu fázu v odbornej, mediálnej, ale menej atraktívnej podobe. Preto musí dôsledne riešiť otázku, ako prostredníctvom svojich štruktúrovaných diskusií (vysoký počet poslancov EP, politických klubov, výborov atď.) musí upriamiť pozornosť na širšiu verejnosť, ako s ňou komunikovať jasne a ovplyvňovať formovanie európskej verejnej mienky, ako dať občanom EÚ príležitosť vyjadriť svoje názory na činnosti Európskej únie a zapojiť sa do dialógu s občianskou spoločnosťou, stručne povedané, ako dôsledne plniť svoje demokratické poslanie pri formovaní európskeho verejného priestoru. Vzťah medzi politickými klubmi v Európskom parlamente a politickými stranami v každom členskom štáte je nedostatočný, ak v skutočnosti neexistujú politické strany na európskej úrovni, ako sa uvádza v článku 10 ods. 4 Zmluvy o EÚ. Naproti tomu štandardné politické strany na vnútroštátnej úrovni - vďaka svojim etablovaným organizačným štruktúram a prístupu k médiám ich činnosti - môžu oveľa viac ovplyvňovať verejnú mienku. V dôsledku tejto situácie, verejného záujmu v Európskom parlamente, klesajúcej účasti občanov na európskych voľbách a jej diskutabilnej de facto legitímnosti je zrejmé.
Sporné ustanovenia a ich prepojenie s právom Únie
42. Odsek 47 zákona o európskych voľbách, ktorým sa zaviedla doložka o ukončení volieb do Európskeho parlamentu v Českej republike, znie takto:
Postup pri skrutinii
(1) Na základe výsledkov hlasov získaných z volebných obvodov poverených obecných orgánov podľa oddielu 45 Český štatistický úrad určí celkový počet platných hlasov odovzdaných pre všetky politické strany, politické hnutia a koalíciu.
(2) Každá politická strana, politické hnutie a koalícia, ktorá dostala aspoň 5% z celkového počtu odovzdaných hlasov, pristúpi k skrutinii. "
Po nich nasledujú nasledujúce ustanovenia § 48 ods. 1, v ktorom sa uvádza: "Počet platných hlasov pre každú z politických strán, politické hnutia a koalície, ktoré postúpili na skrutiniu, je postupne delený 1, 2, 3 a 1 vyšší."
43. Ústavný súd sa musel ďalej zaoberať otázkou, ako je záverečná doložka zakotvená v práve Únie, a akým spôsobom je mandát zákonodarcu záväzný.
44. Súčasné právne predpisy o voľbách do Európskeho parlamentu sa vyvinuli z postupov, ktorými sa riadi obsadzovanie kresiel v Európskom parlamentnom zhromaždení. Zmluva o založení Európskeho hospodárskeho spoločenstva stanovila štruktúru zástupcov spomedzi členov vnútroštátnych legislatívnych orgánov a zanechala podstatnú časť mechanizmu vnútroštátnym právnym predpisom. Od konca sedemdesiatych rokov minulého storočia sa úsilie Európskych spoločenstiev o zblíženie volebných procesov v rôznych členských štátoch, a to stanovením spoločných zásad. Výsledkom bolo prijatie Aktu o priamych a všeobecných voľbách poslancov Európskeho parlamentu v roku 1976 , neskôr doplneného smernicou Rady 93 / 109 / ES , v ktorom sa stanovili podrobnejšie podmienky pre výkon práva občanov Európskej únie voliť a byť volený vo voľbách do Európskeho parlamentu a rozhodnutím Rady 2002 / 772 / ES , Euratom. Hoci z hľadiska formy ich prijatia ide o sekundárne právne predpisy, zásady, ktoré v podobných prípadoch stanovujú vnútroštátne, t. j. voľby do národných parlamentov, sa vo všeobecnosti prispôsobujú na úrovni ústavných noriem (časové rozpätie na uskutočnenie volieb, zásady volebného systému, záverečné doložky, možnosť prednostného hlasovania, vytvorenie volebných obvodov, nezlučiteľnosť výkonu mandátu s inými verejnými funkciami atď.). Neregulujú však otázky, ako je veľkosť volebných obvodov, možnosť prednostného hlasovania alebo metóda prideľovania mandátov na základe počtu získaných hlasov. Akt Rady má preto skôr povahu záväznej harmonizácie nariadenia o ústave Únie (v podstatnom zmysle), ako je postupný jednotný štatút poslancov Európskeho parlamentu (rozhodnutie 2005 / 684 / ES, Euratom). Okrem toho ustanovenia o jednotnom postupe alebo spoločných zásadách pre voľby do Európskeho parlamentu, ako sa ustanovuje v článku 223 ods. 1 ZFEÚ, pravdepodobne vo forme všeobecne záväzného nariadenia Rady EÚ vydaného na návrh Európskeho parlamentu, ktorého nadobudnutie účinnosti je v Rade jednomyseľné, súhlas Európskeho parlamentu, ktorý dala väčšina jeho členov a ktorý schválili členské štáty v súlade s ich ústavnými požiadavkami. Sú to aj predpoklady pre zmeny primárneho práva Európskej únie, ktoré sa vykonávajú prostredníctvom takzvaných evolučných doložiek (pozri článok 48 ods. 6 ZEÚ alebo článok 311 ZFEÚ).
45. V prípade aktu teda nejde o nezáväzné právo Únie, ktoré odporúča povahu bez priameho záväzku a vykonateľnosti pre členské štáty, ani o medzinárodnú právnu povinnosť, ktorej výklad a vykonávanie by unikli výhradným právomociam Európskej komisie a Súdneho dvora. V rozpore s týmto záväzkom podlieha členský štát sankciám na základe článku 258 až 260 ZFEÚ, ak by jeho nedodržanie znamenalo aj závažné porušenie hodnôt demokracie, právneho štátu, ľudských práv atď., na ktorých je založená Európska únia (článok 2 Zmluvy o EÚ), mohlo by dôjsť k použitiu nápravného mechanizmu podľa článku 7 Zmluvy o EÚ, čo by viedlo k možným sankciám (pozastaveniu práv určitých členských štátov). Všeobecné odstúpenie členských štátov inými spôsobmi riešenia sporov týkajúcich sa výkladu alebo vykonávania práva Únie okrem tých, ktoré sú ustanovené v zmluvách (článok 344 ZFEÚ), ako aj dynamicky sa meniaca právna koncepcia zodpovednosti členských štátov za škodu spôsobenú porušením práva Únie na základe článku 340 ZFEÚ sa uplatňuje aj na povinnosti podľa aktu. Netýka sa ani zostatkového uplatňovania všeobecných pravidiel medzinárodného práva verejného. Pri vnútroštátnom vykonávaní aktu členské štáty podliehajú zásade lojálnej spolupráce, ktorá vo všeobecnosti podľa článku 4 ods. 3 Zmluvy o EÚ, najmä článku 291 ods. 1 ZFEÚ, vedie k splneniu legislatívnej právomoci ustanovenej aktom, ktorým sa zabezpečí úplný účinok pravidiel Únie pre konanie európskych volieb.
46. Článok 1 zákona "1. V každom členskom štáte sú členovia Európskeho parlamentu volení v súlade so zásadami pomerného zastúpenia na základe kandidatúrnych dokumentov alebo jednotlivých prenosných hlasov. 2. Členské štáty môžu v súlade s postupom povoliť hlasovanie na základe kandidátskeho nástroja s prioritnými hlasmi. 3. Voľby sa konajú na základe všeobecného a priameho hlasovania a musia byť slobodné a tajné." Podľa článku 3 "členské štáty môžu stanoviť minimálnu prahovú hodnotu na pridelenie mandátov. Tento limit však nesmie byť stanovený na vnútroštátnej úrovni nad 5% odovzdaných hlasov. "Rozhodnutie 2002 / 772 / ES , Euratom ponecháva členským štátom, kde je to vhodné , možnosť uplatniť preferenčné hlasy a stanoviť volebné právo , v ktorom však musí byť vždy k dispozícii toľko mandátov voličom s cieľom zachovať zásadu proporcionality ich rozdelenia.
