Čo je Zákon č. 111 / 2006 Zb.?

Zákon č. 111 / 2006 Z. z. o pomoci v materiálnej núdzi — Zákon o pomoci v materiálnej núdzi.

Kedy nadobudol Zákon č. 111 / 2006 Zb. účinnosti?

Zákon č. 111 / 2006 Zb. nadobudol účinnosť 01.01.2007.

Je Zákon č. 111 / 2006 Zb. stále platný?

Áno, Zákon č. 111 / 2006 Zb. je stále platný a účinný.

Zákon č. 111 / 2006 Zb. - Zákon o pomoci v materiálnej núdzi

111

Zákon

zo 14. marca 2006,

o pomoci v materiálnej núdzi

Parlament rozhodol o tomto zákone Českej republiky:

ČÁST PRVNÍ

Predbežné ustanovenia

§ 1

Predmet úpravy

(1) V tomto akte sa ustanovuje poskytovanie pomoci na zabezpečenie základných životných podmienok (1) fyzickým osobám (ďalej len "osoba"), ktoré sú vo materiálnej tiesni prostredníctvom pomoci v materiálnej núdzovej situácii (ďalej len "dávka").

(2) Každý má právo na základné sociálne poradenstvo, ktoré vedie k materiálnej pohotovosti alebo predchádza jej vzniku.

§ 2

Núdzový stav

(1) Na účely posúdenia stavu materiálnej núdzovej situácie sa pomery príjmov a sociálnych a majetkových pomerov osoby žiadajúcej o dávku posudzujú spolu s pomermi príjmov a sociálnych pomerov a majetku iných osôb. Rozsah týchto spoločne hodnotených osôb sa posudzuje v súlade so životnými a existujúcimi minizitami2, pokiaľ sa v tomto akte neustanovuje inak.

(2) Ak nie je uvedené inak, osoba sa nachádza vo materiálnej tiesni, ak jej príjem a príjem osôb spoločne ohodnotených

(a) po odpočítaní primeraných nákladov na bývanie (oddiel 9 ods. 2) netvorí živú sumu (oddiel 24) alebo

(b) samostatne alebo spolu s diétami ustanovenými v článku 4 ods. 1 písm. a) dosiahnuť výšku bývania, ale nie dostatočnú na zabezpečenie oprávnených nákladov na bývanie (§ 34) a služby priamo spojené s bývaním (ďalej len "oprávnené životné náklady");

zatiaľ čo nemôže zvýšiť tento príjem v dôsledku jeho veku, zdravotného stavu alebo iných závažných dôvodov pre jeho vlastné konanie a bezpečnosť jeho základných životných podmienok je preto vážne ohrozená.

(3) Osoba sa tiež považuje za osobu v hmotnej núdzi, ak nespĺňa podmienky ustanovené v odseku 2, ale vzhľadom na jej príjem hrozí vážne poškodenie jej zdravia, pričom sa zohľadní celková sociálna a majetková situácia.

(4) Inštitúcia môže za osobu v materiálnej núdzovej situácii považovať aj osobu v materiálnej núdzovej situácii, ktorá je postihnutá vážnou núdzovou situáciou a ktorej celková sociálna a majetková situácia je taká, že jej neumožňuje sama prekonať nepriaznivú situáciu; na účely tohto aktu vážna mimoriadna udalosť znamená najmä:

a) prírodná katastrofa (ako sú povodne, búrky a vyššie úrovne veternej katastrofy, zemetrasenia), požiar alebo iné ničivé udalosti, ekologická alebo priemyselná nehoda;

(b) akákoľvek iná udalosť, ktorej nemožno predpovedať ani zabrániť vzhľadom na jej rozsah, v dôsledku ktorého je osoba ohrozená najmä stratou bývania alebo absenciou základných životných potrieb, nedostatkom finančných prostriedkov.

(5) Inštitúcia môže tiež považovať za osobu v materiálnej núdzi osobu, ktorá nemá dostatočné zdroje na príjem a celkové sociálne a majetkové pomery.

a) na pokrytie nevyhnutných jednorazových výdavkov, najmä úhrady administratívneho poplatku v prípade preukázanej straty osobných dokladov, vydania duplikátu rodného listu alebo dokladov potrebných na prijatie do zamestnania, zaplatenia cestovného v prípade straty finančných prostriedkov a v prípade potreby náhrady za prenocovanie, alebo

(b) pokrytie nákladov na nadobudnutie alebo opravu základných položiek dlhodobej potreby; alebo

(c) pokryť oprávnené náklady súvisiace so vzdelávaním alebo záujmom nezaopatreného dieťaťa a zabezpečiť potrebné činnosti súvisiace so sociálnou ochranou detí59).

