Vyhláška ministra zahraničných vecí č. 23 / 1982 Zb.
Vyhláška ministra zahraničných vecí o Zmluve medzi Československou socialistickou republikou a Španielskom o zamedzení dvojitého zdanenia a daňovým únikom v oblasti daní z príjmu a majetku
Platný
Účinnosť od 05.06.1981
Zobrazeno prvních 200 z celkem 250 ustanovení tohoto předpisu.
Zobrazit celý předpis →
Pro stažení celého znění použijte tlačítko Stáhnout výše.
23
VYHLÁSENIE
minister zahraničných vecí
z 10. decembra 1981,
o Zmluve medzi Československou socialistickou republikou a Španielskom o zamedzení dvojitému zdaneniu a prevencii daňových únikov v oblasti daní z príjmov a majetku
Dňa 8. mája 1980 bola v Madride podpísaná zmluva medzi Československou socialistickou republikou a Španielskom o zamedzení dvojitého zdanenia a daňovým únikom v oblasti daní z príjmu a majetku.
Zmluvu schválilo Spolkové zhromaždenie Československej socialistickej republiky a ratifikoval prezident republiky. Ratifikačné nástroje boli vymenené v Prahe 5. júna 1981.
Podľa článku 28 zmluvy zmluva nadobudla platnosť 5. júna 1981.
Týmto sa zároveň uverejňuje české znenie zmluvy.
Prvý zástupca:
Ing. Book v. r.
Zmluva
medzi Československou socialistickou republikou a Španielskom o zabránení dvojitému zdaneniu a zabránení daňovým únikom v oblasti daní z príjmu a majetku
Československá socialistická republika a Španielsko,
EÚ L 347, 20.12.2013, s.
rozhodnúť o uzavretí dohody o zamedzení dvojitého zdanenia a daňovým únikom v oblasti daní z príjmu a majetku. Na tento účel sa dohodli takto:
Osoby, na ktoré sa vzťahuje zmluva
Táto zmluva sa vzťahuje na osoby s bydliskom alebo sídlom v jednom alebo oboch zmluvných štátoch.
Dane zahrnuté v zmluve
1. Táto dohoda sa vzťahuje na dane z príjmu a dane z majetku vyberané v prospech každého zmluvného štátu bez ohľadu na spôsob výberu.
2. Všetky dane z celkových príjmov zo všetkých príjmov alebo časti príjmov alebo aktív vrátane daní zo ziskov vyplývajúcich z nakladania s hnuteľným alebo nehnuteľným majetkom, dane z celkovej sumy miezd zaplatených podnikmi a dane zo zvýšenia hodnoty sa považujú za dane z príjmu a majetku.
3. Súčasné dane zahrnuté v zmluve sú najmä:
a) v Československu:
i) platby zisku a dane zo zisku;
ii) daň zo mzdy;
iii) daň z príjmu z literárnych a umeleckých činností;
iv) poľnohospodárska daň;
(v) daň z príjmu obyvateľstva;
vi) vnútroštátna daň a
vii) kapitálový vklad (ďalej len "československá daň");
b) v Španielsku:
i) daň z príjmu fyzických osôb;
ii) daň z príjmu právnických osôb;
iii) daň z nehnuteľností
(ďalej len "španielska daň ").
4. Zmluva sa bude vzťahovať aj na všetky rovnaké alebo v podstate podobné dane, ktoré budú uložené na podpis zmluvy popri súčasných daniach alebo namiesto nich. Príslušné orgány zmluvných štátov si navzájom oznámia akékoľvek významné zmeny, ktoré sa majú vykonať v ich príslušných daňových právnych predpisoch.
Všeobecné definície
1. V tejto zmluve, pokiaľ si prepojenie nevyžaduje iný výklad:
a) Pojem "Španielsko" sa vzťahuje na španielsky štát a vzťahuje sa na akúkoľvek oblasť za teritoriálnymi vodami Španielska, ktorá bola alebo môže byť označená v súlade s medzinárodným právom v súlade s právnymi predpismi Španielska na pevnine ako oblasť, nad ktorou sa môžu uplatňovať práva Španielska na morskom dne a jeho podzemí a jeho prírodných zdrojov.
b) Pojem "Československo" sa vzťahuje na Československú socialistickú republiku.
c) Pojmy "jeden zmluvný štát" a " druhý zmluvný štát" sa podľa kontextu vzťahujú na Československo a Španielsko.
d) Pojem "osoba" zahŕňa fyzické osoby, spoločnosti a akékoľvek iné združenia osôb.
e) Pojem "spoločnosť" sa vzťahuje na akúkoľvek právnickú osobu alebo látku považovanú za právnickú osobu na daňové účely.
f) Pojmy "podnik jedného zmluvného štátu" a "podnik druhého zmluvného štátu" sa vzťahujú na podnik, ktorý prevádzkuje osoba s bydliskom alebo bydliskom v jednom zmluvnom štáte alebo prípadne podnik, ktorý prevádzkuje osoba so sídlom alebo bydliskom v inom zmluvnom štáte.
