Dekrét vlády Českej socialistickej republiky č. 10 / 1979 Zb.
Nariadenie vlády Českej socialistickej republiky o chránených oblastiach prirodzeného hromadenia vôd Brdy, Jablunkovska, Kránov, Novohradských vrchov, Vsetínských vrchov a Žamberku-Kralik
Platný
Účinnosť od 01.04.1979
10
PREDPIS VLÁDY
Česká socialistická republika
z 10. januára 1979,
o chránených územiach prírodnej akumulácie vody Brda, Jablunkovsko, Krány, Novohradské vrchy, Vsetínske vrchy a Žamberk- králiky
Vláda Českej socialistickej republiky nariaďuje podľa § 18 zákona č. 138 / 1973 Zb. o vode (zákon o vode):
(1) Oblasti Brd, Jablunkovska, Krušné hory, Novohradské hory, Vsetínske vrchy a Žamberka- králiky, ktoré predstavujú významnú prírodnú akumuláciu povrchov a podzemných vôd v dôsledku ich prírodných podmienok, sú chránené územia prírodnej akumulácie vody ("chránené oblasti hospodárenia s vodou").
(2) Hranice chránených vôd uvedené v odseku 1 sú vymedzené v prílohe k tomuto nariadeniu; mapy chránených oblastí vodného hospodárstva sa uložia v regionálnych národných výboroch, v ktorých územnej pôsobnosti sú.
(1) V chránených vodách sa zakazuje:
(a) v jednotlivých prípadoch znížiť veľkosť lesnej pôdy o viac ako 25 ha; v jednotlivej chránenej oblasti vodného hospodárstva sa celková veľkosť lesnej pôdy môže znížiť maximálne o 500 hektárov v porovnaní s podmienkou k dátumu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia;
(b) odvodniť viac ako 250 ha súvislej pôdy pre lesnú pôdu;
c) odvodnenie viac ako 50 hektárov súvislej pôdy na poľnohospodárskych parcelách, pokiaľ sa na základe hydrologického prieskumu nepreukáže, že odvodnenie neohrozí kapacitu podniku;
(d) využívať rašelinu v množstvách presahujúcich 500 000 m3 na jedno miesto, pokiaľ sa na základe hydrologického prieskumu nepreukáže, že ťažba rašeliny neohrozí kapacitu poľnohospodárskej oblasti;
(e) na banské minerály povrchovým spôsobom alebo na vykonávanie iných pozemných prác, ktoré by viedli k odhaleniu nepretržitého množstva podzemnej vody s výnimkou lomu, v ktorom je potrebné prejsť na polodžámy alebo ťažbu v jamách a kde nie je viac ako 10 ha neexponovaného povrchu;
(f) na bane a spracovanie rádioaktívnych surovín, pre ktoré nie je zabezpečená likvidácia odpadu v súlade s predpismi o kvalite vody;
(g) skladovanie rádioaktívneho odpadu;
h) vykonáva výstavbu:
1. zariadenia na výkrm ošípaných s celkovou kapacitou zadržania viac ako 5000 kusov;
2. zásoby ropy s objemom nádrže viac ako 1000 m3;
3. teplárne na tuhé palivo s výkonom viac ako 200 MW;
4. Priemyselné zariadenia, ktoré by v čase prevádzky vypúšťali nečisté alebo zle upravené odpadové vody, ktorých znečistenie presahuje:
| BSK5 | 5 t/rok |
|---|---|
| nerozpuštěných látek | 10 t/rok |
| minerálních olejů | 5 t/rok |
| zjevné acidity | 500 kg ekv./rok |
| zjevné alkality | 500 kg ekv./rok |
| rozpuštěné anorganické soli | 50 t/rok |
(2) Zákazy ustanovené v odseku 1 sa nevzťahujú na:
(a) konštrukcia a zariadenia, ktoré boli v súlade s predpismi vo výstavbe alebo v prevádzke pred dátumom uplatňovania tohto nariadenia;
(b) činnosti, ktoré sa vykonali v súlade s pravidlami pred dátumom uplatňovania tohto nariadenia;
c) činnosti uvedené v odseku 1 písm. a), d) a e), ak sa týkajú konštrukcie vodných nádrží.
