Úplné znenie zákona č. 19 / 1970 Zb.
Zákon o organizácii súdov a voľbách sudcov
Platný
Obsah
HLAVA PRVNÍ
§ 1
§ 2
§ 3
§ 4
§ 5
§ 6 - zrušen
§ 7
§ 8
§ 9
§ 10
§ 11
§ 12
§ 13
HLAVA DRUHÁ
§ 14 - zrušen
§ 15
§ 16
§ 17
§ 18
§ 19
§ 20 - zrušen
§ 21
§ 21a
§ 21b
§ 21c
§ 21d
§ 21e
§ 22
§ 23
§ 23a
§ 24
§ 24a
§ 25
§ 26
§ 27
§ 27a
§ 28
§ 29
§ 30 - zrušen
§ 31
§ 32 - zrušen
§ 33
§ 34
HLAVA TŘETÍ
§ 35
§ 36
§ 37
§ 38 - zrušen
HLAVA ČTVRTÁ
Oddíl první
§ 39
§ 40
§ 41
§ 42
Oddíl druhý
§ 43
§ 44
§ 44a
§ 45 až § 48 označení oddílu třetího a čtvrtého - zrušeny
HLAVA PÁTÁ
§ 49
§ 50 - zrušen
§ 51
§ 52
§ 53
§ 54
§ 55
§ 56
§ 56a
§ 57
§ 58
§ 59 až § 61 - zrušeny
§ 62
§ 62a
§ 62b
§ 62c
§ 62d
§ 63
§ 64
§ 65
§ 66
HLAVA ŠESTÁ
§ 67 až § 69 - zrušeny
§ 70
§ 71
§ 72
§ 72a
§ 73
§ 74
Zobrazeno prvních 200 z celkem 402 ustanovení tohoto předpisu.
Zobrazit celý předpis →
Pro stažení celého znění použijte tlačítko Stáhnout výše.
19
Predsedníctvo spolkového zhromaždenia
Oznamy
úplné znenie zákona z 26. februára 1964 č. 36 Z. z. o organizácii súdov a voľbe sudcov, ako vyplýva zo zmien a doplnení zákona z 27. februára 1968 č. 29 Z. z., zákona z 20. decembra 1968 č. 175 Z. z. a zákona zo 17. decembra 1969 č. 156 Z. z.
PRÁVO
o organizácii súdov a voľbe sudcov
Národné zhromaždenie Československej socialistickej republiky rozhodlo o tomto zákone:
ÚSTAV SÚDU A HLAVNÉ ZÁSADY ICH ORGANIZÁCIE A ČINNOSTI
Systém súdov
(1) Súdy Československej socialistickej republiky, Českej socialistickej republiky a Slovenskej socialistickej republiky vedú zvolené a nezávislé súdy.
Súdmi Československej socialistickej republiky sú: Najvyšší súd Československej socialistickej republiky, Senior Military Courts and Military Circuit Courts, v čase ozbrojeného stavu štátu, vyšší vojenský súd a nižší vojenský súd.
Súdmi Republiky sú: Najvyšší súd Českej socialistickej republiky, Najvyšší súd Slovenskej socialistickej republiky, Okresné súdy a Okresné súdy.
(2) Na území hlavného mesta Prahy vykonáva právomoc Krajského súdu Mestský súd; právomoc okresných súdov vykonávajú okresné súdy.
(3) Na území hlavného mesta Slovenska Bratislava vykonáva právomoc okresný súd.
(4) Na území Brna vykonáva právomoc Okresného súdu obecný súd.
Úlohy súdov
(1) Súdy sú vyzvané, aby chránili:
a) socialistický štát, jeho sociálne zriadenie a vzťahy so svetovým socialistickým systémom;
b) politické, osobné, rodinné, pracovné, sociálne, bývanie, majetok a iné práva a právne chránené záujmy občanov;
(c) práva a právne chránené záujmy národných, kooperatívnych a iných sociálnych a hospodárskych organizácií;
(d) bojovú kapacitu ozbrojených síl a ozbrojených zborov a disciplínu a poriadok v nej stanovený.