(g) Pojem "člen" znamená:
i) každú fyzickú osobu, ktorá je štátnym občanom zmluvného štátu;
ii) každú právnickú osobu, osobnú spoločnosť a združenie zriadené podľa platného práva v zmluvnom štáte.
(h) Pojem "medzinárodná doprava" znamená akúkoľvek dopravu vykonávanú loďou alebo lietadlom prevádzkovaným podnikom, ktorého skutočné riadenie sa nachádza v zmluvnom štáte, kde sa loď alebo lietadlo nepoužíva len medzi miestami nachádzajúcimi sa v inom zmluvnom štáte.
(i) Pojem "príslušný orgán" znamená:
i) v prípade Československa minister financií Československej socialistickej republiky alebo jeho splnomocnený zástupca;
ii) v prípade Španielska minister financií alebo iný úrad poverený ministrom.
2. Akýkoľvek výraz, ktorý nie je definovaný v zmluve, má význam pre jeho uplatňovanie zmluvným štátom, ktorý k nemu patrí podľa práva tohto zmluvného štátu upravujúceho dane, ktoré sú predmetom zmluvy, s výnimkou prípadu, keď si táto súvislosť vyžaduje iný výklad.
Daňové bydlisko
1. Na účely tejto zmluvy pojem "rezident alebo registrovaný v zmluvnom štáte" znamená každú osobu, ktorá podľa práva tohto štátu podlieha zdaneniu v tomto štáte z dôvodu svojho pobytu, bydliska, miesta výkonu správy alebo iného podobného kritéria. Tento pojem však nezahŕňa osoby, ktoré podliehajú zdaneniu v tomto štáte len z príjmov, ktoré dostávajú zo zdrojov tohto štátu, ktoré sa nachádzajú alebo z majetku, ktorý vlastnia v tomto štáte.
2. Ak sa podľa odseku 1 fyzická osoba zdržiava v oboch zmluvných štátoch, rozhodne sa o veci v súlade s týmito pravidlami:
a) Predpokladá sa, že táto osoba má bydlisko v zmluvnom štáte, v ktorom má trvalý pobyt. Ak má trvalý pobyt v oboch zmluvných štátoch, predpokladá sa, že má bydlisko v zmluvnom štáte, s ktorým sú jeho osobné a hospodárske väzby najužšie (centrum životných záujmov).
b) Ak nemožno určiť zmluvný štát, v ktorom má osoba centrum svojich životných záujmov, alebo ak nemá trvalý pobyt v ktoromkoľvek zmluvnom štáte, predpokladá sa, že má pobyt v zmluvnom štáte, v ktorom má obvyklý pobyt.
(c) Ak má osoba obvyklý pobyt v dvoch zmluvných štátoch alebo ak sa obvykle nenachádza v žiadnom z nich, predpokladá sa, že má pobyt v zmluvnom štáte, ktorého je štátnym príslušníkom.
d) Ak je táto osoba členom oboch zmluvných štátov alebo nie je jej členom, príslušné orgány zmluvných štátov túto záležitosť upravia vzájomnou dohodou.
3. Ak má iná osoba ako fyzická osoba sídlo v oboch zmluvných štátoch v súlade s ustanoveniami odseku 1, predpokladá sa, že má svoje sídlo v zmluvnom štáte, v ktorom sa nachádza miesto jej skutočného vedenia.
Stála prevádzkareň
1. Na účely tejto zmluvy pojem "stála prevádzkareň" znamená stálu prevádzkareň pre podnik, v ktorom podnik vykonáva svoje činnosti úplne alebo čiastočne.
2. pojem "stála prevádzkareň" zahŕňa najmä:
(a) miesto vedenia;
(b) preteky;
c) úrad;
d) továreň,
(e) workshop,
f) baňa, lom alebo iné miesto, kde sa ťažia prírodné zdroje.
