Zákon č. 45 / 1956 Zb.
Zákon o skrátení pracovného času
Platný
Účinnosť od 01.10.1956
45.
Zákon
z 24. septembra 1956
znížiť pracovný čas.
Národné zhromaždenie Československej republiky rozhodlo o tomto zákone:
Rozvoj výrobných síl a zvýšenie produktivity práce dosiahnuté pri budovaní socializmu v našej domovskej krajine umožňujú skrátiť pracovný čas ako jednu z foriem zvyšovania životnej úrovne pracovníkov.
Preto je stanovené:
Pravidelné hodiny.
(1) Pravidelný pracovný čas zamestnancov za predpokladu, že sa doteraz stanovil maximálny pracovný čas 48 hodín týždenne, je 46 hodín týždenne.
(2) Skrátenie pravidelného pracovného času sa vykoná bez skrátenia miezd pracovníkov spolu s opatreniami na ďalšie zvýšenie produktivity práce.
(3) Podrobnosti určí vláda v prípade orgánu, ktorý je na to splnomocnený.
Prideľovanie pravidelných pracovných hodín.
(1) Týždenný pracovný čas sa rozdelí na šesť pracovných dní, pokiaľ sa v tomto akte neustanovuje inak, ak je pracovný čas v sobotu všeobecne kratší; ďalších päť dní je podstatne rovnomerne rozdelený.
(2) Pracovný čas v sobotu nesmie byť kratší ako päť hodín.
(1) V stavebných a montážnych podnikoch (závodoch), ktoré pracujú výlučne alebo hlavne na investičnej výstavbe, možno celý týždenný pracovný čas rozdeliť rovnomerne na päť pracovných dní, pokiaľ tým nie je utrpená nepretržitá prevádzka stavebných a montážnych prác. Štruktúry a pracoviská, na ktoré sa vzťahuje toto rozdelenie pracovného času, určí príslušný minister (vedúci ústredného úradu alebo orgánu) po dohode s ústredným výborom príslušnej odborovej organizácie.
(2) Ustanovenia o päťdňovom pracovnom týždni (odsek 1) sa nevzťahujú na podniky (prevádzky), ktoré vykonávajú stavebné alebo montážne práce v baniach. Pre svojich zamestnancov platí rovnaký rozvrh týždenných pracovných hodín ako pre pracovníkov v baniach (oddiel 4).
(1) Zamestnanci ťažobných podnikov (závodov) priamo slúžiaci na ťažbu uhlia, tuhých látok a rúd a zamestnanci pracujúci na osemhodinovom posune pri nepretržitej práci sa im poskytne deň dovolenky za 23 pracovných osemhodinových presunov. Neprimeraná neprítomnosť v práci sa tiež považuje za pracovný čas.
(2) Ak si to vyžadujú osobitné prevádzkové podmienky alebo z iných závažných dôvodov, ak to umožňujú prevádzkové podmienky, príslušný minister (vedúci ústredného úradu alebo orgánu) môže po dohode s ústredným výborom príslušnej odborovej únie výnimočne upraviť pracovný čas v iných podnikoch (zariadení) alebo pre určité druhy práce v takýchto podnikoch (závodoch) mutatis mutandis v súlade s odsekom 1.
Ak povaha práce neumožňuje pridelenie pracovného času všetkým pracovným dňom v týždni v súlade s § 2 alebo rovnako všetkým týždňom v rámci určitej lehoty, príslušný minister (vedúci ústredného úradu alebo orgánu) môže po dohode s ústredným výborom príslušnej odborovej organizácie výnimočne zabezpečiť pracovný čas; pravidelný pracovný čas zvyčajne nepresiahne priemerne 46 hodín týždenne počas obdobia štyroch týždňov.
(1) Riaditeľ podniku (závodu) alebo vedúci inej organizácie určí začiatok a koniec pracovnej zmeny po dohode s Výborom pre odborovú úniu na základe usmernení vydaných Radou regionálneho výboru na základe osobitných nariadení na zabezpečenie plynulej prepravy pracovníkov a dodávok elektrickej energie, plynu a pary na vykurovanie.
(2) Začiatok a koniec pracovných zmien v obchodoch a verejných stravovacích zariadeniach určuje vedúci skladu (-ov) po dohode s výborom odborových zväzov pre hospodársku súťaž s prihliadnutím na daný čas predaja.
(3) Začiatok a koniec pracovného času v centrálnych úradoch a iných štátnych orgánoch určuje vláda po konzultácii s Ústrednou radou odborových zväzov.
Pravidelný pracovný čas mladých pracovníkov a kratší ako pravidelný pracovný čas.
(1) Na zabezpečenie zdravého rozvoja mládeže je pravidelný pracovný čas mladých pracovníkov mladších ako 16 rokov stanovený na 36 hodín týždenne.
