Úplné znenie zákona č. 32 / 1996 Zb.

Zákon o súdoch a rozhodnutiach (úplný text z nasledujúcich zmien a doplnení a doplnení)

Platný Vyhlásený úplný text
Verzie znenia: 29.02.1996
32
Predseda poslaneckej komory
oznamuje úplné znenie zákona č. 335 / 1991 Z. z., o súdoch a sudcoch, so zmenami a doplneniami implementovanými zákonom č. 264 / 1992 Z. z., zákona č. 17 / 1993 Z. z., zákona č. 292/ 1993 Z. z. a zákona č. 239 / 1995 Z. z.
PRÁVO
o súdoch a sudcoch
Federálne zhromaždenie Českej a Slovenskej spolkovej republiky rozhodlo o tomto zákone:

HLAVA PRVNÍ

SÚDNY DVOR A HLAVNÉ ZÁSADY ICH ČINNOSTÍ
§ 1
(1) Súdy Českej republiky vykonávajú nezávislé súdy.
(2) Súdmi Českej republiky sú: Najvyšší súd Českej republiky ("Najvyšší súd"), Najvyššie súdy, regionálne súdy, regionálne súdy; v čase ozbrojeného stavu štátu, vyšší vojenský súd a nižší vojenský súd.
(3) Na území hlavného mesta Prahy vykonáva právomoc Krajského súdu Mestský súd; právomoc okresných súdov vykonávajú okresné súdy.
(4) Právomoc okresných súdov môžu vykonávať aj súdy, ktoré sú inak určené v prípadoch ustanovených osobitným právom.
§ 2
zrušené
§ 3
Úlohou súdov je najmä:
a) rozhoduje o právach, povinnostiach a právach chránených záujmami fyzických a právnických osôb a štátu, pokiaľ zákon neustanovuje inak;
b) rozhodnúť o vine odporcu a v prípade potreby uložiť zákonné sankcie alebo iné opatrenia;
c) skúma zákonnosť rozhodnutí prijatých orgánmi verejnej moci, pokiaľ nie je v právnych predpisoch ustanovené inak;
d) skúma zákonnosť rozhodnutí iných orgánov, ak to ustanovuje zákon.
§ 4
(1) V konaní pred súdom prijíma rozhodnutie komora alebo jeden sudca. V zákone o konaní pred súdmi sa uvedie, v ktorých prípadoch sa zúčastňujú na rozhodovacom procese rokovania a v ktorých prípadoch rozhodne jeden sudca. Ako slobodný sudca môže rozhodnúť iba sudca.
(2) Sudcovia a náhradníci sú vo svojich rozhodnutiach rovní. Predseda senátu môže byť len sudca.
(3) Ak sa tento zákon vzťahuje na sudcu, chápe sa ako spoločník, pokiaľ povaha veci neznamená inak.
§ 5
(1) Sudcovia sú nezávislí pri výkone svojich povinností a sú viazaní iba zákonom. Sú povinní vykladať právne predpisy podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia, prijímať rozhodnutia nestranne, spravodlivo a bezodkladne a len na základe skutočností zistených v súlade so zákonom.
(2) Zákon poskytuje ochranu sudcom proti neoprávnenému zasahovaniu do ich činností.
(3) Štát tiež zaručuje nezávislosť sudcov prostredníctvom ich hmotných záruk.
§ 6
(1) Sťažnosti týkajúce sa súdneho konania možno obrátiť na orgány štátnej správy súdov, len ak došlo k oneskoreniu v konaní alebo nevhodnému konaniu súdov alebo porušeniu dôstojnosti konania pred súdom.
(2) Anonymné podávanie sa nemá riešiť.
(3) Podrobnosti o sťažnostiach týkajúcich sa konania súdov a ich vybavovania sú ustanovené v osobitných právnych predpisoch.
§ 7
(1) Všetky sú rovnaké pred zákonom a pred súdom. Každý má právo na ochranu svojich práv, slobôd a práv chránených záujmov pred súdom, pokiaľ zákon neposkytuje takúto ochranu iným orgánom. Súdy sa samy a nezávisle rozhodnú, či daný prípad patrí do ich právomoci.
(2) Nikoho nemožno odvolať od jeho právneho sudcu.
(3) Každý môže pred súdom konať v materinskom jazyku. Zákon určuje, kedy náklady na prevzatie tlmočníka znáša štát.
§ 8
(1) Konanie pred súdmi je v podstate ústne a verejné. Výnimka sa môže ustanoviť len zákonom.
(2) Rozsudky sú vyhlásené v mene republiky a vždy verejne.
(3) Predseda rokovacej sály rozhodne, či je možné zaznamenávať obrázky alebo vykonávať vizuálne alebo zvukové prenosy počas skúšky.
§ 8a
(1) Tento zákaz sa nevzťahuje na členov ozbrojených zborov v službe.

