46 / 1979 Z. z.
Vyhláška ministra zahraničných vecí o Zmluve medzi Československou socialistickou republikou a Japonskom o zamedzení dvojitého zdanenia v oblasti daní z príjmu
Platný
Účinnosť od 25.11.1978
46
Uznesenie
minister zahraničných vecí
z 18. januára 1979,
o Zmluve medzi Československou socialistickou republikou a Japonskom o zamedzení dvojitého zdanenia v oblasti daní z príjmu
Zmluva medzi Československou socialistickou republikou a Japonskom o zamedzení dvojitého zdanenia v oblasti daní z príjmu bola podpísaná 11. októbra 1977 v Prahe.
Zmluvu schválilo Spolkové zhromaždenie Československej socialistickej republiky a ratifikoval prezident republiky. Ratifikačné nástroje boli 26. októbra 1978 vymenené v Tokiu.
Zmluva nadobudla platnosť 25. novembra 1978 podľa jej článku 28.
Súčasne sa oznamuje český preklad textu zmluvy.
Minister:
Ing. Chupek v. r.
Zmluva
medzi Československou socialistickou republikou a Japonskom o zamedzení dvojitého zdanenia v oblasti daní z príjmu
Československá socialistická republika a Japonsko,
želajúc si uzavrieť zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia v oblasti dane z príjmu,
dohodnúť sa takto:
Táto zmluva sa vzťahuje na osoby s bydliskom alebo sídlom v jednom alebo oboch zmluvných štátoch.
1. dane, na ktoré sa vzťahuje táto zmluva, sú:
a) V Japonsku:
i) daň z príjmu,
ii) daň z príjmu právnických osôb a
iii) daň z miestneho obyvateľstva
(ďalej len "Japonská daň ").
b) V Československu:
i) platba zisku a daň zo zisku,
ii) daň zo mzdy,
iii) daň z príjmu z literárnych a umeleckých činností,
iv) poľnohospodárska daň,
(v) daň z príjmu obyvateľstva a
vi) Domovská daň
(ďalej len "československá daň ").
2. Zmluva sa vzťahuje aj na všetky rovnaké alebo v podstate podobné dane, ktoré sa vyberajú pri podpise zmluvy, okrem daní uvedených v predchádzajúcom odseku alebo namiesto nich. Príslušné orgány zmluvných štátov si v primeranej lehote navzájom oznámia akékoľvek zmeny, ktoré sa majú vykonať v ich príslušných daňových právnych predpisoch.
1. V tejto zmluve, pokiaľ si prepojenie nevyžaduje iný výklad:
a) Pojem "Japonsko," ak sa používa v geografickom zmysle, sa vzťahuje na všetky územia, na ktorých sa uplatňujú zákony upravujúce japonskú daň.
b) Pojem "Československo" sa vzťahuje na Československú socialistickú republiku.
c) Pojmy "jeden zmluvný štát" a " druhý zmluvný štát" sa vzťahujú na Japonsko alebo Československo, ako sa vyžaduje v spojení.
d) Pojem "daň" sa vzťahuje na japonskú daň alebo československú daň, ako to vyžaduje kontext.
e) Pojem "osoba" zahŕňa fyzické osoby, spoločnosti a akékoľvek iné združenia osôb.
f) Pojem "spoločnosť" sa vzťahuje na akúkoľvek právnickú osobu alebo látku, ktorá sa na daňové účely považuje za právnickú osobu.
g) Pojmy "podnik jedného zmluvného štátu" a "podnik druhého zmluvného štátu" sa vzťahujú na podnik, ktorý prevádzkuje osoba s bydliskom alebo sídlom v jednom zmluvnom štáte alebo prípadne podnik, ktorý prevádzkuje osoba s bydliskom alebo sídlom v druhom zmluvnom štáte.
(h) Pojem "členovia" sa vzťahuje na všetky fyzické osoby, ktoré sú štátnymi príslušníkmi zmluvného štátu, na všetky právnické osoby usadené alebo organizované podľa práva zmluvného štátu a na všetky organizácie bez právnej subjektivity, ktoré sa na účely zdanenia tohto zmluvného štátu považujú za právnické osoby usadené alebo organizované podľa práva tohto zmluvného štátu.
i) Pojem "príslušný orgán" vo vzťahu k zmluvnému štátu sa vzťahuje na ministra financií tohto zmluvného štátu alebo jeho splnomocneného zástupcu.
j) Pojem "medzinárodná doprava" znamená akúkoľvek prepravu vykonávanú loďou alebo lietadlom, ktoré prevádzkuje podnik zmluvného štátu, kde sa loď alebo lietadlo nepoužíva len medzi miestami nachádzajúcimi sa v inom zmluvnom štáte.
2. Akýkoľvek pojem, ktorý nie je v zmluve vymedzený inak, má význam pre uplatňovanie tejto zmluvy zmluvným štátom, ktorý je mu určený právnou úpravou tohto zmluvného štátu, ktorá upravuje dane, ktoré sú predmetom tejto zmluvy, pokiaľ si táto súvislosť nevyžaduje iný výklad.
