Dekrét č. 17 / 2009 Zb.

Vyhláška o zisťovaní a náprave škôd na životnom prostredí na pôde

Platný Účinnosť od 01.02.2009
17
VYHLÁSENIE
z 5. januára 2009,
o zisťovaní a náprave škôd na životnom prostredí na pôde
V dohode s ministerstvom zdravotníctva podľa § 11 ods. 5 zákona č. 167 / 2008 Z. z. o prevencii a náprave škôd na životnom prostredí a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ďalej len "zákon":
§ 1
Predmet úpravy a účel úpravy
V tejto vyhláške sa stanovujú metódy a spôsob spracovania analýzy rizík, spôsob posudzovania vhodnosti a realizovateľnosti nápravných opatrení, stanovenie cieľov nápravných opatrení a metódy preukazovania ich dosiahnutia vrátane spôsobu, akým sa porovnávajú alternatívne postupy na obmedzenie alebo odstránenie rizík pre ľudské zdravie, a spôsob, akým sa posudzujú tieto riziká vyplývajúce z priameho alebo nepriameho zavedenia látok, prípravkov, organizmov alebo mikroorganizmov na zemskom povrchu alebo pod ním.
§ 2
Metódy a metóda analýzy rizík spracovania
(1) Analýza rizík (1) zahŕňa najmä:
(a) prieskum stavu znečistenia pôdy alebo horniny vrátane prírodných lekárskych zdrojov plutiev alebo návnad (ďalej len "pôda"), charakteru znečisteného prostredia a možnosti migrácie znečistenia (ďalej len "prehliadka");
(b) hodnotenie výsledkov prieskumu uvedené v záverečnej správe, ktorého osnova je uvedená v prílohe k tomuto dekrétu;
(c) zdravotné riziká2).
(2) Cieľom prieskumu je zhromaždiť informácie, aby bolo možné posúdiť a posúdiť zdravotné riziká v dôsledku priameho alebo nepriameho zavedenia:
a) látky alebo prípravky na zemskom povrchu alebo pod ním stanovením podrobností o ich koncentrácii, rozsahu takéhoto znečistenia, ich migračnej schopnosti a prirodzenej degradačnej kapacite týchto látok;
b) organizmy alebo mikroorganizmy na zemskom povrchu alebo pod ním.
(3) Pri analýze rizík spracovania
a) vychádzať z historických informácií o pôvode, druhu a úrovni znečistenia súvisiaceho s operačnou činnosťou uvedenou v prílohe 1 k Aktu a znalosti o pedologických, geologických, hydrogeologických, hydrologických, geomorfologických a klimatických podmienkach územia s prihliadnutím na existujúce a plánované využívanie územia;
(b) vyhodnotí vstupné informácie s cieľom určiť súčasný stav znečistenia, jeho zmeny v budúcnosti a riziká prechodu látok, prípravkov, organizmov alebo mikroorganizmov na iné zložky životného prostredia vrátane skutočných expozičných scenárov;
(c) rozsah vstupných informácií sa zvolí tak, aby sa identifikovali skutočnosti týkajúce sa prevencie poškodenia životného prostredia pri chránených druhoch voľne žijúcich živočíchov alebo rastlín, biotopov a vôd3;
(d) prieskum sa vykonáva takým spôsobom, aby sa zistilo riziko poškodenia životného prostredia na pôde prostredníctvom prenosu látok, prípravkov, organizmov alebo mikroorganizmov z povrchových a podzemných vôd kontaminovaných v súvislosti s operačnou činnosťou uvedenou v prílohe 1 k aktu;
e) vzorky určené na mikrobiologické analýzy sa odoberajú podľa plánu odberu vzoriek takým spôsobom, aby sa zabránilo sekundárnej kontaminácii a nežiaducemu šíreniu mikrobiologických látok, ako sa vyžaduje v príslušnej technickej norme (4);
f) analýzy vzoriek odobratých pri zisťovaní vykonávajú laboratóriá akreditované vnútroštátnym akreditačným orgánom na základe iných právnych predpisov5 alebo iné odborné strediská, ktoré majú posudzovaný systém kvality podľa požiadaviek príslušnej technickej normy (6);
g) určenie organizmov alebo mikroorganizmov, hodnotenie ich prítomnosti, množstva, patogenity a možnosti ich rozšírenia vykonávajú laboratóriá akreditované vnútroštátnym akreditačným orgánom na základe iných právnych predpisov5 alebo iné profesionálne pracoviská, ktoré majú posudzovaný systém kvality podľa požiadaviek príslušnej technickej normy6;