HLAVA DRUHÁ

ORGANIZÁCIA A ČINNOSTI SÚDNEHO DVORA
Okresné súdy
§ 9
(1) Okresný súd sa skladá z predsedu Súdneho dvora, podpredsedu alebo podpredsedov Súdneho dvora, ostatných sudcov a adries.
(2) Okresný súd koná v komorách alebo ako jediný sudca.
(3) Komory Okresného súdu pozostávajú zo sudcu a dvoch náhradníkov.
§ 10
Okresné súdy konajú ako súdy prvého stupňa, pokiaľ nie je v práve o konaní pred súdmi ustanovené inak.
§ 11
Predseda a podpredseda obvodného súdu vedie v súlade s harmonogramom práce súdnictvo patriace Okresnému súdu ako predsedovia komôr alebo ako samosudcovia. Predseda obvodného súdu na základe konečných rozhodnutí Súdu prvého stupňa podnecuje regionálny súd zjednotiť rozhodnutia Najvyššieho súdu.
Regionálne súdy
§ 12
(1) Regionálny súd sa skladá z predsedu a podpredsedov Súdneho dvora, ostatných sudcov a adries.
(2) Regionálny súd koná v komorách; samosudcovia rozhodujú v prípadoch ustanovených v zákone o konaniach pred súdmi.
(3) Komory regionálneho súdu pozostávajú z:
a) sudcu a dvoch náhradníkov, ak konajú ako súdy prvého stupňa v trestných veciach;
b) predseda a dvaja sudcovia v iných prípadoch.
§ 13
(1) Regionálne súdy rozhodujú ako súdy druhého stupňa v prípadoch, v ktorých regionálne súdy rozhodovali na prvom stupni. Zákon o konaní pred súdmi určuje, kedy regionálne súdy rozhodujú ako súdy prvého stupňa.
(2) Ostatné prípady rozhodovania regionálnych súdov sa riadia právom o súdnom konaní.
§ 14
Predseda a podpredsedovia regionálneho súdu podľa harmonogramu práce súdnictva patriaceho regionálnemu súdu ako predsedovia komôr alebo sudcovia. Predseda regionálneho súdu na základe konečných rozhodnutí súdov dáva podnet na zjednotenie rozhodnutí Najvyššieho súdu.
Najvyšší súd
§ 15
(1) Najvyšší súd sa skladá z predsedu Súdneho dvora, podpredsedu alebo podpredsedov Súdneho dvora a ostatných sudcov.
(2) Najvyšší súd koná v komorách zložených z predsedu komory a dvoch sudcov.
§ 16
Najvyšší súd
(a) konajú ako súdy druhého stupňa v prípadoch, v ktorých regionálne súdy rozhodli v prvom stupni;
b) skúma zákonnosť rozhodnutí iných orgánov v prípadoch ustanovených zákonom;
c) rozhoduje v iných právnych prípadoch.
§ 17 a 18
zrušené
§ 19
Predseda a podpredsedovia Najvyššieho súdu podľa harmonogramu práce sudcov najvyššieho súdu ako predsedovia komôr alebo sudcov. Predseda Najvyššieho súdu na základe konečných rozhodnutí Súdu prvého stupňa dáva podnet na zjednotenie rozhodnutí Najvyššieho súdu. Na žiadosť Najvyššieho súdu predseda Najvyššieho súdu pred vydaním stanoviska k výkladu zákonov a iných právnych predpisov (ďalej len "stanoviská") predloží pripomienky. Najvyšší súd alebo jeho univerzita.
§ 20 až 25
zrušené
Najvyšší súd
§ 26
Najvyšší súd sa skladá z predsedu Súdneho dvora, podpredsedu Súdneho dvora a ostatných sudcov.
§ 27
(1) Najvyšší súd koná v komorách zložených z predsedu komory a dvoch sudcov. V komorách zložených z predsedu komory a štyroch sudcov rozhoduje o mimoriadnych odvolaniach proti rozhodnutiam najvyšších súdov.
(2) zrušené
§ 28
(1) Najvyšší súd zabezpečuje zákonnosť rozsudkov:
a) rozhoduje o mimoriadnych odvolaniach vo veciach ustanovených v právnych predpisoch upravujúcich konania na súdoch;
b) koná v iných právnych prípadoch.
(2) Najvyšší súd tiež rozhoduje o uznaní a vykonateľnosti rozhodnutia zahraničných súdov v Českej republike, ak to vyžaduje zákon alebo medzinárodná zmluva. Koná aj v iných právnych prípadoch.