3. Stavby alebo zariadenia sú stálou prevádzkarňou, len ak trvajú dlhšie ako 12 mesiacov.
4. pojem "trvalá prevádzkareň" nezahŕňa:
(a) zariadenia používané iba na skladovanie, vystavovanie alebo dodávku tovaru podniku;
(b) dodanie tovaru podniku, ktorý je udržiavaný len na skladovanie, vystavovanie alebo dodávku;
(c) dodanie tovaru podniku, ktorý je udržiavaný len na účely spracovania iným podnikom;
(d) trvalé obchodné vybavenie, ktoré sa udržiava len na účely nákupu tovaru alebo zberu informácií pre podnik;
(e) trvalé obchodné vybavenie, ktoré sa udržiava len na účely reklamy, informácií, vedeckého výskumu alebo podobných činností pre podnik s prípravným alebo pomocným charakterom.
5. Osoba konajúca v jednom zmluvnom štáte ako podnik iného zmluvného štátu - iný ako zástupca, ktorý má nezávislý štatút, ako sa uvádza v odseku 5 - sa považuje za stálu prevádzkareň v prvom štáte, ak je v tomto štáte vybavená plnou právomocou, ktorá sa v ňom bežne vykonáva, a ktorá jej umožňuje uzatvárať zmluvy v mene podniku, pokiaľ sa činnosť tejto osoby neobmedzuje na činnosti uvedené v odseku 4.
6. V druhom zmluvnom štáte sa samotná skutočnosť, že podnik v tomto inom štáte vykonáva svoju činnosť prostredníctvom makléra, generálneho zástupcu alebo akéhokoľvek iného zástupcu, ktorý má nezávislé postavenie, nepovažuje za stálu prevádzkareň podniku jedného zmluvného štátu, ak takéto osoby konajú v správnom rámci svojej podnikateľskej činnosti.
7. Skutočnosť, že spoločnosť, ktorá má sídlo v jednom zmluvnom štáte, kontroluje spoločnosť alebo ju kontroluje spoločnosť, ktorá má svoje sídlo v druhom zmluvnom štáte, alebo ktorá vykonáva svoju činnosť v tomto inom štáte (či už prostredníctvom stálej prevádzkarne alebo inak), sama osebe neznamená, že je stálou prevádzkarňou inej spoločnosti.
Príjmy z nehnuteľného majetku
1. Príjmy z nehnuteľného majetku vrátane príjmov z poľnohospodárskych alebo lesných podnikov sa môžu zdaňovať v zmluvnom štáte, v ktorom sa takýto majetok nachádza.
2. a) S výhradou písmen b) a c) sa pojem "nehnuteľný majetok" definuje v súlade s právom zmluvného štátu, v ktorom sa takýto majetok nachádza.
b) Pojem "nehnuteľný majetok" v každom prípade zahŕňa príslušenstvo na nehnuteľný majetok, živý a mŕtvy súpis poľnohospodárskych a lesníckych podnikov, práva, na ktoré sa vzťahujú ustanovenia občianskeho práva uplatniteľné na nehnuteľný majetok, spotrebu nehnuteľného majetku a právo na variabilné alebo pevné mzdy za ťažbu alebo právo na mínové ložiská, pramene a iné prírodné zdroje.
(c) Lode a lietadlá sa nepovažujú za nehnuteľný majetok.
3. Ustanovenia odseku 1 sa vzťahujú na príjmy z priameho použitia, prenájmu a akéhokoľvek iného použitia nehnuteľného majetku.
4. Ustanovenia odsekov 1 a 3 sa vzťahujú aj na príjem z nehnuteľného majetku podniku a na príjem z nehnuteľného majetku používaného na výkon profesijného povolania.
Zisky podnikov
1. Zisk podniku jedného zmluvného štátu podlieha zdaneniu len v tomto štáte, ak podnik nevykonáva svoju činnosť v druhom zmluvnom štáte prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá sa tam nachádza. Ak podnik vykonáva svoje činnosti týmto spôsobom, zisky podniku sa môžu zdaňovať v tomto inom štáte, ale len v rozsahu, v akom ich možno pripísať tejto stálej prevádzkarni.
2. Ak podnik zmluvného štátu vykonáva svoje činnosti v inom zmluvnom štáte prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá sa tam nachádza, v každom zmluvnom štáte sa tomuto stálemu podniku priradí zisk, ktorý by očakával, ak by ako samostatný podnik vykonával rovnaké alebo podobné činnosti za rovnakých alebo podobných podmienok a obchodoval by sa úplne nezávisle s podnikom, ktorého je stálym podnikom.
3. Pri určovaní zisku stálej prevádzkarne je možné odpočítať náklady vzniknuté v súvislosti s cieľmi, ktoré táto stála prevádzkareň sleduje, vrátane nákladov na správu a vzniknutých všeobecných administratívnych výdavkov, či už v štáte, v ktorom sa táto stála prevádzkareň nachádza, alebo inde.
