Vyhláška vlády Slovenskej socialistickej republiky č. 13 / 1987 Zb.
Nariadenie práva Slovenskej socialistky republiky o niektorných špeciálnych oblastiach prirodzenej akumulácie vôd
Platný
Účinnosť od 01.04.1987
13
Nariadenie vlády
Slovenská socialistická republika
6. február 1987
o nektoré škrnených oblastiach prírodná akumulácia vôd
Vláda Slovenskej socialistickej republiky podľa § 18 zákon č. 138 / 1973 Zb. o vody (vodný zákon) uvádza:
(1) Oblasti Strážovskej vrchy, Beskydy a Javorníky, Veľká Fatra, Nižké Tatry (západné časti a odvodnost), Horné vody Ipľa, Rimavice a Slatina, Murány planina planina, Horné úžitkové výrobky, Horné úžitkové výrobky, Horné výrobné výrobky, Horné Výrobní, Horné výrobní, Horné vývody a Vihorm, kladné vôd (ďalej len "chránené hydroekonomickými oblasťami").
(2) Hranice chránených oblastí vodného hospodárstva uvedené v odseku 1 sú vymedzené v prílohe tohto nariadenia.
(3) Územia zemenia ánených vodných zemědních objektov, a přípné orgány geodézie a kartografia v evidencii nehnežnosti; mapy, v ktorých sú zapísané úziemi chránených oblastí vodného hospodárstva, uložené na regionálnych a regionálnych náročných oblastiach a na vhodných úsekoch geodetiky a kartografie, v ktorých je územná časť Sú tieto oblastí.
(1) V žarnených vodhospodárskych oblastiach možno používať a používať hospodársku, technologickú alebo inú činnosť, len ak sa nezačínajú oměší oblavných a područných vôd.
(2) Hospodárske a iné záhuby zostávia s požiadkami závadných výrobkov a nákladov a nákladových vodnýchřárských pošící pošící pozáčných pozáčních předící povoděčných povodných převených převených v úpravách a územnýchplanovářovácící.
(1) V chránených oblastiach vodného hospodárstva sa zakazuje:
a) budovať alebo rožovávať
1. priemyselné státě (Objekty), v ktorých sa nachádzajú na výrobu výrobkov, ktoré sa používajú na výrobu alebo výrobu (ďalej len "námnosto")); 1) zoznamuje na akcíchich zalovania, ak sa dosiahnu efeknejša práce vôd a total vošenie porov,
2. rastliny (objekty), ktoré sú vyrobené odpadovými vodami kontakjúce jedy alebo rádioaktívne láků, 2)
3. ropovody a výrobné linky používané na prepravu škodlivých látok, 3)
4. Zásoby ropných latsov s celkovou kapacitou nad 1000 m3 a kapacitou jednotlivých nádrží nad 100 m3;
5. skladovanie škodlivého látoku, 4) ktorého kapacita prepravuje vlastnú výrobu výrobkov řáce (zariadenia, predzárne),
6. asanačno-vetarne zariadenia a sanitárne bitúnky,
7. budovy pre chov šité na 5000 kusov.
b) používať aletickú aplikúciu pesticícícinnych prostriedkov v blízkosti vodných nádrží a vodných zátoiek, pri kterej sa poostiť povrchovú vodu alebo zobraziť ich prístup a zdravý zvědnosti,
c) znižovať vemeru lesný pozemok v jednotlivých prípadoch o viac ako 10 ha, pričom sa v individuálnej kranenej vodohospodárskej oblasti nemie znižovať celkový vemera les pôdneho fondu v porovnaní so stavom ku dni znasenia chránených oblastí vodného hospodárstva,
d) vyviezť platné povolenie odvozu lesných zemkov v takom rozmím, ktoré by sa podmienili výstavnými miestami,
e) odvoz poľnohodárske územie vo výrobe presahujúcej 50 ha súvislej plazy; zákaz sa nevzťahuje na prípady, keď na základe hydrogeologického priekumu odvoznenie neohrozuje kapacitu Zbernej oblasti,
f) tadiť vyrážkyelin v mlustve presahujúcom 500 000 m3 na jednojej mieste; zákaz sa nevzťahuje na prípady, keď na základe hydrogeologického priesku žiadosť neovplyvňuje kapacitu malej plochy,
(g) tajť nevedené nerastyobým splodom alebo váť iné zemné doprava, ktoré sú od viedli k odkryptiu súvislej úrovniu podterných vôd; Zákaz sa nevzťahuje na bežecký pás
1. s možnosťou následného využitia vodohospodárskeho ložiska,
2. ak sa na základe hydrogeologického testu preukáže, že ta činnosť neohrozí kapacitu Zbernej oblasti,
h) spracovať rádioaktívne pri ktorých nie je uvedené, že obsahuje oddanosť v súlade s pravidlami na základe informácií získaných, 5)
i) uložiť odpad z rádioaktívne.