(3) Najvyšší súd monitoruje konečné rozhodnutia súdov a vydáva stanoviská v záujme jednotných rozhodnutí súdov.
§ 29
(1) Predseda najvyššieho súdu môže kolégiu alebo v plnom rozsahu navrhnúť prijatie stanoviska [odsek 28 ods. 1 písm. b) ], ak si otázka práva vyžaduje harmonizáciu výkladu.
(2) Pred prijatím stanoviska môže Najvyšší súd požiadať predsedov najvyšších súdov a zástupcov iných správnych úradov a iných orgánov a právnických osôb o vyjadrenie.
(3) Podrobné údaje stanoví rokovací poriadok Najvyššieho súdu.
§ 30
(1) Rozsudky Najvyššieho súdu predstavujú trestné, občianske a obchodné kolégiá podľa ich činnosti. Predsedovia kolégií sú vedúcimi kolégií. Predseda Najvyššieho súdu môže so súhlasom plenárneho zasadnutia podľa potreby zlúčiť niektoré kolégiá vzhľadom na obsah ich činnosti.
(2) Predseda kolégia organizuje a riadi činnosť kolégia. Na základe konečných rozhodnutí súdov navrhujú kolégium stanovisko k výkladu právnych predpisov a iných právnych predpisov.
(3) Pred prijatím stanoviska môže kolégium požiadať predsedov najvyšších súdov a zástupcov správnych úradov a iných orgánov a právnických osôb o pripomienky.
§ 31
(1) Plenum Najvyššieho súdu pozostáva z predsedu, podpredsedu a ostatných sudcov Najvyššieho súdu. Rozhodnutie sa môže prijať právoplatne za prítomnosti aspoň dvoch tretín jeho členov.
(2) Plenárne zasadnutie Najvyššieho súdu nie je verejné. Na plenárnych zasadnutiach sa môžu zúčastniť predsedovia najvyšších súdov. Na plenárne zasadnutie možno prizvať aj iné osoby.
(3) Najmä cieľ Najvyššieho súdu
a) rozhoduje o rokovacom poriadku Najvyššieho súdu;
b) vydáva stanoviská k výkladu právnych predpisov a iných právnych predpisov vo veciach týkajúcich sa viacerých kolégií alebo sporov medzi kolégiami;
(c) diskutuje o správach o účinnosti právnych predpisov a iných právnych predpisov a na ich základe podporuje nové právne predpisy.
§ 32
(1) Predseda najvyššieho súdu koná v súlade s harmonogramom práce sudcov najvyššieho súdu ako predseda komory alebo sudca. Pri rešpektovaní nezávislosti súdnictva zabezpečuje dôstojnosť konaní, iné činnosti sudcov najvyššieho súdu a dodržiavanie zásad súdnej etiky. Na základe konečných rozhodnutí súdov si kolégium alebo plenárne zasadnutie vyžiada stanoviská k výkladu právnych predpisov a iných právnych predpisov.
(2) Predseda najvyššieho súdu zvoláva a riadi program Najvyššieho súdu.
(3) zrušené
(4) Podpredseda Najvyššieho súdu zastupuje predsedu spôsobom ustanoveným v rokovacom poriadku. V súlade s harmonogramom práce súdnictvo, ktoré patrí k Najvyššiemu súdu, koná ako predseda komory alebo sudca.
§ 33
Sedadlá a časti súdov
(1) Sídlom Najvyššieho súdu je Brno.
(2) Okres Najvyššieho súdu v Prahe sa zhoduje s okresmi krajských súdov v Prahe, Českých Budějoviciach, Plzni, Ústí nad Labem, Hradec Králové a Mestského súdu v Prahe. Okres Najvyššieho súdu so sídlom v Olomouci sa zhoduje s okresmi krajských súdov v Brne a Ostrave.
(3) Sedadlá a okresy okresných a krajských súdov určia samostatný zákon.
(4) Osobitným zákonom môže byť:
(a) bol zriadený okresný alebo okresný súd na riešenie konkrétneho druhu z obvodu jedného alebo viacerých okresných alebo okresných súdov a boli identifikované ich mená;
(b) zistí sa, že prípady konkrétneho druhu rieši jeden okresný súd viacerých súdov.
(5) Ministerstvo spravodlivosti Českej republiky (ďalej len "ministerstvo spravodlivosti") môže zriadiť pobočku ministerstva spravodlivosti na Okresnom súde alebo regionálnom súde všeobecným záväzným právom.

