Čo je Dekrét Ministerstva zdravotníctva č. 42 / 1966 Z.z.?

Vyhláška Ministerstva zdravotníctva č. 42 / 1966 Z. z. o poskytovaní lekárskej preventívnej starostlivosti — Vyhláška ministerstva zdravotníctva o poskytovaní preventívnej starostlivosti.

Kedy nadobudol Dekrét Ministerstva zdravotníctva č. 42 / 1966 Z.z. účinnosti?

Dekrét Ministerstva zdravotníctva č. 42 / 1966 Z.z. nadobudol účinnosť 01.07.1966.

Je Dekrét Ministerstva zdravotníctva č. 42 / 1966 Z.z. stále platný?

Áno, Dekrét Ministerstva zdravotníctva č. 42 / 1966 Z.z. je stále platný a účinný.

Dekrét Ministerstva zdravotníctva č. 42 / 1966 Z.z. - Vyhláška ministerstva zdravotníctva o po...

42

Uznesenie

Ministerstvo zdravotníctva

z 13. júna 1966,

o poskytovaní preventívnej starostlivosti

Ministerstvo zdravotníctva v dohode so zúčastnenými ústrednými orgánmi podľa § 11 ods. 2 zákona č. 20 / 1966 Z. z. o starostlivosti o zdravie ľudí (ďalej len "zákon"):

Část první

Základné ustanovenia

§ 1

(1) Štát poskytuje občanom bezplatnú a nepretržitú preventívnu starostlivosť tak v zdravotníctve, ako aj v chorobách, materstve, ako aj v iných štátoch vyžadujúcich lekársku pomoc.

(2) Deti mladšie ako 3 roky sa starajú aj o svoj všestranný rozvoj v opatrovateľských domovoch, detských domovoch a škôlkach.

§ 2

Dodatočná platba alebo prípadne platba, ktorá sa vyžaduje výnimočne pre určité služby preventívnej starostlivosti a doplnok k starostlivosti o deti uvedený v článku 1 ods. 2, sa vyplatí v súlade s ustanoveniami štvrtej časti.

Část druhá

Ambulancia Ústavná starostlivosť

Oddíl I

Ambulantná starostlivosť

Obvodové služby

§ 3

(1) Zdravie obyvateľov okresu a dostihovej oblasti sa stará o kolektív zdravotníckych pracovníkov pod vedením miestneho alebo konkurenčného okresného lekára. Spolu s vykonávaním úloh v oblasti zdravotnej výchovy a hygieny a boja proti prenosným chorobám poskytuje ambulantnú starostlivosť všetkým obyvateľom okresu a poskytuje im ďalšiu odbornú starostlivosť; Pritom aktívne vykonáva preventívne inšpekcie a v spolupráci s príslušnými odborníkmi poskytuje nepretržitú starostlivosť vybraným skupinám obyvateľstva vrátane občanov so zmenenými pracovnými schopnosťami, príslušníkov ozbrojených síl, ktorí bojovali počas druhej svetovej vojny, a obetiam prenasledovania nacistov.

(2) Obvody sú poskytované nielen v zariadeniach zdravotnej starostlivosti, ale aj v byte alebo na inom mieste, kde sa má poskytnúť zdravotná starostlivosť. Musí sa zabezpečiť, aby pracovníci mohli navštevovať tieto zariadenia najmä mimo svojho pracovného času.

§ 4

(1) Občan, ktorý potrebuje lekársku pomoc, vyžaduje jeho miestny oblastný lekár a, ak má na starosti starostlivosť o deti, miestny okresný pediater; Riaditeľ Inštitútu národného zdravia určí v súlade s miestnymi podmienkami do ich veku, miestny okresný pediater poskytuje starostlivosť deťom.

(2) V oblasti starostlivosti o ženy a zubnej starostlivosti poskytujú ambulantnú starostlivosť obyvateľom územného obvodu odborníci určení pre príslušnú oblasť.

(3) V čase, keď na území nie je poskytovaná starostlivosť o ženy a deti príslušnými lekármi, poskytuje potrebnú starostlivosť okresný lekár; to nemá vplyv na iné ustanovenia o prvej pomoci.

(4) Okresné služby poskytujú zdravotnícki pracovníci určení pre okres, kde má občan trvalý pobyt. Občan si môže vybrať iného oblastného lekára v rámci vymedzenej zemepisnej oblasti (1). Tento lekár môže odmietnuť prijať iných pacientov zo zahraničia, ak by ich prijatie presiahlo ich pracovné zaťaženie.

(5) Osoby, ktoré sa dočasne zdržiavajú mimo miesta trvalého pobytu, sú oprávnené požadovať starostlivosť, ktorú vyžadujú v čase svojho dočasného pobytu v zdravotníckych zariadeniach zodpovedných za miesto bydliska.

(6) Lekári sociálneho zabezpečenia môžu tiež poskytovať sociálne služby občanom so sídlom v inštitúciách sociálnej starostlivosti podľa dohody ministerstva zdravotníctva a štátneho úradu sociálneho zabezpečenia.

§ 5

(1) Pracovníci zo zariadení, v ktorých sa zriadi zdravotné zariadenie, môžu postupovať v súlade s oddielom 4. Povinnosť pracovníkov podrobiť sa pravidelným, mimoriadnym a výstupným preventívnym vyšetreniam u pretekárskeho lekára zostáva nedotknutá.

