Nariadenie č. 72 / 1953 Zb.
Nariadenie o pravidlách bezpečnosti plavby pre československý úsek Dunaja
Platný
Účinnosť od 01.09.1953
Zobrazeno prvních 200 z celkem 585 ustanovení tohoto předpisu.
Zobrazit celý předpis →
Pro stažení celého znění použijte tlačítko Stáhnout výše.
72.
Nařízení ministra dopravy
ze dne 8. srpna 1953
o řádu plavební bezpečnosti pro československý úsek Dunaje.
Ministr dopravy nařizuje v dohodě se zúčastněnými ministry podle § 2 odst. 2 zákona č. 152/1950 Sb., o úpravě a bezpečnosti provozu vnitrozemní plavby:
(1) V zájmu zachování bezpečnosti provozu plavby a v zájmu zachování pořádku na řece na československém úseku Dunaje se vydává ve smyslu čl. 23 Úmluvy o režimu plavby na Dunaji řád plavební bezpečnosti.
(2) Řád plavební bezpečnosti pro československý úsek Dunaje se dělí na dvě části, a to
a) na část obsahující „Základní předpisy o plavbě na Dunaji“ (zkráceně „ZP“), která tvoří přílohu 1 nařízení,
b) na část obsahující „Doplňující předpisy pro plavbu na československém úseku Dunaje“ (zkráceně „DP“), která tvoří přílohu 2 nařízení.
(3) Řád plavební bezpečnosti pro československý úsek Dunaje je součástí tohoto nařízení a vyhlašuje se v příloze Sbírky zákonů.*)
(1) Řád plavební bezpečnosti pro československý úsek Dunaje platí na úseku od ústí řeky Moravy (ř. km 1.880.2) k ústí řeky Ipľu (ř. km 1.708.2).
(2) Ustanovení tohoto řádu platí též v přístavech a překladištích přilehlých k Dunaji v československém úseku Dunaje a na spojích k nim, pokud zvláštní předpisy o používání přístavů a překladišť nestanoví jinak.
(3) Ustanovení tohoto řádu se vztahují na plavidla všeho druhu bez rozlišení vlajky, která plují nebo stojí na československém úseku Dunaje, jakož i na osoby, které jich používají v tomto úseku k plavbě nebo jsou pověřeny dohledem na ně.
Ministerstvo dopravy vydá předpisy potřebné k provádění řádu plavební bezpečnosti pro československý úsek Dunaje.
Zrušují se předpisy, které odporují tomuto nařízení.
Toto nařízení nabývá účinnosti dnem 1. září 1953.
Široký v. r.
A. Pospíšil v. r.
PORIADOK
plavebnej bezpečnosti pre československý úsek Dunaja
Základné predpisy o plavbe na Dunaji
Všeobecné ustanovenia
Rozsah platnosti Základných predpisov
Základné predpisy o plavbe na Dunaji platia na splavnej časti Dunaja od Ulmu k Čiernemu moru cez Sulinské rameno s prístupom k moru Sulinským kanálom.
Osobitné ustanovenia
Kapitáni a vodcovia lodí plávajúcich po Dunaji spravujú sa plavebnými predpismi podunajských štátov a osobitných riečnych Administrácií.
Plavba v pohraničných úsekoch
Plavba lodí v úsekoch, kde brehy Dunaja patria dvom rôznym štátom, vykonáva sa v súlade s predpismi vydanými dohodou medzi týmito štátmi.
Útočište a prezimovanie lodí
Lode sú oprávnené za podmienky, že dodržia predpisy vydané podunajskými štátmi, hľadať útulok a prezimovať v miestach zimného státia, ak poveternostné pomery im zabraňujú pokračovať v plavbe.
Vyplávanie lodí z prítokov do hlavného toku
(1) Lode vyplávajúce z prítokov a vedľajších kanálov na hlavný tok Dunaja dávajú prednosť lodiam plávajúcim na hlavnom toku.
(2) Vyplávanie lodí z prítokov a kanálov zabezpečuje sa sústavou signálnych staníc alebo stráží.
(3) Pre lode, ktoré vyplávajú na hlavný tok, určujú sa tieto signále (signále dávajú signálne stanice alebo stráže uvedené v odseku 2):
a) vo dne: čierny balón priemeru 80 cm vytiahnutý až na vrchol signálneho stožiara - znamená: prístup na hlavný tok je zakázaný;
b) v noci: červené svetlo vytiahnuté až na vrchol signálneho stožiara a zelené svetlo vo vzdialenosti 1 m svisle pod ním - znamená: prístup na hlavný tok je zakázaný.