1. Na účely tejto zmluvy pojem "osoba s bydliskom alebo bydliskom" znamená akúkoľvek osobu, ktorá podlieha zdaneniu podľa právnych predpisov tohto zmluvného štátu z dôvodu svojho bydliska, bydliska, hlavnej správy, miesta výkonu správy alebo iného podobného kritéria. Pojem sa nevzťahuje na fyzické osoby podliehajúce dani v tomto zmluvnom štáte len preto, že dostávajú príjmy zo zdrojov nachádzajúcich sa v tomto štáte.
2. Ak podľa odseku 1 má fyzická osoba bydlisko v oboch zmluvných štátoch, príslušné orgány na základe vzájomnej dohody rozhodnú, v ktorom štáte sa fyzická osoba považuje za osobu s bydliskom na účely tejto zmluvy.
3. Ak má iná osoba ako fyzická osoba sídlo v oboch zmluvných štátoch v súlade s ustanoveniami odseku 1, predpokladá sa, že má svoje sídlo v zmluvnom štáte, v ktorom sa nachádza miesto jej hlavnej správy.
1. Na účely tejto zmluvy pojem "stála prevádzkareň" znamená stálu prevádzkareň pre podnik, v ktorom podnik vykonáva svoje činnosti úplne alebo čiastočne.
2. pojem "stála prevádzkareň" zahŕňa najmä:
(a) miesto vedenia;
(b) preteky;
c) úrad;
d) továreň,
(e) workshop,
(f) baňa, lom alebo iné miesto, kde sa ťažia prírodné zdroje;
(g) staveniská alebo zariadenia trvajúce viac ako 12 mesiacov.
3. pojem "stála prevádzkareň" nezahŕňa:
a) zariadenia používané len na skladovanie, vystavovanie alebo dodávku tovaru patriaceho podniku;
b) tovar patriaci podniku, ktorý je skladovaný len ako sklad na účely výstavy alebo dodania;
(c) tovar patriaci podniku, ktorý je uskladnený len na spracovanie iným podnikom;
(d) stála prevádzkareň slúžiaca podniku, ktorá sa používa len na účely nákupu tovaru alebo zberu informácií pre podnik;
(e) stála prevádzkareň slúžiaca podnikom, ktorá sa používa len na účely reklamy, poskytovania informácií, vedeckého výskumu alebo podobných činností prípravného alebo pomocného charakteru;
(f) zostava vykonaná podnikom jedného zmluvného štátu v spojení s dodávkou strojov alebo zariadení z tohto zmluvného štátu druhému zmluvnému štátu.
4. Osoba konajúca v jednom zmluvnom štáte pre podnik iného zmluvného štátu - iný ako zástupca, ktorý má nezávislý štatút, ako sa uvádza v odseku 5 - sa považuje za stálu prevádzkareň v bývalom zmluvnom štáte, ak má v tomto bývalom zmluvnom štáte plnú moc, ktorú tam bežne používa a ktorá jej umožňuje uzatvárať zmluvy v mene podniku, pokiaľ sa činnosť tejto osoby neobmedzuje len na nákup tovaru pre podnik.
5. V druhom zmluvnom štáte sa samotná skutočnosť, že podnik v tomto inom zmluvnom štáte vykonáva svoju činnosť prostredníctvom makléra, generálneho zástupcu alebo iného zástupcu, ktorý má nezávislé postavenie, nepovažuje za stálu prevádzkareň podniku jedného zmluvného štátu, ak takéto osoby konajú pri riadnom výkone svojej podnikateľskej činnosti.
6. Skutočnosť, že spoločnosť, ktorá má sídlo v jednom zmluvnom štáte, kontroluje spoločnosť alebo ju kontroluje spoločnosť, ktorá má svoje sídlo v druhom zmluvnom štáte, alebo ktorá vykonáva svoju činnosť v tomto inom zmluvnom štáte (či už prostredníctvom stálej prevádzkarne alebo inak), sama osebe neznamená, že je stálou prevádzkarňou druhej spoločnosti.
1. Výnosy z nehnuteľného majetku sa môžu zdaňovať v zmluvnom štáte, v ktorom sa takýto majetok nachádza.
2. Pojem "nehnuteľný majetok" sa definuje v súlade s právom zmluvného štátu, v ktorom sa takýto majetok nachádza. Tento pojem v každom prípade zahŕňa príslušenstvo na nehnuteľný majetok, živé aj mŕtve zásoby poľnohospodárskych a lesných podnikov, práva, na ktoré sa vzťahujú ustanovenia občianskeho práva týkajúce sa nehnuteľného majetku, spotrebu nehnuteľného majetku a právo na variabilné alebo pevné dávky, vyplatené ako náhrada za ťažbu alebo právo na mínové ložiská, pramene a iné prírodné zdroje. Lode a lietadlá sa nepovažujú za nehnuteľný majetok.
3. Odsek 1 sa vzťahuje na príjmy z priameho použitia, prenájmu alebo akéhokoľvek iného použitia nehnuteľného majetku.
4. Ustanovenia odsekov 1 a 3 sa vzťahujú aj na príjem z nehnuteľného majetku podniku a na príjem z nehnuteľného majetku používaného na výkon profesijného povolania.
