Dekrét ministra zahraničných vecí č. 17 / 1985 Zb.
Vyhláška ministra zahraničných vecí o Zmluve medzi Československou socialistickou republikou a Talianskou republikou o zamedzení dvojitého zdanenia v oblasti daní z príjmu a daňových únikov
Platný
Účinnosť od 26.06.1984
Zobrazeno prvních 200 z celkem 256 ustanovení tohoto předpisu.
Zobrazit celý předpis →
Pro stažení celého znění použijte tlačítko Stáhnout výše.
17
VYHLÁSENIE
minister zahraničných vecí
z 22. októbra 1984,
o Zmluve medzi Československou socialistickou republikou a Talianskou republikou o zamedzení dvojitého zdanenia v oblasti dane z príjmu a o predchádzaní daňovým únikom
Dňa 5. mája 1981 bola v Prahe podpísaná zmluva medzi Československou socialistickou republikou a Talianskou republikou o zamedzení dvojitého zdanenia v oblasti daní z príjmu a o predchádzaní daňovým únikom.
Zmluvu schválilo Spolkové zhromaždenie Československej socialistickej republiky a ratifikoval prezident Československej socialistickej republiky. Ratifikačné nástroje sa v Ríme vymenili 26. júna 1984.
Zmluva nadobudla platnosť 26. júna 1984 podľa jej článku 29.
Týmto sa zároveň uverejňuje české znenie zmluvy.
Minister:
Cupcake v. r.
Zmluva
medzi Československou socialistickou republikou a Talianskou republikou o zabránení dvojitému zdaneniu dane z príjmu a daňovým únikom
Československá socialistická republika a Talianska republika,
V snahe uzavrieť zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia v oblasti daní z príjmu a vyhýbania sa daňovým únikom boli dohodnuté tieto ustanovenia:
Osoby, na ktoré sa vzťahuje zmluva
Táto zmluva sa vzťahuje na osoby s bydliskom alebo sídlom v jednom alebo oboch zmluvných štátoch.
Dane zahrnuté v zmluve
1. Táto zmluva sa vzťahuje na dane z príjmu vyberané v prospech každého zmluvného štátu, jeho nižších správnych orgánov alebo územných spoločností bez ohľadu na spôsob výberu.
2. Daň z príjmu sa považuje za daň z príjmu, ktorá sa vyberá z príjmu alebo z časti príjmu vrátane daní zo ziskov z nakladania s hnuteľným alebo nehnuteľným majetkom, daní z celkovej výšky miezd zaplatených podnikmi a daní zo zvýšenia hodnoty.
3. Súčasné dane zahrnuté v zmluve sú:
a) v Československu:
Absolútna hodnota po šoku - čistá kapitálová požiadavka na solventnosť - riziko odstúpenia od zmluvy
2 - daň zo mzdy;
3 - daň z príjmu z literárnych a umeleckých činností;
4 - poľnohospodárska daň;
5 - daň z príjmu obyvateľstva;
6 - Domovská daň
vrátane akéhokoľvek odpočtu pri zdroji, akejkoľvek zálohovej platby alebo zálohovej platby za uvedené dane (ďalej len "československá daň");
b) v Taliansku:
1 - daň z príjmu fyzických osôb ("limposta sul reddito delle persone fysiche);
2 - Daň z príjmu právnických osôb (l'imposta sul reddito delle persone giuridiche);
3 - miestna daň z príjmu ("limposta locale sui redditi"),
Hoci sa tieto dane vyberajú zrážkou pri zdroji (ďalej len "talianska daň ").
4. Táto zmluva sa vzťahuje aj na dane rovnakého alebo podobného druhu, ktoré sa vyberajú po podpísaní tejto zmluvy, okrem daní alebo na ich mieste. Príslušné orgány zmluvných štátov si navzájom oznámia významné zmeny, ktoré sa majú vykonať v ich príslušných daňových právnych predpisoch.
