Dekrét č. 44 / 1981 Zb.
Vyhláška ministra zahraničných vecí o konzulárnom dohovore medzi Československou socialistickou republikou a Tuniskou republikou
Platný
Účinnosť od 21.02.1981
Zobrazeno prvních 200 z celkem 312 ustanovení tohoto předpisu.
Zobrazit celý předpis →
Pro stažení celého znění použijte tlačítko Stáhnout výše.
44
Uznesenie
minister zahraničných vecí
z 9. februára 1981,
o konzulárnom dohovore medzi Československou socialistickou republikou a Tuniskou republikou
Dňa 12. apríla 1979 bol v Tunise podpísaný konzulárny dohovor medzi Československou socialistickou republikou a Tuniskou republikou.
Konvent schválilo Spolkové zhromaždenie Československej socialistickej republiky a ratifikoval ho prezident republiky. Ratifikačné nástroje boli vymenené v Prahe 22. januára 1981.
Podľa článku 53 dohovoru dohovor nadobudol platnosť 21. februára 1981.
České znenie dohovoru sa uverejní súčasne.
Minister:
Ing. Chupek v. r.
Konzulárny dohovor
medzi Československou socialistickou republikou a Tuniskou republikou
Česká socialistická republika
a
Tunisko
želajúc si rozvíjať priateľské kontakty založené na zásadách rešpektovania suverenity, národnej nezávislosti, nezasahovania do vnútorných záležitostí, rovnosti a vzájomného prospechu,
želajúc si upraviť konzulárne kontakty, uľahčiť ochranu ich záujmov a záujmov ich občanov a stanoviť práva a povinnosti, výsady a imunity konzulárnych úradov ich krajín,
potvrdzuje, že ustanovenia Viedenského dohovoru o konzulárnych stykoch z 24. apríla 1963 naďalej upravujú záležitosti, na ktoré sa výslovne nevzťahujú ustanovenia uvedeného dohovoru,
rozhodli uzavrieť konzulárny dohovor a na tento účel vymenovali svojich zástupcov:
Prezident Československej socialistickej republiky:
Bohuslav Puppy,
minister zahraničných vecí
Prezident Tuniskej republiky:
Mohamed Fituri
minister zahraničných vecí
ktorí si vymenili svoje právne právomoci, ktoré našli v dobrej a správnej forme a dohodli sa na týchto ustanoveniach:
Vymedzenie pojmov
Na účely tohto dohovoru majú nasledujúce termíny význam:
a) "konzulát" je generálny konzulát, konzulát, viceprezident alebo konzulárny úrad;
(b) "konzulát" je územie určené konzulárnym úradom na vykonávanie konzulárnych funkcií;
c) "vedúci konzulárneho úradu" je osoba oprávnená konať v tejto funkcii;
d) "konzulát" je každá osoba vrátane vedúceho konzulárneho úradu zodpovedná za vykonávanie konzulárnych funkcií;
e) "konzulát" znamená akúkoľvek osobu zamestnanú v správnych alebo technických službách konzulárneho úradu;
f) "člen personálu" je každá osoba zamestnaná vo vnútroštátnej službe konzulárneho úradu;
g) "členovia konzulárneho úradu" sú konzulárni úradníci, konzulárni zamestnanci a zamestnanci;
h) "konzulát" znamená konzulárnych úradníkov okrem vedúceho konzulárneho úradu, konzulárneho personálu a personálu;
i) "člen súkromného personálu" je každá osoba zamestnaná výlučne v súkromnej službe člena konzulárneho úradu;
j) "rodinný príslušník" znamená manžela/manželku, maloleté dieťa a otca alebo matku člena konzulárneho úradu alebo jeho manžela/manželky, ktorý žije v jeho domácnosti a ktorého vyživuje člen konzulárneho úradu;
k) "konzuláty" sú budovy alebo časti budov a pozemky, ktoré k nim patria a ktoré sa používajú výlučne na účely konzulárneho úradu bez ohľadu na to, kto je vlastníkom;
l) "konzulátske archívy" znamenajú všetky dokumenty, dokumenty, korešpondenciu, knihy, filmy, nahrávacie pásky a registre konzulárneho úradu spolu s kódmi, kartónmi a vybavením určeným na ich ochranu a skladovanie;
m) "úradná korešpondencia" znamená všetku korešpondenciu týkajúcu sa konzulárneho úradu a jeho funkcií;
(n) "loď vysielajúceho štátu" je vzhľadom na článok 49 tohto dohovoru každé plavidlo, ktoré má štátnu príslušnosť vysielajúceho štátu určeného podľa jeho právnych predpisov.
