Zákon č. 11 / 1955 Zb.

Zákon o riadení vodných zdrojov

Platný Účinnosť od 01.01.1955
11.
Zákon
z 23. marca 1955
vodné hospodárstvo.
Národné zhromaždenie Československej republiky rozhodlo o tomto zákone:
§ 1.
Počiatočné ustanovenie.
Všetky povrchové a podzemné vody sa používajú na zabezpečenie hospodárskych a iných sociálnych potrieb.

Část prvá.

Vodné hospodárstvo a plánovanie.
§ 2.
Vodné hospodárstvo.
Povrchová voda a podzemná voda by sa mali riadiť technicky a ekonomicky najvhodnejšími prostriedkami a metódami na udržanie rovnováhy medzi kapacitou zásobovania vodou a dopytom po vode a na udržanie uspokojivého stupňa čistoty vody.
§ 3.
Plánovanie.
Národný plán vodného hospodárstva schválený vládou je orientačným plánom pre všetky opatrenia vodného hospodárstva vo všetkých odvetviach národného hospodárstva, ako aj pre základné opatrenia vodohospodárskeho manažmentu územného plánovania; je jedným zo základných prvkov pre vypracovanie výhľadových plánov pre všetky odvetvia hospodárstva, ak majú požiadavky na vodné zdroje alebo ak inak ovplyvňujú vodné hospodárstvo.
§ 4.
Rozvod vody.
(1) Rozvod vody sa vykonáva podľa plánu vypracovaného ministerstvom energetiky a vodného hospodárstva v spolupráci s príslušnými ústrednými orgánmi a orgánmi. schvaľuje ho vláda ako súčasť národného plánu hospodárskeho rozvoja.
(2) Ak si to vyžaduje realizácia národného rozvojového plánu pre národné hospodárstvo alebo ak je nedostatok vody, vodný orgán môže po vykonaní postupu obmedziť alebo dokonca pozastaviť osobitné používanie vody na potrebné obdobie.

Část druhá.