Všeobecné definície
1. V zmysle tejto zmluvy, ak spojenie nevyžaduje iný výklad:
a) pojem "Československo" sa vzťahuje na Československú socialistickú republiku;
b) pojem "Taliansko" znamená Taliansku republiku;
c) pojmy "jeden zmluvný štát" a " druhý zmluvný štát" sa podľa potreby vzťahujú na Československo alebo Taliansko;
d) pojem "osoba" zahŕňa fyzické osoby, spoločnosti a akékoľvek iné združenia osôb;
e) pojem "spoločnosť" sa vzťahuje na právnické osoby alebo držiteľov práv, ktoré sa na daňové účely považujú za právnické osoby;
f) výrazy "podnik jedného zmluvného štátu" a "podnik druhého zmluvného štátu" sa vzťahujú na podnik, ktorý prevádzkuje osoba s bydliskom alebo sídlom v jednom zmluvnom štáte alebo prípadne podnik, ktorý prevádzkuje osoba s bydliskom alebo sídlom v druhom zmluvnom štáte;
(g) pojem "medzinárodná doprava" znamená akúkoľvek prepravu, ktorú vykonáva loď alebo lietadlo prevádzkované podnikom, ktorého miesto skutočného vedenia sa nachádza v jednom zmluvnom štáte, za predpokladu, že loď alebo lietadlo nie je prevádzkované len medzi loďou alebo lietadlom druhého zmluvného štátu;
h) pojem "štátni príslušníci" znamená:
i) všetky fyzické osoby, ktoré sú štátnymi príslušníkmi zmluvného štátu;
ii) všetky právnické osoby, osobné spoločnosti a združenia osôb usadené podľa platného práva v zmluvnom štáte;
i) pojem "príslušný orgán" znamená:
i) v prípade Talianska ministerstvo financií;
ii) v prípade Československa minister financií Československej socialistickej republiky alebo jeho splnomocnený zástupca.
2. Akýkoľvek pojem, ktorý nie je definovaný inak, má podľa právneho poriadku tohto štátu význam pre zmluvný štát, ktorý spravuje dane, na ktoré sa vzťahuje táto zmluva, s výnimkou prípadov, keď si táto súvislosť vyžaduje iný výklad.
Daňové bydlisko
1. Na účely tejto zmluvy pojem "osoba s bydliskom alebo bydliskom" znamená každú osobu, ktorá podľa práva tohto štátu podlieha zdaneniu v tomto štáte z dôvodu svojho bydliska, trvalého pobytu, miesta skutočného vedenia alebo iného podobného kritéria. Tento pojem však nezahŕňa osoby, ktoré podliehajú zdaneniu v tomto štáte výlučne z príjmov zo zdrojov nachádzajúcich sa v tomto štáte.
2. Ak podľa odseku 1 má fyzická osoba bydlisko v oboch zmluvných štátoch, uplatňuje sa tento postup:
a) predpokladá sa, že táto osoba má bydlisko v zmluvnom štáte, v ktorom má bydlisko; ak má trvalý pobyt v oboch zmluvných štátoch, predpokladá sa, že má bydlisko v zmluvnom štáte, do ktorého má najbližšie osobné a hospodárske vzťahy (centrum životných záujmov).
b) Ak nemožno určiť, v ktorom zmluvnom štáte má osoba centrum svojich životných záujmov alebo ak nemá trvalý pobyt v ktoromkoľvek zmluvnom štáte, predpokladá sa, že má pobyt v zmluvnom štáte, v ktorom má obvyklý pobyt.
c) Ak má osoba obvyklý pobyt v dvoch zmluvných štátoch alebo sa obvykle nenachádza v žiadnom z nich, predpokladá sa, že má pobyt v zmluvnom štáte, ktorého je štátnym občanom.
d) Ak je táto osoba štátnym občanom oboch zmluvných štátov alebo ak nie je štátnym občanom niektorého z nich, príslušné orgány zmluvných štátov sa usilujú o to, aby túto záležitosť upravili vzájomnou dohodou.
3. Ak má iná osoba ako fyzická osoba sídlo v oboch zmluvných štátoch podľa odseku 1, predpokladá sa, že má svoje sídlo v štáte, v ktorom sa nachádza miesto jej skutočného vedenia.
Stála prevádzkareň
1. Pojem "stála prevádzkareň" znamená v zmysle tejto zmluvy stálu prevádzkareň pre podnik, prostredníctvom ktorej podnik vykonáva svoje činnosti úplne alebo čiastočne.
2. pojem "stála prevádzkareň" zahŕňa najmä:
(a) miesto vedenia;
b) závod;
c) úrad;
(d) závod;
(e) workshop;
(f) baňa, lom alebo akékoľvek iné miesto, kde sa ťažia prírodné zdroje;
(g) staveniská alebo zariadenia, ak trvajú dlhšie ako 12 mesiacov.
3. Za stálu prevádzkareň sa nepovažujú:
(a) podnik používaný len na skladovanie, vystavovanie alebo dodávku tovaru patriaceho podniku;
(b) dodanie tovaru patriaceho podniku, ktorý je udržiavaný len na uskladnenie, vystavovanie alebo dodávku;
(c) dodanie tovaru patriaceho podniku, ktorý sa udržiava len na účely spracovania iným podnikom;
(d) trvalé obchodné vybavenie používané len na účely nákupu tovaru alebo zberu informácií pre podnik;
e) trvalé obchodné vybavenie používané na účely reklamy, poskytovania informácií, vedeckého výskumu alebo podobných činností prípravného alebo pomocného charakteru.