4. Ak je v zmluvnom štáte zvykom určiť zisk, ktorý sa má pridať do stálej prevádzkarne na základe rozdelenia celkových ziskov spoločnosti rôznymi časťami podniku, ustanovenia odseku 2 nebránia zmluvnému štátu určiť zisk, ktorý sa má zdaňovať rozdelením ako zvyčajne. Prijatý spôsob rozdeľovania ziskov je však taký, aby bol výsledok v súlade so zásadami stanovenými v tomto článku.
5. Stála prevádzkareň nesmie dosahovať žiadne zisky na základe toho, že kúpila iba tovar pre podnik.
(6) Na účely predchádzajúcich odsekov sa zisky, ktoré sa majú pripísať stálej prevádzkarni, určujú každý rok na základe tej istej metódy, pokiaľ neexistujú vážne a dostatočné dôvody na iný postup.
7. Ak zisky zahŕňajú príjmy, ktoré sa riešia osobitne v iných článkoch tejto zmluvy, ustanovenia týchto článkov nie sú dotknuté ustanoveniami tohto článku.
Námorná a letecká doprava
1. Zisk z prevádzky lodí alebo lietadiel v medzinárodnej doprave podlieha zdaneniu len v zmluvnom štáte, v ktorom sa nachádza skutočné riadenie podniku.
2. Ak je skutočné riadenie lodného podniku na palube lode, považuje sa za umiestnené v zmluvnom štáte, v ktorom má loď svoj domovský prístav, alebo ak loď nemá svoj domovský prístav, považuje sa za umiestnené v zmluvnom štáte, v ktorom má sídlo prevádzkovateľ lode.
3. Ustanovenia odseku 1 sa vzťahujú aj na zisky z účasti v združení, spoločnej prevádzke alebo medzinárodnej operačnej organizácii.
Pridružené podniky
1.
a) podnik jedného zmluvného štátu sa priamo alebo nepriamo podieľa na riadení, kontrole alebo kapitále podniku druhého zmluvného štátu; alebo
(b) tie isté osoby sú priamo alebo nepriamo zapojené do riadenia, kontroly alebo kapitálu podniku jedného zmluvného štátu a podniku druhého zmluvného štátu;
a ak sa v jednom alebo v druhom prípade prerokovali alebo uložili podmienky medzi oboma podnikmi vo svojich obchodných alebo finančných vzťahoch, ktoré sa líšia od podmienok, ktoré by boli dohodnuté medzi nezávislými podnikmi, zisky, ktoré by sa dosiahli bez takýchto podmienok, mohol jeden z podnikov, ale vzhľadom na tieto podmienky neboli dosiahnuté, byť začlenené do ziskov tohto podniku a následne zdanené.
2. Ak zisky, z ktorých bol podnik jedného zmluvného štátu zdanený v tomto štáte, boli tiež zahrnuté do ziskov podniku druhého zmluvného štátu a zdanené zodpovedajúcim spôsobom, a ak by takto zahrnuté zisky predstavovali zisky, ktoré by podnik druhého zmluvného štátu dosiahol, ak by boli podmienky dohodnuté medzi týmito dvoma podnikmi ako nezávislými podnikmi, prvý štát zodpovedajúcim spôsobom upraví výšku dane vyberanej z týchto ziskov v prvom štáte. Pri stanovovaní takýchto dojednaní sa náležite zohľadnia ostatné ustanovenia tejto zmluvy, pokiaľ ide o povahu príjmu, a ak je to potrebné, príslušné orgány zmluvných štátov sa na tento účel poradia.
3. Zmluvný štát nezmení zisky podniku v prípadoch uvedených v odseku 1, ak uplynula premlčacia lehota podľa práva tohto štátu.
Dividendy
1. Dividendy, ktoré platí spoločnosť so sídlom v jednom zmluvnom štáte, môžu byť zdanené v tomto inom štáte.
2. Tieto dividendy však môžu byť zdanené aj v zmluvnom štáte, v ktorom má spoločnosť, ktorá ich vypláca, svoje sídlo podľa práva tohto štátu. Ak je však prijímateľ vlastníkom dividend, takto uložená daň neprekročí:
a) 5% hrubej sumy dividend, ak je vlastníkom požitkov spoločnosť (ale nie osobná spoločnosť, ktorá nemá právnu subjektivitu), ktorá priamo vlastní aspoň 25% kapitálu spoločnosti, ktorá vypláca dividendy;
b) 15% hrubej sumy dividend vo všetkých ostatných prípadoch.