(6) Inštitúcia môže tiež považovať osobu v materiálnej núdzi za osobu, ktorá v tom čase vzhľadom na neuspokojivé sociálne zázemie a nedostatok finančných prostriedkov nemôže úspešne riešiť svoju situáciu a je ohrozená sociálnym vylúčením, najmä ak:

(a) je oslobodený od výkonu zaistenia, väzby alebo odňatia slobody, alebo

(b) je prepustený zo zdravotníckeho zariadenia poskytovateľa zdravotníckych služieb, psychiatrickej nemocnice alebo zdravotníckeho zariadenia pre závislosť od chorôb po ukončení liečby; alebo

(c) je prepustený zo školského zariadenia na vykonávanie ústavnej alebo ochrannej výchovy alebo z pestúnskej starostlivosti po 19 rokoch, alebo

(d) uspokojivo nesplnil nevyhnutné potreby, pretože je to osoba bez prístrešia; alebo

e) je osoba, ktorej práva a záujmy ohrozuje trestná činnosť inej osoby.

§ 3

Osoba, ktorá nie je vo materiálnej núdzi

(1) Pokiaľ tento zákon neustanovuje inak, osoba v hmotnej núdzi nie je osoba, ktorá:

(a) nie je v pracovnom alebo podobnom vzťahu, alebo ak je to vhodné, nevykonáva takéto vzťahy najmenej 20 hodín mesačne, ani nevykonáva samostatnú zárobkovú činnosť a nie je vedený v registri uchádzačov o zamestnanie alebo prípadne osoby, ktorá je v pracovnom alebo podobnom vzťahu, ale nedostáva príjem z takýchto vzťahov počas príslušného obdobia, s výnimkou osoby, ktorá:

1. nad 68 rokov,

2. starobný dôchodok,

3. postihnutého tretieho stupňa,

4. osoba, ktorá dostáva peňažné dávky nemocenského poistenia z dôvodu tehotenstva a materstva alebo rodiča denne, osobne a riadne sa stará aspoň o jedno dieťa a z tohto dôvodu dostáva rodičovský príspevok, počas obdobia nároku na rodičovský príspevok a po tomto období starostlivosti o dieťa, ktoré z vážnych dôvodov nemožno umiestniť do materskej alebo materskej spoločnosti alebo podobnej prevádzkarne;

5. Osobná starostlivosť o dieťa mladšie ako 10 rokov, závislé od pomoci inej fyzickej osoby na úrovni I alebo osoby, ktorá sa osobne stará o osobu závislú od pomoci inej fyzickej osoby v stupni II (stredná závislosť), alebo v stupni III (závažná závislosť) alebo v stupni IV (úplná závislosť), za predpokladu, že žiadosť o príspevok na starostlivosť pre osobu závislú od pomoci inej fyzickej osoby bola uvedená alebo vyhlásená príslušnému orgánu po udelení príspevku na starostlivosť ako pomoci 17a); ak existuje viac opatrovateľov, toto ustanovenie sa môže uplatňovať len na jednu z nich, ktorá bola určená ich písomnou dohodou, a ak sa toto ustanovenie neposudzuje, toto ustanovenie sa neuplatňuje vôbec;

6. príjemca príspevku na starostlivosť v štádiu II (stredná závislosť) alebo v štádiu III (závažná závislosť) alebo v štádiu IV (celková závislosť),

7. Nevybavené dieťa,

8. Prijatá dočasne neschopná práca,

9. práce práceneschopnosťou z dôvodu, ktorý by odôvodňoval rozhodnutie o dočasnej práceneschopnosti lekára podľa zákona o nemocenskom poistení;

10. zamestnanec, ktorému zamestnávateľ nezaplatil plat, plat, odmenu alebo náhradu svojou platbou70),

b) byť v registri uchádzačov o zamestnanie a bez akéhokoľvek vážneho dôvodu odmietnuť vykonávať krátkodobé zamestnanie3 alebo sa zúčastniť na cielenom programe zamestnanosti (4) počas troch kalendárnych mesiacov nasledujúcich po mesiaci, v ktorom došlo k odmietnutiu;

(c) existujú dôkazy, že nevykazuje dostatočné úsilie na zvýšenie vlastného príjmu (§ 11),

d) je samostatne zárobkovo činnou osobou a jej príjem po odpočítaní primeraných nákladov na bývanie je nižší ako výška jeho života, pretože nežiada o nemocenské poistenie, a preto nemá dávky z takéhoto poistenia; samostatne zárobkovo činná osoba sa považuje za samostatne zárobkovo činnú osobu podľa zákona o dôchodkovom poistení 60),

e) osobe, ktorá podliehala správnym sankciám podľa práva upravujúceho trestný čin za nesplnenie povinností právneho zástupcu dieťaťa spojených s riadnym výkonom povinného vzdelávania počas troch mesiacov odo dňa, keď sa rozhodnutie o uložení správnej sankcie stalo konečným;

f) výkon zaistenia bezpečnostnej ochrany alebo trestu odňatia slobody sa uskutočnil alebo bol unesený do väzby od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom k tejto udalosti došlo, za predpokladu, že táto skutočnosť pretrváva k tomuto dátumu,

(g) je osoba, ktorá nemala nárok na chorobu podľa osobitných právnych predpisov (5c), pretože úmyselne práceneschopnosť alebo práceneschopnosť spôsobená účasťou na boji, priamo z dôvodu intoxikácie alebo užívania omamných látok, alebo ak bol spáchaný úmyselný trestný čin, a preto mu nepatrí alebo mu nepatrí so zníženou sadzbou;

h) je osoba, ktorá bola vzatá späť podľa článku 45 ods. 2 alebo článku 49 ods. 5 alebo ktorú spoločne posúdila počas obdobia troch kalendárnych mesiacov nasledujúcich po kalendárnom mesiaci, v ktorom bol poplatok stiahnutý.