4. Osoba konajúca v jednom zmluvnom štáte v mene podniku druhého zmluvného štátu - iného ako nezávislého zástupcu, na ktorého sa vzťahuje odsek 5 - sa považuje za "stálu prevádzkareň" v bývalom štáte, ak má v tomto štáte plnú moc, ktorá sa v ňom bežne vykonáva a ktorá mu umožňuje uzatvárať zmluvy v mene podniku, pokiaľ sa činnosť tejto osoby neobmedzuje na nákup tovaru pre podnik.
5. Podnik sa nepovažuje za podnik, ktorý má stálu prevádzkareň v zmluvnom štáte len preto, že tam vykonáva svoju činnosť prostredníctvom makléra, generálneho zástupcu alebo iného nezávislého zástupcu, pokiaľ takéto osoby konajú v rámci svojich riadnych činností.
6. Skutočnosť, že spoločnosť, ktorá má sídlo v jednom zmluvnom štáte, kontroluje spoločnosť alebo ju kontroluje spoločnosť, ktorá má sídlo v druhom zmluvnom štáte, alebo ktorá v ňom vykonáva svoju činnosť (či už prostredníctvom stálej prevádzkarne, alebo nie), sama osebe neznamená, že je stálou prevádzkarňou inej spoločnosti.
Príjmy z nehnuteľného majetku
1. Príjmy z nehnuteľného majetku vrátane príjmov poľnohospodárskych a lesníckych podnikov sa môžu zdaňovať v zmluvnom štáte, v ktorom sa takýto majetok nachádza.
2. pojem "nehnuteľný majetok" sa definuje v súlade s právom zmluvného štátu, v ktorom majetok leží. V každom prípade tento pojem zahŕňa príslušenstvo nehnuteľného majetku, mŕtvy a živý súpis poľnohospodárskych a lesníckych podnikov a práva, na ktoré sa vzťahujú pravidlá občianskeho práva uplatniteľné na pôdu. Okrem toho sa právo na spotrebu nehnuteľného majetku a právo na variabilné alebo fixné platy považujú za ťažbu alebo povolenie na ťažbu nerastných ložísk, prameňov a iných prírodných zdrojov. Lode, člny a lietadlá sa nepovažujú za majetok.
3. Ustanovenia odseku 1 sa vzťahujú na príjmy z priameho použitia, prenájmu alebo prenájmu a akékoľvek iné použitie nehnuteľného majetku.
(4) Odseky 1 a 3 sa uplatňujú rovnakým spôsobom na príjmy z nehnuteľného majetku spoločnosti a na príjmy z nehnuteľného majetku používaného na vykonávanie nezávislého povolania.
Zisky podnikov
1. Zisk podniku jedného zmluvného štátu sa môže zdaňovať iba v tomto štáte, ak podnik nevykonáva svoje činnosti v druhom zmluvnom štáte prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá sa tam nachádza. Ak podnik vykonáva svoje činnosti týmto spôsobom, zisky podniku sa môžu zdaňovať v tomto inom štáte, ale len v rozsahu, v akom ich možno pripísať tejto stálej prevádzkarni.
2. Ak podnik zmluvného štátu vykonáva svoje činnosti v inom zmluvnom štáte prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá sa tam nachádza, s výhradou ustanovení odseku 3 v každom zmluvnom štáte tohto štátu sa mu priradia zisky, ktoré sa mohli dosiahnuť, ak ako samostatný podnik vykonával rovnaké alebo podobné činnosti za rovnakých alebo podobných podmienok a bol úplne nezávislý v kontakte s podnikom, ktorého je stálym podnikom.
3. Pri výpočte ziskov stálej prevádzkarne je možné odpočítať náklady vzniknuté v súvislosti s cieľmi, ktoré táto stála prevádzkareň sleduje, vrátane nákladov na riadenie a všeobecných administratívnych nákladov, či už vznikli v štáte, v ktorom sa stála prevádzkareň nachádza, alebo inde.
4. Ak je v zmluvnom štáte zvykom určiť zisk, ktorý sa má pridať do stálej prevádzkarne na základe rozdelenia celkových ziskov spoločnosti rôznymi časťami podniku, ustanovenia odseku 2 nebránia tomuto štátu, aby určil zisk, ktorý sa má zdaniť týmto bežným rozdelením; Použitá metóda rozdeľovania ziskov však musí byť taká, aby výsledok bol v súlade so zásadami stanovenými v tomto článku.