(3) Vo výnimočných prípadoch môže vláda republiky povoliť výnimky z ustanovení odseku 1 písm. a), e) a h) 3 a 4.
V chránených oblastiach hospodárenia s vodou sa skládky mestského a priemyselného odpadu môžu zriadiť len na miestach, kde sa obsah odpadu nedá vykopať do podzemných alebo povrchových vôd alebo kde sa vykonávajú technické opatrenia na zabránenie vylúhovania do podzemných alebo povrchových vôd.
Týmto nariadením nie sú dotknuté právomoci inštitúcií a úlohy organizácií vyplývajúce z pravidiel ochrany štátu a iných osobitných nariadení. 1)
Toto nariadenie nadobúda účinnosť 1. apríla 1979.
Korčák v. r.
10 / 1979 Z. z.
Chránená oblasť akumulácie prírodnej vody
BRDY
Severná časť hranice sa nachádza od obce Hostomice v okrese Beroun severozápadným smerom pozdĺž cesty II / 115 cez Lochovice a pozdĺž cesty II / 114 cez Hořovice. Pokračuje po ľavom okraji cesty II / 117 cez Komárov, Jivinu, Olešnú do Strážice a Dobřín v okrese Rokycany na západe Čiech. Dobré prechádza pozdĺž východného okraja a pokračuje po ceste II / 117 do Mirošova a odtiaľ po ceste III / 1783 do Příkosic. Hranica prechádza okolo západného okraja Příkosic juhovýchodným smerom k Víseku a potom južným smerom okolo Čečeva a Borovny.
Južná časť hranice chránenej oblasti prechádza po ceste Blovice- Rožmitál pod Tremšín z Borovna do obce Věšín v okrese Příbram. Odtiaľ pokračuje severozápadným smerom okolo Buk. Z križovatky ciest na Mirošov a Příbrami je vedená východným smerom do obce Laz, odkiaľ pokračuje severovýchodným smerom pozdĺž ciest I / 18 cez Bohutun až po Příbrami. Prechádzajú západným okrajom a po ceste III / 11417 a III / 11553 idú do obce Buková pri Příbrami. Prechádza po jeho západnom okraji a pozdĺž cesty III / 11553 ide do východiskového bodu v Hostomici.
Chránená oblasť akumulácie prírodnej vody
JABLUNG
Hranica je prepojená s hranicou chránenej oblasti prírodnej akumulácie vôd Beskydy v zákrute cesty III / 01142 pred Carpentnou v kabíne 419, pokračuje pozdĺž tejto cesty cez Carpentne až po Bystřice. Je vedená okolo obce severovýchodným smerom a po ceste III / 01146 ide do Nýdeku. Na okraji obce sa otočí na poľnú cestu, pozdĺž ktorej ide severným smerom cez Sharp a stále pozdĺž poľnej cesty okolo Sharp Hill k štátnej hranici s Poľskou ľudovou republikou. Je tiež vedená pozdĺž štátnej hranice do Hrčavy, odkiaľ pokračuje pozdĺž hranice medzi severomoravskými a stredomorskými regiónmi. Za touto hranicou je chránená oblasť prírodnej akumulácie vôd Beskydy a po nej do východiskového bodu Carpentného.
Chránená oblasť akumulácie prírodnej vody
hrach
Hranica sa nachádza v západnom Bohemskom kraji od štátnej hranice po okres Svězpa v Chebe pozdĺž cesty cez obec Luby až po Dolné Luby, odtiaľ až po Božetín, Oldřešský a Sváváce, pozdĺž Svěžecký Brook až po komunikáciu II / 212 a potom po okres Horka, odtiaľ pokračuje východným smerom pozdĺž priehrady Horka až po Horný Látov až po obec Sokolov a cez obec Habartov až po cestu III / 21030, po ktorej nasleduje po Josefove, kde sa odchyľuje k rieke Hřebena až po Svátavu a pozdĺž poľných ciest prechádza do obcí Boučí a Háj a pozdĺž ciest II. V obci Hranice kráča po ceste II / 210 po ceste II / 219 ku križovatke s cestou II / 222 a sleduje ju do obce Vřísová, po ktorej sa vracia na cestu II / 210, nasleduje ju do obce Suchá v okrese Karlovy Vary, pozdĺž cesty II / 209 ku križovatke s cestou III / 2205 pozdĺž ktorej ide do Fojtovy, potom pozdĺž ľavého okraja cesty III / 206 do Děpoltovice, pozdĺž cesty III / 2204 do Zrňatín, odtiaľ na východ pozdĺž cesty II / 221 do Byšíce a pozdĺž cesty III / 22128 k ceste I / 25. Pozdĺž tejto cesty pokračuje smerom na juh k križovatke s cestou I / 13 Ostrov nad Ohořa-Chomutov, pozdĺž ktorého ľavý okraj ide do Smilu, kde prechádza do severočeského kraja.
