Čo je Úplné znenie zákona č. 18 / 2010 Zb.?

Úplné znenie zákona č. 18 / 2010 Z. z., zákona č. 114 / 1992 Z. z. o ochrane prírody a krajiny, ako vyplýva z neskorších zmien a doplnení — Úplné znenie zákona českej národnej rady č. 114 / 1992 Z. z. o ochrane prírody a krajiny, ako vyplýva z neskorších zmien a doplnení.

Kedy nadobudol Úplné znenie zákona č. 18 / 2010 Zb. účinnosti?

Úplné znenie zákona č. 18 / 2010 Zb. nadobudol účinnosť dátum nie je k dispozícii.

Je Úplné znenie zákona č. 18 / 2010 Zb. stále platný?

Áno, Úplné znenie zákona č. 18 / 2010 Zb. je stále platný a účinný.

Úplné znenie zákona č. 18 / 2010 Zb. - Úplné znenie zákona českej národnej rady...

18

PREDSEDA VLÁDY

Oznamy

Úplné znenie zákona č. 114 / 1992 Z. z. o ochrane prírody a krajiny, ako vyplýva zo zmien zákona č. 3 / 1997 Z. z., zákona č. 16 / 1997 Z. z., zákona č. 123 / 1998 Z. z., zákona č. 161 / 1999 Z. z., zákona č. 267 / 2008 Z. z., zákona č. 238 / 1999 Z. z., zákona č. 132 / 2000 Z. z., zákona č. 387 / 2005 Z. z., zákona č. 444 / 2005 Z. z., zákona č. 100 / 2004 Z. z., zákona č. 168 / 2004 Z. z., zákona č. 218 / 2004 Z. z., zákona č. 387 / 2005 Z. z., zákona č. 444 / 2005 Z. z., zákona č. 2006 Z. z., zákona č.

PRÁVO

o ochrane prírody a krajiny

Česká národná rada rozhodla o tomto zákone:

ČÁST PRVNÍ

ÚVODNÉ USTANOVENIA

§ 1

Účel zákona

Cieľom zákona je prispieť k ochrane a obnove prírodnej rovnováhy v krajine, k ochrane rozmanitosti foriem života, prírodných hodnôt a krásy, k udržateľnému riadeniu prírodných zdrojov a k vytvoreniu systému Natura 2000 v Českej republike v súlade s právom Európskeho spoločenstva1c. Pritom treba zohľadniť hospodárske, sociálne a kultúrne potreby obyvateľstva a regionálne a miestne podmienky.

§ 2

Ochrana prírody a krajiny

(1) Ochrana prírody a krajiny podľa tohto zákona znamená ďalšiu definovanú starostlivosť o štát a fyzické a právnické osoby pre voľne žijúce zvieratá, voľne žijúce rastliny a ich spoločenstvá, minerály, skaly, paleontologické nálezy a geologické jednotky, starostlivosť o ekologické systémy a krajiny, ako aj starostlivosť o vzhľad krajiny a prístupnosť.

(2) Ochrana prírody a krajiny podľa tohto aktu je zabezpečená najmä:

a) ochranu a rozvoj územného systému environmentálnej stability v krajine;

(b) všeobecnú ochranu druhov voľne žijúcich rastlín a voľne žijúcich živočíchov a osobitnú ochranu tých druhov, ktoré sú zriedkavé alebo ohrozené, pozitívnym vplyvom na ich prirodzený vývoj a zabezpečením ich zachovania, a to aj prostredníctvom osobitných škôlok a škôlok, ak je to vhodné;

(c) ochranu vybraných minerálnych lokalít, paleontologické nálezy a geomorfologické a geologické javy, ako aj osobitnú ochranu vybraných minerálov;

d) ochrana dreva pestovaného mimo lesa;

(e) vytvorenie a riadenie siete osobitne chránených území;

(f) účasť na rozvoji a schvaľovaní lesných hospodárskych plánov na zabezpečenie environmentálne vhodného obhospodarovania lesov;

(g) účasť na procese plánovania a výstavby s cieľom podporiť vytvorenie ekologicky vyváženej a esteticky hodnotnej krajiny;

(h) účasť na ochrane pôdneho fondu, najmä pri úprave na základe pôdy;

i) ovplyvňovaním vodného hospodárstva v krajine s cieľom zachovať prírodné podmienky pre život vodných a mokraďových ekosystémov pri zachovaní prirodzenej povahy a povahy blízkeho vzhľadu vodných tokov a oblastí a mokradí;

(j) obnovu a vytváranie nových, prirodzene cenných ekosystémov, ako sú napr. rekultivácia a ďalšie významné zmeny v štruktúre a využívaní krajiny;

(k) ochrana krajiny pre environmentálne vhodné formy hospodárskeho využívania, cestovného ruchu a rekreácie.

§ 3

Vymedzenie pojmov

(1) Na účely tohto aktu sú určité základné pojmy definované takto:

(a) územný systém environmentálnej stability krajiny (ďalej len "systém environmentálnej stability") je vzájomne prepojený súbor prírodných a zmenených, ale prírodných ekosystémov, ktoré zachovávajú prirodzenú rovnováhu. Rozlišuje sa medzi miestnymi, regionálnymi a nadregionálnymi systémami environmentálnej stability,

b) dôležitý prvok krajiny, ako je ekologicky, geomorfologicky alebo esteticky cenná časť krajiny, formuje jej typický vzhľad alebo prispieva k udržaniu jej stability. Lesy, kolíky, vodné toky, rybníky, jazerá, údolia sú dôležitými krajinnými prvkami. Zahŕňajú aj ďalšie časti krajiny, ktoré podľa § 6 zaregistrujú prírodné ochranné orgány ako dôležitý prvok krajiny, najmä mokrade, stepné trávniky, kreslia, limity, trvalé trávnaté plochy, minerálne lokality a fosílie, umelé a prírodné skalné útvary, začínajúce a odhaľujúce. Môžu zahŕňať aj cenné oblasti trávnatých porastov vrátane historických záhrad a parkov. Osobitne chránená časť prírody je vylúčená z tejto definície [písm. f) ],

