Dekrét č. 103 / 2006 Zb.

Nariadenie o stanovení zásad zriadenia zóny núdzového plánovania a rozsahu a spôsobu vypracovania externého núdzového plánu

Platný Účinnosť od 01.06.2006
103
VYHLÁSENIE
z 21. marca 2006,
ktorým sa stanovujú zásady vymedzenia zóny núdzového plánovania a rozsahu a spôsobu vypracovania externého núdzového plánu
Podľa článku 19 ods. 4 zákona č. 59 / 2006 Z. z. o prevencii závažných havárií spôsobených vybranými nebezpečnými chemikáliami alebo chemickými prípravkami a o zmene a doplnení zákona č. 258 / 2000 Z. z., o ochrane verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých súvisiacich aktov v znení zmien a doplnení a zákona č. 320 / 2002 Z. z. o zmene a doplnení a zrušení určitých aktov v súvislosti so zastavením činnosti okresných úradov v znení zmien a doplnení (zákon o prevencii závažných havárií):
§ 1
Základné pojmy
Na účely tohto dekrétu:
(a) referenčné číslo čísla pridelené nebezpečnej látke alebo zdrojom rizika na účely určenia parametra R;
(b) parameter R minimálny polomer pre nastavenie štartovacieho limitu (§ 2 ods. 3).
Zásady vymedzenia zóny núdzového plánovania
§ 2
(1) Zóna núdzového plánovania (1) je vymedzená ako oblasť ohraničená vonkajšou hranicou zóny núdzového plánovania (ďalej len "vonkajšie hranice") s výnimkou územia, pre ktoré sa interný núdzový plán spracováva.
(2) Vonkajšia hranica je definovaná zo štandardnej hranice ako výsledná hranica zóny núdzového plánovania stanovená v oddiele 4.
(3) Východiskový limit je prahová hodnota na určenie vonkajšej hranice zóny núdzového plánovania, ako sa stanovuje v prílohe 1 k tomuto dekrétu.
§ 3
(1) Stanovuje sa štandardný limit
a) ako kružnica so stredom na najmenšom kružnici vpísanej okolo podlahovej projekcie budovy alebo zariadenia2, ktorej vzor sa nachádza na obrázkoch 1 a 2 prílohy 1 k tomuto predpisu, pričom základom jej určenia je parameter R stanovený v súlade s prílohou 1 k tomuto predpisu;
b) použitím najvyššieho parametra R, ak zdroj rizika zahŕňa rôzne nebezpečné látky (3),
c) zvýšením parametra R s polomerom najmenšieho kruhu vpísaného okolo podlahovej projekcie zdroja rizika, ak je tento polomer väčší alebo rovný 1 / 5 parametra R; vzor je znázornený na obrázku 3 prílohy 1 tohto dekrétu; alebo
d) ako hranice zjednotenia viac ako jedného pôdorysu určeného v súlade s písmenami a) až c), ak sa jeden alebo viacerí prevádzkovatelia nachádzajú na území zariadenia alebo podniku, pre ktoré prevádzkovateľ (4) spracúva vnútorný núdzový plán, niekoľko zdrojov rizika; model je znázornený na obrázku 4 prílohy 1 k tomuto dekrétu.
(2) Ak je počiatočný limit rovný alebo menší ako plocha oblasti budovy alebo zariadenia, pre ktorú prevádzkovateľ spracúva vnútorný havarijný plán, zóna núdzového plánovania sa neurčí.
(3) Ak vzhľadom na charakteristiky, množstvá a účinky nebezpečnej látky, ktoré nezodpovedajú údajom obsiahnutým v tabuľke v časti prílohy 1 k tomuto dekrétu, počiatočný limit nemožno určiť v súlade s postupom stanoveným v odseku 2, počiatočný limit sa môže stanoviť iným rovnako spoľahlivým spôsobom.
§ 4
(1) Vonkajšie hranice sa na výslednej hranici upravujú podľa miestnych mestských, poľných, demografických alebo klimatických podmienok alebo iných faktorov záujmu, pričom sa zohľadňuje možnosť domino efektu5).
(2) Oblasť núdzového plánovania je uvedená v mapovej základni v mierke zodpovedajúcej účelu použitia mapovej základne.
Rozsah a spôsob vypracovania externého núdzového plánu
§ 5
(1) Rozsah a spôsob vypracovania externého núdzového plánu sú uvedené v prílohe 2 k tomuto dekrétu.
(2) Základom pre vypracovanie externého núdzového plánu je najmä:
(a) vymedzenú zónu núdzového plánovania;
(b) podporné dokumenty, ktoré vypracoval prevádzkovateľ budovy alebo zariadenia zaradené do skupiny B, najmä bezpečnostná správa6, a písomné podporné dokumenty prevádzkovateľa 7);
c) podporné dokumenty poskytnuté príslušnými verejnými orgánmi a
d) pripomienky verejnosti, príslušných verejných orgánov a príslušných obcí k jej návrhu.
§ 6
Účinnosť
Toto nariadenie nadobúda účinnosť 1. júna 2006.
Minister:
Mgr. Bublan v. r.