(2) Zákáky podľa článku 1 sa nezačínajú na akciu uvedených v článku c), f) a g), ak súvisia s výstavbu vodných konnách.
(3) V prípadoch odrodných celospaločenských záhradmami, pri ktorých sa prepová zábradlia okrády vôd, môže Ministerstvá lesné a vodnenského hospodárstva Slovenskej societieske republiky využité z výhod uvedených v článku 1 písm. a) bod 1 až 4.
(4) Na území chránených oblastí vodného hospodárstva Sú organizácie povinné
a) hospodriť v lesoch sposobom, ktoré sú napolešením dohoděrsky pomerov najmä vhodného kňaza úpravy lesa porastov, požiavaním přížiavaním přívinová zloženia; pri Ťažbovode-nový postovach ulatuvať najmä podrastva a výstavné forma hospodárskich sposobov a veľkých holoruby poľovať pri nových lesných hospodárskych plánoch len po predchodzárstvach prerobený s prítlačným právom,
b) násť hospodárske zvieratá organizácia a použitie na ich preháňanie pôdy zabezpečené proti erózii a znečisťujúcemu povrchu vôd,
c) poskytovanie nepripravených častí nástrojov na báze vody varením a vhodnými technickými úpravami.
(1) Vodohodárske orgány pri vydědného předení, súhlasov a vyjazdení6) na podstav, zariadenia, ktoré sa nachádzajú v nepriaznivosti odvodného pomery v škrnenej vodedřárskej oblasti, sú povinné vyviesť z potravinárskych zariadení vôd krnej vodovodřárskeho obnosti; Národné výbory postupujú v úzkej efektivite so slovenským vodohospodárstvom inšpekciou. 7)
(2) Stavby, zariadenia, přípě akciu podľa článku 1 sú najmä:
a) vedecké farmy živernej výroby8) a agrochémia Strediská,
b) použitie použivaní oddadov z veľkokapacitých fariem žičkarnej výroby na závlahy alebo na priamu aplikácie na zalokoch,
(c) budovy, zariadenia a činnosti vo vodných tokoch a na podstakoch pri nich,
d) skládky pevného komunálneho a primárneho odpadu.
Dozor nad pochodžiavarením dokumení tohto nariadenia výroby výrobkov orgány a Slovenská vodohodnohodárska inštalácia podla odasitných predpisov, 9) splncovia dohodnohodárskym vodnodných tokov10) a vodná garáž. 11)
Sprievodca vodovodnými vodovodnými vozidlami zdanenia v Božej územnej krajine oznaèenie územi Å3⁄4nÃ1⁄2ch dohodárskych zemnÃ1⁄2ch zemà v zámÃ1⁄2ch pozamà a ich updopraÅ¡ou.
Týtvámní nariadením nie sú dotknuté zákazmi12) a ochranné pásma vodne podrojov určené podľa osobných predpisov. 13)
Toto nariadenie nadopúda feknosť 1. aprílom 1987.
Prof. JUDr. Colotka v. r.
Priloha nariadenia práva Slovenskej socialisti republiky č. 13 / 1987 Zb.