3. Príslušné orgány zmluvných štátov po vzájomnej dohode upravia spôsob uplatňovania odseku 2.
4. Odsekom 2 nie je dotknuté zdanenie ziskov spoločnosti, za ktorú sa vyplácajú dividendy.
5. Pojem "dividendy" použitý v tomto článku sa vzťahuje na príjmy z akcií, ziskov alebo strát, kupónov alebo iných práv s výnimkou pohľadávok s účasťou na zisku, ako aj príjmy z iných sociálnych práv, ktoré podliehajú rovnakému zdaneniu ako príjmy z akcií podľa daňového práva štátu, v ktorom je spoločnosť vyplácajúca dividendy usadená.
6. Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa neuplatňujú, ak príjemca dividend, ktorý má bydlisko alebo sídlo v zmluvnom štáte, vykonáva priemyselnú alebo obchodnú činnosť v druhom zmluvnom štáte, v ktorom má spoločnosť vyplácajúca dividendy svoje sídlo, prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá sa tam nachádza, alebo vykonáva slobodné povolanie v tomto inom štáte prostredníctvom trvalého základu nachádzajúceho sa v tomto štáte, a ak účasť, na základe ktorej sú dividendy vyplatené, je skutočne spojená s takouto stálou prevádzkarňou alebo stálym základom. V takom prípade sa ustanovenia článku 7 alebo článku 14 uplatňujú v závislosti od prípadu.
7. Ak spoločnosť, ktorá má svoje sídlo v jednom zmluvnom štáte, dosiahne zisky alebo príjmy z iného zmluvného štátu, tento iný štát nemôže zdaňovať dividendy vyplatené touto spoločnosťou osobám, ktoré majú bydlisko alebo sídlo v prvom štáte, alebo podriadiť nerozdelené zisky spoločnosti dani z nerozdelených ziskov, aj keď vyplatené dividendy alebo nerozdelené zisky zostávajú úplne alebo čiastočne zo ziskov alebo príjmov získaných v tomto inom štáte.
Úroky
1. Úroky, ktoré majú zdroj v jednom zmluvnom štáte a ktoré sa vyplácajú osobe s bydliskom alebo bydliskom v inom zmluvnom štáte, podliehajú zdaneniu len v tomto inom štáte.
2. Pojem "úrok" použitý v tomto článku sa vzťahuje na príjem z pohľadávok akéhokoľvek druhu, zabezpečených alebo nezabezpečených záložným právom na nehnuteľný majetok, pričom poskytuje alebo neposkytuje právo na účasť na zisku dlžníka, a najmä príjem z verejných dlhopisov a dlhopisov vrátane prémií a výhier spojených s týmito dlhopismi.
3. Ustanovenia odseku 1 sa neuplatňujú, ak príjemca úrokov s bydliskom alebo sídlom v zmluvnom štáte vykonáva priemyselnú alebo obchodnú činnosť v inom zmluvnom štáte, v ktorom má úrok zdroj, priemyselnú alebo obchodnú činnosť, prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá sa tam nachádza, alebo v tomto inom štáte slobodného povolania prostredníctvom stálej základne, ktorá sa tam nachádza, a ak pohľadávka, na ktorú sa úrok platí, je skutočne spojená s takouto stálou prevádzkacou alebo stálou základňou. V takom prípade sa ustanovenia článku 7 alebo článku 14 uplatňujú v závislosti od prípadu.
4. Ak výška zaplateného úroku vzhľadom na pohľadávku, za ktorú je zaplatený, presahuje z dôvodu osobitných vzťahov existujúcich medzi platiteľom a príjemcom platby alebo medzi týmito dvoma a tretími stranami sumu, ktorú by sa platiteľ dohodol s príjemcom platby, ak by neexistovali takéto vzťahy, ustanovenia tohto článku sa vzťahujú len na túto poslednú sumu. V tomto prípade časť platu presahujúca jeho výšku zostane predmetom zdanenia podľa práva každého zmluvného štátu a s prihliadnutím na ostatné ustanovenia tejto zmluvy.
Licenčné poplatky
1. Licenčné poplatky, ktoré majú zdroj v jednom zmluvnom štáte a ktoré sa platia osobe s bydliskom alebo sídlom v druhom zmluvnom štáte, môžu byť zdanené v tomto inom štáte.
2. Takéto licenčné poplatky však môžu byť zdanené v zmluvnom štáte, v ktorom sa ich zdroj nachádza, podľa práva tohto štátu. Takto uložená daň však nesmie prekročiť 5% hrubej sumy licenčných poplatkov za predpokladu, že licenčné poplatky podliehajú zdaneniu v inom zmluvnom štáte.