(h) určenie obsahu rizikových prvkov v pôde, ktorá patrí do poľnohospodárskeho pôdneho fondu, vykonávajú laboratóriá akreditované vnútroštátnym akreditačným orgánom na základe iných právnych predpisov5 alebo iné odborné strediská, ktoré majú posudzovaný systém kvality podľa požiadaviek príslušnej technickej normy (6); určenie rizikových prvkov v pôde, ktorá patrí do poľnohospodárskeho pôdneho fondu, sa vykonáva podľa iných právnych predpisov (7).
§ 3
Hodnotenie rizika pre ľudské zdravie
(1) Základom stanoviska regionálnej sanitárnej stanice podľa oddielu 11 ods. 2 zákona je hodnotenie výsledkov prieskumu. Posúdenie zdravotných rizík, ktoré vykonáva oprávnená osoba podľa zákona o ochrane verejného zdravia (2), sa takisto podporuje, ak sa takéto posúdenie vykonalo na podnet príslušného orgánu.
(2) Závažnosť rizika pre ľudské zdravie sa posudzuje a posudzuje vzhľadom na súčasné a plánované použitie kontaminovaného územia a možné vystavenie ľudí účinkom znečisťujúcich látok, organizmov alebo mikroorganizmov.
(3) Ak sa znečisťujúce látky, organizmy alebo mikroorganizmy vyskytujú v dôsledku jednej alebo viacerých udalostí alebo v dôsledku migrácie na územiach s rôznymi použitiami, úroveň zdravotného rizika sa posudzuje osobitne pre každé takéto územie.
(4) Prekročenie maximálnych povolených hodnôt obsahu rizikových prvkov v pôde (8) vyplývajúcich z antropogénneho znečistenia je odôvodnené v odôvodnených prípadoch na posúdenie zdravotných rizík.
(5) V prípade zavlečenia organizmov alebo mikroorganizmov na povrch alebo pod ním je jedným z kritérií na posúdenie zdravotných rizík mikrobiologickej kontaminácie pôdy prítomnosť životaschopných, dostatočne virulentných parazitov, patogénnych mikroorganizmov a iných pôvodcov infekcií alebo ich toxínov v pôde v koncentráciách alebo množstvách, o ktorých sa vie alebo sa predpokladá, že spôsobujú ľudské ochorenie.
§ 4
Stanovenie cieľov nápravných opatrení
(1) Ciele nápravných opatrení sú stanovené ako kvantitatívne alebo kvalitatívne cieľové parametre na základe analýzy rizika a stanoviska regionálnej zdravotníckej stanice, aby sa predišlo vážnym rizikám nepriaznivých účinkov na ľudské zdravie v súvislosti s prítomnosťou látok, prípravkov, organizmov alebo mikroorganizmov, ktoré sa aplikujú na zemský povrch alebo pod ním.
(2) Cieľové parametre pre nápravné opatrenia určujú stav pôdy alebo vody na určenom mieste a v určenom čase a vyjadrujú sa takto:
(a) koncentrácie látok, prípravkov, organizmov alebo mikroorganizmov v pôde, vode alebo pôdnom ovzduší;
(b) iné fyzikálno-chemické parametre alebo kritériá alebo
c) technické údaje a parametre, najmä technické parametre pasívnych alebo reaktívnych sanáčných metód.
(3) Ak nie je možné na stanovenie cieľových parametrov uplatniť záväzné limity, kvantitatívne cieľové parametre pre nápravné opatrenia sa stanovia v súlade s postupom použitým na určenie úrovne zdravotných rizík spätným výpočtom s použitím najvyšších hodnôt zdravotného rizika, ktoré ešte nepredstavujú vážne riziko pre ľudské zdravie. V prípade viacerých typov zdravotných rizík, najmä karcinogénnych, mutagénnych alebo toxických, sa cieľové parametre nápravných opatrení stanovia tak, aby žiadne z týchto rizík nepredstavovalo vážne riziko nepriaznivých účinkov na ľudské zdravie. Na výpočet cieľových parametrov sa použijú pôvodné expozičné scenáre špecifické pre znečistené miesto. Fyzikálno-chemické, biologické alebo technické parametre sa určujú inými dostupnými metódami a metodikami, najmä hydrotechnickými alebo inými výpočtami, odvodzovaním alebo výpočtom zo skutočných expozičných scenárov, odvodením z matematických modelov a v odôvodnených prípadoch z odborných odhadov. Metódy výpočtu, odvodenia alebo odhadu musia byť vedecky odôvodnené.