(4) Svetlá musia byť viditeľné na vzdialenosť najmenej 2 km.
(5) Ak vyplávanie na hlavný tok je voľné, signále sa nedávajú.
Posádka lodí
(1) Posádka lodí musí byť doplňovaná v súlade s pevne určeným počtom osôb, určeným kompetentnými úradmi štátu, pod vlajkou ktorého loď pláva, a musí byť tak dostačujúca, aby zaručovala bezpečnosť lode za plavby i pri státí.
(2) Kapitáni a vodcovia lodí musia mať príslušné preukazy alebo osvedčenia oprávňujúce ich na vedenie lode, strojníci musia mať osvedčenie oprávňujúce ich na obsluhu strojov a vodcovia lodí musia mať osvedčenie oprávňujúce ich na výkon ich služby.
(3) Podmienky vydávania preukazov a osvedčení, rozsah znalostí požadovaných od veliteľského sboru a spôsob preskúšania ich znalostí určia príslušné úrady štátu, pod vlajkou ktorého loď pláva.
Profily plavebnej dráhy
Pri odplávaní lodí musia kompetentné orgány Administrácie alebo kapitán posledného prístavu odplávania dbať na to, aby množstvo vody pod dnom a po stranách lode, ako aj pomer medzi dĺžkou lode a polomerom zákrut rieky zodpovedaly profilom plavebnej dráhy, po ktorej loď má plávať.
Technický stav lodí
(1) Lode pred odplávaním musia byť v dobrom technickom stave, aby bola zaručená ich bezpečná plavba.
(2) Starostlivosť o to, aby lode pripravujúce sa na odplávanie boly udržované v dobrom stave, prislúcha kapitánovi, vodcovi lode, ako aj všetkým ostatným členom posádky lode.
(3) Kontrola riadneho technického stavu lodí pri ich odplávaní prislúcha kapitánovi prístavu odplávania.
Znakovanie a udržovanie plavebnej dráhy
(1) Znakovanie plavebnej dráhy na celom splavnom toku Dunaja musí vyznačiť medze, smer a hĺbku plavebnej dráhy, ako aj označiť prekážky a stavby nachádzajúce sa v úsekoch plavebnej dráhy alebo v jej bezprostrednej blízkosti.
(2) Vytýčené plavebné znaky, pobrežné i plávajúce, musia byť na všetkých úsekoch Dunaja v zásade v činnosti nepretržite (vo dne i v noci) od okamihu uvoľnenia plavebnej dráhy od ľadu až do príchodu nového ľadu.
(3) Počet pobrežných a plávajúcich plavebných znakov a ich rozmiestenie musí zodpovedať potrebám bezpečnej a nerušenej plavby plavidiel.
(4) Príslušné úrady musia upovedomovať vodcov plavidiel o všetkých zmenách, ktoré nastaly v znakovaní plavebnej dráhy; vydávajú za tým účelom „Plavebné vyhlášky“.
(5) Kapitán alebo vodca lode je povinný oznámiť čo najskôr príslušným úradom svoje pozorovanie vzťahujúce sa na premiestenie plavákov alebo iných plavebných znakov, ako i všetky ostatné pozorovania týkajúce sa plavby, najmä každé uviaznutie lode na plytčine alebo haváriu.
(6) Splavná časť Dunaja od Ulmu do Suliny musí byť udržovaná v splavnom stave pre vnútrozemské lode a na príslušných úsekoch pre námorné lode.
(7) Signálne stanice označujú všetky obťažné miesta, kde viditeľnosť je pre prírodné prekážky nedostatočná.
(8) Dokiaľ Dunajská komisia nevytvorí jednotný systém znakovania plavebnej dráhy, vykonáva sa znakovanie podľa súčasnej znakovacej techniky so zreteľom na vytvorenie jednotného systému na celom splavnom toku Dunaja.
(9) Je zakázané umiesťovať v plavebnej dráhe hrádzky alebo siete na rybolov.
Vybavenie a výstroj lodí
Ponorová stupnica
Na všetkých lodiach, ktorých ponor môže presahovať 60 cm, musí byť vyznačená ponorová stupnica.
Vodoryska najväčšieho ponoru a jej značka
(1) Loď musí mať jasne vyznačenú vodorysku najväčšieho prípustného ponoru, t.j. najkrajnejšiu čiaru, po ktorú smie byť naložená.
(2) Na strednom rebre na obidvoch bokoch lode musí byť vyznačená kružnica priemeru 15 cm, preťatá vodorovnou stredom kružnice idúcou čiarou 25 cm dlhou a 2 cm širokou, ktorej spodný okraj sa musí kryť s vodoryskou najväčšieho prípustného ponoru.
