Čo je Úplné znenie zákona č. 66 / 1995 Zb.?

Úplné znenie zákona č. 66 / 1995 Z. z., Zákon o správe daní a poplatkov (úplný text podľa neskorších zmien a doplnení) — Zákon o správe daní a poplatkov (úplný text vyplývajúci z následných zmien a doplnení a dodatkov).

Kedy nadobudol Úplné znenie zákona č. 66 / 1995 Zb. účinnosti?

Úplné znenie zákona č. 66 / 1995 Zb. nadobudol účinnosť dátum nie je k dispozícii.

Je Úplné znenie zákona č. 66 / 1995 Zb. stále platný?

Áno, Úplné znenie zákona č. 66 / 1995 Zb. je stále platný a účinný.

Úplné znenie zákona č. 66 / 1995 Zb. - Zákon o správe daní a poplatkov (úplný t...

66

Predseda poslaneckej komory

oznamuje úplné znenie zákona č. 337/1992 Z. z. o správe daní a poplatkov, ako vyplýva zo zmien a doplnení zákona č. 35 / 1993 Z. z., zákona č. 157 / 1993 Z. z., zákona č. 302/1993 Z. z., zákona č. 315 / 1993 Z. z., zákona č. 323/ 1993 Z. z., zákona č. 85 / 1994 Z. z., zákona č. 255 / 1994 Z. z. a zákona č. 59 / 1995 Z. z.

PRÁVO

o správe daní a poplatkov

Česká národná rada rozhodla o tomto zákone:

ČÁST PRVNÍ

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

§ 1

Rozsah pôsobnosti

(1) Tento zákon upravuje správu daní, poplatkov, odvodov, záloh na takéto príjmy a sumy neoprávnene použité alebo zadržané rozpočtovými prostriedkami (1) (ďalej len "dane"), ktoré predstavujú príjem zo štátneho rozpočtu Českej republiky (ďalej len "rozpočet republiky"), z rozpočtov obcí, z rozpočtov okresných úradov (ďalej len "regionálne rozpočty") a zo štátnych prostriedkov Českej republiky (ďalej len "fondy").

(2) Daňová správa znamená právo prijať opatrenia potrebné na správnu a úplnú identifikáciu, určenie a plnenie daňových povinností, najmä právo vyhľadávať daňové subjekty, posudzovať, vyberať, účtovať, presadzovať alebo kontrolovať dodržiavanie ustanovení tohto zákona na určitej úrovni a v stanovenom čase. Daňový správca má právomoc zúčastňovať sa na občianskoprávnom konaní vo veciach daňovej správy a v tomto rozsahu má aj procesnú právomoc. 2)

(3) Podľa tohto zákona územné daňové orgány (3) a iné správne a iné vnútroštátne orgány Českej republiky, ako aj orgány obcí v Českej republike podliehajú osobitným zákonom o správe daní (ďalej len "správca dane"), daňovým orgánom a tretím stranám ustanoveným v tomto zákone.

(4) Ak osobitný zákon zveruje inštitúcii uvedenej v odseku 3 výber odvodov a poplatkov sankčnej povahy, pokút a pravidelných platieb penále iných, ako sú uvedené v odseku 1, a ak sa takéto príjmy vyplácajú do rozpočtu republiky, do územných rozpočtov a finančných prostriedkov, platba a vymáhanie sa uskutoční v súlade s časťou šesť tohto aktu, s výnimkou ustanovení oddielov 63 ods. 2 až 6, 67 až 69, oddielov 71 a 72. Ustanovenia ostatných častí aktu sa uplatňujú aj v postupe stanovenom v šiestej časti, ak sú potrebné na uplatňovanie šiestej časti.

§ 2

Základné zásady daňovej správy

(1) Pri riadení dane konajú správcovia daní v daňovom konaní (ďalej len "daňové konanie") v súlade so zákonmi a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi, pričom chránia záujmy štátu a zároveň zabezpečujú zachovanie práv a práv chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb zapojených do daňových konaní.

(2) Daňové orgány úzko spolupracujú s daňovými orgánmi v daňovom konaní a v prípade, že požadujú plnenie svojich povinností v daňovom konaní, volia len tie finančné prostriedky, ktoré sú najmenej zaťažujúce daňovými orgánmi a umožňujú dosiahnuť cieľ riadenia, t. j. určenie a výber dane, aby sa neskrátili daňové príjmy.

(3) Daňový správca pri rozhodovaní posúdi dôkazy na vlastný účet, od prípadu k prípadu a všetky súvisiace dôkazy, pričom zohľadní všetko, čo sa objavilo v daňovom konaní.

(4) Daňové konanie je vždy súkromné.

(5) Každá osoba, s výnimkou daňových subjektov v daňových konaniach týkajúcich sa ich daňových povinností, ktorá sa akokoľvek podieľala na daňovom konaní, musí mlčať o všetkom, čo sa dozvedela v konaní alebo v súvislosti s ním. Od tejto povinnosti sa môže upustiť len za podmienok stanovených týmto zákonom.

(6) Daňové konanie musí začať daňový správca a z vlastnej iniciatívy, hneď ako budú splnené právne podmienky na existenciu alebo existenciu daňovej pohľadávky, a to aj vtedy, ak daňový subjekt vôbec alebo riadne nesplnil svoje povinnosti.

(7) Pri uplatňovaní daňových právnych predpisov v daňovom konaní sa vždy zohľadňuje skutočný obsah právneho aktu alebo iných skutočností relevantných pre určenie alebo výber dane za predpokladu, že je formálne legálna a odlišuje sa od neho.

(8) Všetky daňové subjekty majú rovnaké procesné práva a povinnosti v daňovom konaní pred daňovým správcom.

