Dekrét č. 1 / 1957 Zb.
Vyhláška o úplnom znení trestného práva
Platný
Zobrazeno prvních 200 z celkem 1966 ustanovení tohoto předpisu.
Zobrazit celý předpis →
Pro stažení celého znění použijte tlačítko Stáhnout výše.
1
Uznesenie ministra spravodlivosti
z 22. decembra 1956
o úplnom znení trestného aktu
Podľa článku IX zákona č. 63 / 1956 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa trestný zákon č. 86 / 1950 Z. z., vyhlasujem v prílohe úplné znenie trestného zákona, ako vyplýva z neskorších ustanovení.
Dr. Škoda v. r.
Príloha k vyhláške č. 1 / 1957 Zb.
Trestné právo
z 12. júla 1950 No 86 Coll.,
v znení zmien a doplnení.
Národné zhromaždenie Československej republiky rozhodlo o tomto zákone:
VŠEOBECNÉ USTANOVENIA
ÚČEL KRITÉRIÍ
Trestný zákon chráni ľudovodemokratickú republiku, jej socialistickú výstavbu, záujmy pracujúcich ľudí a jednotlivcov a vzdeláva ich, aby dodržiavali pravidlá socialistického spolunažívania. Prostriedky na dosiahnutie tohto cieľa sú hrozbou pre trest, uchovávanie a výkon trestov a pre ochranné opatrenia.
PODKLAD KRITÉRIÍ
Trestný čin
Trestný čin je len jedným z nebezpečných činov, ktoré páchateľ spôsobil spoločnosti.
Vina
(1) Výsledok uvedený v zákone je úmyselný, ak páchateľ:
(a) určené na jeho vyvolanie alebo
b) vedel, že to môže spôsobiť, a v prípade, že by to mohol spôsobiť, bol spokojný.
(2) Výsledok uvedený v zákone je dôsledkom nedbanlivosti, ak páchateľ:
a) vedel, že ho môže spôsobiť, ale bez primeraných dôvodov sa na neho spoliehal, že ho nespôsobí; alebo
b) nevedel, že to môže spôsobiť, hoci mohol o tom vedieť vo svetle okolností a svojich osobných okolností.
(1) Ak zákon výslovne neuvádza, že nedbanlivosť je trestným činom, na trestné účely sa vyžaduje úmyselné previnenie.
(2) Zohľadnia sa však okolnosti, ktoré podmieňujú uplatňovanie vyššej trestnej sadzby uplatňovaním vyššej trestnej sadzby,
a) ak má páchateľ vážnejšie následky, aj keď je nedbanlivý, s výnimkou prípadov, keď zákon vyžaduje aj úmyselnú vinu;
b) ak existuje iná skutočnosť, aj keď o nej páchateľ nevedel, hoci o nej mohol vedieť vzhľadom na okolnosti a jeho osobné okolnosti, s výnimkou prípadov, keď zákon vyžaduje, aby o nej vedel aj páchateľ.
Pokus
(1) Správanie nebezpečnej spoločnosti spáchanej páchateľom s cieľom dosiahnuť výsledok stanovený v zákone je pokusom o spáchanie trestného činu, ak k nemu nedôjde.
(2) Samotný proces je trestný ako trestný čin, ale pri meraní trestu sa zohľadňujú okolnosti a dôvody, pre ktoré k výsledku konania nedošlo, a spôsob, akým sa k nemu pristúpilo pri rokovaniach.
(3) Pokusy nie sú trestné, ak sa páchateľ dobrovoľne zriekne výsledku zákona.
Inspirácia
Výsledok stanovený v zákone, ktorý bol zámerne spôsobený jednotnou činnosťou, je zodpovednosťou každého z komplicov, ako keby bol ním spôsobený.
Pokyny a pomoc
(1) Každý, kto úmyselne vyvolá rozhodnutie o spáchaní trestného činu, bude potrestaný za trestný čin, ku ktorému viedol.
(2) Každý, kto úmyselne poskytuje pomoc na spáchanie trestného činu, bude potrestaný za trestný čin, ktorému pomáhal. Najmä poskytovanie prostriedkov, odstránenie prekážok, poradenstvo, potvrdenie uznesenia alebo prísľub prispieť po zločine.
(3) Trest sprievodcu a pomocníka nezávisí od trestu priameho páchateľa.
(4) Skúšobná doložka sa vzťahuje aj na pokus o poučenie a pomoc.
(5) Pokyny a pomocníci nie sú trestaní, ak dobrovoľne bránia páchateľovi alebo pomocníkovi spáchať trestný čin.
Nevyhnutná obrana
Akcia, ktorá by inak zabránila útoku na demokratickú ľudovú republiku, jej socialistickú výstavbu, záujmy pracujúcich ľudí alebo jednotlivca, nie je trestným činom, ak:
a) útok, ktorý bol priamo ohrozený alebo trval; a
b) obhajoba bola primeraná útoku.