(2) V prípade, že osoba uvedená v odseku 1 písm. a) až e), g) alebo h) je osoba spoločne posúdená v súlade s odsekom 1 sa posudzuje spoločne na účely stanovenia nároku na dávku; Táto osoba sa zohľadní aj pri určovaní výšky dávky s výnimkou výšky príspevku na živobytie ustanovenej v oddiele 23 písm. b). Osoba, ktorá nie je oprávnenou osobou, sa tiež považuje za spoločne posudzovanú osobu podľa prvej vety na účely stanovenia nároku na dávku.

(3) Orgán pomoci v materiálnej núdzovej situácii môže v odôvodnených prípadoch určiť, že osoba uvedená v odseku 1 písm. a) až e), g) a h), ako aj nepoistené dieťa umiestnené na základe rozhodnutia príslušného orgánu v úplnom priamom poskytovaní v ubytovacích zariadeniach sociálnych služieb ustanovených v oddiele 48 zákona o sociálnych službách sa budú považovať za osobu vo materiálnej núdzi.

(4) Oddelenie pomoci v materiálnej tiesni môže v odôvodnených prípadoch určiť, že osoba v materiálnej tiesni nie je osobou, ktorej celkové sociálne a majetkové podmienky sú také, že aj po zaplatení oprávnených nákladov na bývanie môžu zaručiť, že poskytne dostatočné jedlo a iné nevyhnutné osobné potreby.

(5) Osoba poberajúca príspevok na živobytie sa považuje za poberateľa príspevku na živobytie a za osobu podanú spoločne s príjemcom príspevku na živobytie.

§ 4

Prínosy

(1) Dávky v systéme pomoci v materiálnej núdzi sú

a) diéty;

b) doplnok k bývaniu;

c) okamžitá núdzová pomoc.

(2) Príspevok na pobyt a doplnok k príspevku na bývanie sú mesačné splátky. Núdzová okamžitá pomoc je jedna dávka.

(3) Náklady na dávky znáša štát.

§ 5

Položka príjemcov

(1) Príspevok na bývanie a doplnok k príspevku na bývanie majú nárok za podmienok stanovených týmto zákonom,

a) osoba, ktorá je vyhlásená za osobu s trvalým pobytom na území Českej republiky podľa osobitných právnych predpisov (7) alebo ktorá má bydlisko na území Českej republiky podľa osobitných právnych predpisov (7a), ak má bydlisko na území Českej republiky;

b) osobe, ktorej bol udelený azyl alebo doplnková ochrana podľa osobitných právnych predpisov (8), ak má bydlisko v Českej republike;

c) cudzinec bez trvalého pobytu na území Českej republiky, ktorému sú tieto práva zaručené medzinárodnou zmluvou, ak má bydlisko na území Českej republiky,

(d) občan členského štátu Európskej únie, ak je podľa osobitných právnych predpisov Českej republiky vyhlásený za občana s pobytom na území Českej republiky (9) na obdobie dlhšie ako 3 mesiace, pokiaľ nemá nárok na sociálne dávky z priamo uplatniteľného nariadenia Európskeho spoločenstva10), ak má bydlisko na území Českej republiky,

e) rodinný príslušník občana členského štátu Európskej únie11), ak je na území Českej republiky vyhlásený na obdobie dlhšie ako 3 mesiace, pokiaľ nemá nárok na sociálne dávky priamo uplatniteľného Európskeho spoločenstva10, ak má bydlisko na území Českej republiky,

f) cudzinec, ktorý je držiteľom povolenia na trvalý pobyt s uznaním právneho postavenia osoby s dlhodobým pobytom v Európskom spoločenstve na území iného členského štátu Európskej únie a jeho rodinného príslušníka, ak mu bolo udelené povolenie na dlhodobý pobyt na území Českej republiky podľa osobitných právnych predpisov 11a), ak má pobyt na území Českej republiky.

(2) Mimoriadna okamžitá pomoc v situácii uvedenej v odseku 2 bode 3 je oprávnená na tieto podmienky:

a) osoba uvedená v odseku 1;

b) osoba s bydliskom na území Českej republiky na základe osobitných právnych predpisov (9), ak má bydlisko na území Českej republiky.

(3) Výnimočnú okamžitú pomoc v situácii uvedenej v článku 2 ods. 4 a 5 možno poskytnúť osobe uvedenej v odseku 1 alebo 2. V prípade núdzovej pomoci ustanovenej v § 2 ods. 4 písm. b) alebo § 2 ods. 5 písm. a) nie je v Českej republike stanovená podmienka bydliska.

