Ústavný zákon českej národnej rady č. 1 / 1993 Zb.

Ústava Českej republiky

Platný Účinnosť od 01.01.1993
1
STAVEBNÉ PRÁVO
Česká národná rada
zo 16. decembra 1992,
ÚSTAV ČESKEJ REPUBLIKY
zo 16. decembra 1992,
Česká národná rada rozhodla o tomto ústavnom práve:
PREAMBULA
My, občania Českej republiky v Čechách, Morave a Sliezsku,
v čase obnovenia nezávislého českého štátu,
verný všetkým dobrým tradíciám starovekej postavy českých a československých krajín,
odhodlaní budovať, chrániť a rozvíjať Českú republiku v duchu nedotknuteľných hodnôt ľudskej dôstojnosti a slobody ako krajiny rovnakých, slobodných občanov, ktorí si uvedomujú svoju zodpovednosť voči ostatným a svoju zodpovednosť voči celku ako slobodnému a demokratickému štátu na základe dodržiavania ľudských práv a zásad občianskej spoločnosti,
ako súčasť rodiny európskych a svetových demokracií,
sa spoločne zaviazali chrániť a rozvíjať zdedené prírodné a kultúrne, materiálne a duchovné bohatstvo,
odhodlaný dodržiavať všetky najlepšie zásady právneho štátu,
prostredníctvom našich slobodne volených zástupcov prijímame túto Ústavu Českej republiky

HLAVA PRVNÍ

ZÁKLADNÉ USTANOVENIA
Čl. 1
(1) Česká republika je zvrchovaný, jednotný a demokratický právny štát založený na rešpektovaní práv a slobôd človeka a občanov.
(2) Česká republika plní svoje záväzky podľa medzinárodného práva.
Čl. 2
(1) Ľudia sú zdrojom všetkých štátnych mocností; Vykonávajú ho legislatívne, výkonné a súdne orgány.
(2) Ústavný zákon môže určiť, kedy ľudia vykonávajú štátnu právomoc priamo.
(3) Štátna moc slúži všetkým občanom a môže sa uplatňovať len v prípadoch, v rámci obmedzení a spôsobom stanoveným zákonom.
(4) Každý občan môže robiť to, čo nie je zákonom zakázané, a nikto nesmie byť nútený robiť to, čo zákon neukladá.
Čl. 3
Charta základných práv a slobôd je súčasťou ústavného poriadku Českej republiky.
Čl. 4
Základné práva a slobody chráni súdny orgán.
Čl. 5
Politický systém je založený na slobodnom a dobrovoľnom vytváraní a voľnej hospodárskej súťaži politických strán, ktoré rešpektujú základné demokratické zásady a odmietajú násilie ako prostriedok na podporu ich záujmov.
Čl. 6
Politické rozhodnutia sú založené na vôli väčšiny vyjadrenej voľným hlasovaním. Rozhodovanie väčšiny spočíva v ochrane menšín.
Čl. 7
Štát zabezpečí šetrné využívanie prírodných zdrojov a ochranu prírodného bohatstva.
Čl. 8
Samospráva miestnych orgánov je zaručená.
Čl. 9
(1) Ústava môže byť doplnená alebo zmenená a doplnená len ústavnými zákonmi.
(2) Zmena a doplnenie základných prvkov demokratického právneho štátu je neprípustné.
(3) Výklad právnych noriem nemôže odôvodniť odstránenie alebo ohrozenie základov demokratického štátu.
Čl. 10
Vyhlásené medzinárodné zmluvy, v prípade ktorých Parlament vyjadril súhlas s ratifikáciou ktorých je Česká republika viazaná, sú súčasťou právneho štátu; ak medzinárodná zmluva ustanovuje niečo iné ako právny poriadok, uplatňuje sa medzinárodná dohoda.
Čl. 10a
(1) Určité právomoci orgánov Českej republiky môže medzinárodná zmluva delegovať na medzinárodnú organizáciu alebo inštitúciu.
(2) S cieľom ratifikovať medzinárodnú zmluvu uvedenú v odseku 1 sa musí vyžadovať súhlas Parlamentu, pokiaľ ústavný zákon neustanovuje, že ratifikácia vyžaduje súhlas vydaný v referende.
Čl. 10b
(1) Vláda pravidelne a vopred informuje Parlament o otázkach týkajúcich sa záväzkov vyplývajúcich z členstva Českej republiky v medzinárodnej organizácii alebo inštitúcii uvedenej v článku 10a.
(2) Komory Parlamentu sa vyjadrujú k rozhodnutiam, ktoré má prijať takáto medzinárodná organizácia alebo inštitúcia spôsobom, ktorý stanovuje ich rokovací poriadok.
(3) Akt o zásadách správania a kontakte medzi oboma komorami, ako aj externe, môže zveriť výkon právomocí komôr podľa odseku 2 spoločnému orgánu komôr.
Čl. 11
Územie Českej republiky pozostáva z integrálneho celku, ktorého štátne hranice možno zmeniť len ústavným právom.
Čl. 12
(1) Nadobudnutie a odňatie občianstva Českej republiky sa riadi právom.
(2) Nikto nesmie byť zbavený občianstva proti jeho vôli.
Čl. 13
Hlavným mestom Českej republiky je Praha.
Čl. 14
(1) Národné symboly Českej republiky sú veľký a malý štátny znak, farby štátu, štátna vlajka, vlajka prezidenta republiky, štátna pečať a národná hymna.
(2) Štátne symboly a ich používanie sú upravené zákonom.