5. Stála prevádzkareň nesmie dosahovať žiadne zisky na základe toho, že kúpila iba tovar pre podnik.
(6) Na účely predchádzajúcich odsekov sa zisky, ktoré sa majú pripísať stálej prevádzkarni, určujú každý rok rovnakým spôsobom, pokiaľ neexistujú dostatočné dôvody na inak.
7. Ak zisky zahŕňajú príjmy, ktoré sa riešia osobitne v iných článkoch tejto zmluvy, ustanovenia týchto článkov nie sú dotknuté ustanoveniami tohto článku.
Lodná a letecká doprava
1. Zisk z prevádzky lodí alebo lietadiel v medzinárodnej doprave sa môže zdaňovať len v zmluvnom štáte, v ktorom sa nachádza ústredie skutočného vedenia podniku.
2. Ak je ústredie námorného podniku na palube lode, toto ústredie sa považuje za umiestnené v štáte, v ktorom sa nachádza domovský prístav tejto lode, alebo ak domovský prístav nie je, v zmluvnom štáte, v ktorom má sídlo prevádzkovateľ lode.
3. Odsek 1 sa vzťahuje aj na zisky vyplývajúce z účasti v združení, spoločnej prevádzke alebo inej medzinárodnej operačnej organizácii.
Pridružené podniky
Ak
a) podnik jedného zmluvného štátu sa priamo alebo nepriamo podieľa na riadení, kontrole alebo kapitále podniku druhého zmluvného štátu; alebo
(b) tie isté osoby sú priamo alebo nepriamo zapojené do riadenia, kontroly alebo kapitálu podniku jedného zmluvného štátu a podniku druhého zmluvného štátu;
a ak sú v takýchto prípadoch obidva podniky viazané svojimi obchodnými alebo finančnými vzťahmi podmienkami, ktoré sa na nich dohodli alebo uložili a ktoré sa líšia od tých, ktoré by boli dohodnuté medzi nezávislými podnikmi, zisky tohto podniku sa môžu zahrnúť a následne zdaniť zisky, ktoré by sa dosiahli bez takýchto podmienok jedným z podnikov, ktoré by sa však za týchto podmienok nemohli dosiahnuť.
Dividendy
1. Dividendy vyplatené spoločnosťou so sídlom v jednom zmluvnom štáte osobe s bydliskom alebo sídlom v inom zmluvnom štáte sa môžu zdaňovať v tomto inom štáte.
2. Tieto dividendy však môžu byť zdanené v zmluvnom štáte, v ktorom má spoločnosť, ktorá ich vypláca, svoje sídlo podľa právneho poriadku tohto štátu, ale takto stanovená daň nesmie prekročiť 15% hrubej sumy dividend, ak je osoba, ktorá dividendy prijíma, skutočným príjemcom. Príslušné orgány zmluvných štátov po vzájomnej dohode upravia metódy uplatňovania tohto obmedzenia.
Týmto odsekom nie je dotknuté zdaňovanie ziskov spoločnosti použitých na vyplatenie dividend.
3. Pojem "dividendy" použitý v tomto článku sa vzťahuje na príjmy z akcií, podielových akcií alebo podielových listov na zisku, kupónov, zakladajúcich akcií alebo iných práv s výnimkou pohľadávok a príjmov z iných akcií spoločností, ktoré podľa práva štátu, v ktorom má spoločnosť, ktorá vypláca dividendy, svoje sídlo, súvisia s daňou z príjmu z akcií.
4. Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa neuplatňujú, ak beneficient, ktorý je príjemcom dividend so sídlom v jednom zmluvnom štáte, vykonáva v druhom zmluvnom štáte, v ktorom spoločnosť, ktorá vypláca dividendy, priemyselné alebo obchodné činnosti prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá sa tam nachádza, alebo nezávislé povolanie prostredníctvom trvalého základu, ktorý sa tam nachádza, a ak účasť, za ktorú sa dividendy vyplácajú, skutočne patrí k tejto stálej prevádzkarni alebo k tomuto trvalému základu. V takom prípade sa dividendy môžu zdaňovať v tomto inom zmluvnom štáte podľa jeho vnútroštátneho práva.
5. Ak spoločnosť, ktorá má svoje sídlo v jednom zmluvnom štáte, dosahuje zisky alebo príjmy z iného zmluvného štátu, tento iný štát nemôže zdaniť dividendy vyplatené spoločnosťou, pokiaľ tieto dividendy nie sú vyplatené osobe, ktorá je rezidentom v tomto inom štáte, alebo ak podiel, za ktorý sa dividendy vyplácajú, skutočne patrí stálej prevádzkarni alebo trvalému základu nachádzajúcemu sa v tomto inom štáte, alebo nepodriadiť nerozdelené zisky spoločnosti dani z nerozdelených ziskov, aj keď vyplatené dividendy alebo rozdelené zisky sú úplne alebo čiastočne odvodené zo ziskov alebo príjmov získaných v tomto inom štáte.
