Oznámenie ministerstva zahraničných vecí č. 124 / 1995 Zb.
Oznámenie ministerstva zahraničných vecí o Zmluve medzi Českou a Slovenskou federálnou republikou a Kórejskou republikou o zamedzení dvojitého zdanenia a o predchádzaní daňovým únikom v oblasti daní z príjmu
Platný
Účinnosť od 03.03.1995
Verzie znenia:
14.07.1995
Zobrazeno prvních 200 z celkem 258 ustanovení tohoto předpisu.
Zobrazit celý předpis →
Pro stažení celého znění použijte tlačítko Stáhnout výše.
124
OZNÁMENIE
Ministerstvo zahraničných vecí
Ministerstvo zahraničných vecí oznamuje, že 27. apríla 1992 bola v Soule podpísaná zmluva medzi Českou a Slovenskou federálnou republikou a Kórejskou republikou s cieľom zabrániť dvojitému zdaneniu a daňovým únikom v oblasti dane z príjmu.
Výmenou za poznámky Ministerstva zahraničných vecí Českej republiky z 18. marca 1994 a Veľvyslanectva Kórejskej republiky v Prahe z 11. apríla 1994 sa dohodlo, že Zmluva medzi Českou a Slovenskou federálnou republikou a Kórejskou republikou o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovým únikom v oblasti daní z príjmov z 27. apríla 1992 sa bude považovať za uzatvorenú medzi Českou republikou a Kórejskou republikou.
Parlament Českej republiky dal súhlas so zmluvou a prezident republiky ju ratifikoval. Ratifikačné nástroje boli vymenené v Prahe 3. marca 1995.
Zmluva nadobudla platnosť 3. marca 1995 podľa jej článku 28 ods. 1.
Týmto sa zároveň uverejňuje české znenie zmluvy. S anglickou verziou, ktorá je rozhodujúca pre jej interpretáciu, môže konzultovať ministerstvo zahraničných vecí a ministerstvo financií.
Zmluva
medzi
Česká a Slovenská spolková republika
a
Kórejská republika
o zamedzení dvojitému zdaneniu a vyhýbaniu sa daňovým únikom
v oblasti daní z príjmu
Vláda Českej a Slovenskej spolkovej republiky a vláda Kórejskej republiky
Želaním uzavrieť dohodu o dvojitom zdanení a zabrániť daňovým únikom v oblasti dane z príjmu
dohodnúť sa takto:
Osoby, na ktoré sa vzťahuje zmluva
Táto zmluva sa vzťahuje na osoby s bydliskom v jednom alebo oboch zmluvných štátoch (rezidentoch).
Dane, na ktoré sa vzťahuje zmluva
1. Táto dohoda sa vzťahuje na dane z príjmu vyberané v mene zmluvného štátu, jeho nižších správnych orgánov alebo miestnych orgánov bez ohľadu na spôsob výberu.
2. Všetky dane z celkového príjmu alebo z jednotlivých častí príjmu vrátane daní zo ziskov z predaja hnuteľného alebo nehnuteľného majetku, dane z celkovej výšky miezd zaplatených podnikmi a dane zo zvýšenia hodnoty sa považujú za dane z príjmu.
3. Súčasné dane, na ktoré sa vzťahuje zmluva, sú:
a) v prípade Československa:
i) dane zo zisku;
ii) daň zo mzdy;
iii) daň z príjmu z literárnych a umeleckých činností;
iv) poľnohospodárska daň;
(v) daň z príjmu obyvateľstva a
vi) vnútroštátna daň;
(ďalej len "československá daň"),
b) pre Kóreu:
i) daň z príjmu;
ii) daň z príjmu právnických osôb a
iii) daň z obyvateľstva;
(ďalej len "Kórejská daň ").
3. Táto zmluva sa bude vzťahovať aj na všetky dane rovnakého alebo podobného druhu, ktoré budú uložené na podpis tejto zmluvy okrem tejto dane alebo namiesto nej. Príslušné orgány zmluvných štátov si navzájom oznámia významné zmeny, ktoré sa majú vykonať v ich príslušných daňových právnych predpisoch.
