12 / 1961 Z. z.
Nariadenie vlády, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády č. 120 / 1950 Z. z. o právach a povinnostiach štátnych zamestnancov, o konaniach týkajúcich sa ich zamestnaneckých a rozhodcovských výborov
Platný
Účinnosť od 01.04.1961
12
PREDPIS VLÁDY
z 28. januára 1961,
ktorým sa mení a dopĺňa dekrét vlády č. 120 / 1950 Z. z. o právach a povinnostiach štátnych zamestnancov, o konaniach týkajúcich sa ich zamestnávania a rozhodcovských výborov
Vláda Československej socialistickej republiky týmto na návrh Ústrednej rady odborových zväzov na základe § 31 ods. 2 zákona č. 66 / 1950 Z. z. o zamestnanosti a odmeňovaní štátnych zamestnancov a podľa § 1 ods. 1 zákona č. 143 / 1949 Z. z. o zmenách v organizácii verejnej správy a v rozsahu pôsobnosti ich orgánov:
Vládny dekrét č. 120 / 1950 Z. z. o právach a povinnostiach štátnych zamestnancov, o konaniach týkajúcich sa ich zamestnávania a rozhodcovských výborov sa mení a dopĺňa takto:
a) v prvej časti (týkajúcej sa práv a povinností):
1.
"Guilt
(1) Zamestnanci, ktorí sa previnili porušením svojich povinností, sa môžu použiť bez toho, aby bola dotknutá ich zodpovednosť podľa iných právnych predpisov ako disciplinárne prostriedky (§ 16).
(2) Trestné opatrenie možno uložiť len do mesiaca odo dňa, keď sa vedúci pracovník dozvedel o zavinení vedúceho úradu (orgánu), ktorý je oprávnený uložiť represívne opatrenie (odsek 27), ale najneskôr do jedného roka, a ak orgán vnútornej kontroly zistí trestný čin, do dvoch rokov odo dňa, keď zamestnanec spáchal trestný čin. "
2.
"Praktické opatrenia
(1) Ako represívne opatrenia môžu byť použité
a) pokarhania;
b) verejné pokarhanie,
(c) zníženie základného alebo funkčného platu až o 10%, prípadne presun na inú prácu; takéto opatrenia sa môžu uložiť najviac na tri mesiace.
(2) Pri rozhodovaní o opatreniach, ktoré sa majú prijať proti zamestnancovi, sa zohľadní závažnosť jeho nesprávneho konania, spôsobená škoda, rozsah jeho viny a jeho postoj k práci. Ak dôjde k porušeniu povinnosti menej závažného významu, manažér len kritizuje zamestnanca a informuje ho o nedokonalosti jeho konania.
(3) Ustanovenia zákona č. 24 / 1957 Z. z. o disciplinárnom stíhaní krádeže a poškodenia majetku v socialistickom majetku zostávajú nedotknuté.
(4) Zamestnancom sa za ten istý trestný čin môže uložiť len jedno z disciplinárnych opatrení uvedených v odseku 1. Ak bol zamestnanec odsúdený za trestný čin alebo bol odsúdený v trestnom konaní správnym alebo disciplinárnym trestom ministerstvom štátnej kontroly alebo disciplinárnym konaním podľa zákona č. 24 / 1957 Z. z., nemôže byť tiež obvinený z disciplinárneho konania podľa tohto nariadenia za ten istý trestný čin. Ak sa v súvislosti so zavinením zamestnanca začalo ktorékoľvek z nasledujúcich konaní, výsledok takéhoto konania musí byť až do jeho ukončenia; trvanie takéhoto konania sa nezapočítava do obdobia, v ktorom možno uložiť disciplinárne konanie (§ 15 ods. 2)."
b) v druhej časti (o konaniach týkajúcich sa zamestnania):
1.
"Odvolanie
(1) Zamestnanec môže voči rozhodnutiu vzniesť námietku. Úrad (orgán), ktorý vydal rozhodnutie, rozhodne o námietkach po porade s pretekovým výborom základnej organizácie Hnutia revolučného odborového zväzu zriadeného pre pracovisko zamestnanca (ďalej len "pretekový výbor").