Vykonávanie konzulárnych kontaktov
1. Poradný úrad môže byť zriadený na území prijímajúceho štátu len so súhlasom tohto štátu.
2. Sídlo konzulárneho úradu, jeho klasifikácia a hranice konzulárneho obvodu určí vysielajúci štát a podlieha schváleniu prijímajúceho štátu.
3. Odosielajúci štát môže neskôr zmeniť sídlo konzulárneho úradu, jeho klasifikáciu alebo hranice konzulárneho obvodu len so súhlasom prijímajúceho štátu.
4. Predchádzajúci výslovný súhlas prijímajúceho štátu sa vyžaduje aj na zriadenie úradu tvoriaceho súčasť konzulárneho úradu, ktorý sa nachádza mimo sídla tohto úradu.
1. Iba občan vysielajúceho štátu môže byť konzulárnym úradníkom. V čase vymenovania nesmie mať pobyt v prijímajúcom štáte alebo mať pobyt na území tohto štátu na účely výkonu inej profesie.
2. Iba členovia vysielajúceho štátu alebo prijímajúceho štátu môžu byť konzulárni zamestnanci a zamestnanci.
Vedúci konzulárnych úradov menuje vysielajúci štát a prijíma ho prijímajúci štát na plnenie svojich povinností.
1. Vysielajúci štát poskytne vedúcemu konzulárneho úradu, generálnemu konzulovi, generálnemu konzulovi alebo podpredsedovi patent vypracovaný pre každé vymenovanie osobitne, ktorý potvrdzuje jeho funkciu a spravidla uvádza jeho celé meno, triedu, konzulárny obvod a sídlo konzulárneho úradu.
2. Vysielajúci štát zašle patent diplomatickou cestou vláde prijímajúceho štátu.
1. Vedúci konzulárneho úradu uvedeného v predchádzajúcom článku je prijatý na plnenie svojich povinností na základe prijatia prijímajúceho štátu s názvom exequatur.
2. Štát, ktorý odmietne poskytnúť vyhlásenie vykonateľnosti, nie je povinný informovať vysielajúci štát o dôvodoch jeho odmietnutia.
Vedúci konzulárneho úradu môže byť prijatý na predbežnom základe na výkon svojich povinností, až kým mu nebude priznaná exequatur. V takom prípade sa na ňu vzťahujú ustanovenia tohto dohovoru.
Hneď ako bude vedúci konzulárneho úradu prijatý na plnenie svojich povinností, či už dočasne alebo ad interne, prijímajúci štát bezodkladne informuje príslušné orgány konzulárneho obvodu a prijme vhodné opatrenia, aby vedúci konzulárneho úradu mohol vykonávať povinnosti vyplývajúce z jeho úradu a využívať výhody tohto dohovoru.
1. Ak vedúci konzulárneho úradu nie je schopný vykonávať svoje povinnosti alebo ak je miesto vedúceho konzulárneho úradu voľné, dočasný vedúci konzulárneho úradu môže byť poverený konzulárnym úradníkom tohto úradu alebo iného konzulárneho úradu vysielajúceho štátu v prijímajúcom štáte alebo diplomatickým zástupcom diplomatickej misie vysielajúceho štátu v prijímajúcom štáte.
2. Meno osoby zodpovednej za dočasné riadenie podľa ustanovení predchádzajúceho odseku sa dočasne oznámi ministerstvu zahraničných vecí prijímajúceho štátu.
3. konzulárny úradník zodpovedný za dočasné riadenie požíva výsady, imunity a výsady vedúceho konzulárneho úradu podľa tohto dohovoru.