(9) Právo a povinnosť všetkých daňových subjektov spočíva v úzkej spolupráci s daňovým správcom pri správnom určení a výbere dane. Sú povinné dodržiavať zákony a iné všeobecne záväzné právne predpisy.

§ 3

Úradný jazyk

(1) Pred správcom dane sa nachádza v českom alebo slovenskom jazyku. Všetky písomné podania sa predkladajú v češtine alebo v slovenčine a k listinným dôkazom sa prikladá úradný preklad do jedného z týchto jazykov. Daňový správca môže v odôvodnených prípadoch upustiť od poskytnutia listinných dôkazov s oficiálnymi prekladmi. Správca dane môže na ústnom pojednávaní umožniť tlmočníkovi uvedenému v zozname tlmočníkov, aby ho získal na jeho náklady.

(2) Občania Českej republiky, ktorí patria k národnostným a etnickým menšinám, môžu konať pred daňovým správcom vo svojom jazyku, ale musia získať tlmočníka na zozname tlmočníkov. Náklady tohto tlmočníka znáša daňový správca.

§ 4

Miestna príslušnosť

(1) Miestna príslušnosť správcu dane, pokiaľ nie je v tomto alebo osobitnom práve ustanovené inak, sa riadi miestom bydliska právnickej osoby v Českej republike a bydliskom fyzickej osoby v Českej republike, inak miestom, kde má bydlisko, t. j. kde má bydlisko najviac dní v roku. Na účely tohto aktu je miestom trvalého pobytu fyzická osoba.

(2) Daňovým úradom uvedeným v odseku 1 je miestne príslušný daňový správca súm za porušenie rozpočtovej disciplíny. Takto určený daňový správca pokračuje s príspevkami príspevkových organizácií len v prípadoch porušenia rozpočtovej disciplíny.

(3) Ak nie je možné určiť miestnu jurisdikciu uvedenú v odseku 1, riadi sa miestom, kde má stálu prevádzkareň, 4) alebo miestom, kde daňový subjekt vykonáva hlavnú časť svojej činnosti na území Českej republiky, ktorej výsledky podliehajú zdaneniu, alebo miestom, kde sa väčšina jeho nehnuteľného majetku nachádza na území Českej republiky.

(4) Ak nie je možné určiť miestnu jurisdikciu uvedenú v odsekoch 1 až 3, daňovým orgánom pre Prahu 1 je príslušný daňový orgán, ak je to daňová pobočka, za ktorú sú zodpovedné príslušné územné daňové orgány.

(5) Ak sa daň uloží v čase prekročenia vnútroštátnej hranice, miestna súdna právomoc sa spravuje miestom prekročenia vnútroštátnej hranice.

(6) V prípade poplatkov je správca dane zodpovedný na miestnej úrovni, ktorý má nárok podľa osobitných pravidiel na vykonávanie dane.

(7) V prípade daní, ak majetok podlieha zdaneniu, je daňovým úradom, na území ktorého sa majetok nachádza, miestny daňový správca. Daňový správca potom oznámi výsledky merania a prípadne aj iné potrebné údaje daňovému správcovi, ktorému sa podľa predchádzajúcich ustanovení poskytla miestna právomoc.

(8) Ak prevod, prevod alebo nadobudnutie majetku podlieha zdaneniu, daňový orgán, na území ktorého daňový orgán

a) zosnulý má bydlisko alebo sa zdržiava veľmi dlho;

(b) majetok sa nachádza, aj keď je nadobudnutý aj hnuteľný majetok alebo iný majetok;

c) nadobúdateľ hnuteľného majetku alebo iného majetku má svoje bydlisko alebo sídlo;

d) má bydlisko alebo sídlo darcu hnuteľného majetku alebo iných majetkových výhod, ak ide o dar v zahraničí.

(9) Ak má daňovník organizačnú jednotku, v ktorej sa vyberá alebo odpočítava daň alebo zálohy, a ak sa to vyžaduje od potrebných dokladov, táto jednotka je pokladnicou platiteľa. Miestnym príslušným daňovým správcom pokladnice platiteľa je daňový úrad v mieste pokladnice platiteľa. Register platiteľa má rovnaké práva a povinnosti ako daňovník. Majetok platiteľa jeho pokladníka zostáva neporušený.

(10) V prípade zrážkovej dane vyberanej s osobitnou sadzbou dane (5) sú bankami a poisťovňami daňovými orgánmi zodpovednými za daň v sídle banky, poisťovne alebo ich pobočky alebo organizačnej jednotky, kde sa výber alebo zrážka uskutočňuje s osobitnou sadzbou dane za predpokladu, že sú k dispozícii všetky dokumenty potrebné na vykonanie riadneho odpočtu a kontroly. Tieto pobočky alebo organizačné jednotky sú pokladnicou príjemcu v súlade s odsekom 9.

(11) Ak je na miestnej úrovni zodpovedných niekoľko daňových orgánov, konanie uskutoční prvá strana konania, pokiaľ sa príslušný správca nedohodne inak. Spory o miestnej jurisdikcii medzi daňovými orgánmi rozhoduje orgán, ktorý je k nim najbližšie, a na najvyššej úrovni ministerstvo financií Českej republiky (ďalej len "ministerstvo").

(12) Ak daňový subjekt podlieha zmene miestnej jurisdikcie, príslušný daňový správca doteraz vykoná len naliehavé opatrenia a postúpi spis daňovému subjektu za obdobie, počas ktorého právo spätne posúdiť alebo určiť daňový orgán, pre ktorý nová miestna jurisdikcia prešla. V tom istom období sa výpis z osobného účtu daňového subjektu pripojí k spisu. K tomuto výpisu sa neprikladajú žiadne dokumenty. Ak sa daňová exekúcia vykonáva proti daňovému subjektu, daňový správca informuje osoby, ktorým sa vedie (poddlžník, platiteľ atď.), o zmene miestnej jurisdikcie a zároveň ich informuje o novom čísle účtu banky, na ktorú sa budú naďalej odkazovať zhabané finančné prostriedky.

