Dekrét č. 12 / 2009 Zb.
Nariadenie o stanovení postupu zisťovania, nahlasovania a overovania emisií skleníkových plynov a formuláre žiadostí o povolenie emisií skleníkových plynov
Platný
Účinnosť od 01.05.2009
Zobrazeno prvních 200 z celkem 1049 ustanovení tohoto předpisu.
Zobrazit celý předpis →
Pro stažení celého znění použijte tlačítko Stáhnout výše.
12
VYHLÁSENIE
z 18. decembra 2008,
ktorým sa stanovuje postup na zisťovanie, podávanie správ a overovanie emisií skleníkových plynov a formulár žiadosti o povolenie skleníkových plynov
Podľa § 24 písm. b) a c) zákona č. 695 / 2004 Z. z., o podmienkach obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov a o zmene a doplnení niektorých právnych predpisov (ďalej len "zákon"), ministerstvo životného prostredia zabezpečuje implementáciu oddielov 4 ods. 2 a 7 ods. 1 zákona:
Predmet úpravy
(1) Táto vyhláška zahŕňa príslušné ustanovenia Európskych spoločenstiev1 a upravuje rozsah a postup zisťovania, podávania správ a overovania emisií skleníkových plynov zo zariadení, konkrétne emisií z bežnej prevádzky, z neregulárnych udalostí, najmä z nákladnej dopravy, odstávky a núdzových situácií, ku ktorým dochádza počas obdobia zisťovania a nahlasovania.
(2) V prípade zariadení podľa oddielu 5 ods. 2 zákona sa ustanovenia tohto dekrétu uplatňujú na zariadenia, v ktorých sa prekročí prahová hodnota aspoň pre jednu z činností uvedených v prílohe 1 k aktu.
(3) Vyhláška stanovuje formulár žiadosti o povolenie skleníkových plynov.
Základné pojmy
Na účely tohto dekrétu:
(a) stávkou - množstvo paliva alebo materiálu podrobené reprezentatívnemu odberu vzoriek a charakterizované a prepravované v rámci jedného naloženia alebo nepretržitého obdobia;
b) biomasa - nefosílny a biologicky rozložiteľný organický materiál získaný z rastlín, zvierat a mikroorganizmov vrátane produktov, vedľajších produktov, zvyškov a odpadu z poľnohospodárstva, lesného hospodárstva a príbuzných odvetví, ako aj nefosílny a biologicky rozložiteľný organický podiel priemyselného a komunálneho odpadu vrátane plynov a kvapalín získaných rozkladom nefosílneho a biologicky rozložiteľného organického materiálu;
(c) podiel biomasy - hmotnosť uhlíka biologického pôvodu v hmotnosti celkového uhlíka biologického a fosílneho pôvodu v zmiešanom palive;
(d) palivo z biomasy - biomasa spaľovaná na energetické účely;
e) emisie zo spaľovania - emisie skleníkových plynov z exotermickej kyslíkovej palivovej reakcie;
(f) emisie z procesov - emisie skleníkových plynov odlišné od emisií zo spaľovania vyplývajúcich z zámerných aj neúmyselných reakcií medzi alebo prostredníctvom transformácie chemických látok vrátane chemického alebo elektrolytického zníženia kovových rúd, tepelnej degradácie alebo tvorby látok určených na použitie ako produkt alebo surovina;
g) úrovne presnosti - dosiahnutá presnosť pri určovaní aktívnych údajov, emisných faktorov a oxidačných alebo konverzných faktorov;
(h) postup zisťovania - postup určovania emisií priamym meraním alebo výpočtom, ako aj výber úrovne presnosti;
i) obdobie nahlasovania - kalendárny rok, v ktorom sa emisie zbierajú a oznamujú;
(j) podávanie správ o emisiách - správa prevádzkovateľa o celkových emisiách skleníkových plynov,
(k) údaje o činnosti - informácie o materiálových tokoch, spotrebe paliva, vstupnej surovine alebo výstupnom výrobku vyjadrené buď ako energetický obsah [v terajouloch (TJ) ] určený pomocou výhrevnosti v prípade paliva alebo ako vstupný alebo výstupný materiál [v tonách (t) alebo v bežných kubických metroch (Nm3)] v iných prípadoch;
(l) emisný faktor - obsah uhlíka v palivách alebo vstupnom materiáli vyjadrený v tCO2 / TJ alebo tCO2 / Nm3 pre emisie zo spaľovania a v tCO2 / t alebo tCO2 / Nm3 pre emisie z procesov;
(m) zdroj - špecifický proces alebo miesto, kde zariadenie vypúšťa skleníkové plyny;