(c) divorastúca rastlina (ďalej len "rastlina") je individuálna alebo kolónia rastlinných druhov vrátane húb, ktorých populácie sa chovajú vo voľnej prírode spontánne. Zariadenie je celé podzemné a nadzemné časti,

(d) voľne žijúce zviera (ďalej len "zviera") je jednotlivec živočíšneho druhu, ktorého populácia sa spontánne chová vo voľnej prírode, vrátane jedinca chovaného v starostlivosti o ľudí uvoľneného v súlade s právnymi predpismi. Zviera znamená všetky vývojové štádiá jednotlivca. Voľne žijúce populácie domestikovaných druhov sa nepovažujú za voľne žijúce zviera,

e) zviera chované v starostlivosti o ľudí je jednotlivcom živočíšneho druhu narodeného a chovaného v kontrolovanom prostredí (1) ako potomok rodičov nadobudnutých v súlade s týmto zákonom a právnymi predpismi v oblasti obchodovania s ohrozenými druhmi (1a);

(f) záchranná stanica je zariadenie poskytujúce komplexnú starostlivosť o všetky zvieratá dočasne neschopné prežiť vo voľnej prírode s cieľom vrátiť ich do voľnej prírody, ktoré poskytuje, ak je to vhodné a vhodné, vzhľadom na ich zdravotný stav, primeranú dlhodobú starostlivosť, informácie o príčinách ohrozenia a vhodných spôsoboch ochrany zvierat a môže spolupracovať pri vykonávaní opatrení na predchádzanie poraneniu alebo úmrtnosti zvierat,

g) druh zvieraťa alebo rastlín je tiež systematickou jednotkou nižšieho rádu;

(h) osobitne chránená časť prírody je veľmi významnou alebo jedinečnou súčasťou živej alebo neživej prírody; môže byť súčasťou krajiny, geologickej formácie, stromu, zvierat, rastlín a minerálov, ktoré štát vyhlásil na osobitnú ochranu podľa tretej časti alebo piatej časti tohto zákona;

i) drevo pestované mimo lesa (ďalej len "drevo") je strom alebo ker pestovaný jednotlivo v skupinách v otvorenej krajine, ako aj v obytných oblastiach na pôde mimo lesa fondu1b);

(j) paleontologické nálezy sú záležitosťou, ktorá je dôležitým dôkazom alebo zvyškom života v geologickej minulosti a jej vývoji až doteraz;

(k) biotop je súborom všetkých neživých a živých faktorov, ktoré v interakcii vytvárajú prostredie konkrétneho jednotlivca, druhu, populácie, komunít. Biotop je miestne prostredie, ktoré spĺňa požiadavky rastlinných a živočíšnych druhov,

(l) ekosystém je funkčný systém živých a neživých zložiek životného prostredia, ktoré sú prepojené výmenou látok, energetických tokov a prenosom informácií a ktoré pôsobia a vyvíjajú sa v určitom priestore a čase;

m) krajina je súčasťou zemského povrchu s charakteristickým reliéfom pozostávajúcim zo súboru funkčne prepojených ekosystémov a civilizačných prvkov,

(n) prirodzený biotop je prírodná alebo poloprírodná pôda alebo vodná oblasť vymedzená na základe zemepisných charakteristík a vlastností živej a neživej prírody;

o) prirodzené biotopy v záujme Európskych spoločenstiev (ďalej len "európske biotopy") sú prirodzenými biotopmi na európskom území členských štátov Európskych spoločenstiev tých typov, ktorým hrozí strata na ich prirodzenom mieste rozšírenia alebo ktoré majú malú prírodnú oblasť rozšírenia v dôsledku ich ústupu alebo ich prirodzených vlastností, alebo predstavujú výnimočné príklady typických charakteristík jedného alebo viacerých biogeografických regiónov a ktoré sú stanovené právnymi predpismi Európskych spoločenstiev (1d); prioritu majú tie typy európskych biotopov, ktoré sú ohrozené zánikom na európskom území členských štátov Európskych spoločenstiev, za ktoré majú Európske spoločenstvá osobitnú zodpovednosť a ktoré sú ustanovené právnymi predpismi Európskeho spoločenstva (1g),

(p) druhy v záujme Európskych spoločenstiev (ďalej len "európske významné druhy") sú druhy na európskom území členských štátov Európskych spoločenstiev, ktoré sú ohrozené, zraniteľné, zriedkavé alebo endemické a ktoré sú ustanovené právnymi predpismi Európskeho spoločenstva1e); európske prioritné druhy vyžadujúce osobitnú územnú ochranu, za ktoré majú Európske spoločenstvá osobitnú zodpovednosť a ktoré sú ustanovené právnymi predpismi Európskeho spoločenstva (1f), sú označené za prioritné;

(q) Európske sídlo je lokalita, ktorá si vyžaduje osobitnú územnú ochranu (1g) a spĺňa podmienky stanovené v článku 45a ods. 1, ktoré:

1. bol zaradený do zoznamu lokalít na území Českej republiky vybraných na základe kritérií stanovených právnymi predpismi Európskeho spoločenstva1g), ktoré si vyžadujú územnú ochranu (ďalej len "národný zoznam"), až kým nebude zaradený do zoznamu lokalít európskeho spoločenstva s významom (ďalej len "európsky zoznam"),

2. spĺňa podmienky na zaradenie do národného zoznamu, ale nebol tam zaradený a zahŕňa prioritný typ prirodzeného biotopu alebo prioritného druhu a o ktorom sa v európskom zozname diskutuje s Európskou komisiou (ďalej len "Komisia"), kým Česká republika neschváli zahrnutie alebo nezahrnutie lokality s Komisiou alebo do rozhodnutia Rady Európskej únie (ďalej len "sporná lokalita"), alebo

