Dekrét vlády Slovenskej socialistickej republiky č. 24 / 1988 Zb.

(1) Zriadí sa Národná park Malá Fatra (delej len "národná park"). Jeho územie je definované v dolohe 1 tohto nariadenia.

(2) Bezpečnosť ochrany prílivového parku pred rušivými vplyvmi okolia sa určuje ochrannú zónu určenú v prílohe 2 tohto nariadenia.

(3) Stratifikáciu tradičného parku a jeho ochrannej zóny charakterizujú telesá geodézie a kartografie v registri pokoja. Mapy, v ktorých sú uložené na ministerských kultúrach Slovenskej socialistickej republiky, Ústrí štátnej správe průrodě průdody, krajkom národnom komise a obstrostné námíboroch, v ktorých sa nachádzajú príslušné park nachadza, a na přední zemí zemí orgách geodetika a kartografia.

Úvolom nariadenia nadenia naddenné park je pražniť, motivovať a zdokonaľovať prvé výrobky a krajné štvězemia Malej Fatry s ohľadom na svojenimariadny kultúry a vedecký výskum, hospoděřárske a estetické hodnoty.

(1) Na území navného parku možno využiť technológiu a inú činnosť (ďalej len "hospodárska činnosť") plánovať a upravovať len v súlade s jejsém pozím a bez rozrušenia alebo poroznazovania je prorodné prostaredia, častem príborod a celková rázu krajiny.

(2) Na území ochrannej zóny prílivového parku je ekonomika schopná vykonávať svoje činnosti takým spôsobom, aby neviedla k degradácii biologického a estetického hodného prílivového parku, znečisťovaniu indusia, vôd a pôdy.

(3) Ochrana prírody národného parku a dodržiavanie avanie podmienku ochrany jeho ochrannej zóny je povinná pre všetky inštitúcie a organizácie, ktoré sú na tomto území zriadené, ako aj občiansky, ktorý má svoju vlastnú v národnom parku a jeho ochranu patria k obyvateľom alebo sa v roku zkonchadavú.

(1) Performance štátnej prirodě prírodě v národnom parku a jeho prážnom pásme sectoruje Ministerstvo kultúry Slovenskej socialistickej republiky a príslušné národné výbory. 1) Odborná organizácia pre majonéziu o národnom parku je Ústredie štátnej práce.

(2) Organy a organizácie, ktoré sú určené na používanie nadným parkom a jeho ochrannou zónou na jeho účely, sú povinné prerobovať s Ústrážnou štátnou prácou zamery, ktoré sú určené na použitie na tomto území, a len so súhlasom alebogu štátnej prirody2) vuvať intervencie do prírodných pozemkov nařízením park.

(1) Vymenovaním národného parku s označením jeho ochrannej zóny nie sú dotknuté pravidlami o osobnom chránenom zemiach a ich ochranných zónach.3)

(2) Vánnom parku možno využívať poľnohospodársky poľnohospodársky fond bez negatívnych výrobkov na výrobu a výrobu v lesoch pod podmienkou, že lesnohospodárskych podnikových práv pračovné v súlade s platnými s Ústnou štátnou správou a daňovými po skádách s ministerstvom kultúry Slovenské socialistické republiky.

(3) Organs štátnej ochranu prírody pri hodvoje akciu prihlásenie na základe Československej ľudovej armády a Zboru nádnej zvriny pri smnižami, ktorá sa nachádza v blízkosti, zariadení alebo kňazov slúžiacich na tento účel; pritom sú povinné použiť si na tieto čísla súhluje příslučné orgánov vojenská správa. Zaujmo územia vojenská alebo bezpečnostná správa nie je dotkla sa zriadení národné park.

Zrušuje sa vlastníctvo Komisie Slovenskej národnej razy pre hospodárske a kultúrne z 3. januára 1967 čl. 7 o zápisení šrnenej krajnej obce Malá Fatra.4)

Toto nariadenie nadobúda feknosť 1. apríla 1988.

Vymedzenie územia Národného parku Malá Fatra

Zumie Národné PARK Malá Fatra (ďalej len "nové PARK") sa rozprestiera v okresoch Žilina, Martin a Dolné Kubín, v katastrofách obcí: Terchová, Belá, Dolné Nižna, Krasžany, Varín - okres Žilina; Júlské Kľachany, Sučany, Turany, Šútovo - okres Martin; Kražovany, Istebná, Veličná, Zázrivá - okres Dolný Kubín.