(2) Osoby, ktoré pravidelne dochádzajú do práce, do odbornej prípravy alebo do podobných činností na väčšej vzdialenosti a nemôžu navštevovať zdravotnícke zariadenia v mieste bydliska na značnú dobu straty, majú právo požadovať potrebnú starostlivosť v zariadeniach zodpovedných za pracovisko (miesto), kde vykonávajú túto činnosť. Môžu sa však neustále starať o takéto zariadenia len v prípadoch osobitného odôvodnenia a so znalosťou oblastného lekárskeho úradníka zodpovedného za ich miesto pobytu.

§ 6

(1) V potrebnom rozsahu poskytuje lekárska služba prvej pomoci ambulantnú starostlivosť občanom v prípadoch život ohrozujúcej, náhlej choroby alebo zhoršenia zdravotného stavu, ktoré vznikajú počas obdobia mimo pravidelnej prevádzky zdravotníckych zariadení poskytujúcich služby v okrese. Táto služba nie je určená na bežné vyšetrovacie alebo lekárske postupy, ktoré možno požadovať v čase prevádzky zdravotníckych zariadení.

(2) Keď sú pohotovostné služby zriadené vo veľkých mestách, poskytujú lekársku pomoc najmä v závažných prípadoch, keď je život chorých bezprostredne ohrozený.

(3) Ak nie je možné včas kontaktovať príslušného lekára alebo pohotovostné zdravotnícke služby alebo pohotovostné zdravotnícke služby, prvá pomoc sa môže požadovať od akejkoľvek dostupnej lekárskej inštitúcie alebo pracovníka, ak by bez takejto pomoci bolo ohrozené životné alebo vážne riziko pre zdravie pacienta.

§ 7

Okresné služby dopĺňajú opatrovateľské služby, ktoré organizujú a poskytujú príslušné orgány národných výborov v spolupráci s Československým Červeným krížom a zdravotníckymi zariadeniami.

Ostatné odborné ambulantné služby

§ 8

(1) Ošetrujúci lekár poskytne pacientovi ďalšie odborné ambulantné služby, ktoré potrebuje vzhľadom na jeho zdravotný stav. Prednostne sa vykonajú profesionálne postupy vyšetrovania a liečby, ktoré sa musia liečiť v naliehavých prípadoch v závislosti od povahy choroby alebo schopnosti pracovať.

(2) Pacient môže priamo kontaktovať príslušné zdravotnícke oddelenie, ak ide o liečbu vážnejšieho zranenia, predpisovanie okuliarov a vyšetrenie alebo liečbu sexuálnej choroby; priamo tomuto oddeleniu sa chorí pošlú aj z centrálneho registra kliniky, ak ide o chorobu, ktorá patrí do určitej oblasti.

§ 9

(1) Ošetrujúci lekár spravidla posiela pacienta na lekársku prehliadku alebo ošetrovateľskú službu na lekársku kliniku, na území ktorej poskytuje služby. Ak je to však v záujme riadneho poskytovania preventívnej starostlivosti alebo oprávneného záujmu pacienta, môže ho výnimočne zaslať ošetrujúci lekár zo zdravotníckeho zariadenia zodpovedného za miesto bydliska pacienta na kliniku, na území ktorej sa nemocnica nachádza, alebo naopak z prevádzkarne zodpovednej za miesto bydliska pacienta.

(2) Ak nie je možné vykonať požadované odborné vyšetrenie alebo liečbu na klinike kompetentnej v súlade s predchádzajúcim odsekom, lekár pošle pacienta na kliniku, ktorá musí byť vybavená potrebnými odbornými službami a je zodpovedná za jeho poskytovanie v súlade s predpísanou rádionizáciou. Ak je to potrebné v súlade s povahou ochorenia, vyšetrenie sa vykoná na odbornom oddelení, ktoré vysiela kliniky.

(3) Pri poskytovaní iných profesionálnych ambulantných služieb osobám dočasne neprítomným v mieste trvalého pobytu a osobám dochádzajúcim do práce alebo na podobné činnosti sa na zdravotnícke zariadenia vzťahuje mutatis mutandis článok 4 ods. 5 a článok 5 ods. 3.

(4) Odsek 4 ods. 4 sa uplatňuje mutatis mutandis aj na poskytovanie dodatočných profesionálnych ambulantných služieb inými lekármi v rámci tej istej nemocnice s klinikou alebo v rámci vymedzeného povodia.

(5) Ďalšie odborné ambulantné služby sa môžu poskytovať v odôvodnených prípadoch so súhlasom vedúceho lekára tohto zariadenia v inom zdravotníckom zariadení, ako je uvedené v predchádzajúcich ustanoveniach.

§ 10

(1) V mieste, kde sa nachádzajú kúpeľné zariadenia, sa môžu poskytovať služby liečebnej rehabilitácie, ktorú vo svojich zariadeniach nemôže poskytnúť Inštitút národného zdravia. O tom rozhodne riaditeľ Národného zdravotníckeho inštitútu po dohode s riaditeľom Kúpeľnej organizácie alebo s riaditeľom kúpeľnej nemocnice.