1. Vysielajúci štát oznámi ministerstvu zahraničných vecí prijímajúceho štátu:
a) vymenovanie členov konzulárneho úradu, príchod vymenovaných členov konzulárneho úradu na konzulárny úrad, ich konečné odchody alebo ukončenie ich povinností a akékoľvek ďalšie zmeny týkajúce sa ich štatútu, ktoré môžu vzniknúť počas ich služby na konzulárnom úrade;
(b) príchod a konečný odchod rodinného príslušníka konzulárneho úradu, ktorý žije v jeho domácnosti, a prípadne, ak sa osoba stane rodinným príslušníkom alebo prestane byť jeho rodinným príslušníkom;
(c) príchod a konečný odchod súkromných zamestnancov a prípadne ukončenie ich služby v tejto funkcii;
(d) prijatie a prepustenie členov konzulárneho úradu alebo súkromných zamestnancov oprávnených na výsady a imunity, ak sú osobami s bydliskom v prijímajúcom štáte.
2. Vždy, keď je to možné, sa o príchode a konečnom odchode vopred písomne informuje.
Vysielajúci štát určí počet členov konzulárneho úradu, pričom zohľadní dôležitosť tohto úradu a potreby bežného rozvoja jeho činností; prijímajúci štát však môže požadovať, aby sa počet konzulárnych zamestnancov zachoval v rámci hraníc, ktoré považuje za primerané a normálne, pričom zohľadní podmienky konzulárneho obvodu a potreby konzulárneho úradu.
Členovia konzulárneho úradu nevykonávajú žiadnu podnikateľskú ani inú zárobkovú činnosť v prijímajúcom štáte.
1. Prijímajúci štát bezplatne vydá každému konzulárnemu úradníkovi doklad potvrdzujúci jeho totožnosť a funkciu.
2. Ustanovenia odseku 1 tohto článku sa vzťahujú aj na konzulárnych zamestnancov a zamestnancov okrem prípadov, keď sú štátnymi príslušníkmi prijímajúceho štátu alebo majú trvalý pobyt na území prijímajúceho štátu.
3. Ustanovenia odseku 1 tohto článku sa vzťahujú aj na rodinných príslušníkov konzulárneho úradu, okrem prípadov, keď sú štátnymi príslušníkmi prijímajúceho štátu, majú trvalý pobyt na území tohto štátu alebo tam vykonávajú zárobkovú činnosť.
Funkcia člena konzulárneho úradu sa končí najmä:
a) písomné oznámenie vysielajúceho štátu prijímajúcemu štátu o ukončení funkcie člena konzulárneho úradu;
b) exequatur;
c) oznámením prijímajúceho štátu vysielajúcemu štátu, že prijímajúci štát prestal túto osobu považovať za člena konzulárneho úradu.
2. Prijímajúci štát môže kedykoľvek oznámiť vysielajúcemu štátu, že konzulárny úradník je osoba, ktorá nie je grata, alebo že konzulárny zamestnanec je neprijateľný. V takom prípade vysielajúci štát v závislosti od povahy prípadu konzulárneho úradníka stiahne alebo ukončí činnosť konzulárneho zamestnanca alebo zamestnanca konzulárneho úradu.
3. Ak vysielajúci štát v primeranej lehote nesplní svoje povinnosti vyplývajúce z tohto oznámenia, prijímajúci štát môže v závislosti od povahy prípadu a po tom, ako diplomaticky oznámil svoje rozhodnutie vysielajúcemu štátu, vedúci konzulárneho úradu odvolať vyhlásenie vykonateľnosti alebo dotknutú osobu, aby sa považovala za člena konzulárneho personálu.
4. V prípadoch uvedených v odsekoch 2 a 3 tohto článku prijímajúci štát nie je povinný informovať vysielajúci štát o dôvodoch svojho rozhodnutia.
Výhody, výsady a imunity
1. Prijímajúci štát v plnej miere uľahčuje výkon funkcie konzulárnych a konzulárnych úradníkov a prijíma opatrenia potrebné na to, aby mohli požívať práva, výsady a imunity stanovené v tomto dohovore.