Všeobecné definície
1. Na účely tejto zmluvy, pokiaľ si prepojenie nevyžaduje iný výklad:
a) pojem "Československo" sa vzťahuje na Českú a Slovenskú federálnu republiku;
b) pojem "Kórejská republika" sa vzťahuje na územie Kórejskej republiky vrátane akejkoľvek oblasti susediacej so zvrchovanými vodami Kórejskej republiky, ktorá bola alebo bude v budúcnosti v súlade s medzinárodným právom označená podľa právnych predpisov Kórejskej republiky za územie, na ktorom sa môžu uplatňovať zvrchované práva Kórejskej republiky týkajúce sa morského dna a podložia a ich prírodných zdrojov;
c) výrazy "jeden zmluvný štát" a " druhý zmluvný štát" sa podľa potreby vzťahujú na Československo alebo Kóreu;
d) pojem "osoba" sa vzťahuje na fyzickú osobu, spoločnosť a akékoľvek iné združenie osôb;
e) pojem "spoločnosť" označuje akúkoľvek právnickú osobu alebo držiteľa práv, ktoré sa na účely zdanenia považujú za právnickú osobu;
(f) pojem "podnik jedného zmluvného štátu" a pojem "podnik druhého zmluvného štátu" v prípade potreby označuje podnik prevádzkovaný rezidentom jedného zmluvného štátu alebo podnik prevádzkovaný rezidentom druhého zmluvného štátu;
(g) pojem "vnútroštátny" znamená:
i) každú fyzickú osobu, ktorá je štátnym občanom zmluvného štátu;
ii) každú právnickú osobu, spoločnosť alebo združenie zriadené podľa platného práva v zmluvnom štáte;
(h) pojem "medzinárodná doprava" znamená akúkoľvek dopravu vykonávanú loďou, loďou alebo lietadlom prevádzkovaným podnikom zmluvného štátu, v ktorom loď, loď alebo lietadlo nie sú prevádzkované len medzi miestami nachádzajúcimi sa v inom zmluvnom štáte;
i) pojem "príslušný orgán" znamená:
i) v prípade Československa minister financií Českej a Slovenskej republiky alebo jeho splnomocnený zástupca;
ii) v prípade Kórey minister financií alebo jeho splnomocnený zástupca.
2. Akýkoľvek pojem, ktorý nie je vymedzený inak, má význam pre uplatňovanie tejto zmluvy zmluvným štátom podľa právneho poriadku tohto štátu, ktorý upravuje dane, na ktoré sa vzťahuje táto zmluva, pokiaľ sa v súvislosti nevyžaduje iný výklad.
Daňové bydlisko
1. Pojem "rezident jedného zmluvného štátu" sa v zmysle tejto zmluvy vzťahuje na každú osobu, ktorá podľa právnych predpisov tohto štátu podlieha zdaneniu v tomto štáte z dôvodu svojho bydliska, trvalého pobytu, miesta hlavného sídla, miesta správy alebo iného podobného kritéria. Tento pojem však nezahŕňa osobu podliehajúcu dani v tomto zmluvnom štáte len z dôvodu príjmu zo zdrojov umiestnených v tomto štáte.
2. Ak má podľa odseku 1 fyzická osoba bydlisko v oboch zmluvných štátoch, jej postavenie sa určí takto:
a) predpokladá sa, že táto osoba má bydlisko v zmluvnom štáte, v ktorom má trvalý pobyt. Ak má trvalý pobyt v oboch zmluvných štátoch, predpokladá sa, že má bydlisko v zmluvnom štáte, ktorému má užšie osobné a hospodárske vzťahy (centrum životných záujmov);
b) ak nemožno určiť, v ktorom zmluvnom štáte má osoba centrum svojich životných záujmov alebo ak nemá trvalý pobyt v ktoromkoľvek zmluvnom štáte, predpokladá sa, že má bydlisko v zmluvnom štáte, v ktorom má obvyklý pobyt;
c) ak má táto osoba obvyklý pobyt v oboch zmluvných štátoch alebo v žiadnom z nich, predpokladá sa, že má bydlisko v zmluvnom štáte, ktorého je štátnym občanom;
d) ak je táto osoba štátnym príslušníkom oboch zmluvných štátov alebo ktorejkoľvek z nich, príslušné orgány zmluvných štátov zmenia a doplnia záležitosť vzájomnou dohodou.
3. Ak má iná osoba ako fyzická osoba bydlisko v oboch zmluvných štátoch v súlade s odsekom 1, predpokladá sa, že má bydlisko v štáte, v ktorom sa nachádza miesto jej skutočného vedenia. V prípade pochybností príslušné orgány zmluvných štátov vyriešia záležitosť vzájomnou dohodou.
Stála prevádzkareň
1. Pojem "stála prevádzkareň" sa v zmysle tejto zmluvy vzťahuje na stálu prevádzkareň pre podnik, v ktorom podnik vykonáva svoje činnosti úplne alebo čiastočne.
2. pojem "stála prevádzkareň" zahŕňa najmä:
(a) miesto vedenia;
b) závod;
c) úrad;
(d) závod;
(e) workshop a
f) banské, ropné alebo plynové miesto, lom alebo iné miesto, kde sa ťažia prírodné zdroje.