(2) Poskytovanie ambulantnej kúpeľnej starostlivosti namiesto ústavnej kúpeľnej starostlivosti na základe poukazu sa riadi ustanoveniami § 19.

Oddíl II

Ústavná starostlivosť

Nemocničná starostlivosť

§ 11

(1) Pacienti sú vo všeobecnosti prijatí do nemocnice na základe rady ošetrujúceho lekára; ak je to možné, pred prijatím do nemocnice sa vykonajú vhodné ambulantné vyšetrenia.

(2) Pacient musí byť prijatý do nemocnice bez lekárskeho poradenstva, ak by odklad ohrozil jeho život alebo vážne ohrozil jeho zdravie; Bez lekárskej rady musí byť rodič prijatý do nemocnice.

§ 12

(1) Ak je nemocničná liečba opodstatnená, ale z prevádzkových dôvodov ju nemožno prijať okamžite, nemocničný lekár poskytne nemocnici potrebnú prvú pomoc a určí čas, kedy nemocnica začne pracovať. O oneskorení informuje ošetrujúceho lekára.

(2) Prijatie do nemocnice sa neodmietne, ak ide o povinné ošetrenie alebo prípady uvedené v článku 11 ods. 2. V iných prípadoch sa musia uprednostniť pracovníci, ktorí nemôžu pracovať a ktorí boli poslaní do nemocnice na vyšetrenie na účely posúdenia.

(3) V prípade potreby vzhľadom na zdravie dieťaťa riaditeľ nemocnice umožní prijatie sprievodcu do nemocnice. Výnimočne môže v osobitne odôvodnených prípadoch umožniť, aby starší ľudia prijali usmernenie. Ak sa prijme príručka pre dieťa mladšie ako 6 rokov, jeho pobyt v inštitúcii sa považuje za ústavné zaobchádzanie.

(4) Po prijatí do nemocnice je pacient povinný podrobiť sa potrebným hygienickým a antiepidemickým opatreniam. Počas ústavnej starostlivosti je pacient povinný dodržiavať domáce pravidlá inštitútu, ktoré tiež upravujú kontakt s rodinou, návštevy chorých a informovanie príbuzných o stave chorých.

§ 13

(1) Nemocničnú starostlivosť vo všeobecnosti poskytuje nemocnica, ktorá je podľa zavedenej racionalizácie zodpovedná za trvalé bydlisko pacienta alebo prípadne za miesto, kde má pacient dočasný pobyt v dôsledku práce. Ak je pacient liečený v nemocnici, nemocničná starostlivosť môže byť, ak je v záujme zabezpečenia preventívnej starostlivosti pre pacienta účinným spôsobom alebo v legitímnom záujme pacienta, poskytnutá nemocnici, v ktorej okrese sa nemocnica nachádza. Najmä nemocničná starostlivosť sa poskytuje pracovníkom od založenia nemocnice. V prípadoch uvedených v odseku 11 ods. 2 poskytne každá nemocnica potrebnú starostlivosť.

(2) Ak nemocnica nedokáže poskytnúť potrebnú starostlivosť uvedenú v predchádzajúcom odseku, zašle ju nemocnici, ktorá je vybavená potrebnými odbornými službami a je zodpovedná za ich poskytovanie v súlade so špecifikovanou rádiom. Ak je to potrebné podľa povahy ochorenia, potrebné vyšetrenia a ošetrenia sa vykonajú na príslušnom oddelení vysielajúcej nemocnice alebo jej kliniky.

(3) Nemocnica, ktorá nie je oprávnená podľa predchádzajúcich odsekov, môže byť v odôvodnených prípadoch prijatá do nemocnice so súhlasom jej riaditeľa alebo na základe jeho povolenia.

§ 14

(1) Pacienti môžu byť tiež prijatí do fakultných nemocníc a kliník iných zdravotníckych inštitúcií v súvislosti s úlohami výučby a vedeckého výskumu takýchto zariadení, bez ohľadu na úroveň rádiomizácie za predpokladu, že je primerane zabezpečená lekárska preventívna starostlivosť pre pacientov z ich povodia.

(2) Pacienti sú prijatí do výskumných ústavov na základe výberu vykonávaného podľa vedeckých výskumných úloh týchto centier.

§ 15

(1) Pacient je prepustený z nemocničnej starostlivosti po vykonaní potrebných vyšetrení a ošetrení alebo po zotavení alebo po takom zlepšení zdravotného stavu, že ďalšia liečba sa môže vykonávať ambulantne alebo v iných zdravotníckych zariadeniach. Ak nie je na povinnú liečbu, pacient môže byť prepustený z nemocničnej starostlivosti skôr, aby sa obrátil. Pacient, ktorý dôsledne porušuje domáce pravidlá nemocnice a hrozí, že bude v nemocnici disciplinovať svojím správaním, môže byť prepustený z nemocničnej starostlivosti, ak jeho zdravie nie je vážne ohrozené.

(2) Po prepustení z nemocničnej starostlivosti sa chorá osoba ohlási svojmu ošetrujúcemu lekárovi, ktorý mu poskytne dodatočnú starostlivosť; Ak práca nie je k dispozícii, vyhlásenie sa podá do troch dní od prepustenia.