2. Prijímajúci štát zaobchádza s členmi konzulárneho úradu s náležitým rešpektom a prijíma všetky vhodné opatrenia na zabezpečenie ich ochrany, slobody a dôstojnosti.
1. Znak štátu vysielajúceho štátu spolu s určením konzulárneho úradu v jazykoch oboch zmluvných strán sa môže nachádzať v budove, v ktorej sa konzulárny úrad nachádza, a v sídle vedúceho konzulárneho úradu.
2. Vlajku vysielajúceho štátu možno vyvesiť v budove konzulárneho úradu, v sídle vedúceho konzulárneho úradu a v dopravnom prostriedku, ak sa používa na služobné účely.
3. Pri uplatňovaní práva ustanoveného v tomto článku sa zohľadňujú zákony, iné právne predpisy a postupy prijímajúceho štátu.
1. Vysielajúci štát môže v súlade s právnymi predpismi prijímajúceho štátu nadobudnúť, prenajímať alebo používať v akejkoľvek forme ustanovenej v týchto právnych predpisoch, pozemky, budovy alebo časti budov pre potreby konzulárneho úradu alebo pre ubytovanie konzulárneho úradu, ktorí sú občanmi vysielajúceho štátu.
2. Vysielajúci štát nesmie byť zbavený povinnosti dodržiavať právne predpisy prijímajúceho štátu týkajúce sa výstavby a územného plánovania alebo iné obmedzenia vzťahujúce sa na oblasť, v ktorej sa nachádza pozemok, budovy alebo časti budov.
1. Priestory konzulárneho úradu a sídlo vedúceho konzulárneho úradu sú nedotknuteľné.
2. Orgány prijímajúceho štátu môžu vstúpiť do konzulárnych priestorov a do ústredia vedúceho konzulárneho úradu len so súhlasom vedúceho konzulárneho úradu, vedúceho diplomatickej misie vysielajúceho štátu alebo osoby oprávnenej niektorým z nich. V prípade požiaru alebo inej katastrofy, ktorá si vyžaduje okamžité ochranné opatrenia, však možno predpokladať, že bol udelený súhlas vedúceho konzulárneho úradu.
3. Prijímajúci štát je povinný prijať všetky vhodné opatrenia na ochranu priestorov konzulárneho úradu pred vniknutím alebo poškodením a zabrániť akémukoľvek zasahovaniu alebo poškodeniu dôstojnosti konzulárneho úradu.
4. Konzulárne priestory, ktorých vybavenie a iný majetok konzulárneho úradu a jeho dopravné prostriedky nepodliehajú žiadnej forme rekvizície na účely národnej obrany alebo verejných potrieb. Ak je na tieto účely potrebné vyvlastnenie, prijmú sa všetky možné kroky, aby sa zabránilo narušeniu konzulárnych funkcií, a vysielajúcemu štátu sa vyplatí okamžitá, primeraná a účinná náhrada.
Konzulárne archívy a dokumenty sú vždy nedotknuteľné všade, kde sa nachádzajú.
1. V súlade s ustanoveniami zákonov a iných právnych predpisov prijímajúceho štátu je vysielajúci štát v prijímajúcom štáte oslobodený od všetkých daní a poplatkov, pokiaľ ide o:
(a) nadobúdanie alebo využívanie pozemkov, budov alebo častí budov určených na úradné účely konzulárneho úradu alebo ako obydlia konzulárnych úradníkov a konzulárnych pracovníkov, ktorí nie sú štátnymi príslušníkmi prijímajúceho štátu alebo ktorí nemajú bydlisko v tomto štáte;
(b) výstavbu budov alebo častí budov na tento účel;
(c) vlastníctvo alebo vlastníctvo pozemkov, budov alebo častí budov na tento účel;
(d) nadobudnutie, vlastníctvo, držba alebo používanie všetkého hnuteľného majetku vrátane dopravných prostriedkov určených alebo používaných výlučne na úradné účely konzulárneho úradu.