(13) Každý správca dane je zodpovedný za vykonávanie miestneho vyšetrovania v súlade s článkom 15, a to aj bez delegovania, v rámci svojej územnej pôsobnosti.

(14) Ak správca dane nemôže byť určený na miestnej úrovni podľa tohto alebo osobitného zákona, určí ho ministerstvo. Ministerstvo môže tiež ustanoviť miestnu jurisdikciu z dôležitých dôvodov, najmä z dôvodu ekonomiky alebo rýchlosti riadenia.

(15) Ak v súlade s článkom 1 ods. 4 orgán, ktorý nie je oprávnený na základe svojej voľby, zároveň uloží platobnú povinnosť, daňový úrad v sídle orgánu, ktorý uložil platobnú povinnosť, je miestnym príslušným orgánom pre výber.

§ 5

Žiadosti a delegácie

(1) Príslušný miestny daňový správca môže požiadať o individuálne daňové konanie, ktoré má vykonať akýkoľvek iný príslušný daňový správca rovnakého alebo nižšieho stupňa, ak správca dane môže vykonať požadované opatrenie jednoduchšie, hospodárnejšie alebo rýchlejšie. Dožiadaný daňový správca dodržiava požiadavku alebo uvedie dôvody, pre ktoré nie je schopný vyhovieť.

(2) Spory týkajúce sa podstaty žiadosti rozhoduje orgán vyšší ako požadovaný orgán a na najvyššej úrovni ministerstvo.

(3) Na návrh daňového orgánu alebo z iniciatívy daňového správcu môže daňový správca s vyšším stupňom kontroly nad oboma daňovými orgánmi delegovať miestnu súdnu právomoc na inú daňovú správu, ak uzná dôvody takéhoto návrhu za opodstatnené. Proti tomuto rozhodnutiu nie je podané odvolanie.

§ 6

Daňové subjekty

(1) Daňový subjekt je daňovník, daňovník a právny nástupca fyzickej alebo právnickej osoby, ktorá je podľa zákona vymedzená ako daňový subjekt.

(2) Platca je osoba, ktorej príjem, majetok alebo skutky sú priamo zdaniteľné.

(3) Daňový poplatník je osoba, ktorá na vlastnú majetkovú zodpovednosť platí daň vyrubenú daňovému správcovi od daňových poplatníkov alebo daň odpočítanú.

§ 7

Osoby zapojené do konania

(1) Okrem oprávnených zamestnancov daňového správcu, daňových subjektov a tretích strán sa uskutoční aj daňové konanie daňového správcu. Všetky osoby zapojené do konania na požiadanie preukážu svoju totožnosť.

(2) Tretie osoby znamenajú:

a) svedkovia a zločinci,

b) osoby, ktoré majú dokumenty a iné záležitosti požadované v daňovom konaní;

c) odborníci, audítori a tlmočníci,

d) ručiteľa, poddlžníka a platiteľa pôsobiacich v rámci konania o zaistení a presadzovaní;

(e) správcov konkurznej podstaty, osobitných správcov, zástupcov správcu alebo vyrovnávajúcich správcov;

(f) štátne a obecné orgány;

g) v prípade potreby iné osoby, ktoré majú povinnosť spolupracovať v daňových konaniach v rozsahu a spôsobom ustanoveným týmto zákonom.

§ 8

Svedkovia a prokurátori

(1) Každý musí svedčiť ako svedok alebo ako osoba, ktorá vie o relevantných okolnostiach v daňovom konaní týkajúcom sa iných osôb, ak sú známe; Musí pravdivo svedčiť a nemôže udržať tajomstvo. Daňový správca môže nariadiť svedkovi alebo osobe, ktorá je v zázname, aby sa osobne dostavila na vyhlásenie.

(2) Vypovedanie môže odmietnuť ktokoľvek, kto by ju vystavil riziku, že bude stíhať seba alebo niekoho blízkeho. Blízky človek sa na účely tohto zákona chápe ako manžel, druh, príbuzný v priamej línii a jeho manžel, súrodenec a jeho manžel, adoptívny a jeho manžel, súrodenec a jeho potomstvo, manžel súrodenca a manžel jeho potomka.

(3) Ako svedok alebo zločinec ho nemôže vypočúvať osoba, ktorá by porušila štátne tajomstvo, 6) alebo zákonná alebo zákonne uznaná povinnosť mlčanlivosti, pokiaľ nie je oslobodená od tejto povinnosti príslušným orgánom alebo osobou, v záujme ktorej má povinnosť.

(4) Pred výsluchom daňový správca informuje svedka alebo osobu o možnosti odmietnuť vyhlásenie, o svojej povinnosti pravdivo svedčiť a o právnych dôsledkoch nepravdivého alebo neúplného vyhlásenia.

(5) Každá osoba, ktorá pozná okolnosti konkrétneho daňového subjektu alebo celej skupiny daňových subjektov alebo pobočky činnosti alebo majetku, ktorý podlieha zdaneniu, môže byť vyzvaná, aby svedčila.

§ 9

Oprávnenosť konať

(1) Každý môže konať oddelene pred daňovým správcom v rozsahu, v akom má schopnosť nadobúdať práva a prijímať povinnosti.

(2) Právnickú osobu považuje za štatutárny orgán alebo akúkoľvek osobu, ktorá preukáže, že je oprávnená konať za ňu.