(n) menej významný zdroj - zdroj, ktorého ročné emisie nepresahujú 5 kt alebo zdroje, ktoré spoločne neprispievajú viac ako 10% celkových emisií, ale nie viac ako 100 kt;
najmenej významný zdroj - zdroj, ktorého ročné emisie nepresahujú 1 kt, alebo zdroje, ktoré spolu neprispievajú viac ako 2% celkových emisií, ale nie viac ako 20 kt;
(p) zdrojový tok - špecifický druh paliva, suroviny alebo výrobku, ktorý spôsobuje emisie príslušných skleníkových plynov v jednom alebo viacerých zdrojoch v dôsledku ich spotreby alebo výroby;
(q) menej významný tok zdroja - zdrojový tok, ktorého ročné emisie nepresahujú 5 kt, alebo zdrojové toky, ktoré spolu neprispievajú viac ako 10% celkových emisií, ale nie viac ako 100 kt;
(r) najmenej významný tok zdroja - zdrojový tok, ktorého ročné emisie nepresahujú 1 kt, alebo zdrojové toky, ktoré spoločne neprispievajú viac ako 2% celkových emisií, ale nie viac ako 20 kt;
(s) technická uskutočniteľnosť - možnosť prevádzkovateľa zariadenia získať v požadovanom čase technické zdroje schopné splniť požiadavky navrhovaného systému;
(t) komerčné štandardné palivo - medzinárodne štandardizované komerčné palivo, ktoré má 95% interval spoľahlivosti najviac ± 1% svojej špecifikovanej výhrevnosti vrátane zemného plynu, plynového oleja, ľahkého a ťažkého vykurovacieho oleja, benzínu, petroleja, kerozínu, etánu, propánu a butánu;
(u) komerčný materiál - materiál konkrétneho zloženia, s ktorým sa často a voľne obchoduje, keď sa s konkrétnou stávkou obchoduje medzi ekonomicky nezávislými stranami;
(v) zariadenia kategórie A - zariadenia s nahlásenými priemernými ročnými emisiami za predchádzajúce obdobie obchodovania, ktoré sa rovnajú alebo sú nižšie ako 50 kt fosílneho CO2 pred odpočítaním prevedeného CO2, ak tento údaj nie je k dispozícii, použije sa odhad ročných emisií;
(w) zariadenia kategórie B - zariadenia s nahlásenými priemernými ročnými emisiami za predchádzajúce obdobie obchodovania, ktoré presahujú 50 kt a rovnajú sa maximálne 500 kt fosílneho CO2 pred odpočítaním prevedeného CO2, ak údaj nie je k dispozícii, použije sa odhad ročných emisií;
(x) zariadenia kategórie C - zariadenia s nahlásenými priemernými ročnými emisiami za predchádzajúce obdobie obchodovania, ktoré pred odpočítaním prevedeného CO2 presahujú 500 kt fosílneho CO2, ak tento údaj nie je k dispozícii, použije sa odhad ročných emisií;
(y) kontinuálne meranie emisií - súbor činností určených na určenie hodnoty premennej pomocou pravidelných meraní niekoľkokrát za hodinu, pričom sa použijú buď merania na mieste v komíne, alebo ťažobné metódy, v ktorých sa meradlo nachádza v blízkosti komína; postupy merania založené na odbere jednotlivých vzoriek z komína nie sú zahrnuté,
(z) neprimerane vysoké náklady - náklady na opatrenia neprimerané jeho celkovým prínosom, ako ich určilo ministerstvo životného prostredia (ďalej len "ministerstvo");
1. pri výbere úrovní presnosti možno prahovú hodnotu definovať ako hodnotu emisných kvót zodpovedajúcu zlepšeniu úrovne presnosti;
2. v prípade opatrení na zlepšenie kvality nahlásených emisií, ale bez priameho vplyvu na presnosť, môžu neúmerne vysoké náklady zodpovedať podielu presahujúcemu orientačnú prahovú hodnotu 1% priemernej hodnoty dostupných údajov o emisiách nahlásených buď za predchádzajúce obdobie obchodovania, alebo v prípade zariadení bez tohto obdobia údajom používaným z reprezentatívnych zdrojov vykonávajúcich rovnaké alebo porovnateľné činnosti ako referenčné a súvisiace s ich kapacitou.
Metóda detekcie
(1) Emisie sa určujú postupom založeným na výpočtoch alebo postupom založeným na meraniach alebo kombináciou oboch metód v prípade určenia emisií z rôznych podzdrojov a zdrojových prúdov zahrnutých do jedného zariadenia. Pri tomto kombinovanom určovaní emisií prevádzkovateľ zariadenia zabezpečí, aby nedošlo k opomenutiu alebo dvojitému započítaniu. Prevádzkovateľ zariadenia zistí emisie v súlade so zásadami stanovenými v prílohe 1 k tomuto nariadeniu.