2. Výnimka ustanovená v odseku 1 tohto článku sa nevzťahuje na dane a poplatky stanovené alebo vyberané za overené služby.
3. Výnimka stanovená v odseku 1 tohto článku sa nevzťahuje na dane a poplatky, ktoré majú zaplatiť osoby, ktoré uzatvárajú zmluvný vzťah s vysielajúcim štátom podľa právnych predpisov prijímajúceho štátu.
1. Konzultanti a konzulárni zamestnanci nepodliehajú súdnej alebo správnej právomoci prijímajúceho štátu, pokiaľ ide o výkon konzulárnych funkcií.
2. Odsek 1 tohto článku sa však nevzťahuje na občianskoprávne konania:
a) vyplývajúce zo zmluvy, ktorá nebola výslovne alebo konzistentne uzavretá v mene vysielajúceho štátu alebo dedičskej zmluvy v prípade, že konzulárny úradník alebo konzulárni zamestnanci nekonajú ako vysielajúci štát, ale ako súkromná osoba;
b) o zodpovednosti za škodu spôsobenú tretím stranám v prijímajúcom štáte pri prevádzke vozidla, lode alebo lietadla.
1. Úradníci konzulátu nesmú byť zatknutí alebo inak pozbavení svojej slobody alebo sa na nich obmedzovať, s výnimkou prípadov, keď sú obvinení príslušným súdnym orgánom prijímajúceho štátu zo spáchania závažného trestného činu, alebo ak sú tak páchaní konečným súdnym rozhodnutím.
2. "závažný trestný čin" je každý trestný čin v zmysle tohto článku, za ktorý právo prijímajúceho štátu stanovuje trest odňatia slobody v dĺžke najmenej päť rokov.
3. Ak sa proti konzulárnemu úradníkovi začne trestné konanie, konzulárny úradník je povinný predložiť súdne orgány. Konanie sa vedie spôsobom, ktorý by prinajmenšom narušil výkon konzulárnych funkcií, pričom by sa zohľadnil jeho úradný štatút. Ak sa za okolností uvedených v odseku 1 tohto článku konzulárny úradník musí uväzniť alebo inak obmedziť svoju osobnú slobodu, konanie proti nemu sa začne čo najskôr.
4. V prípade opatrení zameraných na obmedzenie slobody člena konzulárneho úradu alebo v prípade trestného stíhania prijímajúci štát čo najskôr informuje vedúceho diplomatického alebo konzulárneho úradu.
1. Členovia konzulárneho úradu môžu byť vyzvaní, aby sa zúčastnili na súdnom alebo správnom konaní. Ak konzulárny úradník odmietne poskytnúť dôkazy, nemožno proti nemu uplatniť žiadne vykonávacie opatrenia alebo sankcie.
Konzuly a zamestnanci nesmú s výnimkou prípadov uvedených v odseku 3 tohto článku odmietnuť poskytnúť dôkazy.
2. Orgán prijímajúceho štátu, ktorý žiada o svedectvo, musí zabezpečiť, aby neobmedzoval konzulárneho úradníka pri výkone jeho povinností. Svoje svedectvo môže prijať na konzulárnom úrade alebo z neho.
3. Členovia konzulárneho úradu nie sú povinní predložiť dôkazy o skutočnostiach týkajúcich sa plnenia svojich povinností alebo predložiť úradnú korešpondenciu alebo iné dokumenty týkajúce sa plnenia svojich povinností.
4. Členovia konzulárneho úradu nemusia pôsobiť ako odborníci vo vnútroštátnom práve vysielajúceho štátu.
1. Konzulárny personál a zamestnanci konzulárneho úradu, ktorí sú štátnymi príslušníkmi prijímajúceho štátu alebo štátnymi príslušníkmi vysielajúceho štátu s bydliskom v prijímajúcom štáte, požívajú imunitu a výsady ustanovené v článku 21 ods. 1 a článku 23 ods. 3 tohto dohovoru.