§ 10

Zastúpenie

(1) Fyzické osoby, ktoré nemôžu konať samostatne v súvislosti s neschopnosťou alebo obmedzenou právnou spôsobilosťou pred správcom dane, prerokujú ich právni zástupcovia. 7) Ak opatrovník nebol menovaný súdom, daňového správcu vymenuje zástupca.

(2) Správca dane môže vymenovať aj zástupcu, ktorý je neznámy alebo ktorý nebol schopný doručiť dokument na známu adresu a ktorý nepovolil žiadneho zástupcu, ako aj toho, kto utrpel duševnú alebo inú poruchu, pre ktorú nie je schopný konať alebo ktorý nie je schopný sa jasne vyjadriť. Daňový správca tiež vymenuje zástupcu na právnickú osobu, ak vzniknú pochybnosti o tom, kto je oprávnený konať v jeho mene. Proti rozhodnutiu o vymenovaní zástupcu možno podať opravný prostriedok.

(3) Daňový subjekt, jeho právny zástupca alebo určený zástupca môže byť zastúpený zástupcom, ktorého si zvolí. Zároveň môže existovať len jeden zástupca. Zástupca koná písomne alebo ústne v rámci právomoci advokáta. Ak rozsah povolenia nie je vymedzený alebo ak nie je presne vymedzený, toto povolenie je neobmedzené.

(4) Zastupovanie daňového subjektu zástupcom nebráni daňovému správcovi, aby priamo zaobchádzal s daňovým subjektom alebo ho vyzval, aby v prípade potreby vykonával určité úlohy. Daňový subjekt dodržiava výzvu daňového správcu. Daňový správca zároveň informuje o tomto konaní zástupcu daňového subjektu.

(5) Ak daňový subjekt a ním splnomocnený zástupca konajú v tom istom prípade a sú v rozpore s ich konaním, správca dane rešpektuje správanie daňového subjektu. Daňový správca zároveň informuje o tomto konaní zástupcu daňového subjektu.

(6) Ak viaceré daňové subjekty spoločne predložili alebo spoločne konajú v tej istej veci alebo sú spoluvlastníkmi predmetu úpravy, musia si zvoliť spoločného zástupcu pre daňové konania. Ak tak neurobia na žiadosť, spoločný zástupca určí samotného daňového správcu a informuje o tom všetky príslušné daňové orgány.

§ 11

Vylúčenie zo zastúpenia

(1) Daňový správca je oprávnený nepovoľovať daňové konanie alebo vylúčiť zástupcov z daňových konaní, ak existuje konflikt so záujmami zástupcov alebo záujmami daňových subjektov zastúpených tým istým zástupcom v daňových záležitostiach.

(2) Ak je daňový poradca, advokát alebo obchodný advokát zástupcom, daňový správca ho nemôže vylúčiť z podania daňového priznania alebo správy a poskytnúť primerané a výnimočné opravné prostriedky proti rozhodnutiu daňového správcu, a to aj vtedy, ak sú inak splnené podmienky vylúčenia stanovené v odseku 1.

(3) Ak zástupca nie je daňovým poradcom, advokátom alebo obchodným advokátom a nie je spoločným zástupcom, zástupca môže byť súčasne zastúpený iba jedným daňovým správcom, ak nie blízkymi osobami.

§ 12

Protokol o ústnych konaniach

(1) Daňový správca vypracuje verejný záznam o ústnych konaniach. 1).

(2) Z protokolu musí vyplývať najmä to, kto, ak a keď daňové konanie uskutočnili dotknuté osoby, určenie hlavného predmetu konania, jednotný opis priebehu konania, identifikácia dokumentov a iných dokumentov predložených na pojednávaní alebo obsah dokumentov predložených na nahliadnutie, získané poznatky, vyhlásenia osôb, ktoré boli poučené, ich návrhy alebo námietky proti obsahu protokolu, rozhodnutie o týchto návrhoch alebo námietkach atď. Ak nahrádza protokol o predkladaní, musí mať aj svoje požiadavky.

(3) Protokol zahŕňa aj opatrenia prijaté v ústnom konaní a rozhodnutia vydané na pojednávaní.

(4) Protokol podpisujú všetky osoby, ktoré sa zúčastnili na rokovaní alebo vykonávaní operácie vrátane zamestnancov daňového správcu, ak sú známe. Ak protokol nie je bežne diktovaný, musí sa prečítať nahlas pred podpisom a napísaním v ňom, že sa tak stalo, a ďalej sa uvádza, čo bolo opravené alebo inak zmenené pred podpísaním protokolu. Prekročené body musia zostať čitateľné. Po zistení všetkých návrhov, námietok, opráv alebo zmien sa protokol schváli a rokovania sa ukončia. Odmietnutie podpisu, dôvody takéhoto odmietnutia a námietka voči obsahu protokolu sa zaznamenajú v ňom. Neopodstatnené odmietnutie podpisu nemá vplyv na dôkazy protokolu. Osoba, ktorá odmietne podpis, by o tom mala byť informovaná. Ak osoba na pojednávaní odstúpila pred podpisom protokolu, záležitosť sa musí zaznamenať do protokolu a uviesť dôvod žiadosti.

(5) Kópiu protokolu vydá daňový správca daňovému subjektu, s ktorým bol ústne dojednaný.

(6) Daňový správca opraví chyby písomne a iné zjavné chyby v správe. Rozhodne aj o návrhoch na doplnenie protokolu a o námietkach voči jeho zneniu. Toto rozhodnutie nemožno uplatniť samostatne.