Využívanie vody, toky riek, pobrežná pôda, vypúšťanie odpadových vôd a ochrana pred vodou.
§ 5.
Zásada hospodárnosti využívania vody.
(1) Vod sa môže používať len takým spôsobom a na také účely, aby neohrozoval ich najúčinnejšie a najhospodárnejšie využitie, pokiaľ ide o starostlivosť o ľudí, potreby poľnohospodárskej výroby a iné odvetvia národného hospodárstva.
(2) Pri zriaďovaní a zmene výrobných procesov sa musia prijať opatrenia na čo najhospodárnejšie využívanie vody, najmä jej opätovné použitie, aby sa zabezpečilo správne čistenie vody a používanie cenných látok obsiahnutých v odpadových vodách.
(3) Pri navrhovaní, výstavbe a prevádzke nových čistiarní odpadových vôd je tiež potrebné zabezpečiť hospodárne využívanie cenných látok obsiahnutých v týchto vodách.
§ 6.
Všeobecné použitie vody a jednoduché vybavenie.
(1) Normálnym spôsobom, ktorý nevyžaduje špeciálne vybavenie, ako je kúpanie, umývanie, umývanie, zavlažovanie a plávanie zvierat, voda a ľadové športy, môže používať akákoľvek povrchová voda bez povolenia alebo súhlasu prevádzkovateľa vody. Povolenie alebo schválenie vodohospodárskeho úradu nie je potrebné na zriadenie jednoduchých zariadení na jednotlivé vlastnosti na zachytávanie vody a ochranu jednotlivých vlastností pred škodlivými účinkami vody. Všeobecné využívanie vody a jednoduchých zariadení na zachytávanie vody a ochranu nehnuteľností nesmie poškodiť brehy, vodné zariadenia, zariadenia na chov rýb, odtoky, degradáciu kvality vody ani poškodzovať všeobecné záujmy a iné práva.
(2) V prípade všeobecného nebezpečenstva môže prevádzkovateľ vody zmeniť alebo zakázať všeobecné používanie povrchových vôd a zavedenie jednoduchého vybavenia; v iných prípadoch to môže urobiť len v spolupráci s príslušnými orgánmi.
§ 7.
Použitie vody na plachtenie a jeho prevádzku.
(1) Plavba lodí (doprava), pltí a neviazaného dreva sa vykonáva takým spôsobom, aby sa predišlo ohrozeniu alebo poškodeniu riečneho koryta tokov, pobrežného čistenia, vodných prác, vybavenia a ich prevádzky alebo poškodeniu vodných štruktúr.
(2) Pri prevádzke plavby sa do vody nesmú uvoľňovať látky, ktoré by mohli nepriaznivo zmeniť kvalitu vody. Ustanovenia oddielu 9 sa uplatňujú mutatis mutandis na odstraňovanie vypúšťaní, najmä olejov a popola, ako aj vypúšťania odpadových vôd z predmetov používaných na navigačné účely.
(3) Žiadosť o povolenie alebo schválenie výstavby hydrotechnických častí prístavov a dopravy, ako aj štruktúr a zariadení slúžiacich plavbe lodí (dopravy), krbov a plávajúceho dreva v neviazanom stave, so sídlom v prúdoch, v plošinách, na brehoch alebo v povodniach, prerokuje prevádzkovateľ vody pred prijatím rozhodnutia príslušnými orgánmi ministerstva dopravy. Povolenie ministerstiev národnej obrany alebo vnútra sa pripojí k žiadosti, ak to ustanovujú osobitné pravidlá.
(4) V opačnom prípade sa na používanie vôd na plavbu vzťahujú osobitné ustanovenia.
(5) Pokiaľ ide o ochranu záujmov plavby, vodné orgány spolupracujú s orgánmi štátnej správy plavby pri vykonávaní tohto aktu.
§ 8.
Špeciálne použitie vody.
(1) Povolenie vodohospodárskeho orgánu by malo byť:
(a) na používanie povrchových vôd, na zachytávanie vody na jednotlivom majetku a na ochranu majetku pred škodlivými účinkami povrchových vôd inými prostriedkami ako tými, ktoré sú uvedené v oddieloch 6 a 7, ako aj na používanie podzemných vôd;
b) vypúšťať odpadovú vodu do povrchovej alebo podzemnej vody;
(c) zriadenie vodných prác a vybavenia potrebného na účely uvedené v písmenách a) a b).
(2) Vypúšťanie odpadových vôd povoľuje úrad pre vodu len vtedy, ak je vybudovaná alebo inak zlikvidovaná vhodná čistička odpadových vôd.
(3) Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa primerane uplatňujú na zmeny v takýchto prevádzkarňach a opatreniach.
§ 9.
Výroba v nových zariadeniach alebo v nových výrobných a iných zariadeniach, v ktorých sa vytvára zlá odpadová voda, ako aj prevádzkovanie kanalizačných zariadení sa nesmie začať, pokiaľ sa nepostaví a nespustí vhodné zariadenie na čistenie alebo likvidáciu. V odôvodnených výnimočných prípadoch môže vláda povoliť časovo obmedzenú výnimku z tohto ustanovenia.
§ 10.
Výstavba, zariadenia a stánky v riečnych a záplavových oblastiach.
(1) Dohoda vodohospodárskeho orgánu by mala byť:
(a) výstavba a zariadenia, pokiaľ majú vplyv na vodné hospodárstvo, povolené podľa iných predpisov, ako aj zrušenie alebo zmena a doplnenie vydaných povolení;
(b) vytváranie ploty a skládok, výsadba, výsadba, výrub alebo výrub stromov, kríkov a komínov v povodňovej oblasti, najmä tam, kde môžu mať nepriaznivý vplyv na odvodnenie vody, odliv ľadu alebo kvalitu vody, alebo môžu spôsobiť výmole a fauly;
c) zmeny štruktúr, zariadení a opatrení uvedených v písmenách a) a b);
d) ťažba materiálu v záplavovej oblasti;
e) na pokrytie odstavených ramien, bazénov a výmoľov.
(2) Žiadosť o súhlas so stavbou a zariadeniami a o ich zmeny a doplnenia by mali podporovať projekty tých častí budov a zariadení, ktoré ovplyvňujú vodné hospodárstvo.
§ 11
Využívanie tokov riek a pobrežných oblastí
(1) Pozemok, na ktorom tečú vody, a pôda v opustených vrtoch môže byť použitá bez náhrady organizáciou, ktorá je zodpovedná za riadenie toku vody alebo vodného toku, za zriaďovanie, prevádzku a údržbu vodohospodárskych prác a zariadení, za realizáciu vodohospodárskych stavieb alebo za realizáciu vodohospodárskych prác a na iné účely súvisiace s vodou. Ak existujú pochybnosti o tom, či ide o takúto pôdu a do akej miery sa má využívať, o tom rozhodne prevádzkovateľ vody.
(2) ustanovením predchádzajúceho odseku nie je dotknutá povinnosť vyžadovať povolenie na vykonanie takejto práce podľa článku 8 alebo súhlas uvedený v článku 10.
(3) Organizácia, ktorá je zodpovedná za riadenie toku vody a v prípade potreby aj za riadenie toku vody, môže v prípade potreby využívať pobrežnú pôdu na zriadenie, prevádzku a údržbu vodných prác a zariadení, na realizáciu vodných štruktúr alebo na realizáciu vodných prác a iných vodných účelov. Ak medzi vlastníkom (manažérom) alebo prípadne užívateľom týchto parciel a organizáciou vodohospodárstva alebo organizáciou vodohospodárstva, ktorá riadi dohodu o využívaní pôdy a náhrade, neexistuje dohoda, rozhodne o nich vodohospodársky orgán v spolupráci s dotknutými orgánmi. Pri určovaní výšky náhrady berie prevádzkovateľ vody do úvahy výhodu, ktorú majiteľ (manažér) alebo používateľ z vykonanej úpravy. Pre štátne socialistické organizácie platia pravidlá o vzájomnej kompenzácii.
(4) Vlastníci pobrežnej pôdy sú povinní po vykonaní postupu znášať údržbu, odstránenie alebo opätovnú výsadbu stromov a kríkov bez náhrady na takúto pôdu. Orgán spravujúci vodu môže od vlastníkov pobrežnej pôdy požadovať, aby odstránili svoj náklad bez nároku na náhradu stromov a kríkov za predpokladu, že si to vyžaduje ochrana pobrežia a nerušený odliv veľkých vôd.
(5) Ťažba piesku, štrku, bahna, okrem liečivého bahna, balvanov atď., z riečnych potokov vrátane odstavených zbraní a odstraňovanie morského dna a novovytvorených ostrovov v prúdoch je možná len v prípade, že vodné záujmy nie sú ohrozené. Ministerstvo energetiky a vodného hospodárstva stanoví a určí všeobecné podmienky dohody so zainteresovanými ústrednými orgánmi a príslušnými orgánmi; v jednotlivých prípadoch udeľuje súhlas s ťažbou organizácie patriacej do vodného hospodárstva, v ktorej sa tiež stanovujú podrobnejšie podmienky. Ustanoveniami tohto odseku nie sú dotknuté osobitné ustanovenia upravujúce vyhľadávanie a dobývanie vyhradených nerastov.