2. Rodinní príslušníci konzulárnych úradov požívajú podľa potreby výsady udelené členom konzulárneho úradu, s výnimkou prípadov, keď sú štátnymi príslušníkmi prijímajúceho štátu alebo osobami, ktoré v ňom majú bydlisko alebo sú v súkromnom zamestnaní.
3. Prijímajúci štát vykonáva svoju právomoc nad osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2 tohto článku takým spôsobom, aby nebránil činnosti konzulárneho úradu.
1. Vysielajúci štát môže s členom konzulárneho úradu upustiť od výsad a imunít uvedených v článkoch 21 a 22 tohto dohovoru.
2. Vzdanie sa výsad a imunít je vždy explicitné s výnimkou odseku 3 tohto článku a písomne sa oznámi prijímajúcemu štátu.
3. Ak člen konzulárneho úradu začne konanie v prípade, v ktorom požíva výnimku z právomoci podľa článku 21 ods. 1 tohto dohovoru, nesmie sa odvolávať na výnimku z právomoci v súvislosti s konaním vo veci samej.
4. vzdanie sa imunity voči súdnej právomoci v občianskych alebo správnych veciach neznamená vzdanie sa imunity, pokiaľ ide o výkon rozsudku; Od tejto imunity sa musí upustiť samostatne.
Členovia konzulárneho úradu a ich rodinní príslušníci, ktorí s nimi žijú v spoločnej domácnosti, sú v prijímajúcom štáte oslobodení od všetkých verejných služieb a od všetkých vojenských povinností, osobných služieb akéhokoľvek druhu a od akejkoľvek protihodnoty, ktorá by ich mohla nahradiť.
1. Konzulárny úradníci, konzulárni zamestnanci a ich rodinní príslušníci, ktorí s nimi žijú v spoločnej domácnosti, sú oslobodení od všetkých povinností uložených zákonmi a inými právnymi predpismi prijímajúceho štátu, pokiaľ ide o registráciu cudzincov, povolenia na pobyt, pracovné povolenia a iné formality všeobecne uplatniteľné na cudzincov.
2. Ustanovenia odseku 1 tohto článku sa však nevzťahujú na konzulárnych zamestnancov s bydliskom v prijímajúcom štáte alebo vykonávajúcich súkromné zárobkové činnosti tam alebo na ich rodinných príslušníkov.
1. S výhradou ustanovení odseku 3 tohto článku sú členovia konzulárneho úradu oslobodení od ustanovení o sociálnom zabezpečení, ktoré sa môžu uplatňovať v prijímajúcom štáte, pokiaľ ide o služby, ktoré vykonávajú pre vysielajúci štát, a ich rodinných príslušníkov, ktorí s nimi žijú v spoločnej domácnosti.
2. Výnimka uvedená v odseku 1 tohto článku sa vzťahuje aj na súkromných zamestnancov, ktorí sú zamestnaní výlučne členmi konzulárneho úradu, za predpokladu, že:
a) že nie sú štátnymi príslušníkmi zvýhodneného štátu alebo osobami s trvalým pobytom prijímajúceho štátu;
(b) podliehajú ustanoveniam o sociálnom zabezpečení platným v odosielajúcom alebo treťom štáte.
3. Členovia konzulárneho úradu, ktorí zamestnávajú osoby, na ktoré sa nevzťahuje výnimka uvedená v odseku 2 tohto článku, plnia povinnosti uložené zamestnávateľom ustanoveniami o sociálnom zabezpečení prijímajúceho štátu.
4. Výnimka ustanovená v odsekoch 1 a 2 tohto článku nebráni dobrovoľnej účasti v systéme sociálneho zabezpečenia prijímajúceho štátu za predpokladu, že účasť tohto štátu je povolená.