§ 13

Úradný záznam

V úradnom zázname sa zaznamenávajú fakty týkajúce sa daňových spisov, ktoré nie sú inde špecifikované, ako sú rôzne ústne oznámenia, oznámenia, poznámky, telefonické hovory, odkazy na iné materiály, výpisy záznamov, či už vlastné alebo zahraničné, a iné skutočnosti týkajúce sa predmetu a identifikované daňovým správcom. Úradný záznam podpíše správca dane, ktorý ho vypracoval, s uvedením dátumu. V úradnom zázname uvedie aj zdroj informácií obsiahnutých v zápise. Ustanovenia týkajúce sa protokolu sa primerane uplatňujú na ďalšie údaje úradného záznamu.

§ 14

Lehoty

(1) Ak lehota na podanie žaloby v daňovom konaní nie je stanovená vo všeobecne záväznom práve, rozhodne o primeranej lehote rozhodnutím správcu dane. Upozorňuje tiež na právne dôsledky nedodržania tejto lehoty. Obdobie kratšie ako osem dní sa môže stanoviť len výnimočne pre jednoduché a mimoriadne naliehavé opatrenia.

(2) Z dôležitých dôvodov môžu osoby zúčastňujúce sa na konaní pred uplynutím lehoty požiadať správcu dane o jeho predĺženie na operácie, na ktoré sa vzťahuje lehota.

(3) Pri prvej žiadosti o predĺženie lehoty, ak neexistuje zákonná lehota, správca dane vždy umožní predĺženie lehoty aspoň o zostávajúce obdobie v deň podania žiadosti od obdobia, na ktoré sa predĺženie požaduje. Daňový správca však nesmie povoliť dlhšie predĺženie, ako sa požaduje.

(4) Ak správca dane nerozhodne o žiadosti o predĺženie lehoty pred uplynutím požadovanej lehoty, požadované predĺženie lehoty sa považuje za schválené.

(5) Ak pôvodná lehota uplynula už pred podaním žiadosti a lehota už predĺžená podľa predchádzajúcich ustanovení nebola predĺžená, správca dane môže z obzvlášť závažných dôvodov povoliť priznanie v predchádzajúcej situácii, t. j. obnoviť obdobie platnosti a stanoviť novú lehotu. Žiadosť o návrat v predchádzajúcej situácii sa môže podať najneskôr do 30 dní odo dňa, keď žiadateľ prestal existovať dôvod na vynechanie pôvodnej lehoty. Túto novú lehotu nemožno v predchádzajúcej situácii predĺžiť ani vrátiť.

(6) V priebehu obdobia sa neberie do úvahy dátum, keď došlo k udalosti určujúcej začiatok obdobia.

(7) Lehoty stanovené v súlade s týždňami, mesiacmi alebo rokmi sa končia uplynutím dňa, ktorý sa zhoduje s dňom, keď sa skutočnosti určujúce začiatok obdobia zhodovali s jeho názvom alebo číslom. Ak tento deň nie je dňom v mesiaci, lehota sa končí posledným dňom v mesiaci.

(8) Ak je posledným dňom obdobia uplatňovania právnych aktov na správcu dane na sobotu, nedeľu alebo štátny sviatok posledný deň obdobia najbližšieho k nasledujúcemu pracovnému dňu.

(9) Lehota sa zachová, ak je posledným dňom obdobia úkon u správcu dane alebo predloženie poštovej službe.

(10) S výnimkou prípadu uvedeného v odseku 5 sa lehota nesmie predĺžiť alebo vrátenie v predchádzajúcej situácii sa môže povoliť aj v prípade riadnych a výnimočných opravných prostriedkov a v prípade lehôt, s ktorými je spojené vypovedanie práva podľa tohto zákona alebo osobitných ustanovení.

(11) Táto lehota sa nesmie predĺžiť alebo v predchádzajúcej situácii nemožno povoliť vymáhanie, ak uplynul jeden rok odo dňa uplynutia pôvodnej lehoty.

(12) Ak sa nepreukáže inak, obdobie sa považuje za zachované.

(13) Proti rozhodnutiu o žiadosti o predĺženie lehoty alebo o predchádzajúce vrátenie nie je prípustné žiadne odvolanie. Žiadosť nemá odkladný účinok.

(14) Osobitné opatrenia stanovené v oddiele 60 sa vzťahujú na povolenie lehôt na zaplatenie dane.

§ 15

Miestne otázky

(1) Daňový správca je oprávnený vykonávať miestne vyšetrovania s daňovým subjektom aj s inými osobami v súvislosti s daňovým konaním. S cieľom vykonať miestne vyšetrovanie sa od zamestnancov daňového správcu vyžaduje, aby sa preukazovali prostredníctvom služobného preukazu zamestnancov daňového správcu.

(2) Zamestnanci daňového správcu majú právo na prístup ku každej operačnej budove, miestnosti a miesta, vrátane dopravných prostriedkov a obalov, účtovných dokladov, záznamov a informácií o technických dátových médiách v rozsahu nevyhnutne potrebnom na účely tohto zákona v čase primeraného vyšetrovania, najmä v čase prevádzky. Toto právo má aj v prípade obydlí, ktoré daňový subjekt používa aj na podnikanie.

(3) Zamestnanec daňového správcu má právo urobiť alebo požiadať výpis alebo kópiu účtovných dokladov, záznamov alebo informácií o nosičoch technických údajov bez akejkoľvek náhrady nákladov na tieto kópie.

(4) Ak daňový subjekt vykonáva inú daňovú činnosť, ako je jeho obvyklé miesto podnikania, na verejnom mieste alebo na mieste činnosti, musí na žiadosť daňového správcu preukázať občianskym preukazom alebo iným osobným dokladom, ktorým môže preukázať svoju totožnosť. Zahraničný štátny príslušník je usadený na základe povolenia na trvalý pobyt alebo pasu.

(5) Daňový orgán a tretie osoby sú povinné poskytnúť pracovníkovi daňového správcu všetky primerané prostriedky a pomoc potrebnú na účinné vykonávanie miestneho vyšetrovania, najmä s cieľom poskytnúť mu potrebné vysvetlenia.