(2) Súdy svojimi aktivitami nabádajú občanov, aby boli oddaní svojej krajine, otázke socializmu a komunizmu, zachovávaniu zákonov a iných zákonov, ochrane socialistického majetku, dodržiavaniu pracovnej disciplíny, prísnemu plneniu svojich povinností voči rodine a maloletým deťom, dodržiavaniu práv, cti a dôstojnosti svojich spoluobčanov, splneniu ich záväzkov brániť svoju krajinu, bezúhonnosti všetkých záväzkov voči štátu a spoločnosti a zachovaniu všetkých pravidiel socialistického spolužitia.
(3) Pri ukladaní a vykonávaní sankcií súdy zohľadňujú nielen trest páchateľa, ale aj jeho zlepšenie a opätovné vzdelávanie.
(4) Súdy upozorňujú orgány a organizácie na nedostatky zistené pri ich činnosti. Orgány a organizácie reagujú na tieto varovania a oznamujú, čo urobili na riešenie zistených nedostatkov.
(1) Súdy vykonávajú svoje úlohy najmä:
a) rozhoduje o právach a zákonoch chránených záujmami občanov a socialistických organizácií;
b) v trestnom konaní rozhoduje o vine odporcu a v prípade potreby ukladá zákonné sankcie alebo iné opatrenia;
c) v prípadoch ustanovených zákonom preskúmať zákonnosť rozhodnutí iných inštitúcií;
d) predchádza sporom medzi občanmi a socialistickými organizáciami a medzi občanmi, ako aj hľadaniu antisociálnych aktov.
(2) Súdy vykonávajú medzi občanmi vzdelávacie aktivity na podporu socialistického právneho štátu a prehĺbenie socialistického právneho povedomia pracovníkov.
Základné zásady organizácie a fungovania súdov
(1) Súdnictvo sa vykonáva za širokej účasti pracujúcich ľudí. Pri vykonávaní svojich úloh súdy úzko spolupracujú s inými štátnymi orgánmi, najmä s národnými výbormi a dobrovoľnými sociálnymi organizáciami pracovníkov, a snažia sa zapojiť najširšiu triedu občanov do boja proti porušovaniu zásad socialistického právneho štátu.
(2) Národné výbory a dobrovoľné sociálne organizácie pracovníkov môžu byť tiež zapojené do posilňovania vplyvu súdnych konaní na vzdelávanie; ich postavenie v konaní sa riadi pravidlami týkajúcimi sa súdnych konaní.
(1) V konaní pred súdom prijíma rozhodnutie komora alebo jeden sudca. Zákon stanovuje, ktoré komory a prípady, v ktorých sa sudcovia z ľudu zúčastňujú na rozhodovaní. V zákone o súdnom konaní sa uvedú prípady, v ktorých rozhodne jeden sudca. Ako samosudca môže rozhodnúť iba sudca z povolania.
(2) Odborní sudcovia a sudcovia ľudu sú vo svojich rozhodnutiach rovní. Predseda komory môže byť len sudca tejto profesie.
Pri výkone svojich povinností sú sudcovia nezávislí a viazaní iba zákonom socialistického štátu. Sú povinní dodržiavať zákony a iné zákony a vykladať ich v súlade so socialistickým právnym svedomím.
(1) Všetci občania sú si rovní pred zákonom a pred súdom.
(2) Každý občan môže na súde konať v materinskom jazyku.
(3) Rozhodnutia všetkých súdov pôsobiacich v Československej socialistickej republike sú platné a vykonateľné na celom jeho území. Súdy Českej socialistickej republiky a súdy Slovenskej socialistickej republiky poskytujú vzájomnú právnu pomoc. Platí to aj pre vzájomné vzťahy medzi súdmi republiky a súdmi Československej socialistickej republiky.
(1) Rokovania pred všetkými súdmi sú v podstate ústne a verejné. Verejnosť môže byť vylúčená len v prípadoch ustanovených zákonom.
