Vyhláška ministra zahraničných vecí č. 97 / 1960 Zb.

Vyhláška o Zmluve medzi Československou republikou a Albánskou ľudovou republikou o právnej pomoci v občianskych, rodinných a trestných veciach

Platný Účinnosť od 28.05.1960
97
Uznesenie
minister zahraničných vecí
zo 7. júna 1960
o Zmluve medzi Československou republikou a Albánskou ľudovou republikou o právnej pomoci v občianskych, rodinných a trestných veciach
Zmluva medzi Československou republikou a Albánskou ľudovou republikou o právnej pomoci v občianskych, rodinných a trestných veciach bola podpísaná v Prahe 16. januára 1959.
Zmluvu schválilo národné zhromaždenie 13. mája 1959 a ratifikoval prezident republiky 30. decembra 1959. Ratifikačné nástroje boli vymenené v Tirane 28. apríla 1960.
Podľa jej článku 74 zmluva nadobudla platnosť 28. mája 1960.
Česká verzia zmluvy sa uverejňuje súčasne.
David v. r.
Zmluva
medzi Československou republikou a Albánskou ľudovou republikou o právnej pomoci v občianskych, rodinných a trestných veciach
Prezident Československej republiky a
predseda Ľudového zhromaždenia Albánskej ľudovej republiky
na základe túžby čo najviac upevniť priateľské väzby medzi týmito dvoma krajinami a ich národmi a rozvíjať spoluprácu v oblasti právnych vzťahov sa rozhodli uzavrieť zmluvu o právnej pomoci v občianskych, rodinných a trestných veciach a na tento účel vymenovaní ich zástupcami:
prezident Českej republiky
Dr. Václav Damage,
minister spravodlivosti,
predseda Ľudového zhromaždenia Albánskej ľudovej republiky
Behara Shtylla,
minister zahraničných vecí
ktorí si vymenili plnú moc a našli ich v dobrej a správnej forme a dohodli sa na tom:

Všeobecné ustanovenia
Právna ochrana
1. Občania a právnické osoby (ďalej len "občania") jednej zmluvnej strany požívajú rovnakú právnu ochranu na území druhej zmluvnej strany, pokiaľ ide o ich práva ako osobných a majetkových občanov.
2. Občania jednej zmluvnej strany majú voľný a nerušený prístup k súdom, prokurátorom a verejným notárom (ďalej len "súdne orgány"), ako aj k ostatným úradom druhej zmluvnej strany, ktorých právomocou sú občianske, rodinné a trestné veci, sa môžu dostaviť pred nich a predkladať žiadosti a konania za rovnakých podmienok ako občania tejto zmluvnej strany.
Poskytovanie právnej pomoci
1. Súdne orgány oboch strán si navzájom poskytujú právnu pomoc v občianskych, rodinných a trestných veciach.
2. Súdne orgány poskytujú právnu pomoc aj iným orgánom vo veciach uvedených v odseku 1 tohto článku.
Spôsob kontaktu
1. Pri poskytovaní právnej pomoci sa súdne orgány oboch zmluvných strán stretávajú prostredníctvom svojich ústredných orgánov, pokiaľ táto zmluva neustanovuje inak.
2. Iné orgány podliehajúce súdnej právomoci v občianskych alebo rodinných veciach podliehajú diplomatickým vzťahom so súdnymi orgánmi druhej strany.
Rozsah právnej pomoci
Obe zmluvné strany si navzájom poskytujú právnu pomoc vykonávaním jednotlivých procesných úkonov, najmä obstarávaním a zasielaním dokumentov, vykonávaním inšpekcií, sťahovaním prípadov, zaslaním a vydávaním faktických dôkazov, vypracovaním znaleckých posudkov, výsluchom obvinených, svedkami, znalcami, účastníkmi a inými osobami, vykonávaním súdnych vyšetrovaní a doručovaním dokumentov.
Zmena dokumentov
Dokumenty, ktoré si navzájom zasielajú súdne orgány a iné orgány pri poskytovaní právnej pomoci, sú zapečatené.
Obsah žiadosti o právnu pomoc
1. Žiadosti o právnu pomoc obsahujú tieto informácie:
(a) určenie dožadujúceho orgánu;
b) určenie dožiadaného súdneho orgánu;
c) uvedenie prípadu, v ktorom sa žiada o právnu pomoc;
d) mená a priezviská účastníkov, obvinených, obvinených alebo odsúdených, ich štátnu príslušnosť, povolanie a pobyt alebo bydlisko; v prípade právnických osôb meno a sídlo;
e) mená, priezviská a adresy právnych zástupcov;
f) obsah žiadosti, ako aj potrebné podrobnosti o predmete žiadosti a v trestných veciach o povahe trestného činu.
2. Okrem toho musí žiadosť o doručenie dokumentov obsahovať presnú adresu príjemcu a opis prijatých dokumentov.
Postup liečby
1. Súdny orgán uplatňuje právo svojho štátu pri vybavovaní žiadostí o právnu pomoc. Na žiadosť žiadajúceho orgánu však môže uplatňovať pravidlá konania žiadajúcej zmluvnej strany za predpokladu, že nie sú v rozpore s právom jej štátu.
2. Ak dožiadaný súdny orgán nie je príslušný, postúpi žiadosť príslušnému súdnemu orgánu a informuje o tom žiadajúci orgán.
3. Ak o to požiada dožiadaný súdny orgán, informuje žiadajúci orgán, kedy a kde sa žiadosť o právnu pomoc vyplní.