HLAVA TŘETÍ

ZRIADENIE SÚDU A ČLENOV

Oddíl první

Všeobecné ustanovenia
§ 34
Predpoklad pre funkciu sudcu a pridruženého člena
(1) Každý občan Českej republiky, ktorý je oprávnený podať žalobu, môže byť vymenovaný za sudcu alebo spoločníka, ak jeho skúsenosti a morálne vlastnosti zaručujú, že bude riadne vykonávať súdnu funkciu, dosiahne vek 25 rokov v deň ustanovenia a súhlasí so svojím ustanovením ako sudca alebo spoločník a bude pridelený konkrétnemu súdu.
(2) Sudca okrem podmienok uvedených v predchádzajúcom odseku musí mať úplné právne vysokoškolské vzdelanie a odborné súdne preskúmanie.
(3) Osobitný zákon môže stanoviť ďalšie podmienky a postupy na preskúmanie predpokladov a morálnych vlastností potrebných pre funkciu sudcu.
(4) zrušené
(5) Profesionálne preskúmanie, súdne preskúmanie, jednotné súdne preskúmanie, jednotné súdne a právne preskúmanie, vojenské súdne preskúmanie, notárske preskúmanie, súdne preskúmanie prokurátora, rozhodcovské konanie, záverečné hodnotenie čakacej praxe a iné podobné záverečné preskúmania vykonané pred uplatňovaním tohto práva majú rovnaké účinky ako odborné súdne preskúmanie podľa tohto zákona. Minister spravodlivosti môže uznať skúšku advokátskej komory a odbornú skúšku obchodného právnika ako odborné súdne preskúmanie podľa tohto zákona.
§ 35
predseda
(1) Sudcovia sú vymenovaní bez časového obmedzenia.
(2) Administratíva je zvolená na štyri roky.
(3) Oprávnenosť vykonávať funkciu sudcu alebo pridruženého člena sa začína dňom podania prísahy po ustanovení.
§ 36
zrušené
§ 37
Sľubujem.
(1) Po ich ustanovení sudcovia a protivníci sľubujú: "Sľubujem vo svojej cti a svedomí, že budem dodržiavať zákony, interpretovať ich podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia a rozhodovať podľa nich nezávisle, nestranne a spravodlivo." Odmietnutie sľubu vedie k strate funkcie.
(2) Zloženie prísľubu sa nesmie opakovať, ak bol pridružený člen opätovne zvolený.
(3) Sľuby pozostávajú z:
a) vypúšťa:
b) sudcovia iných súdov v rukách ministra spravodlivosti,
(c) náhradníkov krajských a krajských súdov v rukách predsedu súdu, na ktorý boli zvolení.

