Vyhláška ministerstva práce a sociálnych vecí č. 63 / 1968 Z. z.
Vyhláška ministerstva práce a sociálnych vecí o zásadách skrátenia týždenného pracovného času a implementácie prevádzkových a pracovných dojednaní s päťročným pracovným týždňom
Platný
Účinnosť od 10.06.1968
63
Uznesenie
Ministerstvo práce a sociálnych vecí
z 15. mája 1968
o zásadách skrátenia týždenného pracovného času a uplatňovania prevádzkových a pracovných dojednaní s päťročným pracovným týždňom
Vláda Československej socialistickej republiky v dohode s Ústrednou radou odborových zväzov podľa § 83 ods. 3, § 84 ods. 2 a § 85 zákonníka práce stanovila nasledujúce zásady na skrátenie pracovného času na 40, 41 1 / 4 a 42 1 / 2 hodiny týždenne a na realizáciu prevádzkových a pracovných dojednaní s päťdňovým pracovným týždňom:
Pracovný čas
Trvanie pracovného času
1. V organizáciách, ktoré v tejto súvislosti vytvárajú ekonomické predpoklady, možno pracovný čas skrátiť takto:
(a) 40 hodín týždenne pre pracovníkov v podzemí v oblasti uhlia, rudy a iných surovín, ťažobných a ťažobných lokalitách geologického prieskumu a pracovníkov vo výrobných lokalitách (t. j. v priemysle, stavebníctve, poľnohospodárstve, lesníctve a vo vode a doprave) s nepretržitými a trojzmennými pracovnými dojednaniami;
(b) 41 1 / 4 hodiny týždenne pre pracovníkov vo výrobných závodoch s dvojzmennými pracovnými dojednaniami;
(c) 42 1 / 2 hodín týždenne pre pracovníkov na iných pracoviskách, pretekárske stráže, hasičské zbory, stráže a vrátnikov.
2. Pracovný čas sa zároveň skráti v súlade s bodom 1 pre komplexnú organizačnú jednotku. O tom, či je v jednotlivých organizáciách komplexná organizačná jednotka na účely skrátenia pracovného času definovaná ako celý podnik alebo závod alebo len prevádzka, alebo prípadne dielňa, farma, obchod, verejné stravovacie zariadenie, železničné stanice, lokomotíva a vagón atď., rozhodne povoľujúci orgán, ktorý povoľuje skrátenie pracovného času (body 36 a 38). Tento postup však neznamená, že pracovný čas sa vždy skráti pre všetkých pracovníkov komplexného organizačného celku v rovnakom rozsahu.
3. Pracovný čas, znížený na 40 alebo 41 1/4 hodín týždenne (znížený skrátený pracovný čas), sa nestanoví jednotne v celej organizačnej jednotke pre všetkých pracovníkov v rámci pracovného režimu jednotky, ale pre jednotlivých pracovníkov v rámci pracovného režimu. Pracovný čas, skrátený na 40 hodín týždenne, sa teda môže stanoviť len pre pracovníkov pracujúcich v podzemí v oblasti ťažby uhlia, rudy a ťažby, ťažby a ťažby, alebo pre pracovníkov, ktorí sa pravidelne striedajú ráno, popoludní a večer. Pracovný čas, skrátený na 41 1/4 hodín týždenne, môže byť stanovený len pre pracovníkov, ktorí sa pravidelne striedajú ráno a popoludní.
4. Týždenný pracovný čas pracovníka, ktorý je v týchto presunoch len nepravidelne, sa určuje ako súčet dĺžky posunu, ktorý mal vypracovať v danom týždni podľa vopred stanoveného rozdelenia pracovného času.
Ak takýto pracovník vypracoval počet zmien, ktoré sa ho týkajú, v príslušnom týždni podľa vopred stanoveného rozdelenia pracovného času, je zamestnaný nadčasy počas pracovného času vyplývajúceho z tohto rozdelenia pracovného času na zmeny, ktoré skutočne odpracoval. Nadčasová práca je preňho stále dennou prácou, aby si mohol dopriať nepretržitý zvyšok týždňa.