Zumie národný PARK bolo předzené na lesných organizačných mapů M 1: 25 000, z ktorých boli Hranica rodné PARK prenesená do Základnej mapy Československá socialistická republika M 1: 50 000 na tieto mapové listy:

Hranica národný park vadeza z bodu v ktorom potoku Vratňanka pritina okraj lesa na južnom okraji intravilámu obce Terchová. OdtiaŽ vedie westernsmerom pozdĺž okraja lesa, južne od osád Podolina, Belovia, Mažgutovia a letovisko rekreačný hát k útoku potokov Bránice. Pretina potok a vede prevystvěrstvý merom frájom les norne od cubitu 640 k výsledku Belanského doliny a k osade Frankovia. Děhalej pokračuje na hranici lesa južne od osád Bachín a Zichovia na výsledok Kukurišovej doliny, pri horarni pretina potok Kúr a stredoveké juhohradné smerom ku chate Pod Jednovinou. Od juhu obchadzza chatu osady Pod Jedžovina a staccha sa na juh k Váhu a diabol pokračuje po svojom skutočnom bréhu proti smere prúdiť do útoku s derivátovým kanálom. OdtiaŽ pokračuje na hranici lesa východným šmerom, pretinou doliny Panošina, Kozinský potok, potok Mšeka, Kučiansku a Sučiansku dolin. Potom stredoveký okraj lesa pri severovýchodnom smerme k potoku Grchová, po ktorom strom pokračuje proti prúdu na lakťu 663 a okraj porostovského lesa do údolia Študent k lesnej ceste. Túto pretína normádne od Výsnej skaly (680) a vedie kraje les južne od koty Vlčkovské (763) k horarni v doline Šútovský porok, odkiaŽ pokračuje východným smerom k hranici schváleného dobývacieho kňaza Kraľovany II. potok norne od kota Mala Fatra (567). Tu sa nachádza na juh k štátnej ceste Turany-Kraľovany, ktorá nasleduje po železničnom tuneli U Šútovky. Děhalej pokračuje severnou hranicou železničnej trasy až k nemu odbočiť v Kraľovanoch, kde sa nachádza severná a západná hranica železničnej trasy Kraľovany- Dolný Kubín vedie ku križovatke so štátnou cestou krajovany-Dolné Kubín jujedchodne od kóty 750. Potom nasleduje severozápadný a severný okraj tejto cesty až po križovatku, takže železničná trať v železničnej stanici Parnica, odkiaž pokračuje severozápadným okrajom železničnej trate k juhozápadnému okraju vnútornej obce Párnica. Odtiaľvedie rozrojom les northwestern smerom, pretínajúc ústia dvoch rovnaké práce poroka Zázrivka, až po štátnu cestu Zázrivá -Párnica, východne od kabíny Dúbravina (603). Križuje štátnu cestu a pokračuje severovýchodným smerom do sedielky norne od koty Diel (749), ďalej horskej lesnej porastov až po potok Istebňanka severozápade od obce Istebná. Tento je potom na západ od kóje Žiaru (890) pokračuje severozápadným a severným smerom až po katastrálnu hranicu medzi mestami Istá a Velká. odkiaŽ stúpa k sedlu medzi lakťmi Učily (884) a Mackov (927). Zo dla vedie norma smerom na kot Mackov (927), krajom les obchodza kot Orvišník (791) a južne od koty Uhliská (944) sa stuca westý merom a pokračuje na okraji lesa a porastov až po potok Istebňanka. Tento potokom vedie je južný smrek po lesnej ceste, ktorý sa otáča severozápadne od smreka na chren a západný smrek na kóji Mraznica (943). Ustupuje od Chremoša k útoku Potosova Chremoša a Zázrivky. Potom okraj lesa pokračuje severným smerom k osade Podskalia a na západe pravostranným prúdom Zázrivka cez cubit 873 a Čapica (882) k okraju lesa v doline s pravostranným prúdom Petrovského potoka. Vzhľadom k tomu, Vedie outskirts lesa s hnisavý smorom na východnom bode.

Územie národný park má vemeru 22 630 ha (z nato 18 711 ha lesný pozemok fond, 2838 ha poľnohodársky pozemok a 1081 ha opatné plochy).

Úzkosť ochrannej zóny Národného parku Malá Fatra (ďalej len "ochranná zóna") sa rozprestiera v okresoch Dolné Kubín, Liptovský Mikuláš, Čadca, Žilina a Martin, v katastrofách obcí: Kraľovany, Parnica, Žaskov, Istebné, Veličná, Zázrivá, Oravská Lesná - okres Dolné Kubín; Stankovany - kraj Liptovský Mikuláš; Riečnica - Kreis Čadca; Terchová, Horná Tižina, Lustici, Belá, Lysica, Guards, Dolní Tižina, Krasznačany, Varín, Gbeľany, Strečno - župa Žilina; Lipovec, Martin, Túdianske Kľachany, Sučany, Turany, Šútovo - Ratovo.