3. bol zaradený do európskeho zoznamu;

(r) Natura 20001g) je celý európsky systém územia so stanoveným stupňom ochrany, ktorý umožňuje zachovanie typov európskych biotopov (1d) a biotopov (1f) v ich prirodzenej oblasti rozšírenia v stave priaznivom na ochranu alebo prípadne obnovu tohto stavu. V Českej republike Natura 2000 pozostáva z vymedzených vtáčích oblastí a vyhlásených európskych lokalít,

(s) stav ochrany prirodzeného biotopu sa považuje za "priaznivý," ak jeho prírodná oblasť rozšírenia a oblasti, na ktoré sa vzťahuje, sú stabilné alebo rastúce a existuje špecifická štruktúra a funkcie potrebné na jeho dlhodobú ochranu a je pravdepodobné, že v dohľadnej budúcnosti budú naďalej existovať a stav ochrany jeho typických druhov je priaznivý;

(t) stav ochrany druhu sa považuje za "priaznivý," ak údaje o dynamike populácie príslušných druhov naznačujú, že sa z dlhodobého hľadiska zachováva ako životaschopný prvok jeho prirodzeného biotopu a že prírodná oblasť daného druhu nie je a je nepravdepodobné, že by sa v blízkej budúcnosti obmedzila, a že existujú a pravdepodobne budú aj naďalej dostatočne veľké biotopy na dlhodobé zachovanie jeho zásob;

(u) bezúhonnosť európskeho miesta alebo oblasti vtáctva sa chápe ako súdržnosť ekologických štruktúr a funkcií európskeho miesta alebo oblasti vtáctva posudzovaných vo vzťahu k predmetom ich ochrany;

v) chov je akýkoľvek chov zvieraťa v zajatí.

(2) Typy európskych biotopov a významných európskych druhov prítomných v Českej republike definuje ministerstvo životného prostredia vykonávaním právnych predpisov. V prípade európskych druhov určuje tie druhy, ktoré si vyžadujú osobitnú územnú ochranu podľa právnych predpisov Európskeho spoločenstva (1f).

ČÁST DRUHÁ

VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÍRODY A KRAJÍN

§ 4

Základné povinnosti pre všeobecnú ochranu prírody

(1) Definovanie systému environmentálnej stability, zabezpečenie ochrany a rozmnožovania prírodného bohatstva, priaznivé účinky na okolité časti krajiny a vytvorenie základov pre mnohostranné využívanie krajiny, stanovujú a hodnotia orgány územného plánovania a ochrany prírody v spolupráci s orgánmi vodného hospodárstva, ochrany fondu poľnohospodárskej pôdy a štátnej správy odvetvia lesného hospodárstva. Za ochranu systému environmentálnej stability zodpovedajú všetci vlastníci a užívatelia pozemkov tvoriacich jeho základ; jeho vytvorenie je verejným záujmom, na ktorom sa zúčastňujú vlastníci pozemkov, obec a štát. Podrobnosti o definovaní a hodnotení systému environmentálnej stability a podrobnosti o plánoch, projektoch a opatreniach v procese jeho vytvorenia stanovuje ministerstvo životného prostredia Českej republiky (ďalej len "ministerstvo životného prostredia") všeobecne záväznými právnymi predpismi.

(2) Dôležité krajinné prvky sú chránené pred poškodením a zničením. Používajú sa len takým spôsobom, aby nezasahovali do obnovy a neohrozovali alebo neoslabovali funkciu stability. Zásahy, ktoré by mohli viesť k poškodeniu alebo zničeniu dôležitého krajinného prvku alebo k ohrozeniu alebo oslabeniu jeho ekostabilizačnej funkcie, musia mať záväzný názor orgánu na ochranu prírody. Medzi takéto zásahy patrí najmä umiestnenie budov, úpravy pôdy, zmeny pôdy, odvodňovanie pôdy, vodné toky a nádrže a ťažba nerastných surovín. Podrobnosti o ochrane významných krajinných prvkov stanovuje ministerstvo životného prostredia všeobecne záväznými právnymi predpismi.

(3) Záväzné stanovisko orgánu na ochranu prírody z hľadiska tohto aktu je tiež potrebné na schválenie hospodárskych plánov lesného hospodárstva a protokolu o prevode lesnej ekonomickej osnov1b), na odlesňovanie a zalesňovanie pôdy nad 0,5 ha a na výstavbu lesných ciest a systémov melioratizácie lesov. Záväzné stanovisko orgánu na ochranu prírody sa nevyžaduje na zásahy do plodín a ťažby v lesoch vykonávané v súlade s hospodárskym plánom alebo protokolom lesa, ktoré prevzal ekonomický učebný plán lesného hospodárstva a v prípade náhodnej ťažby. Na žiadosť príslušného orgánu štátnej správy lesov sa vydá záväzné stanovisko k schváleniu lesných hospodárskych plánov a protokolu prenosu lesných ekonomických osnov. Záväzné stanoviská vydané po 60 dňoch od doručenia žiadosti príslušnému orgánu na ochranu prírody sa nezohľadňujú. Ak vlastník (3a) požiada o predbežné informácie podľa odseku 90 ods. 17 o podmienkach vydania konsenzuálneho záväzného stanoviska k schváleniu plánu lesného hospodárstva, príslušný orgán spravidla poskytne tieto informácie k dátumu základného prešetrovania najneskôr do 60 dní od prijatia žiadosti.

