Čo je Zákon č. 86 / 1950 Zb.?

Zákon č. 86 / 1950 Zb., Trestný zákon — Trestné právo.

Kedy nadobudol Zákon č. 86 / 1950 Zb. účinnosti?

Zákon č. 86 / 1950 Zb. nadobudol účinnosť 01.08.1950.

Je Zákon č. 86 / 1950 Zb. stále platný?

Áno, Zákon č. 86 / 1950 Zb. je stále platný a účinný.

Zákon č. 86 / 1950 Zb.

Trestné právo

Platný Účinnosť od 01.08.1950

Obsah

HLAVA PRVÁ. § 1. HLAVA DRUHÁ. § 2. § 3. § 4. § 5. § 6. § 7. § 8. § 9. § 10. § 11. HLAVA TŘETÍ. § 12. § 13. § 14. § 15. § 16. HLAVA ČTVRTÁ. Oddíl prvý. § 17. § 17a § 18. § 19. § 20. § 21. § 22. § 23. § 24. § 25. § 26. § 27. § 28. Oddíl druhý. § 29. § 30. § 31. § 32. § 33. § 34. § 35. § 37. § 38. § 39. § 40. § 41. § 43. § 44. § 45. § 46. § 47. § 48. § 49. § 50. § 51. § 52. § 53. § 54. § 55. Oddíl třetí. § 56. § 57. § 58. § 59. § 60. § 61. § 62. § 63. HLAVA PÁTÁ. § 64. § 64a § 65. § 66. § 67. § 68. HLAVA ŠESTÁ. § 69. § 70. § 71. § 72. § 73. § 74. HLAVA SEDMÁ. § 75. § 76. § 77. HLAVA PRVÁ. Oddíl prvý. § 78. § 79a § 80a § 81. § 83. § 84 § 85 Oddíl druhý. § 86. § 87. § 88. § 89. § 90. § 92. § 93. § 94. § 95. § 95a § 96 Oddíl třetí. § 99. § 100. § 101. § 102. § 103. Oddíl čtvrtý. § 110. § 111. Oddíl pátý. § 112. § 113. § 114. § 116. § 117. § 119. § 120. § 121. § 122. § 123. § 124. § 125. § 126. § 127. § 127a HLAVA DRUHÁ. Oddíl prvý. § 130. § 131. § 132. § 133. Oddíl druhý. § 134a § 135 § 136. § 137. § 138. Oddíl třetí. § 139. § 140. § 141. § 142. § 143. § 144. § 145. § 146. § 147. Oddíl čtvrtý. § 148. § 149. § 150. § 151. § 152. § 153. HLAVA TŘETÍ. Oddíl prvý. § 154. § 155. § 156. § 157. § 158. § 159. § 160. § 161. § 162. § 163. § 164. § 165. § 166. § 167. § 168. § 169. § 170. § 171. § 172. § 173. Oddíl druhý. § 175. § 176. Oddíl třetí. § 177. § 178. § 179. § 180. Oddíl čtvrtý. § 181. § 182. § 183. § 184. Oddíl pátý. § 185. § 186. § 187. § 188a § 188b § 189. HLAVA ČTVRTÁ. § 190. § 191. § 192. § 193. § 194. § 195. § 196. § 197. § 198. § 199. § 200. § 201. § 202. § 203. § 204. § 205. HLAVA PÁTÁ. § 206. § 207. § 208. § 209. § 210. § 211. § 212. § 213. § 214. § 215. HLAVA ŠESTÁ. § 216. § 217. § 219. § 220. § 221. § 222. § 223. § 224. § 225. § 226. § 227. § 228. HLAVA SEDMÁ. Oddíl prvý. § 229. § 230. § 231. § 232. § 233. § 234. § 235. § 236. § 237. Oddíl druhý. § 238. § 239. § 240. § 241. § 242. § 243. § 243a § 244. HLAVA OSMÁ. § 245 § 245a § 246. § 247. § 248. § 249. § 250. § 251. § 252. § 253. § 254. § 255. § 256. § 257. § 258. § 259. § 260. § 261. HLAVA DEVÁTÁ. § 262. § 263. § 264. § 265. § 266. § 267. § 268. HLAVA DESÁTÁ. § 269. Oddíl prvý. § 270. § 271. § 272. § 273. § 274. § 275. Oddíl druhý. § 276. § 277. § 278. § 279. § 280. § 281. § 282. § 283. § 284. Oddíl třetí. § 285. § 286. Oddíl čtvrtý. § 287. § 288. § 288a § 288b § 290. § 291. Oddíl pátý. § 292. § 292a § 294. § 295. § 296. Oddíl šestý. § 299. § 300. § 301. § 302. § 303. Oddíl sedmý. § 305. § 306. § 307. § 308. § 309. § 310. § 311. § 312.