Úroky
1. Záujem, ktorý má zdroj v jednom zmluvnom štáte a ktorý sa platí osobe s bydliskom alebo sídlom v druhom zmluvnom štáte, sa môže zdaňovať len v tomto inom štáte, ak je táto osoba skutočne príjemcom.
2. Pojem "úrok" použitý v tomto článku sa vzťahuje na príjmy z verejných úverov, dlhopisov, bez ohľadu na to, či sú alebo nie sú kryté hypotékou na nehnuteľný majetok alebo doložkou o účasti na zisku, a na pohľadávky akéhokoľvek druhu, ako aj na akýkoľvek iný príjem priradený k príjmom z úverov podľa daňových právnych predpisov štátu, v ktorom je zdrojom takéhoto príjmu.
3. Ustanovenia odseku 1 sa neuplatňujú, ak príjemca úrokov s bydliskom alebo sídlom v jednom zmluvnom štáte vykonáva priemyselnú alebo obchodnú činnosť v druhom zmluvnom štáte, v ktorom sa úrok prijíma prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá sa tam nachádza, alebo prostredníctvom nezávislého povolania, ktoré sa tam nachádza, a ak pohľadávka, na ktorú sa úrok platí, skutočne patrí do tejto stálej prevádzkarne alebo tejto stálej prevádzkarne. V takom prípade sa úroky môžu zdaňovať v tomto inom zmluvnom štáte podľa jeho vnútroštátneho práva.
4. Ak výška úroku vzhľadom na pohľadávku, za ktorú je zaplatená, presahuje z dôvodu osobitných vzťahov existujúcich medzi dlžníkom a príjemcom požitkov, alebo ak sa udržiava s tretími osobami, sumu, ktorú by dlžník súhlasil so skutočným príjemcom, ak by neexistovali takéto vzťahy, ustanovenia tohto článku sa uplatňujú len na túto poslednú sumu. V tomto prípade môže byť výška mzdy presahujúca sumu zdanená podľa právnych predpisov každého zmluvného štátu a pri zohľadnení ostatných ustanovení tejto zmluvy.
Licenčné poplatky
1. Licenčné poplatky, ktoré majú zdroj v jednom zmluvnom štáte a ktoré sa platia osobe s bydliskom alebo sídlom v druhom zmluvnom štáte, sa môžu zdaňovať len v tomto inom štáte, ak je táto osoba ich skutočným príjemcom.
2. Bez ohľadu na ustanovenia odseku 1 môžu byť licenčné poplatky uvedené v odseku 3 písm. b) zdanené aj v zmluvnom štáte, v ktorom sa ich zdroj nachádza, podľa právnych predpisov tohto štátu. Takto stanovená daň však nesmie prekročiť 5% hrubej sumy licenčných poplatkov, ak je skutočným príjemcom osoba, ktorá dostáva licenčné poplatky.
3. Pojem "licenčné poplatky" použitý v tomto článku znamená:
a) náhradu akéhokoľvek druhu zaplatenú za používanie alebo prijatie autorských práv na literárne, umelecké alebo vedecké dielo vrátane kinematografických a televíznych filmov;
(b) náhradu akéhokoľvek druhu zaplatenú za používanie alebo prijatie na používanie patentu, ochrannej známky, dizajnu alebo modelu, plánu, tajného vzorca alebo výrobného procesu, ako aj za používanie alebo prijatie priemyselného, obchodného alebo vedeckého vybavenia, pokiaľ nejde o nehnuteľný majetok uvedený v článku 6 a informácie týkajúce sa skúseností získaných v oblasti priemyslu, obchodu alebo vedy.
4. Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa neuplatňujú, ak užívateľ licencie, má bydlisko alebo má bydlisko v zmluvnom štáte, vykonáva priemyselnú alebo obchodnú činnosť prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá sa tam nachádza, alebo nezávislú profesiu prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá sa nachádza v inom zmluvnom štáte, v ktorom sa účtuje licenčný poplatok, a ak je s ňou skutočne spojené právo alebo majetok, na základe ktorého sa udeľujú licenčné poplatky. V tomto prípade sa licenčné poplatky môžu zdaňovať v tomto inom zmluvnom štáte podľa jeho vnútroštátneho práva.