Starostlivosť v profesionálnych zdravotníckych zariadeniach

§ 16

(1) ústavná starostlivosť v odborných zdravotníckych zariadeniach sa poskytuje na základe návrhov, ktoré zvyčajne predkladajú lekári z nemocničných oddelení s klinikou alebo klinikami; V prípade starostlivosti o deti predložia aj návrhy lekári, ktorí poskytujú okresné služby, a lekári, ktorí poskytujú školské zdravotnícke služby.

(2) Návrhy sa predkladajú v súlade so zoznamom údajov vydaným ministerstvom zdravotníctva, ktoré môžu tiež špecifikovať metódu odborného preskúmania návrhov.

§ 17

(1) Výber pacientov na liečbu v profesionálnych zdravotníckych zariadeniach sa uskutočňuje hlavne podľa naliehavosti potreby starostlivosti o zdravie.

(2) S cieľom začať liečbu v profesionálnej nemocnici si riaditeľ inštitútu, s výnimkou kúpeľnej starostlivosti, vyžaduje poukážku podľa § 18 a liečbu v nočnom domove dôchodcov.

(3) Výber pacientov pre nočné sanitárium vykonáva vedúci lekár zdravotníckeho zariadenia, kde sa zriadi nočný domov dôchodcov, po dohode s Výborom Hnutia revolučných odborov nemocnice.

(4) Absolutórium zo starostlivosti odborných zdravotníckych inštitúcií podlieha mutatis mutandis ustanoveniam oddielu 15.

§ 18

(1) Ústavná kúpeľná starostlivosť sa môže poskytnúť pacientovi, pre ktorého je takáto starostlivosť určená, na základe návrhu ošetrujúceho lekára, ktorý má nepretržitú starostlivosť o pacienta; zvyčajne sa poskytuje na základe poukazu na zdravotnú starostlivosť. Ústavnú kúpeľnú starostlivosť povoľujú orgány uvedené v oddiele 19 zákona. Prístup do výskumných ústavov pre fyziológiu, balneológiu a klimatológiu sa vykonáva v súlade s ustanoveniami odseku 14 ods. 2; pacienti, ktorí sú zamestnaní, sa však zohľadňujú aj pri vyjadrovaní Výboru pre hnutie revolučných odborových zväzov nemocnice.

(2) Návrhy ústavnej kúpeľnej starostlivosti pre osoby trpiace dlhotrvajúcimi chorobami sa musia predložiť na ďalšie obdobie na určené obdobie. Toto obdobie sa nevzťahuje na návrhy predložené v neskoršej fáze potreby kúpeľnej starostlivosti alebo na osoby, ktoré nie sú schopné pracovať alebo osoby postihnuté vážnymi chorobami, ktoré sú osobitne uvedené v zozname na poskytovanie kúpeľnej starostlivosti.

(3) Pracovníkom sa poskytuje ústavná kúpeľná starostlivosť v rámci dovolenky na zotavenie, s výnimkou prípadov, keď sa poskytuje liečba závažných chorôb, ktoré sú osobitne uvedené v zozname indikácií pre kúpeľnú starostlivosť. Pracovníci, ktorí vstúpili do ústavnej kúpeľnej starostlivosti v rámci dovolenky na zotavenie, môžu byť počas tejto starostlivosti uznaní za neschopní pracovať pre chorobu, pokiaľ im preto nemôžu poskytnúť kúpeľné procedúry.

§ 19

(1) Ambulantná kúpeľná starostlivosť sa môže poskytnúť pacientovi, ktorý má byť v nemocnici, ale nemôže mu byť poskytnutá. Takáto starostlivosť sa poskytuje v súvislosti s dovolenkou na zotavenie a na základe návrhu ošetrujúceho lekára, ktorý je v nepretržitej starostlivosti, na základe potvrdenia o vyšetrení a liečbe a prípadne na základe jedla.

(2) Inštitút národného zdravia môže v odôvodnených prípadoch zaplatiť za poukážku na vyšetrenie a ošetrenie. V opačnom prípade možno zaplatiť poukážku na ambulantnú kúpeľnú starostlivosť v súlade s § 63.

Oddíl III

Hodnotiace činnosti

§ 20

Typy a metóda posudzovania

(1) Dôležitou súčasťou hodnotiacej činnosti je posúdenie oprávnenosti na prácu alebo prípadne rozhodovanie; Vyhodnocuje sa,

a) odborné lekárske vyšetrenie v súvislosti s výberom povolania;

(b) zdravotnú spôsobilosť vykonávať určitú prácu v súvislosti s prácou alebo inou prácou alebo potrebu zmeny alebo vylúčenia zo zdravotných dôvodov; takéto hodnotenia sa vydávajú najmä pri vstupe a následných kontrolách;

(c) dočasná práceneschopnosť v prípade choroby a úrazu;

(d) dlhodobá pracovná neschopnosť (oddiely 27 a 28).

V záujme jednotného postupu vydávania stanovísk alebo rozhodnutí o oprávnenosti na prácu sa od lekárov vyžaduje, aby vydávali príslušné osvedčenia na predpísaných formulároch.

