Je Oznámenie ministerstva zahraničných vecí č. 123 / 1995 Zb. stále platný?

Áno, Oznámenie ministerstva zahraničných vecí č. 123 / 1995 Zb. je stále platný a účinný.

Oznámenie ministerstva zahraničných vecí č. 123 / 1995 Zb. - Oznámenie ministerstva zahraničných vecí...

Q: Čo je Oznámenie ministerstva zahraničných vecí č. 123 / 1995 Zb.?

Oznámenie ministerstva zahraničných vecí č. 123 / 1995 Z. z. o prístupe Českej republiky k štatútu Rady Európy — Oznámenie ministerstva zahraničných vecí o prístupe Českej republiky k štatútu Rady Európy.

Q: Kedy nadobudol Oznámenie ministerstva zahraničných vecí č. 123 / 1995 Zb. účinnosti?

Oznámenie ministerstva zahraničných vecí č. 123 / 1995 Zb. nadobudol účinnosť 30.06.1993.

123

OZNÁMENIE

Ministerstvo zahraničných vecí

Ministerstvo zahraničných vecí uvádza, že štatút Rady Európy bol prijatý v Londýne 5. mája 1949.

Parlament Českej republiky súhlasil so štatútom a Charta o prístupe k štatútu Rady Európy bola uložená u generálneho tajomníka Rady Európy, ktorý je depozitárom štatútu, 30. júna 1993.

Štatút nadobudol platnosť na základe jeho článku 42 písm. b) 3. augusta 1949 a pre Českú republiku v súlade so znením jeho článku 4 z 30. júna 1993.

Súčasne sa oznamuje český preklad štatútu.

ŠTATÚT RADY EURÓPY

vládami Belgického kráľovstva, Dánskeho kráľovstva, Francúzskej republiky, Írskej republiky, Talianskej republiky, Luxemburského veľkovojvodstva, Holandského kráľovstva, Nórskeho kráľovstva, Švédskeho kráľovstva a Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska,

presvedčený, že posilnenie mieru založeného na spravodlivosti a medzinárodnej spolupráci je nevyhnutné na ochranu ľudských spoločenstiev a civilizácie;

potvrdzujú svoju plnú oddanosť duchovným a morálnym hodnotám, ktoré sú spoločným dedičstvom ich národov a pôvodným zdrojom zásad slobody jednotlivca, politickej slobody a právneho štátu, na ktorých je založená každá skutočná demokracia;

dôverovať, že je potrebná väčšia jednota medzi rovnako zmýšľajúcimi európskymi krajinami s cieľom zachovať a ďalej rozvíjať tieto myšlienky, ako aj v záujme hospodárskeho a sociálneho rozvoja;

s presvedčením, že na splnenie tejto potreby, ako aj vyjadrené ambície národov európskych štátov je odteraz potrebné vytvoriť organizáciu, ktorá čo najbližšie spojí európske štáty;

Preto sa rozhodli zriadiť Radu Európy, ktorá bude pozostávať z Výboru zástupcov vlád a poradného zhromaždenia a na tento účel prijali tento štatút.

KAPITOLA I

Cieľ Rady Európy

a. Cieľom Rady Európy je dosiahnuť väčšiu jednotu medzi jej členmi s cieľom chrániť realizáciu ideálov a zásad, ktoré sú ich spoločným dedičstvom, a uľahčiť ich hospodársky a sociálny rozvoj.

b. Tento cieľ sa bude sledovať prostredníctvom inštitúcií Rady prostredníctvom diskusie o otázkach spoločného záujmu a dohodách a spoločných opatreniach týkajúcich sa hospodárskych, sociálnych, kultúrnych, vedeckých, právnych a administratívnych záležitostí a prostredníctvom rešpektovania a ďalšieho vykonávania ľudských práv a základných slobôd.

c. Účasť v Rade Európy nemá vplyv na spoluprácu jej členov na činnostiach Organizácie Spojených národov a iných medzinárodných organizácií alebo združení, ktorých sú členmi.

d. Otázky národnej obrany nepatria do právomoci Rady Európy.

KAPITOLA II

Zloženie

Členovia Rady Európy sú zmluvnými stranami tohto štatútu.

Každý člen Rady Európy uznáva právny štát a zaručuje dodržiavanie ľudských práv a základných slobôd pre všetky osoby podliehajúce jeho právomoci. Je povinná úprimne a účinne spolupracovať pri plnení cieľa Rady Európy vymedzeného v kapitole I.