Část třetí.

Ochrana vody.
§ 12
Riadenie vody a ochrana pred znečistením a zmenou teploty
(1) Tí, ktorí akýmkoľvek spôsobom manipulujú s povrchom alebo podzemnou vodou, sú povinní postarať sa o svoj prirodzený stav. Tieto vody sa nesmú znečistiť ani umelo meniť, aby sa netrpelo ich kvalitou, samočistenie a možnosť využitia na účely, na ktoré sa vyžadujú. Užívatelia vody sú povinní plánovať odstránenie existujúceho znečistenia vodou budovaním potrebných čistiacich zariadení, zabezpečením riadnej prevádzky takýchto zariadení, nepretržitou implementáciou a dodržiavaním opatrení vo výrobnej technológii na zníženie nečistôt v odpadových vodách, vhodným nasadením výrobných zariadení, ako aj dodržiavaním podmienok stanovených príslušným orgánom pre hospodárenie s vodou na ochranu čistoty vody.
(2) Ochrana vody zahŕňa aj starostlivosť o pramene, žľaby, nádrže, studne a iné zariadenia na príjem podzemných vôd.
(3) Ak sa prijmú opatrenia porušujúce tieto povinnosti, vodohospodársky orgán rozhodne o spôsobe opravy. V rozsahu a za podmienok stanovených vládou môžu vodohospodárske orgány uložiť aj majetkové sankcie znečisťovateľom vody za porušenie týchto povinností.
§ 13
Ochrana pred škodlivými účinkami špecifických druhov vody
(1) Povrchová voda a podzemná voda by mali byť chránené pred škodlivými účinkami určitých špecifických druhov vody, najmä rádioaktívnych vôd, slaných vôd, banských a zmiešaných podzemných olejov, opatreniami, ktoré už boli prijaté v závode, z ktorého táto voda tečie. To isté platí pre použité a nepoužité odpadové vody z kúpeľov a miestnych zariadení.
(2) Po dohode s ministerstvom poľnohospodárstva a lesného hospodárstva a ostatnými zúčastnenými ústrednými orgánmi ministerstvo energetiky a vody stanoví všeobecné podmienky ochrany povrchových a podzemných vôd.
§ 14.
Ochrana vodných zdrojov.
(1) V záujme ochrany slanosti, kvality a zdravia vodných zdrojov zriadi vodný orgán v prípade potreby po vykonaní postupu ochranné zóny.
(2) Vodný úrad tiež určí, ako sa má takáto ochrana vykonávať na ochrannom území. Pritom môže po porade s orgánmi, ktorých záujmy by boli dotknuté, obmedziť využívanie nehnuteľností na tomto území po nariadiní potrebných úprav, ktoré treba vykonať.
(3) Ak chránená oblasť slúži všeobecnému záujmu, vodná organizácia (§ 17) znáša náklady spojené s jej zriadením. Ak je ochranné územie zriadené výlučne alebo hlavne v záujme organizácie, náklady znáša táto organizácia.
§ 15
Opatrenia na zlepšenie hospodárenia s vodou.
Vlastníci a užívatelia pôdy v povodí rieky sú povinní riadiť ich tak, aby prispeli k zlepšeniu podmienok odlivu, zachovaniu pôdnej vody, zlepšeniu podmienok podzemnej vody a ochrane pred eróziou. Podrobnosti, najmä pokiaľ ide o vymedzenie predmetných parciel, spôsob ich úpravy a riadenia, upraví ministerstvo poľnohospodárstva a lesného hospodárstva v dohode s ministerstvom energetiky a vody alebo iným príslušným ústredným orgánom v dohode s týmito ministerstvami v súlade so zásadami štátneho vodného plánu a v súlade so štátnym plánom rozvoja národného hospodárstva v oblasti poľnohospodárstva a lesného hospodárstva.