(2) Stanoviská a osvedčenia v iných konkrétnych prípadoch sa vo všeobecnosti vydávajú na žiadosť orgánov a organizácií a výnimočne na podnet občana, ak existujú vážne sociálne obavy. *)

(3) Otázka odborných stanovísk a stanovísk na účely náhrady za úrazy a choroby z povolania sa riadi osobitnými ustanoveniami. Posúdenie spôsobilosti na prácu s cieľom chrániť pred vznikom a šírením prenosných chorôb a iných zdravotných hodnotení v tejto súvislosti sa tiež riadi osobitnými pravidlami.

§ 21

Posúdenie spôsobilosti pri výbere povolania

(1) Zdravotný stav budúcej profesie sa musí pred ukončením školskej dochádzky posúdiť medicínsky z hľadiska základného vzdelávania a stredoškolského a vyššieho vzdelávania. Hodnotenie spôsobilosti na budúce povolanie sa vyžaduje aj pred vstupom do školy poskytujúcej stredoškolské a vyššie vzdelanie, ak nejde o okamžitý prechod zo školy poskytujúcej základné vzdelanie.

(2) Hodnotenie spôsobilosti na budúce povolanie vykonávajú dospelí lekári v spolupráci s lekármi školských zdravotníckych služieb alebo prípadne žiakmi so zmenenými pracovnými schopnosťami, a to Radou pre posudzovanie sociálneho zabezpečenia.

Posúdenie oprávnenosti na začatie alebo zmenu práce

§ 22

(1) Pri prijímaní zamestnancov národných výborov posúdi zdravotnú spôsobilosť kandidáta na prácu v plánovanom sektore príslušný okresný lekár alebo prípadne výbor odborníkov uvedený v článku 30.

(2) V prípade zamestnanca, ktorého zamestnajú národné výbory, sa jeho pracovná spôsobilosť, ktorá sa má prideliť, posúdi včas pred vytvorením jeho/jej zamestnania. posúdenie vydáva lekár v závode, v ktorom má pracovník začať pracovať, alebo znalecká komisia podľa § 30.

§ 23

(1) V prípade náboru pracovníkov podnikmi, v ktorých je v podniku zriadené zdravotnícke zariadenie, zdravotnú spôsobilosť pracovníka na plánovanú prácu posúdi okresný zdravotnícky pracovník načas pred založením zamestnania. V zariadeniach, kde nie je zriadené zdravotné zariadenie, sa pri úvodnej kontrole posúdi zdravotný stav pracovníka miestnym oblastným lekárom v prípadoch, keď je klasifikovaný na miestach, kde sú pracovníci vystavení obzvlášť nepriaznivým účinkom na pracovné prostredie, a v iných prípadoch, ktoré určí ministerstvo zdravotníctva po dohode s príslušnými ústrednými orgánmi.

(2) Rozsudky o zmenených pracovných schopnostiach občanov vydávajú výbory pre posudzovanie sociálneho zabezpečenia.

§ 24

(1) Musí sa posúdiť zdravotný stav pracovníka.

(a) predtým, ako sa presunie na miesto, kde je vystavený obzvlášť nepriaznivým účinkom pracovného prostredia a na konci práce na tomto mieste;

(b) predtým, ako sa presunie na miesto, pre ktoré sa vyžaduje špeciálna zdravotná spôsobilosť;

(c) predtým, ako sa presunie do inej práce, pred úpravou pracovných podmienok alebo pred rozdelením pracovného pomeru, ak sa takéto opatrenia vykonávajú zo zdravotných dôvodov.

(2) Stanovisko vydáva príslušný okresný lekár alebo prípadne iný lekár, ktorý má nepretržitú starostlivosť, buď z vlastnej iniciatívy, alebo z iniciatívy pracovníka, podniku, odborov alebo iných sociálnych organizácií. Ak niektorý z týchto účastníkov namieta proti navrhovanému opatreniu alebo ak z zdravotných dôvodov pokračuje v prerušení svojho zamestnania, stanovisko výboru sa vydá v súlade s odsekom 30. Odsek 23 ods. 2 sa uplatňuje mutatis mutandis.

(3) Lekári (odborný výbor) uvedení v odseku 2 zvážia aj zdravotné dôvody na presun tehotných žien a matiek na inú prácu do 9 mesiacov od narodenia a poskytnú potrebné potvrdenie.

Posúdenie dočasnej pracovnej neschopnosti

§ 25

(1) O dočasnej práceneschopnosti v súlade s pravidlami nemocenského poistenia rozhoduje príslušný okresný lekár alebo prípadne iný lekár zodpovedný za poskytovanie lekárskej preventívnej starostlivosti. Ak sa rozhodne, že pracovník nie je schopný pracovať, vydá osvedčenie na predpísanom formulári; osvedčenie je dôkazom o ospravedlnenej neprítomnosti v práci a základom pre návrat choroby.

(2) Dočasná práceneschopnosť sa začína dňom, keď ju lekár zistil; ak pracovník už pracuje, začína sa nasledujúci pracovný deň. Iba vo výnimočných prípadoch, najmä ak nie je možné vyhľadať lekára včas, môže lekár rozpoznať pracovníka, ktorý nie je schopný pracovať v skorší deň, ale nie viac ako 3 dni späť. Retrospektívne uznanie pracovnej neschopnosti za obdobie dlhšie ako tri dni musí posúdiť odborná komisia v súlade s § 30.