1. Zisk podniku jedného zmluvného štátu podlieha zdaneniu len v tomto zmluvnom štáte, pokiaľ podnik nevykonáva svoju činnosť v druhom zmluvnom štáte prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá sa tam nachádza. Ak podnik vykonáva svoju činnosť týmto spôsobom, zisky podniku sa môžu zdaňovať v inom zmluvnom štáte, ale len v rozsahu, v akom ich možno pripísať tejto stálej prevádzkarni.
2. Ak podnik zmluvného štátu vykonáva svoje činnosti v inom zmluvnom štáte prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá sa tam nachádza, v každom zmluvnom štáte sa priradí tomuto stálemu podniku zisk, ktorý má dosiahnuť, ak ako samostatný podnik vykonáva rovnaké alebo podobné činnosti za rovnakých alebo podobných podmienok a obchoduje úplne nezávisle s podnikom, ktorého je stálym podnikom.
3. Pri výpočte zisku stálej prevádzkarne sa odpočítajú náklady vynaložené na ciele, ktoré sleduje táto stála prevádzkareň, vrátane nákladov na riadenie a vzniknutých všeobecných administratívnych nákladov, či už v zmluvnom štáte, v ktorom sa stála prevádzkareň nachádza, alebo inde.
4. Ak je v zmluvnom štáte zvykom určiť zisk, ktorý sa má pridať do stálej prevádzkarne na základe rozdelenia celkových ziskov spoločnosti jej rôznymi časťami, nič v odseku 2 nebráni tomu, aby zmluvný štát určil zisk, ktorý sa má zdaňovať takým rozdelením, ako je obvyklé. Prijatá metóda rozdelenia však musí byť taká, aby výsledok bol v súlade so zásadami stanovenými v tomto článku.
5. Do stálej prevádzkarne sa nepripočíta žiadny zisk na základe toho, že kúpila iba tovar pre podnik.
(6) Na účely predchádzajúcich odsekov sa zisk, ktorý sa má pripísať stálej prevádzkarni, vypočítava každý rok na základe tej istej metódy, pokiaľ neexistujú vážne a dostatočné dôvody pre iný postup.
7. Ak zisk zahŕňa časti príjmov, s ktorými sa zaobchádza osobitne v iných článkoch tejto zmluvy, ustanovenia tohto článku nemajú vplyv na tieto články.
1. Zisk z prevádzky lodí alebo lietadiel v medzinárodnej doprave vykonávanej podnikom zmluvného štátu podlieha zdaneniu len v tomto zmluvnom štáte.
2. Pokiaľ ide o implementáciu medzinárodnej námornej alebo leteckej dopravy podnikom zmluvného štátu, takýto podnik, ak je československým podnikom, je oslobodený od dane z obchodu v Japonsku a japonský podnik je oslobodený od akejkoľvek dane podobnej japonskej obchodnej dani, ak bola neskôr vybratá v Československu.
3. Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa vzťahujú aj na zisk z účasti v združení, spoločnej prevádzke alebo medzinárodnej operačnej organizácii.
Ak
a) podnik jedného zmluvného štátu sa priamo alebo nepriamo podieľa na riadení, kontrole alebo kapitále podniku druhého zmluvného štátu; alebo
(b) tie isté osoby sú priamo alebo nepriamo zapojené do riadenia, kontroly alebo kapitálu podniku jedného zmluvného štátu a podniku druhého zmluvného štátu;
a ak sa v jednom a v druhom prípade prerokovali alebo uložili podmienky medzi týmito dvoma podnikmi vo svojich obchodných alebo finančných vzťahoch, ktoré sa líšia od tých, ktoré by boli dohodnuté medzi nezávislými podnikmi, zisk, ktorý by bol dosiahnutý bez takýchto podmienok jedným z podnikov, ale ktorý sa vzhľadom na tieto podmienky nedosiahol, môže byť zahrnutý do ziskov tohto podniku a zdanený.
1. Dividendy vyplatené spoločnosťou so sídlom v jednom zmluvnom štáte osobe s bydliskom alebo sídlom v druhom zmluvnom štáte sa môžu zdaňovať v tomto inom zmluvnom štáte.
2. Tieto dividendy však môžu byť zdanené v zmluvnom štáte, v ktorom má spoločnosť, ktorá ich platí, svoje sídlo podľa práva tohto zmluvného štátu. Takto stanovená daň však nepresiahne:
a) 10% hrubej sumy dividend, ak je prijímateľom spoločnosť, ktorá má aspoň 25% podielov v hlasovacích právach v spoločnostiach, ktoré vyplácajú dividendy za šesť mesiacov bezprostredne predchádzajúcich dátumu vyplatenia takýchto dividend;
b) 15% hrubej sumy dividend vo všetkých ostatných prípadoch.
Týmto odsekom nie je dotknuté zdanenie ziskov spoločnosti, za ktorú sa vyplácajú dividendy.
3. Pojem "dividendy" použitý v tomto článku sa vzťahuje na príjmy z akcií alebo iných práv s výnimkou nárokov na účasť na zisku, ako aj na príjmy z iných sociálnych práv, ktoré sa priraďujú k príjmom z akcií daňovými ustanoveniami zmluvného štátu, v ktorom je dividendová spoločnosť usadená.
4. Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa neuplatňujú, ak má príjemca dividend s bydliskom alebo sídlom v jednom zmluvnom štáte stálu prevádzkareň v druhom zmluvnom štáte, v ktorom má spoločnosť vyplácajúca dividendy svoje sídlo, ktoré je v skutočnosti spojené s vlastníctvom akcií, na základe ktorých sú dividendy vyplatené. V takom prípade sa uplatňujú ustanovenia článku 7.
5. Ak spoločnosť so sídlom v jednom zmluvnom štáte dosiahne zisk alebo príjem od druhého zmluvného štátu, tento druhý zmluvný štát nemôže vyberať daň z dividend vyplatených spoločnosťou osobám, ktoré nemajú svoje sídlo v tomto inom zmluvnom štáte, alebo podriadiť nerozdelené zisky spoločnosti dani z nerozdelených ziskov, a to ani vtedy, ak vyplatené dividendy alebo rozdelené zisky zostávajú v celku alebo čiastočne ziskov alebo príjmov pochádzajúcich z tohto iného zmluvného štátu.
1. Úroky, ktoré majú zdroj v jednom zmluvnom štáte a ktoré sa vyplácajú osobe so sídlom alebo bydliskom v inom zmluvnom štáte, sa môžu zdaňovať v tomto inom zmluvnom štáte.
2. Takýto úrok však môže byť zdanený v zmluvnom štáte, v ktorom sa jeho zdroj nachádza, podľa práva tohto zmluvného štátu. Takto stanovená daň však nesmie presiahnuť 10% hrubej sumy úrokov.
3. Úroky, ktoré majú zdroj v jednom zmluvnom štáte a ktoré boli vyplatené vláde druhého zmluvného štátu, jeho miestnym orgánom, centrálnej banke tohto iného zmluvného štátu alebo finančnej inštitúcii, ktorá je v úplnom vlastníctve tohto štátu, alebo osobe so sídlom v tomto inom zmluvnom štáte, na pohľadávky zabezpečené alebo nepriamo financované vládou tohto iného zmluvného štátu, jeho miestnymi orgánmi, centrálnou bankou tohto iného zmluvného štátu alebo finančnou inštitúciou, ktorá je v úplnom vlastníctve tohto štátu, sú oslobodené od dane v bývalom zmluvnom štáte bez ohľadu na ustanovenia odseku 2.
4. Pojem "úroky" použitý v tomto článku sa vzťahuje na príjmy z verejných dlhopisov, dlhopisov, zabezpečených a nezabezpečených záložným právom na nehnuteľný majetok bez ohľadu na to, či poskytuje alebo neposkytuje právo na účasť na zisku, a na iné nároky akéhokoľvek druhu, akýkoľvek rozdiel, o ktorom suma zaplatená za vysporiadanie týchto pohľadávok presahuje výšku úveru, ako aj akýkoľvek iný príjem, ktorý tvorí daňová právna úprava zmluvného štátu, v ktorom je zdrojom príjmu príjem z úverov.
5. Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa neuplatňujú, ak príjemca úrokov, ktorý má bydlisko alebo je usadený v jednom zmluvnom štáte, má stálu prevádzkareň v druhom zmluvnom štáte, v ktorom je úrok splatný, s ktorým je pohľadávka skutočne spojená, čo je zdrojom záujmu. V tomto prípade sa uplatňujú ustanovenia článku 7.
6. Predpokladá sa, že úroky majú zdroj v konkrétnom zmluvnom štáte, ak je platiteľom samotný zmluvný štát, jeho miestny úrad alebo osoba s bydliskom alebo sídlom v tomto zmluvnom štáte. Ak však osoba, ktorá platí úroky bez ohľadu na to, či má bydlisko alebo nie v zmluvnom štáte, má stálu prevádzkareň v zmluvnom štáte, v spojení s ktorou vznikol dlh, za ktorý sa platí úrok, a ak takýto úrok znáša táto stála prevádzkareň na jej náklady, predpokladá sa, že takýto úrok má zdroj v zmluvnom štáte, v ktorom sa stála prevádzkareň nachádza.
7. Ak výška zaplateného úroku vzhľadom na pohľadávku, za ktorú je zaplatený, presahuje sumu, ktorú by platiteľ dohodol s príjemcom, ak by nebol za takýto vzťah, ustanovenia tohto článku sa uplatňujú len na túto poslednú sumu. V tomto prípade časť platu presahujúca túto sumu podlieha zdaneniu podľa právnych predpisov každého zmluvného štátu, pričom sa zohľadňujú ostatné ustanovenia tejto zmluvy.
1. Licenčné poplatky, ktoré majú zdroj v jednom zmluvnom štáte a ktoré sa platia osobe s bydliskom alebo sídlom v druhom zmluvnom štáte, môžu byť zdanené v tomto inom zmluvnom štáte.
2. a) Poplatky za priemyselné licencie sa môžu zdaňovať v zmluvnom štáte, v ktorom sa nachádza ich zdroj, podľa právnych predpisov tohto zmluvného štátu. Takto stanovená daň však nesmie presiahnuť 10% hrubej sumy licenčných poplatkov.
b) Kultúrne licenčné poplatky sú oslobodené od daní v zmluvnom štáte, v ktorom je ich zdroj.