(1) Normy o nosnosti, o objemu nákladu a o najvyššom prípustnom počte cestujúcich uvedené v lodných listinách nesmú sa prekročiť.
(2) Kapitán alebo vodca lode, ako aj príslušné úrady prístavu odplávania zodpovedajú za dodržanie ustanovenia odseku 1.
Prostriedky zvukovej signalizácie
(1) Samohybná loď musí mať parnú píšťalu alebo sirénu, ako aj zvon s dostatočne silným zvukom, ktoré musia byť umiestené tak, aby ich zvuk nebol tlmený akoukoľvek inou prekážkou.
(2) Každá nesamohybná loď musí mať zvon alebo iný predmet, ktorým môžu byť dávané zvukové signály dostatočnej sily.
(3) Zvuky dávané ako signále musia byť jasne rozoznateľné pre príjem.
(4) Krátkym zvukom sa rozumie zvuk trvajúci jednu až dve sekundy, dlhým zvukom sa rozumie zvuk trvajúci štyri až šesť sekúnd.
(5) Prestávka medzi dvoma za sebou idúcimi zvukmi musí trvať jednu až dve sekundy.
Výstroj lodí
Loď musí mať dostatočný počet protipožiarnych, záchranných, signálnych a čerpacích prostriedkov, ako aj iný výstroj, a to podľa ustanovených predpisov.
Plavba lodí
Všeobecné ustanovenia
(1) Kapitán alebo vodca lode, bez ohľadu na to, či loď pláva alebo stojí, je povinný sa starať o bezpečnosť lode a za tým účelom mať vždy pohotove na použitie kotvy, prostriedky na vyviazanie a signalizovanie, ako aj iné prostriedky; musí tiež robiť opatrenia, aby jeho loď neprekážala plavbe.
(2) Kapitán alebo vodca lode musí tiež dbať o to, aby jeho loď nijako neprekážala vykonávaným prácam.
(3) Kapitán alebo vodca lode je povinný pri nakladaní sledovať ponor lode a upravovať ho podľa hĺbok plavebnej dráhy, ktorú má loď preplávať, aby predišiel nebezpečenstvu uviaznutia na plytčine.
Zmiernenie rýchlosti
Ak samohybná loď pláva vedľa prístavu alebo lodí, plávajúcich zariadení, plávajúcich strojov, zakotvených alebo vyviazaných pltí, ak prechádza blízko vlečených lodí, pltí, člnov hlboko naložených, plavidiel uviaznutých na plytčine, blízko miest, kde sa dvíhajú potopené lode alebo sa vykonávajú potápačské alebo stavebné práce, je povinná zavčasu a v dostatočnej miere zmierniť rýchlosť a v prípade potreby celkom zastaviť stroj, ak tak môže urobiť bez nebezpečenstva pre seba alebo lode, ktoré vlečie.
Plavba miestami, kde sú položené kábele, potrubia a pod
(1) Lode nesmú vliecť kotvy alebo reťaze po dne rieky ani hádzať kotvy v tých miestach, kde sú položené kábele alebo potrubia.
(2) Miesta rieky, kde sú položené s jedného brehu na druhý kábele alebo potrubia, musia byť označené týmito pobrežnými znakmi:
a) vo dne - tabuľou bielej farby, tvaru štvorca o stranách rozmeru 1,5 m, na ktorej je čiernou farbou namaľovaná obrátená admirálska kotva (driekom dole),
b) v noci - rovnakou tabuľou osvetlenou jasným bielym svetlom.
(3) Tabuľa musí byť umiestená na brehu vo výške najmenej 4 až 6 m nad hladinou najvyššieho vodostavu.
(4) Všetky miesta, kde sú prievozy, musia byť označené vo vzdialenosti 250 m nad a 250 m pod týmito miestami výstražnými znakmi. Určujú sa tieto výstražné znaky:
a) vo dne - kruhová tabuľa bielej farby priemeru 1 až 1,5 m, na ktorej je namaľovaný čiernou farbou výkričník,
b) v noci - ak je v prevádzke i v noci, rovnaká tabuľa osvetlená jasným bielym svetlom.
(5) Tabuľa musí byť umiestená na brehu vo výške najmenej 4 až 6 m nad hladinou najvyššieho vodostavu.
Vlečenie lodí
Vlečenie lodí sa robí podľa týchto všeobecných pravidiel:
a) výkonnosť použitých remorkérov musí byť tak dostatočná, aby bolo zabezpečené vykonanie všetkých manévrov;
b) kapitán remorkéra, ktorý pláva na čele vleku, vedie celé vlečenie a všetky s tým spojené manévre a stará sa o bezpečnosť vlečených lodí;
c) remorkér nesmie opustiť vlečenú loď, keď sa táto vyväzuje alebo zakotvuje, pokiaľ neuvoľnila plavebnú dráhu, a kapitán remorkéra sa nepresvedčil o tom, že dotyčná loď stojí bezpečne.
