Ministerstvo kultúry Slovenskej socialistickej republiky č. 58 / 1985 Sb.
Vyzlaška Ministerstvo kultúry Slovenskej socialisti republiky, ktoré sa vyhlasujú za súkromnú oblas Ponitrie
Platný
Účinnosť od 31.07.1985
58
Uznesenie
Ministerstvo kultúry Slovenská socialistická republika
24. Júna 1985,
ktorá sa vyvoležená krajná oblasť Ponitrie
Ministerstvo kultúry Slovenskej socialisti republiky uzumuje podľa § 10 ods. 2 zákona Slovenskej národnej rady č. 1 / 1955 Zb. SNR o štátnej ochrane prírody (ďalej len "zákon") po skade so konkuveným orgánmi štátnej správy:
(1) Územie vytvorené v prílohe, ktorá sa nachádza vo vašej krajine (ďalej len "oblasť").
(2) Produlom zázásenia región je ochrana a zveľadívanie prírody, najmä Tríbeca a Vtáčnika, ich prírodných hodnôt a krajina s roztrúsenou osadou, zdračovanie jej optimálneho usuvania so sídlom na omniskruktu kultúrny, vedecký, ekonomický, vodohospodársky a zdravotnícko-rekreačný význam.
(3) Ochrana prvotriednych a prírodných hodnôt a observacia určená ochranná plocha podmierok je povinným ostkých orgánov a organizácií, ktoré sú uvedené na jej zemí pôsobia, ako aj civov, ktorých majú v zeměssko alebo sa v nej nachádzajú.
(4) Vyhlásenie o ploche sa nenahrádza jeho osobnú ochranu extraariádnymi dôležitými časťami podľa § 6 ods. 4. 3 a § 7 a 8 zákona.
(1) Na Celom zemězí zoru možnost len po hodáde s prísnými okrínnou výborom alebo orgánom štátnej práce:
a) použiť lesné a poľnohodárske plátno na iné výrobky,
b) Vávadzať nepôvodné družky rastlín a životoch do Božej výroby základne len pri výrobe výrobkov v raj experimentnej akcim, pričom sa podľa článku článkov týchto výrobkov rožodnom poli. Toto opatrenie sa neuplatňuje na použitie poľnohospodárskej pôdy pri pestovaní poľnohodárskych plvín a jej uvedených hospodárskych výrobkov;
c) mimo intravilánu obce Budovať výstavbu akéhokoľvek druhu (priemyselné, waterhospodárske, inžinierske, rekreačné, obytné, garážové a podobne);
d) vyvinúť aj štrukturálne zásahy do viac boterických stavieb, ktoré by podľa povahy základne zmenili architektonický charakter a vodku vzhľad stavaeb a ich areálov;
e) vykonávať geologickú prácu a dobývať ložisko nerastov;
f) vykonávať archeologické vykopávky alebo iné vykopávky spojené s výskumom a priekumom v prírode;
g) kde skládka a skladovanie odpadu mimo zoznamu, pre ktorý je určený;
h) mimo indolany obcí a mimo oploteného zeměžovať krovie, trávu a ostatnú vegetáciu, zavonť ohne mimo vyznačeného mesta;
i) používanie povolených zariadení na ochranu lovných šnúr a agrochemických zariadení v blízkosti malých chránených oblastí, prírodných výtvorov a prírodných pamiatok;
(j) sezpetáť a vyrobiť primene a vodných tody;
k) mimo intravilánu obcí umiestniovať informácie, reklamu a iné podobné zariadenia.