Výbor ministrov môže vyzvať európsky štát, ktorý sa považuje za schopný dodržiavať ustanovenia článku 3 a ktorý má takúto vôľu, aby sa stal členom Rady Európy. Štát, ktorý bol takto pozvaný, sa stane členom uložením nástroja na prístup k tomuto štatútu v jeho mene u generálneho tajomníka.

a. Za osobitných okolností môže Európsky štát, ktorý sa považuje za schopný dodržiavať ustanovenia článku 3 a má takúto vôľu, Výbor ministrov vyzvať, aby sa stal pridruženým členom Rady Európy. Štát, ktorý bol takto pozvaný, sa stane pridruženým členom uložením listiny o prijatí v jeho mene u generálneho tajomníka. Pridružený člen je oprávnený byť zastúpený len v poradnom zhromaždení.

b. Pojem "člen" v tomto štatúte znamená aj pridruženého člena, pokiaľ sa netýka zastúpenia vo výbore ministrov.

Pred vydaním pozvania podľa článku 4 alebo 5 Výbor ministrov určí počet zástupcov v poradnom zhromaždení, ktorému bude navrhovaný člen povolený, a podiel jeho finančného príspevku.

Člen môže nechať Radu Európy písomným oznámením svojho rozhodnutia generálnemu tajomníkovi. Ak sa výsledok oznámi počas prvých deviatich mesiacov rozpočtového roka, nadobudne účinnosť na konci uvedeného rozpočtového roka. Ak sa oznámenie vykoná počas posledných troch mesiacov rozpočtového roka, nadobudne účinnosť na konci nasledujúceho rozpočtového roka.

Člen Rady Európy, ktorý vážne porušil ustanovenia článku 3, môže byť dočasne zbavený svojho práva na zastúpenie a môže požiadať výbor ministrov, aby vystúpil v súlade s ustanoveniami článku 7. Ak takýto člen nevyhovie takejto žiadosti, výbor môže rozhodnúť, že tento člen prestane byť členom Rady odo dňa určeného samotným výborom.

Ak si člen neplní svoje finančné povinnosti, môže výbor ministrov pozastaviť jeho právo byť zastúpený vo výbore a poradnom zhromaždení, kým si tieto povinnosti nesplní.

KAPITOLA III

Všeobecné ustanovenia

Inštitúcie Rady Európy sú:

i. Výbor ministrov;

ii. Poradné zhromaždenie.

Sekretariát Rady Európy pomáha obom inštitúciám.

Sídlom Rady Európy je Štrasburg.

Úradnými jazykmi Rady Európy sú angličtina a francúzština. Rokovací poriadok výboru ministrov a poradného zhromaždenia určuje okolnosti a podmienky, za ktorých sa môžu používať iné jazyky.

KAPITOLA IV

Výbor ministrov

Výbor ministrov je inštitúcia konajúca v mene Rady Európy v súlade s článkami 15 a 16.

Každý člen má vo výbore ministrov jedného zástupcu a každý zástupca má jeden hlas. Vedúcimi výboru sú ministri zahraničných vecí. Ak minister zahraničných vecí nemôže byť prítomný alebo ak si to vyžadujú okolnosti, môže byť vymenovaný zástupca, aby konal v jeho mene. Zástupca je vždy, keď je to možné, členom vlády jeho štátu.

a. Výbor ministrov na odporúčanie poradného zhromaždenia alebo z vlastnej iniciatívy zváži opatrenia zamerané na splnenie cieľa Rady Európy vrátane rokovaní o dohovoroch a dohodách a prijatia spoločných postupov vládami členských štátov v určených otázkach. Závery oznámi členom generálny tajomník.

b) v prípade potreby môžu mať závery výboru formu odporúčaní pre vlády členov. Výbor môže požiadať vlády členských štátov, aby boli informované o tom, ako reagovali na tieto odporúčania.

S výhradou právomocí poradného zhromaždenia vymedzených v článkoch 24, 28, 30, 32, 33 a 35 Výbor ministrov prijíma záväzné rozhodnutia o všetkých záležitostiach týkajúcich sa vnútornej organizácie a prispôsobenia Rady Európy. Na tento účel prijme Výbor ministrov potrebné finančné a administratívne opatrenia.