Část čtvrtá.

Organizácia vodného hospodárstva.
§ 16
Vodné orgány
(1) Vodné orgány podľa tohto zákona sú:
a) Ministerstvo energetiky a vodného hospodárstva na Slovensku;
b) výkonné orgány národných výborov.
(2) Riadenie vodného hospodárstva na Slovensku pod vedením prezidenta vymenovaného radou autorov je podriadené tým, ktorí sú zodpovední za poľnohospodárstvo a lesníctvo.
§ 17.
Organizácie pre vodné hospodárstvo
(1) Ministerstvo energetiky a vody zabezpečí, aby sa úlohy vykonávali pri rozvoji vodného hospodárstva a pri výstavbe, prevádzke a údržbe vodných diel a zariadení organizáciami pre vodné hospodárstvo, a to buď priamo, alebo priamo, alebo ich riadia výkonné orgány národných výborov.
(2) Minister pre energetiku a vodohospodárstvo a regionálne národné výbory môžu na základe stanoviska ministra financií zriadiť ako samostatnú právnickú osobu na vykonávanie úloh v oblasti rozvoja vodného hospodárstva a výstavby, prevádzky a údržby vodohospodárskych prác a zariadení vodohospodárskej organizácie. Ak vodohospodársku organizáciu zriadi regionálny národný výbor, požiada pred jej zriadením aj ministra energetiky a vody o stanovisko.
(3) Právna situácia, organizácia a fungovanie organizácií vodného hospodárstva bude ďalej upravovať stanovy vydané ministrom energetiky a vody a v prípade organizácií vodného hospodárstva zriadených regionálnymi národnými výbormi rady týchto národných výborov po dohode s ministrom energetiky a vody.
§ 18
Rozsah pôsobnosti a úlohy vodohospodárskych orgánov
(1) Vodohospodárske orgány sú zodpovedné za:
1. vykonávať verejnú správu podľa tohto zákona o vodohospodárstve, a to aj pokiaľ ide o vodné toky, hospodárenie s vodou, ako aj iné práce a zariadenia na hospodárenie s vodou v oblasti pôsobnosti iných ústredných orgánov a orgánov;
2. udržiavať rovnováhu medzi kapacitou vodných zdrojov a spotrebou vody, distribuovať vodu pre všetky hospodárske a iné sociálne potreby a zabezpečiť nepretržité a efektívne hospodárenie s vodou;
3. postarať sa o čo najhospodárnejšie a najefektívnejšie využívanie všetkých vodných zdrojov z hľadiska potrieb národného hospodárstva a zabezpečiť ich nepretržitú registráciu;
4. zhodnotiť investičné projekty, projektovú a rozpočtovú dokumentáciu investícií do všetkých odvetví národného hospodárstva, pokiaľ sa týkajú využívania vody, vypúšťania odpadových vôd alebo ochrany vôd, pokiaľ ide o širšie záujmy o vodu;
5. starať sa o čistotu povrchových a podzemných vôd, pokiaľ ide o hospodárenie s vodou, a rozhodovať o potrebných alebo účinných opatreniach na prevenciu alebo zníženie znečistenia vody;
6. zabezpečiť, aby sa o všetky toky vody, vrátane nepripravených tokov, staralo hospodárstvo s vodou a aby na ne dohliadalo;
7. zabezpečiť splavnosť vodných tokov a výstavbu vodných ciest;
8. Zabezpečiť vykonávanie technických a organizačných opatrení na neškodné vypúšťanie veľkých vôd a odliv ľadu;
9. Zabezpečiť plánovanie, plánovanie a prípravu projektov, výstavbu, prevádzku a údržbu vlastných vodných diel a zariadení vrátane verejných studní;
10. vykonávať odborné hodnotenie a vodohospodárske činnosti v oblasti vodného hospodárstva;
11. poskytovať hydrologické služby a hydrologický prieskum;
12. riadiť výskum a technologický rozvoj vo vodnom sektore, pokiaľ takéto konania nemožno pripísať ministerstvu poľnohospodárstva a lesného hospodárstva podľa § 19 ods. 1 písm. b); starať sa o vzdelávanie a odbornú prípravu vodných tokov a spolupracovať s príslušnými plánovacími orgánmi pri dopĺňaní a rozmiestňovaní takýchto kadetov;
13. Metodicky riadiť vodohospodárske organizácie (§ 17) podriadené radám národných výborov pre všetky otázky vodného hospodárstva a usmerňovať tieto organizácie v oblasti uplatňovania technického rozvoja a zavádzania nových technológií, ako aj v oblasti mzdovej politiky a cenovej politiky.