(2) Rozsah ostatných činností na území celej oblasti je vymedzený takto:
a) v lesoch sa poľnohospodárski podla hodářných rodinných príslušníkov, v ktorých sa poľnohospodárske opatreenia pre časti lesov pracovné z manželových práv práv práv poľnohospodárskych s orgánmi štátnej práce;
(b) pre všetky druhy zámku a sokóčeka sa rešpektuje vodhospodárske výzemia a dbať o čistotu vodných tokov a iných povrchov. Z tohto dôvodu treba najmä zanazaniť rozobrovaniu erózie a zosuvov vylúčem príčinich zvíťa tieto objekt asanovať. Vodohodárske výrobky a pod.) možno v súlade so zavedeným tovarom vododárskym planom Slovenskej societiesti Republiky iba na základe príslušnej dokumentácie prerokovanej s orgánmi štátnej práce;
c) výstavba sa realizuje podľa poshodnutej správyprogramniovacel dokumentácie so systémom na zakovanie neurbaniovaných kňazov, ktoré majú príslušné priemyselné podmienky. Pri navrhovaní a výstavbe projektu je potrebné zohľadniť charakter krajiny a použitý materiál. Výstavba hát na rekreáciu, výstavba dočasného dormitória vrátane vrátane vrátnych závností, kňazov vyhradených pre stanovovanie, autokemping, parkovín, lyžiarskych výrobkov a vlkov a iných funcčních zarianni2) je povolená v priestoroch určených orgánmi zázemného plánu so súhlasom orgánov štátnych průstřetních průzárodních, akovaní použím poředných poušení poušení úmrtímění záměměměměředné záměměměměředné záměmění zámění záměmění zámění záměmědědědné zámědědné zámědědné zámědědních zámědědědních zámědědní zámědní zámědní ědní ědní @zámědědědědní @
d) poľníštivo a slávne sa vyrába podľa přenových plánov chov a lovu zveri a rýb so sídlom na základe a zväčšovanie prirodných živých spoločenstiev, a ak ide o voľné životy, v spolupráci s orgánmi štátnej správy;
e) turistické chodníky sa rozmestskú a branchkujú a náučné chodníky sa budujú v súlade s koncepciou práv prírody v obrachodě po pohodách s orgánmi štátnej ochrány prírod. Prieskum lesnej dopravy sa odvádza společnov orgánov štátnej obce pri záverečnom projekte k lesnému hospodárskemu plánu;
f) prieskum a priekum, ktoré je predmetom prírodného pomorovského regiónu, sa môžu vykonávať so znalosťou vlády Chráneného krajinného kraja Ponitrie, ktorá vedie ich evidenciu a koordinuje tieto práce takým spôsobom, že v čase a mieste nezdôrazňujú záujmy rôznych organizácií a nepoškodzujú chránené prírodné hodnoty; toto sa nenachádza na výskumoch a prieskumoch na spracovanie územnopluovacel dokumentácie, plánov poľnohodárovej výrobky, lesníckeho hospodárskeho plánu a vodohospodárskeho plánu.
Vo veciach, ktoré sa nachádzajú v oblasti, v ktorej sa nachádzajú príslušné orgány štátnej správy s ohľadom na poslenie oblasti v spolupráci s príslušnými orgánmi štátnej správy průrodě. Obdobne postějú orgácie, ktoré sú v obciach robia patráné opatrenia na pochádušia, vodu, porody, rastlinstva, zveri, ryb a iných voľne žijúcich životíkov, ak by týtto konaním boli dotkpené záhradmů záujmů záhrada.
(1) Oznámenie o regióne nie sú uvedené predpící kryjúce sa poisťujú právazeměsí a ich ochranné pásy, ktoré sú uvedené v oblasti.3)
(2) Na územiach, na ktorých sa nachádza slovenská socialistická republika, sú orgátnej praxe na ich území a pri zmeními, ktoré sa týkajú obrany a bezpečnosti, zariadení alebo kňazov složiacich na to cieľ, žiadať si súsvošl vojenská správa alebo príslušní orgánov ministeriev vútra; ich zaujmé zemia nie sú oznamovaním dojatia.
(3) Oznámenie o výmere nie sú dotknuté vlastníckymi právami a nehnuteľnosti updatahy k nehnuteľnostiam, ktoré sú na území tejto oblasti.
(1) Profesionálne číslo pridelených orgánov výkonnej práce na země obrazu oblasť podľa článku tětěto zákazky učuva stáže krajninej obraci Ponitrie, ktorú tvorí riadi okresný článok v Nitre. Túto organizácia specialne a metodically usmeruje Ústredie štátnej práce průbody v Liptovskom Mikuláši.