Výbor ministrov môže zriadiť poradné a technické výbory alebo komisie na akýkoľvek osobitný účel, ktorý považuje za potrebný.

Výbor ministrov prijme svoj rokovací poriadok, v ktorom uvedie najmä:

i. kvórum;

spôsob vymenovania a funkčné obdobie predsedu výboru;

postup zaradenia bodov do programu a predkladania návrhov uznesení a

IV podmienky vymenovania zástupcov podľa článku 14.

Výbor ministrov na každom zasadnutí poradného zhromaždenia podáva správy o svojich činnostiach spolu s potrebnou dokumentáciou.

a. Uznesenie Výboru ministrov o týchto dôležitých otázkach, najmä:

i. odporúčanie uvedené v článku 15 písm. b);

;

otázky uvedené v článku 21 písm. a) a b);

IV otázky uvedené v článku 33;

v. odporúčania dodatkov k článku 1 písm. d), 7, 15, 20 a 22 a

vi. akákoľvek iná záležitosť, o ktorej výbor rozhodol uznesením prijatým podľa odseku d. nižšie, že vzhľadom na jej význam možno rozhodnúť len jednomyseľne, vyžaduje jednomyseľnosť odovzdaných hlasov a väčšinu hlasov zástupcov oprávnených zasadať vo výbore.

b) O otázkach týkajúcich sa vnútorného rokovacieho poriadku alebo finančných alebo administratívnych pravidiel môže rozhodnúť jednoduchá väčšina zástupcov splnomocnených zasadať vo výbore.

c. Prijatie uznesení výborom podľa článkov 4 a 5 si vyžaduje dvojtretinovú väčšinu hlasov všetkých zástupcov oprávnených zasadať vo výbore.

d. Prijatie akéhokoľvek iného uznesenia výboru vrátane prijatia rozpočtu, rokovacieho poriadku, finančných a administratívnych pravidiel, odporúčania o zmenách a doplneniach článkov tohto štatútu, ktoré nie sú uvedené v odseku a.v., a určenie, v prípade pochybností, ktoré z odsekov tohto článku sa uplatňujú, dvojtretinovej väčšiny hlasov odovzdaných zástupcami a väčšiny hlasov zástupcov splnomocnených zasadať vo výbore.

a. Pokiaľ výbor ministrov nerozhodne inak, jeho zasadnutia sa konajú:

i. neverejné a

Konajú sa v sídle Rady.

b. Výbor rozhoduje o tom, ktoré informácie o záveroch a rokovaniach súkromných zasadnutí sa uverejnia.

c. Výbor zasadá pred každým zasadnutím poradného zhromaždenia a na jeho začiatku vždy, keď to považuje za potrebné.

KAPITOLA V

Poradné zhromaždenie

Poradné zhromaždenie je poradným orgánom Rady Európy. Prerokuje záležitosti v rozsahu svojej pôsobnosti, ako sa stanovuje v tomto štatúte, a zasiela svoje závery vo forme odporúčaní výboru ministrov.

(dokončený v máji 1951)

a. Poradné zhromaždenie môže konať a prijímať odporúčania týkajúce sa akejkoľvek otázky týkajúcej sa cieľa a právomoci Rady Európy, ako sa vymedzuje v kapitole I. Koná a môže prijímať odporúčania týkajúce sa akejkoľvek otázky, ktorú mu položí Výbor ministrov so žiadosťou o stanovisko.

b. V súlade s odsekom a. tohto článku určí zhromaždenie svoj program. Pritom zohľadní činnosti iných európskych medzivládnych organizácií, ktorých členmi sú všetky alebo niektoré členské štáty Rady.

c. Predseda zhromaždenia v prípade pochybností rozhodne, či je otázka položená počas rokovania na programe zasadnutia.

Poradné zhromaždenie môže so zreteľom na ustanovenia článku 38 písm. d) zriadiť výbory alebo komisie na preskúmanie akejkoľvek otázky v rámci jeho pôsobnosti, ako sa uvádza v článku 23, podávať správy, posudzovať a pripravovať otázky na programe rokovania a riešiť všetky procedurálne otázky.