(6) Orgán, ktorému sa uskutočňuje miestne vyšetrovanie, je povinný poskytnúť daňovému orgánu dokumenty, ktoré požaduje, a iné predmety mimo jeho priestorov. Odsek 16 ods. 7 sa uplatňuje mutatis mutandis v tomto postupe.

(7) Zamestnanci daňového správcu môžu tiež stanoviť prípady, keď ich nezabezpečenie by mohlo viesť k možnosti dodatočného dôkazu skutočností potrebných v daňovom konaní. Toto opatrenie sa prijme najmä vtedy, ak neexistuje dostatočný dôkaz o pôvode obchodného tovaru alebo tovaru, jeho množstve, cene, kvalite alebo riadnom vyrovnaní finančných záväzkov v súvislosti s ich dovozom alebo nákupom. Zároveň v rozhodnutí, ktoré je súčasťou protokolu, zamestnanci daňového správcu stanovia lehotu na odstránenie pochybností o dotknutých záležitostiach. Veci, ktoré nie je možné spoľahlivo zabezpečiť na mieste, sa môžu previesť na náklady ich vlastníka alebo držiteľa na miesto, kde je to možné. Ak je to potrebné alebo vhodné na účely preukázania tohto stavu, zamestnanci daňového správcu môžu odobrať vzorky tovaru poskytnutého bezplatne na účely bližšieho preskúmania alebo odbornej spôsobilosti. Vzorky odobraté týmto spôsobom sa vrátia po odbornom posúdení alebo preskúmaní, ak sa akceptuje ich povaha. S cieľom zabezpečiť, aby sa veci vykonávali, sa s druhým vhodným spôsobom zaobchádza v súlade s odsekom 38. Ak tovar zabezpečený podľa tohto ustanovenia nemožno vymôcť od svojho vlastníka alebo držiteľa, pretože nie je známy alebo nebol vybratý, a to ani na žiadosť daňového správcu, ani vo veciach, ktoré nie sú voľne obchodovateľné, správca dane sa môže rozhodnúť, že ho prepadne štátu. Ak správca dane nevie o vlastníkovi alebo veriteľovi zabezpečeného tovaru, rozhodnutie o prepadnutí prípadu sa uverejní v úradnom zázname správcu dane na 60 dní.

(8) Zamestnanci daňového správcu vypracujú záznam alebo úradný záznam o miestnom vyšetrovaní podľa povahy vyšetrovania. Ak sa v miestnom vyšetrovaní zistil prípad, daňový správca zašle kópiu správy osobe, v súvislosti s ktorou bola žiadosť podaná, a to aj bez jeho žiadosti.

§ 16

Daňová kontrola

(1) Úradník daňového kontrolóra preskúma alebo preskúma daňový základ alebo iné okolnosti uplatniteľné na správne určenie dane u daňového orgánu alebo v mieste, kde je to najvhodnejšie na účely kontroly. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu nevyhnutne potrebnom na dosiahnutie účelu tohto aktu.

(2) Daňový orgán, pre ktorý sa vykonáva daňová kontrola, má voči pracovníkovi daňového správcu povinnosť

(a) poskytovať sám alebo svojím určeným úradníkom informácie o svojej vlastnej organizačnej štruktúre, pracovnom zaťažení každého oddelenia, obehu a uchovávaní účtovných a iných dokumentov;

(b) zabezpečiť vhodné miesto a podmienky vykonávania daňových kontrol;

(c) predložiť na požiadanie záznamy, ktorých správu uložil správca dane, účtovné doklady a iné účtovné doklady preukazujúce ekonomické a účtovné transakcie, ktoré sú relevantné pre správne určenie daňovej povinnosti alebo pre ktoré zamestnanci daňového správcu požiadali, a poskytnúť im ústne alebo písomné vysvetlenia, ak majú zamestnanci daňového správcu pochybnosti o ich úplnosti, presnosti alebo vecnej správnosti;

d) neskrývať dokumenty, ktoré má daňový subjekt k dispozícii alebo sú mu známe, ak sa nachádzajú;

e) poskytne dôkazy preukazujúce jeho nárok počas kontroly;

(f) umožniť prístup ku všetkým prevádzkovým budovám, miestnostiam, miestam a miestam bydliska a k dopravným prostriedkom, ktoré daňový subjekt používa buď na podnikanie, alebo ktoré súvisia s predmetom dane, na prepravu balíkov a umožniť rokovania s ktorýmkoľvek zo svojich pracovníkov;

(g) požičať si potrebné dokumenty a iné predmety mimo priestorov kontrolovaného subjektu.

(3) V prípade fyzických osôb, ktoré nie sú zapojené do podnikateľskej činnosti, sa odsek 2 uplatňuje mutatis mutandis.

(4) Daňový orgán, pre ktorý sa vykonáva daňová kontrola, má právo:

(a) po predložení služobnej karty zamestnancami daňového správcu;

b) byť prítomný na stretnutiach so svojimi zamestnancami;

c) predložiť dôkazy počas daňovej kontroly alebo prípadne navrhnúť predloženie dôkazov, ktoré sám nemá k dispozícii;

d) namietať proti postupu zamestnancov daňového správcu;

e) klásť otázky svedkom a znalcom v ústnom konaní a miestnom vyšetrovaní;

(f) pred ukončením daňovej kontroly sa vyjadriť k výsledku správy, k spôsobu jej zistenia alebo prípadne navrhnúť jej doplnenie;

(g) kedykoľvek v obvyklom úradnom čase konzultovať prevzaté dokumenty s daňovým správcom.

(5) Právo uvedené v odseku 4 písm. b) nemožno vyhradiť pre daňový subjekt, ak je v čase daňovej kontroly prítomný štatutárny orgán alebo zástupca daňového subjektu.