(2) Ochrana obrany, obnovy a realizácie prírody a prírodných hodnôt zájajujú národné výbory pôsobiace na jej zemí.
(3) Organy a organizácie, ktoré sú určené na použitie v obciach, zdravejú v svosobnosti finančných a materiálnych prostriedky na okráří a zveladívanie zámu poskytných a finančných základov, ak sú postrebané tie prostriedkov zdrova z zaktorú na zeměvajú.
Mapy, v ktorých sa nachádza pripísaná zemie areálu, s uloženou centrálnou štátnou ochranou prírody v Liptovskom Mikuláši a na svojom stredisku v Bratislave, Západoslovenskom národnom komise v Bratislave, Stredoslovenskom národnom námestí v Banskom Bystrici, krajských úradoch štátnej starostlivosti a ochrany primoralov v Bratislave a v Banskej Bystrici, župe miestnych výborov v Nitre, Topoľčanoch a v Žiari nad Žiari nad Hronom, ako aj na stredoviskom geodezi v Nitre, Topoľčanoch, Prievidzi v Žiari nad Hronom.
Táto zaška nadobúda feknosť dni znázenia.
Minister:
Vojna v. r.
Príloha k vyhláške č. 58 / 1985 Zb.
Vymedzenie územia škranetej krajniej oblasti Ponitrie
Kráľná krajná oblasť Ponitrie (ďalej len "oblasť") sa rozprestiera na zemí Slovenskej socialisti Republiky v Západoslovenskom kraji a Stredoslovenskom kraji v okresoch:
a) Nitra
Územiach obcí Nitra, Žirany, Lefantovce, Jelenec, Kostožany pod Tríbečom, Ladice, Velčice, Zlatno,
b) Topoľčany
Územiach obce Oponice, Skaglice, Kovarce, Nitrianska Streda, Solčany, Krnča, Veľký Kliž, Klátova Nová Ves, Veľké Uherce, Partizánske, Kolachno, Topoľčany,
c) Prievidza
Územiach obcí Radobica, Horná Ves, Osľany, Čereňany, Bystrichany, Kamenec pod Vtáčnikom, Podhradie,
d) Žiar nad Hronom
v obci Prochot, Kuk, Sharp Grún, Veľký pól, Pila, Malá Lehota.
Znižovanie plochy je uvedené na push-outs základnej mape CSSR v mierke 1: 50 000 na týchto mapových hárkoch:
| 35 – 41 | Topoľčany | 1971 |
| 35 – 42 | Partizánske | 1977 |
| 35 – 43 | Výčapy-Opatovce | 1971 |
| 35 – 44 | Zlaté Moravce | 1975 |
| 36 – 31 | Žiar nad Hronom | 1975 |
| 45 – 21 | Nitra | 1971 |
Hranická oblasť prebieha z východného bodu v miestnom okraji kamerolomu Dražovka juhovýchodne po okraji lesa nad zastaveným časom Zobora. Pri Hrnčiarovciach sa nachádza na severovýchode a východ od kóje Vápeník (531) na severozápad. Děhalej pokračuje na hranici lesa a v obci Jelenec Hranica opúště okraj lesa, severovýchodný smerom prechadza na druhej strane údolia Jelenského potoka cez kot 206 a opt pokračuje hranicou lesa cez kot 243 k kote 304. Tu sa nachádza na severozápade, prechadza záštné krajom obchodného charakteru pod Tríbečom a stonka krajom les celú odlesnenú dolinu poroka Drevenica cez kot 258 ku kote 341. Severozápadne od obce Velčice prechadza Hranica pod koutou Hôrka (314) na Čereschnova potok, pokračuje avou brehom vodná nádrž a potok proti svojej prúde na okraji lesa. Diabol otočí severovýchodnú noru na okraji lesa do kóje 306, kde bude stáť na severe. Južne od kot Váška (487) sa nachádza na juh a sleduje okraj lesa okolo lakťa Skalka (419). Pokračuje severnou smerom hrania intravilána dediny Zlatno, potom sa stacha východne a juh.