HLAVA DRUHÁ

Právna právomoc
Čl. 15
(1) Do Parlamentu patrí zákonodarca v Českej republike.
(2) Parlament pozostáva z dvoch komôr, konkrétne z poslaneckej komory a senátu.
Čl. 16
(1) Komora zástupcov má 200 poslancov zvolených na štyri roky.
(2) Senát má 81 senátorov volených na šesť rokov. Každé dva roky je zvolená tretina senátorov. Územná definícia volebného obvodu pre voľby do senátu je stanovená zákonom. Ak je to potrebné na zachovanie rovnosti volebného práva, zmení sa zákon o územnej definícii volebných obvodov; Táto zmena územnej definície obvodov sa môže uskutočniť najskôr 12 rokov po poslednej takejto zmene územnej definície obvodov.
Čl. 17
(1) Voľby do poslaneckej komory sa konajú v lehote začínajúcej 30. dňom pred koncom volebného obdobia a končiacej dňom uplynutia jeho platnosti.
(2) V prípade rozpustenia poslaneckej komory sa voľby uskutočnia do 60 dní od jej rozpustenia.
(3) Voľby senátu sa konajú v prvom celom októbrovom týždni. Ak zákon stanovuje, že tieto voľby sa môžu uskutočniť vo viacerých kolách, platí to pre prvé kolo.
Čl. 18
(1) Voľby do poslaneckej komory sa uskutočňujú tajným hlasovaním na základe všeobecného, rovnocenného a priameho volebného práva podľa zásad pomerného zastúpenia.
(2) Voľby senátu sa konajú tajným hlasovaním na základe všeobecných, rovnakých a priamych hlasovacích práv podľa zásad väčšinového systému.
(3) Každý občan Českej republiky, ktorý dosiahol vek 18 rokov, má právo voliť.
Čl. 19
(1) Každý občan Českej republiky, ktorý má hlasovacie právo a dosiahol vek 21 rokov, môže byť zvolený do poslaneckej komory.
(2) Každý občan Českej republiky, ktorý má právo voliť a dosiahol vek 40 rokov, môže byť zvolený do senátu.
(3) Mandát člena alebo senátora je predmetom volieb.
Čl. 20
Ďalšie podmienky pre výkon volebného práva, organizáciu volieb a rozsah súdneho preskúmania sa stanovia zákonom.
Čl. 21
Nikto nemôže byť zároveň poslancom dvoch komôr Parlamentu.
Čl. 22
(1) Funkcia člena alebo senátora nie je zlučiteľná s výkonom funkcie prezidenta republiky, funkciou sudcu a inými povinnosťami ustanovenými zákonom.
(2) V deň, keď sa člen alebo senátor ujal funkcie prezidenta republiky alebo v deň, keď sa ujal funkcie sudcu alebo akejkoľvek inej funkcie nezlučiteľnej s funkciou poslanca alebo senátora, jeho mandát člena alebo senátora sa skončí.
Čl. 23
(1) Člen prisľúbi na prvom zasadnutí poslaneckej komory, ktorá sa má zúčastniť.
(2) Senátor sľúbi, že na prvom stretnutí senátu sa zúčastní.
(3) Sľubom poslanca a senátora je: "Sľubujem vernosť Českej republike. Sľubujem, že budem dodržiavať jej ústavu a jej zákony. Sľubujem na svoju počesť, že budem vykonávať svoj mandát v záujme všetkých ľudí a podľa môjho najlepšieho vedomia a svedomia."
Čl. 24
Člen alebo senátor sa môže vzdať svojho mandátu osobným vyhlásením v rokovacej sále, ktorej je členom. Ak mu to vážne okolnosti bránia, urobí to spôsobom, ktorý stanovuje zákon.
Čl. 25
Mandát člena alebo senátora uplynie:
a) odmietnutím alebo poskytnutím sľubu pod podmienkou;
b) skončenia funkčného obdobia;
c) odovzdanie mandátu,
d) strata selektívnosti;
e) pre poslancov zrušením poslaneckej komory,
f) vzniká nezlučiteľnosť funkcií uvedených v článku 22.
Čl. 26
Členovia a senátori vykonávajú svoj mandát osobne v súlade so svojím sľubom a nie sú viazaní žiadnymi rozkazmi.