5. Výnimočne, zo závažných prevádzkových alebo zdravotných dôvodov, môže byť pre všetkých pracovníkov, ktorí majú celkovú organizačnú jednotku najnižšieho stupňa (v dielni, cechu alebo prevádzke, nie v celej prevádzke), stanovený preferenčný skrátený pracovný čas, ak aspoň 80% pracovníkov pracuje na zmeny.
6. Ustanovenia predchádzajúcich bodov sa nevzťahujú na pracovníkov, ktorých týždenný pracovný čas bol už skrátený pod tieto limity na základe akéhokoľvek iného opatrenia, alebo ktorých dovolenka na zotavenie je viac ako 6 kalendárnych týždňov v kalendárnom roku.
Podľa týchto zásad pracovníci, ktorí už boli preškrtnutí z týchto zdravotných dôvodov, mladí pracovníci mladší ako 16 rokov, pracovníci na jednozmenných miestach uhlia, rudy a keramiky a na ťažobných miestach geologického prieskumu (s výnimkou pracovníkov v podzemí), pracovníci na jednozmenných pracoviskách vo výrobe integrovaných organizačných jednotiek s nepretržitou prevádzkou, kde sa podľa vyhlášky Štátnej plánovacej komisie č. 62/66 Z.z., učitelia atď. môže zachovať 42-hodinový pracovný čas.
Päťdňový pracovný týždeň
7. Ak sa pracovný čas uvedený v bodoch 1 až 5 zníži, pre pracovníkov sa môže zaviesť päťdňový pracovný týždeň s dvojdňovou dovolenkou za týždeň.
Ak to povaha práce, prevádzkové podmienky a všeobecný záujem umožňujú, pracovníkom sa v týždni poskytnú dva dni nepretržitého odpočinku, najlepšie na pokrytie nedele a soboty (všeobecné sviatky) alebo nedele a pondelky.
V ostatných prípadoch (najmä v kontinuálnych výrobných zariadeniach a v sektore služieb) sa pracovníkom poskytujú dva nepretržité alebo individuálne dni nepretržitého odpočinku za týždeň v iných dňoch.
8. Pracovníci, ktorých pracovný čas sa nerovnomerne rozkladá v jednotlivých týždňoch (oddiel 85 zákonníka práce), môžu byť tiež nerovnomerne rozdelení v priebehu roka v počte dní nepretržitého odpočinku v týždni a zároveň dodržiavať oddiel 92 zákonníka práce.
Pracovníkom na pracoviskách s nepretržitou prácou, pracovníkom v obchodoch a zamestnancom vo verejných stravovacích zariadeniach s maximálnym počtom dvoch pracovníkov a sedem alebo šesťdňovým pracovným režimom a zamestnancom v obchodoch a vo verejných stravovacích zariadeniach so sezónnym charakterom operácie sa môže prideliť ročný pracovný čas tak, aby voľné dni boli nepretržité, celkovo maximálne dvojtýždňová dovolenka; štádiom a umeleckým pracovníkom v umeleckých zariadeniach s sedem alebo šesťdňovým pracovným režimom sa môže prideliť ročný pracovný čas tak, aby sa vytvorila nepretržitá dovolenka na ich voľné dni, ktorá nesmie presiahnuť celkovo osem týždňov s riadnou dovolenkou a voľnou. Toto pridelenie ročného pracovného času sa však môže použiť len vtedy, ak títo pracovníci nemôžu dostať dni iným spôsobom a ak ich denný pracovný čas nemožno skrátiť.
9. Ak si to vyžadujú vážne prevádzkové alebo zdravotné dôvody, skrátenie týždenného pracovného času sa môže uskutočniť skrátením dĺžky posunu pri odchode zo šesťdňového pracovného týždňa.
Ekonomické predpoklady
10. Organizácia môže zaviesť skrátený týždenný pracovný čas, len ak to nevedie k:
(a) spomaliť rast objemu a kvality výroby a služieb a ich hospodárstva;
Organizácia musí vytvoriť ekonomické predpoklady na zabezpečenie plnej odmeny za plytvanie pracovným časom zo svojich vlastných zdrojov (bez zvýšenia počtu pracovníkov, mzdových a investičných zdrojov) s výnimkou čiastočnej odmeny, ktorú vláda poskytuje výnimočne za určité časti odvetvia služieb, bez zvýšenia mzdových nákladov na jednotku výroby alebo produkcie (služby), pričom zároveň zabezpečí tempo rastu miezd a jeho vzťah k hospodárskym výsledkom dosiahnutým v rámci politických a hospodárskych usmernení pre reguláciu miezd a bez neodôvodneného zvýšenia úrovne cien.