Příloha č. 1

Príloha č. 1 k vyhláške č. 103 / 2006 Zb.
Metóda stanovenia parametra R a vzorce metód stanovenia štandardného limitu s použitím parametra R
I. Metóda určovania parametra R
a) Zoznam činností a prehľad typov nebezpečných chemikálií, ich množstiev a umiestnenia
Informácie sa zhromažďujú o všetkých zariadeniach s nebezpečnými látkami (8), trasách a spôsoboch prepravy nebezpečných látok. Činnosti predstavujúce zvýšenie rizika pre populáciu (príklady v tabuľke 2) sa identifikujú ďalšími informáciami potrebnými na ich klasifikáciu podľa fyzikálnych, chemických, technických a technologických vlastností a podmienok; zoznam nebezpečných látok a nebezpečných činností, ďalej len "zoznam," sa vypracuje po ich klasifikácii. Vychádza z dokumentácie prevádzkovateľa - podpornej dokumentácie pre zriadenie zóny núdzového plánovania a pre spracovanie externého núdzového plánu, bezpečnostných správ (najmä analýzy rizík) a vnútorného núdzového plánu.
b) Hodnotenie množstiev látok
Pre každé zariadenie sa vykoná odhad maximálneho množstva nebezpečných látok alebo nebezpečných látok, ktoré sa môžu vyskytnúť pri závažnej havárii v reálnych podmienkach. Vychádza z konštrukčných rozmerov jednotlivých častí technologických uzlov a z najväčšej nosnosti alebo objemu nákladných vozidiel, cisternových lodí, železničných vozňov atď. Ak má zariadenie dostatočné fyzikálne alebo účinné oddelenie medzi skladovacími nádržami nebezpečných látok, pri odhade množstva úniku sa zohľadňuje len maximálne množstvo v najväčšej nádrži. Vzdialenosť medzi nádržami zabraňujúcimi domino efektom spôsobeným požiarom, výbuchom alebo kolapsom ktorejkoľvek časti posudzovaného zariadenia sa považuje za fyzické oddelenie. Existencia samostatných ponorov na jednotlivých nádržiach s dostatočnou vzdialenosťou medzi okrajom jamy a inými nádržami alebo používanie automatického bezpečnostného príslušenstva na pripojených potrubiach nádrží alebo mechanickej bariéry medzi nádržami sa považuje za účinné oddelenie. Použitie otvoreného spojenia medzi nádržami alebo použitie ručne ovládaného príslušenstva sa nepovažuje za dostatočné fyzické alebo účinné oddelenie. Odhadované maximálne množstvá sa doplnia do zoznamu jednotlivých nebezpečných látok.
c) Priradenie referenčných čísel nebezpečným látkam, zdroje rizika
V zozname uvedenom v písmene b) sa so zreteľom na ich typ a známe fyzikálne podmienky všetkým nebezpečným látkam pridelí referenčné číslo v súlade s tabuľkou 1 a overí sa, či spĺňajú referenčné číslo tej istej látky posúdenej súčasne s typom činnosti a charakterom technológie uvedenej v tabuľke 2 a prípadne s referenčným číslom získaným pri zohľadnení typu a opisu látky vo vzťahu k typu činnosti uvedenej v tabuľke 4. Ak nie je možné jednoznačne prideliť jedno referenčné číslo z tabuliek 1, 2 a 4 hodnotenému zdroju rizika alebo činnosti alebo nebezpečnej látke, do zoznamu sa zapíšu dve alebo viaceré možné referenčné čísla a podľa všetkých týchto čísel sa vykoná ďalší postup.
d) Trieda toxicity a alternatívne stanovenie
Trieda toxicity je vlastnosť nebezpečnej látky definovaná výpočtom výpočtového čísla a) v tabuľke 1a a výpočtového čísla b) v tabuľke 1b prílohy 1 k tomuto dekrétu. Ak sa posudzuje toxicita nebezpečnej látky, ktorá nie je uvedená v tabuľke 1, jej trieda toxicity na účely tohto postupu sa môže stanoviť podľa týchto pomocných pravidiel a s použitím tabuliek 1a až 1c:
1. Ak je tlak nasýtených pár menší ako 0,1 MPa pri 20 °C, látka sa považuje za kvapalinu.
2. Ak je tlak nasýtených pár vyšší ako 0,1 MPa pri 20 °C, látka sa považuje za plyn.
3. Zo súčtu výpočtového čísla a) odvodeného z LC50 podľa tabuľky 1 a výpočtového čísla b) odvodeného z fyzikálnych vlastností podľa tabuľky 1b sa požadovaná trieda toxicity získa pomocou tabuľky 1c.
e) Zníženie zoznamu
Nebezpečné činnosti, ktoré nepredstavujú priame ohrozenie poškodenia obyvateľstva v dôsledku vzdialenosti obývaných oblastí, môžu byť zo zoznamu vylúčené. Zníženie zoznamu sa vykoná v súlade s kritériami stanovenými v tabuľke 3.
f) Opakovanie alebo zastavenie metódy stanovenia
Ak je po znížení zoznamu zrejmé, že v posudzovanej oblasti existuje zdroj rizika pre jediné izolované zariadenie bez akéhokoľvek prepojenia na iné nebezpečné činnosti, oblasť posudzovaného územia sa zvýši dvakrát a vytvorí sa nový zoznam; Ak to nie je vhodné, pretože na území takto zväčšenom neexistuje ďalší zdroj rizika, ďalší postup sa ukončí. Ďalší pokrok sa dosiahne v súlade s oddielom 3.
g) Priradenie parametrov R do zoznamu položiek
Príslušné parametre R sa priradia ku každému referenčnému číslu uvedenému v zozname s použitím tabuliek 4 a 4a alebo tabuľky 4b a známeho množstva látok v tonách odhadovaného v súlade s písmenom b). Ak tabuľka 4a obsahuje veľké písmeno X namiesto numerickej hodnoty parametra, kombinácia látky a jej množstvo, ktoré v praxi neexistuje alebo nemôže existovať. Ak sa však takáto hodnota dosiahne, použije sa parameter R zodpovedajúci dvojnásobku najbližšej kvantifikovanej hodnoty parametra R tej istej látky alebo odborný odhad. Ak tabuľka obsahuje symbol (-), účinky látky sú zanedbateľné.
(h) Stanovenie parametra R
Ak bola k položke v zozname priradená jediná hodnota R, hodnota R sa považuje za stanovenú hodnotu parametra R podľa § 3 ods. 1 písm. a). Ak bolo jednej látke alebo nebezpečnej činnosti v súlade s písmenom c) tohto postupu pridelené viac ako jedno referenčné číslo, a teda bolo získané pre jednu položku v zozname viacerých hodnôt R na účely odseku 3 ods. 1 písm. a) tohto dekrétu, najväčšia z týchto hodnôt sa určí ako parameter R.
II. Vzory metód stanovenia štandardného limitu
Vysvetlivky:
sbcr2006c036z0103p001o001.tifpůdorysný průmět zdroje nebezpečí
sbcr2006c036z0103p001o002.tifzóna havarijního plánování
sbcr2006c036z0103p001o003.tifhranice plochy, pro kterou provozovatel zpracovává vnitřní havarijní plán,
sbcr2006c036z0103p001o004.tifvýchozí hranice
sbcr2006c036z0103p001o005.tifnejmenší kružnice opsaná kolem půdorysného průmětu zdroje nebezpečí se středem S a poloměrem r
sbcr2006c036z0103.tifparametr stanovený podle přílohy 1
Obrázok 1
Vzor pre stanovenie východiskovej hranice podľa § 3 ods. 1 písm. a)
r < 1 / 5 R, H = kružnica so stredom v S a polomer R