3. Stavba alebo výstavba alebo montáž sa považuje za stálu prevádzku, len ak trvá viac ako deväť mesiacov.
4. Bez ohľadu na predchádzajúce ustanovenia tohto článku pojem "stála prevádzkareň" nezahŕňa:
(a) podnik, ktorý sa používa len na skladovanie, vystavovanie alebo dodávku tovaru patriaceho podniku;
(b) dodanie tovaru patriaceho podniku, ktorý je udržiavaný len na skladovanie, vystavovanie alebo dodávku;
(c) zásoby tovaru patriaceho podniku, ktorý sa udržiava len na účely spracovania iným podnikom;
(d) trvalé obchodné vybavenie používané len na účely nákupu tovaru alebo zberu informácií pre podnik;
e) trvalé obchodné zariadenia, ktoré sa udržiavajú výlučne na účely reklamy, poskytovania informácií, vedeckého výskumu alebo podobných činností, ktoré majú prípravnú alebo vedľajšiu povahu voči podniku;
(f) stála prevádzkareň pre podniky, ktorá sa udržiava len na vykonávanie akejkoľvek kombinácie činností uvedených v písmenách a) až e) tohto odseku za predpokladu, že celková činnosť stálej prevádzkarne vyplývajúca z tohto spojenia má prípravnú alebo doplnkovú povahu.
5. Ak bez ohľadu na ustanovenia odsekov 1 a 2 osoba - iná ako nezávislý zástupca, na ktorého sa vzťahuje odsek 6 - koná v mene podniku v zmluvnom štáte a má k dispozícii a bežne využíva advokátsku právomoc, ktorá jej umožňuje uzatvárať zmluvy v mene podniku, podnik sa považuje za osobu, ktorá má stálu prevádzkareň v tomto štáte vo vzťahu ku všetkým činnostiam, ktoré táto osoba vykonáva v prospech podniku, pokiaľ činnosť tejto osoby nie je obmedzená na činnosti uvedené v odseku 4, ktoré by v prípade, že sa vykonávajú prostredníctvom stálej prevádzkarne, nepredstavovali existenciu stálej prevádzkarne v súlade s ustanoveniami tohto odseku.
6. Podnik sa nepovažuje za podnik, ktorý má stálu prevádzkareň v zmluvnom štáte len preto, že v ňom vykonáva svoje činnosti prostredníctvom makléra, generálneho zástupcu alebo akéhokoľvek iného nezávislého zástupcu, ak takéto osoby konajú v rámci svojich riadnych činností.
7. Skutočnosť, že spoločnosť, ktorá má bydlisko v jednom zmluvnom štáte, kontroluje spoločnosť alebo ju kontroluje spoločnosť, ktorá má sídlo v inom zmluvnom štáte, alebo ktorá v ňom vykonáva svoju činnosť (či už prostredníctvom stálej prevádzkarne alebo inak), sama osebe neznamená, že je stálou prevádzkarňou inej spoločnosti.
Príjmy z nehnuteľného majetku
1. Príjmy pochádzajúce od rezidenta jedného zmluvného štátu z nehnuteľného majetku (vrátane príjmov z poľnohospodárstva a lesného hospodárstva) nachádzajúceho sa v druhom zmluvnom štáte sa môžu zdaňovať v tomto inom štáte.
2. Pojem "nehnuteľný majetok" má význam práva zmluvného štátu, v ktorom sa majetok nachádza. Pojem "nehnuteľný majetok" v každom prípade zahŕňa príslušenstvo na nehnuteľný majetok, živý a mŕtvy inventár používaný v poľnohospodárstve a lesníctve, práva, na ktoré sa vzťahujú ustanovenia občianskeho práva uplatniteľné na pôdu, právo spotrebovať nehnuteľný majetok a právo na variabilné alebo fixné mzdy za ťažbu alebo na vstup do banských ložísk nerastných surovín, prameňov a iných prírodných zdrojov; lode, lode a lietadlá sa nepovažujú za majetok.
3. Odsek 1 sa vzťahuje na príjmy z priameho použitia, prenájmu alebo akéhokoľvek iného použitia nehnuteľného majetku.
(4) Odseky 1 a 3 sa vzťahujú aj na príjem z majetku podniku a na príjem z nehnuteľného majetku používaného na výkon povolania.
Zisky podnikov
1. Zisk podniku jedného zmluvného štátu sa zdaní len v tomto štáte, ak podnik nevykonáva svoju činnosť v druhom zmluvnom štáte prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá sa tam nachádza. Ak podnik vykonáva svoje činnosti týmto spôsobom, zisky podniku sa môžu zdaňovať v tomto inom štáte, ale len v rozsahu, v akom ich možno pripísať tejto stálej prevádzkarni.