Strata pracovného času bude pokrytá využívaním interných rezerv, najmä neustálym zvyšovaním technickej a organizačnej úrovne výroby a služieb a dôsledným využívaním pracovného času.
Prechod na skrátený pracovný čas nesmie v zásade zvyšovať nadčasy, ale naopak, jeho podstatné obmedzenie by sa malo považovať za trvalú úlohu aj pri znižovaní pracovného času.
b) narúšať vzťahy s organizáciami v nadväzujúcich odvetviach, najmä v doprave a energetike, a vzťahy výrobných organizácií s obchodnými organizáciami.
V organizáciách, ktoré spolupracujú, ak je to vhodné, priame dodávky do maloobchodnej siete, nové prevádzkové a pracovné opatrenia neohrozujú dohodnutú kontinuitu spolupráce a v prípade potreby dodanie tovaru vrátane súladu s jej rozsahom.
Organizácia najneskôr v lehote stanovenej na uzavretie zmlúv o dodávke elektrickej energie prerokuje návrhy na jej prípadné zmeny a doplnenia s príslušnými dodávateľmi elektrickej energie.
Prechod na skrátený pracovný čas nesmie viesť k používaniu základných dopravných prostriedkov a hromadeniu práv na osobnú a nákladnú dopravu počas pracovných dní, ani k potrebe nových pracovných síl a zdrojov v doprave. Nakládka a vykládka budú zabezpečené do všetkých dní v týždni dohodou medzi dopravcom a dopravcom.
Táto dohoda
v železničnej doprave
(a) organizácia, ktorá mesačne zásobuje príslušnou železničnou stanicou priemerne 20 až 100 jednotiek;
(b) organizácia s mesačným zásobovaním od 101 do 1000 jednotiek vozidla s príslušným prevádzkovým úsekom;
(c) organizácia s mesačnou dodávkou viac ako 1000 jednotiek vozidla s príslušným riadením trate;
v cestnej a mestskej doprave
organizácie s príslušným obecným, okresným, regionálnym národným výborom alebo Národným výborom hlavného mesta Prahy alebo Národným výborom hlavného mesta Slovenska Bratislava (ďalej len "regionálny národný výbor").
V prípade tratí prekračujúcich hranice príslušný regionálny národný výbor pokračuje po dohode so všetkými ostatnými zúčastnenými regionálnymi národnými výbormi; potrebné zmeny na diaľkových tratiach môže schváliť ministerstvo dopravy na návrh zúčastnených regionálnych národných výborov.
Prevádzkové a pracovné režimy
11. Pri skrátení pracovného času uvedeného v bodoch 1 až 5 sa stanovia prevádzkové a pracovné opatrenia, pričom sa zohľadnia záujmy pracovníkov a v súlade s potrebami spoločnosti a podmienkami prevádzky.
12. Ranná zmena sa nesmie v zásade začať pred 6.00 hod.; výnimky sú možné len vtedy, keď sa pracovný čas bude každý týždeň nerovnomerne rozširovať (oddiel 85 zákonníka práce).
Ak je pracovný čas rovnomerne rozdelený týždenne, pracovný čas sa podstatne rozdelí na päť pracovných dní týždenne. Dokonca aj pred dňom voľna nesmie byť menej ako 8 hodín v rannej zmene a na jednozmenných pracoviskách a 7 1 / 2 hodiny v popoludňajšej a nočnej zmene, pokiaľ to nie je potrebné zo zdravotných dôvodov.
13. Pri vytváraní prevádzkových a pracovných dojednaní musí organizácia postupovať podľa pokynov príslušného regionálneho národného výboru vydaného po dohode s regionálnym zákonníkom práce (oddiel 93).