Obrázok 2
Vzor pre stanovenie východiskovej hranice podľa § 3 ods. 1 písm. a)

Opis: r < 1 / 5 R (Tvar R je výrazne väčší ako veľkosť zariadenia, ale rozmery plochy, pre ktorú sa spracováva vnútorný havarijný plán, nie sú zanedbateľné)
Obrázok 3
Vzor na stanovenie počiatočného limitu podľa § 3 ods. 1 písm. c)

Popis: r ≥ 1 / 5 R (vypočítaný parameter R je v zjavnom nepomere k rozmerom zariadenia).
Obrázok 4
Vzor pre stanovenie počiatočnej hranice podľa § 3 ods. 1 písm. d)

Tabuľka 1 ZOZNAM VYBRANÝCH LÁTOK
Referenční čísloTyp látkyLátky (příklady)
1-3Hořlavá látka kapalná
Tlak nasycených par < 0,03
MPa při 20 °C
(teplota vzplanutí > 20 °C)
Allylalkohol (2-propen-1-ol)
Anilin
Benzaldehyd
Benzylchlorid (alfa-chlortoluen)
Butanol (1-butanol, 2-butanol)
Butyldiglykol
Dichlorbenzen
Dichlorpropen
Motorová nafta
Diethylkarbonát (uhličitan ethylnatý)
Dimethylformamid
Ethanolamin (2-aminoethanol)
Ethylformiát (mravenčan ethylnatý)
Ethylglykolacetát
Ethylsilikát
Ethylenchlorhydrin (2-chlorethanol)
Ethylenglykol (1,2-ethandiol)
Topný olej
Furfural
Furfurylalkohol (2-furylmethanol)
Isoamylalkohol (3-methyl-1-butanol)
Isobutanol (2-ethyl-1-propanol)
Isopropanol (2-propanol)
Methylbutylketon
Methylglykol
Methylglykolacetát
Naftalen
Nitrobenzen
Ropa
Fenol
Styren (vinylbenzen)
Trioxan (1,3,5-trioxan)
Xylen (o-, m-, p-)
1-3Hořlavá látka kapalná
Tlak nasycených par < 0,03
MPa při 20 °C
(teplota vzplanutí ≤ 20 °C)
Acetaly (1,1-diethoxyethan; 1,1-dimethoxyethan; 1,1 dibutooxyethan)
Aceton (2-propanon)
Acetonitril (methylkyanid)
Benzen
Butandion
Butanol (1-butanol, 2-butanol)
Butanon
Butylchlorid
Butylformiát (mravenčan butylnatý)
Cyklohexen
Dichlorethan
Dichlorpropan
Diethylamin
Diethylketon (3-pentanon)
Dimethylkarbonát (uhličitan methylnatý)
Dimethylcyklohexan
Dioxan
Ethanol
Ethylacetát (octan ethylnatý)
Ethylakrylát
Ethylbenzen
Ethylformiát (mravenčan ethylnatý)
Heptan
Hexan
Isobutylacetát
Isopropylalkohol (2-propanol)
Isopropylether
Methanol (methylalkohol)
Methylacetát (octan methylnatý)
Methylcyklohexan
Methylisobutylketon
Methylmetakrylát (metakrylan methylnatý)
Methylpropionát (propionan methylnatý)
Methylvinylketon (3-buten-2-on)
Oktan
Piperidin
Propylacetát
Propylalkohol (1-propanol)
Pyridin
Toluen
Triethylamin
Vinylacetát
4-6Hořlavá látka kapalná
tlak nasycených par ≥
0,03 MPa při 20 °C
Sirouhlík
Kolodium, roztok
Cyklopentan
Diethylether
Ethylbromid (Bromethan)
Isopropen
Methylformiát (mravenčan methylnatý)
Solventní nafta (lakový benzín)
Kondenzát ze zemního plynu
Pentan
Benzín
Acetaldehyd (ethanal)
Propylenoxid (1,2-propylenoxid)
7-9Zkapalněná hořlavá látka
plynná (tlakem)
1,3-butadien
Butan
Buten (1-buten, 2-buten)
Cyklobutan
Cyklopropan
Difluorethan
Dimethylether
Ethan
Ethylchlorid (chlorethan)
Ethylenoxid (oxiran)
Ethylfluorid (fluorethan)
Isobutan (2-methylpropan)
Isobuten (2-methylpropen)
zkapalněné uhlovodíkové plyny
Methylether
Methylfluorid (fluormethan)
Propadien
Propan
Propen (propylen)
Vinylchlorid (chlorethylen)
Vinylmethylether
Vinylfluorid (fluorethylen)
10,11Zkapalněná hořlavá látka
plynná - chlazením
Ethen (ethylen)
Methan
Methylacetylen
Zemní plyn a
seznam zkapalněných hořlavých látek plynných, s referenčními čísly 7-9
12Stlačené hořlavé látky -
plynné
Ethen (ethylen)
Vodík
Methan
Methylacetylen (propin)
Zemní plyn
13Hořlavé látky plynné
v tlakových lahvích
Acetylen (ethin)
Butan
Vodík
zkapalněné uhlovodíkové plyny
Propan
14,15Látky a výrobky výbušnéDusičnan amonný (hnojivo typu A1)
Munice (Střelivo)
Nitroglycerin
Organické peroxidy (typ B)
Trinitrotoluen
16,17Toxické látky kapalné,
Třída toxicity - nízká
Acetylchlorid
Allylamin
Allylbromid (3-brom-1-propen)