(2) Vláda podrobne vymedzí rozsah pôsobnosti vodohospodárskych orgánov každej triedy.
(3) Ústredné orgány a ich orgány sú povinné pomáhať vodohospodárskym orgánom pri plnení ich úloh.
§ 19
Úlohy ministerstva poľnohospodárstva a lesného hospodárstva v odvetví vodného hospodárstva
(1) Ministerstvo poľnohospodárstva a lesného hospodárstva zodpovedá za:
(a) plánovanie, plánovanie a príprava projektov, výstavba, prevádzka a údržba týchto vodných prác a zariadení:
1. vodovodné práce poľnohospodárskych parciel s výnimkou vodovodov a zariadení, ktoré neslúžia výlučne alebo hlavne poľnohospodárskej a lesníckej výrobe;
2. úpravy vodných tokov, s výnimkou pohraničných tokov, ak sú takéto úpravy potrebné na vykonanie meliorácie na základe vody a na priame zvýšenie ziskovosti poľnohospodárskych parciel;
3. Lesné meriorácie a okolostojace ploty;
4. rybníky, kde slúžia alebo sú určené predovšetkým na poľnohospodárske účely;
5. vodné potrubia a kanalizácia vykonávané v súvislosti s výstavbou spoločných poľnohospodárskych výrobných zariadení;
(b) riadenie výskumu a technologického rozvoja, pokiaľ sa týkajú činností uvedených v písmene a).
(2) Ministerstvo poľnohospodárstva a lesného hospodárstva vykonáva úlohy uvedené v odseku 1 v prípade potreby priamo orgánmi alebo organizáciami určenými na tento účel.
(3) Ministerstvo poľnohospodárstva a lesného hospodárstva, energetiky a vody môže po vzájomnej dohode podrobnejšie vymedziť rozsah pôsobnosti uvedený v odseku 1.
§ 20
Organizácie pre riadenie poľnohospodárskych vodných zdrojov
(1) Minister poľnohospodárstva a lesného hospodárstva môže po dohode s radami regionálnych národných výborov a po porade s ministrom financií zriadiť organizácie pre hospodárenie s poľnohospodárskymi vodami ako samostatné právne subjekty.
(2) Minister poľnohospodárstva a lesného hospodárstva prispôsobí právnu situáciu, organizáciu a fungovanie poľnohospodárskych organizácií vodného hospodárstva.
§ 21.
Pretekárske, obchodné, sektorové a oddelenia vodného hospodárstva.
(1) Prevádzkovateľ zriadi prevádzkovateľa vodných elektrární pre každý podnik, prevádzkareň, zariadenie, inštitút, prevádzkareň, prevádzkareň, usadenie, usadenie, dodávku alebo dodávku pitnej, komerčnej alebo prevádzkovej vody alebo vypúšťanie odpadovej vody, ak množstvo vody presahuje úroveň určenú centrálnym hospodárením s vodou po dohode so zúčastnenými ústrednými orgánmi; prevádzkovateľ zriadi prevádzkovateľa vody od osôb s potrebnými znalosťami a prevádzkovými skúsenosťami pre túto funkciu. V závislosti od naliehavosti potreby obrátiť sa na orgány vodného hospodárstva alebo sanitárne a antiepidemické služby je prevádzkovateľ povinný určiť osoby zodpovedné za vodné hospodárstvo a zariadenia, ktoré zbierajú alebo vypúšťajú vodu v menších množstvách.
(2) Podnik, ktorý má niekoľko vodných elektrární, je povinný založiť vodohospodársku spoločnosť.
(3) Na plnenie úloh odvetvia v každom departemente sa zriadia odvetvoví a sektoroví vodohospodári.
(4) Úlohy a činnosti vodného hospodárstva určujú ústredné vodné hospodárstvo a ministerstvo zdravotníctva po dohode s príslušnými ústrednými orgánmi.
§ 22
Dohľad
(1) Ministerstvo energetiky a vodného hospodárstva vykonáva buď priamo, alebo prostredníctvom orgánov pre riadenie vody dohľad na najvyššej úrovni nad vodohospodárstvom, využívaním vody a kontrolou znečistenia; orgány tiež dohliadajú na všetky vodné diela a zariadenia, či sú dodržané ustanovenia tohto zákona a rozhodnutia vodohospodárskych orgánov, ktoré vydali.
(2) Týmto ustanovením nie sú dotknuté ustanovenia o dohľade nad lesníckymi melódiami, pravidlá požiarnej ochrany týkajúce sa aj ochrany pred prírodnými katastrofami, najmä povodňami, pravidlá o dohľade nad prevádzkou a údržbou vodných elektrární, pravidlá o dohľade nad navigáciou, prevádzke a využívaní verejných prístavov a dopravy a iné ustanovenia o dohľade nad vodnými dielami.