47. Od prijatia vnútroštátnych vykonávacích ustanovení aktu, vrátane ukončenia legislatívnej právomoci vnútroštátneho zákonodarcu, môže "uplatňovanie "práva Únie v zmysle článku 51 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len "LZPEU"), v zásade prispieť k preskúmaniu ústavnosti týchto pravidiel v členských štátoch, spolu s referenčnými kritériami ústavného poriadku, podľa ich povahy, k ustanoveniam LZPEU, či už transpozíciou do ústavného poriadku alebo priamym uplatňovaním v prípade vyššej úrovne ochrany, ktorú poskytujú (článok 53 LZPEU). Týka sa to práva občanov EÚ voliť a byť volený vo voľbách do Európskeho parlamentu (článok 39 LZPEU). Na druhej strane sa na zásady, niekedy formulované ako "právo" jednotlivcov, ktoré sú primárne určené legislatívnym a výkonným orgánom Európskej únie a členských štátov, možno odvolávať pred súdmi Únie alebo vnútroštátnymi súdmi len na účely výkladu a kontroly zákonnosti aktov prijatých týmito orgánmi (článok 52 ods. 5 LZPEU). Týka sa to požiadavky, aby politické strany na úrovni Európskej únie prispeli k vyjadreniu vôle občanov EÚ (článok 12 ods. 2 LZPEU, článok 10 ods. 4 ZEÚ), ako aj práva každého občana zúčastňovať sa na demokratickom živote Európskej únie (článok 10 ods. 3 ZEÚ). Ustanovenia o rovnosti pred zákonom (článok 20 LZPEU) podporujú rovnaké zaobchádzanie v prístupe k právam stanoveným právom Európskej únie a ich vykonávanie členskými štátmi a zahŕňajú všeobecné právne zásady:" Priame žaloby, ktoré požadujú opatrenia inštitúcií Únie alebo orgánov členských štátov, ktoré zodpovedajú tak judikatúre Súdneho dvora... ako aj prístupu ústavných systémov členských štátov k zásadám..."[pozri vysvetlenie Charty základných práv Európskej únie (2007 / C 303/ 02) k článku 52 ods. 5]. Obmedzenia výkonu základných práv zaručených LZPEU sa povoľujú za podmienok, ktoré sú podrobnejšie ako podmienky stanovené v článku 4 charty: musia byť stanovené zákonom, musia rešpektovať podstatu týchto práv a "P" pri rešpektovaní zásady proporcionality, takéto obmedzenia sa môžu zaviesť len vtedy, ak sú potrebné a ak skutočne spĺňajú ciele všeobecného záujmu uznané Úniou alebo potrebu chrániť práva a slobody toho druhého" (článok 52 ods. 1 LZPEU).
48. Právo Európskej únie nevyžaduje od členských štátov, aby uzavreli doložku, ale ak členský štát na vnútroštátnej úrovni alebo v rámci (prípadných) volebných obvodov prijme opatrenia, nesmie presiahnuť 5% odovzdaných hlasov. Intenzívnejšia intervencia do volebného práva už nemusí byť v súlade so zásadou primeraného zastúpenia, voľnej hospodárskej súťaže politických strán a rovnakého prístupu občanov k zvoleným funkciám v kontexte iných parametrov volebného systému. Vnútroštátne nariadenie o doložke o ukončení volieb do Európskeho parlamentu preto nie je úplne autonómnym legislatívnym opatrením členského štátu, pretože jeho pôvodným právnym základom a obmedzením sú právne predpisy Európskej únie, ktoré stanovujú nielen regulačný rámec pre konkrétne európske voľby na vnútroštátnej úrovni, ale tiež oprávňujú členské štáty ich prijať (článok 8 aktu). Ústavný súd sa domnieva, že význam a účel nariadenia Únie spočíva v poverení vnútroštátneho zákonodarcu stanoviť podmienky volieb do Európskeho parlamentu, ktoré budú vzhľadom na miestne okolnosti odrážať požiadavku pomerného zastúpenia, ako je stanovené v nariadení Únie, bez ohľadu na podmienky stanovené pre voľby do národných zastupiteľských orgánov. Ústavný súd považuje toto obmedzenie autonómie vnútroštátneho zákonodarcu za nevyhnutný krok smerom k jednotnému postupu alebo prijatiu spoločných zásad pre európske voľby uvedené v článku 223 ZFEÚ, ktorého cieľom je posilniť demokratickú legitimitu normatívneho procesu v Európskej únii.
49. Ústavný súd sa tiež zaoberal otázkou, či by zrušenie záverečného ustanovenia v Európskom volebnom zákone, pri zachovaní jeho voľby do národného zastupiteľského zboru, neporušilo zásadu rovnocennosti ako prierezovú zásadu celého inštitucionálneho rámca, čím by sa zabezpečilo vnútroštátne uplatňovanie práva Únie (pozri napríklad Bobek, M., Bříza, P., Komárek, J. Národné uplatňovanie práva Európskej únie). Praha: C. H. Beck, 2011, najmä s. 229 a nasl.). Podľa tejto zásady právo členského štátu nesmie stanoviť diskriminačné lehoty, postupy alebo podmienky uplatňovania noriem práva Únie v porovnaní s vnútroštátnymi normami, postupmi a podmienkami. Ústavný súd okrem toho konštatuje, že doložka o uzavretí je inštitútom, ktorý zohráva v rôznych voľbách inú úlohu. Toto zasahovanie do rovnosti volebného práva však musí byť vždy dostatočne obhajované osobitným verejným záujmom alebo hodnotou, ktoré sú schopné presvedčiť o výslednom nepomere. Ústavnému súdu však chýba úplná porovnateľnosť týchto dvoch situácií, keďže na rozdiel od volieb do Európskeho parlamentu právo Únie nezaručuje občanom iných členských štátov s bydliskom v Českej republike prístup k voľbám do parlamentu Českej republiky, hoci sa vo významnej miere podieľa na uplatňovaní (legislatívnom vykonávaní) práva Únie. Preto prípadné zrušenie záverečného ustanovenia európskeho volebného zákona by z tohto hľadiska nepredstavovalo porušenie zásady rovnakého zaobchádzania.
50. Z komparatívneho hľadiska, z dnešných 28 krajín Európskej únie, existujú záverečné ustanovenia v 14 krajinách (Česká republika, Francúzsko, Chorvátsko, Taliansko, Cyprus, Litva, Lotyšsko, Maďarsko, Poľsko, Rakúsko, Rumunsko, Grécko, Slovensko a Švédsko). V niektorých z nich je táto doložka stanovená nižšie ako 5%: v Taliansku, Rakúsku a Švédsku na úrovni 4%, v Grécku na úrovni 3%, na Cypre na úrovni 1,8% (http: // europarl.europa.eu / resources / library / media / 20140331RES41123 / 20140331RES41123.pdf). Federálny ústavný súd v Nemecku, ktorý predstavuje najvyšší počet mandátov (96), záverečná doložka, pôvodne 5%, neskôr 3%, úplne zrušená (BVerfG 2 BvC 4 / 10 a iné; BvE 2 / 13 a iné). Možno sa dohodnúť s odvolateľom, že v prípade menších členských štátov, v ktorých je právna doložka o uzavretí viac-menej blízko tzv. prirodzeného prahu, sa jej praktický význam zníži na psychologický účinok pre voličov. Na druhej strane došlo k zvýšeniu prirodzeného prahu zavedenia niekoľkých menších konštituencií v iných krajinách, čo možno považovať za dôkaz toho, že napriek nízkej úrovni záverečnej doložky stále považujú vnútroštátne integračné stimuly za nevyhnutné. Väčšími volebnými obvodmi sú Belgicko (3), Francúzsko (8), Írsko (4), Taliansko (5), Poľsko (13) a Spojené kráľovstvo (12) (porazený napr. cibuľa, L. a kolektívna. Optimalizácia modelu volebného systému Európskeho parlamentu. Bratislava: Komenská univerzita, 2010; Sharadin, P. a kolektív. Voľby do Európskeho parlamentu v Českej republike. Periplum, 2004). Členské štáty, v ktorých sa uplatňuje záverečná doložka a ktoré preto pripisujú dôležitosť integračnej funkcii umelého zásahu do rovnosti volebného práva, sú 380 (z celkového počtu 751) mandátov v Európskom parlamente. Zníženie tohto podielu by malo jasný dezintegračný účinok na formovanie vôle tohto reprezentatívneho orgánu.