Hranica ochrannej zóny vadadza z turbodúchadlovej železničnej trasy Kraľovany-Dolní Kubín zo železničnej trasy Žilina-Košice v Kraľovanoch a pokračuje severnou hraničnou železničnou trasou Žilina- Košice od východného smerom do obce Stankovany. Severný okraj obce Indolan a potom Škutová Dolina, lesná trasa a zbiehajúcim crbátom pokračujú severovýchodným šmerom do neúprosnej obce Žaskov. Juhozradné krajom intravilánu obchodné stredoveké až k rieke Orava, ktorá ho križuje a po útoku s Potokom Zázrivka ho prenasleduje vpravo. Týtou potokom pokračuje na západ po okraji obce Párnica, odtiaŽ odtiaľ krajím jej intravilán a miestnej časti Zahrabovia až po potocem tekúcem z Temnej doliny a on po jeho pravostrannom súžení. Východný Smerom sa otáča smerom k západnému okraju obce Istebná a jej okrajovej časti smerom k rieke Istebňany po kontakte s okrajom náročného praku. Hranica ochrannej zóny d'avadza od hranice prílivového parku v sedle medzi lakťmi Učily (884) a Mackov (927) a vedie po katastrálnej hranici medzi obcami Istebá a Velká do sedla severne od cubitu 617, odkiaaž hreňom a katastrálny okraj severného smreka na bočný rošt, ktorý premieňa východný burm na Prednej doliny. Odtiaľ prichádza laterálny hrebenom severný smerom k lesnej ceste juhovýchodne od Starej Háje a k katastralnej hranici až po kot Kľúč (1144), z ktorej sa vedie Hranicou les porastov až po hlavný hrebeň medzi kotami 1202 a 1392. Potom pokračuje po hrebeni východného, severovýchodného a východného smerom cez lakťa 1392, 1344, 1141, Minčol (1139), Bzinská hoľa (1193) až Príslopec, kde sa stuca na západ kúte 1251 a k štátnej prírodnej rezervácii Paráč. Po jej normalizej hranici sa nachádza na hlavnej hrebeci, kterým pokračuje západným smerom cez kotu 1166, Hoľa (1066), 1092, Okrkurkranlica (1163), Javorinka (1210, Okrzranlica (1070) a Děhalej soum cez Jezofchie (1066), kot 900 južne od osady Kýčík, kot 900 norne od osady Do Masnicov po krízovú slávu na rohu, severozápadne od osady Machajaja. Hranica potom vedie cez lesnú cestu smerom na západ a smerom na západ od osady Matejickova. Severovýchodný krajom štětnej cesty sa nachádza na juhovýchode do sedielka a v ohbe cesta diverts western smerom na poľnú cestu. Po nej pokračuje cez kótu 710 na kótu Žilín (765), odtiaŽ nadchádzajúcej po chrbáte na juh ku kótu Magura (921), pod ktorou sa stuca juhohradné merom cez Jalovec (735) a Požeha (799). Potom vedička, ktorú šnupnete, väčšinu času, podľa južného zápachu. Medzi Pod dielom a Konhorou vystupuje k západnému okraju lesa porastov juhowaden od osady Konohora a ich krajom k ceste viedla k obci Varín, odtiaž severnej a južnej hranice indolánu k pravému vetru rieky Varínek a k nom až do útoku s Váhom. Tu prechadza Váh a po jeho brlohu pokračuje proti prúdu k Križovatke cest pod hradom Strečno a nej po hrebeni juhovedných smerom na kot Kosová (741), z nej na juh hranicou porastov cez hreň Sarashník na kote Razsočná (1204). Od Hranice sa v juhozápadnom Dubnej sklade, ktorý je obchodzou žuly Vrútka - Dubná skala, nachádza v rozlohe 100 metrí severne od hranice schváleného dobyvateľa. Potom križovatkuje štátnu cestu Strečno-Vrútky a žaleznú trasu a žavou brehom Váhu pokračuje juhovýchodným smerom až po štětnú mestskú časť Vrútky -Lipovec, ktorá križuje a po jej jujeděchodnom rozožuje kľam brehu odvodených kanala pri obí Lipovec. Ním vedie na ku katastralnej hranici medzi obcami Vrútky a Sučanyy južne od oblasti Tzumianske Kľachany, kde prechodza na živý breh Váhu. Grék pokračuje dlhým Brehom s váhou juhovýchodného smera až po miesto, kde je katastralna hranica medzi obcami Sucany a Turany, asi 200 m severozápadne od železničného mosta pretina rieku Váh. Grécky Vedie po pravostrannej premávke okolo 100 severovýchodných kováčov na pravom prítoku, ktorý nasleduje po personálnej trase Sucany- Turany. Južnou orojom tejto cesta sa stáča na rasestie statnych ciest a kótu 397, odkiaŽ prechadza na severnú hranu štátnej cesty Sučany-Kraľovany a ním vedie severovýchod smerom obchodzajúc po západnom okraji intravilán obemné Ratkovo, až po most cez Šútovský potok. Severozápadný Smerom a Vedie Shutovského potoka sa presúva z Rieky na hranicu tradičného parku.

Ochranná zóna Územie má priestor 23 262 ha (z to na 9388 ha lesný pozemok fond, 11 789 ha poľnohodársky pozemok fond a 2085 ha opatné plochy).