Část pátá.

Právomoc a riadenie.
§ 23
(1) Právomoci výkonných orgánov národných výborov vo veciach vodného hospodárstva vykonávajú výkonné orgány tých národných výborov, ktorých okresy založili vodohospodárske alebo iné práce, pre ktoré bolo udelené povolenie alebo schválenie, alebo ktorých okresy zaviedli opatrenia.
(2) Povolenie ustanovené v článku 8 udeľujú výkonné orgány národných výborov na základe počiatočného projektu predloženého žiadateľom pred jeho schválením; povolenie sa udelí na základe postupu, a to najmä rozhodnutím, ktorým sa uvedie účel, miesto, spôsob, rozsah a podmienky používania vody, vypúšťanie odpadových vôd alebo ochrana pred vodou.
(3) Rozhodnutie výkonného orgánu národného výboru, ktorým sa povoľuje zriadenie vodných diel alebo závodov, je zároveň rozhodnutím o prípustnosti výstavby podľa zákona o stavebných predpisoch.
(4) Ak si realizácia stavby alebo jej častí vyžaduje povolenie v súlade s osobitnými predpismi (napr. železničná doprava, telekomunikácie atď.) okrem povolenia ustanoveného v článku 8, vykoná sa postup povolenia na hospodárenie s vodou, pokiaľ to nevylučuje povaha záležitosti, a to súčasne s postupom povolenia podľa osobitných predpisov.
(5) Výkonný orgán národného výboru môže zmeniť alebo zrušiť povolenie udelené novým postupom, ak si to vyžaduje iný dôležitejší všeobecný záujem; ak bolo povolenie zmenené alebo zrušené v prospech iného žiadateľa, výkonný orgán vnútroštátneho výboru zároveň stanoví povinnosť nahradiť škodu spôsobenú zmenou alebo zrušením povolenia a výšku takejto náhrady.
(6) V postupe udeľovania, zmeny a doplnenia alebo odňatia povolení sa od účastníkov vyžaduje, aby predložili všetky pripomienky a námietky v lehote stanovenej výkonným orgánom národného výboru najneskôr na záverečnom zasadnutí.
(7) Pokiaľ vodohospodársky orgán nerozhodne inak, povolenie je spojené s podnikom, ktorému vodohospodárske práce alebo zariadenia slúžia.
§ 24
(1) V investičnej činnosti akéhokoľvek sektora národného hospodárstva, pokiaľ ide o využívanie vody, vypúšťanie odpadových vôd alebo ochranu vody, je investor pri príprave investičnej úlohy povinný od prevádzkovateľa vody požiadať o uvedenie, či je plánovaná investícia možná z hľadiska hospodárenia s vodou alebo za akých podmienok. V žiadosti sa uvedie potrebné množstvo vody, množstvo odpadových vôd a stupeň znečistenia. Prevádzkovateľ vody preskúma investície najmä z hľadiska ich umiestnenia, využívania plánovaných prác na báze vody alebo zariadení z hľadiska širších záujmov týkajúcich sa vody, zabezpečenia potrebného množstva vody, potreby čistiť odpadovú vodu, ochrany vody, využívania vody do dnešného dňa inými spotrebiteľmi a ak je v súlade s vnútroštátnym plánom na báze vody. Vodný úrad môže investorovi uložiť určité podmienky, najmä pokiaľ ide o spôsob a rozsah výstavby vodných diel alebo závodov, ich efektívne a hospodárne využitie pre širšie vodné záujmy a podobne. Investor je povinný podľa potreby pridať k žiadosti o schválenie investičnej úlohy podmienky prevádzkovateľa vody.
(2) K plánovanej zmene výrobného procesu závodu alebo k rozsahu jeho výroby, ako aj k úprave a úprave vodohospodárskych prác a zariadení sa musia vyjadriť aj pripomienky vodohospodárskeho prevádzkovateľa, a to aj vtedy, ak sa takéto zmeny a úpravy neprejavujú v investícii, ale ovplyvňujú vodné hospodárstvo.
(3) Pripomienky úradu prevádzkovateľa vody alebo podmienky ním stanovené nenahrádzajú povolenie ani súhlas potrebný podľa tohto zákona na vykonávanie vodohospodárskych prác alebo zariadení.