51. Ústavná revízia spornej doložky o uzavretí v Európskom volebnom akte by sa preto mala zamerať na otázku, či zákonodarca využil rozsah, ktorý tento akt ustanovil na jej vykonanie ústavným spôsobom, aby bol v súlade so zásadou pomerného zastúpenia a s ohľadom na príslušné základné práva zaručené chartou alebo LZPEU.
Rovnosť volebného práva, slobodná hospodárska súťaž politických strán a rovnaký prístup k zvoleným funkciám
52. Kľúčová námietka odvolateľa voči napadnutým právnym ustanoveniam sa týka prípustného obmedzenia rovnosti hlasovacích práv zaručeného v článku 21 ods. 3 charty, voľnej hospodárskej súťaže politických strán podľa článku 5 ústavy a článku 22 charty a rovnakého prístupu k zvoleným funkciám podľa článku 21 ods. 4 charty.
53. Ústavný súd okrem toho predovšetkým uvádza, že ústavný poriadok Českej republiky výslovne nestanovuje formu volebného systému pre voľby do Európskeho parlamentu. Na rozdiel od volieb do poslaneckej komory a senátu, kde ústava definuje (článok 18), spolu so základnými zásadami volebného práva a podľa ktorých sa má voliť volebný systém, zákonodarca rešpektuje skutočnosť, že určenie ich parametrov je v prvom rade záležitosťou práva Únie, a to na úrovni vykonávania "bežného" zákonodarcu. Toto konštatovanie však neznamená, že žiadne z ústavných pravidiel pre voľby do národných zastupiteľských zborov - okrem základných práv v charte - by sa nemohlo použiť ako referenčné kritérium pre ústavné preskúmanie európskeho volebného zákona, ktorým sa vykonáva zákon.
54. Platí to tak pre pravidlá volieb do parlamentu Českej republiky, ako aj pre rady miestnych orgánov podľa článku 102 ods. 1 ústavy. V prípade volieb do poslaneckej komory vedie spojenie so systémom ("podľa zásad") primeraného zastúpenia, čo v čistoj forme znamená rozdelenie mandátov medzi politické strany podľa pomeru získaných hlasov, k úprave zásady rovnosti (z hľadiska rovnakého váhy jednotlivých hlasov v dôsledku hlasovania) v dôsledku korekcie úplnej proporcionality, ktorej chýbajúca integračná funkcia by inak znamenala politickú roztrieštenosť komory a zložité vytvorenie malých stabilných vlád. Ako ústavný súd opakovane posudzoval, "zásada rovnosti nemá absolútny (abstretívny) charakter, je to len relatívna rovnosť. Preto ho nemožno chápať mechanicky, ani ako osobitný prípad rovnosti. V niektorých prípadoch sú prijateľné aj určité obmedzenia rovnosti hlasovacích práv (pozri stranu sp. zn. ÚS 25 / 96 vyššie). Táto osobitná rovnosť je zjavná najmä v otázkach, ako sú záverečné doložky, podmienky na predkladanie kandidatúrnych zoznamov, volebné kampane, volebné geometrie a aritmetika [odsek 60 rozsudku z 29. marca 2011, sp. zn. ÚS 52 / 10 (N 56 / 60 SbNU 693)]. Ako ďalej zdôraznil Ústavný súd," Zásada rovnakého volebného práva sa musí chápať tak, že má rovnaký počet hlasov ako ktorýkoľvek iný, ale nemá rovnakú váhu vo vzťahu ku konečnému výsledku volieb (počet získaných mandátov) " (odsek 61 vyššie).
55. Takáto úprava volebnej diferenciácie, najmä prostredníctvom zákonného záverečného ustanovenia, však nesmie odstrániť podstatu a význam rovnosti volebného práva, ani obmedzovať demokratický charakter volieb [zistenia sp. zn. Syllova, J. In Sládeček, V., Mikule, V., Syllova, J. Ústava Českej republiky. Komentár. Vec 1. Praha: C. H. Beck, 2007, s. 158]. Právny predpis volebného práva musí umožniť a chrániť slobodnú hospodársku súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti (článok 22 charty), ktorý umožňuje rovnaký prístup k hodnoteniu nároku kandidátskych strán na volebný úspech zodpovedajúci odovzdaným hlasom. Pri plnení tejto úlohy má však zákonodarca určitý manévrovací priestor na oslabenie zásady formálnej rovnosti voličov v prospech legitímnych dôvodov, ako je vytvorenie efektívneho a funkčného reprezentatívneho orgánu a mechanizmy na integráciu tvorby politickej vôle, ktoré prijíma Najvyšší správny súd alebo Spolkový ústavný súd Nemecka (Šiměl, V. In Wagner, E., Šiměl, V., Langášek, T., Pospíšil, I. a kolektív. Charta základných práv a slobôd. Komentár. Praha: Wolters Kluwer, 2012, str. 505). Podobné závery možno vyvodiť aj v súvislosti s pasívnym právom voliť vo väzbe na právo na rovnaký prístup k zvoleným funkciám.
56. Ústavný súd sa domnieva, že "demokratické a ľudské práva mandáty" obmedzujú zákonodarcu analogicky, a to aj pri stanovovaní parametrov volebného práva pre voľby do Európskeho parlamentu, pretože aj tu je to výkon subjektívneho ústavného práva, hoci rozsah jeho obmedzenia nemusí byť v oboch prípadoch nevyhnutne rovnaký - berúc do úvahy rozdiely medzi národnými a nadnárodnými radami. Právo Európskej únie neupravuje zásadu rovnosti vo voľbách do Európskeho parlamentu, keďže zastúpenie občanov, ktoré je vidieť v celej Európskej únii, je zabezpečené proporčne zostupným spôsobom, ktorý je určený pre každý členský štát na základe rozhodnutia Európskej rady podľa článku 14 ods. 2 Zmluvy o EÚ, počtom mandátov v pomere k ich obyvateľstvu. Táto takzvaná degresívna proporcionalita zastúpenia nie je nevyhnutne potrebná, ale môže sa nepriamo odraziť v národnej regulácii volieb do Európskeho parlamentu tým, že v najľudnatejších členských štátoch, ako napríklad v Nemecku, kde je nominálny počet hlasov na voliča v celoeurópskom porovnaní najnižší, je pochopiteľné snažiť sa nedeformovať ich váhu zavedením alebo zachovaním umelých obmedzení typu záverečného ustanovenia. Tento problém sa však netýka Českej republiky ako krajiny strednej veľkosti, ktorej hlasovanie voličov vo voľbách do Európskeho parlamentu nie je zásadne skreslené v porovnaní s viac obývanými krajinami.