Čl. 27
(1) Žiadny člen ani senátor nemôže byť potrestaný za hlasovanie v poslaneckej komore alebo senáte alebo ich orgánoch.
(2) Prejavy v rokovacej sále alebo v senáte nemôžu byť stíhané poslancom alebo senátom. Člen alebo senátor podlieha len disciplinárnym právomociam komory, ktorej je členom.
(3) Člen alebo senátor podlieha len disciplinárnej právomoci komory, ktorej je členom, pokiaľ nie je zákonom ustanovené inak.
(4) Ani poslanec, ani senátor nemôžu byť stíhaní bez súhlasu komory, ktorej je členom. Ak komora odvolá svoj súhlas, trestné stíhanie sa počas trvania mandátu vylúči.
(5) Člen alebo senátor môže byť zadržaný len vtedy, ak bol chytený pri páchaní trestného činu alebo bezprostredne po ňom. Príslušný orgán bezodkladne oznámi zadržanie predsedu komory, ktorej je členom; Ak do 24 hodín od zadržania predseda komory nedal súhlas na odovzdanie zadržaného súdu, príslušný orgán ho prepustí. Komora na svojom prvom nasledujúcom zasadnutí rozhodne o prípustnosti trestného stíhania.
Čl. 28
Člen a senátor majú právo zamietnuť dôkazy o skutočnostiach, ktoré sa dozvedel v súvislosti s výkonom svojho mandátu, a to aj po tom, ako prestal byť členom alebo senátorom.
Čl. 29
(1) Komora zástupcov volí a odvoláva predsedu a podpredsedov poslaneckej komory.
(2) Senát zvolí a stiahne predsedu a podpredsedov senátu.
Čl. 30
(1) Na preskúmanie záležitosti verejného záujmu môže komora zástupcov vytvoriť vyšetrovací výbor, ak tak navrhne aspoň jedna pätina poslancov.
(2) Konanie pred porotou sa riadi právom.
Čl. 31
(1) Komory zakladajú výbory a komisie ako svoje orgány.
(2) Činnosť výborov a komisií sa spravuje právom.
Čl. 32
Člen alebo senátor, ktorý je členom vlády, nesmie byť predsedom alebo podpredsedom poslaneckej komory alebo senátu alebo členom parlamentných výborov, vyšetrovacieho výboru alebo komisie.
Čl. 33
(1) V prípade rozpustenia poslaneckej komory je úlohou senátu prijať právne opatrenia vo veciach, ktoré nemožno odložiť a ktoré by inak vyžadovali prijatie zákona.
(2) Senát však nemá prijímať právne opatrenia v prípadoch ústavy, štátneho rozpočtu, štátneho záverečného účtu, volebného zákona a medzinárodných zmlúv podľa článku 10.
(3) Senátu môže navrhnúť legislatívne opatrenie len vláda.
(4) Legislatívne opatrenie senátu podpisuje predseda senátu, prezident republiky a predseda vlády; je vyhlásené rovnako ako zákon.
(5) Súdnu žalobu senátu musí schváliť komora zástupcov na svojom prvom zasadnutí. Ak ho Parlament poslancov neschváli, prestane platiť.
Čl. 34
(1) Komorné zasadnutia sú stále. Zasadnutie poslaneckej komory zvoláva predseda republiky s cieľom začať najneskôr tridsiaty deň po dátume volieb; V opačnom prípade sa poslanecká komora zíde 30. deň po voľbách.
(2) Komora môže byť pozastavená uznesením. Celkový čas, počas ktorého sa zasadnutie môže pozastaviť, nepresiahne 120 dní ročne.
(3) Predseda poslaneckej komory alebo senátu môže zvolať schôdzu pred uplynutím lehoty. Urobí tak vždy, keď o to požiada prezident republiky, vláda alebo aspoň pätina členov komory.
(4) Zasadnutie poslaneckej komory končí uplynutím jeho funkčného obdobia alebo jeho zrušením.
Čl. 35
(1) Predseda republiky môže zrušiť poslaneckú komoru, ak:
a) poslanecká komora nevyjadrila dôveru novovymenovanej vláde, ktorej predseda bol na návrh predsedu poslaneckej komory vymenovaný za prezidenta republiky,