Allylchlorid (3-chlor-1-propen)
Chlorpikrin (trichlornitromethan)
Dichlordiethylether
Dimethylhydrazin
Dimethylsulfát
Dimethylsulfid
Epichlorhydrin(1-chlor-2, 3-epoxypropan)
Ethanthiol
Ethylisokyanát
Ethyltrichlorsilan
Pentakarbonyl železa
Isopropylamin (2-propanamin)
Methakrolein
Methylhydrazin
Perchlormethylthiol
Perchlormethylmerkaptan
Fenylkarbylaminchlorid
Oxychlorid fosforečný
Chlorid fosforitý
Sulfurylchlorid
Tetraethylolovo
Tetramethylolovo
Trichlorsilan
Vinylidenchlorid (1,1 -dichlorethylen)
18-21Toxické látky kapalné,
Třída toxicity - střední
Akrolein
Akrylonitril
Brom
Sirouhlík
Chloracetaldehyd
Chlormethylether
Bromkyan
Dimethyldichlorsilan
Ethylchloroformiát (chloromravenčan ethylnatý)
Ethylenimin (aziran)
Formaldehyd (roztoky)
Kyselina fluorovodíková (roztoky)
Isobutylamin
Methylchlorformiát (chloromravenčan methylnatý)
Methyldichlorsilan
Methyljodid (jodmethan)
Methyltrichlorsilan
Kyselina dusičná (dýmavá)
Oleum (dýmavá kyselina sírová)
Propylenimin
Propylenoxid
Chlorid cíničitý
22,25Vysoce toxické látky
kapalné
Kyanovodík
Oxid dusičitý
Oxid sírový
Tetrabutylamin
Oxid osmičelý
26,29Vysoké toxické látky kapalné
Třída toxicity – velmi vysoká
Methylisokyanát
Karbonyl niklu (tetrakarbonyl niklu)
Pentaboran
Pentafluorid síry
30,35Toxické látky plynné,
Třída toxicity – nízká
Ethylamin
Vinylchlorid (chlorethylen)
31,36,40Toxické látky plynné,
Třída toxicity - střední
Amoniak (čpavek)
Fluorid boritý
Oxid uhelnatý
Fluorid chloritý
Dimethylamin
Fluorovodík
Methylbromid (brommethan)
Fluorodusík (fluorid dusitý)
Perchlorylfluorid (fluorid kysel. chloristé)
Silan
Fluorid křemičitý
Oxid siřičitý
Trimethylamin
Vinylbromid (bromethylen)
32,37,41,42Vysoce toxické látky plynnéChlorid boritý
Karbonylsulfid
Chlor
Dioxid chloru (oxid chloričitý)
Dichloracetylen
Oxid dusičitý (dimer)
Formaldehyd
German (germanovodík)
Hexafluoraceton
Bromovodík
Chlorovodík
Sulfan (sirovodík)
Methylchlorid (Chlormethan)
Oxid dusnatý
Sulfurylfluorid
Stannan
33,38Vysoce toxické látky plynné,
Třída toxicity - vysoká
Borethan
Fosgen (karbonylchlorid)
Karbonylfluorid
Dikyan
Fluor
Keten
Selan
Nitrosylchlorid
Difluorid kyslíku
Fosfan (fosfin, fosforovodík)
Stiban (antimonovodík)
Tetrafluorid síry (fluorid siřičitý)
Hexafluorid telluru (fluorid tellurový)
34,39Toxické látky plynné,
Třída toxicity - extrémní
Arsan (arsin, arsenovodík)
Selan (selenovodík)
Ozon
Hexafluorid selenu (fluorid selenový)
Tabuľka 1a
LC50, krysa, 4 hod. v ppmKalkulační číslo (a)
0,01 - 0,18
0,1 - 17
1 - 106
10 - 1005
100 - 10004
1000 - 10 0003
10 000 - 100 0002
Poznámka: LC50 - štatisticky vypočítaná koncentrácia látky, ktorá pravdepodobne spôsobí smrť v určitom časovom období po expozícii 50% jedincov vystavených počas vymedzeného obdobia (vyhláška č. 427 z. z. 2004, v ktorej sa stanovujú podrobné podmienky na posúdenie rizika chemických látok pre ľudské zdravie).
Tabuľka 1b
Fyzikální vlastnostiKalkulační číslo (b)
Kapaliny
(tlak při 20 °C)
< 0,005 MPa1
0,005 - 0,03 MPa2
0,03 - 0,1 MPa3
tlakem zkapalněný plyn,
bod varu> 265K3
bod varu< 265 K4
chladem zkapalněný plyn,
bod varu> 245 K3
bod varu< 245 K4
Tabuľka 1 c
Kalkulační číslo a + kalkulační číslo bTřída toxicity
6Nízká
7Střední
8Vysoká
9Velmi vysoká
10Extrémní
Tabuľka 2 - KONTROLNÝ ZOZNAM (Typ činnosti a charakter technológie)
ČinnostNejdůležitější nebezpečné
látky
Referenční čísla
pro tabulky č. 4 a č. 4a
Skladování palivČerpací staniceBenzín a motorová nafta6
Benzín a zkapalněné uhlovodíkové plyny7
MeziskladyBenzín6
Zkapalněné uhlovodíkové plyny7,9
Hlavní skladyRopa a topné oleje1,3
Benzín4,6
Zkapalněné uhlovodíkové plyny7,9,10,11
Zemní plyn10,11