Zobrazeno prvních 200 z celkem 1950 ustanovení tohoto předpisu. Zobrazit celý předpis →

Pro stažení celého znění použijte tlačítko Stáhnout výše.

86.

Trestné právo

z 12. júla 1950

Národné zhromaždenie Československej republiky rozhodlo o tomto zákone:

General Part.

HLAVA PRVÁ.

Účel trestného zákona.

§ 1.

Trestný zákon chráni ľudovodemokratickú republiku, jej socialistickú výstavbu, záujmy pracujúcich ľudí a jednotlivcov a vzdeláva ich, aby dodržiavali pravidlá socialistického spolunažívania. Prostriedky na dosiahnutie tohto cieľa sú hrozbou pre trest, uchovávanie a výkon trestov a pre ochranné opatrenia.

HLAVA DRUHÁ.

Základy trestnej zodpovednosti.

§ 2.

Zločin.

Trestný čin je len jedným z nebezpečných činov, ktoré páchateľ spôsobil spoločnosti.

Vinný.

§ 3.

(1) Výsledok uvedený v zákone je úmyselný, ak páchateľ:

(a) určené na jeho vyvolanie alebo

b) vedel, že to môže spôsobiť, a v prípade, že by to mohol spôsobiť, bol spokojný.

(2) Výsledok uvedený v zákone je dôsledkom nedbanlivosti, ak páchateľ:

a) vedel, že ho môže spôsobiť, ale bez primeraných dôvodov sa na neho spoliehal, že ho nespôsobí; alebo

b) nevedel, že to môže spôsobiť, hoci mohol o tom vedieť vo svetle okolností a svojich osobných okolností.

§ 4.

(1) Ak zákon výslovne neuvádza, že nedbanlivosť je trestným činom, na trestné účely sa vyžaduje úmyselné previnenie.

(2) Zohľadnia sa však okolnosti, ktoré podmieňujú uplatňovanie vyššej trestnej sadzby uplatňovaním vyššej trestnej sadzby,

a) ak má páchateľ vážnejšie následky, aj keď je nedbanlivý, s výnimkou prípadov, keď zákon vyžaduje aj úmyselnú vinu;

b) ak existuje iná skutočnosť, aj keď o nej páchateľ nevedel, hoci o nej mohol vedieť vzhľadom na okolnosti a jeho osobné okolnosti, s výnimkou prípadov, keď zákon vyžaduje, aby o nej vedel aj páchateľ.

§ 5.

Skús.

(1) Správanie nebezpečnej spoločnosti spáchanej páchateľom s cieľom dosiahnuť výsledok stanovený v zákone je pokusom o spáchanie trestného činu, ak k nemu nedôjde.

(2) Samotný proces je trestný ako trestný čin, ale pri meraní trestu sa zohľadňujú okolnosti a dôvody, pre ktoré k výsledku konania nedošlo, a spôsob, akým sa k nemu pristúpilo pri rokovaniach.

(3) Pokusy nie sú trestné, ak sa páchateľ dobrovoľne zriekne výsledku zákona.

§ 6.

Kokonšpirujúce.

Výsledok stanovený v zákone, ktorý bol zámerne spôsobený jednotnou činnosťou, je zodpovednosťou každého z komplicov, ako keby bol ním spôsobený.

§ 7.

Pokyny a pomoc.

(1) Každý, kto úmyselne vyvolá rozhodnutie o spáchaní trestného činu, bude potrestaný za trestný čin, ku ktorému viedol.

(2) Každý, kto úmyselne poskytuje pomoc na spáchanie trestného činu, bude potrestaný za trestný čin, ktorému pomáhal. Najmä poskytovanie prostriedkov, odstránenie prekážok, poradenstvo, potvrdenie uznesenia alebo prísľub prispieť po zločine.

(3) Trest sprievodcu a pomocníka nezávisí od trestu priameho páchateľa.

(4) Skúšobná doložka sa vzťahuje aj na pokus o poučenie a pomoc.

(5) Pokyny a pomocníci nie sú trestaní, ak dobrovoľne bránia páchateľovi alebo pomocníkovi spáchať trestný čin.