(b) Komora zástupcov neprijme do troch mesiacov žiadne opatrenia na základe vládneho zákona, ktorý vláda spája s otázkou dôvery;
c) zasadnutie poslaneckej komory bolo pozastavené na dlhšie obdobie, ako je prípustné;
(d) Komora zástupcov nebola oprávnená na prijatie uznesenia na obdobie troch mesiacov, hoci jej zasadnutie nebolo prerušené a bolo v tom čase opakovane zvolané.
(2) Prezident republiky zruší rokovaciu sálu poslancov, ak to navrhne poslanecká komora uznesením, s ktorým súhlasila väčšina troch pätín všetkých poslancov.
(3) Komora zástupcov nemôže byť rozpustená tri mesiace pred skončením jej funkčného obdobia.
Čl. 36
Komorné stretnutia sú verejné. Verejnosť môže byť vylúčená len za podmienok stanovených zákonom.
Čl. 37
(1) Zasadnutie Spoločnej komory zvoláva predseda poslaneckej komory.
(2) Na zasadnutia Spoločnej komory sa vzťahuje rokovací poriadok poslaneckej komory.
Čl. 38
(1) Člen vlády má právo zúčastňovať sa na zasadnutiach oboch komôr, ich výborov a komisií. Dostane slovo, kedykoľvek sa ho opýta.
(2) Od člena vlády sa vyžaduje, aby sa osobne zúčastnil na zasadnutí poslaneckej komory na základe jej uznesenia. Týka sa to aj zasadnutí výboru, výboru alebo vyšetrovacieho výboru, ak člena vlády môže zastupovať jeho zástupca alebo iný člen vlády, pokiaľ nie je osobitne potrebná jeho osobná účasť.
Čl. 39
(1) Komory sú oprávnené na uznášaniaschopnosť za prítomnosti aspoň jednej tretiny svojich členov.
(2) Na prijatie uznesenia komory sa vyžaduje súhlas absolútnej väčšiny prítomných poslancov alebo senátorov, pokiaľ ústava neustanovuje inak.
(3) S cieľom prijať uznesenie o vyhlásení vojnového postavenia a prijať uznesenie o súhlase s nasadením ozbrojených síl Českej republiky mimo územia Českej republiky alebo s pobytom ozbrojených síl iných štátov na území Českej republiky, ako aj o prijatí uznesenia o účasti Českej republiky na obranných systémoch medzinárodnej organizácie, ktorej je Česká republika členom, je potrebný súhlas absolútnej väčšiny všetkých členov a absolútnej väčšiny všetkých senátorov.
(4) S cieľom prijať ústavné právo a dohodnúť sa na ratifikácii medzinárodnej zmluvy uvedenej v článku 10a ods. 1 je potrebný súhlas trojpätinovej väčšiny všetkých poslancov a trojpätinovej väčšiny prítomných senátorov.
Čl. 40
Na prijatie volebného zákona a zákona o zásadách správania a styku medzi oboma komorami, ako aj zvonku a zákona o rokovacom poriadku senátu ho musí schváliť komora zástupcov a senát.
Čl. 41
(1) Návrhy právnych predpisov sa predkladajú Poslaneckej komore.
(2) Návrh zákona môže podať člen, skupina členov, senát, vláda alebo zástupca vyššieho miestneho orgánu.
Čl. 42
(1) Návrh zákona o štátnom rozpočte a návrh štátnych účtov predkladá vláda.
(2) O týchto návrhoch sa diskutuje na verejnom zasadnutí a o nich rozhoduje len komora zástupcov.
Čl. 43
(1) Parlament rozhoduje o vyhlásení vojnového stavu pri napadnutí Českej republiky alebo pri splnení medzinárodných zmluvných záväzkov týkajúcich sa spoločnej obrany proti napadnutiu.
(2) Parlament rozhoduje o účasti Českej republiky na obranných systémoch medzinárodnej organizácie, ktorej je Česká republika členom.
(3) Parlament súhlasí
a) po vyslaní ozbrojených síl Českej republiky mimo územia Českej republiky,