57. Charta základných práv Európskej únie poskytuje každému občanovi právo voliť poslancov Európskeho parlamentu "v priamom a všeobecnom hlasovaní slobodným a tajným hlasovaním" za rovnakých podmienok ako štátni príslušníci členského štátu, v ktorom má bydlisko (článok 39 LZPEU), ale nezaručuje mu rovnaký podiel výsledkov volieb podľa volebných právnych predpisov prijatých na vykonávanie zákona v každom členskom štáte. Nediskriminačný prístup k európskym voľbám teda len vytvára základné právo občanov EÚ slobodne sa zdržiavať na území iného členského štátu, než je členský štát jeho pôvodu (článok 45 ods. 1 LZPEU). Referenčným kritériom ústavného preskúmania vnútroštátnych právnych predpisov o európskych voľbách z hľadiska rovnakej účasti na volebnom výsledku je len štandard ústavného poriadku a požiadavka proporcionality volebného systému stanovená zákonom.
58. Okrem toho z hľadiska ústavného poriadku a európskej ústavnosti ide len o dva procesy výkonu verejnej moci, ktorých zdrojom sú ľudia a sprostredkovatelia orgánov zákonodarného orgánu (článok 2 ods. 1 ústavy) - Parlament Českej republiky, resp. Európsky parlament schválený medzinárodnou zmluvou podľa článku 10a ústavy na základe delegovania určitých právomocí. Na ochranu ústavnosti uvedenú v článku 83 Ústava je v oboch prípadoch rovnocenná s referenčnými kritériami, aj keď rozsah, v akom tolerujú obmedzenie ústavných práv, môže byť odlišný vzhľadom na osobitné okolnosti zastupiteľského orgánu, ako je uvedené vyššie, v každom prípade. Od bodu 68 uvedeného nálezu sp. zn. Pokiaľ ide o prirodzenú hranicu vo voľbách do poslaneckej komory, kde je predpísaný proporcionálny volebný systém ústavy, ústavný súd vyjadril svoje názory na zistenia sp. zn. V oboch prípadoch uviedol, že len nad 10% klauzulu možno považovať za taký zásah do primeraného systému, ktorý ohrozuje jeho demokratickú podstatu. Preto možno súhlasiť s nesúhlasiacimi sudcami odvolateľa, že nie je jasné, aký by mal byť dôvod na stanovenie prísnejších noriem pre voľby do Európskeho parlamentu, okrem toho v situácii, keď ústava, tak ako v regionálnych alebo komunálnych voľbách, výslovne nestanovuje primeraný systém, a naopak, európsky zákon výslovne pripúšťa záverečnú doložku.
59. V prípade zásady rovnosti treba poznamenať, že sa okamžite riadi zásadou univerzálnosti, pretože keď sa vo volebnom zákone definuje univerzálnosť, kto sa zúčastňuje, rovnosť rozhoduje o rozsahu a dôležitosti takejto účasti. Najmä táto zásada znamená, že 1. Každý volič má rovnaký počet hlasov (jeden muž - jeden hlas; rovnaké hlasovacie práva) a 2. Hlasovanie voliča má rovnakú váhu (jeden muž - jedna hodnota; rovnaká hlasovací výkon), nezávisle od jeho vzdelania, majetku, národnosti, stavu, pohlavia atď. Podobne aj ústavný súd v minulosti uviedol (pozri sp. zn. Prvým aspektom je porovnanie váhy jednotlivých hlasov. Váženie jednotlivých hlasov sa posudzuje pri sčítaní a pri výsledku hlasovania. Rovnosť volebného práva vyžaduje, aby sa pri počítaní všetkých hlasov uplatňovali rovnako, t. j. majú rovnaké váhy (kvantitatívna rovnosť) a rovnakú závažnosť, a aby sčítanie ľudu umožnilo presnú číselnú diferenciáciu volebného zboru, t. j. presný výpočet, s cieľom identifikovať "podporu" voličov do jednotlivých zoznamov kandidátov. Druhý aspekt rovnosti volebného práva zachytáva rovnosť hlasov z hľadiska demokratického princípu, t. j. z hľadiska nároku na odovzdané hlasy pre rôzne zoznamy kandidátov do určitej miery volebného úspechu, ktorý je úmerný počtu hodnôt dosiahnutých vo voľbách. Ide preto o žiadosť o takéto posúdenie výsledku hlasovania, ktoré je založené na rovnakom prístupe k posudzovaniu nároku kandidátskych strán na úspech, a teda o nárok na proporcionálny, t. j. pomer odovzdaných hlasov zodpovedajúci počtu mandátov."
60. Ústavný súd pripomína, že uvedené požiadavky na rovnosť volebného práva v jeho štruktúrovanej podobe vyplývajú aj z Kódexu osvedčených postupov v oblasti elektrickej energie, Európskej komisie pre demokraciu prostredníctvom práva (benická komisia), CDL-AD (2002) 23, ďalej len "kódex." Vo svojom bode 2 je zakotvený ako uvedené rovnaké hlasovacie práva, tak aj rovnaké hlasovacie právomoci. Druhá požiadavka si vyžaduje rovnaké rozdelenie mandátov medzi volebné obvody, ktorých kritériom môže byť obyvateľstvo, občania, registrovaní voliči alebo odovzdané hlasy. Určitý stupeň nerovnosti sa akceptuje, napríklad z historických, geografických alebo administratívnych dôvodov. Tolerancia od priemeru by však nemala presiahnuť 10% a nesmie presiahnuť 15% (s výnimkou špecifických okolností - napr. ochrana menšiny koncentrovanej na určitom území alebo riedko osídlená administratívna jednotka). Kódex stanovuje ďalší aspekt rovnosti, konkrétne rovnosť príležitostí. Znamená to zaručiť kandidátskym stranám a kandidátom neutralitu štátnej moci, najmä vo volebnej kampani, prístup k médiám a verejné financovanie strán a kampaní.
61. Ak odhliadneme od uvedeného narušenia hlasovacích práv občanov EÚ zo strany Únie, niet pochýb o tom, že prvý z dvoch aspektov rovnosti - nominálne rovnaké hlasovanie - nebol napadnutý spornými ustanoveniami, keďže aj vo voľbách do Európskeho parlamentu má každý volič len jeden hlas (pozri oddiel 37 ods. 1 zákona o európskych voľbách). Avšak pre druhú požiadavku - rovnaká skutočná hmotnosť všetkých odovzdaných hlasov je zložitejšia.
62. Ústavný súd sa však domnieva, že je dôležité uviesť, že nie je možné prísne trvanie na udržanie rovnakej váhy všetkých odovzdaných hlasov. Ak by volebný zákonodarca chcel mať túto ambíciu, potom by bolo prakticky nemožné vybrať si napríklad podľa zásad väčšinového systému, pretože je to koncepčne (a vo svojej najčistejšej forme) založené na myšlienke "víťaz berie všetko," t. j. hlasy odovzdané iným kandidátom nevyhnutne zlyhávajú a nemajú rovnakú skutočnú váhu ako hlasy odovzdané víťazovi. Preto napríklad nemecká odborná literatúra a judikatúra rozlišujú rovnosť číselnej hodnoty každého hlasu (Zählwert), ktorá sa musí zachovať v každom volebnom systéme, a medzi rovnakou šancou každého hlasovania uspieť (Erfolgswert), ktorá je typická len pre systém proporcionálneho zastúpenia (Schreiber, W. Handbuch des Wahlrechts zum Deutschen Bundesstag - Kommentar zum Bundeswahlgesetz). 7. Carl Heymanns Verlag, 2002, s. 106).