Skladování plynu v tlakových lahvíchRůzné plyny13
Zpracování a
skladování paliv
RafinerieZkapalněné uhlovodíkové plyny, propan, benzin,6,7,9
Alkylační procesyFluorovodík31
Krakování (hluboké zpracování) ropyButen (butylen)7,9
Ethen (ethylen)12
Ethylenoxid (oxiran)30
Propen (propylen)7,9
Vinylchlorid7,9
Benzin, C4 frakce6,7,9,10,11
Benzen, aromatické uhlovodíky3
Doprava paliv v zóně
havarijního plánování
Potrubí - produktovodyZkapalněné uhlovodíkové plyny, propan8
Zemní plyn12
Benzín5
Ropa2
Voda (vnitrozemské vodní cesty)Zkapalněné uhlovodíkové plyny (stlačený)9
Zkapalněné uhlovodíkové plyny (zkapalněný chlazením)11
Benzín6
Ropa3
Po železnici/silniciZkapalněné uhlovodíkové plyny7
Benzín6
Ropa4
Rozsáhlá chladicí zařízeníJatka, mlékárny, pivovary,
tukové závody, výrobny zmrzliny, čokoládový průmysl,
sklady masa, ryb, ovoce, květin, kluziště (zimní stadiony)
Čpavek31
Potraviny a pochutinyCukrovarnický průmyslOxid siřičitý31
Průmysl mouky - mlýnyMethylbromid32
Extrakce olejů/tukůHexan1,3
Drožďárny Lihovary, destilace alkoholuHořlavé kapaliny4,6
Průmysl kakaaHexan1,3
Specifické výrobkyKožedělný průmyslKyseliny akroleinové18,21
Dřevařský průmyslFormaldehyd32
Papírenský průmyslEthylenoxid30
Epichlorhydrin16,17
Gumárenský průmyslStyren4,6
Akrylonitril18,21
Pomocné textilní provozyEthylenoxid30
Formaldehyd32
Alkylfenoly
Metalurgický, elektronický
průmysl
Vysoké peceOxid uhelnatý31
Amoniak31
Povrchové úpravyArsan34
Specifické chemikálieHnojivaAmoniak31,36
Spaliny43
Kyselina sírováOxidy síry45
Syntetické pryskyřiceEthylenoxid30
Chlor32
Akrylonitril18,21
Fosgen33
Formaldehyd32
Plasty/syntetikaVinylchlorid7,9
Akrylonitril18,21
Chlor32
Spaliny46
Barvy/barvivaFosfín33
Rozpouštědla4,6
Spaliny46
Chloro-fluoro uhlovodíky (CFC)Chlorovodík40,42
Chlor32
Fluorovodík31
ChlorChlor32,37
VinylchloridChlor32
Vinylchlorid7,9
Chlorovodík40,42
AmoniakAmoniak31,36
ChlorovodíkChlorovodík40,42
Chlor32
VláknaSirouhlík18
Sulfan (Sirovodík)32
Léky/léčivaChlor32
Rozpouštědla4,6
PolymeraceButen7,9
Ethen12
Propan7,9
Vinylacetát1,3
Syntetická vláknaMethanol1,3
ChlornanyChlor32
Vodík12
PesticidyVýroba surovinFosgen33
Isokyanáty26,29
Chlor32
Hořlavé produkty-spaliny43
Stáčení a skladováníHořlavé produkty-spaliny43
Maloobchod a skladováníHořlavé produkty - spaliny43
Methylbromid32
VýbušninyVýroba a skladováníRůzné14
Skladování municeRůzné14,15
Veřejná a užitná místaVodárny (úpravny vody)Chlor32
Skladování pesticidůHořlavé produkty - spaliny43
Přístavní zařízení
v zóně havarijního plánování
KontejneryRůznéa
Nádrže (skladovací zařízení)Různéa
Doprava v zóně havarijního plánováníPotrubí - produktovodyChlor41
Amoniak40
Ethylenoxid40
Chlorovodík41,42
Silnice a železnice
(včetně vleček a seřadišť)
Hořlavé plyny b: 23,236,2397
Hořlavé kapaliny b: 33,336,338,339,333,x338,x323,
x423,446,539
6
Vysoce toxické plyny b: 26,265,26632
Středně toxické plyny b: 236,268,28631
Toxické kapaliny b: 336,66,66319
Po voděVýbušniny b: 1.1,1.514
Hořlavé plyny b: 23,236,2399c,11d
Hořlavé kapaliny b: 33,336,338,339,333,x338,x323,
x423,446,539
6
Vysoce toxické plyny b: 26,265,26632c,37d
Středně toxické plyny b: 236,268,28631c,36d
Toxické kapaliny b,e: 336,66,66320
a pozri tabuľku 1
b Kemler kódové číslo pre dopravu
c Komprimované
d chladený
e nerozpustná, hustota < = 1 kg dm-3
Tabuľka 3 - KRITÉRIÁ VÝZNAMU Z VYSVETLENÝCH OBLASTÍ
Průmyslová činnostVzdálenost
od obydlených oblastí
[m]
Stabilní
zařízení včetně
různých druhů
skladů ropných
paliv
Hořlavé látky a/nebo výbušniny<1000
zvláštní zřetel na:
benzínové stanice (čerpací stanice)<50
čerpací stanice LPG<100
potrubí s hořlavými kapalinami<50
skladování v tlakových lahvích (25 - 100 kg)<100
Toxické látky<10 000