(2) Prevádzkovateľ zariadenia poskytne podrobný opis postupu zisťovania jeho zariadenia, ktorý je súčasťou žiadosti o povolenie na emisie skleníkových plynov podľa oddielu 4 zákona. Opis postupu zisťovania zariadenia obsahuje:
(a) opis zariadení a činností, ktoré sa v nich majú monitorovať;
(b) prehľad zodpovedností za zisťovanie a podávanie správ v rámci zariadenia uvedeného v bode 7 časti B plánu prieskumu a podávania správ o skleníkových plynoch;
(c) zoznam zdrojov emisií a zdrojových prúdov, ktoré sa majú monitorovať pre každú z činností vykonávaných v zariadení;
d) opis metodiky výpočtu alebo metodiky merania, ktorá sa má použiť;
e) súpis úrovní uvedených v oddiele 8 uplatňovaný na aktívne údaje, emisné faktory, oxidačné alebo konverzné faktory pre každý zdrojový prúd, ktorý sa má monitorovať;
(f) opis typu, špecifikácie a presného umiestnenia meracieho zariadenia používaného pre každý zdrojový prúd, ktorý sa má monitorovať;
(g) dokumenty preukazujúce súlad s prahovými hodnotami neistoty pre údaje o činnosti a prípadne iné parametre pre použité úrovne presnosti pre každý zdrojový prúd;
(h) opis prístupu použitého na odber vzoriek paliva alebo materiálu na stanovenie výhrevnosti, obsahu uhlíka, emisných faktorov, oxidačných alebo konverzných faktorov a podielu biomasy na palive pre každý zdrojový prúd, ktorý sa má monitorovať;
(i) opis zamýšľaných analytických postupov na určenie výhrevnosti, obsahu uhlíka, emisných faktorov, oxidačných alebo konverzných faktorov a podielu biomasy v palive pre každý zdrojový prúd, ktorý sa má monitorovať;
(j) zoznam a opis neakreditovaných laboratórií a príslušných analytických postupov vrátane zoznamu všetkých príslušných opatrení na zabezpečenie kvality, ako sú medzilaboratórne porovnania;
(k) opis systému kontinuálneho merania emisií, ak sa používa na identifikáciu podzdroja, t. j. umiestnenie merania, frekvenciu merania, použitý prístroj, kalibračné postupy, zber údajov a primeranú kontrolu kvality údajov;
(l) pri použití takzvaného núdzového prístupu podrobný opis postupu a analýzy neistôt, ak sa na ne už nevzťahujú písmená a) až k),
(m) opis štandardných kontrolných postupov zabezpečujúcich kvalitu údajov;
(n) informácie o relevantnom prepojení s činnosťami vykonávanými v súvislosti s riadením a auditom životného prostredia, ak sa takéto činnosti vykonávajú, najmä o postupoch a kontrolách s významom pre monitorovanie a nahlasovanie emisií skleníkových plynov.
Meranie
(1) Meranie emisií systémami kontinuálneho merania pre každý podzdroj môže navrhnúť prevádzkovateľ zariadenia, ak:
(a) uplatňujú sa normy CEN, ISO alebo CSN;
(b) predkladá sa analýza neistôt uvedených v článku 16 ods. 1,
c) meranie spoľahlivo poskytuje presnejšie výsledky ako výpočet s použitím kombinácie najvyšších úrovní presnosti; alebo
(d) porovnanie merania a výpočtu vychádza z rovnakého zoznamu zdrojov a emisií.
(2) Pre každé obdobie nahlasovania prevádzkovateľ zariadenia potvrdí súlad nameraných hodnôt s hodnotami vypočítanými výpočtom validácie v súlade s postupom stanoveným v oddiele 5. Vo všeobecnosti sa na výpočet potvrdzujúcich emisií môžu použiť nižšie úrovne presnosti, t. j. minimálna úroveň 1.
(3) Na určenie koncentrácií CO2 a objemového prietoku výfukových plynov alebo iných vstupných plynov sa môžu použiť len štandardné postupy merania v súlade s CEN, ISO, CSN.
(4) Prevádzkovateľ zariadenia zabezpečí, aby jeho funkčnosť a správanie vrátane:
a) časové odpovede;
(b) linearita;
c) rušenie;
d) posun nuly čiary a meracieho rozsahu;
(e) presnosť v porovnaní s referenčnou metódou.
(5) Namerané emisie CO2 z biomasy sa odpočítajú od celkových emisií CO2 zariadenia na základe potvrdzujúceho výpočtu a prevádzkovateľ zariadenia ich následne osobitne nahlási ako osobitnú položku.
Výpočet
(1) Prevádzkovateľ zariadenia vypočíta emisie CO2 ako súčin aktívnych údajov, emisného faktora a oxidačného alebo konverzného faktora alebo použije špecifické výpočty uvedené v prílohe 2 k tomuto dekrétu.
(2) CO2 emitované zo zariadenia, ale prevedené inde ako čistá látka, ako zložka paliva alebo ako vstup pre chemický alebo papierenský priemysel, sa odpočíta od vypočítanej úrovne emisií a vykazuje sa samostatne ako samostatná položka. Prevedený CO2 znamená najmä:
(a) čistý CO2 používaný na karbonizáciu nápojov;
b) čistý CO2 použitý ako suchý ľad;
c) čistý CO2 používaný ako hasiace médium, chladiace médium alebo na laboratórne účely;
d) čistý CO2 používaný ako rozpúšťadlo v potravinárskom a chemickom priemysle;
(e) CO2 použitý ako surovina v chemickom alebo papierenskom priemysle;
(f) CO2, ktorý je súčasťou paliva vyvezeného mimo zariadenia;
(g) uhličitany viazané na absorpčný produkt sušený rozprašovaním z polosuchého čistenia spalín.