(2) S výnimkou prípadov uvedených v odseku 4 sa zamestnanec môže odvolať na nadriadený (-é) úrad (-y); ak sa prijme rozhodnutie Komisie alebo oddelenia národného výboru, zamestnanec sa môže odvolať na radu tohto vnútroštátneho výboru. Tieto orgány rozhodnú o odvolaní po porade s príslušným vyšším orgánom odborovej organizácie.
(3) Námietka a odvolanie sa musia podať na úrade (orgáne), proti ktorému je rozhodnutie proti, do 15 dní od oznámenia tohto rozhodnutia. Námietka alebo odvolanie nemá odkladný účinok s výnimkou námietok a odvolaní proti uloženiu disciplinárneho opatrenia. V opačnom prípade sa všeobecné pravidlá týkajúce sa administratívnych postupov vzťahujú na ich predkladanie, diskusiu a rozhodovanie.
(4) Zamestnanec môže podať sťažnosť rozhodcovskému tribunálu na základe rozhodnutia o námietkach.
a) zrušenie viazania alebo zrušenia zamestnania (§ § 19 až 21 zákona č. 66 / 1950 Zb.),
(b) prevod alebo prevod do inej zamestnaneckej skupiny alebo inej pobočky vlády;
c) vypúšťanie.
(5) Osobitné ustanovenia upravujúce uplatňovanie nárokov zostávajú bez toho, aby boli dotknuté:
(a) odmeňovanie za vynálezy a zlepšenia;
(b) náhrada škody spôsobenej pracovníkom pracovnými úrazmi alebo chorobami z povolania;
c) náhradu škody spôsobenej úradom zamestnanca (orgánom) porušením pracovných povinností."
2. Oddiely 27 a 28 vrátane spoločného názvu majú znieť takto:
"Konanie vo veci verejnej súťaže
Právomoc
Disciplinárne konanie ukladá vedúci úradu (orgán), s ktorým má zamestnanec stále pracovné miesto v čase začatia disciplinárneho konania; ak je disciplinárne konanie uložené vedúcemu úradu, uloží sa priamo vedúcemu nadriadeného úradu (orgán). Zamestnanci národných výborov a ich vybavenie sú poverení disciplinárnym konaním zo strany orgánu, úradníka alebo pracovníka, ktorému zodpovedá rada národného výboru.
Liečba
(1) Ak zamestnanec porušuje svoje povinnosti tak, aby mu bolo uložené disciplinárne opatrenie, obvykle o tom informuje príslušný orgán (§ 27).
(2) Právomoc, ktorej sa má uložiť disciplinárne konanie, vypočuje zamestnanca pred jeho uložením. Ak je to potrebné na objasnenie jeho viny alebo v závažnejších prípadoch, môže poveriť zamestnanca, aby vykonal podrobné preskúmanie prípadu a vypočul svedkov a znalcov.
(3) Disciplinárne opatrenie sa môže uložiť až po predchádzajúcej konzultácii s odborovými zväzmi, pokiaľ sa nevyžaduje ich súhlas podľa príslušných nariadení *).
(4) Uloženie disciplinárneho konania sa zaznamená v osobnom spise zamestnanca; Ak sa zamestnanec do dvoch rokov od uloženia tohto disciplinárneho opatrenia nedopustil ďalšieho previnenia, osobný úrad vylúči záznam o uložení disciplinárneho opatrenia z osobného spisu."
c) v tretej časti (arbitrážne výbory):
1.
"Zriadenie a právomoc
(1) O sťažnostiach proti rozhodnutiu o námietkach (odsek 21 ods. 4) rozhoduje rozhodcovský tribunál, ktorý je zriadený:
(a) pre okresné národné výbory pre sťažnosti zamestnancov, ktorých osobným úradom je okresné alebo miestne národné výbory alebo zariadenia, ktoré sú im podriadené;
(b) regionálne národné výbory pre sťažnosti zamestnancov, ktorých osobný úrad je im priamo podriadený regionálnymi národnými výbormi alebo zariadeniami;
(c) osobné kancelárie, ktoré priamo spravujú ústredné úrady (orgány) pre sťažnosti na ich zamestnancov, vybavenie, ktoré spravujú, a personál podriadených organizácií;
(d) na centrálnych úradoch pre sťažnosti zamestnancom týchto úradov a organizácií, ktoré sú s nimi spojené.