3. Licenčné poplatky za autorské práva a iné podobné platy za výkon alebo reprodukciu literárnych, dramatických, hudobných alebo umeleckých diel (okrem licenčných poplatkov zaplatených za kinematografické filmy a nahraných na filmových alebo televíznych páskach pre televízne vysielanie), ktoré majú zdroj v jednom zmluvnom štáte a ktoré sa vyplácajú osobe s bydliskom alebo usadenej v druhom zmluvnom štáte, ktorá podlieha zdaneniu z týchto licenčných poplatkov, podliehajú zdaneniu len v tomto druhom štáte.
4. Pojem "licenčné poplatky" použitý v tomto článku sa vzťahuje na platy akéhokoľvek druhu zaplatené za používanie alebo za právo používať autorské práva na dielo literárneho, umeleckého alebo vedeckého charakteru, vrátane kinematografických filmov, patentov, ochrannej známky, modelu alebo modelu, plánu, tajného vzorca alebo postupu, alebo na používanie alebo používanie priemyselného, obchodného alebo vedeckého vybavenia alebo na informácie týkajúce sa priemyselnej, obchodnej alebo vedeckej praxe.
5. Ustanovenia odsekov 1, 2 a 3 sa neuplatňujú, ak držiteľ licencie na licenčný poplatok s bydliskom alebo sídlom v jednom zmluvnom štáte vykonáva v druhom zmluvnom štáte, v ktorom sa platí licenčný poplatok, zdroj, priemyselnú alebo obchodnú činnosť prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá sa tam nachádza, alebo vykonáva slobodné povolanie v tomto inom štáte prostredníctvom trvalého sídla a ak právo alebo majetok, za ktorý sa platí licenčný poplatok, je skutočne spojený s takýmto stálym podnikom alebo stálym základom. V takom prípade sa ustanovenia článku 7 alebo článku 14 uplatňujú v závislosti od prípadu.
6. O licenčných poplatkoch sa predpokladá, že majú zdroj v jednom zmluvnom štáte, kde je platiteľ sám, nižšie administratívne oddelenie alebo miestny úrad tohto zmluvného štátu alebo osoba, ktorá má bydlisko alebo sídlo v tomto zmluvnom štáte. Ak však osoba, ktorá platí licenčné poplatky bez ohľadu na to, či má alebo nemá bydlisko v zmluvnom štáte, má stálu prevádzkareň v zmluvnom štáte, v súvislosti s ktorou vznikla povinnosť platiť licenčné poplatky a že stála prevádzkareň takéto licenčné poplatky znáša na svoje náklady, tieto licenčné poplatky sa považujú za zdroj v zmluvnom štáte, v ktorom sa stála prevádzkareň nachádza.
7. Ak výška zaplatených licenčných poplatkov posudzovaná na základe použitia, práva alebo informácií, za ktoré sú zaplatené, presahuje v dôsledku osobitných vzťahov existujúcich medzi platiteľom a príjemcom alebo medzi oboma a treťou stranou sumu, ktorú by platiteľ súhlasil s príjemcom platby, ak by nebola za takéto vzťahy, ustanovenia tohto článku sa uplatňujú len na túto poslednú sumu. V tomto prípade časť platov, ktoré presahujú uvedené platy, naďalej podlieha zdaneniu podľa práva každého zmluvného štátu a s prihliadnutím na ostatné ustanovenia tejto zmluvy.
Kapitálové zisky
1. Zisk realizovaný osobou s bydliskom alebo bydliskom v jednom zmluvnom štáte z nakladania s nehnuteľným majetkom uvedeným v článku 6, ktorý sa nachádza v druhom zmluvnom štáte, sa môže zdaňovať v tomto inom štáte.
2. Výnosy z nakladania s hnuteľným majetkom, ktorý tvorí súčasť prevádzkového majetku stálej prevádzkarne v držbe podniku jedného zmluvného štátu v druhom zmluvnom štáte, alebo z hnuteľného majetku patriaceho k trvalému základu, ktorý je vo vlastníctve osoby s bydliskom v jednom zmluvnom štáte v druhom zmluvnom štáte na vykonávanie slobodného povolania, vrátane ziskov z nakladania s takýmto stálym podnikom (samostatným alebo spolu s celým podnikom) alebo takýmto stálym základom, sa môžu zdaňovať v tomto inom štáte. Zisky z nakladania s hnuteľným majetkom uvedené v článku 22 ods. 3 však podliehajú zdaneniu len v zmluvnom štáte, v ktorom takýto hnuteľný majetok podlieha zdaneniu podľa uvedeného článku.