3. a) Pojem "poplatky za priemyselné licencie" použitý v odseku 2 sa vzťahuje na platy akéhokoľvek druhu získané náhradou za použitie alebo za právo používať akýkoľvek patent, ochrannú známku, ochrannú známku, dizajn alebo model, plán, tajné pokyny alebo výrobný proces, alebo na použitie alebo právo používať priemyselné, obchodné alebo vedecké zariadenia, alebo na informácie týkajúce sa skúseností získaných v oblasti priemyslu, obchodu alebo vedy.
(b) Pojem "poplatky za kultúrne licencie" použitý v odseku 2 sa vzťahuje na platy akéhokoľvek druhu akceptované ako náhrada za použitie alebo ako právo používať akékoľvek autorské práva na literárne umelecké alebo vedecké dielo vrátane kinematografických filmov a filmov alebo pások pre rozhlasové alebo televízne vysielanie.
4. Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa neuplatňujú, ak má príjemca licenčných poplatkov s bydliskom alebo sídlom v jednom zmluvnom štáte stálu prevádzkareň v druhom zmluvnom štáte, v ktorom majú licenčné poplatky zdroj, stálu prevádzkareň, s ktorou je skutočne spojené právo alebo majetok, ktorý je zdrojom licenčných poplatkov. V takom prípade sa uplatňujú ustanovenia článku 7.
5. O licenčných poplatkoch sa predpokladá, že majú zdroj v konkrétnom zmluvnom štáte, ak je platiteľom tento zmluvný štát sám, jeho miestny úrad alebo osoba s bydliskom alebo sídlom v tomto zmluvnom štáte. Ak však osoba, ktorá platí honoráre bez ohľadu na to, či má alebo nemá bydlisko v zmluvnom štáte, má stálu prevádzkareň v zmluvnom štáte, v súvislosti s ktorou vznikla povinnosť platiť honoráre, a ak takéto honoráre znáša táto stála prevádzkareň, predpokladá sa, že tieto honoráre majú zdroj v zmluvnom štáte, v ktorom sa stála prevádzkareň nachádza.
6. Ak výška zaplatených licenčných poplatkov hodnotená na základe použitia, práva alebo informácií, za ktoré sú zaplatené, presahuje v dôsledku osobitných vzťahov medzi platiteľom a príjemcom, alebo medzi oboma a treťou stranou sumu, ktorú by platiteľ súhlasil s príjemcom, ak by pre takéto vzťahy neexistovali, ustanovenia tohto článku sa uplatňujú len na túto poslednú sumu. V tomto prípade časť platov, ktorá prekračuje jeho výšku, podlieha zdaneniu podľa právnych predpisov každého zmluvného štátu pri zohľadnení ostatných ustanovení tejto zmluvy.
(1) Zisk z nakladania s nehnuteľným majetkom, ktorého definícia je stanovená v článku 6 ods. 2, môže byť zdanený v zmluvnom štáte, v ktorom sa takýto majetok nachádza.
2. Zisk z nakladania s akýmkoľvek iným majetkom ako nehnuteľným majetkom, ktorý je súčasťou prevádzkového majetku stálej prevádzkarne v držbe podniku jedného zmluvného štátu v inom zmluvnom štáte, alebo s akýmkoľvek majetkom, ktorý nie je nehnuteľným majetkom patriacim k trvalému základu a ktorý je vo vlastníctve osoby s bydliskom v jednom zmluvnom štáte v druhom zmluvnom štáte na vykonávanie profesijnej činnosti, vrátane zisku z nakladania s takýmto stálym podnikom (samostatným alebo spolu s celým podnikom) alebo takýmto trvalým základom, sa môže zdaňovať v tomto inom zmluvnom štáte. Zisky, ktoré dosiahla osoba, ktorá má bydlisko alebo je usadená v zmluvnom štáte z nakladania s loďami alebo lietadlami používanými v medzinárodnej doprave, a akýkoľvek iný majetok ako majetok patriaci do prevádzky takýchto lodí alebo lietadiel, však podliehajú zdaneniu len v tomto zmluvnom štáte.
3. Zisk realizovaný osobou s bydliskom alebo bydliskom v zmluvnom štáte z nakladania s iným majetkom, ako sú aktíva uvedené v odsekoch 1 a 2, podlieha zdaneniu len v tomto zmluvnom štáte.
1. Príjem, ktorý osoba s bydliskom v jednom zmluvnom štáte dostáva za služby poskytované v rámci profesijnej alebo inej nezávislej činnosti podobnej povahy, podlieha zdaneniu len v tomto zmluvnom štáte, pokiaľ táto osoba nemá trvalý základ na vykonávanie svojich činností v inom zmluvnom štáte. Ak má takýto trvalý základ, príjem sa môže zdaňovať v inom zmluvnom štáte, ale len v rozsahu, v akom ho možno pripísať tomuto trvalému základu.
2. Pojem slobodné povolania zahŕňa najmä nezávislé činnosti vedeckých, literárnych, umeleckých, vzdelávacích alebo vyučovacích a nezávislých činností lekárov, právnikov, inžinierov, architektov, zubných lekárov a účtovníkov.