4. Dožiadaný súdny orgán vráti spisy žiadajúcemu orgánu po vyplnení žiadosti o právnu pomoc; ak nie je možné poskytnúť právnu pomoc, zároveň uvedie dôvody, ktoré bránia žiadosti.
Nedotknuteľnosť svedkov a znalcov
1. Svedkovia alebo znalci, ktorí sa dostavia pred úrad žiadajúcej zmluvnej strany na predvolanie doručené súdnym orgánom dožiadanej zmluvnej strany, nesmú byť stíhaní, stíhaní ani zadržiavaní bez ohľadu na ich štátnu príslušnosť, ani trestaní trestným činom spáchaným pred prekročením vnútroštátnych hraníc.
2. Túto záruku však prepadne svedok alebo znalec, ak neopustí územie žiadajúcej zmluvnej strany do týždňa po tom, ako ho pojednávací úrad informoval, že jeho prítomnosť už nie je potrebná. V tejto lehote sa neberie do úvahy obdobie, počas ktorého svedok alebo znalec nemohol opustiť územie žiadajúcej zmluvnej strany z dôvodov, ktoré nie sú na jeho vôľu.
Doručovanie dokumentov
1. Dožiadaný súdny orgán doručí dokumenty v súlade s právnymi predpismi platnými na jeho území za predpokladu, že sú napísané v jeho jazyku alebo sú sprevádzané overeným prekladom. V opačnom prípade dožiadaný súdny orgán doručí dokumenty len vtedy, ak je adresát ochotný ich dobrovoľne prijať.
2. Overenie prekladu vykoná príslušný tlmočník alebo žiadajúci úrad alebo diplomatický alebo konzulárny úrad jednej zo zmluvných strán.
3. Ak nie je možné zabezpečiť doručenie dokumentu na adresu uvedenú v žiadosti, dožiadaný súdny orgán z vlastnej iniciatívy prijme potrebné opatrenia na určenie adresy.
Dôkaz o doručení
Doručovanie sa vydáva v súlade s pravidlami doručovania dokumentov platnými na území dožiadanej zmluvnej strany.
Doručovanie dokumentov vašim občanom
Obe strany sú oprávnené doručovať dokumenty svojim vlastným občanom svojimi diplomatickými alebo konzulárnymi orgánmi.
Dôkazná sila
1. Dokumenty, ktoré na území jednej zmluvnej strany stanovil alebo osvedčil štátny orgán alebo úradný orgán v oblasti ich pôsobnosti vo forme ustanovenej v uplatniteľných ustanoveniach a ktoré boli zapečatené, sa uznávajú na území druhej zmluvnej strany bez ďalšieho overenia. To platí aj pre podpisy, ktoré sú overené podľa právnych predpisov jednej zmluvnej strany.
2. Akty, ktoré sa považujú za verejné na území jednej zmluvnej strany, majú aj dôkaznú právomoc na území druhej zmluvnej strany.
Náklady na právnu pomoc
1. Dožiadaná zmluvná strana nevyžaduje náhradu nákladov vyplývajúcich z poskytovania právnej pomoci. Samotné zmluvné strany znášajú všetky náklady vyplývajúce z poskytovania právnej pomoci na ich území.
2. Dožiadaný súdny orgán oznámi žiadajúcemu orgánu výšku vzniknutých nákladov. Ak dožadujúci orgán vymáha tieto náklady od osoby zodpovednej za úhradu, zostáva u zmluvnej strany, ktorej úrad ich vybral.
Informácie o právnych otázkach
Ministerstvo spravodlivosti zmluvných strán si na požiadanie poskytne informácie o právnych otázkach.
Jazyk
Orgány zmluvných strán použijú svoj ruský alebo ruský jazyk v spojení podľa tejto zmluvy.