(3) Lekár vydá potvrdenie o ukončení pracovnej neschopnosti. V rozsahu a spôsobom, ktorý poskytuje, vydá aj osvedčenie o trvalom zdravotnom postihnutí.

§ 26

Odsek 25 sa uplatňuje mutatis mutandis na posúdenie a potvrdenie neprítomnosti práce požadovanej z dôvodov

a) karanténu; osvedčenie vydáva ošetrujúci lekár alebo prípadne okresné zdravotné stredisko;

b) tehotenstvo a materstvo; osvedčenie, v ktorom sa uvádza predpokladaný dátum pôrodu, vydá lekár poskytujúci žene prenatálnu starostlivosť;

c) potrebu starostlivosti o rodinného príslušníka; osvedčenie vydané ošetrujúcim lekárom alebo prípadne okresným zdravotníckym strediskom sa môže vydať len raz v tom istom prípade.

Posúdenie dlhodobej pracovnej neschopnosti

§ 27

(1) Hodnotenie dlhodobej pracovnej neschopnosti (nemocenosti) nasleduje po priebežnom hodnotení zdravotného stavu a pracovnej spôsobilosti počas choroby alebo dočasnej pracovnej neschopnosti.

(2) Počas dočasnej pracovnej neschopnosti sa vyhodnocuje vývoj zdravotného stavu pacienta a prijmú sa primerané opatrenia na odvrátenie invalidity. Hneď ako ošetrujúci lekár dospeje k záveru, že pracovná neschopnosť je trvalá, ale najneskôr do šiestich mesiacov po práceneschopnosti, začne lekársku starostlivosť s príslušnými orgánmi sociálneho zabezpečenia.

§ 28

(1) Založenie a trvanie invalidity posudzujú výbory pre posudzovanie sociálneho zabezpečenia podľa pravidiel sociálneho zabezpečenia.

(2) Prechod z dočasnej práceneschopnosti na invaliditu sa vykoná v súlade s osobitnými pravidlami. *)

§ 29

Posúdenie oprávnenosti na prácu s členmi družstva

Ustanovenia o posudzovaní spôsobilosti na prácu pri nástupe do zamestnania alebo pri zmene zamestnania a o posudzovaní dočasnej a dlhodobej pracovnej neschopnosti sa primerane uplatňujú na posudzovanie členov výrobných družstiev, ako aj na členov samostatných poľnohospodárskych družstiev a iných stálych pracovníkov v nich. Podobne sa vzťahuje aj na hodnotenie dlhodobej pracovnej neschopnosti jednotlivých poľnohospodárov a iných samostatne zárobkovo činných osôb a ich rodinných príslušníkov.

§ 30

Odborné komisie

Na posúdenie závažných prípadov zriadia národné zdravotnícke ústavy lekárske poradné komisie. Zriadenie týchto komisií, ich rozsah a spôsob konania a rozhodovanie sa riadia smernicou o hodnotiacich činnostiach.

Oddíl IV

Lieky a zdravotnícke potreby

§ 31

(1) Lieky, zdravotnícke a ortopedické pomôcky a iné zdravotnícke pomôcky, ktoré pacient potrebuje v ambulantnej alebo inštitucionálnej starostlivosti, sa im poskytujú buď priamo v zdravotníckych zariadeniach, alebo im boli predpísané a vydané v súlade s inými ustanoveniami.

(2) Je možné získať voľne predajné lieky a zdravotnícke pomôcky, ktoré nie sú viazané na lekársky predpis.

Predpisovanie a vydávanie liekov a určitých zdravotníckych pomôcok

§ 32

* *)

(3) Pri predpisovaní liekov inštitúcie zdravotnej starostlivosti dodržiavajú usmernenia (oddiel 72) s cieľom zabezpečiť, aby sa predpis liekov vykonával v súlade so súčasným stavom vedy a zároveň účinne a ekonomicky; V týchto smerniciach sa tiež určí, za akých podmienok sa môžu predpísať diétne a vitamínové prípravky, minerálne vody alebo výrobky, dezinfekčné prostriedky a iné prostriedky bezplatného poskytovania liekov.

§ 33

(1) V záujme efektívnej distribúcie sa dodávka určitých liekov môže koncentrovať len v lekárňach určených národným výborom; lekár pacienta o tom bude informovať pri predpisovaní.

(2) V čase, keď sú lekárne mimo prevádzky, sú potrebné pohotovostné zdravotnícke služby alebo lekárne prvej pomoci.

§ 34

Ustanovenia o predpisovaní a výdaji sa vzťahujú aj na zdravotnícke pomôcky a iné zdravotnícke pomôcky vydané v lekárňach.

Predpisovanie a vydávanie okuliarov, protéz a iných lekárskych a ortopedických pomôcok

§ 35

(1) V prípade telesných defektov vrodených a neskôr nadobudnutých, protézy horných a dolných končatín, podporné zariadenia, korzety, obväzy, tyčinky alebo barly, ortopedická obuv, choré vozíky alebo motorové vozíky, zariadenia používané pri vrodenom dislokácii bedrových kĺbov u detí, sluchové pomôcky, očné protézy, okuliare, iné opravné očné pomôcky a špeciálne optické prístroje a parochne; v prípade poruchy zraku sa môže poskytnúť aj príspevok na nákup vodiaceho psa. Ak je tento prípad účinnejší, môže sa pacientovi poskytnúť liečba alebo ortopedická pomoc na dlhodobé užívanie s povinnosťou vrátiť ho, ak chýba potreba jeho použitia.

