Dekrét č. 24 / 1958 Zb.
Vyhlásenie k konzulárnej zmluve medzi Československou republikou a Nemeckou demokratickou republikou
Platný
Účinnosť od 18.02.1958
24
Vyhláška ministra zahraničných vecí
z 12. marca 1958,
o konzulárnej zmluve medzi Československou republikou a Nemeckou demokratickou republikou.
Konzulárna zmluva medzi Československou republikou a Nemeckou demokratickou republikou bola dohodnutá v Berlíne 24. mája 1957.
Národné zhromaždenie udelilo súhlas s Konzulárnou zmluvou 31. októbra 1957 a ratifikoval ju prezident republiky 7. februára 1958. Ratifikačné nástroje boli vymenené v Prahe 18. februára 1958.
Podľa článku 24 konzulárnej zmluvy zmluva nadobudla platnosť 18. februára 1958.
Česká verzia konzulárnej zmluvy je uverejnená v prílohe k zbierke zákonov. *)
David v. r.
KONZULTAČNÉ ZMLUVY
medzi Československou republikou a Nemeckou demokratickou republikou
Prezident Československej republiky a prezident Nemeckej demokratickej republiky, ktorí chcú prehĺbiť vzťahy medzi týmito dvoma štátmi aj v oblasti konzulárnych vzťahov, sa rozhodli uzavrieť túto zmluvu. Na tento účel vymenovali svojich zástupcov:
prezident Českej republiky
minister zahraničných vecí Václav David,
prezident Nemeckej demokratickej republiky
podpredseda ministerskej rady a minister zahraničných vecí Dr. Lothar Bolz,
ktorí si po výmene svojich právnych právomocí a ich nájdení v dobrej a správnej forme dohodli takto:
I. Prenos konzulov
Zmluvné strany sa zaväzujú, že si navzájom umožnia zriadiť na svojom vnútroštátnom území všeobecné konzuláty, konzuláty, vicekonzuláty a konzuláty (ďalej len "konzuláty") a vysielať všeobecných konzulov, konzulov, vicekonzulov a konzulov (ďalej len "konzulov"). Pred vymenovaním konzulov vysielajúci štát požiada o súhlas vysielajúci štát so svojou osobou a konzulárnym obvodom.
(1) Konzulári začnú svoju činnosť po vymenovaní vysielajúceho štátu a po udelení doložky vykonateľnosti prijímajúcim štátom. Konzulárny patent musí ukázať ich konzulárny obvod.
(2) Orgány prijímajúceho štátu poskytnú všetku potrebnú pomoc konzulátom a ich kolegom z konzulátu pri ich činnostiach.
(1) Činnosť konzulov končí ich stiahnutím, zrušením doložky vykonateľnosti alebo smrťou.
(2) V prípade smrti, odvolania, dočasnej neprítomnosti alebo akejkoľvek inej prekážky brániacej konzulovi v činnosti môže úradný súhlas konzula vykonávať jeho zástupca za predpokladu, že jeho oficiálna charakteristika bola predtým oznámená príslušnému orgánu prijímajúceho štátu. Zástupca, ktorému bolo zverené dočasné riadenie konzulárneho úradu, požíva všetky práva, výsady a výhody udelené konzulárnemu úradu touto zmluvou.
Sídlo konzulárnych úradov, počet ich zamestnancov a konzulárne obvody sa určia na základe dohody zmluvných strán.
II. Práva, výsady a výhody konzulov
(1) Prijímajúci štát zaručí konzulom a ich konzulárnym kolegom nepretržitý výkon ich povinností.
(2) Oficiálne miestnosti konzulátov sú nedotknuteľné. Orgány prijímajúceho štátu nevykonávajú v úradných miestnostiach a v apartmánoch konzulov žiadne vykonávacie opatrenia bez súhlasu.
(3) V každom prípade sú konzulárne archívy nedotknuteľné. Súkromné dokumenty sa nesmú uchovávať v konzulárnych archívoch.
(4) Úradná korešpondencia je nedotknuteľná a nepodlieha cenzúre. To isté platí pre telegramy, telefonáty a telex.
(5) V písomnom kontakte s orgánmi vysielajúceho štátu majú konzuli právo šifrovať a môžu používať diplomatických kuriérov.
Konzulom sa umožní pripevniť úradnú budovu na znak vysielajúceho štátu a na znak označujúci ich úrad. Na oficiálnej budove a na ich obytnom dome môžu vztýčiť zástavu vysielajúceho štátu a pripevniť ju na služobné vozidlá.
Na konzulov a ich konzulárnych spolupracovníkov sa nevzťahuje právomoc prijímajúceho štátu, pokiaľ ide o ich odborné činnosti.