(Prvá veta odseku a. v znení dodatku z mája 1951 - Posledné dva odseky odseku a. boli doplnené v máji 1953. Prvý odsek odseku a. bol doplnený v októbri 1970.)

a. Poradné zhromaždenie sa skladá zo zástupcov každého členského štátu zvoleného jeho Parlamentom spomedzi svojich členov alebo spomedzi členov tohto Parlamentu spôsobom, ktorý tento Parlament sám určí, s výhradou povolenia každého členského štátu na vykonanie ďalších potrebných menovaní, pokiaľ Parlament nesadne a neustanoví pre takýto prípad postup. Každý zástupca je občanom členského štátu, ktorý zastupuje, ale zároveň nie je členom Výboru ministrov.

Mandát takýchto určených zástupcov sa stanoví otvorením riadneho zasadnutia po ich vymenovaní; Mandát sa skončí na začiatku nasledujúceho riadneho zasadnutia alebo na neskoršom riadnom zasadnutí, s výhradou schválenia členskými štátmi na nové vymenovanie v dôsledku parlamentných volieb.

Ak člen doplní voľné miesta v dôsledku úmrtia alebo odstúpenia alebo pristúpi k novému vymenovaniu v dôsledku volieb do jeho Parlamentu, mandát nových zástupcov sa datuje z prvého zasadnutia zhromaždenia po jeho vymenovaní.

b. Žiadny zástupca nesmie byť zbavený svojho mandátu počas zasadnutia zhromaždenia bez súhlasu zhromaždenia.

c. Každý zástupca môže mať zástupcu, ktorý má v jeho neprítomnosti právo zasadať, hovoriť a hlasovať namiesto neho. Ustanovenia odseku a. sa vzťahujú aj na vymenovanie zástupcov.

(V znení dodatkov z decembra 1951, máj 1958, november 1961, máj 1965, február 1971, december 1974, október 1976, január 1978, november 1978, november 1988, máj 1989, november 1990, február 1991, november 1991, máj 1992 a máj 1993)

Členovia sú oprávnení na tento počet zástupcov:

Belgie	7
Bulharsko	6
Dánsko	5
Estonsko	3
Finsko	5
Francie	18
Irsko	4
Island	3
Itálie	18
Kypr	3
Lichtenštejnsko	2
Litva	4
Lucembursko	3
Malta	3
Maďarsko	7
Nizozemí	7
Norsko	5
Polsko	12
Portugalsko	7
Rakousko	6
Řecko	7
San Marino	2
Slovinsko	3
Spojené království Velké Británie a Severního Irska	18
Spolková republika Německo	18
Španělsko	12
Švédsko	6
Švýcarsko	6
Turecko	12.

(dokončený v máji 1951)

Podmienky, za ktorých môže byť Výbor ministrov zastúpený spoločne pri rokovaniach poradného zhromaždenia a podmienky, za ktorých môžu zástupcovia vo výbore alebo ich zástupcovia vystúpiť individuálne pred zhromaždením, sa stanovia v príslušných ustanoveniach rokovacieho poriadku, ktoré prijme výbor po porade so zhromaždením.

a. Poradné zhromaždenie prijme svoj rokovací poriadok a zvolí si spomedzi svojich členov predsedu, ktorý zostáva vo funkcii až do nasledujúceho riadneho zasadnutia.

b. Predseda riadi prácu zhromaždenia, ale nezúčastňuje sa na žiadnej rozprave ani hlasovaní. Zástupca, ktorý je predsedom, môže zasadať, konať a hlasovať namiesto neho.

c) Rokovací poriadok stanoví najmä:

i. kvórum;

ii. spôsob volieb a funkčné obdobie predsedu a ostatných členov Byru;

prostriedky na určenie programu rokovania a informovanie zástupcov o ňom;

IV. Lehoty a spôsob oznamovania mien zástupcov a ich zástupcov.

S výhradou ustanovení článku 30 uznesenie poradného zhromaždenia vrátane tých, ktoré:

i. obsahujú odporúčania pre Výbor ministrov;

;

dátum začatia zasadnutí;

v. určiť, ktorá väčšina je potrebná na prijatie uznesení neuvedených v bode I. - iv vyššie, alebo v prípade pochybností, ktorá väčšina je potrebná;

požadovať prijatie dvojtretinovej väčšiny hlasov zástupcov zúčastnených na hlasovaní.

Na schválenie uznesení poradného zhromaždenia o záležitostiach týkajúcich sa jeho vnútorného fungovania, najmä o voľbe členov Byru, vymenovaní členov výborov a komisií a o prijatí rokovacieho poriadku, je potrebná väčšina podľa článku 29 písm. v) rokovacieho poriadku.