(2) Pri predpisovaní zdravotníckych a ortopedických pomôcok zdravotnícke zariadenia pokračujú v súlade so smernicami (§ 72), ktorými sa stanovujú najmä údaje o jednotlivých pomôckach a vybavení a prípadne o príslušenstve, ako aj osobitné podmienky poskytovania zdravotníckych pomôcok zdravotne postihnutým osobám z radov protifašistických bojovníkov a vojnových páchateľov.

§ 37

(1) Nová zdravotnícka alebo ortopedická pomôcka sa poskytuje bezplatne, ak sa použitá pomôcka stala nevhodnou na ďalšie použitie, najmä v dôsledku normálneho opotrebovania alebo zmeny zdravotného stavu, alebo ak občan preukáže, že bola poškodená alebo zničená bez zavinenia. Ministerstvo zdravotníctva môže určiť čas použitia pomoci.

(2) V prípade potreby sa môže pomoc poskytnúť používateľovi alebo sa môže vyplatiť za opravy nespôsobeného alebo opotrebovaného zariadenia, alebo sa môže poskytnúť paušálny príspevok na jeho zachovanie.

Oddíl V

Preprava pacientov a náhrada cestovných výdavkov

Preprava chorých vozidiel ambulancie

§ 38

(1) Zdravotnícke pomôcky zabezpečujú prepravu sanitkou, ak, ako potvrdil ošetrujúci lekár, zdravotný stav pacienta vyžaduje, aby bol pacient prevezený do zdravotníckeho zariadenia, premiestnený do iného zariadenia alebo prepravený späť na miesto pobytu v čase choroby; najmä v odôvodnených prípadoch môže riaditeľ Inštitútu národného zdravia povoliť presun na iné miesto. Preprava sanitkou je tiež výnimočne povolená, ak, ako potvrdil ošetrujúci lekár, zdravotný stav občana vyžaduje, aby bol občan privezený do a z opatrovateľskej inštitúcie týmto spôsobom.

(2) Preprava sa vykoná aj podľa príručky, ak ju vyžaduje ošetrujúci lekár.

§ 39

(1) Preprava vozidla pre sanitku sa spravidla zabezpečuje Inštitútom národného zdravia, v ktorého obvode je chorý v čase prevozu jeho pobytu, alebo v prípade, keď sa s ním zaobchádza; pri diaľkových cestách sa môže prepravovať odchylne. Preprava pacientov sanitkou zo zdravotníckeho strediska, ak ju táto inštitúcia nemôže vykonať, zabezpečuje krajské zdravotné stredisko zodpovedné za toto miesto bydliska. Ostatné transfery z odborných zdravotníckych ústavov, najmä tých, ktoré do okresu, kde sa nachádza profesionálna zdravotnícka inštitúcia, obstaráva okresná národná zdravotnícka inštitúcia, v ktorej okrese je odborná zdravotnícka inštitúcia.

(2) Prenosy osôb s prenosnými chorobami alebo s podozrením na takéto choroby sa vykonávajú v súlade s nariadeniami o opatreniach proti prenosným chorobám vozidlami na tento účel.

(3) Vo výnimočných prípadoch, keď je to potrebné na záchranu života, Inštitút národného zdravia zabezpečí leteckú dopravu.

Náhrada cestovných výdavkov

§ 40

(1) Zdravotnícke zariadenia pokrývajú náklady na potrebnú dopravu v rámci ambulantnej a inštitucionálnej starostlivosti, aby sa neobmedzila dostupnosť starostlivosti. Týka sa to aj nákladov na potrebnú prepravu súvisiacu s poskytovaním individuálne vyrábaných zdravotníckych a ortopedických pomôcok. Ak nemocenské dávky alebo dávky majú nárok len na náhradu nákladov na znížené cestovné.

(2) Náklady na miestnu dopravu a dopravu vo vzdialenosti 8 km sa nepreplácajú jedným smerom, s výnimkou výnimočných prípadov osobitnej úvahy, o ktorých rozhodol riaditeľ Inštitútu národného zdravia a s výnimkou nákladov na dopravu poctivých darcov krvi.

(3) Na základe predložených dokladov sa náklady na dopravu, osobný vlak podľa druhej triedy prepravy alebo autobusovú dopravu hradia čo najkratším smerom z miesta pobytu na miesto prehliadky alebo ošetrenia a späť. Náklady na expresnú dopravu sa uhrádzajú len vo vzdialenosti väčšej ako 100 km, ale použitie speedsteru by bolo potrebné na riziko meškania, alebo by používanie speedsteru umožnilo cestu po šiestej hodine alebo návrat pred 24. hodinou.

(4) Náhrada nákladov na prenajaté auto sa poskytuje len výnimočne, pokiaľ z dôvodu zdravotného stavu pacienta nebolo možné zabezpečiť prepravu iným spôsobom v čase pre riziko meškania.