(3) Zisk z predaja iných aktív, ako sú aktíva uvedené v odsekoch 1 a 2, podlieha zdaneniu len v zmluvnom štáte, v ktorom má nadobúdateľ bydlisko alebo má bydlisko.
Nezávislé povolania
1. Príjmy prijaté osobou s bydliskom v jednom zmluvnom štáte za služby poskytované v rámci profesijnej alebo inej nezávislej činnosti podobnej povahy podliehajú zdaneniu len v tomto štáte za predpokladu, že táto osoba nemá v druhom zmluvnom štáte na vykonávanie svojej činnosti stály základ. Ak má takýto trvalý základ, príjem sa môže zdaňovať v inom zmluvnom štáte, ale len v rozsahu, v akom ho možno pripísať tomuto trvalému základu.
2. Pojem "slobodné povolanie" zahŕňa najmä nezávislé činnosti vedeckých, literárnych, umeleckých, vzdelávacích alebo vyučovacích, ako aj nezávislé činnosti lekárov, právnikov, inžinierov, architektov, zubných lekárov a účtovníkov.
Závislá zamestnanosť
1. Mzdy, platy a iné podobné odmeny, ktoré osoba s bydliskom v jednom zmluvnom štáte dostáva zo zamestnania, podliehajú zdaneniu len v tomto štáte, s výhradou ustanovení článkov 16, 18 a 19, ak sa zamestnanie nevykonáva v inom zmluvnom štáte. Ak tam existuje zamestnanie, odmena získaná z tohto zamestnania môže byť zdanená v tomto inom štáte.
2. Odmena, ktorú osoba s bydliskom v jednom zmluvnom štáte dostáva zo zamestnania v druhom zmluvnom štáte, podlieha zdaneniu v prvom štáte, iba ak:
a) príjemca sa zdržiava v druhom štáte počas jedného alebo viacerých období nepresahujúcich 183 dní v príslušnom kalendárnom roku;
b) odmenu vypláca zamestnávateľ alebo zamestnávateľ, ktorý nemá bydlisko v tomto inom štáte, a
(c) odmenu nenesie stála prevádzkareň alebo stála základňa v držbe zamestnávateľa v tomto inom štáte.
3. Odmena zo zamestnania vykonaného na palube lode alebo lietadla v medzinárodnej doprave sa môže zdaňovať bez ohľadu na predchádzajúce ustanovenia tohto článku v zmluvnom štáte, v ktorom sa nachádza skutočné riadenie podniku.
Tandemy
Tantiémy a podobné platy, ktoré osoba s bydliskom v jednom zmluvnom štáte dostáva ako člen správnej alebo dozornej rady alebo iného podobného orgánu spoločnosti so sídlom v druhom zmluvnom štáte, sa môžu zdaňovať v tomto inom štáte.
Umelci a športovci
1. Príjmy prijímané na verejnosti výkonnými umelcami, ako sú divadelní, filmoví, rozhlasoví alebo televízni umelci, hudobníci a športovci ako takí z ich osobnej činnosti, môžu byť zdanené v zmluvnom štáte, v ktorom sa takéto činnosti vykonávajú, bez ohľadu na ustanovenia článkov 14 a 15.
2. Ak príjem z osobnej činnosti umelca alebo športovca ako takého nie je pripísateľný umelcovi alebo športovcovi, ale inej osobe, takýto príjem sa môže zdaniť bez ohľadu na ustanovenia článkov 7, 14 a 15 v zmluvnom štáte, v ktorom sa vykonávajú činnosti umelca alebo športovca.
Dôchodok
Dôchodky a iné podobné platy vyplácané na základe predchádzajúceho zamestnania osobe s bydliskom v zmluvnom štáte podliehajú zdaneniu len v tomto štáte s výhradou ustanovení článku 19 ods. 1.
Verejné služby
1. a) Platy iné ako dôchodky, ktoré platí jeden zmluvný štát, nižší administratívny útvar alebo miestny orgán tohto štátu fyzickej osobe za služby poskytnuté tomuto štátu, nižšiemu administratívnemu oddeleniu alebo úradu, podliehajú zdaneniu len v tomto štáte.
b) Takéto platy však podliehajú zdaneniu len v druhom zmluvnom štáte, v ktorom sa služby vykonali v tomto štáte a fyzická osoba má bydlisko v tomto štáte; a
i) je štátnym príslušníkom tohto štátu; alebo
ii) nezískal bydlisko v tomto štáte výlučne na účely takýchto služieb.