63. Ústavný súd považuje odvolateľa za nesporného, čo poukazuje na nerovnosti vyplývajúce z pridelenia mandátov. Oficiálna webová stránka Českého štatistického úradu (http: // www.volby.cz / pls / ep2014 / ep141? xlanguage = CZ) zobrazuje nasledujúci zoznam stránok a pohybov, ktoré postúpili na skrutiniu:
| Strana | Platné hlasy | ||
|---|---|---|---|
| číslo | název | abs. | v % |
| 16 | ANO 2011 | 244 501 | 16,13 |
| 7 | TOP 09 a Starostové | 241 747 | 15,95 |
| 14 | Česká strana sociálně demokratická | 214 800 | 14,17 |
| 10 | Komunistická strana Čech a Moravy | 166 478 | 10,98 |
| 5 | Křesťanská a demokratická unie - Československá strana lidová | 150 792 | 9,95 |
| 20 | Občanská demokratická strana | 116 389 | 7,67 |
| 24 | Strana svobodných občanů | 79 540 | 5,24 |
64. Vzhľadom na poradie hlasov, na základe ktorých boli mandáty pridelené každej strane a pohybu podľa metódy použitej v oddiele 48 ods. 1 zákona č. 62 / 2003 Z. z., o voľbách do Európskeho parlamentu a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zmenených a doplnených zákonom č. 58 / 2014 Z. z., pri absencii záverečného ustanovenia, počet hlasov, ktoré by podľa oznámenia Štátnej volebnej komisie č. 92 / 2014 Z. z. postačovali pre Českú stranu pirátov (72 514) na dosiahnutie zisku v poradí podľa 15. mandátu a Zelenej strany (57 240) na dosiahnutie 19. mandátu. Tieto strany tak získali vo voľbách 914 (Česká pirátska strana) a 1 748 (Zelená strana) viac ako počet úspešných strán prevedený na tieto mandáty (ČSD - 71 600; KDU - ČSL - 55 492). Z tohto hľadiska v dôsledku doložky o blízkosti došlo k určitej nesúrodosti v hmotnosti získaných hlasov, ktorá v jednom prípade prekročila 15% maržu uvedenú kódexom ako stále prijateľnú.
65. Rovnosť volebného práva, zásada slobodnej hospodárskej súťaže medzi politickými stranami a právo na prístup k zvoleným funkciám za rovnakých podmienok majú svoje vlastné hranice imunity, kde by ich neobmedzené uplatňovanie bránilo účinnej účasti občanov na demokratickom živote spoločnosti (štát, Európska únia) a výrazne obmedzilo možnosť, či dokonca bránilo, kombinovať rôzne osobitné záujmy do praktických politík schopných riešiť problémy, ktoré sú spoločné pre dopravcov týchto záujmov. Námietka odvolateľa voči odôvodneniu doložky o závere v Európskom volebnom zákone sa preto zameriava na to, či takéto obmedzenie bez náhrady odstraňuje skutočné príležitosti občanov zúčastňovať sa prostredníctvom Európskeho parlamentu na spoločnom výkone verejnej moci zverenej nadnárodnej úrovni, či už má neutrálny účinok, alebo dokonca posilňuje skutočné využívanie týchto príležitostí.
Dôvody odôvodňujúce zásah zákonodarcu do rovnosti volebného práva, voľnej hospodárskej súťaže politických strán a rovnakého prístupu k zvoleným funkciám
66. Ústavný súd sa tiež zaoberal otázkou, či existujú oprávnené dôvody na to, aby bolo možné zasahovať do volebného práva pri voľbách do Európskeho parlamentu prostredníctvom umelej doložky o uzavretí. Príslušná judikatúra ústavného súdu aj doktríny uznávajú primeranú výnimku zo zásady absolútnej rovnosti volebného práva za predpokladu, že na to budú poskytnuté dostatočné dôvody verejného záujmu. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje najmä na zistenie sp. zn.
67. Takýto vážny dôvod je potreba vytvoriť fungujúci Európsky parlament schopný vytvoriť jasnú väčšinu vôle ako vyjadrenie demokratickej zásady. Pri riešení konfliktu medzi ústavnými zásadami (tu: ochrana základných práv proti zásade demokracie) je potrebné vychádzať z pravidla takzvanej praktickej zhody, ktorá vyplýva z požiadavky jednoty ústavy a odstraňuje jednostranné uprednostňovanie jednej zo zásad na úkor inej zásady (t. j. výsledok "nulovej sumy"), ale na každej strane konfliktu zachováva maximálnu výhru (Dörr, O., Gote, R., Marauhn, T. (Hrsg.). EMRK / GG. Konkordanzkommentar zum europäischen und deutschen Grundrechtsschutz. Číslo 2. Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom jeho prijatia.
68. Preto Ústavný súd tiež prijal (s. zn. pl. ÚS 42 / 2000) určité obmedzenie diferenciácie v rozdelení mandátov podľa zákona č. 247/ 1995 Z. z., o voľbách do parlamentu Českej republiky a o zmene a doplnení a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o voľbách do parlamentu Českej republiky"), pretože účelom volieb nie je len vyjadriť politickú vôľu jednotlivých voličov a získať len diferencovaný zrkadlový obraz názorových prúdov a politických postojov voličov. Pretože ľudia sú tiež vykonávateľom štátnej moci... a pretože výkon štátnej moci predpokladá schopnosť prijímať rozhodnutia, voľby a volebný systém musí mať tiež schopnosť prijímať takéto rozhodnutia na základe vôle väčšiny. Súvislý proporcionálny obraz výsledkov hlasovania v zložení Parlamentu by mohol vytvoriť politické zastúpenie rozdelené do väčšieho počtu malých skupín s rôznorodými záujmami, čo by väčšinu sťažilo alebo úplne znemožnilo. Preto vo fáze volebného procesu, v ktorom sa deľujú mandáty, princíp diferenciácie spĺňa zásada integrácie, pretože voľby majú viesť k Parlamentu, ktorý svojím zložením umožňuje vytvorenie politickej väčšiny schopnej vytvoriť vládu a legislatívnu činnosť, za ktorú je zodpovedný podľa ústavy. Z hľadiska zásady zastupiteľskej demokracie je preto prípustné do volebného mechanizmu samy vložiť určité integračné stimuly tam, kde sú na to vážne dôvody, najmä za predpokladu, že neobmedzený proporcionálny systém oddeľuje hlasy medzi veľkým počtom politických strán, slepú uličku, nadmerný rast politických strán, čím ohrozuje funkčnosť a činnosť, ako aj kontinuitu parlamentného systému. V tomto prípade je však prípustnosť existencie reštriktívnej doložky v každom prípade podmienená len vážnymi dôvodmi a odôvodnená iba mimoriadne silnou závažnosťou v štádiu zvyšovania hraníc. Zvýšenie doložky o obmedzení nemôže byť neobmedzené, takže napríklad 10% doložky sa už môže považovať za intervenciu v proporčnom systéme, ktorý ohrozuje jej demokratickú podstatu. "
69. Podobne v prípade záverečného ustanovenia vo voľbách do obecných rád Ústavný súd uviedol [rozlíšenie sp. zn. IV. ÚS 54 / 03 (pozri vyššie) ], že "aj vo vzťahu k voľbám obecnej rady argument, že z hľadiska rovnosti v nároku, ktorá sa má brať do úvahy rozumným (proporcionálnym) spôsobom z hľadiska referenčných podmienok, je potrebný, a preto prípustný. Účelom hlasovania je nepochybne rozlišovať volebné zbory. Cieľom volieb však nie je len vyjadriť politickú vôľu jednotlivých voličov a získať len diferencovaný zrkadlový obraz prúdov a politických postojov voličov. Dokonca aj v prípade obecných rád je pravda, že koherentný proporcionálny obraz výsledkov hlasovania v zložení rady by mohol vzniknúť z politického zastúpenia rozdeleného do väčšieho počtu malých skupín s rôznorodými záujmami, čo by spôsobilo, že vytvorenie väčšiny by bolo oveľa ťažšie alebo nemožné. Na druhej strane je, samozrejme, vždy potrebné merať, či obmedzenie rovnosti volebného práva vo forme reštriktívnej doložky a jej úprava je minimálnym opatrením potrebným na zabezpečenie stupňa integrácie politického zastúpenia potrebného na to, aby zloženie zastupiteľského orgánu mohlo tvoriť väčšinu alebo väčšinu potrebnú na prijímanie rozhodnutí. Na túto otázku možno odpovedať v tomto prípade. "