(2) Rozsudky sú vyhlásené v mene republiky a vždy verejne.
(1) Súdy pokračujú v konaní s cieľom zistiť skutočnú situáciu veci a zakladajú na nej svoje rozhodnutia.
(2) Pri diskusii o protisociálnych aktoch môžu súdy uložiť iba sankcie (opatrenia) stanovené zákonom a akty uvedené v zákone.
Odporcovi sa udelí právo na obhajobu vrátane práva zvoliť si advokáta.
Účasť advokátov na súdnych konaniach
Právnici pracujú pri obhajobe občanov a poskytovaní inej právnej pomoci občanom a socialistickým organizáciám.
Prokurátor sa zúčastňuje na súdnych konaniach podľa ustanovení o súdnych konaniach a dohliada na konzistentné vykonávanie a udržiavanie zákonov a iných právnych predpisov.
ORGANIZÁCIA A ČINNOSTI SÚDNEHO DVORA
Okresné súdy
(1) Okresný súd sa skladá z predsedu Súdneho dvora a prípadne jeho zástupcov, ostatných odborných sudcov a sudcov ľudu.
(2) Okresný súd koná v komorách alebo ako jediný sudca. Jediný sudca môže byť len profesionálny sudca.
(3) Komory Okresného súdu pozostávajú z profesionálneho sudcu a dvoch sudcov z ľudu.
Okresné súdy vládnu ako súdy prvého stupňa.
(1) Predseda obvodného súdu:
a) môže predsedať ktorejkoľvek komore;
b) monitoruje rozhodovanie všetkých komôr a samosudcov;
c) riešenie sťažností pracovníkov.
(2) Predseda Okresného súdu vykonáva správu Okresného súdu, najmä s cieľom zabezpečiť jeho riadne fungovanie vzhľadom na kadre, organizačné, ekonomické a finančné aspekty a zabezpečiť politické a odborné vzdelávanie sudcov a ostatných zamestnancov Okresného súdu.
(3) Podpredsedu obvodného súdu zastupuje v jeho neprítomnosti podpredseda obvodného súdu; Ak predseda Okresného súdu nemá zástupcu, ďalšieho profesionálneho sudcu vymenuje predseda Súdneho dvora.
Regionálne súdy
(1) Regionálny súd sa skladá z predsedu Súdneho dvora, jeho zástupcu zástupcu riaditeľa, ostatných odborných sudcov a sudcov ľudu.
(2) Regionálny súd rozhoduje v komorách.
(3) Komory regionálneho súdu pozostávajú z:
a) dvoch odborných sudcov a troch sudcov, ak konajú ako prvostupňové súdy v trestných veciach;
b) odborného sudcu a dvoch sudcov ľudu, ak konajú ako súdy prvého stupňa v iných veciach;
c) troch odborných sudcov v iných prípadoch.
(1) Regionálne súdy dohliadajú na rozhodnutia všetkých sudcov a štátnych notárov vo svojom volebnom obvode, najmä rozhodovaním ako súdy druhého stupňa v prípadoch, v ktorých o tom rozhodli okresné súdy alebo štátni notári na prvom stupni.
(2) Ostatné prípady rozhodovania regionálnych súdov sa riadia právom o súdnom konaní.
(1) Predseda regionálneho súdu:
a) môže predsedať ktorejkoľvek komore;
b) monitoruje rozhodnutia všetkých komôr Krajského súdu a Okresných súdov v okrese Krajského súdu;
c) riešenie sťažností pracovníkov.
(2) Predseda regionálneho súdu vykonáva správu regionálneho súdu, najmä s cieľom zabezpečiť jeho riadne fungovanie vzhľadom na organizačné, ekonomické a finančné aspekty, zabezpečuje politickú a odbornú prípravu sudcov a ostatných úradníkov regionálneho súdu a riadi a kontroluje správu okresných súdov.
(3) Podpredsedu regionálneho súdu zastupuje v jeho neprítomnosti podpredseda regionálneho súdu.