Rokovania o návrhoch, ktoré sa majú predložiť Výboru ministrov o zaradení otázky do programu poradného zhromaždenia, sa môžu okrem vymedzenia predmetu úpravy týkať len dôvodov takéhoto začlenenia alebo jeho odmietnutia.

Poradné zhromaždenie sa stretáva raz ročne na pravidelnom zasadnutí, ktorého dátum a trvanie určí zhromaždenie tak, aby sa čo najmenej prekrývalo so zasadnutiami parlamentov v členských štátoch a so zasadnutiami Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov. Ak zhromaždenie a Výbor ministrov spoločne nerozhodnú inak, riadne zasadnutie nesmie trvať dlhšie ako jeden mesiac.

Pravidelné zasadnutia poradného zhromaždenia sa konajú v sídle Rady, pokiaľ zhromaždenie a Výbor ministrov spoločne nerozhodnú inak.

(dokončený v máji 1951)

Poradné zhromaždenie sa môže zvolať aj na mimoriadne zasadnutie na návrh výboru ministrov alebo predsedu zhromaždenia a po vzájomnej dohode, ktoré tiež určí dátum a miesto zasadnutia.

Pokiaľ poradné zhromaždenie nerozhodne inak, jeho rokovania sú verejné.

KAPITOLA VI

Sekretariát

a. Sekretariát sa skladá z generálneho tajomníka, zástupcu generálneho tajomníka a potrebných zamestnancov.

b. Poradné zhromaždenie vymenuje generálneho tajomníka a zástupcu generálneho tajomníka na odporúčanie výboru ministrov.

c. ostatných členov sekretariátu vymenuje generálny tajomník v súlade s vnútornými pravidlami.

d. Členom sekretariátu nie je platený zamestnanec žiadnej vlády, nie je členom poradného zhromaždenia alebo národného parlamentu ani sa zapája do zamestnania nezlučiteľného s jeho úlohami.

e. Každý pracovník sekretariátu musí slávnostne potvrdiť svoj záväzok voči Rade Európy a svoje rozhodnutie vykonávať svoje úlohy s náležitým rešpektom bez vplyvu akýchkoľvek vnútroštátnych záujmov a že nebude žiadať ani prijímať od žiadnej vlády alebo inej sily mimo Rady Európy žiadne pokyny týkajúce sa plnenia svojich úloh a že sa zdrží akéhokoľvek konania nezlučiteľného s jeho postavením ako medzinárodného úradníka zodpovedného len Rade. Generálny tajomník a zástupca generálneho tajomníka predložia toto vyhlásenie výboru, ostatným zamestnancom, pred generálnym tajomníkom.

f. Každý člen rešpektuje výlučne medzinárodný charakter funkcií generálneho tajomníka a zamestnancov sekretariátu a vyhýba sa akémukoľvek vplyvu na ich funkcie.

a. Sekretariát sa nachádza v sídle Rady.

b. Generálny tajomník výboru ministrov zodpovedá za činnosť sekretariátu. S výhradou ustanovení článku 38 písm. d) poradné zhromaždenie zabezpečuje najmä administratívne a iné služby, ktoré zhromaždenie môže potrebovať.

KAPITOLA VII

Financovanie

(Odsek E. Článok 38 bol doplnený v máji 1951)

Každý člen znáša náklady na svoje zastúpenie vo výbore ministrov a poradnom zhromaždení.

b. Výdavky sekretariátu a všetky ostatné spoločné výdavky sa rozdelia medzi všetkých členov v pomere, ktorý určí výbor na základe počtu obyvateľov každého člena.

Príspevok pridruženého člena určí výbor.

c. Za podmienok stanovených v rozpočtových pravidlách generálny tajomník predkladá výboru na schválenie ročný rozpočet.

d. Generálny tajomník zašle výboru žiadosti zhromaždenia týkajúce sa výdavkov prekračujúcich sumu, ktorá už bola vyčlenená na zhromaždenie a jeho činnosť.

e. Generálny tajomník predloží Výboru ministrov aj odhad otázky plánovanej na vykonanie každého odporúčania predloženého výboru. Uznesenie, ktoré si vyžaduje dodatočné vydania, sa považuje za schválené Výborom ministrov, len ak výbor súčasne schváli plánované dodatočné vydania.