70. Na základe tejto judikatúry Ústavný súd konštatuje, že Európsky parlament sa postupom času, najmä po prijatí Lisabonskej zmluvy, posilnil najmä pri výkone svojich legislatívnych právomocí. V rámci takzvaného riadneho legislatívneho postupu podľa článku 294 ZFEÚ, ktorý sa stal pravidlom normy vo veľkej väčšine oblastí politík Únie, sa Rada spolurozhoduje o prijatí právnych predpisov Európskej únie. Má ešte silnejšie postavenie pri prijímaní ročného rozpočtu Európskej únie podľa článku 314 ods. 4 ZFEÚ. Jeho postavenie však môže byť oslabené, ak nie je schopný vydať stanovisko v stanovenej lehote. Súhlas Európskeho parlamentu je potrebný aj pri uzatváraní medzinárodných dohôd v oblastiach politík Únie, v ktorých sa na prijímanie rozhodnutí používa riadny legislatívny postup (článok 218 ods. 6 ZFEÚ). Má tiež právomoci "ústavnej" povahy: môže predkladať návrhy na zmenu a doplnenie zmlúv a zúčastňovať sa na dohovore (ak sa zvolá) s cieľom prediskutovať takéto návrhy (článok 48 ods. 2 a 3 ZEÚ). Dohoda Európskeho parlamentu sa musí uplatňovať aj na takzvané prechodné doložky na základe rozhodnutia Európskej rady v rámci zjednodušeného postupu prijímania zmien a doplnení zmlúv (článok 48 ods. 7 ZEÚ) atď. Absencia výhradnej právomoci predkladať legislatívne iniciatívy je osobitným vyjadrením takzvanej metódy Spoločenstva na vytvorenie práva Únie, v ktorej má Európska komisia hlavnú zodpovednosť za vytvorenie legislatívneho programu. Európsky parlament ho však môže prostredníctvom svojich legislatívnych iniciatív osloviť, pričom na ňu musí reagovať Európska komisia (článok 225 ZFEÚ), pretože inak by sa dopustil kvalifikovanej nečinnosti, ktorá by bola žalobou proti Súdnemu dvoru Európskej únie podľa článku 265 ZFEÚ. Mechanické porovnanie funkcií Európskeho parlamentu s funkciami národných parlamentov, podceňovanie špecifickosti zastúpenia záujmov členských štátov (Rada), občanov Únie (Európsky parlament) a Európskej únie ako celku nie je vhodné. Práve naopak, existuje požiadavka, aby Európsky parlament mohol dosiahnuť konsenzuálne riešenia, ktoré spĺňajú očakávania českých voličov, ktorí zverili výkon časti svojej zvrchovanej moci (článok 2 ods. 1 ústavy) práve tomuto orgánu.
71. Podobné platí aj vtedy, ak ide o kreatívnu funkciu. Na návrh Európskej rady prijatý s ohľadom na výsledok volieb do Európskeho parlamentu si inštitúcia zvolí predsedu Európskej komisie a potom schváli jej zloženie. Európska komisia je zodpovedná za Európsky parlament ako orgán, ktorý môže vyjadriť svoju nedôveru a prinútiť ho, aby odstúpil (článok 17 ods. 7 ZEÚ). Okrem toho boli počas volebnej kampane Európskeho parlamentu v roku 2014 po prvýkrát navrhnuté zúčastnenými politickými skupinami, ktoré boli neformálne vytvorené vo všetkých členských štátoch, kandidátmi na predsedníctvo Európskej komisie. Voľba kandidáta na víťazné zoskupenie predsedom Európskej komisie bola potom skutočnou politickou voľbou na základe Európskeho parlamentu, ktorý dal Európskej komisii silný demokratický mandát. Jej priebežné potvrdenie si potom vyžaduje stálu podporu stabilnej väčšiny poslancov Európskeho parlamentu, pretože väčšina všetkých jeho členov je dostatočná na vyjadrenie nedôvery Európskej komisii na základe návrhu prijatého dvojtretinovou väčšinou odovzdaných hlasov. Vzhľadom na to, že súčasná Európska komisia bola zvolená 56,3% hlasov pochádzajúcich z troch najväčších politických frakcií, čo je takmer o 9% menej ako posledná Európska komisia, je jasné, že fragmentácia politického spektra zastúpeného v Európskom parlamente v dôsledku príchodu nových, programovo orientovaných, kvantitatívne okrajových, a preto sa jej vplyv na slabé politické subjekty môže stať vážnou hrozbou pre stabilitu výkonnej moci Únie. Členovia týchto zoskupení môžu v súhrne predstavovať dostatočnú silu na destabilizáciu výkonnej moci Únie, ale nie dostatočne silnú na to, aby vytvorili svoju vlastnú "európsku vládu." Tento ničivý potenciál Európskeho parlamentu môže potom viesť k patovej situácii, dobre známej z parlamentnej praxe viacerých členských štátov, pre Európsku úniu - vzhľadom na jej neporovnateľne väčšiu politickú zodpovednosť za zverený program -, ale stimuly, ktoré sú mimoriadne riskantné. Posilnenie tvorivej funkcie Európskeho parlamentu vo vzťahu k výkonnej úlohe Únie si preto vyžaduje viac než predtým svoju schopnosť vytvoriť spoľahlivú väčšinu, ktorá zaručí splnenie ambícií voličov vyjadrených ako akt sebaurčenia ako nositeľov zvrchovanej moci podľa článku 2 ods. 1 ústavy.
72. Skúsenosti z posledných volieb do Európskeho parlamentu tak potvrdili zvýšený význam stabilných podmienok hlasovania a posilnenie politickej polarizácie v Európskom parlamente, čo odôvodňuje existujúce obmedzenia pomerného zastúpenia v Európskom volebnom zákone. Neoslabenie týchto integračných podnetov odmietnutím návrhu zrušiť záverečnú doložku, ktorá povedie k zníženiu spektra záujmových zástupcov českých voličov, je preto prípustným a primeraným zásahom do ústavne garantovanej rovnosti volebného práva a zásady voľnej hospodárskej súťaže politických strán.
73. Ústavný súd ďalej poznamenal, že disciplína vo hlasovaní poslancov Európskeho parlamentu klesá s veľkosťou politických skupín Európskeho parlamentu. Zatiaľ čo frakcie Európskej ľudovej strany (221 členov) a Skupina progresívnej aliancie socialistov a demokratov (191 členov) dosiahnu jedno hlasovanie vo výške 90 až 92%, frakcie Európskej zjednotenej ľavice (52 členov) a Európa slobody a priamej demokracie (48 členov) dosiahnu iba 79% a 49% nezaradených poslancov (52) potom nemožno diskutovať o konzistencii hlasovania (Kreilinger, V. Prognosen zur Zusammensetzung und Arbeit des Europäischen Paramits nach der Wahl 2014. Integrácia 2014, s. 9). Neobmedzenie významu hlasovania v dôsledku zrušenia záverečného ustanovenia by viedlo k rozptýleniu mandátov, ktoré získajú malé strany, najmä v rámci frakcií Európskeho parlamentu, ktorých skutočná váha je práve z dôvodu nízkej volebnej disciplíny ich členov. Tým by sa oslabila účinnosť volebného konania ako prejav vôle občana alebo ľudu ako pôvodného zdroja verejnej moci v zmysle článku 2 ods. 1 ústavy.