1. Spotrebitelia, konzulárni zamestnanci a ich rodinní príslušníci, ktorí s nimi žijú v spoločnej domácnosti, sú oslobodení od všetkých daní a poplatkov, či už osobných alebo vecných, národných, regionálnych alebo miestnych, s výnimkou:
(a) nepriame dane zvyčajne zahrnuté v cene tovaru alebo služieb;
b) dane a poplatky za súkromný nehnuteľný majetok na území prijímajúceho štátu podľa ustanovení článku 20 tohto dohovoru;
c) poplatky za dedičstvo a prevod vyberané prijímajúcim štátom podľa ustanovení článku 32 písm. b) tohto dohovoru;
d) dane a poplatky zo súkromného príjmu všetkých druhov s pôvodom v prijímajúcom štáte vrátane ziskov vyplývajúcich z prevodu aktív;
e) dane a poplatky vyberané za poskytovanie osobitných služieb;
(f) registračné, súdne, hypotekárne a kolkové poplatky podľa ustanovení článku 20 tohto dohovoru.
(2) Zamestnanci, ktorí sú štátnymi príslušníkmi vysielajúceho štátu, sú oslobodení od daní a mzdových poplatkov, ktoré dostávajú za svoju úradnú činnosť.
3. Členovia konzulárneho úradu, ktorí zamestnávajú osoby, ktorých platy alebo mzdy podliehajú dani z príjmu v prijímajúcom štáte, musia splniť povinnosti stanovené zákonmi a právnymi predpismi tohto štátu v súvislosti s výberom dane z príjmu.
1. Prijímajúci štát v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, ktoré môže vydať, povolí dovoz a udelí oslobodenie od všetkých ciel, daní a iných poplatkov za položky označené:
a) na úradné použitie konzulárneho úradu;
b) na osobné použitie konzulárnych úradníkov a ich rodinných príslušníkov, ktorí s nimi žijú v spoločnej domácnosti, vrátane položiek určených pre ich počiatočnú prevádzkareň. Spotrebiteľské výrobky nesmú prekročiť množstvo požadované na priamu spotrebu dotknutými osobami. Uznaná výnimka sa netýka nákladov na skladovanie a prepravu a poplatkov za podobné služby.
2. Pracovníci konzultantov požívajú výsady a výnimky uvedené v odseku 1 písm. b) tohto článku, ak ide o výrobky dovezené pri nástupe do funkcie.
3. Osobná batožina konzulárnych úradníkov a ich rodinných príslušníkov, ktorí s nimi žijú v spoločnej domácnosti, je oslobodená od colnej kontroly. Môžu sa preskúmať len vtedy, ak existujú vážne dôvody domnievať sa, že obsahujú iné výrobky ako tie, ktoré sú uvedené v odseku 1 písm. b) tohto článku, alebo predmety, ktorých dovoz alebo vývoz sú zakázané zákonmi a inými právnymi predpismi prijímajúceho štátu alebo ktoré podliehajú jeho zákonom a predpisom o karanténe. Takéto kontroly sa môžu vykonávať len za prítomnosti konzulárneho úradníka alebo jeho rodinného príslušníka.
1. Konzulárny úrad môže účtovať poplatky a dávky na území prijímajúceho štátu podľa zákonov a iných právnych predpisov vysielajúceho štátu za konzulárne úkony.
2. Sumy vybrané vo forme poplatkov a odvodov uvedených v odseku 1 tohto článku sú oslobodené od všetkých daní a odvodov v prijímajúcom štáte.
V prípade úmrtia člena konzulárneho úradu alebo člena jeho rodiny, ktorý s ním žije v spoločnej domácnosti, prijímajúci štát:
a) povoliť vývoz hnuteľného majetku zosnulého s výnimkou majetku nadobudnutého v prijímajúcom štáte, ktorého vývoz je v čase úmrtia zakázaný;
b) nevyberá vnútroštátne, regionálne alebo miestne poplatky za dedičstvo alebo prevod majetku, ak ide o hnuteľný majetok, ktorý bol na území prijímajúceho štátu len preto, že zosnulý bol v tomto štáte ako člen konzulárneho úradu alebo rodinný príslušník konzulárneho úradu.
1. Prijímajúci štát umožňuje a chráni na všetky oficiálne účely slobodu prepojenia konzulárnych úradov vysielajúceho štátu s vládou, diplomatickými misiami a inými konzulárnymi úradmi tohto štátu, či už v prijímajúcom štáte alebo v iných štátoch. Na tento účel môžu konzulárne orgány použiť všetky vhodné komunikačné prostriedky vrátane diplomatických alebo konzulárnych kuriérov, diplomatickej alebo konzulárnej batožiny a nešifrovaných alebo zašifrovaných správ. Konzulárny úrad však môže zriadiť a používať rádiovú stanicu len so súhlasom prijímajúceho štátu.