(4) Mimoriadna okamžitá pomoc v situácii uvedenej v odseku 2 bode 3 sa môže poskytnúť aj osobe, ktorá nie je uvedená v odsekoch 1 a 2.

(5) Mimoriadna okamžitá pomoc sa môže poskytnúť osobe uvedenej v odseku 2 bode 6 za predpokladu, že je uvedená v odsekoch 1 a 2.

(6) Táto osoba má bydlisko v Českej republike, najmä ak tam má dlhodobý pobyt, má tam zárobkovú činnosť, žije so svojou rodinou, vykonáva tam povinné vzdelávanie alebo sa tam neustále pripravuje na budúce povolanie, alebo existujú iné dôležité dôvody, záujmy alebo činnosti, ktorých prepojenie dokazuje jej prepojenie s Českou republikou.

§ 6

Orgány, ktoré pomáhajú v materiálnej núdzi

Orgány pomoci v materiálnej núdzi sú:

a) Úrad práce Českej republiky - Regionálna pobočka a pobočka mesta Prahy ("Regionálna pobočka úradu práce"),

b) Ministerstvo práce a sociálnych vecí ("ministerstvo").

§ 6a

(1) Držiteľ poštovej licencie je oprávnený vykonávať štátnu správu podľa tohto zákona, ak s ním ministerstvo uzavrelo verejnú zmluvu, ktorá stanoví podmienky výkonu štátnej správy držiteľom poštovej licencie; držiteľ poštovej licencie môže vykonávať verejnú správu v maximálnom rozsahu týchto činností:

a) prijímanie podaní podľa tohto aktu a prijímanie podporných dokumentov na prijatie rozhodnutí podľa tohto aktu vrátane ich zaslania príslušnej regionálnej pobočke úradu práce;

b) poskytovanie základných informácií o právnych predpisoch tohto zákona.

(2) Na uzatvorenie verejnej zmluvy nie je potrebný súhlas vyššieho správneho orgánu. Spory vyplývajúce z verejnej zákazky rieši minister práce a sociálnych vecí.

(3) Ministerstvo práce a úrad práce Českej republiky uverejnia verejnú zmluvu vo svojom úradnom zázname a na svojej internetovej stránke.

(4) Verejná zákazka môže stanoviť finančnú výkonnosť, ktorú získal držiteľ poštovej licencie ako náhradu za plnenie verejnej správy podľa tohto zákona a ktorá sa určí v súlade s cenovými nariadeniami (90) mutatis mutandis.

§ 7

Schválené mestské orgány, obecné orgány s rozšíreným rozsahom pôsobnosti a miestne orgány

V oblasti pomoci v materiálnej tiesni vykonávajú niektoré úlohy aj obecné orgány, obecné orgány s rozšírenou právomocou a miestne orgány. Výkon právomocí ustanovených poverenými obecnými orgánmi a obecnými orgánmi obcí s rozšírenou právomocou je výkonom delegovania.

ČÁST DRUHÁ

Definícia niektorých pojmov

§ 8

Osoby hodnotené spoločne

(1) Oddelenie pomoci v materiálnej tiesni môže vylúčiť zo skupiny osôb spoločne posúdených osobu, pre ktorú žiadateľ o dávky preukáže,

(a) že so sebou nepoužíva iný byt ako ubytovanie alebo ubytovanie, alebo

(b) hoci so sebou využíva iný byt ako obytný priestor alebo ubytovacie zariadenie, neprispieva k nákladom na spoločné potreby, ak je to iná osoba podľa zákona o životnom a existujúcom minime71).

(2) Orgán pomoci v materiálnej núdzovej situácii určí, ak je možné osobu posúdiť v rámci dvoch alebo viacerých okruhov osôb spoločne hodnotených 13, ktorej názov patrí podľa skutočnej koexistencie osôb.

(3) Ak inú osobu využíva iný byt, než je obytný priestor alebo ubytovacie zariadenie so žiadateľom v prospech alebo poberateľ dávky, výška oprávnených životných nákladov sa určí podielom všetkých osôb, ktoré používajú ten istý byt, okrem obytného priestoru alebo ubytovacieho zariadenia, ako keby tieto osoby boli spoločne posúdené bez ohľadu na to, či tieto osoby žiadajú o túto dávku.

(4) Ak byt, ktorý nie je obytným priestorom alebo ubytovacím zariadením, využívajú osoby, ktoré nie sú spoločne hodnotené so žiadateľom v prospech alebo prípadne s príjemcom dávky a žiadateľom v prospech alebo príjemcom dávky, výška skutočných nákladov na bývanie celého bytu, okrem obytného priestoru alebo ubytovacieho zariadenia, sa určí v súlade s postupom uvedeným v odseku 3 z výšky životných nákladov obvykle v príslušnom období pre podobný byt, okrem ubytovania alebo ubytovania v obci.