Osobitné ustanovenia

Právna pomoc v občianskych a rodinných veciach

Náklady
Oslobodenie od záruky
Občania jednej zo zmluvných strán, ktorí sa dostavia pred súdy druhej zmluvnej strany, ak žijú na území jednej zo zmluvných strán, nesmú byť povinní zložiť zábezpeku na trovy konania len preto, že sú cudzincami, alebo preto, že nemajú bydlisko, majú bydlisko alebo sú registrovaní na území druhej zmluvnej strany.
Oslobodenie od poplatkov a preddavkov
Občania jednej zmluvnej strany požívajú na území druhej zmluvnej strany výnimku z poplatkov a preddavkov, ako aj bezplatnú právnu pomoc v rovnakom rozsahu a za rovnakých podmienok ako ich občania.
1. Potvrdenie osobných okolností a pomerov rodiny, príjmov a majetku potrebných na oslobodenie od poplatkov a preddavkov, ako aj na poskytnutie právnej pomoci vydáva príslušný orgán zmluvnej strany, na území ktorej má žiadateľ bydlisko alebo bydlisko.
2. Ak žiadateľ nemá bydlisko alebo bydlisko na území ktorejkoľvek zo zmluvných strán, postačuje osvedčenie vydané alebo potvrdené diplomatickým alebo konzulárnym úradom jeho štátu.
3. Súdny orgán, ktorý rozhoduje o žiadosti o oslobodenie od poplatkov a preddavkov a o poskytnutí bezplatnej právnej pomoci, môže požiadať o ďalšie objasnenie.
1. Občan jednej zmluvnej strany, ktorý chce požiadať o oslobodenie od poplatkov a preddavkov, ako aj o bezplatnú právnu pomoc s príslušným orgánom druhej zmluvnej strany, môže podať takúto žiadosť ústne súdnemu orgánu zodpovednému za jeho pobyt alebo pobyt. Úrad vypracuje zápisnicu a zašle ju spolu s dokumentmi uvedenými v článku 18 ods. 1 tejto zmluvy súdnemu úradu druhej zmluvnej strany.
2. Zároveň so žiadosťou o oslobodenie od poplatkov a preddavkov a o bezplatnú právnu pomoc možno v protokole podať žiadosť o začatie konania alebo iné konanie.