V priemysle, stavebníctve, poľnohospodárstve, lesníctve a vodohospodárstve
14. Prechod na skrátený týždenný pracovný čas a päťdňový pracovný týždeň má prispieť k trvalému úsiliu o efektívne využívanie základných finančných prostriedkov. Základné prevádzkové a pracovné opatrenia sú dvojzmenné operácie; Trojzmenná alebo nepretržitá prevádzka sa udržiava alebo opätovne zavádza, ak je to potrebné alebo účinné z technologických, kapacitných, energetických alebo dopravných dôvodov, alebo ak sa z ekonomických dôvodov má maximálne využitie drahých zariadení uskutočniť.
15. Odporúča sa tiež uplatňovať prevádzkové a pracovné opatrenia s dlhším ranným posunom (8 1 / 2 hodiny) na viaczmenné výrobné miesta (s prihliadnutím najmä na miestne hospodárske, prevádzkové, zdravotné a dopravné podmienky) ako riešenie, ktoré umožňuje najvyšší stupeň harmonizácie záujmu viaczmenných a jednozmenných výrobných miest na zavedenie päťdňového pracovného týždňa a na tomto základe kombinovať začiatok a koniec pracovného času s časovými harmonogramami.
V sektoroch služieb
16. Skrátenie týždenného pracovného času v sektore služieb nesmie zhoršiť potreby obyvateľstva a organizácií. Skrátenie pracovného času v týchto odvetviach sa preto uskutoční spravidla bez skrátenia prevádzkových (otváracích) hodín, aby pracovníci boli cyklicky premenení.
17. Týždenné prevádzkové (otváracie) hodiny môžu byť obmedzené len výnimočne, na základe prieskumu dopytu, po konzultácii s občanmi (verejné stretnutie občanov alebo členov spotrebiteľského družstva) a po schválení príslušným národným výborom.
Týždenné prevádzkové (otváracie) časové obmedzenie sa odporúča len v týchto prípadoch:
(a) skrátenie otváracej doby počas dňa pre obchody a verejné stravovacie zariadenia s maximálne tromi pracovníkmi, na miestnej farme pre zber a v iných zariadeniach s maximálne dvoma priamymi kontaktnými pracovníkmi, na poštách v kategóriách III až IV s maximálne dvoma zamestnancami v priedeloch (s výnimkou vedúceho pošty), v lekárňach s maximálne dvoma zamestnancami a v kultúrnych zariadeniach s jedným pracujúcim pracovníkom;
(b) polovičné dni v prípade priemyselných skladov s maximálnym počtom troch pracovníkov, v obchodoch s potravinami a zeleninou a v verejných stravovacích zariadeniach s maximálne štyrmi pracovníkmi, v miestnej farme pre zber a v iných zariadeniach s maximálne dvoma priamymi pracovníkmi v kontakte so zákazníkmi a v kultúrnych zariadeniach s maximálne dvoma prevádzkovými zamestnancami za predpokladu, že tieto dni nie je možné zabezpečiť alternatívnymi pracovníkmi;
(c) zatváracie dni pre obchody s potravinami a zeleninou s jedným pracovníkom v mestách a s maximálne dvomi pracovníkmi v dedinách, pre predajne priemyselného tovaru s maximálne dvoma pracovníkmi, pre verejné stravovacie akcie s maximálne tromi pracovníkmi v mestách a pre maximálne dvoch pracovníkov v dedinách a v miestnom hospodárstve v zberných strediskách a v iných zariadeniach s jedným pracovníkom, ktorí majú priamy kontakt so zákazníkmi; výnimočne pre poštové úrady kategórie IV až VI a vo veľkých mestách (s viacerými poštovými úradmi) zriadené Ústrednou správou pre komunikáciu, ako aj pre poštové úrady kategórie III; pre materské a materské školy, ak v zariadeniach, ktorých dvaja rodičia pracujú v sobotu (pri zachovaní rovnakej možnosti priviesť deti svojich rodičov do týchto zariadení); v prípade lekární s jedným pracovníkom, alebo ak je inak zabezpečené poskytovanie liekov na mieste s jednou lekárňou; pre kultúrne zariadenia s jedným prevádzkovým pracovníkom.