§ 41

Náhrada nákladov na dopravu sa poskytne aj detskému sprievodcovi na prepravu dieťaťa mladšieho ako 15 rokov; inak sa poskytne len vtedy, ak je v dôsledku zdravotného stavu pacienta potrebná sprievodná liečba, ako to potvrdil ošetrujúci lekár.

§ 42

Ak je potrebné, aby chorá osoba spala mimo svojho bydliska na účely vyšetrenia, ošetrenia alebo poskytnutia protetického zariadenia, zdravotnícke zariadenie mu poskytne a požadovanému sprievodcovi izbu skutočných nákladov, ale nie viac ako 20 Kčs na osobu za noc.

§ 43

(1) Cestovné náklady sa v prípade ústavnej starostlivosti neuhradia, ak choroba svojvoľne prerušila alebo bola prepustená z dôvodu porušenia vnútroštátnych pravidiel inštitútu, alebo ak choroba prerušila cestu bez závažných dôvodov v súkromnom záujme. Cestovné náklady na dočasné prepustenie z inštitútu sa na žiadosť chorej osoby nevrátia.

(2) Cestovné náklady spojené s vyslaním detí do zdravotníckych zariadení (so zníženým cestovným podľa cestovného cestovného) znášajú rodičia alebo iné osoby povinné starať sa o dieťa.

(3) Národná zdravotnícka ústava tiež nepokrýva náklady na dopravu do zariadení poskytujúcich služby okresu a do pretekárskych nočných sanitárov, náklady na dopravu v prípade ambulantnej kúpeľnej starostlivosti, pokiaľ ministerstvo zdravotníctva neustanoví výnimku a náklady na dopravu do nekompetentného zdravotníckeho zariadenia za predpokladu, že takéto služby sa poskytujú len na žiadosť pacienta. Cestovné náklady v ústavnej kúpeľnej starostlivosti hradia orgány a organizácie, na ktorých účet bola takáto starostlivosť povolená.

(4) Cestovné náklady nemožno uhradiť, ak neboli vyžiadané do 6 mesiacov od dátumu cesty.

(5) Riaditeľ Inštitútu národného zdravia môže vo výnimočných prípadoch osobitnej odmeny povoliť náhradu cestovných nákladov, aj keď nemajú nárok podľa predchádzajúcich ustanovení.

§ 44

(1) Náhrada cestovných výdavkov poskytuje okresná národná zdravotnícka inštitúcia zodpovedná za miesto trvalého pobytu pacienta. Ak však bol pacient pozvaný na vyšetrenie alebo liečbu pretekárskym lekárom, cestovné náklady hradí národná zdravotnícka inštitúcia, pre ktorú pretekársky lekár pracuje. V prípadoch, keď bola chorá osoba predvolaná zdravotníckou inštitúciou v inom okrese bez súhlasu Okresného ústavu národného zdravia, v ktorom má trvalý pobyt, je táto inštitúcia povinná nahradiť jej náklady na dopravu.

(2) Ak je to účinnejšie, ministerstvo zdravotníctva a prípadne národné výbory môžu zveriť poskytnutie náhrady cestovných nákladov iným zdravotníckym zariadeniam, najmä odborným zdravotníckym inštitútom, ktoré spravujú.

Oddíl VI

Spolupráca občanov

§ 45

(1) Preventívne vyšetrenia, vyšetrenia a diagnostické testy podľa článku 22 ods. 2 zákona sa vzťahujú na deti, mladých ľudí a mladých ľudí, ženy v súvislosti s materstvom, pracovníkov vystavených obzvlášť nepriaznivým účinkom na pracovné prostredie, pracovníkov vyslaných do oblastí súvisiacich so zdravím alebo podnebím, vodičov motorových vozidiel, účastníkov organizovanej telesnej výchovy a osôb zapojených do iných činností, pri ktorých sa vyžaduje zistenie uspokojivého zdravotného stavu, osoby vyšetrované v boji proti rakovine a iným chorobám s hromadným výskytom a iné osoby s osobitným záujmom na monitorovaní a upevňovaní ich zdravia. Tieto osoby sú tiež povinné oznamovať požadované údaje o svojom zdraví a životnom prostredí.

(2) Na preventívne vyšetrenia, testy a diagnostické testy na boj proti prenosným chorobám sa vzťahujú osobitné pravidlá.

§ 46

(1) Osoby, ktoré dostávajú zdravotnú preventívnu starostlivosť, sú povinné spolupracovať pri udržiavaní, obnove a konsolidácii svojho zdravia, pri účinnej liečbe a pri zodpovednom posudzovaní ich schopnosti pracovať. Každý predovšetkým:

Citácia	Vyhláška Ministerstva zdravotníctva č. 42 / 1966 Z. z. o poskytovaní lekárskej preventívnej starostlivosti
Typ predpisu	-
Autor	-
Zbierka	Zbierka zákonov

Dátum vyhlásenia	24.06.1966
Účinnosť od	01.07.1966
Účinnosť do	-
Stav	Platný

Dekrét Ministerstva zdravotníctva č. 42 / 1966 Z.z.

Vyhláška ministerstva zdravotníctva o poskytovaní preventívnej starostlivosti

Obsah