1. Mzdy, platy a iné podobné odmeny, ktoré osoba s bydliskom v jednom zmluvnom štáte dostáva z dôvodu zamestnania, podliehajú, s výhradou ustanovení článkov 16, 18, 19, 20 a 21, zdaneniu v tomto zmluvnom štáte len vtedy, ak sa zamestnanie nevykonáva v inom zmluvnom štáte. Ak tam existuje zamestnanie, odmena získaná z tohto zamestnania môže byť zdanená v poslednom zmluvnom štáte.
2. Odmena, ktorú dostane osoba s bydliskom v jednom zmluvnom štáte za zamestnanie v druhom zmluvnom štáte, podlieha bez ohľadu na ustanovenia odseku 1 zdaneniu len v bývalom zmluvnom štáte, ak:
a) príjemca zostane v tomto inom zmluvnom štáte počas jedného alebo viacerých období, ktoré v príslušnom kalendárnom roku celkovo nepresahujú 183 dní, a
b) odmenu vypláca zamestnávateľ alebo v mene zamestnávateľa, ktorý nemá bydlisko v poslednom zmluvnom štáte, a
(c) odmenu nenesie stála prevádzkareň alebo stála základňa v držbe zamestnávateľa v tomto inom zmluvnom štáte.
3. Odmeňovanie z dôvodu zamestnania na palube lode alebo lietadla, ktoré podnik zmluvného štátu používa v medzinárodnej doprave, sa môže v tomto zmluvnom štáte zdaňovať bez ohľadu na predchádzajúce ustanovenia tohto článku.
Odmena, ktorú osoba s bydliskom v zmluvnom štáte dostáva ako člen správnej alebo dozornej rady spoločnosti so sídlom v inom zmluvnom štáte, sa môže zdaňovať v tomto inom zmluvnom štáte.
1. Príjem, ktorý získajú divadelní, filmoví, rozhlasoví alebo televízni umelci a hudobníci alebo športovci z tejto osobnej činnosti, môže byť zdanený v zmluvnom štáte, v ktorom sa vykonávajú činnosti umelcov a športovcov, bez ohľadu na ustanovenia článkov 14 a 15.
Takýto príjem je však v tomto zmluvnom štáte oslobodený, ak takéto činnosti vykonávajú fyzické osoby s bydliskom v inom zmluvnom štáte v rámci osobitného programu kultúrnej výmeny dohodnutého vládami oboch zmluvných štátov.
2. Ak príjem súvisiaci s osobnou činnosťou umelcov alebo športovcov nemožno pripísať tomuto umelcovi alebo športovcovi, ale inej osobe, tento príjem sa môže zdaňovať bez ohľadu na ustanovenia článkov 7, 14 a 15 v zmluvnom štáte, v ktorom sa vykonávajú činnosti umelca alebo športovca.
Takýto príjem je však v tomto zmluvnom štáte oslobodený od dane, ak je prijatý z činností vykonávaných fyzickými osobami s bydliskom v inom zmluvnom štáte v rámci osobitného programu kultúrnych výmen dohodnutého vládami dvoch zmluvných štátov a ak tento príjem možno pripísať inej osobe s bydliskom alebo bydliskom v tomto inom zmluvnom štáte.
Dôchodky a iné podobné platy uvedené z dôvodu predchádzajúceho zamestnania osobe s bydliskom v zmluvnom štáte a akákoľvek pravidelná mzda splatná tejto osobe podlieha zdaneniu len v tomto zmluvnom štáte.
1. a) Iné odmeny ako dôchodky vyplácané zmluvným štátom alebo jeho miestnym orgánom fyzickej osobe za služby preukázané tomuto zmluvnému štátu alebo jeho miestnemu orgánu pri plnení úradných povinností podliehajú zdaneniu len v tomto zmluvnom štáte.
b) Takáto odmena však podlieha zdaneniu len v druhom zmluvnom štáte, ak boli služby preukázané v druhom zmluvnom štáte, príjemca má bydlisko v druhom zmluvnom štáte; a
i) je štátnym občanom tohto iného zmluvného štátu; alebo
ii) nezískal bydlisko v tomto inom zmluvnom štáte výlučne na účely vykonávania takýchto služieb.
2. a) Akýkoľvek dôchodok vyplácaný zmluvným štátom alebo jeho miestnym orgánom alebo z finančných prostriedkov, ktorým poskytujú príspevky, podlieha zdaneniu len v tomto zmluvnom štáte za služby, ktoré sú uvedené tomuto zmluvnému štátu alebo jeho miestnemu úradu.
b) Takéto dôchodky však podliehajú zdaneniu len v druhom zmluvnom štáte, v ktorom je poberateľ dôchodku štátnym občanom druhého zmluvného štátu a má bydlisko v druhom zmluvnom štáte.
3. Ustanovenia článkov 15, 16, 17 a 18 sa vzťahujú na odmeny a dôchodky vyplácané za služby, ktoré sa preukázali v súvislosti s priemyselnou alebo obchodnou činnosťou vykonávanou zmluvným štátom alebo jeho miestnym orgánom.