74. Ak ústavný súd zistí, že demokratické procesy na úrovni Únie a na vnútroštátnej úrovni sa navzájom dopĺňajú a sú podmienené (Lisabon II, bod 139) z 3.11.2009 (N 233 / 55 SbNU 197; 387 / 2009 Z. z.) a že zásada zastupiteľskej demokracie je jednou zo spoločných zásad organizácie väčších subjektov medzištátnych aj neštátnych typov, potom to neznamená, že právomoc piliera Únie zastupiteľskej demokracie, ktorú tvorí Európsky parlament, nie je taká dôležitá, ak je doplnková k národným parlamentom. Model "rozhodujúcej zodpovednosti" národného parlamentu za európsku integráciu ("integrationsverantwortung"), ktorý sa vo veľkej miere vzdáva úlohy demokratického práva Európskeho parlamentu, ako to uviedol nemecký federálny ústavný súd pri svojom hľadaní v Lisabone, je s týmto rozsudkom ústavného súdu ťažko zlučiteľný. Zmena a doplnenie zásady primeraného zastúpenia v dôsledku pokračujúceho uplatňovania záverečného ustanovenia v európskom volebnom zákone posilňuje túto líniu odôvodnenia ústavného súdu.
75. Záver, že Európsky parlament si zaslúži menovanie skutočného "Parlamentu," je tiež založený na judikatúre Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len "EDĽP"). V rozsudku Veľkej komory Matúšov proti Spojenému kráľovstvu (18. februára 2009 č. 24833/94), ktorý je dávno pred prijatím Lisabonskej zmluvy, sa uvádza, že Európsky parlament je "legislatívny orgán" v zmysle článku 3 dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len "dohovor"). ESLP sa tu rozhodol pre evolučný výklad dohovoru, nie svedčiť o námietke britskej vlády, že dodatkový protokol sa nemôže vzťahovať na Európsky parlament, pretože táto inštitúcia neexistovala v čase jeho prijatia. Podľa Súdneho dvora - ktorý v tom čase pochádzal z rozvoja legislatívnych právomocí Európskeho parlamentu, najmä po účinnosti Jednotného európskeho aktu a Maastrichtskej zmluvy - je to určite "legislatívny orgán" a samotná skutočnosť, že je nadnárodný a nie národný, ho nemôže vylúčiť z tejto definície. EDĽP tiež uviedol, že "keďže Európsky parlament pracuje, je Súd prvého stupňa presvedčený, že Európsky parlament je základným nástrojom demokratickej a politickej zodpovednosti v systéme Spoločenstva. Súd prvého stupňa konštatuje, že napriek určitým obmedzeniam musí byť Európsky parlament, ktorý odvodzuje svoju demokratickú legitimitu z priamych volieb na základe všeobecného volebného práva, vnímaný ako časť štruktúry Európskych spoločenstiev, ktorá najlepšie odráža záujem o účinnú politickú demokraciu" (§ 52).
76. Zostáva preto odpovedať na otázku, či české nariadenie o európskych voľbách, ak neobsahuje doložku o uzavretí vo výške 5%, môže vzhľadom na počet 21 poslancov EP ohroziť alebo významne oslabiť funkcie Európskeho parlamentu, ktoré z neho robia skutočný "Parlament," a preto by toto nariadenie malo zostať nedotknuté vzhľadom na ústavnú záruku riadneho výkonu právomocí delegovaných na nadnárodnú úroveň.
77. Ústavný súd v tejto súvislosti uvádza, že zohľadnenie integračných alebo diferencovaných účinkov volebných pravidiel môže byť prijaté len optikou kolektívneho orgánu ako celku, nie z pohľadu jeho sekcií zvolených členskými štátmi. Osobitná povaha lojálnosti členských štátov vo vzťahu k schopnosti Európskeho parlamentu konať (nie je porovnateľná so zásadou paktu sunt servanda medzinárodného práva) spočíva v tom, že ide o mnohostranný záväzok erga omnes voči spoločnej (solidarite) zodpovednosti všetkých členských štátov za porušenie ktoréhokoľvek z nich. Preto by sa mala posudzovať záručná funkcia článku 1 ods. 2 ústavy. Tento záväzok nie je v súlade s úvahou o "dostupnosti," ktorou sa zrušia vnútroštátne opatrenia zabraňujúce roztrieštenosti Európskeho parlamentu s odkazom na zanedbateľný vplyv tohto kroku na celok. Akékoľvek následné následné opatrenia by už nemali zanedbateľný negatívny vplyv. V tejto súvislosti sa hodnotenie návrhu ústavného súdu riadilo zdržanlivosťou vo vzťahu k zákonodarcovi, ktorý má byť tiež schopný posúdiť medzinárodné (európske) aspekty svojej legislatívnej činnosti.
78. Skutočná absencia politických strán na európskej úrovni, ktorej ústava sa predpokladá v článku 10 ods. 4 Zmluvy o EÚ, s členskou základňou na vnútroštátnej úrovni Európskej únie, sťažuje informačné prepojenie medzi legislatívnymi orgánmi. Vnútroštátne vykonávanie právnych predpisov Únie, ktoré je jednou z hlavných povinností vyplývajúcich z členstva (členské štáty prijmú všetky potrebné vnútroštátne právne opatrenia na vykonávanie právne záväzných aktov Únie." (článok 291 ods. 1 ZFEÚ) na ústavnej úrovni zaručenej článkom 1 ods. 2 ústavy, preto kladie značné nároky na zástupcov národných parlamentov, aby pochopili program Európskeho parlamentu. Poslanci Európskeho parlamentu však čelia aj požiadavke pochopiť fungovanie vnútroštátnych právnych predpisov a postupov. Odstránenie záverečného ustanovenia vo voľbách do Európskeho parlamentu a jeho zachovanie vo voľbách do Európskeho parlamentu Českej republiky by mohlo sťažiť tieto procesy vzájomného poznania, najmä vzhľadom na skutočnosť, že nariadenie Únie o voľbách do Európskeho parlamentu od roku 2004 už neumožňuje personálne prepojenie medzi národnými parlamentmi a Európskym parlamentom (článok 7 ods. 2 zákona v konsolidovanom znení).
79. Kým integrácia politických síl v Európskom parlamente prebieha na národných kontinentoch, aj jeden poslanec zvolený za stranu v štáte sa môže stať súčasťou veľkého podielu programovo blízkych politických strán, zatiaľ čo veľká skupina členov silnej národnej strany nemusí dosiahnuť programový konsenzus so žiadnou z politických frakcií Európskeho parlamentu, a teda predstavovať dezintegračný prvok. Reštriktívny účinok záverečného ustanovenia bráni formálnemu zatrieďovaniu, ale z hľadiska skutočného politického vplyvu marginálnych síl. Hoci by hlasy odovzdané vo voľbách neklesli do takej miery v relatívnom volebnom systéme bez záverečného ustanovenia, zastúpenie vôle ich voličov by nezodpovedalo ústavnej zásade účinnej politickej demokracie, ktorá ("účinná politická demokracia") okrem iného obhajuje aj Európsky súd pre ľudské práva (ESLP č. 66289/01, Rep. 2005-I, § 41 - Py/Francúzsko).
80. Zatiaľ nebolo možné overiť, ako je po voľbách v roku 2014 zastúpené čiastočné posilnenie pluralizmu politického zastúpenia v dôsledku zrušenia nemeckej záverečnej doložky (v porovnaní so 7 politickými stranami v predchádzajúcom volebnom období je v súčasnosti zastúpených 14 strán a hnutie, z ktorého polovica má len jedného euro poslanca), tiež zvýšilo pluralitu názorov v Európskom parlamente viac ako 160 politickými aktérmi. Naopak, chýba pomerne malý počet konkurenčných názorov schopných vytvoriť funkčné kompromisy založené na väčšinovej vôli. To len potvrdzuje predpoklad, že slobodná hospodárska súťaž politických síl, ktorá je základom každého demokratického ústavného systému, nie je podmienená maximalizáciou počtu zúčastnených strán. Potreba a rozsah jej možného obmedzenia sú však v prvom rade na posúdenie zákonodarcom.