Najvyššie súdy republík
(1) Najvyšší súd republiky sa skladá z predsedu Súdneho dvora, jeho podpredsedov a ostatných odborných sudcov.
(2) Najvyšší súd republiky koná v komorách.
(3) Komory Najvyššieho súdu republiky pozostávajú z troch odborných sudcov.
Najvyšším súdom republiky je Najvyšší súd republiky. Dohliada na rozhodovanie všetkých súdov najmä prostredníctvom:
a) rozhoduje o odvolaniach proti rozhodnutiam regionálnych súdov prvého stupňa;
b) rozhoduje o sťažnostiach na porušenie právnych predpisov v prípadoch, na ktoré sa vzťahuje zákon o súdnych konaniach;
c) rozhoduje v iných prípadoch určených zákonom o súdnych konaniach.
(1) Rozsudky najvyššieho súdu republiky tvoria podľa ich činnosti trestné a občianske kolégiá. Predseda kolégia je podpredseda najvyššieho súdu.
(2) Predsedovia kolégia organizujú a riadia činnosť kolégia a monitorujú rozhodnutia komôr v kolégiu. Riadia najmä svoju divíziu, navrhujú kolégiu zovšeobecňovanie poznatkov o rozhodnutiach súdov, upozorňujú na nedostatky pri rozhodovaní, navrhujú stanoviská k správnemu výkladu zákonov a iných právnych predpisov a podávajú správu Súdnemu dvoru v plnom rozsahu o činnosti kolégií.
(1) Sídlo Najvyššieho súdu republiky pozostáva z predsedu Najvyššieho súdu, jeho podpredsedov a ďalších odborných sudcov. Rozhodnutie sa môže prijať právoplatne za prítomnosti najmenej dvoch tretín všetkých sudcov najvyššieho súdu.
(2) Najmä Rada Najvyššieho súdu republiky
a) Rokovací poriadok Najvyššieho súdu republiky
b) diskutovať a schvaľovať správy predsedov kolégia Najvyššieho súdu republiky o činnosti týchto kolégií a vydávať stanoviská k vážnym právnym otázkam, o ktorých kolégium rokuje;
(c) diskutovať o správach o účinnosti právnych predpisov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov a na ich základe podporovať nové právne predpisy;
d) diskutovať a schvaľovať správy o stave socialistickej zákonnosti pre národnú radu.
(3) Zasadnutia Najvyššieho súdu republiky nie sú verejné. Na plenárnom zasadnutí sa môže zúčastniť generálny prokurátor dotknutej republiky a minister spravodlivosti príslušnej republiky; na plenárne zasadnutie sa môžu prizvať iné štátne orgány a sociálne organizácie a po porade s predsedom regionálnych súdov.
(1) Predseda Najvyššieho súdu republiky:
a) môže predsedať ktorejkoľvek komore;
b) monitoruje rozhodnutia komôr Najvyššieho súdu republiky a všetkých regionálnych a regionálnych súdov a môže iniciovať rozhodnutia alebo stanoviská na zabezpečenie jednotného výkladu zákonov;
(c) riešenie sťažností pracovníkov;
d) zvoláva, predsedá a určuje program Najvyššieho súdu;
e) vykonáva správu Najvyššieho súdu, najmä s cieľom zabezpečiť jeho riadne fungovanie vzhľadom na kadre, organizačné, hospodárske a finančné aspekty a zabezpečiť politické a odborné vzdelávanie sudcov a ostatných zamestnancov Najvyššieho súdu.
(2) Podpredseda Najvyššieho súdu republiky zastupuje predsedu Najvyššieho súdu republiky spôsobom ustanoveným v rokovacom poriadku Najvyššieho súdu republiky.
Vojenské súdy
Vojenské súdy rozhodujú vo všetkých trestných veciach členov ozbrojených síl a ozbrojených zborov, vojnových väzňov a iných osôb, o ktorých to zákon ustanovuje.