Část šestá.

Spoločné ustanovenia.
§ 25.
Riadenie vodných prác a zariadení.
(1) Komu má byť udelené povolenie na vodu, je povinný zabezpečiť, aby sa vodovodné práce a zariadenia riadne spravovali, udržiavali a prevádzkovali za podmienok povolenia, ak nie je inak zabezpečené podľa schválených pravidiel manipulácie.
(2) Orgán vodohospodárstva môže počas potrebného obdobia prevziať riadenie, prevádzku alebo údržbu vodovodných prác a zariadení, ak si to vyžadujú záujmy odvetvia vodného hospodárstva alebo iných všeobecných záujmov, a ak osoba, od ktorej sa to vyžaduje, túto úlohu riadne nevykonáva a v stanovenej lehote ju nenapravila. Takéto riadenie, prevádzka a údržba zabezpečuje orgán vodohospodárstva pre povinný náklad.
(3) Ak vodné diela a zariadenia spravujú rozpočtové alebo hospodárske organizácie, ustanovenia o správe vnútroštátnych aktív sa uplatňujú na prevod a správu vodných diel a zariadení.
§ 26.
Prístup k zahraničnému majetku.
S cieľom vykonávať prieskumy a práce na účely hospodárenia s vodou a vykonávať kontrolu nad vodou, vodnými prácami a vybavením môžu osoby, ktoré sú nahlásené na základe osvedčenia príslušného orgánu, vstúpiť do potrebných prác, výskumu alebo dozoru v priestoroch a vykonávať ich, pokiaľ sa nevyžaduje osobitné povolenie. Tieto osoby sú povinné zabezpečiť, aby škoda, ak sa jej pri takejto práci nedá vyhnúť, bola čo najnižšia; orgán, ktorý poslal delegátov, nahradí spôsobenú škodu. Ak neexistuje dohoda o výške náhrady, rozhodne o nej výkonný orgán Okresného národného výboru. Oprávnené osoby sú povinné uchovávať v tajnosti informácie o skutočnostiach, ktoré sa dozvedeli pri svojej činnosti.
§ 27
Kompenzácia za osobitné využívanie vody a vodné práce a zariadenia
(1) Zberatelia vody a iní užívatelia vody sú povinní platiť za vodohospodárske organizácie (§ 17) v súlade so zásadami schválenými vládou adekvátnou kompenzáciou za osobitné využívanie vody, ktorú povoľujú alebo zlepšujú časti alebo zariadenia vodného hospodárstva spravované týmito organizáciami a za používanie takýchto prác a zariadení. Vláda môže stanoviť výnimky z tejto povinnosti.
(2) Vláda môže tiež stanoviť, že znečisťovateľi vody sú povinní zaplatiť náhradu za vypúšťanie odpadových vôd podľa množstva vypúšťaných znečisťujúcich látok a v rozsahu ich závažnosti.
§ 28.
Ochrana rybolovu.
(1) Pri projektovaní, výstavbe, prevádzke a údržbe vodných prác a zariadení, ako aj pri iných spôsoboch využívania vody, by sa mali zohľadniť potreby rybárskeho priemyslu; najmä je potrebné chrániť vodu pred znečistením, umelým otepľovaním, vypúšťaním chybnej odpadovej vody, vypúšťaním vody z koryta rieky takým spôsobom, ktorý je čo najnebezpečnejší pre ryby, ako aj stanoviť a udržiavať miesta prejazdu rýb, čeľuste a tak.
(2) Náklady na vybavenie a opatrenia na ochranu rybolovných činností zvyčajne znáša investor pre novovybudované vodné diela a zariadenia. Náklady na likvidáciu škodlivých rybárskych zariadení na zastavané vodné diela znášajú tí, ktorí požiadajú o ich odstránenie. Vzhľadom na osobitné okolnosti môže výkonný orgán vnútroštátneho výboru stanoviť inú platobnú povinnosť.
(3) Podrobnosti týkajúce sa výstavby zariadení a iných opatrení na ochranu rybolovu a úhrady nákladov sú stanovené v dohode s príslušnými ústrednými orgánmi.
§ 29.
Vyvlastnenie nehnuteľností a práva.
(1) Majetok a práva vyžadované na účely ustanovené týmto zákonom alebo na prístup do vôd na účely ich všeobecného použitia sa môžu vyvlastniť, ak sa nedosiahne dohoda o odkúpení alebo použití. Vyvlastnenie môže dosiahnuť prevod vlastníckych práv na nehnuteľnosti, zriadenie stavebného práva alebo zavedenie bremena pre nehnuteľnosti.
(2) V prípade vyvlastnenia, spôsobu a vyplatenia náhrady za vyvlastnenie, za vkladanie a používanie vyvlastneného majetku pred začatím vyvlastnenia sa primerane uplatňujú ustanovenia stavebných predpisov a nariadení vydaných podľa neho.
§ 30.
Vypovedanie naturálnych záložných práv a iných vecných práv a bremená.
Záložné práva k aktívam v štátnom socialistickom majetku, ktoré sa majú trvalo používať na účely vodného hospodárstva, zanikajú bez náhrady; Knižničný súd ich vymaže na návrh organizácií vodohospodárstva, ktorým je majetok zverený v správe s odkazom na tento zákon. Záväzky, pre ktoré bolo záložné právo zriadené, zostávajú nedotknuté. § 1 až 7 zákona č. 97 / 1952 Z. z. o zrušení naturálnych práv na určité časti vnútroštátneho majetku sa uplatňuje mutatis mutandis na ukončenie naturálnych práv (záťaží) iných ako záložné práva na tieto aktíva.
§ 31.
Registrácia povolení na vodu.
(1) Namiesto existujúcich vodohospodárskych kníh sa zavedie nový register vodohospodárskych prác a zariadení a povolení na vodu a súhlas.
(2) Ústredné hospodárenie s vodou je definované v nariadení.