1. Profesor alebo učiteľ, ktorý dočasne navštívil zmluvný štát na obdobie nepresahujúce dva roky, aby tam vyučoval alebo vykonával výskumnú prácu na univerzite, vysokej škole, škole alebo inej uznanej vzdelávacej inštitúcii a ktorý mal alebo bezprostredne pred takouto návštevou bydlisko v druhom zmluvnom štáte, podlieha dani z odmeny za takéto vyučovanie alebo výskum len v tomto inom zmluvnom štáte.
2. Odsek 1 sa nevzťahuje na príjmy z výskumných činností, ak sa takýto výskum uskutočňuje predovšetkým v súkromnom prospech osoby alebo osôb.
Plat alebo príjem, ktorý dostáva za náklady na svoju výživu, vzdelanie alebo prax ako študent alebo učeň, ktorý má bydlisko v zmluvnom štáte, len na účely svojho vzdelania, odbornej prípravy alebo získania osobitných technických skúseností a ktorý má bydlisko alebo bezprostredne pred svojím bydliskom v inom zmluvnom štáte, je oslobodený od dane v bývalom štáte, ak mu boli takéto platby vykonané v tomto bývalom štáte zo zahraničia, alebo ak získal taký príjem za svoju osobnú službu, ako sa preukázalo v bývalom zmluvnom štáte, ktorý nepresahuje 600 000 japonských jenov alebo ich protiplnenie v československých korunách počas akéhokoľvek daňového roka.
Časť príjmu osoby s bydliskom alebo sídlom v zmluvnom štáte, ktorá nie je osobitne uvedená v predchádzajúcich článkoch tejto zmluvy, podlieha zdaneniu len v tomto štáte.
Dvojité zdanenie príjmov sa vylučuje takto:
a) Ak osoba s bydliskom alebo bydliskom v Japonsku dostáva príjem z Československa a ak takýto príjem možno zdaňovať v oboch zmluvných štátoch podľa ustanovení tejto zmluvy, suma československej dane splatnej z tohto príjmu sa pripíše tejto osobe podľa japonských pravidiel o odpočte zahraničnej dane z japonskej dane. Suma, ktorá sa má pripísať, však nesmie presiahnuť tú časť japonskej dane, ktorá je úmerná tomuto príjmu.
b) i) Ak osoba s bydliskom alebo sídlom v Československu dostane príjem, ktorý môže byť podľa ustanovení tejto zmluvy zdanený v Japonsku, Československo s výhradou odseku ii) oslobodí takýto príjem od dane. Pri výpočte dane z ostatných príjmov tejto osoby však môže uplatniť sadzbu dane, ktorá by sa uplatňovala, ak by oslobodený príjem nebol takto vylúčený zo zdanenia.
ii) Ak bydlisko alebo sídlo v Československu dostane príjem, ktorý môže byť zdanený v Japonsku podľa ustanovení článkov 10, 11, 12, 16 a 17 tejto zmluvy, umožní Československu znížiť daň z príjmu tejto osoby o sumu rovnajúcu sa sume zaplatenej v Japonsku. Suma, o ktorú sa má daň znížiť, však nesmie prekročiť časť československej dane vypočítanú pred udelením daňovej úľavy, ktorá je úmerná príjmom zdaneným v Japonsku podľa článkov 10, 11, 12, 16 a 17 tejto zmluvy.
iii) Príspevky platené československými hospodárskymi organizáciami do štátneho rozpočtu sa považujú za československú daň.
1. Členovia jedného zmluvného štátu bez ohľadu na to, či majú alebo nemajú svoje bydlisko alebo sídlo v zmluvnom štáte, nepodliehajú v druhom zmluvnom štáte žiadnemu zdaneniu alebo povinnosti, ktoré by boli s ním spojené a ktoré by boli iné alebo zaťažujúce než zdaňovanie a ktorým sú alebo môžu podliehať členovia tohto iného zmluvného štátu za rovnakých okolností.
2. Zdaňovanie stálej prevádzkarne v držbe podniku jedného zmluvného štátu v druhom zmluvnom štáte sa v tomto inom zmluvnom štáte nevykonáva menej výhodným spôsobom ako zdaňovanie podnikov tohto druhého zmluvného štátu, ktoré vykonávajú rovnakú činnosť.
Toto ustanovenie sa nepovažuje za povinnosť jedného zmluvného štátu udeliť osobám s bydliskom v inom zmluvnom štáte osobné zníženia, zľavy a zníženia z dôvodu ich osobného postavenia alebo povinností ako rodinu, ktorú poskytuje osobám s bydliskom na jeho území.
3. Podniky jedného zmluvného štátu, ktorých majetok je v úplnom alebo čiastočnom vlastníctve, priamo alebo nepriamo vo vlastníctve alebo pod kontrolou osoby alebo osôb s bydliskom v inom zmluvnom štáte, nepodliehajú v bývalom zmluvnom štáte žiadnemu zdaňovaniu alebo povinnostiam, ktoré sú s ním spojené a ktoré sa líšia od zdanenia alebo zaťažujú viac ako zdanenie a ktorým podliehajú alebo môžu podliehať iné podobné podniky tohto predchádzajúceho štátu.