Látka obsahujúca najmenej 97% hmotnosti CO2 sa považuje za čistý CO2.
(3) CO2 predstavujúci súčasť palivovej zmesi použitej v zariadení je zahrnutý do emisného faktora daného paliva a uvádza sa ako emisie v danom zariadení, kde sa spáli palivo obsahujúce CO2.
(4) Zachytený a uložený CO2 sa nezahŕňa do emisií zariadenia.
Emisie zo spaľovania
(1) Pokiaľ ide o emisie zo spaľovania, údaj o činnosti je založený na spotrebe paliva. Množstvo paliva je vyjadrené v jednotkách energetického obsahu v TJ. Skutočnosť, že počas spaľovania sa väčšina uhlíka obsiahnutého v palive oxiduje na CO2, zatiaľ čo časť uhlíka môže zostať neoxidovaná v popole alebo je tvorená sadzou, sa zohľadní oxidačným faktorom vyjadreným ako podiel oxidovaného uhlíka, pričom jeho maximálna hodnota sa rovná jednej. Emisný faktor môže zahŕňať oxidačný faktor, v takom prípade oxidačný faktor už nie je vyjadrený. Emisie CO2 vyjadrené v tonách sa vypočítajú ako výrobok spotreby paliva v TJ, emisný faktor vyjadrený v t/ CO2 na TJ a oxidačný faktor.
(2) Podrobnosti o metóde výpočtu sú uvedené v prílohe 2 k tomuto nariadeniu.
Emisie z procesov
(1) V prípade emisií z procesov aktívne údaje založené na spotrebe, presadzovaní alebo výrobe surovín v tonách alebo bežných metroch kubických. V konverznom faktore sa zohľadňuje uhlík obsiahnutý v východiskových surovinách, ktorý sa počas procesu nepremieňa na CO2. Ak sa všetok uhlík v surovine premení na CO2, konverzný faktor sa rovná jednému. Ak emisný faktor obsahuje konverzný faktor, konverzný faktor už nie je vyjadrený. Množstvo vstupného materiálu sa môže vyjadriť buď hmotnosťou, alebo objemom. Emisie CO2 vyjadrené v tonách sa vypočítajú ako výsledok aktívnych údajov vyjadrených v tonách alebo metroch kubických, emisných faktorov vyjadrených v t/ CO2 na tonu alebo na meter kubický a prepočítavací koeficient.
(2) Podrobnosti o metóde výpočtu sú uvedené v prílohe 2 k tomuto nariadeniu.
Úroveň
(1) Úroveň presnosti sa používa na určenie premenných, ktoré sú aktívnymi údajmi, emisnými faktormi, oxidačnými alebo konverznými faktormi. Rastúci počet úrovne presnosti znamená vyššiu presnosť; v prípade rovnakej úrovne presnosti s použitím rôznych prístupov sa tieto prístupy rozlišujú písmenami. V prípade použitia alternatívnych postupov označených rovnakým číslom a rôznymi písmenami sa môže vykonať zmena postupu, ak sa preukáže, že táto zmena povedie k zvýšeniu presnosti.
(2) Na určenie všetkých premenných prevádzkovateľ použije najvyššiu úroveň presnosti pre všetky zdrojové prúdy vo všetkých zariadeniach kategórie B alebo C na účely detekcie a nahlasovania. Najvyššia úroveň presnosti sa nesmie uplatňovať na oxidačné faktory a komerčné štandardné palivá pre výhrevné hodnoty a oxidačné a emisné faktory. Nižšia úroveň presnosti príslušných premenných v rámci detekčného postupu sa môže použiť len vtedy, ak sa preukáže, že najvyššia úroveň presnosti nie je technicky možná alebo si vyžaduje nadmerne vysoké náklady. Ak je to technicky možné, prevádzkovateľ použije aspoň úrovne presnosti uvedené v prílohe 3 k tomuto dekrétu pre všetky premenné všetkých hlavných zdrojových prúdov.
(3) Najnižšia úroveň presnosti sa môže použiť tam, kde existujú menej významné zdroje alebo menej významné zdrojové prúdy. V prípade najmenej významných zdrojov alebo najmenej významných zdrojových prúdov sa na monitorovanie a podávanie správ môžu použiť postupy založené na metóde odhadu a bez stanovených úrovní presnosti. V prípade čistých palív z biomasy sa môžu použiť nižšie úrovne presnosti alebo prístupy bez stanovených úrovní presnosti, ktoré zahŕňajú metódu energetickej bilancie, ak by sa takto vypočítané emisie neodpočítali od emisií určených na základe kontinuálneho merania. Palivo obsahujúce najmenej 97% uhlíka z biomasy v celkovom množstve uhlíka v palive sa považuje za čistú biomasu. Všetky ostatné zdroje alebo zdroje sa považujú za významné.