(5) Ak nie je možné určiť výšku odôvodnených nákladov na bývanie výpočtom v súlade s odsekom 4, keďže podobný byt iný ako obytná alebo ubytovacie zariadenie v obci sa nenachádza, výška odôvodnených nákladov na bývanie sa určí v súlade s postupom uvedeným v odseku 3 podľa štandardných nákladov na bývanie ustanovených v článku 26 zákona o štátnej sociálnej pomoci a pre iné ako ubytovacie alebo ubytovacie zariadenia v súlade s postupom uvedeným v odseku 3 podľa odôvodnených nákladov na bývanie uvedených v odseku 34 písm. d).

(6) Ak je skutočná výška nákladov na bývanie nižšia ako suma stanovená výpočtom uvedeným v odseku 4 alebo 5, skutočná výška nákladov na bývanie sa určí na základe odôvodnených nákladov.

§ 9

Prijímanie

(1) Na účely tohto aktu sa príjmy považujú za:

(a) 70% príjmu z dôchodkov poskytovaných v rámci dôchodkového poistenia (53), príjmu z závislých činností podľa zákona o dani z príjmu, po odpočítaní dane z príjmu fyzických osôb a príspevkov na sociálne zabezpečenie a príspevkov do štátneho pracovného poriadku a poistného za verejné zdravotné poistenie, ako aj mzdových nárokov vyplácaných regionálnou pobočkou úradu práce podľa zákona o ochrane zamestnancov pri platobnej neschopnosti a o zmene niektorých zákonov (3);

b) 80% príjmu

1. Náhrada mzdy (platy) alebo znížený plat (znížená odmena) za prvých 14 dní a od 1. januára 2012 do 31. decembra 2013 za prvých 21 dní dočasnej práceneschopnosti (karanténa) podľa osobitných právnych predpisov14a) a nemocenské dávky 15),

2. pomoc na podporu nezamestnanosti a rekvalifikácie;

(c) 100% ostatných odpočítateľných príjmov podľa zákona o celoživotnej a existujúcej menšine (16) okrem diét;

(d) 100% opakujúceho sa príspevku 80).

(2) Na účely príspevku na živobytie je príjmom osoby alebo spoločne hodnotených osôb príjem uvedený v odseku 1, znížený o primerané náklady na bývanie; Na účely tohto zákona sa oprávnené náklady na bývanie (§ 34) až do maximálnej výšky 30% a v hlavnom meste Prahy až do výšky 35% príjmu osoby alebo osôb, ktoré sa posudzujú spoločne, považujú za primerané náklady na bývanie. Na účely príspevku na živobytie sa oprávnené náklady na bývanie zahrnú do prípadov, keď nie je možné určiť presnú výšku takýchto nákladov v súlade s odsekom 34, ale dotknutá osoba zjavne znáša takéto náklady až do výšky normálnej sumy, ale maximálne do výšky 75% štandardných nákladov na bývanie podľa zákona o štátnej sociálnej podpore (64).

(3) Príjmy sa zahrnú do príslušného obdobia, počas ktorého boli zaplatené, pokiaľ sa v právnych predpisoch neustanovuje inak.

(4) V období, v ktorom bola platba vykonaná, sa platba pohľadávok a pohľadávok osoby alebo spoločne posúdenej osoby zahrnie do príjmu, a to aj vtedy, ak nebola vyplatená priamo osobe alebo spoločne posúdenej osobe. Ak príjem osoby a spoločne hodnotených osôb podlieha odpočtu, tento príjem sa počíta v sadzbe pred vykonaním rozhodnutia odpočítaním príjmu počas príslušného obdobia, keď sa príjem vypláca osobe a spoločne posúdená osoba po vykonaní rozhodnutia odpočítaním príjmu.

(5) Príjem uvedený v odseku 1 alebo jeho časť, ktorého úver na účely určenia nároku na dávku by nebol spravodlivý, ak by sa pri zohľadnení účelu, na ktorý sa má dávka poskytnúť, požadovala inštitúcia pomoci v materiálnej núdzovej situácii v súvislosti s príslušným príjmom.

§ 10

Aktuálny kalendárny mesiac a referenčné obdobie

(1) Súčasný kalendárny mesiac znamená kalendárny mesiac, v ktorom bola podaná žiadosť o dávku, a kalendárny mesiac, v ktorom sa posudzuje nárok na dávku, a výšku dávky určenú počas obdobia poskytovania odvodu.

(2) Obdobie, za ktoré sa má príjem vyberať v prípade žiadosti o odvod, je obdobie troch kalendárnych mesiacov predchádzajúcich bežnému kalendárnemu mesiacu pre opakujúce sa odvody; Ak však osoba alebo aspoň jedna zo spoločne hodnotených osôb utrpela v bežnom kalendárnom mesiaci výrazné zníženie príjmov a podstatné zníženie príjmov pretrváva aj naďalej, obdobie sa začína kalendárnym mesiacom, v ktorom došlo k podstatnému zníženiu príjmov, ale najprv s kalendárnym mesiacom, ktorý predchádza súčasnému kalendárnemu mesiacu o dva kalendárne mesiace a končí súčasným kalendárnym mesiacom; zníženie alebo strata aspoň o jednu tretinu mesačného opakujúceho sa príjmu, najmä príjmu zo zárobkových činností, podpory v nezamestnanosti alebo rekvalifikácie, dávok rodičovského alebo nemocenského poistenia, sa považuje za podstatné zníženie príjmov.

