Dekrét vlády Slovenskej socialistickej republiky č. 23 / 1988 Zb.

(1) Zriadíje sa Národná park Slovenský raj (ďalej len "Národné park"). Jeho územie je definované v dolohe 1 tohto nariadenia.

(2) Bezpečnosť ochrany prílivového parku pred rušivými vplyvmi okolia sa určuje ochrannú zónu určenú v prílohe 2 tohto nariadenia.

(3) Stratifikáciu tradičného parku a jeho ochrannej zóny charakterizujú telesá geodézie a kartografie v registri pokoja. Mapy, v ktorých je nápis Ústí štátnej zeme Národného parku a jeho ochrannej zóny, sú uložené na ministerstve kultúry Slovenskej sociestičky republiky, Úsredí štátnej správy průboda, župy náboroch a okrných námenných výboroch, v okrese ktorého sa nachádza nánádné park nachadza a na príslušných územných orgánoch geodetiky a kartografie.

Produlom riadenia národný park je prameň, motivovať a zdokonaľovať výrobu a krajinných území Slovenského raja s ohľadom na jejníadny kultúrny a vedecký výskumné, povodárske a estetické hodnoty.

(1) Na území navného parku možno využiť technológiu a inú činnosť (ďalej len "hospodárska činnosť") plánovať a upravovať len v súlade s jejsém pozím a bez narúšania alebo poroznazovania je prorodno prostroredia, častem prírod a a a celého rázu krajiny.

(2) Na území ochrannej zóny prílivového parku je možné, aby ekonomika konala na Iba takým spôsobom, že nespôsobí degradáciu biologického a estetického hodné prílivového parku, znečisťovanie viší, vôd a pôdy.

(3) Ochrana prírody národného parku a dodržiavanie avanie podmienku ochrany jeho ochrannej zóny je povinná pre všetky inštitúcie a organizácie, ktoré sú na tomto území zriadené, ako aj občiansky, ktorý má svoju vlastnú v národnom parku a jeho ochranu patria k obyvateľom alebo sa v roku zkonchadavú.

(1) Performance štátnej prírodě prírodě v národnom parku a jeho prážnom pásme sectoruje Ministerstvo kultúry Slovenskej socialistickej republiky a príslušné národné výbory. 1) Odborná organizácia pre majonéziu o národnom parku je Ústredie štátnej práce.

(2) Organy a organizácie, ktoré sú určené na používanie nadným parkom a jeho ochrannou zónou na jeho účely, sú povinné prerobovať s Ústrážnou štátnou prácou zamery, ktoré sú určené na použitie na tomto území, a len so súhlasom alebogu štátnej prirody2) vuvať intervencie do prírodných pozemkov nařízením park.

(1) Vymenovaním národného parku s označením jeho ochrannej zóny nie sú dotknuté pravidlami o osobnom chránenom zemiach a ich ochranných zónach.3)

(2) Vánnom parku možno využívať poľnohospodársky poľnohospodársky fond bez negatívnych výrobkov na výrobu a výrobu v lesoch pod podmienkou, že lesnohospodárskych podnikových práv pračovné v súlade s platnými s Ústnou štátnou správou a daňovými po skádách s ministerstvom kultúry Slovenské socialistické republiky.

(3) Organs štátnej ochranu prírody pri hodvoje akciu prihlásenie na základe Československej ľudovej armády a Zboru nádnej zvriny pri smnižami, ktorá sa nachádza v blízkosti, zariadení alebo kňazov slúžiacich na tento účel; pritom sú povinné použiť si na tieto čísla súhluje příslučné orgánov vojenská správa. Zaujmo územia vojenská alebo bezpečnostná správa nie je dotkla sa zriadení národné park.

Zrušuje sa táto časť rožodutia Komisie Slovenskej národnej rady pre hospodárske a kultúrne z 21. augusta 1964 čnost 30 / 1964 - osv., ktorou bola zriadená španá krajná oblasť Slovenský raj (reg. v Čiastke 81 / 1964 Zb.).

Toto nariadenie nadobúda feknosť 1. apríla 1988.

Územie Národné PARK Slovenský raj (ďalej len "nové PARK") sa nachádza v okrese Spišská Nová Ves, Rožňava, Poprad a Banská Bystrica, v katastrofách obcí: Betlanovce, Hrabusice, Letanovka, Spišské Tomášovka, Smižany, Mlynky - okres Spišská Nová Ves; Dedinky, Dobšiná, Stratená - okres Rožňava; Spišský Štiavnik, Hranovnica, Vernár - kraj Poprad; Švermovo - okres Banská Bystrica.

Zumie národný PARK bolo předzené na lesných organizačných mapů M 1: 25 000, z ktorých boli Hranica rodné PARK prenesená do Základnej mapy Československá socialistická republika M 1: 50 000 na tieto mapové listy:

Hranica nádné parka vauddza od travestný bristu cez riek Hornád pri Mýte juhovradne od Hrabušice a vedie južné krajom štětnej práce-Švermovo juhodásné merom na kot 577. OdtiaŽ pokračuje na hranici lesa juhozadný smerom k osade Dolina, ktorá obchadza zo západnej strany a dalej vedie krajom lesa, križovatkou potokov Teplično a Ždiar, až po lesný rošt, kde sa stuca na juhowest a pokračuje na kocku Baba (1000). Z neho zostupuje zo bočného roštu z mokrého pachu do údolia Vernárskeho potoka až k jeho zrážke s neobmedzeným ivotenným prítokom. Križuje potok i štátnu cestu Hranovnica-Švermovo, státa sa juhohradné smerom a vystavuje hrady lesa porastov cez kot Zbosniská (1091) na hrebeň vradna od kouta 1002, kde sa nachádza na juh a pokračuje v dni po hrebeni južnou smerom na kot 1176. Tu sa stuca festering smerom na kot Manlovčia hlava (1269). Odtiaľ pokračuje západným a juhozápadným smerom po katastrálnej hranici Medzi obcami Vernár a Spišské Bystré až do Smrečinského sedla, kde sa odkláňa východ a juketry na lakte Prednej hoľa (1545) a pápeža (1099) k štátnej este Hranovnica-Švermovo. To rozdrví a po ňom východný okraj vedie je južnou vôňou cesty k lesnej ceste v sedle Besnik. Po tejto ceste východné a južné smerum pokračuje od kóje 1128 po Spišský potok, čo je pretina a ktorý stúpa pozdĺž hrebeni severovýchodným smerom do kóje Ondrejisko (1270). Od juhovýchodu, severovýchodu a východu smerom po kóju Huzovského (1172) a potom po juhovýchodnom smerom cez kota Čierna hora (1152) a Gápež (961) po státnej ceste Strajeden - Dobšiná, ktorá patrí. Jej normam krajom sa dovva k rázestiu štátnych ciest Strajden- Dobšina- Mlynky, kde sa odkláňa severný smerom po západe a severnom okraji Hodšin- Mlynky na obchádzku Biele Voda v osade Postedné Hámor. Od tej doby po ceste pokračuje obec Biele Voda po lesnej ceste cez severovýchodný mérom k sedlu severne od kóje Kraľová hora (1071). Z nej sa premení cez lesnú cestu do údolia východne od kóje 1104 a diabol stúpa do kóje holého kameňa (1104). Dilej vedie po hrebeni severovýchodne smerom cez kota Dubnica (999) a Medvedia chum (903), z teto kota hranicou les porastov severovýchodne a severne smerom, križujúc potok Hlinica i jeho avowotruktu, na okraji lesa. Odtiaľ stáča k chatovej osade Maša, ktorá je súčasťou zo západnej strany, križuje rieku Hornád a krajom lesný vedie západný a severozápadný smerom cez Tomašovský potok a štátnu cestu Spišské Tomášovce- Činov na cestu Letanovec-Letanovec mlyn. Tu prechadza cesta a pokračuje v útoku na ľadového títoku Hornádu s odvodňovacím kanálom. Brehomský kanál má západný a severozápadný zápach, ktorý ohýba dlhú cestu z Hrabusice, po ktorej pokračuje severozápadným vôňou k východnému bodu.

Uzemie národné park má vemeru 19 763 ha (z toho 17 571 ha lesnícke porodni fond, 1691 ha poľnohodársky pôdni fond a 501 ha opatné plochy.

Územie zázemie zázné záměch Národné park Slovenský raj (ďalej len "záznáho záměru") sa rozprestiera v okrese Rožnáva, Spišská Nová Ves a Poprad, v katastrofách obcí: Dedinky - okres Rožňava; Mlynky, Hlinec, Rottten, Spišská Nová Ves, Smižany, Spišské Tomášovka, Letanovka, Hrabusice, Betlanovce - župa Spišská Nová Ves; Drummer, Spišský Štiavnik, Hranovnica, Spišské Bristé - župa Poprad.

Hranica ochrannej zóny vadadza od hranice prílivového parku po ristišť státnych miest Strážnej-Dobšina-Mlynky a pokračuje po rošte východného smerom cez kot Kruhová (966), Martinka (1027) a severne od obrubníka Ostrá (1014) sa približuje k severozápadnému okraju osady Rakovec pri železničnej trati. Križuje železničnú trať Brezno-Margecany a po jeho nornom okraji jedie do intravilány obce Hnilec. Tu pretina rieku Hnilec a štátně cesta Mlynky-Hnilec a po lesnej ceste zabočí sever Smerom na potok Grajnár, ktorý pokračuje na štětnej ceste Mlynky-Novovská Huta. Diabol sleduje najjužnejší okraj tejto cesty až k jej zákrute na kóji 1009, kde ju rozdrví, pokračuje na západ a severozápadný okraj cez Novoveska Hutu na okraj lesa. Odtiaľvedie krajom les a katastrálna hora Spišská Nová Ves-Smižany severozápadný a severný smerom cez Hornád k štátnej ceste po železničnú trať v obci Smižany. Tu je odklonený západným Smerom a po južnom a juhowestnemskom okraji železničnej trasy pokračuje do železničného tunela a vytáča sa na oceľovej ceste pri železničnej pastavke Spišský Štiavnik. Južnou krajom štátnej cesty sa stáča juhozradné merom a pokračuje cez Spišský Štiavnik a Hranovnik na juhovýchodnej hranici obce Spišské Bystré. Východný okraj indolentu je obrátený južnou vôňou smerom k lesnej ceste, a tým sa dostanem cez les. Potom vystúpi po hrebeni a okraj lesa porastov cez kot a hranica lesa porastov cez kota Zota (1027) a Kórea (1335) do horského sedla až po okraj obtiažneho parku, na západ od lakťa človčia hlavy (1269).

Ochranná zóna Územie má výmeru 13011 ha (z toho 7637 ha lesný pozemok fond, 4629 ha poľnohodársky pozemok fond a 745 ha ostatné plochy).