(2) Ak sa na tom dohodne regionálny národný výbor a regionálna rada odborových zväzov, môže sa zriadiť aj rozhodcovský tribunál pre určité zariadenia podliehajúce regionálnemu národnému výboru zamestnancov, ktorého osobným úradom je táto prevádzkareň. V súlade so súhlasom Okresného národného výboru s regionálnou obchodnou radou môže byť aj rozhodcovský tribunál zriadený s komunálnymi národnými výbormi pre sťažnosti zamestnancov, ktorých osobné kancelárie sú pod ich právomocou."
2.
"Zloženie komisií
(1) Predseda Arbitrážnej komisie, jej zástupca a polovica členov Arbitrážneho výboru je vymenovaná a odvolaná orgánom odborového zväzu určeným Ústrednou radou odborových zväzov. Druhú polovicu členov Arbitrážnej komisie vymenuje a zruší úrad (subjekt), s ktorým bol Arbitrážny výbor zriadený.
(2) Pri vymenúvaní členov rozhodcovského tribunálu je potrebné dbať na to, aby boli zastúpené všetky kategórie zamestnancov, ktorých spory má tento tribunál riešiť.
(3) Jednotlivé sťažnosti prerokúvajú a rozhodujú arbitrážne výbory v trojčlenných komorách. Odvolacia rada koná a rozhoduje o odvolaniach (odsek 36) v komorách piatich členov. Komory sa skladajú z predsedu a ostatných členov komory určených predsedom komory; polovicu týchto ostatných členov komory vymenuje predseda komory spomedzi členov rozhodcovského tribunálu vymenovaných odborovým orgánom príslušnej odborovej organizácie a druhú polovicu spomedzi členov rozhodcovského tribunálu vymenovaných úradom (orgánom), s ktorým bola komisia zriadená.
(4) Ústredná rada odborových zväzov po porade s príslušnými ústrednými orgánmi (orgánmi) a regionálnymi národnými výbormi ďalej upraví vykonávanie rozhodcovského konania a určí zloženie a rozsah rozhodcovského tribunálu."
Článok 31 ods. 1 znie takto:
"(1) Rozhodcovský tribunál sa nesmie zaoberať žiadnou škodou na jeho zamestnaní alebo právach vyplývajúcich z neho. počas trvania zasadnutí rozhodcovského tribunálu majú členovia rozhodcovského tribunálu nárok na ich pracovný príjem, ako keby pracovali na pracovisku."
4.
"Náklady
Náklady spojené s činnosťou rozhodcovského tribunálu vrátane náhrady cestovných výdavkov členom poroty znáša úrad (orgán), na ktorom je rozhodcovský tribunál zriadený. Úrad (úrad) tiež zabezpečuje a vykonáva administratívne práce týkajúce sa rozhodcovského konania, sprístupňuje priestory a technické vybavenie potrebné na rokovania rozhodcovského tribunálu a uchováva jeho spisový materiál."
5. § 33 až 36 vrátane spoločného názvu:
"Arbitračný postup
Sťažnosti
Sťažnosť sa musí podať rozhodcovskému tribunálu do 15 dní od prijatia rozhodnutia úradu (úradu) o námietkach voči úradu (úradu), s ktorým sa komisia pre rozhodnutie o sťažnosti zriaďuje. Sťažnosť nemá odkladný účinok. Rozhodcovský tribunál je zodpovedný za odmietnutie sťažnosti ako oneskorenej alebo neprípustnej, alebo v odôvodnených prípadoch za zrušenie omeškania.
Zasadnutia Komisie
(1) Rozhodcovský tribunál začne rokovania do 8 dní od podania sťažnosti a ponechá ich tak, aby sa rozhodnutie o sťažnosti mohlo prijať do ďalších 30 dní.
(2) Arbitrážny výbor zabezpečí čo najefektívnejšie a čo najrýchlejšie stanovenie skutkových okolností prípadu. Pred prijatím rozhodnutia o spore rozhodcovský tribunál vypočuje zamestnanca, ktorý podal sťažnosť, a zástupcu orgánu, resp. orgánov, proti ktorému bolo podané rozhodnutie, alebo akékoľvek iné osoby, ktoré môžu prispieť k objasneniu prípadu.