(3) Obdobie, za ktoré sa má príjem vyberať v priebehu poskytovania periodického odvodu, je obdobie kalendárneho mesiaca predchádzajúceho bežnému kalendárnemu mesiacu.

(4) Príslušným obdobím na určenie toho, či občan členského štátu Európskej únie alebo jeho rodinný príslušník nie je neodôvodnenou záťažou pre systém pomoci v materiálnej núdzi, je súčasný kalendárny mesiac.

(5) Určujúce obdobie, za ktoré sa má príjem vyberať, je obdobie bežného mesiaca a troch kalendárnych mesiacov predchádzajúcich bežnému kalendárnemu mesiacu v prípade jednotnej žiadosti o dávku. ak vzhľadom na účel, na ktorý sa má poskytnúť paušálny poplatok, nie je spravodlivé požadovať zistenie a ohodnotenie príjmov, sociálnych pomerov a pomeru majetku za obdobie troch kalendárnych mesiacov predchádzajúcich súčasnému kalendárnemu mesiacu, môže regionálna pobočka úradu práce určiť, že pomery príjmov, sociálnych pomerov a majetku sa budú vyberať a hodnotiť za obdobie súčasného kalendárneho mesiaca.

(6) Funkčná lehota, počas ktorej sa má určiť splnenie ostatných podmienok

a) v prípade opakovanej žiadosti súčasný kalendárny mesiac,

(b) v priebehu poskytovania opakujúceho sa odvodu kalendárny mesiac predchádzajúci súčasnému kalendárnemu mesiacu, s výnimkou určenia odôvodnených nákladov na bývanie, ak je súčasným kalendárnym mesiacom príslušné obdobie;

(c) v prípade jednotnej žiadosti o odvod je aktuálny kalendárny mesiac.

(7) Ak dôjde k podstatnému zníženiu príjmu aspoň u jednej zo spoločne hodnotených osôb v prípade žiadosti o dávky, považuje sa to za podstatné zníženie príjmu pre všetky spoločne hodnotené osoby.

§ 11

Zvýšenie príjmu samočinnosťou

(1) Pri posudzovaní nároku na príspevok na živobytie a na príplatok k bývaniu sa s výnimkami uvedenými v odsekoch 4 a 5 stanoví, či osoba a dotknuté osoby spolu s dotknutou osobou môžu zvýšiť svoj príjem svojím vlastným príspevkom.

(2) Zvyšovaním príjmu samozásobovaním to znamená zvýšenie príjmu

(a) riadne uplatňovanie nárokov a nárokov;

b) predaj alebo iné použitie majetku;

(c) vlastná práca.

(3) Možnosť zvýšenia príjmu z vlastnej práce sa nesmie skúmať pri posudzovaní materiálnej núdzovej situácie osoby uvedenej v § 3 ods. 1 písm. a) bodoch 1 až 10.

(4) Predaj alebo iné užívanie majetku sa nevyžaduje pre:

(a) nehnuteľnosť alebo byt používaný osobou na primerané trvalé bydlisko; inštitúcia posúdi primeranosť bývania v súvislosti s bývaním, pričom zohľadní najmä jeho formu, veľkosť, náklady na bývanie a osobné okolnosti dotknutej osoby a osôb, ktoré sa s ňou spoločne posudzujú,

(b) zdravotnícke pomôcky poskytované podľa osobitných právnych predpisov18;

c) osobitná pomoc pre osoby s ťažkým zdravotným postihnutím; osobitná pomoc znamená takú pomoc, na ktorú možno príspevok poskytnúť podľa osobitných právnych predpisov19),

(d) motorové vozidlá používané na zárobkovú činnosť alebo na iné nezaistené služby do školy alebo zamestnania;

e) uzavretý doplnkový dôchodok so štátnym príspevkom (20).

(5) Subjekt pomoci v materiálnej núdzi si nesmie vyžadovať predaj alebo iné použitie majetku, aj keď majetok prispieva k zamestnaniu osôb.

(6) Možnosť zvýšenia príjmu z uzavretých stavebných úspor sa posudzuje až po šiestich mesiacoch, za ktoré bola dávka vyplatená, ak nárok na túto dávku pokračuje; ak by suma, ktorá by sa získala na účely zvýšenia príjmu zrušením stavebných úspor, bola viac ako desaťnásobok minimálnej životnej sumy osoby alebo spoločne posúdených osôb, táto možnosť zvýšenia príjmu sa zohľadní okamžite.

§ 12

Zvýšenie príjmu vlastnou prácou

(1) Vzhľadom na to, že možnosť zvýšenia príjmu z vlastnej práce sa posudzuje

(a) začatie zárobkovej činnosti u osoby, ktorá nepracuje;

(b) zvýšenie rozsahu a intenzity zárobkovej činnosti;

c) možnosť vykonávať lepšie platené zamestnanie.