(1) Vojenský obvodný súd pozostáva z veliteľa alebo prípadne zástupcu veliteľa, ostatných odborných sudcov a sudcov ľudu.
(2) Vojenský obvod koná v komorách alebo na jednom sudcovi. Jediný sudca môže byť len profesionálny sudca.
(3) Komory vojenského obvodného súdu pozostávajú z profesionálneho sudcu a dvoch sudcov z ľudu.
(4) Vojenské okresné súdy pôsobia ako súdy prvého stupňa.
(1) Náčelník vojenského obvodu:
a) môže predsedať ktorejkoľvek komore;
b) monitoruje rozhodovanie všetkých komôr a samosudcov;
c) riešenie sťažností pracovníkov.
(2) Náčelník vojenského obvodného súdu je zodpovedný za správu vojenského obvodného súdu, najmä za zabezpečenie jeho riadneho fungovania vzhľadom na kadre, organizačné, hospodárske a finančné aspekty a zabezpečenie politického a odborného výcviku sudcov a ostatných dôstojníkov vojenského obvodného súdu a vykonávanie ďalších povinností vyplývajúcich z jeho vojenskej služby.
(1) Vyšší vojenský súd sa skladá z náčelníka, zástupcu (zástupcov) náčelníka, ostatných odborných sudcov a sudcov ľudu.
(2) Najvyšší vojenský súd koná v komorách.
(3) Komory Najvyššieho vojenského súdu pozostávajú z:
a) dvoch odborných sudcov a troch sudcov, ak konajú ako prvostupňové súdy v trestných veciach;
b) troch odborných sudcov v iných prípadoch.
(4) Vyššie vojenské súdy dohliadajú na rozhodovanie všetkých súdov vo svojom volebnom obvode, najmä tým, že rozhodujú ako súdy druhého stupňa v prípadoch, v ktorých sa na prvom stupni rozhodli vojenské obvodové súdy.
(5) Ostatné prípady rozhodovania vyšších vojenských súdov sa riadia právom o súdnom konaní.
(1) náčelník najvyššieho vojenského súdu:
a) môže predsedať ktorejkoľvek komore;
b) monitoruje rozhodovanie všetkých komôr Najvyššieho vojenského súdu a Vojenských okresných súdov v obvode Najvyššieho vojenského súdu;
c) riešenie sťažností pracovníkov.
(2) Predseda Najvyššieho vojenského súdu je zodpovedný za správu Najvyššieho vojenského súdu, najmä za zabezpečenie jeho vedenia vzhľadom na kádre, organizačné, hospodárske a finančné aspekty, zabezpečenie politického a odborného výcviku sudcov a ostatných zamestnancov Najvyššieho vojenského súdu, riadenie a kontrolu správy vojenských okresných súdov a vykonávanie ďalších povinností vyplývajúcich z jeho vojenskej služby.
Najvyšší súd Československej socialistickej republiky
Najvyšší súd Československej socialistickej republiky pozostáva z predsedu Súdneho dvora, podpredsedu Súdneho dvora, podpredsedov Súdneho dvora a ostatných odborných sudcov.
(1) Najvyšší súd Československej socialistickej republiky rozhoduje v komorách.
(2) Komory Najvyššieho súdu Československej socialistickej republiky tvoria:
a) prezidenta a štyroch odborných sudcov, ak sa rozhodnú pre sťažnosť týkajúcu sa porušenia právnych predpisov, podali proti rozhodnutiam najvyšších súdov republiky alebo vojenských komôr Najvyššieho súdu Československej socialistickej republiky, alebo ak prijímajú stanoviská na zabezpečenie jednotného výkladu práva; v tomto prípade je potrebné dbať na to, aby členovia senátu boli občanmi oboch republík,
b) predsedu a dvoch odborných sudcov, ak konajú v iných prípadoch.
(3) V prípadoch, ktoré patria do výlučnej právomoci vojenských súdov podľa § 22, sa komora skladá z vojenských sudcov Najvyššieho súdu Československej socialistickej republiky; v prípadoch, ktoré sa týkajú všeobecných a vojenských súdov, rokovací poriadok Najvyššieho súdu Československej socialistickej republiky prijímajú Spoločné komory zložené zo sudcov Kriminálneho a Vojenského kolégia.