§ 8.

Nevyhnutná obrana.

Akcia, ktorá by inak zabránila útoku na demokratickú ľudovú republiku, jej socialistickú výstavbu, záujmy pracujúcich ľudí alebo jednotlivca, nie je trestným činom, ak:

a) útok, ktorý bol priamo ohrozený alebo trval; a

b) obhajoba bola primeraná útoku.

§ 9.

Extrémna pohotovosť.

(1) Akt inak trestný, ktorým niekto odvracia nebezpečenstvo priamo pre demokratickú ľudovú republiku, jej socialistickú výstavbu, záujmy pracujúcich ľudí alebo jednotlivcov, nie je trestným činom, ak:

(a) spôsobená škoda je menšia ako škoda, ktorej hrozilo, a

b) nebezpečenstvo nebolo možné inak odvrátiť.

(2) Nie je mimoriadne naliehavé, ako sa uvádza v odseku 1, ak bola osoba v nebezpečenstve povinná ju znášať.

§ 10.

Vek.

Ktokoľvek nedokončil 15. ročník v čase zločinu, nie je zodpovedný.

§ 11.

Šialenstvo.

Tí, ktorí v čase konania nevedeli rozpoznať, že ich konanie je pre spoločnosť nebezpečné alebo že kontrolujú ich konanie, nie sú zodpovední za takéto konanie.

HLAVA TŘETÍ.

Rozsah pôsobnosti trestného práva.

§ 12.

(1) Trestný čin sa posudzuje v súlade so zákonom platným v čase spáchania trestného činu; podľa neskoršieho zákona sa posudzuje len vtedy, ak je pre páchateľa výhodnejší.

(2) O ochranných opatreniach sa vždy rozhoduje podľa zákona platného v čase ich rozhodnutia.

§ 13.

(1) Podľa československého práva sa posudzuje trestný čin spáchaný na území Československej republiky.

(2) Tento trestný čin sa považuje za spáchaný na území Československej republiky,

a) ak je páchateľ vinný z výsledku konania uvedeného v zákone, aj keď k tomuto výsledku došlo alebo sa k nemu malo dôjsť úplne alebo čiastočne v zahraničí, alebo

(b) ak alebo ak sa tu aspoň časť výsledku uvedeného v právnych predpisoch vyskytne, aj keď správanie cieľa bolo spáchané v zahraničí.

§ 14.

(1) Podľa československého práva trestný čin považuje za spáchaný aj v zahraničí československý občan alebo občan Československej republiky bez štátnej príslušnosti.

(2) Podľa československého práva je kriminalita vlastizrady (§ 78), podvratnosti republiky (§ 79a), terorizmus (§ 80a), korupcia (§ 84), sabotáž (§ 85), špionáž (§ § 86 a článok 139), zverejnenie sfalšovaných a zmenených petícií (§ 140), ľahkosť mincí a držba poškodených mincí (§ 141), výroba a držba falšovaných tovarov (§ 142), násilie voči verejným činiteľom (§ 177), nebezpečenstvo fungovania zariadenia všeobecného blaha podľa § 194 ods. 1 písm. b), nezákonná výroba a držba nútených mincí (§ 197), zničenie osobnej slobody (§ 230), vstup do cudzieho majetku (§ 231) a obchod so ženami (§ 243) a občianstvo (§ 243a) osobou bez cudzej štátnej príslušnosti (§ 243a). To isté platí pre trestné činy združenia (§ 166), ak sú namierené proti týmto trestným činom.

§ 15.

(1) Podľa československého práva trestnosť iného trestného činu, ako je trestný čin uvedený v § 14 ods. 2, spáchaná v zahraničí zahraničným štátnym príslušníkom alebo osobou bez štátnej príslušnosti, ktorá nemá bydlisko v Československej republike, sa posudzuje len vtedy, ak:

a) ak je trestný čin tiež trestný podľa platného práva na území, kde bol spáchaný; a

b) ak bol páchateľ postihnutý na území Československej republiky a nebol vydaný za trestné stíhanie do cudzieho štátu.

(2) Ak je právny poriadok štátu, na území ktorého bol trestný čin spáchaný, miernejší ako československý zákon, páchateľ nemôže byť potrestaný prísnejšie ako zákon.

§ 16.

Československého občana nemožno vydať do zahraničného štátu na trestné stíhanie alebo na výkon trestu.

HLAVA ČTVRTÁ.

Tresty.