Norosvadne od kóty Člnok (438) Hranica prechadza smerom na východ z oroja les na lesnú cestu Zlatno-Lovce, ktorá sa povnova na hrunicu oppleniej Veľká obory Štátnych lesov Topoľčianky. Děhalej pokračuje v súbežnom s oplotenými Veľkek disciplínami a katastrálnou hranicou obce Zlatno-Hostiovce na severe. East ne od kóta Javorov vrch (730) sa dodva na okrennú hrunicu a po nej sa stuca na východ. Západě od koty Rakytka (598) sa stáča na severe a pokračuje dolina Hradský porok, z kterej súbežne s opploteních Veľký speciáce sa odchyľuje od Coca 354 smerom na severovýchod a pokračuje po lesnej ceste k okraju lesného komplexu Tríbeča k rekreačnému úseku Garbian. Juhovýchodný Smerom pokračuje v okrajovej časti lesa až k hore Sliak, kde štuka na severovýchod a diabolská prebieha neskôr potok Vyčema. Z doliny tohto potoka súbežne s opploteních Veľká disciplína sa stáča na sever, až do potoka Hlomné, ktorý pokračuje severovýchodným merom pod obrubou Malá Ostrá (470). Hranica pokračuje spolu s opevnením vetvy Veľkéka na severozápade a severe, až kým nedosiahne okraj lesa východne od obce Kližské Hradišti. Tu sa nachádza na východe a pokračuje v těttomo smerom južne od kóty 498, súbežné s katastrálnou hranica oblasť Kolačno - Veľký Kliž pod kotou Veľký Vracov (609), ku kote Hrubý vrch (734). Južne od kóty Hrubý vrch z prebieha po okrejnej hranici, ktorá sa nachádza spolu s oplobotenými Veľkek obory na konce s hranicou Západoslovenský a Stredoslovenské kraja. Diabol pokračuje od kontaktu tejto hranice po lesnú cestu až po okraj lesa na západ od faminye Müller až po personálnu stanicu Horná Ves - Veližké Pole. Odtiaľ, Stuca na juh a pokračuje neskoré lesné cesty po Hostianskom potoku po horu Trubiansky, od lesnej cesty smerom na východ po samotu Düreš. Tu sa spolu s oplobotení Veľký obory státa na juh a pokračuje v súvislé lesnom komplexe východne od horarne Husárová k horarni Krížne cesta, kde Hranica región okup a oplotenie Veľký obory a stáča sa na východ pozdĺž lesnej cesty k severnej hranici personálu Debnárov. Od neho pokračuje hranica personálnej cesty do Zimmermannovej štátnej a deelovej po lesnej ceste cez samotu Mishkalkovci po Štatnej ceste Veľké Pole-Pila, neskoré jukehodné merom na premoštenie Čierne poroka miestna komunita na západnej časti obce Pila, kde sa stala na severe pokračuje Čiernym potokom. Východne od obce Veľký Pole-Pila po hranicu okresu Prievidza a Žiar nad Hronom.
Od nej na východ a pokračuje v tomto smirom subeže s potokom, ktorý Tečie Mack je môj. Východne od Klenovej vrchovej kubity (766) na okraji lesa a pokračuje juhovýchodným smerom osád Kršlovci, Homôlka a Štefankovci na lakť 402. Tu sa Stuca na sever a okolo kóje Sharp Grún 583) na východe. V osade Gregorov sa hora dostáva na lesnú cestu. Týmto spôsobom Severný Smerom pokračuje cez potok väznice do kóje 905. Pri horarni južene od kouta Magurka (1129) pokračuje severovýchodnou smerom lesnou cestou východne od 911 kabínky, kde sa nachádza na severozápade cez kouta Hrebienka (1086) na lakť Jarabá skala (1168). Odvtedy pokračuje západným smrumm údolia pravého prítoka Lehotského potoka.