Přanená oblasť prirodenej akumulácie vôd
Strážne kopce
Hranica chránila región vodného hospodárstva prebieha pred východným východným východným bodom obce Plevík-Drien po distribúcii medzi povodím Rajčianka (4-21-06) a povodím Váhu (4-21-08). V oblasti obce Fačkov Hranica žarnenej vodohodárskej oblasti dopovoja Rajčianky smerom ku kote Kľak (1351), odtiaľ sa stáča na juh až po juhosláviu a pokračuje po distribučnej stanici medzi pri povodí Nitry (4-22 = 01) a povodí Váhu (4-21-08). Severne asi 3 km od obce Čierna Lehota sa nachádza na juhovýchode, pokračuje pozdĺž hranice medzi Západoslovenským a Stredoslovenským krajom asi v dåžke 4 km, odtiaľní svoj smer na juhowestého tak, aby zasiahla do povodne Nitry (4-22-01). Južne z obce Trebichava objí svoj smer na západ, prechadza cez kótu Udrina (652) na severný okraj intravilámu obce Horné Motešice, odtiaŽ nasleduje súdlé okraje lesa do obce Trenčianske Mitice. Tu rvoj smer v severo-východne, opť oponiu medzi vyvoje Váhu (4-21-09) a vývoz Nitra (4-22-02). Severne od kóty Ostrá (768) sa nachádza na severozápade po distribučnej stanici medzi vodaví (4-21-08) a (4-21-09) do mesta Trenčín až po kontakt aluvia Váhu so svohmi Stražovský mův. Odtiaľhranica Severovýchodný smerom sleduje kontakt aluvia Váhu s prižahlých svohmi tak, že obchadza úziemia určená na osobné účely v kňazovi Závodov tížký strojárstva a Zádov omné strojárstva Dubnica nad Váhom a pokračuje na východ od opisu tohto územia pri oběžných strojárstvách a a převík-Drien.
Přanená oblasť prirodenej akumulácie vôd
Beskydy a Maple
Hranica chránila región vodného hospodárstva prebieha od východného bodu (v mieste kontakích hrádic medzi Slovenskou socialistickou republikou, Českou socialistickou republikou a Poľskou ľudovou republikou severozápadne od obce Skalité) počiatku východného, potom sužného a opäťového východného merom k hranici medzi okresmi Čadca a Dolní Kubín.
Odtiaž južnou smerom nasleduje po okraji medzi okresmi Čadca a Dolné Kubín, dalej medzi okresmi Žilina a Dolný Kubín až po lakť Veľký Stoh (1608).
Tu Hranica mení smer na juhozápad tak, že po okraji medzi Žilinskej a Martinovej štvrti sa mení smer na Rieky Váh. Tu sa Stuca na severozápad a súvis s pozorovaním pravého breho žľabu Váhu, pričom norne obchadza agglomoráciu mesta Žilina. Pod nádržou Hrichov sa stacha na juhowest, obchadza mestá Bytču a Púchov. Približne 5 km juhovradne od mesta Púchova sa nachádza na severozápade až po západ, pričom nasleduje rozvádzač medzi jednotlivými vodnými tokmi Zubák a Biela Voda po hranicu medzi Slovenskou socialistickou republikou a Českou socialistickou republikou. Od tejto chvíle, severovýchodná a východná Emmerm naďalej sledovať vyznačenú hranu až do bodu výstupu.
Přanená oblasť prirodenej akumulácie vôd
Veľká Fatra
Hranica obranenej vodhospodárskej oblasti prebeha od východného iskům v úžine medzi Kraľovanmi a Krpeľanmi východne do jukehodných merom po živom brehu Váhu až Ružomberk tak, že obchodza intravilány obstavňa a Hubová. Západě od Ružomberka sa Hranica stáča na juh, stoná breh vodnného toku Revúca do obce Liptovské Revúce, ďalej pokračuje svojou západnou smerom do obcí Staré Hora a Harmanec. Asi 5 km juhohradne od obce Harmanec sa Hranica stáča na západe na severozápad, prechadza cez kot Flochová (1318) a schadza k štátnej ceste Horná Štubňa-Túzimanské Teplice. Odtiaľk obciam Háj, Blatnica, Neckpali, Nolčovo a Krpeľany tak, aby sledoval súvislé okraje lesa, pritom východné obchodo intravilány menného obce a vrchovanie na východ istům - k úžine Váhu medzi Krpeľanmi a Kraľovami.