5. O licenčných poplatkoch sa predpokladá, že majú zdroj v jednom zmluvnom štáte, ak dlžníkom je samotný, jeho nižší administratívny útvar, územná spoločnosť alebo osoba, ktorá má bydlisko alebo sídlo v tomto štáte. Ak však dlžník licenčného poplatku bez ohľadu na to, či má alebo nemá bydlisko v zmluvnom štáte, má stálu prevádzkareň v zmluvnom štáte, pre ktorý bola dojednaná zmluva, na základe ktorej sa platí licenčný poplatok a ktorý takéto licenčné poplatky znáša na svojom vlastnom účte, tieto licenčné poplatky sa považujú za poplatky, ktoré majú zdroj v zmluvnom štáte, v ktorom sa stála prevádzkareň nachádza.
6. Ak výška licenčných poplatkov posúdených na základe transakcií, za ktoré sú zaplatené, v dôsledku osobitných vzťahov existujúcich medzi dlžníkom a skutočným príjemcom alebo v súvislosti s ktorými jedna alebo druhá strana vedie zmluvu s tretími stranami, suma, ktorú by dlžník súhlasil so skutočným príjemcom, ak by neexistovali takéto vzťahy, ustanovenia tohto článku sa uplatňujú len na túto poslednú sumu. V tomto prípade môže byť výška mzdy presahujúca sumu zdanená podľa právnych predpisov každého zmluvného štátu a pri zohľadnení ostatných ustanovení tejto zmluvy.
Zisk z predaja
(1) Zisk z nakladania s nehnuteľným majetkom vymedzený v článku 6 ods. 2 môže byť zdanený v zmluvnom štáte, v ktorom sa majetok nachádza.
2. Výnosy z nakladania s hnuteľným majetkom, ktorý je súčasťou majetku stálej prevádzkarne v držbe podniku jedného zmluvného štátu v druhom zmluvnom štáte, alebo z hnuteľného majetku patriaceho k trvalému základu, ktorý má osoba s bydliskom v jednom zmluvnom štáte na vykonávanie nezávislého povolania, vrátane týchto ziskov získaných z nakladania s takýmto stálym podnikom (samostatným alebo spolu s celým podnikom) alebo z takéhoto trvalého základu, sa môžu zdaňovať v tomto inom štáte. Zisk z predaja lodí alebo lietadiel používaných v medzinárodnej doprave a hnuteľných vecí, ktoré slúžia na prevádzku takýchto lodí alebo lietadiel, sa môže zdaňovať len v zmluvnom štáte, v ktorom sa nachádza ústredie podniku.
3. Výnosy z predaja majetku neuvedeného v odsekoch 1 a 2 sa môžu zdaňovať len v zmluvnom štáte, v ktorom má nadobúdateľ bydlisko alebo sídlo.
Nezávislé povolania
1. Príjmy prijaté osobou s bydliskom v jednom zmluvnom štáte z nezávislej profesie alebo iných nezávislých činností môžu byť zdanené len v tomto štáte za predpokladu, že takáto osoba zvyčajne nemá trvalý základ v druhom zmluvnom štáte na vykonávanie svojej činnosti. Ak je takýto trvalý základ k dispozícii, príjem môže byť zdanený v inom štáte, ale len v rozsahu, v akom ho možno pripísať tomuto trvalému základu.
2. Pojem "nezávislá profesia" zahŕňa najmä nezávislé činnosti vedeckých, literárnych, umeleckých, vzdelávacích alebo vyučovacích, ako aj nezávislé činnosti lekárov, právnych zástupcov, inžinierov, architektov, zubných lekárov a účtovníkov.
Zamestnanosť
1. Platy, mzdy a iné podobné odmeny, ktoré osoba s bydliskom v jednom štáte dostáva z dôvodu plateného zamestnania, môžu byť zdanené len v tomto štáte, s výhradou ustanovení článkov 16, 18 a 19, ak sa zamestnanie nevykonáva v inom zmluvnom štáte. Ak tam existuje zamestnanie, odmena za ne môže byť zdanená v tomto inom štáte.
2. Odmena, ktorú dostane osoba s bydliskom v zmluvnom štáte z dôvodu plateného zamestnania v inom zmluvnom štáte, sa môže bez ohľadu na ustanovenia odseku 1 zdaňovať len v prvom štáte, ak:
a) príjemca sa zdržiava v druhom štáte počas jedného alebo viacerých období, ktoré v daňovom roku celkovo nepresahujú 183 dní, a
b) odmenu vypláca zamestnávateľ alebo zamestnávateľ, ktorý nemá bydlisko v inom štáte, a
(c) odmenu nenesie stála prevádzkareň alebo stála základňa v držbe zamestnávateľa v inom štáte.