(4) V rámci postupu vydávania záväzného stanoviska uvedeného v odseku 3 orgán na ochranu prírody vykoná aj hodnotenie dôsledkov lesných plánov a hospodárskych učebných osnov lesa pre európske lokality alebo vtáčie oblasti. Orgán na ochranu prírody nevydá priaznivé záväzné stanovisko k schváleniu lesných hospodárskych plánov a protokolu o prenose lesných ekonomických osnov, ak majú významný negatívny vplyv na priaznivý stav predmetu ochrany európskeho lokality alebo oblasti vtáctva. V ostatných prípadoch vydá orgán na ochranu prírody priaznivé záväzné stanovisko. Záväzné stanovisko k schváleniu lesníckych hospodárskych plánov a protokolu o prenose lesných ekonomických osnov nahrádza odôvodnené stanovisko uvedené v článku 45i ods. 1. Postup posudzovania dôsledkov lesných hospodárskych plánov a lesných ekonomických osnov sa nevzťahuje na ustanovenia osobitných právnych predpisov o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (3b).

§ 5

Všeobecná ochrana rastlín a zvierat

(1) Všetky druhy rastlín a zvierat sú chránené proti zničeniu, poškodeniu, zhromažďovaniu alebo zachytávaniu, ktoré vedie alebo by mohlo viesť k ohrozeniu existencie alebo degenerácie týchto druhov, pred zničením reprodukčných schopností druhov, pred zničením populácie druhov alebo pred zničením ekosystému, ktorého sú súčasťou. V rozpore s týmito podmienkami ochrany je orgán na ochranu prírody oprávnený zakázať alebo obmedziť rušivé činnosti.

(2) Ochrana ustanovená v odseku 1 sa nevzťahuje na kontrolné zásahy rastlín a zvierat, na ktoré sa vzťahujú osobitné predpisy (4). Ohrozené alebo vzácne druhy zvierat a rastlín sú obzvlášť chránené v súlade s § 48 až 50 tohto zákona.

(3) Od fyzických a právnických osôb sa vyžaduje, aby konali v priebehu poľnohospodárskych, lesníckych a stavebných prác v priebehu úpravy vody v doprave a energetike takým spôsobom, aby sa zabránilo nadmernému úhynu rastlín a zraneniu alebo úhynu zvierat alebo zničeniu ich biotopov, ktorým možno predísť technicky a ekonomicky dostupnými prostriedkami. Orgán na ochranu prírody uloží poskytovanie alebo používanie takýchto prostriedkov, pokiaľ to sám neurobí dlžník.

(4) Zámerné rozšírenie nenárodnej rastliny alebo zvieraťa na krajinu je možné len so súhlasom orgánu na ochranu prírody; Toto sa nevzťahuje na nepôvodné rastlinné druhy, ak sú spravované v súlade so schváleným hospodárskym plánom lesného hospodárstva alebo s ekonomickými osnovami vlastníka lesa, ktorý využíva les. Zemepisne nepôvodné druhy rastliny alebo zvieraťa sú druhom, ktorý nie je súčasťou prírodných spoločenstiev určitého regiónu.

(5) Zámerné šírenie krížencov rastlinných alebo živočíšnych druhov na vidiek je možné len so súhlasom orgánov na ochranu prírody.

(6) Orgán na ochranu prírody môže v súlade s osobitnými právnymi predpismi4b rozhodnúť o ulovení zvierat, ktoré sú geograficky nedomorodé, vrátane stanovenia podmienok.

(7) Vývoz a dovoz ohrozených rastlín a zvierat chránených medzinárodnými dohovormi, ktorými je Česká republika viazaná (ďalej len "medzinárodné dohovory"), povoľuje orgán na ochranu prírody s výnimkou vývozu a dovozu ohrozených druhov voľne žijúcich živočíchov a rastlín, ktoré sú upravené osobitným nariadením (4a).

(8) Každý, kto prijal zviera, ktoré nie je schopné dočasne alebo trvalo prežiť vo voľnej prírode v dôsledku zranenia, choroby alebo iných okolností, poskytne potrebné ošetrenie alebo ho postúpi prevádzkovateľovi záchrannej stanice. Ak ide o zviera dočasne neschopné prežiť vo voľnej prírode, osoba, ktorá ho prijala, prijme opatrenia na zabránenie fyzickým zmenám alebo zmenám v správaní, ktoré by následne zabránili jeho návratu k prírode a účasti na divokej populácii. Ak ide o špeciálne chránené zviera, použije sa postup stanovený v odseku 52 ods. 2.

(9) Záchranná stanica sa môže prevádzkovať len na základe rozhodnutia ministerstva životného prostredia o povolení prevádzky záchrannej stanice, v rámci ktorej sa určuje umiestnenie záchrannej stanice, jej územný rozsah a rozsah starostlivosti, ktorú môže záchranná stanica poskytovať, pokiaľ ide o jej vybavenie a odborné znalosti. V žiadosti o povolenie na prevádzkovanie záchrannej stanice sa navrhne rozsah poskytovanej starostlivosti, vymedzenie územného rozsahu a opis jej personálu, organizačné a technické zaistenie. Ministerstvo životného prostredia požiada o stanovisko miestny príslušný orgán na ochranu zvierat, poľovníctva a veterinárnych služieb (4b) na rozhodnutie. Označenie "záchranná stanica" môžu používať len tí, ktorí sú držiteľmi platného povolenia na prevádzkovanie stanice podľa tohto ustanovenia ("prevádzkovateľ záchrannej stanice"). Ministerstvo životného prostredia vedie prehľad o záchranných staniciach a uverejňuje ho spôsobom, ktorý umožňuje vzdialený prístup.

(10) Ministerstvo životného prostredia môže z vlastnej iniciatívy na návrh prevádzkovateľa záchrannej stanice alebo na návrh orgánu uvedeného v odseku 8 zmeniť alebo zrušiť povolenie prevádzkovať záchrannú stanicu, ak sa zmenili alebo prestali existovať podmienky, za ktorých bolo povolenie udelené, alebo ak prevádzkovateľ záchrannej stanice vážne alebo opakovane porušuje ustanovenia tohto zákona o osobitnej ochrane druhov alebo nariadení o ochrane zvierat pred zneužitím. V rozhodnutí o zmene alebo zrušení povolenia na prevádzkovanie záchrannej stanice ministerstvo životného prostredia v prípade potreby zabezpečí ďalšiu starostlivosť o zvieratá držané na záchrannej stanici.