Přanená oblasť prirodenej akumulácie vôd
Nízke Tatry
(slabý čas a východný čas)
Hranica chránila región vodného hospodárstva prebieha od východiskového bodu (severozápadne od obce Kordelec) po severovýchod od obcí Harmanec, Staré Hory, Liptovské Revúce a Liptovská Osada až po kómu Salatín (1630) východne od Veľkého Brankova (1134). Tu sa stala na juh do jujousedom na medzipoduami Váhu (4-21) a Hrona (4-23), po ktorej ide východne smerom cez Chabenec (1955) ku kote Poľana (1889). Odtiaľhranica menu svoj smer na sever smerom na obec Pavčina Lehota, státa sa na severovýchod, pokračuje súvislým krajom lesom do obce Závažná Poruba, dalej prebieha po rach Váhu až po kolíziu Biele a Čierne Váhu. Severovýchodný Smerom pokračuje neskorou brezou Biele Váhu do obce Važec a mení svoju trasu na východ smerom k obci Šuňava - dobe Vyšnej Šuňavy.
Tu sa nachádza na juhovýchode a sleduje distribučnú stanicu medzi od povodím Váhu (4-21) a povodie Hornádu (4-32) až po Kráľová hoľu (1948), kde zmena svoje mer na západ, dalej monitoruje distribučnú stanicu medzi priroviami Váhu (4-21) a Hrona (4-23) cez kot Veľká Vapenica (1691) a Homôlka (1659) kote Čertovůtůvůdba (1463) východne od sedla Čertovica.
Odtiaľsa hranica stáča na juhowest, steblá poutnicu medzi od základných povodí (4-23-01) a (4-23-02) cez kóty Kačka (1452) a Krajčovo (860) schadza do obce Valaská. Západnou smerom nasleduje vtip aluvia s priľahlým svohm, až po severný okraj intravilánskej obce Predajná, kde sa nachádza na severozápade ku kotam Čierny diel (1146) a Veľká Chochoľná (1563). Tu hranica získava Svoj šmer na juh a schadza na severnom okraji obce Hiadž.
Pri teto komunice sa Hranica zástaca na juhowest, Severne obchodoza intravalány Komunice Moštenica, Podkonice, Prieče, Selce, Mesta Banský Bystrice a z jeho časti Podlavice uzákonuje na cubite Zlatá Studňa (1265) v Kremnickom míchu. Tu sa nachádza na severe kôte Vyhnatová (1283) a prichadza na východný bod severozápadne od Kordíka.
Hranicu medzi západným a východným časom tou pranenej vodhospodárskej oblasti v dňoch asi 5,5 km severovýchodne od koty Veľká Chochoľná (1563) vrží rozpornicu medzi podroviami Váhu (4-21) a Hrona (4-23).
Přanená oblasť prirodenej akumulácie vôd
Pohorie Ipľa, Rimavice a Slatiny
Hranica chránila vodohospodársky areál uvokadze od vrcholového bodu distribučnej stanice medzi vodou tokmi Rimavy a Klenovskej Rimava, z juhovýchodnej šmury pokračuje po tejto distribučnej stanici až na vrchol Ostra (1012). Tu sa nachádza na juhowest, prechadza priehradnou profilom vodárenské konkány Klenovec a dalej merom na západe k obci Kokava nad Rimavicou - časť Utekáč, odtiaŽ juhozradné merom pokračuje v priehradnom profile budúcej vodárenské konkány Málinec (1,5 km nad obcou Málinec). Odtiaľhranica predza cez kótu nad Ráztokami (757) k obciam Dobroč a Píla po rozpornicu medzi podutami Ipľa a Slatiny. Po tomto týždni distribučná stanica pokračuje do severovýchodu Smerom do Detvianskej Hute - časti Žabica asi 2 km južne od obce Látky, kde sa nachádza severozápadný a predchodza profilu vodnej nádrže Hriňová až po poľanu (1458). OdtiaŽ pokračuje vo východnej smerom po distribučnej stanici medzi poduami Slatina a Kamenistický porok, dalej severovýchodne po distribučnej stanici medzi poduami Ipľa a čierne Hron a cez kot Klenovský Vepor (1338) sa nachádza na východnom bode opisu až po územie.