Oddíl prvý.

Spoločné ustanovenia o sankciách.

§ 17.

Účel trestu.

(1) Účelom vety je:

a) odstrániť nepriateľov pracujúcich ľudí;

b) zabrániť páchateľovi spáchať ďalšie trestné činy a podnietiť ho, aby dodržiaval pravidlá socialistického spolunažívania;

c) vzdelávať ostatných členov spoločnosti.

(2) Ľudská dôstojnosť nesmie byť ponížená trestom.

§ 17a

Opustenie trestu

Súd môže upustiť od trestu, ak je trestný čin menej závažný a páchateľ inak vedie riadny život pracovnej osoby; Ak súd odpustí trest, pozerá sa na páchateľa, akoby nebol odsúdený.

§ 18.

Druhy trestov.

(1) Hlavné sankcie sú:

a) trest smrti;

b) vo väzení,

c) nápravné opatrenia.

(2) Ostatné tresty sú:

b) strata občianskych práv;

c) vylúčenie z armády;

d) strata vojenského postavenia;

e) prepadnutie aktív;

f) peňažnú pokutu;

g) zákaz konania;

h) vyhostenie;

i) uverejnenie rozsudku;

(j) prepadnutie veci.

(3) Trest sa môže uložiť iba s hlavným trestom.

§ 19.

Miera trestu.

(1) Pri posudzovaní trestu súd zohľadní stupeň ohrozenia spoločnosti, najmä pokiaľ ide o spôsob spáchania trestného činu, jeho dôsledky, stupeň viny, zodpovednú osobu, možnosť nápravy a priťažujúce a poľahčujúce okolnosti.

(2) Okolnosť, ktorá je právnou črtou trestného činu, nemožno pri uložení trestu považovať za priťažujúcu alebo poľahčujúcu.

§ 20.

Znepokojujúce okolnosti.

Priťažujúca okolnosť je, že páchateľ

a) preukázať trestný čin nepriateľstva voči demokratickému poriadku ľudu,

b) ohrozuje politické, vojenské alebo hospodárske záujmy republiky trestným činom;

d) porušil osobitnú povinnosť, najmä povinnosť vyplývajúcu z jeho/jej funkcie zodpovednosti,

e) už bol odsúdený za trestný čin rovnakého druhu,

(f) spáchal rôzne trestné činy;

(g) trestný čin sa zopakoval alebo pokračoval dlhšie;

(h) viedol k zločinu iného, najmä mladistvých,

i) spáchal trestný čin použitím niekoho bezbranného, závislého alebo profesionálneho podriadenia.

§ 21.

Uľahčenie okolností.

Poľahčujúca okolnosť je, že páchateľ

(a) spáchal trestný čin v stave zníženej zdravosti, pokiaľ si to nespôsobil sám, najmä pitím alkoholu;

b) spáchal trestný čin vo vážnych ťažkostiach;

c) spáchal trestný čin vo veku blízkom veku maloletých;

d) spáchal trestný čin pod tlakom závislosti alebo podriadenosti;

e) spáchal trestný čin v dôsledku ťažkých osobných alebo rodinných okolností, ktoré sám sám nespôsobil;

(f) viesť riadny život pracovnej osoby pred trestným činom;

(g) spáchal sa po priestupku s cieľom odstrániť jeho škodlivé následky, alebo

(h) priznal sa k trestnému činu, ak sa takéto priznanie netýka výlučne skutočností malého významu.

§ 22.

Úplný a dodatočný trest.

(1) Ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov, určí celkový trest v súlade s právnym ustanovením, ktoré sa vzťahuje na najzávažnejšie z nich. Ak sa spodná hranica sadzby trestov za väzenie líši, spodná hranica celkového trestu je z nich najvyššia. Ak je horná hranica trestných sadzieb za dočasné uväznenie rovnaká, horná hranica sa zvýši o štvrtinu. Ustanovenia o sekundárnych sankciách, o vylúčení podmienečných odsúdení a o vylúčení znížených trestov sa uplatňujú aj vtedy, ak sa uplatňuje len jeden z trestných činov.

(2) Ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin spáchaný pred vynesením rozsudku o inom priestupku v prvom predsedníctve, uloží dodatočný trest na doplnenie trestu, ktorý bol predtým uložený, ako keby to bol úplný trest podľa odseku 1. Súd neuloží ďalší trest, ak usúdi, že trest, ktorý bol predtým uložený, je dostatočný. Aj v tomto prípade opäť rozhodne o podmienečnom odsúdení (§ 26).