Extrémne núdzové situácie
(1) Akt inak trestný, ktorým niekto odvracia nebezpečenstvo priamo pre demokratickú ľudovú republiku, jej socialistickú výstavbu, záujmy pracujúcich ľudí alebo jednotlivcov, nie je trestným činom, ak:
(a) spôsobená škoda je menšia ako škoda, ktorej hrozilo, a
b) nebezpečenstvo nebolo možné inak odvrátiť.
(2) Nie je mimoriadne naliehavé, ako sa uvádza v odseku 1, ak bola osoba v nebezpečenstve povinná ju znášať.
Vekové rozpätie
Ktokoľvek nedokončil 15. ročník v čase zločinu, nie je zodpovedný.
Šialenstvo
Tí, ktorí v čase konania nevedeli rozpoznať, že ich konanie je pre spoločnosť nebezpečné alebo že kontrolujú ich konanie, nie sú zodpovední za takéto konanie.
ROZSAH KRITÉRIÍ
(1) Trestný čin sa posudzuje v súlade so zákonom platným v čase spáchania trestného činu; podľa neskoršieho zákona sa posudzuje len vtedy, ak je pre páchateľa výhodnejší.
(2) O ochranných opatreniach sa vždy rozhoduje podľa zákona platného v čase ich rozhodnutia.
(1) Podľa československého práva sa posudzuje trestný čin spáchaný na území Československej republiky.
(2) Tento trestný čin sa považuje za spáchaný na území Československej republiky,
a) ak je páchateľ vinný z výsledku konania uvedeného v zákone, aj keď k tomuto výsledku došlo alebo sa k nemu malo dôjsť úplne alebo čiastočne v zahraničí, alebo
(b) ak alebo ak sa tu aspoň časť výsledku uvedeného v právnych predpisoch vyskytne, aj keď správanie cieľa bolo spáchané v zahraničí.
(1) Podľa československého práva trestný čin považuje za spáchaný aj v zahraničí československý občan alebo občan Československej republiky bez štátnej príslušnosti.
(2) Podľa československého práva je kriminalita vlastizrady (§ 78), podvratnej osoby republiky (§ 79a), terorizmus (§ 80a), korupcia (§ 84), sabotáž (§ 85), špionáž (§ § 86 a 87), dôveryhodnosť podľa § 93, znečisťovanie vojnou podľa § 99, ohrozenie hospodárskeho a služobného tajomstva podľa § 112, falšovanie a zmena verejnej súťaže (§ 139), zverejnenie sfalšovanej a pozmenenej verejnej súťaže (§ 140), poškodenie mincí a znehodnotenie poškodených mincí (§ 141), výroba a držba falšovaného tovaru (§ 142), násilie na verejných činiteľoch (§ 177), nebezpečenstvo prevádzky všeobecného majetku podľa § 194 ods. 1 písm. b), nezákonná výroba a držanie tabaku a držba nepravdivého tovaru a tovaru podľa § 119), odopretie osobnej slobody (§ 230), vstup do zahraničného majetku (§ 231), obchodovanie so ženami (§ 243) a obchodovanie s ľuďmi (§ 243a) a obchodovanie s nimi (§ 243a) je cudzím občanom alebo zahraničným majetkom bez štátnej príslušnosti; To isté platí pre trestné činy združenia (§ 166), ak sú namierené proti týmto trestným činom.
(1) Podľa československého práva trestnosť iného trestného činu, ako je trestný čin uvedený v § 14 ods. 2, spáchaná v zahraničí zahraničným štátnym príslušníkom alebo osobou bez štátnej príslušnosti, ktorá nemá bydlisko v Československej republike, sa posudzuje len vtedy, ak:
a) ak je trestný čin tiež trestný podľa platného práva na území, kde bol spáchaný; a
b) ak bol páchateľ postihnutý na území Československej republiky a nebol vydaný za trestné stíhanie do cudzieho štátu.
(2) Ak je právny poriadok štátu, na území ktorého bol trestný čin spáchaný, miernejší ako československý zákon, páchateľ nemôže byť potrestaný prísnejšie ako zákon.
Československého občana nemožno vydať do zahraničného štátu na trestné stíhanie alebo na výkon trestu.
Sankcie
Spoločné ustanovenia o sankciách
Účel vety
(1) Účelom vety je:
a) odstrániť nepriateľov pracujúcich ľudí;
b) zabrániť páchateľovi spáchať ďalšie trestné činy a podnietiť ho, aby dodržiaval pravidlá socialistického spolunažívania;
c) vzdelávať ostatných členov spoločnosti.
(2) Ľudská dôstojnosť nesmie byť ponížená trestom.