Plavba na rovnakej výške
Plavba na rovnakej výške je, okrem prípadov predchádzania - zakázaná.
Označenie mostných otvorov pre plavbu
(1) Loď smie prechádzať pod pevnými mostami len na miestach označených osobitnými znakmi podľa predpisov ustanovených úradmi štátu, na území ktorého sa mosty nachádzajú.
(2) Pre plavbu lodí a pltí pod mostami musia byť určené určité plavebné otvory, ktoré sa označia týmito znakmi:
a) vo dne - pravouhlou tabuľou rozdelenou uhlopriečne smerom od ľavého dolného k pravému hornému rohu na dve farby (horný trojuholník červený, dolný biely) a umiestenou uprostred mostného otvoru s prihliadnutím na os plavebnej dráhy,
b) v noci - dvoma červenými smerovými svetlami, viditeľnými len so strany, s ktorej plavidlo vchádza do otvoru, a umiestenými taktiež s prihliadnutím na os plavebnej dráhy.
(3) Okrem toho označia sa v noci piliere mosta, medzi ktorými je plavebný otvor, podľa smeru prúdu pravý pilier zeleným, ľavý červeným svetlom.
(4) Loď musí skôr než sa priblíži k lodnému mostu, oznámiť svoje priblíženie jedným dlhým zvukovým signálom píšťaly alebo sirény, zmierniť rýchlosť a upraviť ju tak, aby nevplávala do mostného otvoru skôr, než bude úplne voľný.
Plavba za osobitných podmienok
(1) Za noci, nejasného počasia, za hmly, mrholenia, snehovej fujavice alebo za prudkého dažďa musia lode zmierniť svoju rýchlosť tak, aby mohly vždy bezpečne ovládať svoje pohyby, alebo aby mohly zastaviť, ak sa stretnú s akoukoľvek prekážkou alebo ak nemôžu zistiť svoju polohu k plavebnej dráhe.
(2) Za okolností uvedených v odseku 1 je plavba samosplavom plavidlám zakázaná.
Zákaz odplávania lodí
(1) Odplávanie lodí je zakázané v týchto prípadoch:
a) keď nemajú preukaz oprávňujúci na plavbu;
b) keď nemajú preukaz spôsobilosti na plavbu;
c) ak je lodná posádka, potrebná na zaistenie bezpečnosti plavby, neúplná, najmä ak nie je na plavidlách, na ktorých sa posádka nemusí stále zdržovať, najmenej jedna plná smena a na ostatných plavidlách najmenej dve smeny;
d) keď lodné teleso je poškodené, najmä ak vniká voda do lodného telesa, priehradok, hradiacich priestorov alebo na palubu a vnikanie vody presahuje možnosť vyčerpať ju vlastnými lodnými prostriedkami;
e) ak množstvo palubného nákladu ohrožuje stabilitu lode;
f) ak je loď naložená nad vodorysku najväčšieho ponoru prípustného pre dotyčnú loď;
g) ak je náklad rozmiestený tak, že prekáža rozhľadu z kormidelne;
h) ak je na loď prijatý väčší počet cestujúcich, než ako je určené v povolení na dopravu cestujúcich;
i) ak je kormidelné zariadenie závadné;
j) ak nemá loď dostatočný počet záchranných, protipožiarnych, čerpacích, signálnych a kotevných prostriedkov a zariadení alebo ak sú kotevné bitvy závadné.
(2) Dohľad nad zachovávaním ustanovení odseku 1 náleží kapitánovi prístavu odplávania a prevádzateľovi plavidla.
Plavba v obťažných úsekoch
Opatrenia pri priblížení k obťažným miestam
(1) Skôr než loď vpláva do úžiny alebo do ostrej zákruty rieky, musí oznámiť svoje priblíženie jedným dlhým zvukom trvajúcim asi 4 až 6 sekúnd.
(2) Ak pláva loď úžinami, ostrými zákrutami plavebnej dráhy a miestami, kde nie je dostatočný rozhľad, nesmie sa príliš priblížiť k lodi plávajúcej pred ňou, ak neurobí všetky potrebné opatrnostné opatrenia.
(1) Lode určené na záchranné práce alebo plávajúce na pomoc lodi, ktorú stihla nehoda, ako i lode osobné, musia, len čo sa priblížia k obťažným miestam, vztýčiť na viditeľnom mieste predmet valcovitého tvaru čiernej farby. V tomto prípade majú pri preplávaní prednosť.