zvláštní zřetel na:
chladicí zařízení<100
skladování pesticidů<50
Poznámka: Položky, ktorých vzdialenosť od obytných priestorov presahuje hodnotu vzdialenosti v metroch v treťom stĺpci tabuľky, sa zo zoznamu vynechajú.
Tabuľka 4 - NAPLNENÁ NAPLNENÁ INJEKČNÁ STRIEKAČKA ALEBO HOLDARDY
Refer.
číslo
Typ látkyPopis látkyČinnost
1Hořlavá
kapalina
Tlak nasycených par < 0,03 MPa při 20 °CSkladování v zásobníku s jímkou
2aPotrubí
3Ostatní
4Tlak nasycených par ≥ 0,03 MPa při 20 °CSkladování v zásobníku s jímkou
5aPotrubí
6Ostatní
7Hořlavý plynZkapalněný tlakemŽeleznice, silnice, nadzemní zásobníky
8aPotrubí
9Ostatní
10Zkapalněný chlazenímSkladování v zásobníku s jímkou
11Ostatní
12aStlačenýPotrubí
13Sklad tlakových láhví (25 - 100 kg)
14VýbušnéV celku (jedna exploze)
15V obalech (munice)
16Toxická
kapalina
Nízká toxicitaSkladování v zásobníku s jímkou
17Ostatní
18Střední toxicitaSkladování v zásobníku s jímkou
19Silnice/železnice
20Voda
21Ostatní
22Vysoká toxicitaSkladování v zásobníku s jímkou
23Silnice/železnice
24Voda
25Ostatní
26Velmi vysoká toxicitaSkladování v zásobníku s jímkou
27Silnice/železnice
28Voda
29Ostatní
Toxický plynZkapalněný tlakem:V případě činností na vodě užij
30-34 místo 35-39
30Nízká toxicita
31Střední toxicita
32Vysoká toxicita
33Velmi vysoká toxicita
34Extrémní toxicita
Zkapalněný chlazením:
35Nízká toxicita
36Střední toxicita
37Vysoká toxicita
38Velmi vysoká toxicita
39Extrémní toxicita
V potrubí:
40aStřední toxicita
41aVysoká toxicita
42aPod tlakem >2,5 MPa vysoká toxicita
43Z pesticidů
44Toxické spaliny při hořeníZ hnojiv
45Z kyseliny sírové
46Z plastů (s chlorem)
a kategórie potrubí sú uvedené v tabuľke 4b.
Tabuľka 4a - PARAMETEROVÁ HODNOTA R [m]
Referenční čísloMnožství (v tunách)
0,2 - 11 - 55 - 1010 - 5050 - 200200 - 10001000 - 50005000 - 10000>10000
1-----50100100200
2a---------
3---50100200400XX
4-----100200200400
5a---------
6---1002004001000XX
7-501002004001000XXX
8a---------
91002002004001000XXX
10-----100200200400
11---1002004001000XX
12a---------
13--200200200200XXX
1450100100200200400XXX
15100100200200200400XXX
16-----5050100200
17---5050100200200200
18---50100400100020002000
19-50200400XXXXX
20-100400100020006000XXX
21-100200400100020002000XX
22--501002001000200060006000
231002004001000XXXXX
242004001000200060006000XXX
251002004001000200020006000XX
265010020010002000600060002000020000
2720040010002000XXXXX
284001000200060002000020000XXX
292004001000200060002000020000X
30501001002002004004004001000
31100200200400100020002000600020000
3220040010001000200060006000XX
33400100020006000600020000XXX
341000200060002000020000XXXX
35---5050100100200400
36-50100200400400100020006000
371002004001000100020002000600020000
3840010002000200060006000XXX
391000200060002000020000XXXX
40a---------
41a---------
42a---------
43---10040010001000XX
44-5050200100020002000XX
45--50100200400400XX
46---50200400400XX
Poznámka: Hodnoty parametrov R sú uvedené v metroch; symbol: X je kombinácia tých látok a množstiev, ktoré neexistujú; symbol: (-) znamená zanedbateľné vplyvy.
a kategórie rúr sú uvedené v tabuľke 4b.
Tabuľka 4b) - PREDLOŽENÉ PRAVIDELNÝM VPLYVOM DOPRAVY NEBEZPEČNÝCH LÁTOK PROTI RASTU
Ref.
Číslo
Typ látkyÚdaje k látcePrůměra (m)Parametr R (m)
2Hořlavá
Kapalina
Tlak nasycených par (20 °C) < 0,03 MPa>0,250
50
100
5Tlak nasycených par (20 °C) >= 0,03 MPa0,2-0,4
>0,4
50
100
8Hořlavý
Plyn
Zkapalněný (tlakem)< 0,1
0,1-0,2
>0,2
200
400
1000
12Stlačený0,2-1
>1
50
100
40Toxický plynNízká toxicita< 0,1
0,1-0,2
1000
2000
41Vysoká toxicita< 0,1
0,1-0,2
2000
6000
42Tlak >2,5 MPa, vysoká toxicita< 0,02
0,02-0,04
0,04-0,1
400
1000
2000
a priemer najväčšej rúry