Od konzulov a ich konzulárnych spolupracovníkov sa vyžaduje, aby vydávali svedectvo orgánom prijímajúceho štátu vo všetkých záležitostiach, na ktoré sa nevzťahujú ich povinnosti. Ak sa nemôžu zúčastniť, vypočujú ich vo svojom byte alebo písomne vydajú svoje vyhlásenie.
(1) Na základe reciprocity sú konzuli a všetci spolupracovníci, ktorí sú občanmi vysielajúceho štátu, oslobodení od všetkých služieb osôb a osôb vyplývajúcich z administratívnych ustanovení a priamych daní.
(2) Pozemky a budovy sú oslobodené od akejkoľvek služby v naturáliách vyplývajúcej z administratívnych ustanovení na základe reciprocity len vtedy, ak ich konzulárni a konzulárni spolupracovníci používajú ako oficiálne alebo obytné miestnosti.
(3) Konzulárna a konzulárna spolupráca sa udeľuje pri dovoze výrobkov osobnej a profesijnej potreby bez cla až do dohodnutého ročného limitu.
Ustanovenia článkov 5 až 9 sa primerane uplatňujú na manželky konzulov a ich maloleté deti, ktoré s nimi žijú v spoločnej domácnosti.
III. Úradné povolenie konzulov
(1) Konzuly v súlade s medzinárodným právom a medzinárodnou praxou bránia práva a záujmy vysielajúceho štátu a jeho občanov a právnických osôb.
(2) Konzuly môžu pri výkone svojich úradných právomocí kontaktovať štátne orgány v ich konzulárnom obvode; môžu namietať proti porušovaniu práv a záujmov vysielajúceho štátu, jeho občanov a právnických osôb.
Konzuly majú právo registrovať občanov vysielajúceho štátu, ktorí sú trvalo alebo dočasne prítomní vo svojom konzulárnom obvode. Ustanovenia zmluvných strán týkajúce sa ohlasovacích povinností zostávajú nedotknuté.
(1) Konzulisti majú právo vydávať pasy občanom vysielajúceho štátu.
(2) Konzulári udeľujú občanom vysielajúceho štátu, zahraničným štátnym príslušníkom a osobám bez štátnej príslušnosti víza potrebné na vstup alebo opustenie vysielajúceho štátu.
Konzuly prijímajú žiadosti o občianstvo vysielajúceho štátu.
Konzulári majú právo vykonávať na konzulárnych úradoch, vo svojich bytoch, v domácnostiach občanov vysielajúceho štátu, ako aj na lodiach plaviacich sa pod jeho vlajkou alebo na lietadlách s jeho zvrchovaným označením tieto úkony:
1. vypracovať alebo overiť vyhlásenia občanov vysielajúceho štátu;
2. písať, overovať a skrývať závety alebo jednostranné vyhlásenia občanov vysielajúceho štátu a prijímať ich vo väzbe;
3. písať alebo overovať právne akty medzi občanmi vysielajúceho štátu, pokiaľ takéto akty nie sú v rozpore s právnymi predpismi prijímajúceho štátu. Konzul nevypracuje ani neoverí právne akty týkajúce sa zriadenia alebo predaja práv na budovy a pozemky nachádzajúce sa na území prijímajúceho štátu;
4. vypracovať alebo overiť právne úkony medzi občanmi vysielajúceho štátu a občanmi prijímajúceho štátu, ak sa takéto úkony týkajú výlučne záujmov na území vysielajúceho štátu alebo záležitostí, ktoré sa majú v tomto štáte vykonať, a ak takéto úkony nie sú v rozpore s právnymi predpismi vysielajúceho štátu a prijímajúceho štátu;
5. overuje podpisy občanov vysielajúceho štátu vo všetkých druhoch dokumentov; legalizuje dokumenty pochádzajúce od orgánov alebo úradných osôb vysielajúceho štátu alebo prijímajúceho štátu, ako aj od súkromných osôb a overuje ich kópie;
6. overuje preklad dokumentov pochádzajúcich od orgánov alebo úradných osôb vysielajúceho štátu alebo prijímajúceho štátu, ako aj od súkromných osôb;
7. Prijímanie peňazí a cenných položiek od občanov vysielajúceho štátu na účely úschovy; príslušné právne predpisy prijímajúceho štátu zostávajú nedotknuté;
8. Iné úkony, ktoré im zveruje vysielajúci štát, pokiaľ nie sú v rozpore s právnymi predpismi prijímajúceho štátu.
Konzuly môžu vymenovať opatrovníkov a opatrovníkov pre občanov vysielajúceho štátu a v takýchto prípadoch na nich dohliadať. Ak sa konzuli dozvedia, že majetok občana vysielajúceho štátu je mimo kontroly, môžu pre neho vymenovať opatrovníka.