2. Ak podnik zmluvného štátu vykonáva svoju činnosť v inom zmluvnom štáte prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá sa tam nachádza, za podmienok uvedených v odseku 3 sa v každom zmluvnom štáte tohto stáleho podniku priradí k ziskom, ktoré by sa mohli dosiahnuť, ak by vykonával rovnaké alebo podobné činnosti ako samostatný podnik za rovnakých alebo podobných podmienok a bol úplne nezávislý v kontakte s podnikom, ktorého je stálym podnikom.
3. Pri výpočte zisku stálej prevádzkarne je možné odpočítať náklady, ktoré vznikli podniku v súvislosti s cieľmi, ktoré táto stála prevádzkareň sleduje, vrátane nákladov na správu a vzniknutých všeobecných administratívnych výdavkov, či už vznikajú v štáte, v ktorom sa táto stála prevádzkareň nachádza, alebo inde.
4. Ak je v zmluvnom štáte zvykom určiť zisk, ktorý sa má pridať do stálej prevádzkarne na základe rozdelenia celkových ziskov spoločnosti podľa jej rôznych častí, ustanovenia odseku 2 tohto článku nebránia tomu, aby zmluvný štát určil zisky, ktoré sa majú zdaňovať týmto bežným rozdelením. Metóda použitá na rozdelenie ziskov však musí byť taká, aby výsledok bol v súlade so zásadami stanovenými v tomto článku.
5. Stála prevádzkareň nesmie dosahovať žiadne zisky na základe toho, že kúpila iba tovar pre podnik.
(6) Na účely predchádzajúcich odsekov sa zisky, ktoré sa majú pripísať stálej prevádzkarni, určujú každý rok rovnakým spôsobom, pokiaľ neexistujú dostatočné dôvody na inak.
7. Ak zisky zahŕňajú príjmy, ktoré sa riešia osobitne v iných článkoch tejto zmluvy, ustanovenia týchto článkov nie sú dotknuté ustanoveniami tohto článku.
Lodná a letecká doprava
1. Zisk podniku zmluvného štátu z prevádzky lodí, člnov alebo lietadiel v medzinárodnej doprave sa zdaňuje len v tomto zmluvnom štáte.
2. Odsek 1 sa vzťahuje aj na zisky vyplývajúce z účasti v združení, spoločnej prevádzke alebo medzinárodnej operačnej organizácii.
Pridružené podniky
Ak
a) podnik jedného zmluvného štátu sa priamo alebo nepriamo podieľa na riadení, kontrole alebo kapitále podniku druhého zmluvného štátu; alebo
b) tie isté osoby sú priamo alebo nepriamo zapojené do riadenia, kontroly alebo kapitálu podniku jedného zmluvného štátu, ako aj podniku druhého zmluvného štátu, a v takýchto prípadoch, ak sú oba podniky viazané vo svojich obchodných alebo finančných vzťahoch podmienkami, ktoré sa na nich dohodli alebo uložili a ktoré sa líšia od tých, ktoré by boli dohodnuté medzi nezávislými podnikmi, zisky, ktoré by, ak nie za týchto podmienok, boli dosiahnuté jedným z podnikov, ale neboli dosiahnuté, sa môžu zahrnúť do ziskov tohto podniku a následne zdaniť.
Dividendy
1. Dividendy zaplatené spoločnosťou so sídlom v jednom zmluvnom štáte sa môžu zdaňovať v tomto inom zmluvnom štáte.
2. Takéto dividendy však môžu byť zdanené aj v zmluvnom štáte, v ktorom má spoločnosť, ktorá ich vypláca, bydlisko podľa právnych predpisov tohto štátu, ale ak je príjemcom vlastník dividend, daň neprekročí:
a) 5% hrubej sumy dividend, ak je vlastníkom požitkov spoločnosť (ale nie osobná spoločnosť, ktorá nemá právnu subjektivitu), ktorá priamo vlastní aspoň 25% kapitálu spoločnosti, ktorá vypláca dividendy;
b) 10% hrubej sumy dividend vo všetkých ostatných prípadoch.
Týmto odsekom nie je dotknuté zdanenie ziskov spoločnosti, za ktorú sa vyplácajú dividendy.
3. Pojem "dividendy" použitý v tomto článku sa vzťahuje na príjmy z akcií alebo iných práv - s výnimkou pohľadávok - s podielom na zisku, ako aj na príjmy z iných práv spoločností, ktoré podliehajú rovnakému zdaneniu ako príjmy z akcií podľa daňových právnych predpisov štátu, v ktorom je spoločnosť, ktorá rozlišuje zisky, rezidentom.
4. Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa neuplatňujú, ak vlastník dividend s bydliskom v jednom zmluvnom štáte vykonáva priemyselnú alebo obchodnú činnosť prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá sa tam nachádza, alebo nezávislej profesie prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá sa nachádza v inom zmluvnom štáte, v ktorom má dividenda sídlo, a ak účasť, za ktorú sa dividendy vyplácajú, je skutočne spojená s touto stálou prevádzkarňou alebo stálou prevádzkarňou. V takom prípade sa ustanovenia článku 7 alebo článku 14 uplatňujú v závislosti od prípadu.
5. Ak spoločnosť, ktorá má bydlisko v jednom zmluvnom štáte, dosahuje zisky alebo príjmy z iného zmluvného štátu, tento iný štát nemôže zdaňovať dividendy vyplatené spoločnosťou, pokiaľ tieto dividendy nie sú vyplatené rezidentovi tohto druhého zmluvného štátu, alebo ak účasť, za ktorú sa dividendy vyplácajú, skutočne patrí stálej prevádzkarni alebo trvalému základu nachádzajúcemu sa v tomto inom štáte, ani nemôže podriadiť nerozdelené zisky spoločnosti zdaneniu nerozdelených ziskov spoločnosti, a to aj vtedy, ak sú vyplatené dividendy alebo výnosy úplne alebo čiastočne odvodené zo ziskov alebo príjmov získaných v tomto inom štáte.
Úroky
1. Záujem o zdroj v jednom zmluvnom štáte, ktorý má bydlisko v inom zmluvnom štáte, sa môže zdaňovať v tomto inom štáte.
2. Takéto úroky však môžu byť zdanené aj v zmluvnom štáte, v ktorom majú zdroj, podľa právnych predpisov tohto štátu, ale ak je príjemcom vlastník úrokov, takto uložená daň nepresiahne 10% hrubej sumy úrokov.
3. bez ohľadu na ustanovenia odseku 2:
a) úroky, ktorých zdroj je v jednom zmluvnom štáte a ktoré prijíma vláda druhého zmluvného štátu, vrátane jeho nižších správnych orgánov alebo miestnych orgánov, centrálnej banky tohto iného štátu alebo akejkoľvek inej vládnej finančnej inštitúcie alebo akéhokoľvek rezidenta tohto iného zmluvného štátu, pokiaľ ide o pohľadávky zaručené alebo nepriamo financované vládou tohto iného zmluvného štátu, vrátane jeho nižších správnych orgánov alebo miestnych orgánov, centrálnej banky tohto iného zmluvného štátu alebo inej vládnej finančnej inštitúcie, sú oslobodené od dane v bývalom zmluvnom štáte;
b) úroky zaplatené v súvislosti s predajom priemyselného, obchodného alebo vedeckého úveru alebo v súvislosti s predajom akéhokoľvek druhu úveru jedným podnikom inému podniku podliehajú zdaneniu len v zmluvnom štáte, v ktorom má vlastník požitkov bydlisko.
4. Na účely odseku 3 sa pod pojmom "centrálna banka "a" vládne finančné inštitúcie" rozumejú:
a) pre Kóreu:
i) Kórejská banka;
ii) Kórejská banka pre vývoz a dovoz;
iii) Kórejská rozvojová banka;
iv) inej finančnej inštitúcii, ktorej kapitál vlastní vláda Kórejskej republiky, na ktorej sa príležitostne dohodli vlády oboch zmluvných štátov;
b) v prípade Československa:
i) Československá štátna banka;
ii) ďalšiu finančnú inštitúciu, ktorej základné imanie vlastní vláda Českej a Slovenskej republiky, na ktorej sa príležitostne dohodli vlády oboch zmluvných štátov.
5. Pojem "úroky" použitý v tomto článku sa vzťahuje na príjem z pohľadávok akéhokoľvek druhu, zabezpečených alebo nezabezpečených záložným právom na nehnuteľný majetok, alebo ktoré majú alebo nemajú právo podieľať sa na zisku dlžníka, a najmä na príjem z vládnych cenných papierov a príjmy z dlhopisov alebo dlhopisov vrátane prémií a odmien spojených s takýmito cennými papiermi, dlhopismi a dlhopismi.
6. Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa neuplatňujú, ak vlastník požitkov s bydliskom v zmluvnom štáte vykonáva priemyselnú alebo obchodnú činnosť v inom zmluvnom štáte, v ktorom sa úrok prijíma prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá sa tam nachádza, alebo prostredníctvom nezávislého povolania, ktoré sa tam nachádza, a ak sa pohľadávka, na ktorú sa úrok platí, skutočne týka tejto stálej prevádzkarne alebo tejto stálej prevádzkarne. V takom prípade sa ustanovenia článku 7 alebo článku 14 uplatňujú v závislosti od prípadu.
7. Predpokladá sa, že úroky majú zdroj v jednom zmluvnom štáte, ak je platiteľ sám, jeho nižším administratívnym oddelením, miestnym úradom alebo rezidentom tohto štátu. Ak však osoba, ktorá platí úroky bez ohľadu na to, či má alebo nemá bydlisko v zmluvnom štáte, má stálu prevádzkareň alebo stály základ v zmluvnom štáte, v súvislosti s ktorým vznikol dlh, za ktorý bol úrok zaplatený, a takýto úrok sa účtuje tejto stálej prevádzkarni alebo trvalému základu, za zdroj takéhoto úroku sa považuje štát, v ktorom sa stála prevádzkareň alebo stály základ nachádza.
8. Ak výška úrokov súvisiacich s pohľadávkou, za ktorú sa platí, presahuje z akéhokoľvek dôvodu sumu, ktorú by platiteľ súhlasil s vlastníkom požitkov, ak by nebol pre takýto vzťah, ustanovenia tohto článku sa uplatňujú len na túto poslednú sumu. V tomto prípade sa výška platu presahujúca jeho výšku zdaní podľa právnych predpisov každého zmluvného štátu, pričom sa zohľadnia ostatné ustanovenia tejto zmluvy.
Licenčné poplatky
1. Licenčné poplatky, ktoré majú zdroj v jednom zmluvnom štáte, prijaté rezidentom druhého zmluvného štátu, sa môžu zdaňovať v tomto inom štáte.
licenčné poplatky uvedené v odseku 3 písm. a) sa však môžu zdaňovať v zmluvnom štáte, v ktorom sa nachádza ich zdroj, a v súlade s právnymi predpismi tohto štátu, ale ak je príjemcom konečný vlastník licenčných poplatkov, takto stanovená výška dane nepresiahne 10% hrubej sumy licenčných poplatkov. Licenčné poplatky uvedené v odseku 3 písm. b) sú oslobodené od zdanenia v zmluvnom štáte, v ktorom sa ich zdroj nachádza.
3. Pojem "licenčné poplatky" použitý v tomto článku sa vzťahuje na platby akéhokoľvek druhu prijaté ako náhrada za používanie alebo právo na použitie:
a) patent, ochranná známka, dizajn alebo model, plán, tajný vzorec alebo výrobný proces alebo priemyselné, obchodné alebo vedecké zariadenie, alebo informácie týkajúce sa skúseností získaných v oblasti priemyslu, obchodu alebo vedy;
(b) autorské práva na literárne, umelecké alebo vedecké diela vrátane kinematografických filmov a filmov alebo nahrávok pre rozhlasové alebo televízne vysielanie.
4. Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa neuplatňujú v prípade, že konečný vlastník licenčných poplatkov s bydliskom v jednom zmluvnom štáte vykonáva prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá sa tam nachádza, zdrojovú, priemyselnú alebo obchodnú činnosť, alebo nezávislé povolanie prostredníctvom stálej základne, ktorá sa tam nachádza, a v prípade, že právo alebo majetok, ktorý vytvára licenčné poplatky, je skutočne spojený s touto stálou prevádzkarňou alebo stálou základňou. V takom prípade sa ustanovenia článku 7 alebo článku 14 uplatňujú v závislosti od prípadu.
5. Licenčné poplatky sa predpokladá, že majú zdroj v zmluvnom štáte, ak je platiteľom tento zmluvný štát sám, jeho správny orgán, miestny orgán alebo bydlisko tohto štátu. Ak má však platiteľ licenčného poplatku bez ohľadu na to, či má alebo nemá bydlisko v zmluvnom štáte, stálu prevádzkareň alebo stálu základňu v zmluvnom štáte, v spojení s ktorým bol licenčný poplatok účtovaný stálej prevádzkarni, predpokladá sa, že takéto licenčné poplatky majú zdroj v zmluvnom štáte, v ktorom sa stála prevádzkareň alebo stály základ nachádza.
6. Ak výška licenčných poplatkov týkajúcich sa používania, práva alebo informácií, za ktoré sú zaplatené, z akéhokoľvek dôvodu presahuje výšku licenčných poplatkov, ktoré by platiteľ dohodol s vlastníkom požitkov, ak by neboli v súvislosti s takýmito vzťahmi, ustanovenia tohto článku sa vzťahujú len na túto druhú sumu. V tomto prípade sa výška platu presahujúca jeho výšku zdaní podľa právnych predpisov každého zmluvného štátu, pričom sa zohľadnia ostatné ustanovenia tejto zmluvy.