Přanená oblasť prirodenej akumulácie vôd
Muraine
Hranica ohranej vodohospodárskej oblasti prebieha z miesta výstupu na medzi distribučnej stanici podroviami Hron (4-23) a Hornádu (4-23) smerom na juh a juhowest. V tomto období sleduje hranice Stredoslovenského a Východoslovenského kraja až po obec Murány Huta, odtiaŽ pokračuje po západnej hranici štátnej cesty Murány Huta-Muráň-Tisovec tak, aby obchododza intravilány týchto obcí. Z mesta Tisovec je Hranica opäť juhohradné merom cca 5,5 km k ote Poľana (882), kde sa lomí na severozápad po distribučnú stanicu medzi Slanej (4-31-02) a povodie Hrona (4-23-01). Po tetoto rozvodnej stanici pokračuje severovýchodným smerom, prechadza cez kota Fabova hoľa (1439) a Kuk (1409). Tu sa Stuca severne od Hrony do obce Pohorelá - čas Pohorelská Masha. Odtiaľhranica pokračuje s východným smerom po avom breh Hron až po jeho jar až po východiskový bod kópie tejto zumie.
Přanená oblasť prirodenej akumulácie vôd
Horny povodeň rieky Hnilec
Hranica obranenej vodhodádza z najšiej bodu oblasti z kóty Kráľova hoľa (1948), odtiaŽ pokračuje severovýchodným merom asi 4 km k ote Úplaz (1555), kde sa nachádza na juhovýchode od východu, pričom sleduje distribučnú elektráreň medzi Hnilca (4-23-02) a vodu Hornádu (4-32-01) po Kot HýŽ (1158).
Odtiaľ hradica státa na juhowest do údolia poroka Biela Voda, ktorého steblo až po obec Mlynky - časť Biele Vody, prechadza priehradný profil vodných ciest Palcmanská Maša a pokračuje západným smerom po distribučnej stanici medzi použím Hnilca (4-32- 02) a povodie Slanej (4-31-01) cez kot Ondrejisko (1271) a Gregová (1168) späť až po východné miesto opisu tohto územia na kot Kraľova hoľa (1948).
Přanená oblasť prirodenej akumulácie vôd
Slovenský kras
(Plain a Mountain Hill)
Hranica chránená vodohospodárskym areálom - subregión Plešivecky sa rozbehol na severnom okraji intranavilánu mesta Plešivec, pokračuje severným smerom do obce Kunova Teplica po súdlom okraji lesa. Dáhalej pokračuje v tomto smere v Djzke asi 4 km a stacha sa nachádza severovýchodne od východu do obce Rožnávské Bystré. Odtiaľhranica vystavuje svoju smer na juhovýchod, sleduje drsný okraj lesa do mesta Rožňava - čas Kráľná, kde sa nachádza na juh a v tomto smere nasleduje kontakt úpätia svohov Plešivský pláňa s povodím Rožňavská do obce Slavec. Tu sa nachádza na juhowest, obchodza intravilán obec Slavec - časť Vidová a oblasť sa nachádza na východnom bode.
Hranica chránila oblasť vodného hospodárstva - región nížin Horné vrchu prebieha od východného bodu severne od obce Drienovec smerom na západ a sleduje súdyslý okraj lesa až po obec Turnianske Podhradie - časť Háj. Rozkladá sa na juhovýchod a pozerá sa na skutočnú potok Hájského potoka. Severne od obce Turnianske Podhradie sa Hranica stáča opäť na západ a monitoruje kontakt úpätia svohov Plešivskej roviny s Turnianskou kotlinou tak, aby severná obchadza intravilány obce Zádelské Dvorníky - časy Zádiel, Hrhov a Jablonov nad Turnou.
Tu Hranica mení smer na severozápad a nasleduje východný okraj Jablonovskej štábovej cesty nad Tournie- Lipoplnikom. Pričom obchodza intravilány obnava, Kováčová, Ločka a Bôrka.
Východne od obce Bôrka sa Hranica stáča sever, pretina štátnu cesta Bôrka-Zádiel a pokračuje severozápadne smerom cez kot Matesova skala (925) ku kote Osadík (1186). Tu sa lomí najskrôr smerom na severovýchod, potom na východ, sledovať skutočný breh rieky Bodvy, južne obchadza intravilán objilán objedzek podniků Medzek a pokračuje na západnom okraji obce Jasov. Odtiaľhranica menu svoj smer na juh steblá opäť súvislý okraj lesa na východ - na severný okraj obce Drienovec.