(1) Najvyšší súd Československej socialistickej republiky monitoruje rozhodnutia najvyšších súdov republiky a vojenských súdov. Dozerá na zákonnosť rozhodnutí všetkých súdov a zabezpečuje ich konzistentnosť prostredníctvom:
a) rozhoduje o odvolaniach proti rozhodnutiam vyšších vojenských súdov;
b) rozhoduje o sťažnostiach na porušenie zákona proti rozhodnutiam najvyšších súdov republiky a všetkých vojenských súdov a o rozhodnutiach Vojenských komôr Najvyššieho súdu Československej socialistickej republiky, ak tento súd rozhodol o odvolaniach; pri rozhodovaní o sťažnostiach týkajúcich sa porušenia zákona proti rozhodnutiam Vojenských komôr Najvyššieho súdu Československej socialistickej republiky sú vylúčení sudcovia, ktorí rozhodli o odvolaní,
(c) vydáva stanoviská na zabezpečenie jednotného výkladu práva;
d) skúma zákonnosť konečných rozhodnutí o uložení trestu smrti.
(2) Najvyšší súd Československej socialistickej republiky
a) rozhoduje o uznaní rozhodnutia zahraničných súdov na území Československej socialistickej republiky;
b) spory týkajúce sa miestnej právomoci medzi súdmi alebo štátnymi notármi Českej socialistickej republiky a Slovenskej socialistickej republiky;
c) rozhodnúť o určení príslušného miestneho súdu alebo verejných notárov, pokiaľ nie je možné zistiť, či sa príslušný miestny súd alebo štátni notári nachádzajú na území jednej alebo druhej republiky;
d) rozhoduje o prikázaní veci súdu alebo štátnym notárom druhej republiky, ak to umožňuje zákon o súdnom konaní;
e) rozhoduje o konfliktoch právomoci medzi vojenskými a inými súdmi;
f) spory týkajúce sa právomoci medzi súdmi jednej republiky a národnými notármi druhej republiky.
(1) Ak si otázka vyžaduje zjednotenie výkladu, predseda Najvyššieho súdu Československej socialistickej republiky môže nariadiť senátu, aby vydal stanovisko [odsek 26 ods. 2 písm. a)].
(2) Pred prijatím stanoviska požiada predseda Najvyššieho súdu Československej socialistickej republiky o vyhlásenie generálneho prokurátora Československej socialistickej republiky a predsedov najvyšších súdov republiky.
(3) Rokovací poriadok Najvyššieho súdu Československej socialistickej republiky poskytne podrobnosti. V rokovacom poriadku sa tiež ustanovuje, že Najvyšší súd Československej socialistickej republiky má zaujať stanovisko k konkrétnej otázke s cieľom zabezpečiť jednotný výklad práva.
(1) Rozsudky Najvyššieho súdu Československej socialistickej republiky predstavujú podľa svojej činnosti kriminálne, civilné a vojenské vysoké školy. Predseda Najvyššieho súdu Československej socialistickej republiky je podpredseda kolégia.
(2) Predsedovia kolégia organizujú a riadia činnosť kolégia a monitorujú rozhodnutia komôr v kolégiu. Riadia najmä svoje divízne činnosti, navrhujú kolégiu zovšeobecňovanie poznatkov z rozhodnutí súdov, upozorňujú na nedostatky pri rozhodovaní, navrhujú stanoviská k správnemu výkladu zákonov a iných právnych predpisov a podávajú správy Najvyššiemu súdu Československej socialistickej republiky o činnosti vysokých škôl. Okrem toho si prezident Vojenskej akadémie plní ďalšie povinnosti vyplývajúce z jeho vojenskej služby a zastupuje predsedu Najvyššieho súdu Československej socialistickej republiky vo vojenských záležitostiach.