Osobné a rodinné právo
Oprávnenosť na právne akty
Právna spôsobilosť osoby sa riadi právom zmluvnej strany, ktorej je táto osoba občanom.
Distribúcia
1. Ak sú obaja manželia občanmi jednej zmluvnej strany a majú pobyt na území druhej zmluvnej strany v čase podania žiadosti o rozvod, rozvod sa spravuje právom zmluvnej strany, ktorej sú občanmi. Súdy oboch zmluvných strán majú právomoc. Ak sa však jeden z manželov zdržiava na území jednej zmluvnej strany v čase podania žiadosti o rozvod a druhý z manželov má bydlisko na území druhej zmluvnej strany, príslušné súdy tejto zmluvnej strany, ktorej sú občanmi.
2. Ak je v čase podania žiadosti o rozvod jeden z manželov občanom jednej zmluvnej strany a druhý z manželov občanom druhej zmluvnej strany, za rozvod sú zodpovedné súdy oboch zmluvných strán. Súdy uplatňujú právo svojho štátu.
Neplatnosť manželstva
1. Vyhlásenie neplatnosti manželstva alebo určenie, že manželstvo neexistuje, sa riadi právnymi predpismi zmluvných strán, ktorých občania boli v čase manželstva zosobášení.
2. Na účely porušenia formy manželstva však nie je možné vyhlásiť, že manželstvo neexistuje, ak sa právny poriadok zmluvnej strany, na území ktorej bolo manželstvo uzavreté, zachoval pri uzavretí manželstva.
3. Súdy oboch zmluvných strán majú právomoc.
Právne pomery medzi rodičmi a deťmi
Právna situácia medzi rodičmi a deťmi sa riadi právom zmluvnej strany, ktorej dieťa je občanom. Týka sa to aj právnej situácie medzi matkou a otcom dieťaťa narodeného mimo manželstva.
(1) Odmietnutie a určenie otcovstva a určenie, či dieťa pochádza z daného manželstva, sa rozhodne v súlade s právom zmluvnej strany, ktorej občianstvo dieťa získalo po narodení.
2. Príslušný súd zmluvnej strany, ktorej právny poriadok je uplatniteľný podľa odseku 1 tohto článku, je odmietnuť a založiť otcovstvo a určiť, či dieťa pochádza z daného manželstva. Ak má žiadateľ aj respondent bydlisko na území jednej zo zmluvných strán, súd tejto zmluvnej strany je tiež oprávnený rozhodnúť o zamietnutí a určení otcovstva a určiť, či dieťa pochádza z daného manželstva, na zachovanie ustanovení odseku 1 tohto článku.
Vyhlásenie o nezvestnej alebo mŕtvej osobe a dôkaz o smrti
1. Na vyhlásenie nezvestnej alebo mŕtvej osoby a v prípade dôkazov o smrti sa uvedie právomoc súdneho orgánu zmluvnej strany, ktorej občanom bola osoba, keď podľa posledných správ žila.
2. Súdne orgány jednej zmluvnej strany môžu vyhlásiť občana druhej zmluvnej strany za nezvestného alebo mŕtveho a môžu tiež na základe návrhu osôb, ktoré žijú na území tejto zmluvnej strany, viesť konanie o dôkaze smrti, ak sú na to oprávnené podľa právnych predpisov tejto zmluvnej strany.
3. Súdne orgány zmluvných strán uplatňujú právo svojho štátu v konaní o vyhlásení za nezvestné alebo mŕtve alebo v konaní o dôkaze smrti.
Povinnosti a úschova
1. Pokiaľ nie je uvedené inak, orgány zmluvnej strany, ktorej občanom je chránená osoba, vo veci opatrovníctva a opatrovníctva členov zmluvných strán.
2. Právny vzťah medzi opatrovníkom alebo opatrovníkom a opatrovníkom sa riadi právom zmluvnej strany, ktorej úrad ustanovil opatrovníka alebo opatrovníka.
3. Povinnosť prevziať opatrovníctvo alebo opatrovníctvo sa riadi právom zmluvnej strany, ktorej občanom je osoba vymenovaná za opatrovníka alebo opatrovníka.
1. Ak sa prijmú opatrenia na ochranu záujmov občana jednej zmluvnej strany, ktorého bydlisko, bydlisko alebo majetok sa nachádza na území druhej zmluvnej strany, úrad tejto zmluvnej strany bezodkladne informuje príslušný orgán uvedený v článku 26 ods. 1.
2. V naliehavých prípadoch môže úrad druhej zmluvnej strany prijať opatrenia v súlade so svojimi vlastnými právnymi predpismi, bezodkladne však informuje príslušný orgán uvedený v článku 26 ods. 1. Takéto opatrenia zostávajú v platnosti až do ďalšieho rozhodnutia tohto úradu.
1. Príslušný orgán uvedený v článku 26 ods. 1 môže delegovať úschovu alebo úschovu na úrad druhej zmluvnej strany, ak má chránená osoba bydlisko, bydlisko alebo majetok na svojom území. Prenos opatrovníctva alebo opatrovníctva nadobúda účinnosť, keď dožiadaný orgán prevezme opatrovníctvo alebo opatrovníctvo a informuje o tom žiadajúci orgán.
2. Úrad, ktorý prevzal úschovu alebo úschovu podľa odseku 1, ich uchováva v súlade s právom svojho štátu. Pokiaľ však ide o právnu spôsobilosť, požíva práva zmluvnej strany, ktorej občanom je chránenec. Nemá právo rozhodovať o svojom osobnom postavení.
Povolenie
1. Schválenie alebo zrušenie sa riadi právom zmluvnej strany, ktorej občanom je adoptovateľ v čase prijatia alebo zrušenia.
2. Ak je dieťa občanom druhej zmluvnej strany, musí sa zabezpečiť adopcia alebo zrušenie adopcie dieťaťa a prijatie tejto zmluvnej strany.
3. Ak dieťa adoptujú manželia, z ktorých jeden je občanom jednej zmluvnej strany, druhý je občanom druhej zmluvnej strany, adopcia alebo zrušenie dieťaťa musí byť v súlade s právnymi predpismi oboch zmluvných strán.
4. Príslušný orgán zmluvnej strany, ktorej občanom je nadobúdateľ v čase prijatia alebo odvolania, je zodpovedný za prijatie alebo zrušenie postupu prijatia. V prípade odseku 3 tohto článku príslušný orgán zmluvnej strany, na území ktorej majú alebo majú manželia spoločné bydlisko alebo bydlisko.