(3) Ak bol opravný prostriedok uložený predchádzajúcim rozsudkom a súd ukladajúci dodatočnú sankciu neuloží ďalší opravný prostriedok, zruší pôvodne uložené nápravné opatrenie a stanoví primeranú sankciu za obidva trestné činy ako úplný trest podľa odseku 1.

(4) Ustanovenie o dodatočnej vete sa nepoužije, ak sa páchateľ, pokiaľ ide o predchádzajúce odsúdenia, nepovažuje za odsúdeného.

§ 23.

Počet opatrovníctva a trestov.

(1) Doba, ktorú páchateľ strávi za ten istý trestný čin vo väzbe alebo trestom uloženým súdom alebo iným orgánom, sa počíta ako trest odňatia slobody alebo opravný prostriedok; jeden deň zadržania alebo odňatia slobody sa považuje za dva dni nápravného opatrenia.

(2) Lehota uvedená v odseku 1 sa tiež považuje za peňažnú pokutu.

Odsúdené odsúdenie.

§ 24.

(1) Súd prvého stupňa pozastaví pod podmienkou, že výkon trestu odňatia slobody nepresiahne dva roky, ak je vzhľadom na predchádzajúci život páchateľa a okolnosti prípadu opodstatnené, že účel trestu sa dosiahne bez jeho výkonu.

(2) Ak súd pozastaví výkon trestu odňatia slobody, neodloží výkon iných trestov; Súd však môže vyhlásiť, že peňažná sankcia, zákaz činnosti, vyhostenie a zákaz pobytu alebo dokonca jedna z týchto vedľajších trestov sú tiež pozastavené pod podmienkou.

§ 25.

(1) V podmienečnom odsúdení súd stanoví lehotu na jeden až tri roky; Ak však oddialia výkon trestu odňatia slobody o viac ako jeden rok, stanovia lehotu dva až päť rokov. Lehota na súdne konanie sa začína právnou právomocou rozsudku.

(2) Súd môže uložiť primerané obmedzenia predmetu trestu, aby viedol riadny život pracujúcej osoby; je tiež vo všeobecnosti potrebné nariadiť náhradu škody, ktorú spôsobila priestupkom.

(3) Doba, počas ktorej odsúdená osoba mala počas skúšobnej lehoty riadny život pracovnej osoby a splnila uložené podmienky, sa započíta do skúšobnej doby, ktorá bola novo stanovená pre ten istý akt alebo skúšobnú lehotu stanovenú podľa článku 26.

§ 26.

Ak súd uloží pozastavenej osobe dodatočný trest, rozhodne o podmienečnom treste znova.

§ 27.

(1) Ak odsúdená osoba viedla riadny život pracovnej osoby počas súdneho obdobia a splnila uložené podmienky, súd uvedie, že sa preukázala; v opačnom prípade rozhodne, že trest bude vykonaný. Ak súd vyhlási, že odsúdená osoba sa preukázala, zároveň rozhodne, či sa vykoná zvyšok nevyriešeného trestu zákazu činnosti a zákazu pobytu; v tomto prípade sa nevykoná náhradný trest odňatia slobody za nemateriálny trest.

(2) Ak do jedného roka od konečného vyhlásenia súdu, že odsúdená osoba sa preukázala, je zrejmé, že trest mal byť vykonaný, súd následne rozhodne o vykonaní trestu.

§ 28.

(1) Ak súd nerozhodne ani súd nerozhodne, že trest sa má vykonať, považuje sa za odsúdený.

(2) Rovnako sa to považuje za neusvedčené, pokiaľ súd do dvoch rokov od skončenia skúšobnej lehoty nerozhodne, či sa preukázal.

Oddíl druhý.

Zachraňujem a vykonávam individuálne tresty.

Trest smrti.

§ 29.

(1) Trest smrti sa vykonáva zavesením; v čase zvýšeného ohrozenia vlasti sa môže vykonať streľbou.

(2) Trest smrti nemôže byť uložený tehotnej žene.

Odstúpenie.

§ 30.

Znížený trest.

(1) Súd prvého stupňa môže znížiť trest odňatia slobody pod nižšiu hranicu trestnej sadzby, len ak je to odôvodnené okolnosťami páchateľa alebo stupňom ohrozenia spoločnosti.