(4) Ak sa predpísané úrovne presnosti nedajú uplatniť na dočasné technické problémy, použije sa najvyššia dosiahnuteľná úroveň presnosti, až kým sa nedosiahne návrat do pôvodného stavu. Prevádzkovateľ zariadenia bezodkladne oznámi ministerstvu dočasnú zmenu, v ktorej uvedie dôvody zmeny.
(5) Prevádzkovateľ plne zdokumentuje zmeny v úrovniach presnosti uvedených v odseku 4. Nedostatky v údajoch spôsobené poruchou meracích zariadení sa musia minimalizovať. Ak v období nahlasovania dôjde k zmene úrovní presnosti, výsledky za postihnuté činnosti sa zohľadnia a oznámia v samostatných oddieloch vykazovania emisií za obe časti obdobia vykazovania, t. j. za obdobie pred zmenou úrovne a po nej.
(6) V tabuľke v prílohe 3 k tomuto dekrétu je uvedený prehľad požadovaných úrovní emisií pre rôzne druhy činností uvedených v prílohe 1 k aktu.
Stanovenie aktívnych údajov
(1) Ak aktívne údaje požadované na výpočet emisií nemožno merať priamo pred vstupom do procesu a ak táto vyhláška neustanovuje inak, má sa stanoviť ako vzťah so zmenami zásob
materiál C = materiál P + (materiál S - materiál E) - materiál O,
kde materiál C je materiál spracovaný počas vykazovaného obdobia,
Materiál P je materiál zakúpený počas vykazovaného obdobia,
Materiál S je materiál uložený na začiatku vykazovaného obdobia,
materiál E je materiál skladovaný na konci vykazovaného obdobia,
Materiál O je materiál používaný na iné účely (prepravovaný inde alebo vypredaný).
(2) V prípadoch, keď to nie je technicky uskutočniteľné alebo by to viedlo k neprimeraným nákladom pri určovaní materiálu S a materiálu E meraním, tieto dve hodnoty sa môžu odhadnúť na základe údajov z kalendárneho roka pred nahlasovaním a obdobím korelácie s výrobou za vykazované obdobie a zdokumentované podpornými a zdokumentovanými výpočtami a príslušnými finančnými výkazmi. Určenie všetkých ostatných hodnôt, ktoré majú vplyv na výber úrovne presnosti, sa vykonáva v súlade s usmerneniami stanovenými v prílohe 2 k tomuto nariadeniu.
Používanie emisných faktorov
(1) Emisný faktor na jednotku hmotnosti, t. j. tCO2 / t, sa môže použiť aj v prípade paliva za predpokladu, že sa preukáže, že sa dosiahne konzistentne vyššia presnosť ako štandardný emisný faktor súvisiaci s energiou obsiahnutý v palive, tCO2 / TJ.
(2) Na konverziu uhlíka na oxid uhličitý sa použije koeficient 3,664 [tCO2 / tC], pričom sa zohľadní relatívna atómová hmotnosť 12,011 pre uhlík a 15,9994 pre kyslík.
(3) Vyššie úrovne presnosti s požiadavkami na vyššiu presnosť sa môžu uplatňovať len pri dodržiavaní pravidiel stanovených v oddiele 12.
(4) Referenčné emisné faktory pre úroveň 1 sú stanovené v prílohe 4 k tomuto dekrétu. Ak palivo nepatrí do jednej z kategórií palív uvedených v tejto prílohe, prevádzkovateľ zariadenia zahrnie palivo do príslušnej kategórie palív.
(5) Emisné faktory sa určujú takto:
(a) v prípade biomasy sa stanovuje emisný faktor 0; emisie CO2 z biomasy sa nezapočítavajú; skutočné emisie biomasy sa nahlasujú oddelene od ostatných emisií zariadenia vo forme stanovenej v prílohe 5 k tomuto nariadeniu; zoznam materiálov považovaných za biomasu je uvedený v prílohe 6 k tomuto nariadeniu;
(b) v prípade odpadov obsahujúcich fosílne uhlie používaných ako palivá nie sú stanovené emisné faktory, použijú sa odvodené hodnoty podľa pravidiel stanovených v oddiele 12;
(c) pre palivá alebo materiály obsahujúce fosílne alebo nefosílne uhlík sa určí vážený emisný faktor založený na reprezentácii fosílneho uhlíka v celkovom uhlíku, t. j. fosílnych a biogénnych; výpočet musí byť transparentný, riadne zdokumentovaný a v súlade s pravidlami stanovenými v oddiele 12.
(6) Prevádzkovateľ riadne zdokumentuje všetky relevantné informácie týkajúce sa emisných faktorov vrátane informačných zdrojov a výsledkov analýzy paliva, vstupného alebo výstupného materiálu a príslušná dokumentácia sa uloží na účely kontroly.