81. Ústavný súd tiež založil svoje úvahy na skutočnosti, že okrem pevne stanovenej doložky o umelom zatvorení funguje v Českej republike aj tzv. prirodzená prahová hodnota a ďalšie faktory schopné posilniť integračnú funkciu volebného systému (napr. vytvorenie príspevku k nákladom na volebnú kampaň). Tento de facto ústavný nástroj je dôležitým ukazovateľom na posúdenie proporcionality volebných systémov a najmä zastúpenia malých strán, keďže poskytuje čo najmenšie percento hlasov, ktoré musí strana v volebnom obvode získať, aby získala aspoň jeden mandát. Výška prirodzeného prahu nie je známa vopred a závisí od viacerých faktorov premenných, najmä od počtu distribuovaných mandátov (pozri Lebeda, T. Prirodzený prah úmerných systémov, teórie a reality. Politický časopis č. 2 / 2001, s. 134 a nasl.). Vo voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2014 (bez záverečného ustanovenia) by na získanie jedného mandátu postačoval volebný zisk 3,77% platných hlasov Zelenej strany; Naopak, Dawn of Direct Democracy s 3,12% platných hlasov by už nestačilo na získanie mandátu. Inými slovami, vzhľadom na 21 mandátov, ktoré Európska rada pridelila Českej republike, sa už pri existencii tohto de facto prahu uvádza určitý prvok integrácie. Preto aj keby neexistovala umelá doložka o uzavretí, len tie strany, ktoré by dostali približne 3,5% hlasov, by mali reálnu šancu získať mandát.
82. Ústavný súd v tejto otázke súhlasí s rozdielnym postavením sudcov Najvyššieho správneho súdu, pretože ak by prirodzený prah voľby poslanca Európskeho parlamentu bol 1 / 21, t. j. približne 4,76%, umelá prahová hodnota (uzatváracia doložka) by v českom systéme skutočne chýbala. Prirodzený prah na získanie mandátu je však variabilný a leží pod 4%. V súčasnej situácii je zrejmé, že zrušenie umelej doložky by viedlo k tomu, že Česká republika by vyslala zástupcov deviatich strán, takmer o tretinu viac, do Európskeho parlamentu namiesto zástupcov siedmich strán. Okrem "preľudnenia" politických strán by takáto situácia oslabila aj ich postavenie v politických frakciách Európskeho parlamentu. Voľby do Európskeho parlamentu v roku 2014 boli už v Českej republike tretie. Získané skúsenosti zároveň ukázali, že doložka o uzavretí vôbec neobmedzila rozmanitosť politického zastúpenia občanov. Ak šesť politických strán a hnutí spĺňalo podmienky pre Európsky parlament vo voľbách v roku 2004 a vo veľmi výnimočných voľbách v roku 2009 boli len štyri strany, potom vo voľbách v roku 2014 bola rozmanitosť českého volebného systému preukázaná úspechom siedmich strán a hnutia. Úspech Strany slobodných občanov ukazuje, že doložka o uzavretí o 5% nepredstavuje neprekonateľnú prekážku, ktorá dáva exkluzívnosť len veľkým, bohatým alebo tradičným stranám. Tento vývoj nie je v rozpore so zásadou voľnej hospodárskej súťaže pre politické sily podľa článku 5 ústavy alebo článku 22 charty.
83. Integračný účinok tzv. prirodzeného prahu je však eliminovaný skutočnosťou, že jeho úroveň nie je vopred známa a bežní voliči ani nie sú známi svojou existenciou. Na druhej strane je právna doložka o uzavretí vopred známa a jej psychologický účinok funguje, pretože na jednej strane môže odrádzať od výberu tých strán, ktorých preferencie sú dlhšie pod jej úrovňou, ale na druhej strane tiež zvyšuje tlak na správanie voličov podľa ich politických preferencií. Skutočným základom demokratickej organizácie spoločnosti je len volič konajúci v súlade s jeho vnútornými názormi.
84. Hoci integrácia alebo dezintegrácia politických strán závisí najmä od faktorov politickej kultúry v českej parlamentnej demokracii a od stupňa dôveryhodnosti jednotlivých aktérov v hospodárskej súťaži politických síl, (nie) dokázané v každodennom politickom živote krajiny, práve záverečné doložky zohrávajú v tomto vývoji dôležitú úlohu: potreba prekonať prekážky, ktoré stanovili, robí žiadateľa platnou podporou štátu, ako aj nadradene štruktúrovanú úniu. Ústavný súd tiež odkazuje na svoje uznesenie, ktorým zamieta návrh zrušiť záverečnú doložku zákona o voľbách do parlamentu Českej republiky (rezolúcia sp. zn. ÚS 2 / 14 z 19. augusta 2014 (v SbNU neuverejnená, dostupná na http: // nalus.ujud.cz)): "Fungovanie volebných systémov na vnútroštátnej úrovni už nemožno posudzovať samostatne. Postupne sa stáva neoddeliteľnou súčasťou zásady zastupiteľskej demokracie vo viacúrovňovej únii medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi, ktorej funkčnosť ako celok je tiež predpokladom riadneho fungovania demokratických procesov na vnútroštátnej úrovni." Zostáva len povedať, že dôležitosť stability vo výsledku volieb pre dôveru verejnosti v systém zastupiteľskej demokracie je nevyhnutná na národnej aj nadnárodnej úrovni. Vytvorenie spoľahlivej väčšiny vôle v Európskom parlamente, ktorú umožní vhodné stanovenie pravidiel volebného systému vrátane takzvanej záverečnej doložky, je dôležitým predpokladom kontinuity legislatívnych postupov v Európskej únii, dobrého fungovania jej výkonnej moci a na tomto základe odsúdenia občanov za význam ich účasti na volebnom akte.
85. Ústavný súd zistil obmedzenia rovnosti volebného práva, slobodnej hospodárskej súťaže politických strán a rovnakého prístupu k zvoleným funkciám zaručeným ústavou a chartou v dôsledku takzvanej záverečnej doložky volebného zákona Európskeho parlamentu, ktorá je v súlade so zásadami demokratického ústavného štátu. Ide o opatrenie primeranej, neprotirečnej zásady primeraného zastúpenia, ktoré môže účinne prispieť k dosiahnutiu týchto zásad sledovaného cieľa - účinného zastúpenia vôle občanov v Európskom parlamente a potrebného na riadne vykonávanie právomocí, ktoré mu boli zverené podľa článku 10a Ústava rešpektuje požiadavku minimalizovať zasahovanie do základných práv a príslušných ústavných zásad.
Záver
86. Keďže sporné ustanovenia nie sú v rozpore s článkom 5 ústavy alebo článkom 21 ods. 3 a 4 a článkom 22 charty, neexistujú dôvody na zrušenie týchto ustanovení. Podľa článku 70 ods. 2 zákona č. 182 / 1993 Zb. o Ústavnom súde Ústavný súd preto zamietol návrh Najvyššieho správneho súdu.
Predseda ústavného súdu:
JUDr. Rychetský v. r.
V súlade s článkom 14 zákona č. 182 / 1993 Z. z. o ústavnom súde v znení neskorších predpisov rozhodol sudca Kateřina Šimáková, Vojtěch Šimělek a Milada Tomková.
Prihláste sa pre poznámky, obľúbené a upozornenia
Informácie o predpise
| Citácia | Ústavný súd zistil č. 176 / 2015 Z. z., o návrhu na zrušenie oddielov 47 a 48 ods. 1 slovami "ktoré postúpili na Skrutinia," zákon č. 62 / 2003 Z. z., o voľbách do Európskeho parlamentu a o zmene niektorých zákonov |
|---|---|
| Typ predpisu | Zistený ústavný súd |
| Autor | - |
| Zbierka | Zbierka zákonov |
| Dátum vyhlásenia | 21.07.2015 |
|---|---|
| Účinnosť od | - |
| Účinnosť do | - |
| Stav | Platný |
Znenie predpisu má informatívny charakter.
Komentáre 0