3. Bez ohľadu na predchádzajúce ustanovenia tohto článku sa odmena prijatá z dôvodu plateného zamestnania na palube lode alebo lietadla v medzinárodnej doprave môže zdaňovať len v zmluvnom štáte, v ktorom sa nachádza ústredie podniku.
Tandemy
Tantiéms, náhrada za účasť v správnych orgánoch a iné podobné odmeny, ktoré dostala osoba s bydliskom v jednom zmluvnom štáte ako člen správnej alebo dozornej rady spoločnosti so sídlom v druhom zmluvnom štáte, sa môžu zdaňovať v tomto inom štáte.
Umelci a športovci
1. Príjmy prijaté verejne výkonnými umelcami, ako sú divadelní, filmoví, rozhlasoví a televízni umelci a hudobníci alebo športovci z ich činností vykonávaných osobne, môžu byť zdanené v zmluvnom štáte, v ktorom sa vykonávajú, bez ohľadu na ustanovenia článkov 14 a 15.
2. Ak príjem z činnosti vykonávanej osobne umelcom alebo športovcom v tejto charakteristike nevyplýva len z tohto umelca alebo športovca, ale z inej osoby, tento príjem sa môže zdaňovať bez ohľadu na ustanovenia článkov 7, 14 a 15 ods. 1 v zmluvnom štáte, v ktorom umelec alebo športovec vykonáva svoju činnosť.
3. Príjmy z činností vymedzených v odseku 1 sú oslobodené od zdanenia v štáte, v ktorom sa tieto činnosti vykonávajú, bez ohľadu na ustanovenia odsekov 1 a 2 tohto článku, ak sa tieto činnosti vykonávajú na základe kultúrnej dohody dohodnutej medzi zmluvnými štátmi.
Dôchodok
Dôchodky a iné podobné platy vyplácané na základe predchádzajúceho zamestnania osobe s bydliskom v zmluvnom štáte sa môžu zdaňovať len v tomto štáte s výhradou ustanovení článku 19 ods. 2.
Verejné funkcie
1. a) Odmeny, iné ako dôchodky, ktoré platí zmluvný štát, nižší administratívny útvar alebo miestna spoločnosť tohto štátu fyzickej osobe za služby preukázané tomuto štátu, nižšie administratívne oddelenie alebo spoločnosť môžu byť zdanené len v tomto štáte.
b) Takáto odmena sa však môže zdaňovať v inom zmluvnom štáte len vtedy, ak sa služby uskutočnili v tomto štáte, príjemca má bydlisko v tomto inom zmluvnom štáte a
i) je štátnym občanom tohto štátu; alebo
ii) nezískal bydlisko v tomto štáte výlučne na účely takýchto služieb.
2. a) Sankcie, ktoré platí zmluvný štát, nižší správny orgán alebo územná spoločnosť tohto štátu buď priamo, alebo z finančných prostriedkov, ktoré založili, fyzickej osobe za služby poskytnuté tomuto štátu, nižšiemu administratívnemu oddeleniu alebo spoločnosti sa môžu zdaňovať len v tomto štáte.
b) Takéto dôchodky sa však môžu zdaňovať len v druhom zmluvnom štáte, ak má príjemca bydlisko v tomto štáte a je štátnym občanom tohto štátu.
3. Ustanovenia článkov 15, 16 a 18 sa vzťahujú na odmeňovanie a dôchodky služieb, ktoré sa uvádzajú v rámci priemyselnej alebo obchodnej činnosti vykonávanej zmluvným štátom, nižším administratívnym oddelením alebo miestnou spoločnosťou tohto štátu.
Profesori a učitelia
Profesori alebo učitelia, ktorí sa dočasne zdržiavajú v jednom zmluvnom štáte na obdobie nepresahujúce dva roky na to, aby tam vyučovali alebo vykonávali výskum na univerzite, vysokej škole, škole alebo inej vzdelávacej inštitúcii, ktorá nie je určená na získanie zisku a ktorá mala alebo bola prítomná bezprostredne pred takýmto pobytom v druhom zmluvnom štáte, sú oslobodení od dane z odmeny za takéto vyučovanie alebo výskum.
Štúdia
Platy vyplácané študentom alebo stážistom, ktorí majú alebo mali bydlisko v inom zmluvnom štáte pred jeho príchodom do druhého zmluvného štátu a ktorí majú bydlisko v bývalom štáte len na to, aby tam pokračovali v štúdiu alebo vzdelávaní, nepodliehajú zdaneniu v tomto štáte za predpokladu, že pochádzajú zo zdrojov mimo tohto štátu.