Generálny tajomník každoročne informuje vlády členov o výške svojich príspevkov. Príspevky sa považujú za splatné v deň ich oznámenia a uhrádzajú sa generálnemu tajomníkovi najneskôr do šiestich mesiacov odo dňa ich oznámenia.

KAPITOLA VIII

Výsady a imunity

a. Rada Európy, zástupcovia členov a sekretariát požívajú na území členov výsady a imunity potrebné na plnenie ich povinností. Predovšetkým v rámci týchto imunít nesmú byť zástupcovia v poradnom zhromaždení zatknutí alebo stíhaní na území všetkých členov v prospech stanoviska vyjadreného alebo hlasovania na zasadnutí zhromaždenia, jeho výborov alebo komisií.

b. Členovia sa usilujú čo najskôr rokovať o dohode s cieľom vykonať ustanovenia odseku a. Výbor ministrov na tento účel odporúča vládam poslancov prijať dohodu, v ktorej sa vymedzia výsady a imunity udelené na území všetkých členov. Okrem toho sa bude rokovať o osobitnej dohode s vládou Francúzskej republiky, v ktorej sa vymedzia výsady a imunity, ktoré má Rada v jej sídle.

KAPITOLA IX

Doplnky

a. Návrhy na doplnenie sa predkladajú vo Výbore ministrov alebo za podmienok stanovených v článku 23 poradného zhromaždenia.

b. Výbor odporučí doplnky, ktoré považuje za potrebné, a zabezpečí, aby boli zahrnuté do protokolu.

c. Každý doplnkový protokol nadobudne platnosť hneď po jeho podpísaní a ratifikácii dvoma tretinami členov.

d. Bez ohľadu na ustanovenia predchádzajúcich odsekov tohto článku dodatky k článkom 23 - 35, 38 a 39 schválené výborom a zhromaždením nadobúdajú účinnosť ad hoc dňom, ktorý vypracuje generálny tajomník a zašle vládam členov, v ktorých sa potvrdí schválenie takýchto dodatkov. Ustanovenia tohto odseku sa nemôžu uplatňovať, kým sa neukončí druhé riadne zasadnutie zhromaždenia.

KAPITOLA X

Záverečné ustanovenia

a. Tento štatút podlieha ratifikácii. Ratifikačné listiny sa uložia u vlády Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska.

b. Tento štatút nadobúda účinnosť po uložení siedmej ratifikačnej listiny. Vláda Spojeného kráľovstva zašle všetkým vládam, ktoré podpísali tento štatút, potvrdenie, že štatút nadobudol platnosť, s menami členov Rady Európy k tomuto dátumu.

c. Následne sa každý signatár stane zmluvnou stranou tohto štatútu v deň uloženia jeho ratifikačnej listiny.

Na preukázanie nižšie uvedeného podpisu, riadne na to oprávnení, podpísali tento štatút.

V Londýne dňa 5. mája 1949 v angličtine a francúzštine, pričom obidva znenia sú rovnako autentické, v jedinej kópii, ktorá zostane v archívoch vlády Spojeného kráľovstva, ktorá zašle overenú kópiu všetkým ostatným signatárskym vládam.

* * *

Texty štatutárneho charakteru prijaté Výborom ministrov počas jeho ôsmeho a deviateho zasadnutia a určené na zahrnutie do revidovaného štatútu

I

Uznesenia prijaté Výborom ministrov na ôsmom zasadnutí v máji 1951

Výbor ministrov

so zreteľom na niektoré z návrhov vypracovaných poradným zhromaždením na revíziu štatútu Rady Európy,

Citácia	Oznámenie ministerstva zahraničných vecí č. 123 / 1995 Z. z. o prístupe Českej republiky k štatútu Rady Európy
Typ predpisu	Medzinárodná zmluva
Autor	-
Zbierka	Zbierka zákonov

Dátum vyhlásenia	14.07.1995
Účinnosť od	30.06.1993
Účinnosť do	-
Stav	Platný

Oznámenie ministerstva zahraničných vecí č. 123 / 1995 Zb.

Oznámenie ministerstva zahraničných vecí o prístupe Českej republiky k štatútu Rady Európy

Obsah

Obsah

Komentáre 0

Informácie o predpise

Spolupracujúce weby

Obľúbené

História prehliadania