Oddíl druhý

Ustanovenia sudcov a členov
§ 38
(1) Prezident republiky menuje sudca.
(2) Voľba rokovacích súdov sa riadi osobitným právom.
§ 39
Vymenovanie súdnych úradníkov
(1) Predseda a podpredseda Najvyššieho súdu sú menovaní spomedzi sudcov prezidentom republiky.
(2) Predsedovia kolégií a predsedovia komôr najvyššieho súdu a predsedovia komôr najvyšších súdov sú vymenovaní predsedami príslušného súdu spomedzi sudcov tohto súdu.
(3) Prezidentov a podpredsedov najvyšších a regionálnych súdov, ako aj predsedov a podpredsedov okresných súdov menuje minister spravodlivosti spomedzi sudcov vymenovaných pre súdy Českej republiky.
(4) Predsedov komôr regionálnych a oblastných súdov vymenúva predseda príslušného regionálneho súdu sudcov regionálneho súdu a obvodných súdov.
§ 40
Pridelenie sudcov konkrétnemu súdu a preloženie sudcov
(1) Minister spravodlivosti pridelí sudcovi súd na základe jeho predchádzajúceho súhlasu (§ 34 ods. 1). Dodatočné odňatie takéhoto súhlasu má za následok stratu funkcie, pokiaľ ju sudca nemôže so svojím súhlasom prideliť inému súdu.
(2) Minister spravodlivosti môže postúpiť sudcu na iný súd v rovnakej miere alebo na vyšší súd len s jeho súhlasom.
(3) Minister spravodlivosti môže sudcu postúpiť len na jeho žiadosť.
(4) Ak nie je možné zabezpečiť riadny priebeh súdnictva v súlade s postupom ustanoveným v odsekoch 2 a 3, môže minister spravodlivosti po porade s predsedom Súdneho dvora, ktorému je sudca poverený vykonávať svoje povinnosti, postúpiť sudcu, a to aj bez jeho súhlasu alebo žiadosti, na iný súd, ak právny poriadok ustanovuje zmenu organizácie súdov alebo zmenu obvodu súdov.
(5) V súlade s odsekom 4 môže byť sudca súdu, ktorého sa týka právna zmena a doplnenie uvedené v odseku 4, presunutý len na iný súd rovnakej úrovne v obvode súdu o jeden stupeň vyšší alebo na súd o jeden stupeň nižší v obvode súdu, na ktorý je sudca poverený výkonom svojich povinností. Sudcu uvedeného v odseku 4 možno preložiť iba do šiestich mesiacov od uplatnenia právneho poriadku, na základe ktorého sa rozhodnutie zakladá; z toho istého dôvodu nemožno sudcu opätovne preložiť.
(6) Základný plat sudcu podľa osobitného zákona 2), ktorý bol prevedený na iný súd podľa odseku 4, zostáva v platnosti.
(7) Proti rozhodnutiu ministra spravodlivosti uvedenému v odseku 4 možno podať odvolanie na Najvyšší súd v súlade s osobitnými ustanoveniami (3).
(8) Bez súhlasu alebo bez žiadosti môže byť sudca presunutý na iný súd rovnakej úrovne alebo na nižší súd konečným rozhodnutím disciplinárneho súdu.