Ostatné príjmy
1. Príjem osoby s bydliskom alebo sídlom v zmluvnom štáte, ktorý nie je osobitne uvedený v predchádzajúcich článkoch tejto zmluvy, sa môže zdaniť len v tomto štáte bez ohľadu na to, odkiaľ pochádza.
2. Ustanovenia odseku 1 sa neuplatňujú na iné príjmy ako príjmy z nehnuteľného majetku v zmysle článku 6 ods. 2, ak príjemca takéhoto príjmu so sídlom v zmluvnom štáte alebo so sídlom v zmluvnom štáte vykonáva priemyselnú alebo obchodnú činnosť v inom zmluvnom štáte prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá sa tam nachádza, alebo nezávislého povolania prostredníctvom stálej základne, ktorá sa tam nachádza, a práva alebo hodnoty majetku, za ktoré sa tento príjem skutočne platí, patria tejto stálej prevádzkarni alebo tejto stálej prevádzkarni. V tomto prípade sa takýto príjem môže zdaňovať v tomto inom štáte podľa jeho vnútroštátneho práva.
Ustanovenia o vylúčení dvojitého zdanenia
Dohodlo sa, že dvojité zdanenie sa vylúči v súlade s ustanoveniami týchto odsekov tohto článku:
1. Pre Taliansko:
Ak má osoba s bydliskom alebo sídlom v Taliansku príjem, ktorý môže byť zdanený v Československu, Taliansko môže tento príjem zahrnúť do zdaniteľného základu tejto dane pri účtovaní dane z príjmu uvedenej v článku 2 tejto zmluvy, pokiaľ tomu nebránia výslovné ustanovenia tejto zmluvy.
V takom prípade Taliansko odpočíta od takto vyberaných daní daň z príjmu zaplatenú v Československu, ale suma, ktorá sa má odpočítať, nesmie presiahnuť podiel talianskej dane uplatniteľnej na tento príjem zodpovedajúci pomeru tohto príjmu k celkovému príjmu.
Žiadna suma sa však neodpočíta, ak určitá časť príjmu v Taliansku podlieha na žiadosť príjemcu konečnej zrážkovej dani pri zdroji v súlade s talianskymi vnútroštátnymi predpismi.
2. V prípade Československa:
a) Ak osoba so sídlom alebo bydliskom v Československu dostane príjem, ktorý môže byť podľa ustanovení tejto zmluvy zdanený v Taliansku, Československo s výhradou ustanovení uvedených v písmene b) oslobodí tento príjem od dane. Československo však môže pri výpočte výšky dane z iných príjmov tejto osoby použiť rovnakú sadzbu dane, ako keby predmetný príjem nebol oslobodený od dane.
(b) Československo môže zahrnúť do základu dane príjem, ktorý môže byť tiež zdanený v Taliansku podľa ustanovení článkov 10, 12, 16 a 17 tejto zmluvy pri ukladaní daní osobám s bydliskom v Československu. Československo umožní znížiť výšku dane vyberanej z príjmu tejto osoby o sumu rovnajúcu sa sume zaplatenej v Taliansku. Suma, o ktorú sa daň zníži, však nesmie presiahnuť tú časť československej dane vypočítanú pred jej znížením, ktorá je úmerná príjmom získaným od Talianska.
Zásada rovnakého zaobchádzania
1. Štátni príslušníci jedného zmluvného štátu nepodliehajú v druhom zmluvnom štáte žiadnemu zdaneniu alebo povinnostiam, ktoré sú s ním spojené a ktoré sú odlišné alebo zaťažujúce, ako zdaňovanie a ktorým môžu alebo môžu podliehať štátni príslušníci tohto iného štátu, ktorí sa nachádzajú v rovnakej situácii. Toto ustanovenie sa uplatňuje aj na osoby, ktoré nemajú bydlisko alebo sídlo v niektorom z dvoch zmluvných štátov, bez ohľadu na ustanovenia článku 1.
Prihláste sa pre poznámky, obľúbené a upozornenia
Informácie o predpise
| Citácia | Dekrét ministra zahraničných vecí č. 17 / 1985 Z. z. o Zmluve medzi Československou socialistickou republikou a Talianskou republikou o zamedzení dvojitého zdanenia v oblasti daní z príjmov a o predchádzaní daňovým únikom |
|---|---|
| Typ predpisu | - |
| Autor | - |
| Zbierka | Zbierka zákonov |
| Dátum vyhlásenia | 15.03.1985 |
|---|---|
| Účinnosť od | 26.06.1984 |
| Účinnosť do | - |
| Stav | Platný |
Znenie predpisu má informatívny charakter.
Komentáre 0