(4) Ciele nápravných opatrení sa stanovia s prihliadnutím na súčasné a plánované využívanie územia a miestne geologické anomálie a nesmú byť prísnejšie ako prirodzené východiskové hodnoty na území. Používanie územia sa overí v súlade s inými právnymi predpismi9, ktoré sú účinné v čase zavedenia látok, prípravkov, organizmov alebo mikroorganizmov na zemskom povrchu alebo pod ním. Ak nie je možné takto zistiť použitie územia, určí sa podľa povahy oblasti, v ktorej došlo k zavlečeniu týchto látok, pričom sa zohľadnia očakávané zmeny v používaní územia.
(5) Ciele nápravných opatrení môžu byť stanovené rozdielne v rôznych častiach územia, ktoré je postihnuté znečistením, berúc do úvahy využitie každej časti územia.
(6) Ak z analýzy rizík vyplýva, že šírenie znečisťujúcich látok na povrch alebo podzemnú vodu môže mať za následok ekologické poškodenie vody10, príslušný orgán koná v súlade s článkom 6 ods. 4 aktu. Cieľom preventívnych opatrení je znížiť alebo zabrániť koncentrácii látok, prípravkov, organizmov alebo mikroorganizmov takým spôsobom, aby nedošlo k poškodeniu životného prostredia vodou.
Metóda posudzovania primeranosti a realizovateľnosti nápravných opatrení
§ 5
Návrh nápravných opatrení
(1) Návrh možných nápravných opatrení a ich hodnotenie11) obsahuje a rozvíja prehľad primeraných postupov nápravy alebo iných opatrení na dosiahnutie cieľových parametrov nápravných opatrení.
(2) V návrhu nápravných opatrení sa zohľadnia osobitné podmienky lokality a faktory neistoty vyplývajúce z záverečnej správy.
(3) Môžu sa uložiť najmä nápravné opatrenia:
a) odstránenie látok, prípravkov, organizmov alebo mikroorganizmov z pôdy a prípadne zo podzemných vôd;
b) zníženie koncentrácie látok, prípravkov, organizmov alebo mikroorganizmov na takú úroveň, že ich prítomnosť v pôde nepredstavuje vážne riziko nepriaznivých účinkov na ľudské zdravie;
(c) zabránenie alebo obmedzenie prístupu látok, prípravkov, organizmov alebo mikroorganizmov k iným príjemcom;
d) distribúcia látok alebo prípravkov;
e) odstránenie kontaminovanej pôdy obsahujúcej látky, prípravky, organizmy alebo mikroorganizmy; alebo
(f) prirodzený útlm na stav bez rizika za menej ako 5 rokov.
(4) Nápravné opatrenie môže v prípade potreby zahŕňať monitorovanie nápravy a po náprave vrátane spôsobu preukázania dosiahnutia cieľov nápravného opatrenia. Návrh na monitorovanie obsahuje najmä metodiku, rozsah, frekvenciu, návrh bodov alebo siete monitorovacích objektov a sledované parametre s cieľom preukázať dosiahnutie cieľov nápravných opatrení.
(5) Návrh nápravných opatrení vychádza zo všetkých dostupných informácií o povahe, rozsahu a závažnosti znečistenia a o potenciálnych rizikách poškodenia životného prostredia chráneným druhom voľne žijúcich živočíchov a rastlín alebo na vode.
§ 6
Výber nápravných opatrení
(1) Výber nápravných opatrení je založený na hodnotení
(a) vplyv vykonaných nápravných opatrení na ľudské zdravie a bezpečnosť;
(b) technickú uskutočniteľnosť a účinnosť nápravných opatrení;
(c) finančné náklady na vykonávanie nápravných opatrení;
(d) pravdepodobnosť dosiahnutia navrhovaných cieľov nápravného opatrenia;
e) predchádzanie ďalším škodám na životnom prostredí alebo poškodeniu majetku alebo ľudského zdravia v dôsledku vykonávania nápravných opatrení;
(f) čas potrebný na dosiahnutie cieľov nápravného opatrenia;
(g) dostupnosť navrhovaných technológií;
(h) miery prínosov pre každú zložku alebo funkciu životného prostredia;
i) sociálne, hospodárske alebo kultúrne aspekty a iné relevantné faktory špecifické pre dané územie.
(2) Kritériá uvedené v odseku 1 sa posudzujú samostatne v návrhu nápravných opatrení pre každú navrhovanú alternatívu.
(3) Hodnotenie nápravných opatrení zahŕňa určenie optimálneho spôsobu preukázania dosiahnutia cieľov nápravných opatrení vrátane špecifikácie monitorovania po náprave.
§ 7
Účinnosť
Toto nariadenie nadobúda účinnosť 1. februára 2009.
Minister:
RNDr. Bursík v. r.