4. Termín "zdaňovanie" sa vzťahuje na dane akéhokoľvek druhu a mená v tomto článku.
1. Ak sa osoba, ktorá má bydlisko alebo sídlo v zmluvnom štáte, domnieva, že opatrenia prijaté jedným alebo oboma zmluvnými štátmi majú alebo budú mať vplyv na zdaňovanie, ktoré nie je v súlade s touto zmluvou, môže bez ohľadu na opravné prostriedky poskytnuté normotvorcom týchto zmluvných štátov postúpiť svoj prípad príslušnému orgánu zmluvného štátu, v ktorom má bydlisko alebo má sídlo.
2. Príslušný orgán sa po vzájomnej dohode s príslušným orgánom druhého zmluvného štátu usiluje o úpravu otázky s cieľom vyhnúť sa zdaneniu, ktoré nie je v súlade s touto zmluvou, ak považuje námietku za odôvodnenú a ak sám nie je schopný nájsť uspokojivé riešenie.
3. Príslušné orgány zmluvných štátov sa usilujú riešiť problémy alebo pochybnosti, ktoré môžu vzniknúť pri výklade alebo uplatňovaní tejto zmluvy vzájomnou dohodou. V prípadoch, na ktoré sa nevzťahuje táto zmluva, môžu tiež navzájom konzultovať s cieľom vylúčiť dvojité zdanenie.
4. Príslušné orgány zmluvných štátov môžu nadviazať priamy kontakt na účely dohody v zmysle predchádzajúcich odsekov.
1. Príslušné orgány zmluvných štátov si vymieňajú informácie potrebné na vykonávanie tejto zmluvy a vnútroštátnych právnych predpisov zmluvných štátov týkajúcich sa daní, na ktoré sa vzťahuje táto zmluva, za predpokladu, že zdaňovanie, ktoré uplatňujú, je v súlade s touto zmluvou. Všetky takto vymenené informácie sa klasifikujú a môžu sa oznamovať len osobám alebo orgánom zodpovedným za posudzovanie alebo výber daní, na ktoré sa vzťahuje táto zmluva.
2. Ustanovenia odseku 1 sa v žiadnom prípade nevykladajú tak, že ukladajú povinnosť jednému zo zmluvných štátov:
(a) vykonávať správne opatrenia, ktoré by boli v rozpore so zákonmi, inými právnymi predpismi alebo správnymi postupmi tohto alebo iného zmluvného štátu;
b) poskytovať informácie, ktoré nebolo možné získať na základe právnych predpisov alebo bežnej administratívnej praxe tohto alebo iného zmluvného štátu; alebo
c) poskytovať informácie, ktoré by odhalili obchodné, obchodné, obchodné alebo služobné tajomstvo alebo výrobný proces alebo informácie, ktorých zverejnenie by bolo v rozpore s verejným poriadkom (ordre public).
Ustanovenia tejto zmluvy nemajú vplyv na daňové výhody, ktoré požívajú diplomatickí a konzulárni úradníci podľa všeobecných pravidiel medzinárodného práva alebo podľa ustanovení osobitných dohôd.
1. Táto zmluva bude ratifikovaná a nástroje ratifikácie sa budú vymieňať v Tokiu čo najskôr.
2. Táto zmluva nadobúda platnosť tridsiatym dňom po nahradení ratifikačných listín a uplatňuje sa v oboch zmluvných štátoch na príjmy za všetky fiškálne roky, ktoré sa začínajú 1. januára kalendárneho roka nasledujúceho po roku, v ktorom táto zmluva nadobudne platnosť.
Táto zmluva je na dobu neurčitú. Každý zmluvný štát ju však môže ukončiť písomným oznámením diplomatickou cestou druhému zmluvnému štátu najneskôr do 30. júna každého kalendárneho roka po uplynutí obdobia piatich rokov odo dňa nadobudnutia platnosti zmluvy. V takom prípade sa zmluva prestane uplatňovať v oboch zmluvných štátoch na príjmy za všetky daňové roky začínajúce 1. januára kalendárneho roka nasledujúceho po roku, v ktorom bolo oznámenie vydané, alebo po tomto roku.
Podpísali túto zmluvu, aby preukázali podpis riadne splnomocneného podpisu.
Dane v duplikáte v Prahe dňa 11. októbra 1977 v angličtine.
Za Československú socialistickú republiku:
František Hájek v. r.
Za Japonsko:
Fumihiko Suzuki v. r.
Prihláste sa pre poznámky, obľúbené a upozornenia
Informácie o predpise
| Citácia | Vyhláška ministra zahraničných vecí č. 46 / 1979 Zb. o Zmluve medzi Československou socialistickou republikou a Japonskom o zamedzení dvojitého zdanenia v oblasti daní z príjmu |
|---|---|
| Typ predpisu | - |
| Autor | - |
| Zbierka | Zbierka zákonov |
| Dátum vyhlásenia | 28.04.1979 |
|---|---|
| Účinnosť od | 25.11.1978 |
| Účinnosť do | - |
| Stav | Platný |
Znenie predpisu má informatívny charakter.
Komentáre 0