Používanie oxidačných a konverzných faktorov
(1) V prípadoch, keď emisný faktor nezohľadňuje skutočnosť, že časť uhlíka zostáva neoxidovaná, sa použije oxidačný alebo konverzný faktor.
(2) Výpočet oxidačného alebo konverzného faktora sa riadi pravidlami stanovenými v oddiele 12.
(3) Ak sa v zariadení používajú rôzne palivá alebo materiály a počítajú sa technologicky špecifické oxidačné faktory, môže sa stanoviť jeden súhrnný oxidačný faktor alebo sa neúplná oxidácia môže priradiť len jednému palivu alebo prúdu materiálu a pre ostatné hodnotu faktorov rovnú jednému.
(4) Všetky relevantné informácie týkajúce sa oxidačných a konverzných faktorov vrátane informačných zdrojov a výsledkov analýzy paliva, vstupného alebo výstupného materiálu sa riadne zdokumentujú a príslušná dokumentácia sa uloží v prípade kontroly.
Stanovenie výhrevnosti a emisných faktorov pre palivá, technologicky špecifické oxidačné faktory, emisné faktory pre nehorľavé procesy a údaje o zložení a obsahu biomasy
(1) Pre postupy uplatňované na:
(a) odber vzoriek paliva a jeho výhrevnosť, stanovenie obsahu uhlíka a emisného faktora, najmä frekvencia odberu vzoriek, postupy odberu vzoriek, stanovenie výhrevnosti a/alebo obsahu uhlíka pre rôzne druhy palív;
(b) odber vzoriek paliva a určenie jeho technologicky špecifických oxidačných faktorov, najmä na stanovenie obsahu uhlíka v sadzi, popole a odpade;
c) odber vzoriek a stanovenie zloženia príslušného materiálu alebo procesu odvodzovania emisného faktora;
d) odber vzoriek paliva a stanovenie podielu biomasy sa vykonáva pomocou príslušných noriem CEN. Ak neexistujú normy CEN, uplatňujú sa normy ISO alebo národné normy CSN. Ak neexistujú žiadne uplatniteľné normy, postupy sa môžu vykonávať v súlade s návrhom noriem alebo usmernení, ktoré prijal prevádzkovateľ po dohode s ministerstvom. Vzorka odobratá pre príslušnú stávku musí byť dostatočne reprezentatívna.
(2) Na stanovenie emisných faktorov, obsahu uhlíka a výhrevnosti sa prednostne použije laboratórium akreditované podľa EN ISO / IEC 170225, s výnimkou prípadov, keď prevádzkovateľ zariadenia preukáže ministerstvu, že laboratórium spĺňa požiadavky rovnocenné s požiadavkami stanovenými v EN ISO / IEC 17025. Príslušné laboratóriá a súvisiace analytické postupy sa uvádzajú v pláne detekcie a podávania správ o skleníkových plynoch zariadenia.
(3) Je potrebné dodržiavať všeobecne uznávané postupy reprezentatívneho odberu vzoriek a vylúčiť odvodené oxidačné faktory, vymedzené zloženie, emisný faktor, stanovený obsah uhlíka, výhrevné hodnoty, emisné faktory a ložiská biomasy, ktoré nie sú dostatočne reprezentatívne a podliehajú systematickej chybe.
(4) Stanovené emisné a oxidačné faktory sa vzťahujú len na tie ložiská paliva, o ktorých sa zistilo, že sú reprezentatívne. Oprávnenej osobe sa uchováva a sprístupňuje úplná dokumentácia o postupoch použitých v príslušnom laboratóriu na určenie zloženia, emisného faktora, oxidačného faktora a pomeru biomasy vrátane úplného súboru výsledkov.
(5) Obsah biomasy v palive sa stanoví napríklad metódou manuálnej klasifikácie komponentov kompozitných materiálov diferenciálnou metódou určujúcou výhrevnosť binárnych zmesí a ich čistých zložiek alebo izotopovými metódami založenými na analýze uhlíka 14. Ak stanovenie podielu biomasy v zmiešanom palive nie je technicky uskutočniteľné alebo je zaťažené neprimeranými nákladmi, podiel biomasy sa v takýchto prípadoch považuje za nulový.
Požiadavky na zariadenia s nízkymi emisiami
(1) Prevádzkovateľ zariadení s deklarovanými emisiami nižšími ako 25 kt ročne počas predchádzajúceho obdobia obchodovania môže, ak je to povolené,
a) použiť informácie o odhade neistoty údajov o prevádzke meradiel ich dodávateľom, odhad neistoty nezávisí od osobitných podmienok používania meradiel;
(b) používať nižšie úrovne presnosti s minimálnou úrovňou presnosti 1 pre všetky zdrojové prúdy a príslušné premenné;
c) určujú emisie zjednodušeným postupom, čo znamená, že nemusia uplatňovať postup uvedený v článku 3 ods. 2 písm. a), b), c), e), f), k) a l);
(d) určiť používanie palív alebo materiálov na základe záznamov o nákupe a odhadnúť zmeny zásob bez ďalšieho zváženia neistoty;
e) neposkytovať dôkazy o súlade s požiadavkami na kalibráciu podľa oddielu 20 na overovanie správ o emisiách.