Ustanovenia Zmluvy medzi Československou republikou a Nemeckou demokratickou republikou o právnych vzťahoch v občianskych, rodinných a trestných veciach z 11. septembra 1956 sa vzťahujú na činnosti konzulov v dedičských veciach občanov vysielajúceho štátu.
(1) V prípade konzulov a oprávnených konzulárnych spolupracovníkov sa môže uzavrieť podľa práva vysielajúceho štátu manželstva, ak sú obaja snúbenci občanmi vysielajúceho štátu.
(2) Konzul informuje príslušný orgán prijímajúceho štátu o uzavretí manželstva.
(1) Konzuly majú právo potvrdiť podľa pravidiel vysielajúceho štátu narodenie a smrť občanov vysielajúceho štátu.
(2) Príslušný orgán prijímajúceho štátu informuje konzula o narodení a smrti.
(1) Konzuly sú oprávnené poskytovať akúkoľvek možnú pomoc lodiam vysielajúceho štátu. Môžu najmä vstúpiť do kontaktu s posádkou a cestujúcimi, preskúmať chartu lode a vypracovať správy o náklade a mieste určenia alebo osobitné udalosti.
(2) Ak orgány prijímajúceho štátu zamýšľajú prijať donucovacie opatrenia na komerčných lodiach vysielajúceho štátu, konzul musí byť vopred informovaný. Môže byť prítomný pri vykonávaní takýchto opatrení. Toto sa nevzťahuje na colné, pasové a zdravotné kontroly lodí, posádky alebo cestujúcich.
(3) V prípade katastrof alebo havárií lodí vysielajúceho štátu je konzul oprávnený prijať opatrenia na poskytovanie pomoci postihnutým členom posádky a cestujúcim lode alebo na ich snahu poskytnúť pomoc s cieľom zabezpečiť náklady a opravu lode.
(4) Ustanovenia iných dohôd o poskytovaní pomoci pri lodných katastrofách alebo nehodách zostávajú týmto článkom nedotknuté.
(1) Konzuly sú oprávnené poskytovať akúkoľvek možnú pomoc lietadlám vysielajúceho štátu. Najmä v prípade núdzového pristátia môžu podporovať členov posádky a cestujúcich v kontakte s príslušnými orgánmi a prijať primerané opatrenia na pokračovanie v ceste.
(2) V prípade katastrof alebo nehôd v lietadle vysielajúceho štátu je konzul oprávnený prijať opatrenia na poskytnutie pomoci alebo dopytu po dotknutých členoch posádky a cestujúcich lietadla na zabezpečenie a opravu lietadla.
(3) Ustanovenia iných dohôd o leteckej katastrofe alebo pomoci pri nehodách zostávajú týmto článkom nedotknuté.
IV. Záverečné ustanovenia
Ustanovenia tejto zmluvy o úradných konzuloch sa uplatňujú mutatis mutandis na zamestnancov diplomatických misií poverených vykonávaním konzulárnych činností. Priamy kontakt s orgánmi prijímajúceho štátu sa riadi vzájomnou dohodou ministerstiev zahraničných vecí zmluvných strán.
Táto zmluva sa uzatvára na obdobie piatich rokov. Zmluva zostane v platnosti ďalších päť rokov, ak jedna zo zmluvných strán nepredstaví svoje želanie vypovedať zmluvu šesť mesiacov pred uplynutím tejto lehoty.
Táto zmluva si vyžaduje ratifikáciu. Nadobudne účinnosť v deň výmeny ratifikačných nástrojov, ktoré sa uskutočnia v Prahe.
V Berlíne 24. mája 1957 v dvoch origináloch vždy v českom a nemeckom jazyku, ktoré sú rovnako platné.
Za predsedu
Česká republika
V. David v. r.
Za predsedu
Nemecká demokratická republika
Dr. Lothar Bolz v. r.
Strana 31.
Prihláste sa pre poznámky, obľúbené a upozornenia
Informácie o predpise
| Citácia | Dekrét č. 24 / 1958 Zb. o Konzulárnej zmluve medzi Československou republikou a Nemeckou demokratickou republikou |
|---|---|
| Typ predpisu | - |
| Autor | - |
| Zbierka | Zbierka zákonov |
| Dátum vyhlásenia | 15.05.1958 |
|---|---|
| Účinnosť od | 18.02.1958 |
| Účinnosť do | - |
| Stav | Platný |
Znenie predpisu má informatívny charakter.
Komentáre 0