2. a) Akýkoľvek dôchodok, ktorý platí jeden zmluvný štát, nižší správny orgán alebo miestny orgán tohto štátu alebo z fondov, ktoré zriadili, podlieha zdaneniu iba v tomto štáte fyzickej osobe za služby, ktoré sú uvedené tomuto štátu, nižšiemu administratívnemu oddeleniu alebo úradu.
b) Takéto dôchodky však podliehajú zdaneniu v druhom zmluvnom štáte, len ak má fyzická osoba bydlisko v tomto štáte a je štátnym príslušníkom tohto štátu.
3. Ustanovenia článkov 15, 16 a 18 sa vzťahujú na odmeňovanie a dôchodky služieb vykonávaných v spojení s priemyselnými a obchodnými činnosťami vykonávanými zmluvným štátom, jeho nižším administratívnym oddelením alebo miestnym orgánom.
Štúdia
Platy, ktoré sú zaplatené za náklady na výživu, vzdelávanie alebo prax študentmi alebo učňami, ktorí majú bydlisko v zmluvnom štáte len na účely ich vzdelávania alebo praxe a ktorí majú alebo majú bydlisko v inom zmluvnom štáte bezprostredne pred takouto návštevou, sa nezdaňujú v prvom zmluvnom štáte, ak sa im takéto platy preukázali zo zdrojov mimo tohto štátu.
Ostatné príjmy
1. Príjem osoby s bydliskom alebo bydliskom v zmluvnom štáte, na ktorý sa nevzťahujú predchádzajúce články tejto zmluvy, bez ohľadu na jej zdroj podlieha zdaneniu len v tomto štáte.
2. Ustanovenia odseku 1 sa nevzťahujú na príjem iný ako príjem z nehnuteľného majetku, ako je vymedzený v článku 6 ods. 2, ak príjemca takéhoto príjmu, ktorý má bydlisko alebo sídlo v zmluvnom štáte, vykonáva priemyselnú alebo obchodnú činnosť v inom zmluvnom štáte prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá sa nachádza alebo vykonáva nezávislé povolanie v tomto inom štáte prostredníctvom stálej základne, ktorá sa tam nachádza, a ak je právo alebo majetok, za ktorý sa príjem platí, skutočne spojený s takouto stálou prevádzkarňou alebo stálou základňou. V takom prípade sa ustanovenia článku 7 alebo článku 14 uplatňujú v závislosti od prípadu.
Vlastnosť
1. Nehnuteľnosť v zmysle článku 6, ktorú vlastní osoba s bydliskom alebo sídlom v jednom zmluvnom štáte a ktorá sa nachádza v druhom zmluvnom štáte, sa môže zdaňovať v tomto inom štáte.
2. Premiestnený majetok, ktorý je súčasťou prevádzkového majetku stálej prevádzkarne podniku, alebo hnuteľný majetok patriaci k trvalému základu používanému na výkon profesijného povolania, sa môže zdaňovať v zmluvnom štáte, v ktorom sa stála prevádzkareň alebo stály základ nachádza.
3. Lode a lietadlá používané v medzinárodnej doprave a hnuteľný majetok na prevádzku takýchto lodí a lietadiel podliehajú zdaneniu len v zmluvnom štáte, v ktorom sa nachádza skutočné riadenie podniku.
4. Všetky ostatné časti majetku osoby s bydliskom v zmluvnom štáte podliehajú zdaneniu len v tomto štáte.
Metóda vylúčenia dvojitého zdanenia
1. V Československu je dvojité zdanenie vylúčené takto:
a) Ak osoba s bydliskom alebo bydliskom v Československu dostane príjem alebo vlastný majetok, ktorý môže byť podľa ustanovení tejto zmluvy zdanený v Španielsku, Československo oslobodí takýto príjem alebo majetok od zdanenia s výhradou ustanovení uvedených v písmene b) tohto odseku. Pri výpočte dane z iných príjmov alebo majetku tejto osoby však môže uplatniť sadzbu dane, ktorá by sa uplatňovala, ak by príjem alebo majetok oslobodený od dane nebol oslobodený od dane.
Prihláste sa pre poznámky, obľúbené a upozornenia
Informácie o predpise
| Citácia | Vyhláška ministra zahraničných vecí č. 23 / 1982 Z. z. o Zmluve medzi Československou socialistickou republikou a Španielskom o zamedzení dvojitému zdaneniu a prevencii daňových únikov v oblasti daní z príjmu a majetku |
|---|---|
| Typ predpisu | - |
| Autor | - |
| Zbierka | Zbierka zákonov |
| Dátum vyhlásenia | 26.02.1982 |
|---|---|
| Účinnosť od | 05.06.1981 |
| Účinnosť do | - |
| Stav | Platný |
Znenie predpisu má informatívny charakter.
Komentáre 0