(11) Ministerstvo životného prostredia stanoví prostredníctvom vykonávacích právnych predpisov podrobné podmienky pre chov zvierat na záchranných staniciach, najmä pokiaľ ide o možnosť zapojenia týchto zvierat späť do voľne žijúcich populácií a spôsob, akým sú ošetrené.

§ 5a

Ochrana voľne žijúceho vtáctva

(1) S cieľom chrániť voľne žijúce druhy vtákov na európskom území členských štátov Európskych spoločenstiev (ďalej len "vtáky") sa zakazuje:

(a) ich zamýšľané zabitie alebo zadržanie akýmkoľvek spôsobom;

(b) úmyselne poškodzujú alebo ničia svoje hniezda a vajcia alebo odstraňujú svoje hniezda;

c) zber a držba ich vajec vo voľnej prírode vrátane prázdnych vajec;

(d) úmyselné rušenie týchto vtákov, najmä počas chovu a chovu mladých vtákov, pokiaľ by to bolo významné z hľadiska cieľov smernice o vtákoch (4c);

e) chov druhov vtákov, ktorých lov a lov sú zakázané.

(2) Predaj, preprava na predaj, chov a chov na predaj a ponuka na predaj živých alebo mŕtvych vtákov a akýchkoľvek ľahko identifikovateľných častí vtákov alebo výrobkov z vtákov sú zakázané.

(3) Tí, ktorí chovajú, chovajú, prepravujú, vymieňajú alebo ponúkajú takéto vtáky podliehajúce zákazu predaja alebo výmeny, sú povinní preukázať svoj pôvod a totožnosť na žiadosť orgánu na ochranu prírody alebo ochrancu prírody. S dôkazom o pôvode sa zaobchádza mutatis mutandis v súlade s oddielom 54.

(4) Ustanovenia odseku 1 písm. a) a e) sa neuplatňujú na rybolov určitých druhov vtákov, ako sú vymedzené a vykonávané v súlade s pravidlami lovu a týmto aktom. Ustanovenia odseku 1 písm. e) a odseku 2 sa neuplatňujú na chov voľne žijúcej zveri, ktorá sa môže loviť. Zoznam týchto druhov stanoví ministerstvo životného prostredia po dohode s ministerstvom poľnohospodárstva prostredníctvom vykonávacích právnych predpisov.

(5) Každý, kto stavia alebo rekonštruuje vysokonapäťové nadzemné vedenia, je povinný poskytnúť im ochranné zariadenia, ktoré účinne zabránia usmrteniu vtákov elektrickým prúdom.

(6) Ustanovenia tohto ustanovenia a oddielu 5b sa vzťahujú na osobitne chránené druhy vtákov v súlade s § 48 len vtedy, ak sa na ne ochrana nevzťahuje prísnejšie v súlade s § 50 až 57 alebo podľa osobitných právnych predpisov4a).

§ 5b

Podmienky postupu udeľovania výnimiek na ochranu vtákov

(1) Ak neexistuje iné uspokojivé riešenie, môže Úrad pre ochranu prírody stanoviť postup odchyľujúci sa od postupu stanoveného v článku 5a ods. 1 a 2, ak je to potrebné v záujme verejného zdravia alebo verejnej bezpečnosti, v záujme bezpečnosti leteckej dopravy, predchádzania závažným škodám na plodinách, domácich zvieratách, lesoch, rybnom hospodárstve a vodnom hospodárstve, alebo s cieľom chrániť voľne žijúce živočíchy a flóru. Výnimka sa môže poskytnúť aj na účely výskumu a výučby, presídľovania určitého územia populácií druhu alebo opätovného zavedenia druhu do pôvodnej zóny rozšírenia alebo na chov v ľudskej starostlivosti na tento účel.

(2) Orgán na ochranu prírody môže stanoviť výnimku ustanovenú v odseku 1 pre malé množstvo vtákov, ktoré sa majú uloviť, držať alebo použiť inak, za predpokladu, že rozhodnutie o výnimke sa prijme len na základe posúdenia miestneho obyvateľstva a za prísnych kontrolných podmienok.

(3) Rozhodnutie uvedené v odseku 1 obsahuje:

(a) druhy a množstvá vtákov, na ktoré sa má vzťahovať postup udeľovania výnimky;

(b) povolené prostriedky, metódy alebo metódy na zachytávanie alebo usmrcovanie;

(c) dôvod výnimky na základe odseku 1 alebo 2, podmienky a čas a miestne okolnosti, za ktorých sa takéto opatrenie môže vykonať;

(d) spôsob kontrol, ktoré má vykonávať orgán na ochranu prírody a ktoré ustanovujú postup udeľovania výnimiek.

(4) V prípade, že sa postup udelenia výnimky týka bližšie nešpecifikovaného okruhu osôb, ministerstvo životného prostredia ho určí prostredníctvom opatrení všeobecnej povahy, ktoré zahŕňajú prvky uvedené v odseku 3 písm. a) až d) a podmienky, za ktorých sa môže uplatniť postup udelenia výnimky. Orgánom, ktorý je oprávnený v takom prípade vyhlásiť, že podmienky pre výnimku nastali, je miestny orgán zodpovedný za ochranu prírody.

(5) Tí, ktorí vykonávajú činnosti ustanovené v odseku 1 alebo 4, nahlásia každý rok do 31. decembra orgánu na ochranu prírody intervenciu vykonávanú podľa postupu udeľovania výnimky. Úrad pre ochranu prírody bezodkladne informuje ministerstvo životného prostredia.

§ 6

Registrácia významných krajinných prvkov

(1) Rozhodnutie o registrácii významného prvku krajiny vydáva orgán na ochranu prírody. Účastníkom konania je vlastník príslušnej pôdy. Povolenie na uvedenie na trh sa oznámi aj nájomcovi príslušného pozemku, príslušnému stavebnému úradu a obci.