Opustenie trestu
Súd môže upustiť od trestu, ak je trestný čin menej závažný a páchateľ inak vedie riadny život pracovnej osoby; Ak súd odpustí trest, pozerá sa na páchateľa, akoby nebol odsúdený.
Druhy trestov
(1) Hlavné sankcie sú:
a) trest smrti;
b) vo väzení,
c) nápravné opatrenia.
(2) Ostatné tresty sú:
a) - zrušené -
b) strata občianskych práv;
c) vylúčenie z armády;
d) strata vojenského postavenia;
e) prepadnutie aktív;
f) peňažnú pokutu;
g) zákaz konania;
h) vyhostenie;
(c) povolenie na pobyt;
i) uverejnenie rozsudku;
(j) prepadnutie veci.
(3) Trest sa môže uložiť iba s hlavným trestom.
Miera penalizácie
(1) Pri posudzovaní trestu súd zohľadní stupeň ohrozenia spoločnosti, najmä pokiaľ ide o spôsob spáchania trestného činu, jeho dôsledky, stupeň viny, zodpovednú osobu, možnosť nápravy a priťažujúce a poľahčujúce okolnosti.
(2) Okolnosť, ktorá je právnou črtou trestného činu, nemožno pri uložení trestu považovať za priťažujúcu alebo poľahčujúcu.
Priťažujúce okolnosti
Priťažujúca okolnosť je, že páchateľ
a) preukázať trestný čin nepriateľstva voči demokratickému poriadku ľudu,
b) ohrozuje politické, vojenské alebo hospodárske záujmy republiky trestným činom;
(c) spáchal trestný čin hrubým, zákerným spôsobom s osobitným podradným, ziskovým alebo iným nízkym motívom,
d) porušil osobitnú povinnosť, najmä povinnosť vyplývajúcu z jeho/jej funkcie zodpovednosti,
e) už bol odsúdený za trestný čin rovnakého druhu,
(f) spáchal rôzne trestné činy;
(g) trestný čin sa zopakoval alebo pokračoval dlhšie;
(h) viedol k zločinu iného, najmä mladistvých,
(c) spôsobila väčšie škody spôsobené trestným činom alebo
i) spáchal trestný čin použitím niekoho bezbranného, závislého alebo profesionálneho podriadenia.
poľahčujúce okolnosti
Poľahčujúca okolnosť je, že páchateľ
(a) spáchala trestný čin v stave zníženej duševnej pohody, pokiaľ si to nespôsobila sama, najmä alkoholom;
b) spáchal trestný čin vo vážnych ťažkostiach;
c) spáchal trestný čin vo veku blízkom veku maloletých;
d) spáchal trestný čin pod tlakom závislosti alebo podriadenosti;
e) spáchal trestný čin v dôsledku ťažkých osobných alebo rodinných okolností, ktoré sám sám nespôsobil;
(f) viesť riadny život pracovnej osoby pred trestným činom;
(g) spáchal sa po priestupku s cieľom odstrániť jeho škodlivé následky, alebo
(h) priznal sa k trestnému činu, ak sa takéto priznanie netýka výlučne skutočností malého významu.
Spolu a dodatočná sankcia
(1) Ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov, určí celkový trest v súlade s právnym ustanovením, ktoré sa vzťahuje na najzávažnejšie z nich. Ak sa spodná hranica sadzby trestov za väzenie líši, spodná hranica celkového trestu je z nich najvyššia. Ak je horná hranica sadzby trestu odňatia slobody rovnaká, horná hranica sa zvýši o štvrtinu. Ustanovenia o sekundárnych sankciách sa uplatňujú aj vtedy, ak sa uplatňujú len na jeden z spáchaných trestných činov.
(2) Ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin spáchaný pred vynesením rozsudku o inom priestupku v prvom predsedníctve, uloží dodatočný trest na doplnenie trestu, ktorý bol predtým uložený, ako keby to bol úplný trest podľa odseku 1. Súd neuloží ďalší trest, ak usúdi, že trest, ktorý bol predtým uložený, je dostatočný. Aj v tomto prípade opäť rozhodne o podmienečnom odsúdení (§ 26).
(3) Ak bol opravný prostriedok uložený predchádzajúcim rozsudkom a súd ukladajúci dodatočnú sankciu neuloží ďalší opravný prostriedok, zruší pôvodne uložené nápravné opatrenie a stanoví primeranú sankciu za obidva trestné činy ako úplný trest podľa odseku 1.
(4) Ustanovenie o dodatočnej vete sa nepoužije, ak sa páchateľ, pokiaľ ide o predchádzajúce odsúdenia, nepovažuje za odsúdeného.
Prideľovanie a trestanie
(1) Doba, ktorú páchateľ strávi za ten istý trestný čin vo väzbe alebo trestom uloženým súdom alebo iným orgánom, sa počíta ako trest odňatia slobody alebo opravný prostriedok; jeden deň zadržania alebo odňatia slobody sa považuje za dva dni nápravného opatrenia.