Hranica chránenej oblasti pozdĺž cesty I / 13 pokračuje v severočeskej oblasti, krúži kláštorom nad Ohří a prechádza križovatkou s cestou III / 22316. Sleduje severnú časť obce Vernéřov, pozdĺž cesty III/22429 do Potovnej a Nová Viska. Je opäť vedená po ceste I / 13, po ktorej ľavom okraji ide do obce Černovice. Odtiaľ pokračuje pozdĺž železničnej trate Chomutov-Křimov až po jej prechod priemyselným vodovodom z Ohře do Bíliny. Pokračuje pozdĺž tohto spojiva až po Cihelmi a ide ďalej po korune plánovanej priehrady Březenec na potoku Březenec. Pokračuje pozdĺž okraja lesnej oblasti severozápadne od Jirkovej po cestu III / 2528, pozdĺž ktorej ide do Drmali, potom pozdĺž cesty III / 2529 až I / 13, pozdĺž ktorej pokračuje do údolia Mořicovej potoka, ďalej proti prúdu do továrne na vodu, z ktorej ide na východ po lesnej ceste k hradu Jezeří. Od hradu Jezeří po podstavec 360 m nad údolím Albrechtic potoka a odtiaľ pozdĺž ľavého okraja lesnej cesty nad podstavcom 350 m nad severným okrajom obce Horný Jiřetín, pozdĺž ľavého okraja cesty I / 13 Hamr. Táto obec prechádza pozdĺž okraja lesa a pokračuje na severovýchode stále pozdĺž okraja lesa okolo Litvinova a 500 m nad cestou III / 0138 cez Loučnú, pozdĺž cesty III / 01310. Z bodu prechodu na železničnú trať Most-Moldava nasleduje táto trať súčasne na východný koniec železničnej stanice Osek, kde vzdialenosť od trate klesá na 400 m a vedie na západný okraj železničnej stanice. Cez obec Grave ide do Střelného, odtiaľ po ceste I / 13 cez obec Dubí do Krupky ku križovatke tejto cesty so železnicou Oldřichov-Děčín. Pokračuje pozdĺž tejto železničnej trate až po križovatku so Ždírnskym potokom, sleduje tento potok proti prúdu a pokračuje východným smerom rovnobežným s čiarou k nemenovanému potoku pred Telnice, po ktorej sa vracia na trať a pokračuje do Telnice v okrese Ústí nad Labem vo vzdialenosti 400 m od trate ČSD. Odtiaľ je vedená po ceste III / 2484 do Adolfa, pozdĺž cesty III / 2484 a III / 2488 k štátnej hranici s NDR. Pozdĺž tejto štátnej hranice sa hranica chránenej oblasti vedie juhozápadne k výsledku, na ktorom je založená.
Chránená oblasť akumulácie prírodnej vody
NOVOHRADNÉ kone
Hranica je z Nového Hradu juhovýchodným smerom pozdĺž cesty III / 15616 k štátnej hranici s Rakúskou republikou. Pozdĺž tejto hranice je vedená k ceste I / 3 (E 14) Dolné Dvořištěr-České Budějovice a po jej pravej strane pokračuje smerom na sever cez Dolné Dvořiště do Kaplice. Ide okolo južného okraja cesty a je ďalej východne po pravej strane cesty II / 154 do obce Benešov nad Černou, pokračuje severovýchodne k obci Rychnov pri Novom Hrade, odtiaľ pozdĺž cesty III / 15414 ku križovatke s cestou II / 156 Nové Hrady-Market Svovy a pozdĺž tejto cesty je vedená juhovýchodne k východiskovému bodu v Nových Hradoch.