(2) V rozhodnutí uvedenom v odseku 1 sa okrem formalít stanovených vo všeobecných pravidlách o administratívnom riadení (4d) vždy špecifikuje vymedzenie dôležitého prvku krajiny a poučenie o právnych dôsledkoch registrácie (§ 4 ods. 2).

(3) Rozhodnutie uvedené v odseku 1 môže zrušiť orgán, ktorý sa rozhodol zaregistrovať len v prípade verejného záujmu.

§ 7

Ochrana dreva

(1) Drevo je podľa tohto ustanovenia chránené pred poškodením a zničením, pokiaľ nepodlieha prísnejšiemu ochrane (oddiely 46 a 48) alebo ochrane podľa osobitných nariadení (5).

(2) Za správu dreva, najmä za úpravu a údržbu, zodpovedajú vlastníci. V prípade epizootických alebo iných vážnych chorôb dreva môže orgán na ochranu prírody požiadať vlastníkov, aby vykonali potrebné zásahy vrátane výrubov.

§ 8

Povolenie na rezanie dreva

(1) Povolenie orgánu na ochranu prírody je potrebné na ťažbu dreva, pokiaľ nie je uvedené inak. Povolenia sa môžu vydať zo závažných dôvodov po vyhodnotení funkčného a estetického významu stromov. Povolenie na rezanie dreva na cestných pozemkoch môže vydať orgán na ochranu prírody len po dohode s Úradom pre správu ciest (6) a povolenie na rezanie dreva na železničných koľajniciach môže vydať orgán na ochranu prírody len po dohode so železničnou správou (6a).

(2) Povolenie sa nemusí používať na ťažbu dreva na účely pestovania, t. j. na účely obnovy plodín alebo na účely vykonávania chovného procesu, na údržbu pobrežných plodín vykonávaných pri riadení vodných tokov, na odstraňovanie dreva v ochrannej zóne zariadení elektrických a plynových systémov vykonávaných pri prevádzke týchto systémov 6b) a zo zdravotných dôvodov, pokiaľ sa v tomto zákone neustanovuje inak. Z týchto dôvodov sa rezanie oznámi písomne najmenej 15 dní vopred orgánu na ochranu prírody, ktorý ich môže pozastaviť, obmedziť alebo zakázať, ak sú v rozpore s požiadavkami na ochranu dreva.

(3) Nevyžaduje sa povolenie na ťažbu dreva so špecifikovanou veľkosťou alebo inými vlastnosťami. Túto veľkosť alebo iné charakteristiky určí ministerstvo životného prostredia prostredníctvom všeobecne záväzných právnych predpisov.

(4) Povolenia nemusia byť obmedzené, ak je život alebo zdravie pravdepodobné a bezprostredné alebo ak je škoda vo významnej miere. Osoby, ktoré vykonávajú ťažbu za týchto podmienok, to oznámia orgánu na ochranu prírody do 15 dní od výrubu.

(5) Ministerstvo životného prostredia stanovuje vykonávaním právnych predpisov o nezákonnom zasahovaní do dreva, čo je v rozpore s požiadavkami na ich ochranu, s podrobnosťami o žiadosti o povolenie na výrub dreva pestovaného mimo lesov, s údajmi o oznámení o výrube dreva a s obdobím, počas ktorého sa výrub zvyčajne vykonáva.

§ 9

Náhrada a odvody

(1) Orgán na ochranu prírody môže vo svojom rozhodnutí o povolení výrubu dreva uložiť žiadateľovi primeranú náhradnú výsadbu s cieľom kompenzovať environmentálne škody spôsobené výrubom dreva. Zároveň môže na potrebné obdobie, ale najviac päť rokov, uložiť na drevo nasledujúcu starostlivosť.

(2) Náhradná výsadba uvedená v odseku 1 sa môže vykonávať na pozemku, ktorý nie je vo vlastníctve žiadateľa, a to len s predchádzajúcim súhlasom vlastníka. Obce si po predchádzajúcej konzultácii s vlastníkom vedú prehľad pozemkov vhodných na obnovu výsadby v ich územnom obvode.

(3) Ak orgán na ochranu prírody neuloží náhradnú výsadbu uvedenú v odseku 1, ten, kto je povinný zaplatiť príspevok do rozpočtu obce, ktorá ju využíva na zlepšenie životného prostredia na stavebné účely a so súhlasom orgánu na ochranu prírody. Ten, kto nezákonne ťažil drevo, je povinný zaplatiť príspevok do Štátneho environmentálneho fondu Českej republiky (7). Výška príspevkov, podmienky ich skladovania a akékoľvek výnimky sa stanovia v samostatnom zákone.

(4) Zároveň, zabezpečením nahradenia výsadby ustanovenej v odseku 1 alebo zaplatením poplatku ustanoveného v odseku 3, sa musí splniť povinnosť náhradného opatrenia ustanoveného v odseku 86 ods. 2, ako aj náhrada ekologickej škody (8).

§ 10

Ochrana a využívanie jaskýň

(1) Jaskyne sú podzemné priestory vytvorené pôsobením prírodných síl vrátane ich výplne a prírodných javov.

(2) Je zakázané ničiť, ničiť alebo upravovať jaskyne alebo inak meniť ich zachovalý stav. Výnimky z tohto zákazu môže udeliť orgán na ochranu prírody len vtedy, ak je to v záujme ochrany jaskyne alebo ak iný verejný záujem chránený týmto alebo iným zákonom významne prevažuje nad záujmom o ochranu jaskýň.

(3) Na prieskum alebo výskum jaskyne sa vyžaduje povolenie orgánu na ochranu prírody. V povoleniach nie je potrebné, aby osoby oprávnené orgánom na ochranu prírody vykonávali monitorovanie alebo inventúru, ako aj osoby vykonávajúce štátnu správu, políciu, osoby na ochranu štátu a osôb pri poskytovaní veterinárnej starostlivosti, záchranných služieb alebo manažmentu toku vody.