Záverečné dni v týchto prípadoch sa majú zaviesť len na miestach, kde je prevádzka (predaj) v inej prevádzkovej jednotke zabezpečená v dostatočnej blízkosti, inak výnimočne len po dôkladnom prieskume dopytu. V obci však túto úpravu počas rekreačnej a poľnohospodárskej sezóny neuplatňujú. Na poštách zabezpečuje doručenie poštových a základných poštových služieb aj v záverečných dňoch.
18. Štruktúra prevádzkového času a pracovných dojednaní počas týždňa a výsledná pracovná kapacita organizácií v sektore služieb sa prispôsobí intenzite dopytu a potrebám obyvateľstva a organizácií v každom dni v týždni a na deň a dohodne sa s príslušným národným výborom.
V dňoch maximálnej intenzity dopravy (v umeleckých, kultúrnych a športových zariadeniach, maloobchode, službách verejného stravovania a miestnej ekonomiky) nesmú príslušné zariadenia, obchody a zariadenia oslabiť svoju kapacitu, ani skrátiť čas ich prevádzky (otvorenie), ani znížiť počet pracovníkov.
V ostatných sektoroch sa v súlade s týmito zásadami odporúča postupovať takto:
Verejná osobná doprava tiež zabezpečí v sobotu dopravu pracovníkov pracujúcich v sobotu, žiakov škôl a rekreačnú dopravu. Na pošte bude pracovná kapacita zodpovedať intenzite dopravy v sobotu; kapacita nebude slabšia ako v nedeľu na poštách kategórie IV; v každom prípade sa zabezpečí dodávka zásielok a základných poštových služieb. Potrebný rozsah liečby a ďalších služieb, ich plynulosť a kvalita, budú poskytované v lôžkových zdravotníckych zariadeniach v sobotu ráno. V ambulantných zdravotníckych zariadeniach nebude pracovná kapacita oslabená viac v sobotu ako frekvencia pacientov v sobotu zadarmo, takže ambulantná liečba v sobotu ráno sa nemení len na pohotovostnú starostlivosť. Lieky budú zachované v normálnom rozsahu v sobotu.
V ústrednej štátnej správe, národných výboroch a iných štátnych orgánoch
19. Pri znižovaní týždenného pracovného času je potrebné plne zabezpečiť plnenie úloh príslušného orgánu a jeho kontakty s občanmi bez zvýšenia sociálnych zdrojov.
20. Týždenný pracovný čas v týchto inštitúciách je v zásade naplánovaný na päť pracovných dní tak, aby boli pracovné dni pre sobotu a nedeľu, a ak si to vyžadujú miestne potreby a podmienky, aby sa pracovný čas v jeden pracovný deň týždňa (zvyčajne streda) skončil neskôr ako ostatné dni, ale najneskôr do 18.00 hod. V pracovných dňoch je pritom potrebné zabezpečiť podľa miestnych podmienok a potrieb potrebný čas pohotovosti na pracoviskách, ktoré zabezpečujú kontakt s občanmi alebo s podriadenými organizáciami. Začiatok pracovného času vnútroštátnych orgánov sa určí medzi 6.30 a 7.30 hod.; v Prahe možno začiatok pracovného času štátnych orgánov určiť medzi 6.30 a 8.00 hod. s prihliadnutím na dopravné podmienky.
21. Ďalšie verejné orgány sú verejné orgány podriadené ústredným vládnym orgánom alebo národným výborom, súdom a prokurátorom pre postup podľa týchto zásad.
Mzdové otázky
Náhrada nákladov na prácu
Pracovné a nemocenské otázky
29. Ak má pracovník dovolenku na plný úväzok alebo na kalendárny týždeň, má dovolenku na príslušný počet týždňov dovolenky bez ohľadu na to, či je táto dovolenka v deň voľna.
Ak si pracovník vezme dovolenku výnimočne v častiach kratších ako týždeň, je zodpovedný za toľko pracovných dní, koľko by za normálnych okolností mal, keby si vzal dovolenku v jednom kuse.