Chránená oblasť akumulácie prírodnej vody
Vsetínske vrchy
Hranica nasleduje po chránenom území prírodnej akumulácie vody Beskydy na priechode železničnej trate Ostrava-Valašské Meziříčí s cestou I / 57. Odtiaľ pokračuje po tejto ceste až po Walasské Meziríčí, krúži mestom na severnej a západnej hranici a vedie sa pozdĺž cesty I / 18 Valashské Meziríč- Byšíce pod Hostým cez obec Poščná, Branky do obce Loučka a odtiaľ pozdĺž cesty III / 01868 do Podolí a obce Laza. Pokračuje po juhozápadnej ceste k hranici medzi severomoravským regiónom a juhomoravským regiónom a vedie sa pozdĺž tejto hranice k priesečníku s hranicou SSR. Pokračuje severovýchodným smerom pozdĺž hranice SSR k osade Strelenka, kde sa spája s chránenou oblasťou prírodnej akumulácie vôd Beskydy, po ktorej sa vedie do východiskového bodu vo Valachian Mezirici.
Chránená oblasť akumulácie prírodnej vody
Jamber- Rabbit
Hranica je založená v obci Páčín v okrese Rychnov nad Knežnou na hranici chránenej oblasti prírodnej akumulácie vôd Orlickej hory, odkiaľ je vedená južným smerom pozdĺž cesty II / 310 cez obec Kamenická v okrese Ústí nad Orlicí na cestu I / II. Pokračuje juhovýchodným smerom okolo severného a východného okraja Žamberku, pozdĺž ľavého okraja cesty I / II na Jablonný nad Orlicí a stále pozdĺž cesty I / II do obce Red Voda, cez Bielu vodu a na križovatke s cestou III / 31230 sa otáča východne pozdĺž tejto cesty do Moravského Karola. V tejto časti opúšťa východočeskú oblasť.
Pokračuje po ceste III / 31230 k ceste II / 312, po ktorej ide na cestu II / 446 a potom do obce Hanušovice v Šumperku. Odtiaľ pozdĺž cesty II/369 do Jindřichova, Branného a Boringa. Odtiaľ ide cestou III / 3693 do Petřikov. Pokračuje dolinou Black Creek a končí obdĺžnikovým zlomom štátnej hranice s Poľskou ľudovou republikou severovýchodne od kóje 1114 (Brusek). Okrem toho je hranica chránenej oblasti vedená pozdĺž štátnej hranice k hranici chránenej oblasti prirodzeného hromadenia vôd Orlickej hory a potom k východiskovému bodu v obci Páčín.
Mapy chránených oblastí akumulácie prírodnej vody vydáva Český úrad geodetiky a kartografie pre Ministerstvo lesného hospodárstva a vodného hospodárstva Českej socialistickej republiky na stupnici 1: 50 000.
1) Napríklad nariadenie vlády Českej socialistickej republiky č. 25 / 1975 Z. z., ktorým sa stanovujú parametre prípustného stupňa znečistenia vodou, vyhláška Ministerstva lesného hospodárstva a vodného hospodárstva Českej socialistickej republiky č. 28 / 1975 Z. z., určenie tokov vody a ich povodia a stanovenie zoznamu vodných tokov relevantných z hľadiska vody, § 16 vyhlášky Ministerstva zdravotníctva č. 45 / 1966 Z. z., o vytvorení a ochrane zdravých životných podmienok, zákon č. 169 / 1949 Z. z., o vojenských východoch.
Prihláste sa pre poznámky, obľúbené a upozornenia
Informácie o predpise
| Citácia | Dekrét vlády Českej socialistickej republiky č. 10 / 1979 Z. z. o chránených územiach prírodnej akumulácie vôd Brdy, Jablunkovska, Kránov, Novohradských vrchov, Vsetínských vrchov a Žamberku-Kraliky |
|---|---|
| Typ predpisu | - |
| Autor | - |
| Zbierka | Zbierka zákonov |
| Dátum vyhlásenia | 20.02.1979 |
|---|---|
| Účinnosť od | 01.04.1979 |
| Účinnosť do | - |
| Stav | Platný |
Znenie predpisu má informatívny charakter.
Komentáre 0