Zisk z predaja
1. Zisky rezidenta jedného zmluvného štátu z nakladania s nehnuteľným majetkom uvedeným v článku 6, ktorý sa nachádza v druhom zmluvnom štáte, sa môžu zdaňovať v tomto inom zmluvnom štáte.
(2) Zisk z nakladania s hnuteľným majetkom, ktorý je súčasťou majetku stálej prevádzkarne v držbe podniku zmluvného štátu v inom zmluvnom štáte, alebo z hnuteľného majetku, ktorý patrí k trvalému základu, ktorý má bydlisko jedného zmluvného štátu v druhom zmluvnom štáte na vykonávanie nezávislého povolania, vrátane takého zisku získaného z nakladania s takýmto stálym podnikom (vlastným alebo spolu s celým podnikom) alebo takéhoto trvalého základu možno zdaňovať v tomto inom štáte.
3. Zisk z likvidácie lodí a lietadiel pôsobiacich v medzinárodnej doprave a hnuteľného majetku slúžiaceho na prevádzku takýchto lodí a lietadiel sa zdaňuje len v štáte bydliska podniku.
(4) Zisk z predaja iných aktív ako tých, ktoré sú uvedené v odsekoch 1, 2 a 3, podlieha zdaneniu len v zmluvnom štáte, v ktorom má nadobúdateľ bydlisko.
Nezávislé povolania
1. Príjmy prijaté rezidentom zmluvného štátu z profesionálnej alebo inej nezávislej činnosti sa zdaňujú len v tomto štáte, pokiaľ príjemca obvykle nemá trvalý základ v inom zmluvnom štáte na vykonávanie svojej činnosti. Ak je takýto trvalý základ k dispozícii, príjem sa môže zdaňovať v inom zmluvnom štáte, ale len v rozsahu, v akom sa môže pripísať tomuto trvalému základu.
2. Pojem "slobodné povolanie" zahŕňa najmä nezávislé činnosti vedeckých, literárnych, umeleckých, vzdelávacích alebo vyučovacích činností a samostatné činnosti lekárov, právnikov, inžinierov, architektov, zubných lekárov a účtovníkov.
Zamestnanosť
1. Platy, mzdy a iné podobné odmeny prijaté rezidentom zmluvného štátu z dôvodu plateného zamestnania podliehajú, s výhradou ustanovení článkov 16, 18, 19, 20 a 21, zdaneniu v tomto štáte, len ak sa zamestnanie nevykonáva v inom zmluvnom štáte. Ak tam existuje zamestnanie, odmena za ne môže byť zdanená v tomto inom štáte.
2. Odmena prijatá rezidentom zmluvného štátu na základe zamestnania v inom zmluvnom štáte sa bez ohľadu na ustanovenia odseku 1 zdaní len v prvom štáte, ak sú splnené všetky tieto podmienky:
a) príjemca sa zdržiava v druhom štáte počas jedného alebo viacerých období, ktoré nepresiahnu celkovo 183 dní počas akéhokoľvek 12-mesačného obdobia, a
b) odmenu vypláca zamestnávateľ alebo zamestnávateľ, ktorý nemá bydlisko v inom štáte, a
(c) odmenu nenesie stála prevádzkareň alebo stála základňa v držbe zamestnávateľa v inom štáte.
3. Bez ohľadu na predchádzajúce ustanovenia tohto článku odmena prijatá z dôvodu zamestnania na palube lode alebo lietadla prevádzkovaného v medzinárodnej doprave podnikom zmluvného štátu podlieha zdaneniu v tomto štáte.
Tandemy
Tantiémes a iné podobné odmeny prijaté rezidentom jedného zmluvného štátu ako členom predstavenstva spoločnosti alebo iného podobného orgánu spoločnosti s bydliskom v inom zmluvnom štáte môžu byť zdanené v tomto inom štáte.
Umelci a športovci
1. Príjmy prijaté rezidentom zmluvného štátu konajúceho ako umelec konajúci na verejnosti, ako je divadlo, film, rozhlasový alebo televízny umelec alebo hudobník, alebo športovec z takýchto osobných činností v inom zmluvnom štáte, môžu byť zdanené v tomto inom zmluvnom štáte bez ohľadu na ustanovenia článkov 14 a 15.