To znamená
(a) počas jedného päťdňového pracovného týždňa do štyroch týždňov pracovník oprávnený:
| dvoutýdenní dovolenou | 12 pracovních dnů, |
| třítýdenní dovolenou | 17 pracovních dnů, |
| čtyřtýdenní dovolenou | 23 pracovních dnů, |
b) počas dvoch päťdňových pracovných týždňov do štyroch týždňov zamestnanec oprávnený:
| dvoutýdenní dovolenou | 11 pracovních dnů, |
| třítýdenní dovolenou | 17 pracovních dnů, |
| čtyřtýdenní dovolenou | 22 pracovních dnů, |
(c) počas troch päťdňových pracovných týždňov do štyroch týždňov pracovník oprávnený:
| dvoutýdenní dovolenou | 11 pracovních dnů, |
| třítýdenní dovolenou | 16 pracovních dnů, |
| čtyřtýdenní dovolenou | 21 pracovních dnů, |
d) počas štyroch päťdňových pracovných týždňov do štyroch týždňov zamestnanec oprávnený:
| dvoutýdenní dovolenou | 10 pracovních dnů, |
| třítýdenní dovolenou | 15 pracovních dnů, |
| čtyřtýdenní dovolenou | 20 pracovních dnů. |
Ak si pracovník vyberie dovolenku čiastočne po týždňoch a čiastočne po dňoch, je tiež pravda, že má nárok na maximálne pracovné dni dovolenky, ktoré by dostal podľa predchádzajúceho výpočtu.
Pri určovaní podielu dodatočnej dovolenky sa vždy vychádza zo zásady, že jedna dvanástina dodatočnej dovolenky je polovica pracovného dňa bez ohľadu na rozsah, v akom sa týždenný pracovný čas znižuje.
Opatrenia na vypracovanie dovoleniek v organizáciách, v ktorých sa pracovný čas rovnomerne rozprestiera počas celého kalendárneho roka (oddiel 85 zákonníka práce), môže mutatis mutandis upraviť ústredný príslušný orgán po dohode s ústredným výborom odborovej únie a so súhlasom Ústrednej rady odborových zväzov; môže tiež ustanoviť vhodný postup na náhradu mzdy za dovolenku.
30. Náhrada mzdy za dovolenku bude vyplácaná pracovníkovi v toľkých pracovných dňoch, koľko mu bolo odopreté, podľa rozvrhu zmien v čase jeho dovolenky, či už berie dovolenku vcelku, po týždňoch alebo po kratších obdobiach. Náhrada mzdy za dovolenku sa rovná priemernej mzde.
31. Voľný deň v týždni získaný skrátením pracovného času (prispôsobením pracovných a pracovných podmienok) sa považuje za deň nepretržitého odpočinku pracovníka v týždni.
32. Zníženie týždenného pracovného času sa nepovažuje za trvalú zmenu základnej mzdy na výpočet priemerných príjmov (oddiel 275 zákonníka práce a oddiely 30 až 34 vyhlášky č. 66 / 1965, Zb.).
33. Zníženie týždenného pracovného času sa nepovažuje ani za trvalú zmenu základného platu na účely nemocenského poistenia. Denné množstvo choroby (podpora pre rodinnú starostlivosť) sa v organizácii zbiera podľa záväzných tabuliek vydaných Ústrednou radou odborových zväzov. *)
Výpočet práceneschopnosti (pomoc na rodinnú starostlivosť) sa vykonáva takto:
(a) Pri skrátení pracovného času na 40 hodín týždenne, ktoré sa do piatich pracovných dní distribuujú pracovníkom v podzemí v uhlí, rude a iných surovinách, sa na výpočet "tabuľky III b, c pre súbor pracovníkov so 40-hodinovým týždenným pracovným časom rozloženým do piatich pracovných dní" používajú ťažobné a ťažobné lokality geologického prieskumu.
Pri
1. Priemerná hrubá hodinová mzda (časť A tabuľky) zaznamenaná počas príslušného obdobia sa zvýši o koeficient zodpovedajúci pomeru týždenného pracovného času, ktorý bol zaplatený v príslušnom období, k skrátenému 40-hodinovému pracovnému času;
2. základ pre stanovenie odvodu sa nemení v prípade pracovníkov, ktorí poberajú nemocenskú dávku v priemernej hrubej mesačnej mzde (časť B tabuľky);
3. Priemerná hrubá denná mzda pracovníkov, ktorí poberajú chorobu z priemernej hrubej dennej mzdy (časť C tabuľky), by sa mala opätovne určiť, v zásade vydelením odpočítateľnej mzdy v príslušnom období počtom pracovných dní, ktoré by pracovali pre pracovníka počas príslušného obdobia, ak by už zaplatil znížený 40-hodinový týždenný pracovný čas, rozdelených do piatich pracovných dní.