(2) Ukazuje sa úsilie o zvýšenie príjmu z vlastnej práce

a) preukázali vlastné úsilie o zvýšenie príjmu zo zárobkových činností v zmysle odseku 1, najmä aktívnu súčinnosť s regionálnou pobočkou úradu práce v súvislosti s registráciou uchádzačov o zamestnanie, v súvislosti so sociálnou prácou, využívaním služieb úradov práce, reklamou, ponukami zárobkových činností prostredníctvom internetu, korešpondenciou so zamestnávateľmi a aktívnou súčinnosťou v súvislosti so sociálnou prácou zverenou obecnému úradu, obecným úradom obcí s rozšíreným rozsahom pôsobnosti a miestnym orgánom;

(b) vykonávanie verejnoprospešných služieb alebo krátkodobého zamestnania regionálnym úradom práce,

(c) výkon verejnej služby (odsek 18a), ak sa služba vykonáva aspoň 20 hodín mesačne, len dovtedy, kým osoba stále spĺňa podmienku uvedenú v písmene a).

§ 13

Zvýšenie príjmu v dôsledku pohľadávok a pohľadávok

(1) Zvýšenie príjmu správnym uplatňovaním nárokov a nárokov je uplatňovanie:

(a) nárok na dávky nemocenského poistenia;

(b) nárok na dávky dôchodkového poistenia s výnimkou starobného dôchodku, na ktorý nárok vzniká pred dosiahnutím dôchodkového veku;

(c) nárok na dávky štátnej sociálnej pomoci;

(d) právo na výživné a právo na náhradu určitých nákladov, ktoré neboli priznané matke;

e) nárok na náhradu výživného pre nepoistené dieťa;

f) nároky na zamestnanie alebo podobné vzťahy, nárok na dávky v nezamestnanosti a rekvalifikačné a mzdové nároky podľa zákona o ochrane zamestnancov pri platobnej neschopnosti zamestnancov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (3);

(g) nárok na iné pohľadávky.

(2) Uplatňovanie nárokov a nárokov zo strany príslušného orgánu si nevyžaduje pomoc v materiálnej núdzovej situácii, ak je jasné, že ich uplatňovanie by nebolo úmerné zisku, ktorý z neho vyplýva, alebo ak sa nepovažuje za možné uplatniť ich spravodlivo na osobu.

§ 14

Zvýšenie príjmu predajom alebo iným využitím majetku

(1) Zvýšenie príjmu predajom alebo iným využitím majetku znamená predaj alebo iné použitie majetku, ktorý nie je jednou z položiek, ktorých predaj alebo iné použitie sa podľa tohto zákona nevyžaduje alebo nepodlieha donucovaniu podľa osobitných právnych predpisov. 22).

(2) Príslušný orgán nevyžaduje od predaja alebo iného použitia majetku, aby pomáhal v materiálnej núdzovej situácii, ak je zrejmé, že jeho predaj alebo iné použitie by nebolo úmerné zisku, ktorý z neho vyplýva, alebo ak ho nemožno odôvodnene požadovať od osoby.

§ 15

Celkové sociálne a majetkové pomery

(1) Na účely tohto aktu celkové sociálne okolnosti znamenajú podiel rodiny na trvaní materiálnej núdzovej situácie, do ktorej osoba vstúpila. Pri posudzovaní celkových sociálnych okolností príslušný orgán posúdi aj použitie iných aktív ako vlastných aktív, ktoré sú všeobecne dostupné pre blízke osoby.

(2) Na účely tohto zákona celkový majetok znamená hodnotu hnuteľného a nehnuteľného majetku na základe zistených cien23), ktorý sa môže použiť okamžite alebo po určitom časovom období na zvýšenie príjmu, a to tak v krátkodobom horizonte, aby sa preklenul prechodný stav materiálnej núdze, ako aj v dlhodobom horizonte, pokiaľ nie je možné použiť iné možnosti. Hnuteľný a nehnuteľný majetok uvedený v prvej vete je vylúčený z majetku, ktorého predaj alebo iné použitie sa od osoby nevyžaduje. Pokiaľ ide o osoby v súvislosti s bežným nehnuteľným alebo hnuteľným majetkom, ktorých hodnota je zjavne nízka alebo taká vysoká, že neexistujú pochybnosti o tom, že stav majetku nebráni priznaniu dávky alebo naopak bráni priznaniu dávky, cena dávky sa nemôže zistiť podľa osobitného zákonodarcu23.

§ 16

Posúdenie neodôvodneného zaťaženia systému materiálnej núdzovej pomoci

(1) Ak občan členského štátu Európskej únie, ktorý bol vyhlásený na území Českej republiky na obdobie dlhšie ako 3 mesiace, alebo jeho rodinný príslušník (11), ktorý bol vyhlásený na území Českej republiky na obdobie dlhšie ako 3 mesiace, príslušný orgán zároveň posúdi, či je táto osoba neodôvodneným zaťažením systému pomoci v materiálnej núdzovej situácii podľa tohto zákona (ďalej len "neodôvodniteľná záťaž systému"); To neplatí, ak má táto osoba trvalé bydlisko v Českej republike. Skutočnosť, že osoba nie je neoprávneným zaťažením systému, sa posúdi aj v prípade osôb spoločne hodnotených s osobou uvedenou v prvej vete za podmienok stanovených v tejto vete.