2. Ak príjem z umeleckých alebo športových činností vykonávaných osobne umelcom alebo športovcom nevyplýva iba z takého umelca alebo športovca, ale z inej osoby, takýto príjem sa môže zdaňovať bez ohľadu na ustanovenia článkov 7, 14 a 15 v zmluvnom štáte, v ktorom umelec alebo športovec vykonáva svoju činnosť.
3. Príjmy prijaté umelcami alebo športovcami s bydliskom v jednom zmluvnom štáte z činností vykonávaných v druhom zmluvnom štáte na základe osobitného programu kultúrnej výmeny dohodnutého medzi vládami dvoch zmluvných štátov sú oslobodené od zdanenia v tomto inom zmluvnom štáte bez ohľadu na ustanovenia odsekov 1 a 2.
Dôchodok
Dôchodky a iné podobné platy vyplácané z dôvodu bývalého zamestnania rezidenta zmluvného štátu sa zdaňujú len v tomto štáte, s výhradou ustanovení článku 19 ods. 1 tejto zmluvy.
Verejné funkcie
1. a) Odmeny, iné ako dôchodky, ktoré platí jeden zmluvný štát alebo nižší správny orgán alebo miestny orgán tohto štátu fyzickej osobe za služby poskytnuté tomuto štátu alebo správnemu orgánu alebo miestnemu orgánu, podliehajú zdaneniu len v tomto štáte.
b) Takáto odmena sa však zdaní len v druhom zmluvnom štáte, v ktorom sa služby preukazujú v tomto štáte, a fyzická osoba s bydliskom v tomto štáte:
i) je štátnym príslušníkom tohto štátu; alebo
ii) sa nestal rezidentom v tomto štáte len z dôvodu poskytovania takýchto služieb.
2. a) Dôchodky vyplácané zmluvným štátom, nižším administratívnym orgánom alebo miestnym orgánom tohto štátu, buď priamo, alebo z finančných prostriedkov, ktoré zriadili, fyzickej osobe za služby preukázané tomuto štátu, správnemu orgánu alebo miestnemu orgánu podliehajú zdaneniu len v tomto štáte.
(b) Tieto dôchodky sa však zdaňujú len v druhom zmluvnom štáte, ak má fyzická osoba bydlisko a je štátnym príslušníkom tohto štátu.
3. Ustanovenia článkov 15, 16 a 18 sa vzťahujú na odmeňovanie a dôchodky služieb poskytovaných v súvislosti s priemyselnou alebo obchodnou činnosťou vykonávanou zmluvným štátom, nižším administratívnym oddelením alebo miestnym orgánom tohto štátu.
4. Ustanovenia odsekov 1 a 2 tohto článku sa vzťahujú aj na platy alebo dôchodky vyplácané v prípade Kórey, Kórejskej banky a kórejskej obchodnej spoločnosti a v prípade Československa, Československej štátnej banky a Československého obchodného centra.
Študenti
1. Platy prijaté študentom alebo učňom, ktorí majú alebo mali bydlisko v inom zmluvnom štáte bezprostredne pred jeho príchodom do jedného zmluvného štátu a ktorí majú bydlisko v bývalom štáte výlučne na účely štúdia alebo odbornej prípravy, sa v tomto štáte nezdaňujú za náklady na výživu, štúdium alebo odbornú prípravu za predpokladu, že sa mu takéto platy vyplácajú zo zdrojov mimo tohto štátu.
2. Študent univerzity alebo inej inštitúcie vysokoškolského vzdelávania v jednom zmluvnom štáte alebo učeň, ktorý je prítomný v druhom zmluvnom štáte počas jedného alebo viacerých období nepresahujúcich 183 dní v ktoromkoľvek 12-mesačnom období a ktorý má alebo mal bydlisko v bývalom štáte bezprostredne pred jeho príchodom, sa nezdaňuje odmenou za služby poskytované v tomto inom štáte za predpokladu, že takéto služby súvisia s jeho štúdiom alebo odbornou prípravou a vytvárajú potrebný príjem pre jeho výživu.
Prihláste sa pre poznámky, obľúbené a upozornenia
Informácie o predpise
| Citácia | Oznámenie ministerstva zahraničných vecí č. 124 / 1995 Z. z. o Dohode medzi Českou a Slovenskou federálnou republikou a Kórejskou republikou o zamedzení dvojitému zdaneniu a prevencii daňových únikov v oblasti dane z príjmu |
|---|---|
| Typ predpisu | - |
| Autor | - |
| Zbierka | Zbierka zákonov |
| Dátum vyhlásenia | 14.07.1995 |
|---|---|
| Účinnosť od | 03.03.1995 |
| Účinnosť do | - |
| Stav | Platný |
Znenie predpisu má informatívny charakter.
Komentáre 0