(2) Na zníženie trestu odňatia slobody uvedeného v odseku 1 nemožno uložiť žiadny trest

a) do 10 rokov odňatia slobody, ktoré sa majú uložiť zákonom na 25 rokov;

b) do piatich rokov, ak je spodná hranica sadzby sankcie najmenej 15 rokov;

d) do jedného roka, ak sú nižšie hranice trestnej sadzby najmenej päť rokov.

§ 31.

Dĺžka trestu.

(1) Dočasný trest odňatia slobody nesmie byť dlhší ako 25 rokov po zvýšení podľa tohto zákona.

(2) Trest odňatia slobody uložený páchateľovi za trestný čin spáchaný pred tým, ako mu bol uložený iný trest odňatia slobody, nesmie byť dlhší ako dvadsaťpäť rokov, ak bol takýto trest už čiastočne vykonaný spolu so zvyškom z neho.

§ 32.

Trest.

(1) Trest odňatia slobody sa vykonáva v ústavoch trestov, súdnych väzniciach alebo pracovných jednotkách a vzťahuje sa na vojenskú osobu v aktívnej službe vrátane vojenských disciplinárnych služieb. Cieľom užitočnej práce je umožniť väzňom, aby sa po prepustení pripojili k radom pracovníkov.

(2) Ak páchateľ spáchal trestný čin po ukončení osemnásteho roka a uložený trest odňatia slobody alebo väčšinu z neho možno vykonať do 20. roku, súd môže vyhlásiť, že trest bude vykonaný ako mladistvý (§ 62). Toto ustanovenie sa nevzťahuje na vojenskú osobu v aktívnom zamestnaní.

Podmienka.

§ 33.

Väzeň môže byť po odpykaní polovice uloženého trestu odňatia slobody alebo kumulatívneho obdobia postupného ukladania týchto trestov a 25 rokov po odpykaní 15 rokov vo väzení prepustený, ak prostredníctvom svojej práce a svojho správania preukáže, že je oprávnený viesť riadny život pracujúcej osoby.

§ 34.

(1) Na podmienečné prepustenie sa stanoví skúšobná lehota dva až desať rokov. Toto obdobie sa začína podmienečným prepustením väzňa.

(2) Prepúšťajúcemu úradníkovi možno uložiť primerané obmedzenia, aby mohol viesť riadny život pracujúcej osoby; môže mu byť tiež uložené, aby nahradil škody spôsobené trestným činom podľa jeho sily.

§ 35.

(1) Ak probačný pracovník viedol počas skúšobnej lehoty riadny život pracovnej osoby a splnil uložené podmienky, zaobchádza sa s ním tak, ako keby si odpykal trest v deň, keď bol pozastavený; v opačnom prípade sa zvyšok trestu vykoná.

(2) Považujú sa tiež za tých, ktorí vykonávajú trest v deň, keď bol podmienečne prepustený, pokiaľ sa bez jeho viny nerozhodnú do dvoch rokov od skončenia skúšobnej lehoty, že zvyšok trestu bude vykonaný.

Zobrazit všechna ustanovení (1950)

Prihláste sa pre poznámky, obľúbené a upozornenia

Registrácia zadarmo Prihlásiť sa

Komentáre 0

Pre písanie komentárov sa prosím prihláste.

Informácie o predpise

Citácia	Zákon č. 86 / 1950 Zb., Trestný zákon
Typ predpisu	-
Autor	-
Zbierka	Zbierka zákonov

Dátum vyhlásenia	18.07.1950
Účinnosť od	01.08.1950
Účinnosť do	-
Stav	Platný

Znenie predpisu má informatívny charakter.

Zákon č. 86 / 1950 Zb.

Trestné právo

Obsah

HLAVA PRVÁ.

§ 1.

HLAVA DRUHÁ.

§ 2.

§ 3.

§ 4.

§ 5.

§ 6.

§ 7.

§ 8.

§ 9.

§ 10.

§ 11.

HLAVA TŘETÍ.

§ 12.

§ 13.

§ 14.

§ 15.

§ 16.

HLAVA ČTVRTÁ.

Oddíl prvý.

§ 17.

§ 17a

§ 18.

§ 19.

§ 20.

§ 21.

§ 22.

§ 23.

§ 24.

§ 25.

§ 26.

§ 27.

§ 28.

Oddíl druhý.

§ 29.

§ 30.

§ 31.

§ 32.

§ 33.

§ 34.

§ 35.

Obsah

Komentáre 0

Informácie o predpise

Spolupracujúce weby

Obľúbené

História prehliadania