b) pobytu ozbrojených síl iných štátov v Českej republike,
ak takéto rozhodnutia nie sú vyhradené pre vládu.
(4) Vláda rozhodne o nasadení ozbrojených síl Českej republiky mimo územia Českej republiky a o pobyte ozbrojených síl iných štátov na území Českej republiky na obdobie najviac 60 dní, ak je to vhodné
(a) plnenie záväzkov podľa medzinárodných dohôd o spoločnej obrane proti napadnutiu;
(b) účasť na mierových operáciách podľa rozhodnutia medzinárodnej organizácie, ktorej je Česká republika členom, so súhlasom prijímajúceho štátu;
c) účasť na záchranných prácach pri prírodných katastrofách, priemyselných alebo environmentálnych nehodách.
(5) Vláda tiež rozhoduje
a) na tranzitnom území alebo prechode cez územie Českej republiky ozbrojenými silami iných štátov;
b) účasť ozbrojených síl Českej republiky na vojenských cvičeniach mimo územia Českej republiky a účasť ozbrojených síl ostatných štátov na vojenských cvičeniach na území Českej republiky.
(6) Vláda bezodkladne informuje obe komory Parlamentu o rozhodnutiach uvedených v odsekoch 4 a 5. Parlament môže zrušiť rozhodnutie vlády; nesúhlasné uznesenie jednej z komôr prijatých absolútnou väčšinou všetkých členov komory postačuje na zrušenie rozhodnutia vlády.
Čl. 44
(1) Vláda má právo pripomienkovať všetky návrhy zákonov.
(2) Ak sa vláda nevyjadrí do 30 dní od predloženia návrhu zákona, je pravda, že sa vyjadrila pozitívne.
(3) Vláda je oprávnená požiadať Komoru zástupcov, aby do troch mesiacov od jej predloženia uzavrela posúdenie návrhu vlády, ak vláda skombinuje žiadosť o dôveru.
Čl. 45
Návrh zákona, s ktorým poslanecká komora vyjadrila svoj súhlas, sa bez zbytočného odkladu odovzdá komore zástupcov.
Čl. 46
(1) Senát prerokuje návrh zákona a koná v ňom do 30 dní od jeho postúpenia.
(2) Senát svojím uznesením schváli alebo zamietne alebo vráti návrh zákona rokovacej sále s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi alebo vyjadrí svoju ochotu nezaoberať sa ním.
(3) Ak senát nevyjadrí svoje názory v lehote uvedenej v odseku 1, návrh zákona sa prijme.
Čl. 47
(1) Ak senát návrh zákona zamietne, Parlament poslancov o ňom znovu hlasuje. Návrh zákona sa prijme, ak ho schváli absolútna väčšina všetkých poslancov.
(2) Ak senát vráti návrh zákona do poslaneckej komory so zmenami a doplneniami, Parlament poslancov o ňom hlasuje tak, ako ho schválil senát. Jeho uznesenie prijíma návrh zákona.
(3) Ak poslanecká komora neschváli návrh zákona tak, ako ho schválil senát, opäť hlasuje o návrhu zákona uvedenom senátu. Návrh zákona sa prijme, ak ho schváli absolútna väčšina všetkých poslancov.
(4) Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy nie sú prípustné pri diskusii o zamietnutom alebo vrátení návrhu zákona v rokovacej sále zástupcov.
Čl. 48
Ak senát vyjadrí vôľu nezaoberať sa návrhom zákona, toto uznesenie prijme návrh zákona.
Čl. 49
Ratifikácia medzinárodných zmlúv

Prihláste sa pre poznámky, obľúbené a upozornenia

Hodnotenie:

Komentáre 0

Pre písanie komentárov sa prosím prihláste.

Informácie o predpise

Citácia1 / 1993 Z. z., Ústava Českej republiky
Typ predpisu-
Autor-
ZbierkaZbierka zákonov
Dátum vyhlásenia28.12.1992
Účinnosť od01.01.1993
Účinnosť do-
Stav Platný
Znenie predpisu má informatívny charakter.
Obľúbené
História prehliadania