(2) Osoba uvedená v odseku 1 sa nepovažuje za neodôvodnené zaťaženie systému, ak:

a) je zapojený do zdravotného poistenia 52),

(b) je ako samostatne zárobkovo činná osoba dôchodcom (53);

(c) je osoba oprávnená na sociálne dávky na základe priamo uplatniteľného nariadenia Európskych spoločenstiev (10);

(d) pred začatím poberania dávok bola Česká republika zamestnaná a v období 10 rokov predchádzajúcich dátumu začatia poberania dávok počas obdobia najmenej 5 rokov, z čoho bezprostredne pred začatím poberania dávok bola členom systému nemocenského poistenia (52), alebo samostatne zárobkovo činným dôchodcom (53), a ku dňu začatia konania nemala nedoplatok na poistné a sociálne zabezpečenie a príspevok na štátnu politiku zamestnanosti;

e) je osoba, ktorá po skončení pracovného pomeru alebo pracovnej zmluvy, ak takéto pracovné vzťahy vytvorili účasť na nemocenskom poistení alebo na samostatnej zárobkovej činnosti, ak táto činnosť vytvorila účasť na dôchodkovom poistení, dočasne neschopná pracovať v dôsledku choroby alebo úrazu;

f) je osoba, ktorá je zaregistrovaná v registri uchádzačov o zamestnanie a bola zamestnaná viac ako jeden rok bezprostredne pred zápisom do registra uchádzačov o zamestnanie; podmienkou je, že nie je osobou, ktorá nemá nárok na dávku v nezamestnanosti podľa § 39 ods. 2 písm. a) zákona o zamestnanosti (54),

(g) je osoba, ktorá je zaregistrovaná v registri žiadateľov o zamestnanie, ak bezprostredne pred zápisom do registra uchádzačov o zamestnanie ukončila pracovný pomer na dobu kratšiu ako jeden rok alebo pracovný pomer založený na pracovnej zmluve uzatvorenej na dobu kratšiu ako jeden rok, ak takéto pracovné vzťahy preukázali účasť na nemocenskom poistení; podmienkou je, že nejde o osobu, ktorá nemá nárok na dávku v nezamestnanosti podľa § 39 ods. 2 písm. a) zákona o zamestnanosti (54); takáto osoba sa nepovažuje za neopodstatnené zaťaženie systému počas obdobia iba šiestich mesiacov od jeho zápisu do registra;

h) je osoba, ktorá je zaregistrovaná v registri uchádzačov o zamestnanie a ktorá sa stala nezamestnanou počas prvých 12 kalendárnych mesiacov zamestnania; podmienkou je, že nie je osobou, ktorá nemá nárok na dávku v nezamestnanosti podľa § 39 ods. 2 písm. a) zákona o zamestnanosti (54); takáto osoba sa nepovažuje za neopodstatnené zaťaženie systému počas obdobia iba šiestich mesiacov od jeho zápisu do registra; alebo

i) je osoba, ktorá po skončení pracovného pomeru alebo pracovnej zmluvy začala s odbornou prípravou v takýchto pracovnoprávnych vzťahoch, ak si stanovila účasť na nemocenskom poistení alebo samostatnej zárobkovej činnosti; Odborná príprava na účely tohto zákona znamená nepretržitú odbornú prípravu pre budúce povolania podľa zákona o štátnej sociálnej podpore 55) a rekvalifikáciu podľa zákona o zamestnanosti 56).

(3) Pri posudzovaní neodôvodneného zaťaženia systému sa osoba, ktorá nespĺňa podmienky uvedené v odseku 2, posudzuje systémom bodov:

a) dĺžka pobytu podľa osobitných právnych predpisov (9) v Českej republike,

b) obdobie zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti v Českej republike;

(c) obdobie nepretržitej prípravy na budúcu kariéru (25) v Českej republike,

(d) možnosť zamestnania v Českej republike podľa získaných kvalifikácií, potreba zvýšenej starostlivosti v oblasti sprostredkovania zamestnania a miera nezamestnanosti.

(4) Príslušný orgán vykoná hodnotenie:

Citácia	Zákon č. 111 / 2006 Z. z. o pomoci v materiálnej núdzi
Typ predpisu	-
Autor	-
Zbierka	Zbierka zákonov

Dátum vyhlásenia	31.03.2006
Účinnosť od	01.01.2007
Účinnosť do	-
Stav	Platný

Zákon č. 111 / 2006 Zb.

Zákon o pomoci v materiálnej núdzi

Obsah

ČÁST PRVNÍ

§ 1

§ 2

§ 3

§ 4

§ 5

§ 6

§ 6a

§ 7

ČÁST DRUHÁ

§ 8

§ 9

§ 10

§ 11

§ 12

§ 13

§ 14

§ 15

§ 16

Obsah

Komentáre 0

Informácie o predpise

Spolupracujúce weby

Obľúbené

História prehliadania