(4) Rovnakú ochranu stanovenú v odsekoch 2 a 3 ako jaskyne požívajú aj prírodné javy na povrchu (napríklad pohlcovače krásy, škrabance, ponory a herbicídy) spojené s jaskyňami.

(5) Od objavenia jaskyne v banských mineráloch alebo pri vykonávaní geologických prác sa vyžaduje bezodkladné oznámenie orgánu na ochranu prírody. Osoba oprávnená na dobývanie je tiež povinná tak dlho, ako je to potrebné, pokiaľ nie je ohrozená bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci, zastaviť banské činnosti, ktoré by mohli poškodiť jaskyňu nájdenú, a zabezpečiť dokumentáciu jaskyne na jej náklady. Dokumentácia sa zašle orgánu na ochranu prírody. Obsah a rozsah dokumentácie určí ministerstvo životného prostredia vyhláškou.

§ 11

Ochrana paleontologických nálezov

(1) Tí, ktorí urobia paleontologické zistenie, ktoré si sami uvedomujú, zabezpečia, aby bolo chránené pred zničením, poškodením alebo krádežou, a poskytnú mu informácie o okolnostiach zistenia, najmä o mieste zistenia. Okrem toho je povinný písomne oznámiť informácie o zistenom náleze a umožniť prístup a dokumentáciu o tomto zistení osobám oprávneným orgánom na ochranu prírody.

(2) Majiteľ pozemku, na ktorom sa uskutočnilo paleontologické zistenie, alebo osoba vykonávajúca činnosti, v ktorých sa toto zistenie uskutočnilo, je na žiadosť orgánu na ochranu prírody povinný umožniť osobám zodpovedným za vykonanie záchranného paleontologického výskumu a počas trvania tohto vyšetrovania, ale nie dlhšie ako osem dní po oznámení zistenia, aby sa v mieste zistenia zdržali akejkoľvek činnosti, ktorá by mohla viesť k jeho zničeniu alebo poškodeniu. Po ukončení záchranného paleontologického výskumu môžu osoby oprávnené úradom na ochranu prírody vykonávať odborný paleontologický dohľad nad inými prácami.

(3) Vývoz paleontologických nálezov je povolený len so súhlasom orgánu na ochranu prírody.

§ 12

Ochrana krajiny a prírodného parku

(1) Charakter krajiny, ktorý je najmä prírodnou, kultúrnou a historickou charakteristikou určitého miesta alebo oblasti, je chránený pred činnosťami, ktoré znižujú jeho estetickú a prírodnú hodnotu. Zásah do krajiny, najmä do umiestnenia a povolenia budov, sa môže vykonávať len s cieľom zachovať dôležité prvky krajiny, najmä chránené oblasti, kultúrnu dominanciu krajiny, harmonický rozsah a vzťahy s krajinou.

(2) Schválenie orgánu na ochranu prírody je potrebné na umiestňovanie a povoľovanie budov a iných činností, ktoré by mohli krajinu obmedziť alebo zmeniť. Podrobnosti o ochrane krajiny môže ministerstvo životného prostredia poskytnúť všeobecne záväznými právnymi predpismi.

(3) S cieľom chrániť krajinný charakter s významnými koncentrovanými estetickými a prírodnými hodnotami, ktoré nie sú osobitne chránené podľa tretej časti tohto zákona, môže orgán na ochranu prírody zaviesť všeobecne záväzné právne predpisy o prírodnom parku a stanoviť obmedzenia využívania pôdy, ktoré by viedli k zničeniu, poškodeniu alebo rušeniu štátu územia.

(4) Charakteristické znaky krajiny sa nesmú posudzovať na zastavanom území a v zastavaných oblastiach, pre ktoré priestorový plán alebo regulačný plán stanovuje oblasť a priestorové usporiadanie a podmienky ochrany krajinného charakteru dohodnuté s orgánom na ochranu prírody 9a).

§ 13

Prechodné chránené oblasti

(1) Územia s dočasnou alebo nepredvídateľnou prítomnosťou významných rastlinných alebo živočíšnych druhov, minerálov alebo paleontologických nálezov môžu svojím rozhodnutím vyhlásiť ochranný orgán za dočasnú chránenú oblasť. Prechodná oblasť môže byť deklarovaná aj z iných závažných dôvodov, najmä z vedeckých, štúdií alebo informácií. Prechodná chránená oblasť sa deklaruje na vopred určené obdobie alebo v prípade potreby na opakované obdobie, ako je obdobie hniezdenia. Rozhodnutie o jeho uverejnení obmedzuje používanie územia, ktoré by viedlo k zničeniu, poškodeniu alebo rušeniu rozvoja predmetu ochrany.

(2) Ak škoda nie je zanedbateľná pre vlastníka alebo nájomcu pôdy v dôsledku ochranných podmienok dočasne chránenej oblasti, zodpovedá na jeho žiadosť za finančnú náhradu od orgánu na ochranu prírody, ktorý vyhlásil dočasnú chránenú oblasť. Pri rozhodovaní o výške finančnej náhrady môže orgán na ochranu prírody požadovať podporné dokumenty alebo údaje o výnose pôdy.

ČÁST TŘETÍ

OSOBITNÉ CHRÁNENÉ ÚZEMIE

HLAVA PRVNÍ

§ 14

Kategória osobitne chránených oblastí

(1) Územie prírodného alebo estetického veľmi dôležitého alebo jedinečného územia možno vyhlásiť za osobitne chránené; stanovia sa podmienky jeho ochrany.

(2) Kategórie osobitne chránených území sú:

a) národné parky;

b) chránené krajinné oblasti;

c) národné prírodné rezervácie;

d) prírodné rezervácie,

e) národné prírodné pamiatky;

(f) prírodné pamiatky.