(6) Argumenty uvedené v odseku 4 písm. d) riešia zamestnanci daňového správcu najbližší orgánu dohľadu, ktorému sú určené. Nadriadený je v súlade s námietkou a zabezpečí opravu alebo písomne informuje daňový orgán o dôvodoch, pre ktoré námietku nemožno splniť. Toto rozhodnutie nemožno uplatniť samostatne.

(7) Zamestnanci daňového správcu potvrdia prijatie dokumentov a iných položiek uvedených v odseku 2 písm. g) v správe o inšpekcii alebo samostatne po prijatí. Tento postup sa uplatňuje vždy, keď existuje riziko, že takéto dôkazy budú zničené, zmenené, zavedené alebo inak zbytočné. Daňový správca vráti dokumenty a iné položky auditovanému subjektu najneskôr do 30 dní. V obzvlášť zložitých prípadoch, najmä ak vypožičané dokumenty a iné položky musia podliehať externej expertíze, orgán, ktorý je priamo nadriadený správcovi dane, môže túto lehotu predĺžiť. Takéto rozhodnutia nepodliehajú samostatnému odvolaniu.

(8) Daňový správca vypracuje správu o daňovej kontrole výsledkov týchto zistení. Spolupodpíše ho daňový orgán a zamestnanci daňového správcu po konzultácii so správou. Neodôvodnené odmietnutie podpisu kontrolovaným daňovým subjektom je irelevantné pre platnosť správy o týchto zisteniach, čo musí byť výslovne vysvetlené v správe kontrolovaného daňového subjektu. Kontrolovaný daňový subjekt dostane jednu kópiu kontrolnej správy. Dátumom podpisu správy je aj dátum jej doručenia. Ak je výsledkom zistenia kontroly skutočnosť odôvodňujúca dodatočné daňové určenie, do správy o daňovej kontrole sa môže zahrnúť aj dodatočné platobné oznámenie. Ak daňový subjekt odmietne prevziať správu, doručí sa mu poštou.

§ 17

Služba

(1) Daňový správca zvyčajne doručova úradné dokumenty poštou. Tieto dokumenty však môže doručiť aj svojim zamestnancom.

(2) Dodáva sa v byte, podniku, obchodnej miestnosti, kancelárii alebo pracovnom mieste, kde sa zdržiava osoba, ktorá sa má slúžiť (ďalej len "príjemca"). Dokumenty adresované daňovému poradcovi sa doručia v jeho kancelárii. Dodávka mimo týchto miestností je platná, ak recepcia nebola zamietnutá.

(3) Ak izby uvedené v odseku 2 nie sú k dispozícii, môžu byť dodané kdekoľvek ich príjemca dostane.

(4) Doklady sa doručujú príjemcom vo vlastných rukách,

a) ktoré sú výslovne ustanovené v právnych predpisoch;

(b) ak je dátum doručenia relevantný pre začiatok obdobia, ktorého zlyhanie by mohlo súvisieť s právnou ujmou príjemcovi;

c) ak to správca dane ustanovuje.

(5) Ak adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť vo vlastných rukách, nebol zadržaný, hoci sa zdržiava v mieste doručenia, nositeľ ho zodpovedajúcim spôsobom informuje o tom, že dokument bude opätovne doručený v deň a hodinu uvedenú v oznámení. Ak nový pokus o dodanie zostane bez výsledku, doručiteľ uloží dokument na pošte alebo na úrade obce a informuje o tom príjemcu. Ak príjemca nezhromaždí dokument do 15 dní od uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za dátum doručenia, a to aj v prípade, ak príjemca nevedel o vklade.

(6) Ak príjemca odmietne písomnosť prijať bez odôvodnenia, doručí sa k dátumu jej odmietnutia; Na to je potrebné upozorniť dopravcu príjemcu.

(7) Ak má príjemca plnoprávneho zástupcu pre celé daňové konanie, písomnosť sa doručí len tomuto zástupcovi. Ak má zástupca príjemcu splnomocnenie obmedzené na určité úkony, dokument týkajúci sa takýchto úkonov sa doručí príjemcovi a jeho zástupcovi. Ak má príjemca vykonať niečo osobne v daňovom konaní, písomnosť sa doručí jemu a jeho zástupcom.

(8) Ak sa na území krajiny nachádza príjemca, ktorý je v zahraničí, opatrovník alebo zástupca, tento doklad sa doručí tomuto opatrovníkovi alebo zástupcovi.

(9) Dokumenty určené právnickým osobám sa doručujú zamestnancom oprávneným prijímať dokumenty pre týchto príjemcov. Ak nie, písomnosť sa doručí osobe, ktorá je oprávnená konať ako príjemca dokumentu, ktorémukoľvek z jej zamestnancov, ktorý dokument prijme. To isté platí, ak príjemca určil osobu, ktorá prijíma prichádzajúce zásielky na pošte.

(10) Dokumenty adresované daňovému poradcovi možno doručiť aj jeho zamestnancom zodpovedným za prijímanie dokumentov.

(11) Doručovanie osobám uvedeným v odsekoch 7 až 10 sa vypláca ako služba príjemcovi.

(12) Doklad o doručení príjemcovi sa riadne vyplní. Ak existujú pochybnosti o poskytovaní služby alebo ak sa služba neposkytuje, služba sa môže preukázať inými vhodnými prostriedkami.

(13) Ak príjemca nemôže potvrdiť príjem pre neprístupný orgán, či už dočasný, alebo trvalý, dôvod podpíše iná dospelá osoba ako svedok a kredit.