(b) Keď sa pracovný čas skráti na 40 hodín týždenne s päťdňovým pracovným týždňom pre pracovníkov vo výrobných závodoch s nepretržitými a trojzmennými pracovnými dojednaniami alebo keď sa pracovný čas skráti na 411/4 hodiny týždenne s päťdňovým pracovným týždňom pre pracovníkov vo výrobných závodoch s dvojzmennými pracovnými dojednaniami alebo keď sa pracovný čas skráti na 421 / 2 hodiny týždenne s päťdňovým pracovným týždňom pre pracovníkov na iných pracoviskách, "Tabuľka VII / b sa používa pre súbor pracovníkov s 421 / 2-hodinovým pracovným časom na pracovný deň." Priemerná hrubá hodinová mzda zaznamenaná v príslušnom období sa zvýši o koeficient zodpovedajúci pomeru týždenného pracovného času, ktorý bol zaplatený v príslušnom období, k zníženému 42 1- 2-hodinovému týždennému pracovnému času pre pracovníkov, ktorí sú chorí v rámci priemernej hrubej hodinovej mzdy (časť A tabuľky); ak sa znížený týždenný pracovný čas už uplatnil v príslušnom období, percentuálny príplatok k mzdovej sadzbe za druhý a tretí posun sa nezahrnie do odpočítateľných zárobkov. V prípade pracovníkov, ktorí poberajú nemocenskú dávku, sa s priemernou hrubou mesačnou mzdou (časť B tabuľky) alebo priemernou hrubou dennou mzdou (časť C tabuľky) zaobchádza podobným spôsobom ako s pracovníkmi uvedenými v písmene a); ak sa však počas príslušného obdobia už znížil týždenný pracovný čas a stanovili sa nemocenské dávky z priemernej hrubej dennej mzdy, percentuálna prémia z mzdovej sadzby za druhý a tretí posun sa zahrnie do odpočítateľných príjmov.
34. Pracovníci, ktorí boli nespôsobilí pred dátumom zavedenia nového rozvrhu pracovného času a ktorí tam pokračovali v práci až do konca tohto obdobia, t. j. dokonca aj po zavedení skráteného týždenného pracovného času (opravy prevádzkových a pracovných podmienok), sa dávka poskytuje v rovnakej sadzbe a na všetky pracovné dni (platené sviatky), čo by boli pracovné dni pracovníka bez novej úpravy pracovného času. V prípade pracovníkov, ktorí sa stali práceneschopnými po úprave pracovného času, sa dodržiavajú všeobecné pravidlá o nemocenskom poistení a tieto zásady.
Organizácia prechodu na 40, 41 1 / 4 a 42 1 / 2 hodiny týždenne s päťdňovým pracovným týždňom
35. Organizácie môžu zaviesť skrátený týždenný pracovný čas po vytvorení ekonomických predpokladov, v zásade buď 1. januára, alebo v poslednú nedeľu v máji, alebo v poslednú nedeľu v septembri (dátumy týkajúce sa úpravy harmonogramov v každom roku), počnúc 29. septembrom 1968.
36. Organizácie môžu zaviesť týždenný pracovný čas skrátený podľa týchto zásad až po predchádzajúcom schválení príslušným ústredným orgánom a organizáciami riadenými národnými výbormi až po predchádzajúcom schválení príslušným regionálnym národným výborom. Schvaľovacie orgány pristúpia po dohode s príslušnými odbormi. Pred schválením sa od nich vyžaduje, aby preverili, či sú splnené podmienky na zavedenie skráteného pracovného času, či sú nové prevádzkové a pracovné dojednania dohodnuté so všetkými zúčastnenými orgánmi (bod 10), a najmä či sú v súlade s usmerneniami príslušného regionálneho národného výboru (bod 13).