(2) Lehota uvedená v odseku 1 sa tiež považuje za peňažnú pokutu.
Odsúdené odsúdenie
(1) Súd prvého stupňa pozastaví pod podmienkou, že výkon trestu odňatia slobody nepresiahne dva roky, ak je vzhľadom na predchádzajúci život páchateľa a okolnosti prípadu opodstatnené, že účel trestu sa dosiahne bez jeho výkonu.
(2) Ak súd pozastaví výkon trestu odňatia slobody, neodloží výkon iných trestov; Súd však môže vyhlásiť, že peňažná sankcia, zákaz činnosti, vyhostenie a zákaz pobytu alebo dokonca jedna z týchto vedľajších trestov sú tiež pozastavené pod podmienkou.
(1) V podmienečnom odsúdení súd stanoví lehotu na jeden až tri roky; Ak však oddialia výkon trestu odňatia slobody o viac ako jeden rok, stanovia lehotu dva až päť rokov. Lehota na súdne konanie sa začína právnou právomocou rozsudku.
(2) Súd môže uložiť primerané obmedzenia predmetu trestu, aby viedol riadny život pracujúcej osoby; je tiež vo všeobecnosti potrebné nariadiť náhradu škody, ktorú spôsobila priestupkom.
(3) Doba, počas ktorej odsúdená osoba mala počas skúšobnej lehoty riadny život pracovnej osoby a splnila uložené podmienky, sa započíta do skúšobnej doby, ktorá bola novo stanovená pre ten istý akt alebo skúšobnú lehotu stanovenú podľa článku 26.
Ak súd uloží pozastavenej osobe dodatočný trest, rozhodne o podmienečnom treste znova.
(1) Ak odsúdená osoba viedla riadny život pracovnej osoby počas súdneho obdobia a splnila uložené podmienky, súd uvedie, že sa preukázala; v opačnom prípade rozhodne, že trest bude vykonaný. Ak súd vyhlási, že odsúdená osoba sa preukázala, zároveň rozhodne, či sa vykoná zvyšok nevyriešeného trestu zákazu činnosti a zákazu pobytu; v tomto prípade sa nevykoná náhradný trest odňatia slobody za nemateriálny trest.
(2) Ak do jedného roka od konečného vyhlásenia súdu, že odsúdená osoba sa preukázala, je zrejmé, že trest mal byť vykonaný, súd následne rozhodne o vykonaní trestu.
(1) Ak súd nerozhodne ani súd nerozhodne, že trest sa má vykonať, považuje sa za odsúdený.
(2) Rovnako sa to považuje za neusvedčené, pokiaľ súd do dvoch rokov od skončenia skúšobnej lehoty nerozhodne, či sa preukázal.
Uchovávanie a plnenie individuálnych sankcií
Trest smrti
(1) Trest smrti sa vykonáva zavesením; v čase zvýšeného ohrozenia vlasti sa môže vykonať streľbou.
(2) Trest smrti nemôže byť uložený tehotnej žene.
Odvolanie slobody
Zníženie vety
(1) Súd prvého stupňa môže znížiť trest odňatia slobody pod nižšiu hranicu trestnej sadzby, len ak je to odôvodnené okolnosťami páchateľa alebo stupňom ohrozenia spoločnosti.
(2) Na zníženie trestu odňatia slobody uvedeného v odseku 1 nemožno uložiť žiadny trest
a) do 10 rokov odňatia slobody, ktoré sa majú uložiť zákonom na 25 rokov;
b) do piatich rokov, ak je spodná hranica sadzby sankcie najmenej 15 rokov;
(c) do troch rokov, ak je nižšia hranica trestnej sadzby najmenej desať rokov;
d) do jedného roka, ak sú nižšie hranice trestnej sadzby najmenej päť rokov.
Trvanie trestu
(1) Trest odňatia slobody nesmie byť dlhší ako 25 rokov po zvýšení podľa tohto zákona.
(2) Trest odňatia slobody uložený páchateľovi za trestný čin spáchaný pred tým, ako mu bol uložený iný trest odňatia slobody, nesmie byť dlhší ako dvadsaťpäť rokov, ak bol takýto trest už čiastočne vykonaný spolu so zvyškom z neho.
Presadzovanie
Prihláste sa pre poznámky, obľúbené a upozornenia
Informácie o predpise
| Citácia | Vyhláška č. 1 / 1957 Z. z. o plnom znení trestného zákona |
|---|---|
| Typ predpisu | - |
| Autor | - |
| Zbierka | Zbierka zákonov |
| Dátum vyhlásenia | 25.01.1957 |
|---|---|
| Účinnosť od | - |
| Účinnosť do | - |
| Stav | Platný |
Znenie predpisu má informatívny charakter.
Komentáre 0