(2) Rozdelenie tohto pracovného času určí riaditeľ spoločnosti (závodu) po dohode s Výborom pre hospodársku súťaž Organizácie odborových zväzov pri skúmaní zásad oddielov 2 až 5, pričom sa zohľadnia prevádzkové potreby.
(3) Celkový rozsah teoretickej odbornej prípravy a výrobnej prípravy učňov do 16 rokov upravia príslušní ministri (vedúci ústredných úradov a orgánov) v pomere k riadnemu pracovnému času mladých pracovníkov.
(1) Zamestnanci sa môžu na požiadanie poskytnúť na menej ako pravidelný pracovný čas (oddiely 1 a 7) za predpokladu, že majú povolenie na prevádzku a že zamestnanec má zdravotné alebo iné vážne dôvody. Na pracovné miesta sa stanoví aj kratší ako pravidelný pracovný čas, ak povaha práce nevyžaduje, aby zamestnanec pracoval počas pravidelného pracovného času. Skrátený pracovný čas sa primerane rozdelí v súlade s ustanoveniami oddielov 2 až 5.
(2) Riaditeľ podniku (podnikov) alebo vedúci inej organizácie rozhodne o stanovení kratšieho ako pravidelného pracovného času po konzultácii s výborom pre hospodársku súťaž alebo pod ich vedením vedúceho ich podriadených organizačných orgánov.
Na pracovný čas mladých pracovníkov (§ 7) a na dobu kratšiu ako pravidelný pracovný čas (§ 8) majú zamestnanci podiel na mzde, ktorú by mali na pravidelný pracovný čas určený podľa § 1. Podrobnosti určí vláda po tom, ako na to orgán splnomocnený.
Pracovné prestávky.
Do pracovného času, do 15 minút od zmeny, sú zahrnuté len pracovné prestávky určené na občerstvenie.
Moc presunúť pracovný priestor.
S cieľom lepšie využiť pracovné dni na relaxáciu môže vláda poskytnúť, ak je to v súlade s potrebami národného hospodárstva, že pracovné dni ustanovené zákonom č. 93 / 1951 Z. z., na štátne sviatky, na pracovné dni a na nezabudnuteľné a dôležité dni, sú presunuté do ďalších dní tak, že dva alebo viac pracovných dní následné, po týchto dôvodoch, iné zmeny pracovného času.
Spoločné a konečné ustanovenia.
Ak to vytvára priaznivejšie podmienky na plnenie úloh stanovených v národnom pláne hospodárskeho rozvoja, vláda môže v rámci pravidelného pracovného času stanoveného týmto aktom upraviť rozdelenie pracovného času odchylne od ustanovení oddielov 2 až 5.
Od ministrov (vedúcich ústredných úradov a orgánov), vedúcich ich podriadených riadiacich orgánov, riaditeľov podnikov (zariadení) a riaditeľov iných organizácií sa vyžaduje, aby podnikli kroky na zabezpečenie toho, aby sa aj v prípade skrátenia pracovného času podľa tohto zákona splnili plánované úlohy bez prekročenia plánovaných mzdových fondov a plánovaného počtu zamestnancov.
Existujúce ustanovenia zostávajú bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia o priaznivejšom pracovnom čase pre zamestnancov ako tento zákon.
Tento akt nadobúda účinnosť 1. októbra 1956; vykonajú ho všetci členovia vlády.
Zaporocký v. r.
Fierlinger v. r.
Broad v. r.
Dolan v. r.
Kopecký v. r.
Ing. Jankovcová v. r.
Polack v. r.
Bark v. r.
Ing. Shimonek v. r.
Dr. Kylý v. r.
Plojhar v. r.
Dr. Nove v. r.
Bakuľa v. r.
David v. r.
Děuriš v. r.
Krajčir v. r.
Kromir
Machachová v. r.
Dr. Nejedlé verzus
Tesla v. r.
Uher v. r.
Jahňacie
Jonah v. r.
Reitmajer v. r.
Dr. Škoda v. r.
Bukal v. r.
Dvořák v. r.
Dr. Kahuda v. r.
Generálplukovník Lomská v. r.
Dr. Neuman v. r.
Ouzký v. r.
Pospíšil v. r.
Ing. Púčik v. r.
Dr. Vlasák v. r.
Vymlátil zo mňa dušu.
Prihláste sa pre poznámky, obľúbené a upozornenia
Informácie o predpise
| Citácia | Zákon č. 45 / 1956 Zb. o skrátení pracovného času |
|---|---|
| Typ predpisu | - |
| Autor | - |
| Zbierka | Zbierka zákonov |
| Dátum vyhlásenia | 29.09.1956 |
|---|---|
| Účinnosť od | 01.10.1956 |
| Účinnosť do | - |
| Stav | Platný |
Znenie predpisu má informatívny charakter.
Komentáre 0