(9) Minister spravodlivosti môže sudcov na Najvyšší súd delegovať alebo postúpiť len so súhlasom predsedu tohto súdu. Schvaľovanie predsedu Najvyššieho súdu sa vyžaduje aj na prevod sudcu tohto súdu na nižší súd (odsek 3).
Dočasné vyslanie sudcu
§ 41
(1) Pre riadne fungovanie súdnictva môže byť sudca dočasne pridelený:
a) vykonávať súdnu činnosť na súde vyššieho vzdelávania;
b) vykonávať súdnu činnosť na Okresnom súde Okresného súdu Okresného súdu Okresného súdu Okresného súdu Okresného súdu Okresného súdu Okresného súdu Okresného súdu Okresného súdu Okresného súdu Okresného súdu Okresného súdu Okresného súdu Okresného súdu Okresného súdu Okresného súdu Okresného súdu Okresného súdu Okresného súdu Okresného súdu Okresného súdu Okresného súdu Okresného súdu Okresného súdu Okresného súdu Okresného súdu Okresného súdu Okresného súdu okresného súdu okresného súdu,
c) vykonávať súdnu činnosť na inom okresnom súde v okrese okresného súdu, ak ide o súd okresného súdu.
Sudca môže byť dočasne pridelený inému súdu len s jeho súhlasom.
(2) So súhlasom sudcu môže byť sudca dočasne pridelený:
a) využívanie skúseností na ministerstve spravodlivosti;
b) sudca Okresného súdu alebo regionálneho súdu pre výkon súdnej činnosti na okresnom súde mimo okresného súdu alebo iného regionálneho súdu;
c) sudca Najvyššieho súdu pre výkon súdnej činnosti na inom najvyššom súde.
(3) Obdobie vyslania sudcu nesmie presiahnuť jeden rok za tri roky s výnimkou prípadu uvedeného v odseku 2 písm. a).
§ 42
(1) O dočasnom pridelení rozhoduje:
a) minister spravodlivosti, ak je na dočasné vyslanie sudcov na ministerstvo spravodlivosti alebo na Najvyšší súd;
b) minister spravodlivosti, ak existuje dočasné pridelenie okresnému súdu mimo okresného súdu alebo inému regionálnemu súdu alebo Najvyššiemu súdu;
c) vypúšťa:
d) vypúšťa sa:
e) vypúšťa sa:
f) predseda regionálneho súdu v iných prípadoch.
(2) V prípadoch uvedených v odseku 1 písm. a) s výnimkou vyslania na ministerstvo spravodlivosti sa pridelí súhlas sudcu s riadiacim orgánom, ktorému má byť sudca pridelený.
§ 43
zrušené

HLAVA ČTVRTÁ

Sudkyňa funkcie dekompozície Poradkyňa funkcie
§ 44
Odvolanie

Prihláste sa pre poznámky, obľúbené a upozornenia

Hodnotenie:

Komentáre 0

Pre písanie komentárov sa prosím prihláste.

Informácie o predpise

CitáciaÚplné znenie zákona č. 32 / 1996 Z. z., Zákon o súdoch a sudcoch (úplný text, ako vyplýva z neskorších zmien a doplnení)
Typ predpisuVyhlásený úplný text
Autor-
ZbierkaZbierka zákonov
Dátum vyhlásenia29.02.1996
Účinnosť od-
Účinnosť do-
Stav Platný
Znenie predpisu má informatívny charakter.
Obľúbené
História prehliadania