§ 18

Služba v zahraničí

Prijímatelia, ktorých bydlisko je známe a ktorí nemusia mať služobných zástupcov, sa doručujú priamo. Ak sa vyžaduje doručenie úradného dokladu do vlastných rúk príjemcu, tento doklad sa zašle medzinárodnej službe, ak to krajina určenia dovolí. V iných prípadoch sa príjemca doručí do vlastných rúk prostredníctvom príslušného orgánu štátnej správy zodpovedného za doručovanie úradných dokumentov do zahraničia.

§ 19

Doručovanie verejným dekrétom

(1) Ak správca dane nepozná bydlisko alebo sídlo príjemcu, písomnosť sa doručí verejným príkazom, pokiaľ nie je vymenovaný zástupca v súlade s článkom 10 ods. 2. Rovnaký postup sa uplatňuje v prípade, že adresát dokumentu v mieste jeho bydliska, sídla alebo adresy služby, ktoré oznámil daňovému správcovi, nezostáva.

(2) Doručenie prostredníctvom verejného poriadku sa uskutoční visením 15 dní na zvyčajnom mieste oznámenia miesta uloženia dokumentu s jeho presným označením. Oznámenie o uložení dokumentu sa na jednej strane posiela na sídlo správcu dane, ktorého písomnosť sa má doručiť príjemcovi, a na druhej strane na miesto posledného bydliska alebo sídla príjemcu. Verejný poriadok vydávajú orgány obce, ktoré na žiadosť príslušného daňového správcu potvrdia aj obdobie pozastavenia. Posledný deň tohto obdobia sa považuje za deň doručenia.

§ 20

Vydanie prostredníctvom spoločného regulačného zoznamu

(1) Ak správca dane ustanovuje daň prostredníctvom komplexného štatutárneho zoznamu, uvedie štatutárny zoznam na verejnú konzultáciu počas 30 dní; zverejní začiatok a čas vykládky. Posledným dňom tohto obdobia je deň doručenia.

(2) Dodanie zoznamu voľne uloženého tovaru sa vykoná oznámením jeho vyloženia prostredníctvom objednávky na oficiálnom štítku obce, v ktorej sa uvedie druh takto určenej dane, čas, od ktorého sa vykladá, a miesto, kde sa s ním možno poradiť. V prípade verejnej konzultácie sa daňovému orgánu oznámi jeho daňová povinnosť. Orgány verejnej moci obce zabezpečia, aby sa úplný zoznam vyložil na žiadosť príslušného daňového správcu, ktorý tiež potvrdí čas vykládky.

§ 21

Začatie konania

(1) Konanie sa začne v deň, keď bol daňový subjekt alebo iná osoba zúčastnená na konaní predložená príslušnému správcovi dane alebo v deň, keď daňový subjekt alebo iná osoba zúčastnená na konaní bola informovaná o prvom úkone, ktorý proti nemu prijal správca dane alebo iné osoby, na ktoré sa vzťahuje zákon.

(2) Ak to ustanovuje tento alebo osobitný zákon, daňové subjekty predložia príslušným daňovým orgánom daňové priznania, správy a účty na predpísaných formulároch.

(3) Iné podania v daňových záležitostiach, ako sú oznámenia, žiadosti, návrhy, námietky, odvolania atď., sa môžu predkladať buď písomne alebo ústne, alebo prostredníctvom prenosových techník (telex, telefax atď.), pokiaľ daňové právne predpisy výslovne neustanovujú, že majú byť podané písomne.

(4) Predloženie prostredníctvom telegrafických alebo iných prenosových techník sa do troch dní od odoslania písomne alebo ústne zopakuje do protokolu. Ak má takéto predloženie všetky ostatné požadované údaje, nedostatok vlastnoručného podpisu sa môže odstrániť písomným alebo ústnym súhlasom v rovnakej lehote. Toto obdobie nemožno v predchádzajúcej situácii predĺžiť ani vrátiť späť.

(5) Obsah podania je rozhodujúci pre riadenie, aj keď je nesprávne označený. Podania musia ukázať, kto ich robí, čo je v tom zahrnuté a čo sa navrhuje.

(6) Predloženie sa predloží miestnemu daňovému správcovi a na požiadanie sa potvrdí.

(7) Ak sa uplatnia chyby, v prípade ktorých správca dane nie je spôsobilý na úhradu, daňový orgán alebo iná osoba zúčastnená na konaní požiada daňový orgán alebo inú osobu zúčastnenú na konaní, aby ich odstránili v súlade s jeho pokynmi a v lehote stanovenej správcom dane. Zároveň sa dozvie následky toho, že ich neodníme. Ak je dňom začatia konania deň, keď začína lehota na rozhodnutie správcu dane, alebo ak je lehota odvodená od tohto dátumu, lehota sa preruší v súlade s týmto odsekom a nová lehota začne plynúť až odo dňa odstránenia chýb.

(8) Ak sa podanie opraví v stanovenej lehote, malo by sa považovať za predložené bez chyby v deň pôvodného podania. Ak sa opravené predloženie predloží po uplynutí lehoty, považuje sa za podané v deň podania po oprave. Ak sa nedodrží výzva daňového správcu, toto podanie sa považuje za podanie, ktoré nebolo vôbec predložené.

§ 22

Prevod

Citácia	Úplné znenie zákona č. 66 / 1995 Z. z., Zákon o správe daní a poplatkov (úplný text podľa neskorších zmien a doplnení)
Typ predpisu	Vyhlásený úplný text
Autor	-
Zbierka	Zbierka zákonov

Dátum vyhlásenia	28.04.1995
Účinnosť od	-
Účinnosť do	-
Stav	Platný

Úplné znenie zákona č. 66 / 1995 Zb.

Zákon o správe daní a poplatkov (úplný text vyplývajúci z následných zmien a doplnení a dodatkov)

Obsah