Část sedmá.

Prechodné a záverečné ustanovenia.
§ 32.
Zrušenie vodných družstiev.
(1) Vodné družstvá zriadené podľa predchádzajúcich právnych predpisov o vode sa vypúšťajú. Aktíva zrušených vodných družstiev idú štátu.
(2) Vymedzenia pojmov, na ktoré orgány alebo organizácie prevádzajú aktíva vyradených vodných družstiev uvedených v odseku 1, stanoví ministerstvo poľnohospodárstva a lesného hospodárstva, energetiky a vody na základe vzájomnej dohody. Tieto ministerstvá tiež stanovili v dohode s ministerstvom financií, ako urovnať práva a povinnosti zrušených vodných družstiev.
§ 32a
Zriadenie družstiev
(1) Na účely plánovania, plánovania a prípravy projektu a realizácie výstavby, prevádzky a údržby vodných melioračných zariadení, zriaďovania rybníkov a úpravy vodných tokov uvedených v článku 19 ods. 1 sa môžu spojiť jednotlivé poľnohospodárske družstvá, a to aj s inými organizáciami socialistického sektora v meliorickom družstve.
(2) Melioračné družstvá sú socialistické právnické osoby a sú registrované v obchodnom registri; ustanovenia zákona č. 53/1954 Z. z. o ľudových družstvách a družstvách sa na ne nevzťahujú.
(3) Schválenie Rady oblastného národného výboru sa vyžaduje na zriadenie melioračného družstva; Ak družstvo prekročí hranice národného výboru, Rada regionálneho národného výboru musí súhlasiť a ak ide nad rámec regionálneho národného výboru, ministerstva poľnohospodárstva a lesného hospodárstva.
§ 32b
Povinnosti vlastníkov (používateľov) pôdy

Prihláste sa pre poznámky, obľúbené a upozornenia

Hodnotenie:

Komentáre 0

Pre písanie komentárov sa prosím prihláste.

Informácie o predpise

CitáciaZákon č. 11 / 1955 Z. z. o vodohospodárstve
Typ predpisu-
Autor-
ZbierkaZbierka zákonov
Dátum vyhlásenia07.04.1955
Účinnosť od01.01.1955
Účinnosť do-
Stav Platný
Znenie predpisu má informatívny charakter.
Obľúbené
História prehliadania