Severozápadne od kabíny Repiská (629) sa stuca hranica na juh a krajom les sa dostáva do údolia Lehockého potoka. Hranica lesa pokračuje na západ a diabol nasleduje po západnom smerom okraja robustného lesného komplexu juhovýchodne od obce Kamenec pod Vtáčnikom, Bystričany, Čerenany, Osľany, popri Volf, Bridov personál do údolia Oslanských potokov. Severne od kóty Vtáčnik (460) pokračuje rozrojom lesky ku kote Chlmok (439), kde sa nachádza na juh popri obstara. pri kote Vtáčnik (528) sa nachádza na východe a vedie krajom les k štátnej ceste Horná Ves- Veľké Pole, po nej pokračuje južným smerom. Pri samote Vápenica z nej sa otáča na západ a pokračuje na hranici lesa popri soloty U Košovský, Gočálová, Pacov, vrátne z obce Horná Ves do Veľkej Uherciam, kde hradzou vodnej vaktány prechadza k južnou oruju intravilánov obchoty Veľké Uherce a Kolachno.
Hranica lesa pokračuje hranicou oblasti okolo obce Kolacno až po samotu Valachova, kde lesná a prebieha lesná cesta smerom na západ pozdĺž kóje 323, pre ktorú prichádza opäť na okraj lesa. Děhalej vedie smerom na juh k Brodziankem Potok a na severo-západ po južnou hranou intravilány obce Brodzany, popri oblasti Túznianky k obróju obce Kližské Hradiště. Tu schadza smerom na juh južnou krajom obec Kližské Hradište a Kliž, južnou krajom štátnej cesty a obce Ješkova Ves. Zo štětný cesta schadza na západnom okraji obce Ješkova Ves a pokračuje na okraji lesného komplexu Tríbeca, ktorý je potom stredoveký až do bodu východu na okraji kamery Dražovka.
Región Sučastou je ako samostatná zemie okolo cubitu Zupka (249), na území obce Nitra, štátna prírodná rezervácia Lupka s výmerou 0,2073 km2.
Celková výmera je 376,6541 km2 (z toho 348,67 km2 lesnej plochy a 27,94 km2 poľnohodárskej oblasti, z ktorej 12,755 km2 zaberú lúky, 11,125 km2 passienky, 3,24 km2 orná strana a 0,82 km2 záhrady).
1) § 38 zákona č. 138 / 1973 Zb. o vodách (Water Act).
2) Dekrét č. 83 / 1976 spolkového ministerstva technického a investičného rozvoja o všeobecných technických výhodách pre stavebníctvo.
3) Zákon č. 138 / 1973 Zb. Zákon č. 51 / 1964 o železniciach bez zákona č. 104 / 1974 Zb. Zákon č. 135 / 1961 Zb. o pozemných komunikáciách (zákon č. 27 / 1984 Zb. Zákon č. 47 / 1956 Zb. o civilnom letectve (zákon o leteckej doprave) v znení neskorší predpisov (úplné znenie č. 127 / 1976 Zb.). Zákon č. 110 / 1964 Zb. o telekomunikáciách. Zákon č. 41 / 1957 Zb. o používaní nerušeného bohatstva (Bansky zákon). Zákon č. 79/1957 Zb. o vývoze, rozvod a spotrebe elektrony (elektrický zákon). Zákon č. 20 / 1966 Zb. o starostlivosti o Zdravie ludu. Vyzáška č. 15 / 1972 Zb. o ochrone a vodivých priemyselných kúpeľov a prírodných strojov.
Prihláste sa pre poznámky, obľúbené a upozornenia
Informácie o predpise
| Citácia | Vyzlaška Ministerstvo kultúry Slovenskej socialistickej republiky č. 58 / 1985 Z. z., ktorá sa zaoberá žránou krajná oblasť Ponitrie |
|---|---|
| Typ predpisu | - |
| Autor | - |
| Zbierka | Zbierka zákonov |
| Dátum vyhlásenia | 31.07.1985 |
|---|---|
| Účinnosť od | 31.07.1985 |
| Účinnosť do | - |
| Stav | Platný |
Znenie predpisu má informatívny charakter.
Komentáre 0