HLAVA DRUHÁ

§ 15

Národné parky

(1) Rozsiahle územia, jedinečné vo vnútroštátnom alebo medzinárodnom meradle, ktorých značná časť je obývaná prírodnými alebo ľudskými činnosťami malých ekosystémov, v ktorých majú rastliny, zvieratá a neživá príroda osobitný vedecký a vzdelávací význam, môžu byť vyhlásené za národné parky.

(2) Každé využívanie národných parkov musí byť predmetom ochrany a zlepšovania prírodných podmienok a musí byť v súlade s vedeckými a vzdelávacími cieľmi, ktoré sleduje ich vyhlásenie.

(3) Národné parky, ich poslanie a podmienky úzkej ochrany sú vyhlásené zákonom.

§ 16

Základné podmienky ochrany národných parkov

(1) Celé územie národných parkov je zakázané

(a) riadiť pôdu spôsobom, ktorý si vyžaduje intenzívne technológie, najmä prostredníctvom prostriedkov a činností, ktoré môžu spôsobiť podstatné zmeny biodiverzity, štruktúry a funkcie ekosystémov alebo nezvratne poškodiť povrch pôdy;

(b) zneškodniť odpad pochádzajúci mimo územia národného parku a zneškodniť iný odpad mimo vyhradených miest so súhlasom prírodného orgánu;

c) táboriť a stavať požiare mimo miest vyhradených orgánom na ochranu prírody;

(d) vstúpiť a zostať s motorovými vozidlami a prívesmi mimo cesty a miestnymi cestami a miestami vyhradenými so súhlasom orgánu na ochranu prírody, s výnimkou vstupu a pobytu vozidiel orgánov verejnej moci, vozidiel potrebných na lesné hospodárstvo a poľnohospodársku správu, štátnej obrany a ochrany štátnych hraníc, požiarnej ochrany, zdravotnej a veterinárnej služby a vozidiel vodohospodárskych organizácií;

e) organizovať a organizovať hromadné športy, turistické a iné verejné podujatia a prevádzkovať vodné športy mimo rezervovaných športov so súhlasom orgánu na ochranu prírody;

(f) viesť lezenie na skalách a lietanie na padákoch a závesných klzákoch a jazdiť na bicykloch mimo cesty, na miestnych komunikáciách a miestach vyhradených so súhlasom orgánu na ochranu prírody;

(g) zbierať rastliny iné ako lesné ovocie alebo loviť zvieratá, pokiaľ nie je v tomto akte ustanovené inak, bližšie podmienky ochrany alebo pravidlá návštevy národného parku;

(h) umožniť alebo uskutočniť zámerné šírenie nezázemných druhov rastlín a zvierat;

i) zaviesť intenzívne chovy zveri, ako sú disciplíny, farmy a bažanty, s výnimkou záchranných fariem, a používať otrávené návnady pri uplatňovaní loveckých práv;

j) zmeniť existujúci režim využívania pôdy;

k) vybudovať nové diaľnice, cesty, železnice, priemyselné budovy, obytné budovy, navigačné kanály, elektrické vedenia s veľmi vysokým napätím a diaľkovými výrobnými vedeniami;

l) vykonávať chemické kropiace cesty;

m) ťažiť z minerálov, hornín a humolít okrem stavebného kameňa a piesku na výstavbu v národnom parku;

n) organizovať vyhliadkové lety prostredníctvom motorového vzduchu;

(o) zmeniť zachované prírodné prostredie v rozpore s užšími podmienkami ochrany národného parku.

(2) Prvá zóna národného parku (odsek 17 ods. 1) je ďalej zakázaná.

(a) povolenia a umiestnenia nových budov;

(b) vstupovať na vonkajšie cesty označené so súhlasom orgánu pre ochranu prírody s výnimkou vlastníkov a nájomcov pozemkov;

(c) zmeniť a doplniť súčasné zloženie a oblasť kultúr, pokiaľ zmena národného plánu starostlivosti o park nenastane,

d) hnojenie, používanie kalu, siláže a iného kvapalného odpadu.

§ 17

Rozdelenie národných parkov

(1) Metódy a metódy ochrany národných parkov sú odstupňované na základe rozdelenia územia národných parkov spravidla na tri zóny ochrany prírody vymedzené so zreteľom na prírodné hodnoty. Pre prvú zónu sa zavedie najprísnejší režim ochrany. Podrobnejšie charakteristiky a režim zón sa riadia všeobecne záväznými právnymi predpismi, ktoré vyhlasujú národný park.

(2) Vymedzenie a zmeny rôznych zón ochrany prírody stanovuje ministerstvo životného prostredia na základe vyhlášky po porade s príslušnými obcami. Hranice prvej zóny sú vhodne označené riadením národného parku v teréne.

§ 18

zrušené

§ 19

Návštevné predpisy Národného parku

(1) Územie národných parkov je obmedzené na vstup, vstup, voľný pohyb osôb mimo zastavaného územia a rekreačné a turistické činnosti osôb. Podmienky tohto obmedzenia a zoznam zakázaných turistických a rekreačných činností sa stanovia v tomto zákone a v nariadení o návštevách.

(2) Návštevné predpisy vydáva orgán na ochranu prírody národného parku opatreniami všeobecnej povahy; osoby s trvalým pobytom alebo pracujúce v národnom parku môžu byť vylúčené z jeho pôsobnosti v stanovenom rozsahu. Pravidlá návštevy sa môžu vydať aj pre časť územia národného parku.

Citácia	Úplné znenie zákona č. 18 / 2010 Z. z., zákona č. 114 / 1992 Z. z. o ochrane prírody a krajiny, ako vyplýva z neskorších zmien a doplnení
Typ predpisu	-
Autor	-
Zbierka	Zbierka zákonov

Dátum vyhlásenia	21.01.2010
Účinnosť od	-
Účinnosť do	-
Stav	Platný

Úplné znenie zákona č. 18 / 2010 Zb.

Úplné znenie zákona českej národnej rady č. 114 / 1992 Z. z. o ochrane prírody a krajiny, ako vyplýva z neskorších zmien a doplnení

Obsah