(2) Ustanovenia odseku 1 sa vzťahujú aj na prevádzkovateľov zariadenia, ktorí nemôžu byť založené na nahlásených údajoch o emisiách, pretože už nie sú uplatniteľné v dôsledku zmien v zariadeniach alebo prevádzkových podmienkach alebo ak chýbajú overené emisie z predchádzajúcich rokov, za predpokladu, že pri vydaní nového povolenia alebo existujúceho povolenia možno predpokladať, že emisie v nasledujúcich piatich rokoch nepresiahnu 25 kt ročne.
Posúdenie neistoty
(1) Neistota pri zisťovaní emisií podľa § 3 sa musí obmedziť na minimum. Maximálna prípustná neistota sa vyjadruje na základe intervalu spoľahlivosti zodpovedajúceho 95% úrovni pravdepodobnosti.
(2) Typické hodnoty neistoty pri určovaní emisií CO2 v činnostiach alebo podzdrojoch rôzneho emisného výkonu E sú stanovené v prílohe 7 tohto dekrétu.
Neistota vo výpočte
(1) Ak sa použije postup založený na výpočtoch, v opise postupu uvedeného v článku 3 ods. 2 sa navrhne kombinácia úrovní vrátane neistoty pre každý zdroj zariadenia a uvedie sa vo výročnej správe o emisiách, ktorá sa vzťahuje na všetky činnosti a príslušné toky paliva a materiálu. Uvedenie kombinácií úrovní presnosti v správe o emisiách je dostatočným vyjadrením neistoty nahlásených emisií.
(2) Prípustná neistota určená pre meracie zariadenie v úrovňovom systéme zahŕňa špecifikovanú neistotu meracieho zariadenia, neistotu spojenú s kalibráciou a dodatočnú neistotu vyplývajúcu z riadneho používania prístroja v praxi. Referenčné čísla hraníc v systéme úrovne sa vzťahujú na neistotu, ktorú možno pripísať výslednej hodnote za celý prieskum a vykazované obdobie.
(3) Pri komerčných palivách alebo materiáloch sa ročný tok môže stanoviť len na základe fakturovaného množstva paliva alebo materiálu bez akýchkoľvek ďalších samostatných dôkazov o súvisiacich neistotách.
(4) Zostávajúca neistota v údajoch o emisiách aj v správach o emisiách sa kontroluje a znižuje štandardnými kontrolnými postupmi zabezpečujúcimi kvalitu údajov. Počas procesu overovania sa skontroluje, či sa dohodnutý postup detekcie uplatňuje primerane a či sa kvalita procesu zachytávania a zníženie pretrvávajúcej neistoty ďalej hodnotia správnym uplatňovaním štandardných kontrolných postupov zabezpečujúcich kvalitu údajov.
Neistota merania
(1) V prípade meraní podľa oddielu 4 ods. 1 prevádzkovateľ zariadenia predloží ministerstvu analýzu neistoty založenú na neistote pôvodu:
(a) nepretržité meranie koncentrácií - charakteristická neistota meracieho zariadenia, neistota spojená s kalibráciou, dodatočná neistota spojená s tým, ako sa meracie zariadenie používa v praxi;
(b) meranie hmotnostného alebo objemového prietoku výstupného prietoku pri kontinuálnej detekcii emisií alebo výpočte overovania - charakteristická neistota meracieho zariadenia, neistota spojená s kalibráciou, dodatočná neistota spojená s tým, ako sa meracie zariadenie používa v praxi;
(c) uplatňovanie metódy výpočtu pri určovaní výhrevnosti, emisných faktorov a oxidačných faktorov alebo stanovenie údajov o zložení na vykonanie výpočtu overovania - dodatočná neistota spojená s tým, ako sa proces používa v praxi.
(2) Prevádzkovateľ uvedie v správe o emisiách kvantifikáciu neistoty vyplývajúcej z počiatočnej dôkladnej analýzy neistoty. Kvantifikácia tejto neistoty v správe o emisiách je dostatočným vyhlásením neistoty v nahlásených emisiách.
(3) Prevádzkovateľ skontroluje a zníži zostávajúcu neistotu v údajoch o emisiách a v správe o emisiách prostredníctvom štandardných kontrolných postupov zabezpečujúcich kvalitu údajov. Počas procesu overovania sa kontroluje, či sa dohodnutý postup detekcie uplatňuje správne a či sa kvalita procesu zachytávania a zníženie pretrvávajúcej neistoty ďalej vyhodnocuje správnym uplatňovaním štandardných kontrolných postupov zabezpečujúcich kvalitu údajov.