2. Úradná korešpondencia konzulárneho úradu je nedotknuteľná.
3. Konzulárna batožina nesmie byť otvorená ani zadržaná. Ak však majú príslušné orgány prijímajúceho štátu vážne dôvody domnievať sa, že batožina obsahuje niečo iné ako úradnú korešpondenciu alebo dokumenty alebo predmety uvedené v odseku 4 tohto článku, môžu požiadať, aby bola batožina otvorená v ich prítomnosti zodpovedným zástupcom vysielajúceho štátu. Ak orgány vysielajúceho štátu zamietnu takúto žiadosť, batožina sa vráti na miesto pôvodu.
4. Konzulárna batožina, či už zložená z jednej alebo viacerých zásielok, musí byť zapečatená a musí mať jasné vonkajšie označenie svojej povahy; môže obsahovať iba úradnú korešpondenciu alebo dokumenty a predmety určené výlučne na činnosť konzulárneho úradu.
5. konzulárnemu kuriérovi sa poskytne úradný doklad, v ktorom sa uvedie jeho status a počet zásielok tvoriacich konzulárnu batožinu. Konzulárny kuriér nesmie byť občanom prijímajúceho štátu ani nesmie mať bydlisko v prijímajúcom štáte. Pri výkone svojich funkcií požíva kuriér ochranu zvýhodneného štátu. Má osobnú integritu a nesmie byť zadržaná ani vystavená žiadnej forme uväznenia alebo obmedzenia svojej osobnej slobody.
6. Konzulárna batožina môže byť zverená kapitánovi lode alebo civilnému lietadlu pristáť na povolenom vstupe na letisko. Kapitánovi sa poskytne úradný doklad s uvedením počtu zásielok tvoriacich konzulárnu batožinu, ale nepovažuje sa za konzulárneho kuriéra. Po porade s príslušnými miestnymi orgánmi môže konzulárny úrad poslať jedného zo svojich členov priamo a slobodne od kapitána lode alebo lietadla alebo od neho.
S výhradou zákonov a iných právnych predpisov prijímajúceho štátu týkajúcich sa oblastí, v ktorých je vstup zakázaný alebo upravený z dôvodov národnej bezpečnosti alebo verejného záujmu, prijímajúci štát zabezpečí voľný pohyb na svojom území členom konzulárneho úradu.
1. Členovia konzulárneho úradu požívajú výsady a imunity uvedené v tomto dohovore od chvíle, keď vstúpia na územie prijímajúceho štátu na účely prevzatia ich funkcie alebo, ak sa už nachádzajú na jeho území, od chvíle, keď sa ujmú svojich povinností na konzulárnom úrade.
2. Rodinní príslušníci konzulárnych úradov, ktorí podliehajú výsadám podľa tohto dohovoru, požívajú tieto výsady za týchto podmienok:
a) odo dňa, keď člen konzulárneho úradu začne požívať výsady a imunity uvedené v odseku 1 tohto článku;
b) od ich vstupu na územie prijímajúceho štátu za predpokladu, že vstúpili na toto územie neskôr ako v čase uvedenom v písmene a) tohto odseku;
Prihláste sa pre poznámky, obľúbené a upozornenia
Informácie o predpise
| Citácia | Vyhláška ministra zahraničných vecí č. 44 / 1981 Z. z. o Konzulárnej dohode medzi Československou socialistickou republikou a Tuniskou republikou |
|---|---|
| Typ predpisu | - |
| Autor | - |
| Zbierka | Zbierka zákonov |
| Dátum vyhlásenia | 29.04.1981 |
|---|---|
| Účinnosť od | 21.02.1981 |
| Účinnosť do | - |
| Stav | Platný |
Znenie predpisu má informatívny charakter.
Komentáre 0