(3) V priebehu rokovaní sa rozhodcovský tribunál snaží vyriešiť spor zmierom. Rozhodcovský tribunál by ho mal schváliť, ak sa pred rozhodcovským tribunálom uskutoční urovnanie. Rozhodcovský tribunál zabezpečí, aby zmierenie nebolo v rozpore s platnými pravidlami. Schválenie nadobúda účinnosť konečným rozhodnutím.
(4) Ak bola sťažnosť zamestnanca uspokojená len čiastočne, zamestnanec má nárok na náhradu straty príjmu a nevyhnutných výdavkov, ktoré vznikli jeho účasti na konaní. Náhradu poskytne úrad, resp. úrady, proti ktorému bolo podané rozhodnutie.
Rozhodnutie
(1) Ak sa nedosiahne zmier, rozhodcovský tribunál potvrdí alebo zruší napadnuté rozhodnutie v súlade s platnými ustanoveniami. Ak je predmet sporu spojený s mzdovými právami zamestnanca, rozhodcovský tribunál je oprávnený rozhodnúť o návrhu zamestnanca.
(2) Rozhodcovský tribunál sa uznáša väčšinou členov príslušnej komory na základe svojho rozhodnutia v rámci súkromnej konzultácie. Z výsledku hlasovania podpísaného všetkými členmi komory sa vypracuje zápisnica.
(3) Písomné rozhodnutie rozhodcovského tribunálu sa vypracuje do 8 dní a podpíše ho predseda a jeden člen komory.
Odvolania
(1) Proti rozhodnutiu rozhodcovského tribunálu sa môže odvolať zamestnanec alebo úrad, proti ktorému sa sťažnosť podala do 15 dní od prijatia rozhodnutia. Odvolanie sa podáva na úrade (orgáne), s ktorým je rozhodcovský tribunál zriadený, proti ktorému je odvolanie určené, a nemá odkladný účinok.
(2) O odvolaní rozhodne:
(a) ústredný výbor príslušnej odborovej organizácie po porade s vedúcim ústredného úradu (orgánom), proti ktorému bola sťažnosť podaná, ak sa prijme rozhodnutie rozhodcovského tribunálu zriadeného s týmto úradom (orgánom);
b) regionálny výbor príslušnej odborovej organizácie po porade s predsedom regionálneho národného výboru, ak sa prijme rozhodnutie Arbitrážneho výboru zriadeného s regionálnym národným výborom,
c) v iných prípadoch rozhodcovský tribunál zriadený na úrade, ktorý je okamžite vyšší.
(3) Rozhodnutie o odvolaní je konečné. V opačnom prípade sa ustanovenia článkov 33 až 35 uplatňujú mutatis mutandis na podanie odvolania a na spôsob, akým sa rieši."
Ďalšie posúdenie sťažností a odvolaní v rozhodcovských konaniach, o ktorých sa definitívne nerozhodlo do 31. marca 1961, prevezme rozhodcovský tribunál zriadený podľa tohto nariadenia.
Toto nariadenie nadobúda účinnosť 1. apríla 1961.
Broad v. r.
*) Zákon č. 37 / 1959 Z. z. o postavení pretekárskych výborov základných organizácií Revolučného odborového hnutia a o poradí Úradu Ústrednej rady odborových zväzov z 8. septembra 1959, ktorým sa ustanovujú výnimky v rámci právomocí pretekárskych výborov v štátnych orgánoch a v určitých organizáciách, uverejnený v 74 Ú. l., 1959.
Prihláste sa pre poznámky, obľúbené a upozornenia
Informácie o predpise
| Citácia | Vládny dekrét č. 12 / 1961 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa vládny dekrét č. 120 / 1950 Z. z., o právach a povinnostiach štátnych zamestnancov, o konaniach týkajúcich sa ich zamestnávania a rozhodcovských výborov |
|---|---|
| Typ predpisu | - |
| Autor | - |
| Zbierka | Zbierka zákonov |
| Dátum vyhlásenia | 17.02.1961 |
|---|---|
| Účinnosť od | 01.04.1961 |
| Účinnosť do | - |
| Stav | Platný |
Znenie predpisu má informatívny charakter.
Komentáre 0