(1) Plenum Najvyššieho súdu Československej socialistickej republiky sa skladá z prezidenta, podpredsedu, podpredsedov a ďalších členov kolégia Najvyššieho súdu Československej socialistickej republiky. Predseda najvyšších súdov republiky sa môže zúčastňovať na plenárnych zasadnutiach. Na plenárne zasadnutie je tiež možné pozvať zástupcov iných štátnych orgánov a sociálnych organizácií.
(2) Plenum Najvyššieho súdu Československej socialistickej republiky môže byť zrušené v platnosti za prítomnosti najmenej dvoch tretín jej členov.
(3) Plenum Najvyššieho súdu Československej socialistickej republiky, najmä
a) Rokovací poriadok Najvyššieho súdu Československej socialistickej republiky,
b) prerokuje a schvaľuje správy predsedov Najvyššieho súdu Československej socialistickej republiky o činnosti týchto kolégií a vydáva stanoviská k vážnym právnym otázkam, o ktorých kolégiu kolégií diskutuje;
(c) diskutovať o správach o účinnosti právnych predpisov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov a na ich základe podporovať nové právne predpisy;
d) diskutovať a schvaľovať správy o stave socialistickej zákonnosti pre spolkové zhromaždenie.
(1) Predseda Najvyššieho súdu Československej socialistickej republiky sa zvoláva a predsedá tomuto súdu. Poskytuje správu Najvyššieho súdu Československej socialistickej republiky s výnimkou jej vojenského kolégia, najmä zabezpečenie jeho riadneho fungovania v duchu kádrového, organizačného, ekonomického a finančného a poskytovania politického a odborného vzdelávania pre sudcov a ostatných zamestnancov Najvyššieho súdu Československej socialistickej republiky.
(2) Podpredseda zastupuje predsedu. Rokovací poriadok určí, ako je do správy zapojený podpredseda Najvyššieho súdu Československej socialistickej republiky.
Obsah
HLAVA PRVNÍ
§ 1
§ 2
§ 3
§ 4
§ 5
§ 6 - zrušen
§ 7
§ 8
§ 9
§ 10
§ 11
§ 12
§ 13
HLAVA DRUHÁ
§ 14 - zrušen
§ 15
§ 16
§ 17
§ 18
§ 19
§ 20 - zrušen
§ 21
§ 21a
§ 21b
§ 21c
§ 21d
§ 21e
§ 22
§ 23
§ 23a
§ 24
§ 24a
§ 25
§ 26
§ 27
§ 27a
§ 28
§ 29
§ 30 - zrušen
§ 31
§ 32 - zrušen
§ 33
§ 34
HLAVA TŘETÍ
§ 35
§ 36
§ 37
§ 38 - zrušen
HLAVA ČTVRTÁ
Oddíl první
§ 39
§ 40
§ 41
§ 42
Oddíl druhý
§ 43
§ 44
§ 44a
§ 45 až § 48 označení oddílu třetího a čtvrtého - zrušeny
HLAVA PÁTÁ
§ 49
§ 50 - zrušen
§ 51
§ 52
§ 53
§ 54
§ 55
§ 56
§ 56a
§ 57
§ 58
§ 59 až § 61 - zrušeny
§ 62
§ 62a
§ 62b
§ 62c
§ 62d
§ 63
§ 64
§ 65
§ 66
HLAVA ŠESTÁ
§ 67 až § 69 - zrušeny
§ 70
§ 71
§ 72
§ 72a
§ 73
§ 74
Prihláste sa pre poznámky, obľúbené a upozornenia
Informácie o predpise
| Citácia | Úplné znenie zákona č. 19 / 1970 Z. z. o organizácii súdov a voľbe sudcov |
|---|---|
| Typ predpisu | - |
| Autor | - |
| Zbierka | Zbierka zákonov |
| Dátum vyhlásenia | 20.03.1970 |
|---|---|
| Účinnosť od | - |
| Účinnosť do | - |
| Stav | Platný |
Znenie predpisu má informatívny charakter.
Komentáre 0