Príloha k vyhláške č. 17 / 2009 Zb.
OSOBA ZÁVEREČNEJ SPRÁVY O HRANIČNOM EKOLOGICKÉJ UJMA
TEXTOVÁ ČASŤ
1. Geologická úloha a údaje o území
1.1. Geografické vymedzenie územia
1.2. Existujúce a plánované využívanie pôdy (vrátane aspektov ochrany prírody a krajiny a riadenia potenciálnych konfliktov záujmov)
1.3. Základné charakteristiky obsadenosti lokality (príjemcovia znečistenia)
1.4. Vzťahy s vlastníckym právom
1.5. Geomorfologické a klimatické podmienky
1.6. Pedologické pomery
1.7. Geologické pomery
1.8. Hydrogeologické pomery
1.9. Hydrologické pomery
1.10. Geochemické a hydrochemické lokalizačné údaje
1.11. Základné výsledky predchádzajúcich výskumných a rehabilitačných prác na stavenisku
2. Vykonávaná geologická práca
3. Výsledky vykonaných prác
3.1. Metodika a rozsah výskumných a analytických prác
3.2. Výsledky výskumnej práce
3.3. Zhrnutie oblasti a priestorového rozsahu a úrovne znečistenia
3.4. Rovnováha znečistenia
3.5. Šírenie znečistenia v nenasýtenej zóne
3.6. Šírenie znečistenia v nasýtenej zóne
3.7. Charakteristika rozvoja znečistenia z hľadiska prírodných atentátnych procesov
3.8. Zhrnutie rozšírenia a rozvoja znečistenia
3.9. Dokumentácia hodnotenia rizika pre ľudské zdravie (hodnotenie výsledkov prieskumu, hodnotenie skutočných expozičných scenárov a návrh cieľov nápravných opatrení vrátane faktorov neistoty)
4. Hodnotenie rizík poškodenia životného prostredia na chránených druhoch voľne žijúcich živočíchov a rastlín, biotopov a podzemných vôd alebo povrchových vôd
5. Závery a odporúčania
6. Miesto a spôsob uloženia materiálovej dokumentácie, ak nie je vylúčená z ďalšieho ukladania počas geologickej úlohy
7. Zoznam použitej literatúry, mapových materiálov a iných zdrojov
8. Rozpočet a skutočne vynaložené náklady a zdroje financovania prieskumu financovaného zo štátneho rozpočtu.
PRÁVNE PRÍLOHY K ZÁVEREČNEJ SPRÁVE
1. jasnú mapu územia v mierke 1: 25 000 alebo viac
2. výpis z registra nehnuteľností vrátane kópie katastrálnej mapy s orientačným nákresom úrokovej oblasti (12)
3. mapy, v ktorých sa vykonáva práca vrátane špecifikácie a lokalizácie dokumentačných miest, priamych meraní, odberu vzoriek a technických prác (vrátane príslušných archívnych údajov)
4. tabuľka prehľad výsledkov merania, testu a analýzy
5. geologická dokumentácia prieskumných prác 13)
6. hydrogeologická mapa a ďalšie mapy dokumentujúce výsledky práce
7. mapy a grafy konfliktov záujmov chránené osobitnými právnymi predpismi s cieľom využiť výsledky prác a prípadne dôkazy o výsledkoch diskusie o konfliktoch záujmov
8. orientačný interpretačný systém dokumentujúci hlavné dosiahnuté výsledky a navrhované odporúčania
9. výsledky geodetického zamerania lokality a prieskumných prác (geodetická správa vrátane prehľadu súradníc a grafických schém meracích bodov)