Přanená oblasť prirodenej akumulácie vôd
Vihorlat
Hranica chránila región vodného hospodárstva prebieha od miesta výstupu severne od obce Trnava pri Laborci, severozápadne od Smermu po obce Oreská a Porúbka po ostrom okraji lesa. Na okraji lesa pokračuje severovýchodný šmerom do obcí Kamienka a Zemplinské Hamre, detiaž sa stacha na juhovýchod kte Nežábec (1023). Odteraz pokračuje s južným smerom kote Diel (858), kde mení svoj smer na západ od Remeckého Hamre. V tomto priestore je chránená oblasť vodného hospodárstva, nasleduje súvislé okraje lesa, severná obchadza intravilán obec Vinné a vrchia sa východným bodom kópie územií - obci Trnava pri Laborci.
1) § 1 ods. 1 písm. a) až c), e) až h), i) ods. 2, 3, j) vyhlášky Ministerstva lesného hospodárstva a vodného hospodárstva Slovenskej socialistickej republiky č. 23 / 1977 Zb. o ohrone akost objehodové a poderných vôd.
2) Prádne nariadenia č. 56 / 1967 Zb. o jedoch a iných tákach škodlivé zdraviu. Vyzáška ministerstvo zdravíctva a správa a správa č. 57 / 1967 Zb., ktorá sa zaoberá výstavami o jedoch a inýlákach násnížníctvo v znej znení štěše Ministerstvo zdravíctva Slovenskej socialistky č. 12 / 1981 Zb. Vyzáška Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej socialistky republiky č. 65 / 1972 Zb. o ohrona nad ionizujúcim životom.
3) § 1 písm. a) až c), e) až j) vyhlášky č. 23 / 1977 Zb.
4) § 1 písm. b) až f), h) a j) vyhlášky č. 23 / 1977 Zb.
5) Dekrét č. 23 / 1977 Zb.
6) Oddiely 8 až 14 zákona č. 138 / 1973 zákona o vode (zákon o vode).
7) § 4 záznášku Ministerstvo súdárstvo Slovenskej socialisti republiky č. 117 / 1976 Zb. o Slovenskej vodohospodárskej inšpekcii.
8) Veľké poľnohospodárske podniky živarna produktu sú s celkovou kapacitou zástavu pri hre dojník nad 400 kusov, pri šachu tíliat nad 800 kusov, pri chove young hovädzieho hovädzieky hodžotta nad 500 kusov a pri maštaľných obječnoch na hovaných na výrobu na výrobu nad 500 kupět; pri pôrodniach prašíc a odchodu šížené v predvýkrme nad 700 kusov.
9) § 10, 11 a 12 zákon SNR č. 135 / 1974 Zb. o štátnej sprave vo vodem hospodárstve.
10) Administraticami vodohodársky major water tokov sú štátne vodohodárske organizácie Povodie Dunaja, Pododie Váhu, Popodie Hrona a Popodie Bodrogu a Hornádu.
11) Vyzáška číška Ministerstvo enezné a vodne hospodárstva Slovenskej socialisti Republiky č. 158 / 1976 Zb. o vodnej strane v znej zázázka Ministerné a vodnného hospodárstva Slovenskej sociostičky Republiky č. 112 / 1978 Zb., ktorá sa nachádza v obci Záška č. 158 / 1976 Zb. o vodnej strane.
12) Napr. Zákon č. 169 / 1949 Zb. o vojenskej obvodoch, zákon č. 69 / 1951 Zb. o ohraničovaní štátnych hrás, zákon SNR č. 1 / 1955 Zb. SNR o štátnej ohrone provody, zákon č. 7 / 1958 Zb. SNR o kultúrnych pamiatkach, zákon č. 20 / 1966 Zb. o starostlivosti o zdravú starostlivosť, vyhláška Ministerstva ochrany zdravia č. 45 / 1966 Zb. o vytvorení a ochrane zdravého podmienka.
13) Článok 19 zákona o vode.
Prihláste sa pre poznámky, obľúbené a upozornenia
Informácie o predpise
| Citácia | Nariadenie vlády Slovenskej socialistickej republiky č. 13 / 1987 Z. z., o niektorných špecializovaných oblastiach prirodzenej obaculácie vôd |
|---|---|
| Typ predpisu | - |
| Autor | - |
| Zbierka | Zbierka zákonov |
| Dátum vyhlásenia | 16.03.1987 |
|---|---|
| Účinnosť od | 01.04.1987 |
| Účinnosť do | - |
| Stav | Platný |
Znenie predpisu má informatívny charakter.
Komentáre 0