Schválenie nezbavuje organizácie zodpovednosti, že sa vytvorili potrebné ekonomické predpoklady na zavedenie skráteného pracovného času a že skrátenie pracovného času nebude mať nepriaznivé hospodárske dôsledky.
37. Počas prechodného obdobia po zavedení skráteného týždenného pracovného času v organizáciách povoľujúci orgán spravidla monitoruje hospodárske výsledky dosiahnuté povoľujúcim orgánom do konca nasledujúceho kalendárneho roka. Ak zistí nedostatky, zabezpečí nápravu. V odôvodnených prípadoch organizácia vyžaduje návrat do pôvodného týždenného pracovného času.
38. Ústredné orgány môžu delegovať právomoc schvaľovať prechod jednotlivých organizácií na skrátenie týždenného pracovného času (odsek 36) a rozhodovať v súlade s odsekom 37 na generálne riaditeľstvo (pobočku) alebo prípadne rovnocenné orgány a regionálne národné výbory na regionálne národné výbory organizácií riadených národnými výbormi.
39. Regionálne národné výbory v spolupráci s príslušnými energetickými a dopravnými orgánmi a po dohode s Regionálnou obchodnou radou (oddiel 93 zákonníka práce) koordinujú uplatňovanie prevádzkových a pracovných dojednaní na všetky organizácie na území regiónu najmä z týchto aspektov:
(a) koordinuje stanovenie začiatku a konca pracovného času v súlade s týmito zásadami s cieľom čo najviac skrátiť stratu času pracovníkov pri čakaní na dopravné prostriedky. Výnimky zo všeobecných pravidiel umožňujú len taký spôsob, že verejná doprava nie je nepriaznivo ovplyvnená ako priorita prispôsobená pravidlám. Pritom zabezpečia, aby ranná zmena v zásade nezačala pred 6.00 hod., pokiaľ to nie je nevyhnutne potrebné z dôvodov uvedených v bode 12;
b) pre výrobné organizácie, ktoré ešte nevytvárajú podmienky na skrátenie týždenného pracovného času v plnom rozsahu v súlade s bodmi 1 až 5 a ktoré od 29. septembra 1968 na prechodnom základe zavádzajú iba tri bezplatné soboty počas štyroch týždňov, koordinujú prevádzkové a pracovné opatrenia tak, aby zostávajúca pracovná sobota prepadla do týždňov, ktorých poradie je od začiatku roka deliteľné štyrmi;
(c) stanoviť lehotu na začatie skrátenia pracovného času v sektore služieb v súlade s odsekom 35 a koordinovať prevádzkové a pracovné dojednania v organizáciách s cieľom zabezpečiť poskytovanie a prevádzku služieb aj vo voľných sobotu v súlade s potrebami obyvateľstva.
Záverečné ustanovenia
40. Do zavedenia skráteného týždenného pracovného času podľa týchto zásad, postup ustanovený vyhláškou č. 62 / 1966 Zb.
41. Táto vyhláška nadobúda účinnosť dňom jej uverejnenia.
Minister:
Štancež v. r.
*) Zdravotné poistenie sa poskytuje podľa § 2 zákona č. 67 / 1965 Z. z. o určitých zmenách nemocenského poistenia a § 23 až 25 vyhlášky ÚRO č. 143 / 1965 Z. z. o poskytovaní peňažných dávok v nemocenskom poistení na pracovné dni. Záväzné tabuľky uverejnila Ústredná rada odborových zväzov podľa § 12 vyhlášky; sú k dispozícii organizáciám v okresných úradoch zdravotného poistenia krajských odborov.
Prihláste sa pre poznámky, obľúbené a upozornenia
Informácie o predpise
| Citácia | Vyhláška Ministerstva práce a sociálnych vecí č. 63 / 1968 Z. z. o zásadách skrátenia týždenného pracovného času a zavedenia prevádzkových a pracovných dojednaní s päťročným pracovným týždňom |
|---|---|
| Typ predpisu | - |
| Autor | - |
| Zbierka | Zbierka zákonov |
| Dátum vyhlásenia | 10.06.1968 |
|---|---|
| Účinnosť od | 10.06.1968 |
| Účinnosť do | - |
| Stav | Platný |
Znenie predpisu má informatívny charakter.
Komentáre 0