Příloha č. 2

Príloha č. 2 k vyhláške č. 103 / 2006 Z. z.
Rozsah a spôsob vypracovania externého núdzového plánu
Externý havarijný plán obsahuje text a grafickú časť. Časť textu obsahuje informácie a prevádzkové informácie a plány pre konkrétne činnosti. Grafická časť sa používa na zobrazovanie základných informácií v textovej časti a obsahuje mapy 9), grafy, diagramy, nasadenie síl a prostriedkov, metódy nasadenia atď.
Územie zóny núdzového plánovania môže byť rozdelené do dvoch alebo viacerých sektorov a ich úsekov na účely riešenia závažnej havárie zdroja rizika. V závislosti od smeru alebo spôsobu šírenia účinkov netesnej nebezpečnej látky a výsledkov monitorovania sa v týchto sektoroch (ich častiach) uplatňujú ochranné opatrenia stanovené vo vonkajšom núdzovom pláne. Príslušné opatrenia sa spracúvajú podľa osobitných charakteristík nebezpečnej látky a scenárov jej činnosti mimo zdroja rizika nehody pre každé odvetvie. V bezprostrednej blízkosti zdroja rizika alebo blízko miesta prieniku látky do vodného toku sa vo všeobecnosti uplatňujú vhodné a vopred určené opatrenia bez ohľadu na rozsah šírenia nebezpečných látok pri havárii a výsledky monitorovania situácie ("núdzové opatrenia"). Presný priebeh sektorových hraníc sa prispôsobí miestnym mestským, terénnym, demografickým a klimatickým podmienkam alebo iným faktorom záujmu.
Ochranné opatrenia sa plánujú vo forme osobitných akčných plánov pre príslušné časti oblastí núdzového plánovania, ich výber a spôsob ich spracovania sa vyberú úmerne veľkosti zóny a povahe hrozby.
Externý núdzový plán sa rozdelí na:
A. Informácie
Informačná časť obsahuje:
(a) identifikáciu prevádzkovateľa, opis predmetov alebo vybavenia, identifikáciu zdroja rizika;
(b) charakteristiky územia zóny núdzového plánovania, najmä geografického, demografického, klimatického, hydrogeologického a opisu infraštruktúry;
(c) vymedzenie zóny núdzového plánovania;
(d) obytné jednotky v zóne núdzového plánovania vrátane prehľadu obyvateľstva;
(e) opis organizačnej štruktúry pripravenosti na núdzové situácie v zóne núdzového plánovania vrátane uvedenia spôsobilosti jej zložiek;
(f) podporné dokumenty zaslané regionálnemu orgánu prevádzkovateľom určitým spôsobom;
(g) zoznam a charakteristiky účinkov závažných havárií, ktoré sa posudzujú v rámci analýzy spracovaných rizík, vrátane opisu ich očakávaných vplyvov (napr. domino efekt);
(h) základné informácie o účinku nebezpečnej látky na ľudský organizmus a počiatočnú jednoduchú diagnostickú metódu na zisťovanie vplyvu;
i) zoznam všetkých interných núdzových plánov manažérov rizík.
Na spracovanie častí uvedených v písmenách b) až d) sa použije núdzový plán krajín10.
B. Prevádzková časť
Prevádzková časť poskytuje prehľad o pripravených opatreniach, ktoré sa musia vykonať po tom, ako prevádzkovateľ informuje o podozrení alebo výskyte nehody. Vypracuje riešenia jednotlivých opatrení v závislosti od očakávanej situácie a očakávaného časového sledu vrátane dohôd o bezpečnostných úlohách jednotlivých správnych orgánov pri vykonávaní naliehavých opatrení. Vykonávanie jednotlivých opatrení sa zabezpečí v súlade s plánmi osobitných činností v závislosti od povahy nehody.
Prevádzková časť obsahuje:
(a) úlohy príslušných správnych orgánov, zložky integrovaného záchranného systému a prípadne iných dotknutých správnych orgánov vrátane úloh, síl a zdrojov iných fyzických a právnických osôb pri nehode;
(b) spôsob koordinácie závažnej nehody;
(c) kritériá možného oznámenia zodpovedajúcich núdzových situácií, keď je externý núdzový plán zjavne nedostatočný;
(d) prostriedky na zabezpečenie informačných tokov pri riadení operácií záchrany a likvidácie;
e) zásady činnosti pri rozširovaní alebo rozširovaní vplyvu nehody mimo zóny núdzového plánovania a systému prepojenia a spolupráce príslušných správnych orgánov.
C. Plány osobitných činností