(2) Všetky ostatné lode prechádzajú obťažnými úsekmi v poradí, v akom priplávaly.
Stretávanie a predchádzanie lodí
Zvukové signále pri stretnutí
(1) Ak je jedna loď na dohľad druhej, musí plávajúca loď, ktorá chce zmeniť smer, oznámiť tento manéver týmito signálmi:
a) jeden krátky zvuk = idem napravo,
b) dva krátke zvuky = idem naľavo,
c) tri krátke zvuky = mám v úmysle obrátiť,
d) štyri krátke zvuky = môj stroj ide naspäť.
(2) Loď, ktorá dala jeden zo zvukových signálov uvedených v odseku 1, musí vykonať manéver predpísaný oným signálom.
(3) Ak chce plávajúca loď upútať na seba pozornosť, dá signál jedným dlhým zvukom.
Ak sa dve lode, plávajúce opačnými smermi, priblížia jedna k druhej tak, že vznikne nebezpečenstvo srážky, musia urobiť všetky opatrenia, aby sa minuly, pričom sa každá vyhýba vpravo; každá z nich je povinná skôr, než sa k sebe priblížia, dať jeden krátky signál píšťalou alebo sirénou a zmierniť svoju rýchlosť.
Loď plávajúca po prúde volí smer
(1) Pri stretnutí lodí náleží právo voliť smer lodi, ktorá pláva po prúde. Ak nemôže loď plávajúca po prúde pre kľukatosť riečišťa alebo pre iné dôvody určiť, z ktorej strany je vhodné minúť loď plávajúcu oproti, musí dať včas (najmenej jeden a pol kilometra) dva dlhé za sebou idúce zvukové signále; v tomto prípade má právo voliť smer loď, ktorá pláva proti prúdu.
(2) Ak sa približujú k obťažnému úseku súčasne dve lode, náleží právo, preplávať ako prvá, lodi, ktorá pláva po prúde.
Výnimky zo všeobecných pravidiel
(1) V prípade, že sa loď nemôže spravovať ustanoveniami čl. 28, bez toho že by vystavila seba alebo vlečenú loď nevyhnuteľnému nebezpečenstvu, musí na to zavčas upozorniť loď, ktorá sa k nej približuje, dvoma krátkymi za sebou idúcimi zvukovými signálmi a dávať súčasne optické signále uvedené v čl. 43, aby tým naznačila, že sa vyhne naľavo.
(2) Loď upozornená dvoma krátkymi zvukovými signálmi na to, že loď, ktorá sa má s ňou stretnúť, uchýli sa od všeobecného pravidla pre vyhýbanie, musí tento signál opakovať a súčasne vykonať príslušný manéver. Ak nemôže táto loď vykonať potrebný manéver bez nebezpečenstva pre seba alebo lode, ktoré vlečie, musí oznámiť najmenej piatimi krátkymi za sebou idúcimi zvukovými signálmi píšťalou alebo sirénou, že sa nemôže vyhnúť doľava. V týchto prípadoch sú kapitáni a vodcovia lodí povinní, aby sa vyhnuli nebezpečenstvu, urobiť opatrenia a vykonať manévre vyžadované danými okolnosťami.
Vyhýbanie na obťažných úsekoch rieky
(1) Na obťažných úsekoch rieky, kde miestne podmienky vyžadujú opatrnosť, musia lode plávajúce proti prúdu upraviť svoju plavbu tak, aby k stretnutiu alebo vyhnutiu s loďami plávajúcimi po prúde došlo na mieste na ten účel vhodnom.
(2) Lode plávajúce proti prúdu musia, ak je to potrebné, pri vyhýbaní zamieriť k okraju plavebnej dráhy, kde neprekážajú lodiam plávajúcim po prúde alebo kde ich neohrozujú.
V ostrých zákrutách a na miestach, kde plavebná dráha nie je dostatočne široká, je plavba na rovnakej výške, predchádzanie a vyhýbanie zakázané.
Prihláste sa pre poznámky, obľúbené a upozornenia
Informácie o predpise
| Citácia | Nariadenie č. 72 / 1953 Z. z. o pravidlách bezpečnosti plavby pre československý úsek Dunaja |
|---|---|
| Typ predpisu | - |
| Autor | - |
| Zbierka | Zbierka zákonov |
| Dátum vyhlásenia | 29.08.1953 |
|---|---|
| Účinnosť od | 01.09.1953 |
| Účinnosť do | - |
| Stav | Platný |
Znenie predpisu má informatívny charakter.
Komentáre 0