Podávanie správ o výsledkoch prieskumu
(1) Prevádzkovateľ zariadenia nahlási množstvo emisií skleníkových plynov zo zariadenia na formulári na nahlasovanie výsledkov prieskumu emisií certifikovaného oprávnenou osobou, ktorého vzor je stanovený v prílohe 5 k tomuto nariadeniu.
(2) Správy o emisiách zahŕňajú:
(a) údaje uvedené v článku 5 ods. 3 písm. c) zákona a identifikačné číslo povolenia;
(b) súhrny emisií, zvolený postup, t. j. meranie alebo výpočet, zvolená úroveň presnosti, aktívne údaje, ak sa musí uviesť množstvo aj energetický obsah paliva pre spaľovanie, emisné faktory pre spaľovanie, emisné faktory pre jednotku energie obsiahnutú v palive a oxidačné alebo konverzné faktory, t. j. bezrozmerný zlomok, ktorý nepresahuje jeden pre všetky zdroje; v prípade použitia hmotnostnej bilancie, hmotnostných tokov, obsahu uhlíka a energie sa uvádza pre každé palivo alebo materiálny prúd, vstup aj výstup vrátane zahrnutia ich zásob;
(c) dočasné alebo trvalé zmeny úrovne presnosti, dôvody ich zmien, dátum začiatku a konečný dátum dočasných zmien;
d) akékoľvek iné zmeny vykonané v zariadení počas obdobia nahlasovania, ktoré by mohli byť relevantné pre nahlasovanie emisií.
(3) Musia sa uviesť špecifické položky, ktoré nie sú zahrnuté do celkového súčtu emisií. Toto je
a) množstvo biomasy [TJ] spálenej alebo použitej v procesoch [t alebo Nm3];
(b) množstvo CO2 [tCO2] z biomasy, kde sa merajú emisie CO2;
(c) množstvo CO2 prevedené zo zariadenia [tCO2], ako aj údaj o zlúčenine, v ktorej bol CO2 prevedený.
(4) Palivá a zodpovedajúce emisie sa oznamujú v súlade s prílohou 4 k tomuto dekrétu. Okrem toho sa musia uviesť rôzne druhy odpadu a emisie vyplývajúce z ich používania ako paliva alebo vstupného materiálu2.
(5) Emisie pochádzajúce z rôznych zdrojov jedného zariadenia patriaceho do rovnakého typu činnosti uvedeného v prílohe 1 k aktu sa môžu uviesť súhrnne a priradiť k tejto činnosti.
(6) Emisie sa uvádzajú zaokrúhlené na najbližšiu tonu. Zaokrúhlia sa aktívne údaje, emisné faktory, oxidačné alebo konverzné faktory, aby sa predišlo narušeniu nahlásených emisií.
(7) Každá činnosť uvedená v prílohe 1 k aktu vykonávaná v zariadení sa označí oboma kódmi uvedenými v prílohe 8 k tomuto dekrétu.
Uchovávanie informácií
(1) Prevádzkovateľ zariadenia uchováva informácie o množstve emisií skleníkových plynov zistených zo zariadenia najmenej 10 rokov po predložení správy o emisiách podľa článku 7 ods. 1 zákona. Uložené údaje majú taký rozsah, aby umožnili overenie výročnej správy o emisiách, ktorú predkladá prevádzkovateľ zariadenia.
(2) Na účely výpočtu sa uchovávajú tieto informácie:
(a) zoznam všetkých monitorovaných zdrojov;
(b) aktívne údaje použité na akýkoľvek výpočet emisií pre každý zdroj v členení podľa typu na emisie paliva zo spaľovania a materiál pre emisie z procesov;
(c) dokumenty odôvodňujúce výber postupu zisťovania a dokumenty odôvodňujúce dočasné alebo trvalé zmeny postupu zisťovania a výber úrovne presnosti potvrdenej v povolení;
(d) dokumentáciu procesu detekcie a výsledky odvodzovania technologicky špecifických emisných faktorov a relatívnu reprezentáciu biomasy pre špecifické palivá, oxidačné a konverzné faktory;
(e) dokumentácia procesu zberu aktívnych údajov o zariadeniach a ich zdrojoch;
(f) dokumentácia o zodpovednostiach v súvislosti s prieskummi emisií;
(g) podávanie správ o emisiách;
Prihláste sa pre poznámky, obľúbené a upozornenia
Informácie o predpise
| Citácia | Vyhláška č. 12 / 2009 Z. z., ktorou sa ustanovuje postup zisťovania, nahlasovania a overovania emisií skleníkových plynov a formulár žiadosti o povolenie skleníkových plynov |
|---|---|
| Typ predpisu | - |
| Autor | - |
| Zbierka | Zbierka zákonov |
| Dátum vyhlásenia | 13.01.2009 |
|---|---|
| Účinnosť od | 01.05.2009 |
| Účinnosť do | - |
| Stav | Platný |
Znenie predpisu má informatívny charakter.
Komentáre 0