Vypracuje sa najmä plán osobitných činností na vykonávanie záchranných a zneškodňovacích činností v núdzovej plánovacej zóne:
(a) oznámenie,
b) varovanie obyvateľstva;
(c) pokrytie obyvateľstva;
(d) operácie záchrany a likvidácie;
e) evakuácia osôb;
(f) individuálna ochrana obyvateľstva;
g) dekontaminácia;
h) monitorovanie;
i) regulácia pohybu osôb a vozidiel
(j) trauma;
k) veterinárne opatrenia;
(l) zabránenie distribúcii a spotrebe potravín, krmív a vody kontaminovanej nebezpečnou látkou;
(m) preventívne opatrenia na prevenciu alebo obmedzenie domino efektu nehody;
(n) opatrenia hromadného úhynu;
opatrenia na minimalizáciu vplyvu na kvalitu životného prostredia;
(p) zabezpečenie verejného poriadku a bezpečnosti;
(q) komunikácia s verejnosťou a prostriedky hromadného informovania;
(r) nakladanie s odpadom pochádzajúcim z veľkej havárie.
Oznamovanie
Na účely oznámenia sa vypracuje plán oznámenia, ktorý obsahuje:
a) názvy a názvy príslušných zložiek, adresy a kontaktné prostriedky na:
1. operačné centrá pôsobiace na území regiónu;
2. príslušní oprávnení zamestnanci regionálneho úradu, dotknutého rozšíreného mestského úradu a príslušného obecného úradu, ktorých administratívne oblasti sú priestormi prevádzkovateľa;
3. príslušný personál ostatných komponentov integrovaného záchranného systému,
4. iné regionálne alebo obecné orgány pôsobiace v oblasti núdzového plánovania a príslušné operačné strediská na ich území alebo prípadne iné regionálne alebo obecné orgány dotknuté plánovanými opatreniami;
5. Iné príslušné územné správy,
6. príslušné národné centrálne správne úrady a operačné centrá,
7. právnické osoby a podnikateľské fyzické osoby v zóne núdzového plánovania
(b) potrebný výpis z notifikačného systému prevádzkovateľa alebo opis prostriedkov oznamovania poskytnutých prevádzkovateľom.
V notifikačnom pláne sa pre každú intervenčnú zložku integrovaného záchranného systému a poverených pracovníkov regionálnych a iných správnych orgánov uvedú základné činnosti vykonávané po oznámení (napr. poplachové oznámenie, bezpečnosť zberu).
Varovanie obyvateľstva
Plán varovania obyvateľstva sa vypracuje na účely varovania obyvateľstva na základe dôkazu o upozornení prevádzkovateľa a obsahuje:
a) zvolený spôsob varovania obyvateľstva vrátane poskytovania informácií o núdzových situáciách;
(b) zabezpečenie implementácie zvolenej metódy prostredníctvom organizačných a technických mechanizmov;
c) alternatívny spôsob varovania obyvateľstva.
Skrývanie obyvateľstva
Na účely pokrytia sa vypracujú zásady krytia, ktoré zahŕňajú:
a) spôsoby použitia ochranných vlastností budov v zóne núdzového plánovania;
b) zásady správania obyvateľstva v úkryte.
Záchrana a likvidácia
Na účely obsadenia vopred určených síl a prostriedkov sa použije výstražný plán pre integrovaný záchranný systém kraja (11).
Vypracuje sa plán nasadenia pre rozmiestnenie vopred určených síl a zdrojov, ktorý zahŕňa najmä:
(a) osobitné možné nasadenie;
(b) vykonávané úlohy;
c) postup riadenia intervencie;
d) materiál, technická a lekárska bezpečnosť komponentov integrovaného záchranného systému.
Evakuácia osôb
Pripraví sa evakuačný plán na evakuáciu osôb v prípade závažnej nehody. Plán evakuácie zahŕňa najmä:
a) zoznam ozbrojených síl a prostriedkov na zabezpečenie evakuácie;
(b) spôsob, akým sú informovaní, vybavenie, príprava a zamestnanie;

Prihláste sa pre poznámky, obľúbené a upozornenia

Hodnotenie:

Komentáre 0

Pre písanie komentárov sa prosím prihláste.

Informácie o predpise

CitáciaVyhláška č. 103 / 2006 Z. z. o stanovení zásad pre vymedzenie zóny núdzového plánovania a o rozsahu a spôsobe vypracovania externého núdzového plánu
Typ predpisu-
Autor-
ZbierkaZbierka zákonov
Dátum vyhlásenia31.03.2006
Účinnosť od01.06.2006
Účinnosť do-
Stav Platný
Znenie predpisu má informatívny charakter.
Obľúbené
História prehliadania