Predkladanie dokumentov
Zmluvné strany sa zaväzujú, že si na požiadanie diplomaticky navzájom zašlú listinný dôkaz o zápisoch do matricov, vzdelávacích dokumentov, dĺžke trvania zamestnania a iných dokumentov týkajúcich sa osobných práv a záujmov občanov druhej zmluvnej strany. Tieto dokumenty sa zasielajú diplomatickou cestou bez prekladu a bezplatne.

Dedičstvo
Zásada rovnosti
Občania jednej zmluvnej strany sú oprávnení založiť alebo zrušiť závet na majetok, ktorý sa nachádza na území druhej zmluvnej strany, alebo na práva, ktoré sa v nej majú uplatňovať, ako aj na nadobudnutie dedičstva alebo na základe takéhoto majetku alebo práv asimilovaných s občanmi druhej zmluvnej strany. Majetok a práva sa na nich prevedú za podmienok stanovených pre ich vlastných občanov žijúcich na území tejto zmluvnej strany.
Dedičné právo
1. Dedenie hnuteľného majetku sa spravuje právom zmluvnej strany, ktorej občanom bol zosnulý v čase smrti.
2. Dedičstvo nehnuteľností sa spravuje právom zmluvnej strany, na území ktorej sú.
Vôľa
1. Oprávnenosť stanoviť alebo zrušiť závet, ako aj právne účinky vád sa riadia právom zmluvnej strany, ktorej občanom bol zosnulý v čase zriadenia alebo zrušenia závetu. Tieto právne predpisy sú relevantné aj pre určenie, ktoré druhy nadobúdania sú povolené v prípade úmrtia.
2. Forma zriadenia a zrušenia závetov sa riadi právom zmluvnej strany, ktorej občanom bol zosnulý v čase zriadenia alebo zrušenia závetu; Stačí však, aby právne predpisy zmluvnej strany, na území ktorej boli tieto akty vykonané, zostali zachované.
Právomoci
1. Skutočné dedičstvo prerokujú súdne orgány zmluvnej strany, ktorej občanom bol zosnulý v čase úmrtia, bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia odseku 4 tohto článku.
2. Prírodné dedičstvo prerokujú súdne orgány zmluvnej strany, na území ktorej sa dedičstvo nachádza.
(3) Odseky 1 a 2 tohto článku sa uplatňujú mutatis mutandis na spory vyplývajúce z dedičských nárokov.
4. Ak je na území druhej zmluvnej strany celé hnuteľné dedičstvo po občanovi jednej zo zmluvných strán a všetci dedičia s tým súhlasia, na návrh dedičov alebo odkazov ich prerokuje súdny orgán tejto zmluvnej strany.
Oznamovanie úmrtí
1. Ak občan druhej zmluvnej strany zomrie na území jednej zmluvnej strany, príslušný orgán bezodkladne informuje diplomatický alebo konzulárny úrad druhej zmluvnej strany o smrti a informuje ho o všetkých znalostiach dedičov a odkazoch a ich pobyte alebo pobyte, o rozsahu a cene dedičstva a o tom, či existuje vôľa. To isté platí, ak príslušný orgán jednej zo zmluvných strán zistí, že občan druhej zmluvnej strany, ktorý zomrel mimo územia oboch zmluvných strán, zanechal majetok na území svojho štátu.
2. Ak diplomatický alebo konzulárny úrad zistí smrť skôr, informuje o tom súdny orgán zodpovedný za zabezpečenie dedičstva.
Povolenie diplomatického alebo konzulárneho úradu na prerokovanie dedičstva
1. Vo všetkých dedičských veciach, ktoré sa odohrávajú na území jednej zo zmluvných strán, sú členovia diplomatického alebo konzulárneho úradu druhej zmluvnej strany oprávnení zastupovať svojich vlastných občanov pred súdnymi alebo inými úradmi za predpokladu, že nie sú prítomní a nemajú žiadneho iného zástupcu; Nevyžaduje sa žiadna osobitná moc.
2. Ak občan jednej zmluvnej strany zomrie na ceste na území druhej zmluvnej strany a nemá tam bydlisko, záležitosti, ktoré pre seba preniesol, sa bez ďalších konaní odovzdá diplomatickému alebo konzulárnemu úradu zmluvnej strany, ktorej bol občanom.
Otvorenie a oznámenie závetu
Príslušný justičný orgán zmluvnej strany, na území ktorej sa vôľa nachádza, otvorí a vyhlási vôľu. Osvedčená kópia závetu a záznam o stave a obsahu závetu podľa potreby overená kópia protokolu, ktorým sa otvára a oznamuje závet, a na požiadanie originál závetu sa zašle súdnemu úradu štátu zosnulého alebo súdnemu úradu druhej zmluvnej strany, ktorá sa nachádza v konaní.
Opatrenia týkajúce sa dedičstva
1. Orgány oboch zmluvných strán prijmú v súlade so svojím právnym poriadkom opatrenia potrebné na zabezpečenie alebo riadenie dedičstva, ktoré na ich území zanechal občan druhej zmluvnej strany.
2. Opatrenia prijaté podľa odseku 1 tohto článku sa bezodkladne oznámia diplomatickému alebo konzulárnemu orgánu druhej zmluvnej strany, ktorý môže na takýchto opatreniach spolupracovať. Na návrh diplomatického alebo konzulárneho orgánu možno opatrenia prijaté podľa odseku 1 zmeniť, zrušiť alebo odložiť.
3. Úrad zmluvnej strany, ktorej občanom je zosnulý a ktorá je oprávnená podľa článku 34 ods. 1, môže navrhnúť zrušenie opatrení prijatých podľa odseku 1.
Dedičstvo
Ak sa hnuteľné dedičstvo alebo výnosy z predaja hnuteľného alebo nehnuteľného dedičstva majú po porade s dedičstvom na území jednej zmluvnej strany odovzdať dedičom alebo odkazom s bydliskom alebo bydliskom na území druhej zmluvnej strany, dedičstvo alebo výnos z jeho predaja sa odovzdá diplomatickému alebo konzulárnemu úradu tejto druhej zmluvnej strany, ak:
a) súdny orgán vyzval veriteľov zosnulého, aby do troch mesiacov vyhlásili svoje pohľadávky, ak je to ustanovené v právnych predpisoch zmluvnej strany, v ktorej sa dedičstvo nachádza;
b) všetky dedičské poplatky a všetky požadované nároky boli zaplatené alebo zabezpečené;
c) príslušné orgány v prípade potreby udelili súhlas na vývoz dedenia alebo prevod výnosov z ich predaja.

Prihláste sa pre poznámky, obľúbené a upozornenia

Hodnotenie:

Komentáre 0

Pre písanie komentárov sa prosím prihláste.

Informácie o predpise

CitáciaVyhláška ministra zahraničných vecí č. 97 / 1960 Z. z. o Zmluve medzi Československou republikou a Albánskou ľudovou republikou o právnej pomoci v občianskych, rodinných a trestných veciach
Typ predpisu-
Autor-
ZbierkaZbierka zákonov
Dátum vyhlásenia08.07.1960
Účinnosť od28.05.1960
Účinnosť do-
Stav Platný
Znenie predpisu má informatívny charakter.
Obľúbené
História prehliadania