10. technické správy alebo stanoviská pripravené na riešenie čiastočných problémov špecializovanými centrami
11. protokoly pozorovaní, meraní, testov a analýz pre každý typ špeciálnej práce, uvádzajúce podmienky ich získania (najmä laboratórne protokoly)
12. dôkaz o preprave a zneškodňovaní odpadu z prieskumných prác
13. zhrnutie fyzikálno-chemických a toxikologických vlastností prioritných znečisťujúcich látok alebo prípravkov
14. potvrdenie záznamu o polohe v databáze "Znečistený systém registrácie lokalít" ministerstvom životného prostredia.
PRÍLOHY ODPORÚČANÉ K ZÁVEREČNEJ SPRÁVE
1. kópia registra geologických diel
2. geologické a ďalšie špeciálne mapy, sekcie, tabuľky, diagramy a diagramy
3. modely, štatistické výpočty
4. kópie súvisiacich administratívnych rozhodnutí, stanovísk alebo pripomienok
5. kópie protokolov o likvidácii technických prác podpísaných vlastníkom alebo nájomcom pozemku
6. fotodokumentácia
7. iné podporné dokumenty na pomoc pri distribúcii, vysvetľovaní a doplňovaní informácií v časti textu správy
8. Kópia súhrnnej dokumentácie v digitálnej forme.
1) Článok 11 ods. 1 zákona č. 167 / 2008 Z. z.
2) Oddiely 2 ods. 3 a 83a zákona č. 258 / 2000 Zb. o ochrane verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých súvisiacich zákonov v znení zmien a doplnení.
3) Oddiely 3 a 6 zákona č. 167 / 2008 Z. z.
4) ČSN ISO 10381-6.1998: Kvalita pôdy - Odber vzoriek, časť 6.
5) Článok 15 zákona č. 22 / 1997 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky a o zmene a doplnení a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
6) EN ISO / IEC 17025.
7) Príloha č. 3 bod 3 k vyhláške č. 275/1998 Zb. o agrochemickom testovaní poľnohospodárskych pôd a pôdnych vlastností lesných pozemkov.
8) Príloha č. 1 k vyhláške č. 13 / 1994 Z. z., ktorou sa upravujú určité podrobnosti o ochrane poľnohospodárskeho fondu.
9) Zákon č. 183 / 2006 Z. z. o územnom plánovaní a stavebníctve (Stavebný zákon) v znení zmien a doplnení.
10) § 2 písm. a) bod 2 zákona č. 167 / 2008 Zb.
11) § 11 ods. 3 zákona č. 167 / 2008 Zb.
12) Zákon č. 344 / 1992 Zb. o katastrálnom majetku Českej republiky (kadastrálne právo), v znení neskorších predpisov. Vyhláška č. 162 / 2001 Zb. o poskytovaní údajov z českého registra nehnuteľností v znení neskorších predpisov.
13) Dekrét č. 368 / 2004 Zb. o geologickej dokumentácii.

Prihláste sa pre poznámky, obľúbené a upozornenia

Hodnotenie:

Komentáre 0

Pre písanie komentárov sa prosím prihláste.

Informácie o predpise

CitáciaDekrét č. 17 / 2009 Z. z. o zisťovaní a korekcii škôd na životnom prostredí na pôde
Typ predpisu-
Autor-
ZbierkaZbierka zákonov
Dátum vyhlásenia16.01.2009
Účinnosť od01.02.2009
Účinnosť do-
Stav Platný
Znenie predpisu má informatívny charakter.
Obľúbené
História prehliadania